DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

Zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) okrem iného implementuje niektoré ustanovenia predpisov Európskej únie v oblasti regulácie obchodu s exemplármi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a v oblasti pravidiel týkajúcich sa uvádzania výrobkov z tuleňov na trh. V tejto súvislosti sa návrhom zákona rozširuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností ustanovených predpismi v oblasti obchodovania s výrobkami z tuleňov, ktoré mala Slovenská republika povinnosť implementovať do svojho právneho poriadku v súlade s nadobudnutím účinnosti čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov a nadobudnutím účinnosti vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 737/2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov. S tým súvisí úprava sankčných ustanovení zákona tak, aby bol postihnuteľný dovoz výrobkov z tuleňov v rozpore s nariadením (ES) č. 1007/2009 a nariadením (EÚ) č. 737/2010, ako aj právna úprava pôsobnosti niektorých orgánov štátnej správy vo veciach obchodovania s výrobkami z tuleňov.

V súvislosti so zosúladením zákona s predpismi Európskej únie bolo tiež nevyhnutné upraviť ustanovenia implementujúce čl. 16 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (ďalej len „nariadenie Rady). Podľa uvedeného ustanovenia členské štáty prijmú primerané opatrenia na to, aby zaručili uloženie sankcií minimálne za vymenované porušenia tohto nariadenia. Podľa § 22 a nasl. zákona (ustanovenia o zodpovednosti za porušenie povinností) možno uložiť sankciu za porušenie povinností len ak je konaním spôsobená trvalá ujma na exemplároch ohrozených druhov rastlín alebo živočíchov, pričom účelne vynaložené náklady na rehabilitáciu predmetných exemplárov alebo uvedenie životného prostredia do predošlého stavu predstavujú škodu, ktorá nie je malá. Tieto skutočnosti podľa súčasného znenia zákona nie je možné v konaní preukázať, nakoľko napr. pri komerčnom nakladaní s exemplármi v rozpore s nariadením EÚ sa neurčuje trvalá ujma na živočíchoch, účelne vynaložené náklady na rehabilitáciu predmetných exemplárov ani vzniknutá škoda, ale preukazuje sa nesplnenie povinností ustanovených pre komerčné nakladanie, resp. nakladanie s exemplármi v rozpore s nariadením EÚ. Účelom zákona je predovšetkým obmedzenie nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi, ktoré spravidla nespôsobuje trvalú ujmu na exemplároch. Taktiež nariadenia EÚ nevyžadujú preukazovanie spôsobenej ujmy na jednotlivých exemplároch, s ktorými sa obchoduje v rozpore s ich ustanoveniami. Dôsledkom tejto úpravy v zákone je nemožnosť ukladať sankcie za porušenia povinností podľa nariadení EÚ a podľa zákona. Z uvedených dôvodov nemožno predmetné implementačné ustanovenia zákona považovať za dostatočné opatrenia na zaručenie uloženia sankcií za porušenia predpisov, čo vyplýva okrem iného aj z Výročnej správy o činnosti SIŽP za rok 2011.

V súvislosti s čl. 66 ods. 8 nariadenia Komisie (ES) č. 865/2006 (ďalej len „nariadenie Komisie“) sa ustanovuje spôsob a podmienky udeľovania licencie na výrobu alebo distribúciu krúžkov, slúžiacich na nezameniteľné označovanie exemplárov vtákov, ako aj upravujú procesné ustanovenia konaní o udeľovaní licencie na krúžky. Uvedené ustanovenia by mali byť aj predpokladom administratívneho zjednodušenia prístupu fyzických a právnických osôb k podnikaniu tým, že umožnia podávanie žiadostí pre činnosti, ktoré sú živnosťou, prostredníctvom živnostenského úradu. Živnostenský úrad je v postavení jednotného kontaktného miesta podľa zákona č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ďalším dôvodom predkladania návrhu zákona je nevyhnutnosť odstránenia vecných a legislatívnych nedostatkov, ktoré boli preukázané v aplikačnej praxi orgánov štátnej správy alebo ktoré vznikli nedostatkami v legislatívnom postupe pri predchádzajúcich novelizáciách zákona. Ide napríklad o § 2 ods. 3 písm. c) zákona, podľa ktorého pôvodné druhy chránených živočíchov možno vyvážať, len ak sú narodené a odchované v zajatí. Návrh zákona upravuje ustanovenie v tom zmysle, aby legálne nadobudnuté poľovnícke trofeje mohli byť vyvážané, t. j. obmedzenie sa nebude vzťahovať na neživé exempláre. Taktiež sa legislatívne zakotvuje možnosť orgánu štátnej správy nevydať výnimku zo zákazu komerčných činností v súlade s bodom 34 rozsudku ESD č. C-510/99 vo veci Tridon, podľa ktorého výkonný orgán môže, pre každý prípad osobitne, vydať výnimku zo zákazov komerčných činností. Aj keď sú splnené podmienky uvedené v čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady, výkonný orgán nie je povinný túto výnimku vydať. Ide o ustanovenie, ktoré umožní operatívne riešenie problémov s nelegálnym obchodom na celoeurópskej úrovni, predovšetkým podľa usmernení a postupov Európskej komisie. Medzi ďalšie úpravy v zákone, ktoré môžu v aplikačnej praxi spôsobovať problémy, je pre potreby zákona nedostatočne definovaný pojem držiteľ a s tým súvisiaci rozsah práv a povinností fyzických a právnických osôb, nakladajúcich s exemplármi, voči orgánom štátnej správy. Taktiež sa opätovne zavádza povinnosť osôb, ktoré vedú evidenciu o exemplároch, uviesť v evidencii údaje o novom držiteľovi exemplára.

Zákon sa v sústave právnych predpisov opiera najmä o čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky a ustanovuje zákonnú mieru obmedzenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Súčasne ide o právnu úpravu, ktorá preberá ustanovenia právnych predpisov Európskej únie na úseku spoločnej politiky Európskej únie v oblasti životného prostredia, ktoré prispievajú k uskutočneniu cieľov udržania, ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia vo forme zlepšenia ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavnými zákonmi, zákonmi a právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Z dôvodu prehľadnosti a formálno-právneho zjednotenia znenia sa navrhuje novelizovať celý predmet úpravy. V predmete návrhu zákona sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy tak, že sa upresňuje na oblasť ochrany exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a na oblasť obchodu s výrobkami z tuleňov. Dôvodom novej úpravy pre oblasť ochrany exemplárov a oblasť obchodu s výrobkami z tuleňov je rozdielnosť pojmov „exemplár“ a „výrobok z tuleňa“ v právnych predpisoch EÚ v oblasti ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a v oblasti obchodovania s výrobkami z tuleňov. Nariadenie Rady považuje pojem „exemplár“ za akéhokoľvek živočícha alebo rastlinu, či už neživého alebo živého, z druhov uvedených v prílohe A až D. Podľa nariadenia (ES) č. 1007/2009 „tuleňom“ je jedinec všetkých druhov plutvonožcov (Phocidae, Otariidae a Odobenidae). Nakoľko nie všetky jedince druhov plutvonožcov sú uvedené v niektorej z príloh A až D nariadenia Rady, je nevyhnutné v predmete zákona ustanoviť ochranu aj pre druhy nezahrnuté do uvedených príloh. V súlade s uvedeným sa rozširuje predmet a účel zákona o zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré ustanovujú osobitné predpisy vo veciach ochrany exemplárov a vo veciach obchodu s výrobkami z tuleňov.

K bodu 2

Pri vydávaní vývozných povolení legálne ulovených poľovníckych trofejí podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov nastával v praxi problém, že v konaní o vydaní povolenia na vývoz nebolo možné udeliť vývozné povolenie legálne uloveným poľovníckym trofejam. Povinnosť držiteľa dokazovať, že pôvodný chránený živočích určený na vývoz bol narodený a odchovaný v zajatí, sa po novom ustanovuje len pre živé exempláre pôvodných druhov chránených živočíchov.

K bodu 3

V § 8 ods. 1 sa ustanovuje, že výkonný orgán môže, pre každý prípad osobitne, vydať výnimku zo zákazov komerčných činností. Aj keď sú splnené podmienky uvedené v čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady, na základe judikatúry ESD (bod 34 rozsudku ESD č. C-510/99 vo veci Tridon) výkonný orgán nie je povinný túto výnimku vydať. Európska komisia, odvolávajúc sa na uvedený rozsudok, v súčasnosti usmernila členské štáty Európskej únie, aby túto možnosť využili a v určitých prípadoch neudeľovali výnimky zo zákazov komerčných činností napríklad na rohy nosorožcov. Vzhľadom na jednotný trh EÚ je nevyhnutné, aby všetky členské štáty postupovali pri povoľovaní výnimiek rovnako. Navrhovaná právna úprava umožní nevydať výnimku v prípadoch, kedy sa preukáže nevyhnutnosť nevydávania výnimiek zo zákazov komerčných činností z dôvodov ochrany druhov ohrozených živočíchov. Ide o ustanovenie, ktoré svojou povahou umožní na základe vedeckých poznatkov a poznatkov z praxe orgánov štátnej správy členských štátov Európskej únie aplikovať závery z uvedeného rozhodnutia ESD.

K bodu 4

Spresňujú sa všeobecné podmienky vedenia evidencie o exemplároch a zavádza sa jednoznačná povinnosť držiteľa požiadať vedecký orgán o pridelenie evidenčného čísla.

Súčasne sa určuje okruh osôb, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje. Upravuje sa definícia držiteľa exemplára demonštratívnym spôsobom tak, aby adresátom povinností, týkajúcich sa držiteľa exemplára, boli osoby, ktoré sú nielen oprávnenými držiteľmi exemplárov podľa § 129 Občianskeho zákonníka alebo vlastníkmi exemplára ale aj osoby, ktoré s exemplárom právne relevantným spôsobom nakladajú (napr. nájom, výpožička, obchod, vývoz, úschova a pod.).

K bodu 5

Navrhuje sa opätovne zaviesť oprávnenie držiteľa vyžadovať preukázanie totožnosti nového držiteľa. Toto ustanovenie má význam najmä pri výkone štátneho dozoru zameraného na odhaľovanie nelegálneho nakladania a obchodovania s exemplármi. Ak dochádza k prevodu vlastníckeho práva k exempláru a pôvodný držiteľ exemplára je povinný uviesť v evidencii totožnosť nového držiteľa exemplára, je nevyhnutné, aby sa pôvodný držiteľ exemplára v rámci svojich možností presvedčil o pravdivosti údajov zapisovaných do evidencie podľa tohto zákona.

K bodu 6 a 7

Upravujú sa podmienky týkajúce sa oznamovacej povinnosti držiteľa exemplára vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia. Ustanovuje sa najmä povinnosť oznamovať zmeny v druhovej karte a spôsob ich oznamovania, povinnosť predkladať kópiu príslušnej časti druhovej karty s vyznačenou zmenou do 30 dní odo dňa, kedy mu vznikla povinnosť zapísať príslušnú zmenu v druhovej karte. Obdobne sa upravuje povinnosť držiteľa raz ročne, vždy do 31. januára príslušného roku, predkladať obvodnému úradu životného prostredia knihu chovu exemplára, ak ide o živé bezstavovce, ryby a obojživelníky.

K bodu 8

Ide o spresnenie významu prvej vety § 13 ods. 1 a jej naviazanie na ustanovenie osobitného predpisu v oblasti nezameniteľného označovania. Cieľom doplnenia je odstránenie možného nejednoznačného výkladu prvej vety vo vzťahu k povinnosti držiteľa exemplára tento označiť v súlade s čl. 66 ods. 8 nariadenia Komisie.

K bodu 9

Vypúšťa sa odlišná úprava povinností držiteľov exemplárov znášať náklady pri nezameniteľnom označovaní exemplárov. Všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 posledná veta upravuje, že náklady na nezameniteľné označenie znáša držiteľ exemplára. Nie je odôvodnená odlišná úprava povinností držiteľov niektorých druhov pri nezameniteľnom označovaní, preto sa posledná veta v § 13 ods. 2 vypúšťa.

K bodu 10

Podľa čl. 66 ods. 8 nariadenia Komisie, krúžky, ktoré sa používajú na označovanie exemplárov musia byť na tento účel komerčne vyrobené. Navrhovaná úprava zabezpečuje implementáciu tejto podmienky do zákona tým, že nezameniteľné označenie týkajúce sa exemplárov vtákov odchovaných na území Slovenskej republiky môže pochádzať len od výrobcov alebo distribútorov, ktorým bola ministerstvom udelená licencia na ich výrobu alebo distribúciu. Ustanovujú sa podmienky udelenia tejto licencie a náležitostí žiadosti na jej udelenie a osobitné náležitosti výroku rozhodnutia o udelení licencie. Právny pojem „komerčne vyrobené“ nie je v legislatíve na účely nezameniteľného označenia exemplárov

vtákov dostatočne upravený, z tohto dôvodu sa umožňuje, aby držiteľom tejto licencie bol napr. živnostník, alebo právnická osoba. § 13a obsahuje vecné aj procesné ustanovenia vo vzťahu k udeľovaniu licencie na krúžky.

K bodu 11

Ide o implementačné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje príslušnosť ministerstva podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 737/2010, podľa ktorého každý členský štát určí jeden alebo niekoľko príslušných orgánov zodpovedných za overenie osvedčení pre dovezené výrobky z tuleňov na žiadosť colných orgánov. Súčasne sa ustanovuje príslušnosť ministerstva vo veciach udeľovania licencie na výrobu alebo distribúciu krúžkov, prideľovania evidenčného čísla výrobcom krúžkov alebo distribútorom krúžkov v súlade s podmienkou komerčného spôsobu výroby nezameniteľného označovania exemplárov vtákov podľa čl. 66 ods. 8 nariadenia Komisie. Stanovuje sa povinnosť ministerstva viesť evidenciu o výrobcoch a distribútoroch krúžkov.

K bodu 12

Zavádza sa právomoc ministerstva na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým stanovuje spôsob vedenia registra vyrobených alebo distribuovaných krúžkov.

K bodu 13

Ustanovuje sa príslušnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) vo veciach kontroly záznamov, ktoré vedú zariadenia na spracovávanie a opätovné balenie kaviáru, o množstvách kaviáru, ktorý bol dovezený, vyvezený, opätovne vyvezený, vyrobený alebo skladovaný (čl. 66 ods. 7 nariadenia Komisie). Taktiež sa ustanovuje príslušnosť inšpekcie na zabezpečenie podmienok čl. 9 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 737/2010, podľa ktorého každý členský štát určí jeden alebo niekoľko príslušných orgánov zodpovedných za kontrolu vydávania osvedčení uznanými orgánmi zriadenými a pôsobiacimi v danom členskom štáte. Do zákona sa vkladá pôsobnosť inšpekcie na zabezpečovanie komunikácie s kontrolnými orgánmi dohovoru za účelom zefektívnenia spolupráce medzi príslušnými orgánmi CITES. Inšpekcia bude výkonným orgánom a kontrolným orgánom v oblasti obchodovania s ohrozenými druhmi v rozsahu príslušných nariadení a v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technické zmeny v súvislosti s úpravou vedenia evidencie údajov z registra vyrobených alebo distribuovaných krúžkov slúžiacich na nezameniteľné označenie vtákov, ktorý vedie Vedecký orgán Slovenskej republiky. Vedecký orgán Slovenskej republiky je organizačne začlenený do Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je príspevkovou organizáciou štátu.

K bodom 15 a 17

Podľa platného znenia § 22 ods. 1 a 2 zákona možno uložiť sankciu za porušenie povinností alebo zákazov len ak je konaním spôsobená trvalá ujma na exemplároch ohrozených druhov rastlín alebo živočíchov, pričom účelne vynaložené náklady na rehabilitáciu predmetných exemplárov alebo uvedenie životného prostredia do predošlého stavu predstavujú škodu, ktorá nie je malá. Tieto skutočnosti však podľa platného znenia zákona nie je možné v konaní

preukázať, nakoľko napr. pri komerčnom nakladaní s exemplármi v rozpore s nariadením EÚ sa neurčuje trvalá ujma na živočíchoch, účelne vynaložené náklady na rehabilitáciu predmetných exemplárov ani vzniknutá škoda, ale preukazuje sa nesplnenie povinností ustanovených pre komerčné nakladanie, resp. nakladanie s exemplármi v rozpore s nariadením EÚ. Účelom zákona je predovšetkým obmedzenie nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi, ktoré spravidla nespôsobuje trvalú ujmu na exemplároch. Taktiež nariadenia EÚ nevyžadujú preukazovanie spôsobenej ujmy na exemplároch, s ktorými sa obchoduje v rozpore s ich ustanoveniami. Dôsledkom tejto úpravy v zákone je nemožnosť ukladať sankcie za porušenia povinností podľa nariadení EÚ a podľa zákona. Súčasne sa v odseku 1 znižuje spodná hranica výšky pokút ukladaných pri skutkových podstatách, ktoré predstavujú menej závažné porušenie zákona (z 331,93 eura na 80 eur), čím sa odstráni neprimeraná tvrdosť ustanovenia.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technické úpravy v skutkových podstatách správnych deliktov nadväzujúce na implementačné ustanovenia, kde v súvislosti so zavedením licencie pre výrobcov a distribútorov krúžkov sa ustanovuje sankcia za porušenie zákona na tomto úseku. Taktiež sa dopĺňa právna úprava správno-právnej zodpovednosti vo veciach spracúvania, balenia alebo opätovného balenia kaviáru. Bez tejto úpravy nie je možné právnu normu, ktorej predmetom je regulácia spracovania, balenia alebo opätovného balenia kaviáru, považovať za právnu normu úplnú.

K bodu 18

Novou úpravou v § 22 ods. 2 písm. n) sa navrhuje v súvislosti s prijatím vykonávacieho predpisu Európskej únie k nariadeniu v oblasti obchodovania s výrobkami z tuleňov a povinnosťou Slovenskej republiky ukladať sankcie za porušenie predpisov v danej oblasti ustanoviť skutkovú podstatu na danom úseku.

K bodu 19

Navrhuje sa uplatniť pri ukladaní sankcií za iné správne delikty podľa tohto zákona tzv. absorpčnú zásadu pri správnom trestaní orgánmi verejnej správy. V prípade ukladania sankcií za viac iných správnych deliktov sa neukladajú samostatné pokuty, ale len jedna pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Navrhovaná úprava vyplynula z existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Podľa judikatúry SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, majú správne orgány pri ukladaní pokút za viac správnych deliktov aplikovať tzv. absorpčnú zásadu, ktorá však v platnom zákone nie je zahrnutá. Z dôvodu zachovania ústavnej záruky vyplývajúcej z článku 2 Ústavy SR ( správne orgány môžu konať len na základe zákona), je potrebné tieto pravidlá trestania upraviť priamo v zákone.

Taktiež sa upravuje okruh skutočností, ktoré sa v konaní o porušení právnych povinností preskúmavajú, resp. na ktoré má orgán ukladajúci sankciu prihliadať.

K bodu 20

Zjednocuje sa úprava spôsobu ukladania pokút a ich výšky za priestupky s úpravou ukladania sankcií za iné správne delikty. Súčasne sa odstraňuje spodná hranica výšky pokút ukladaných pri priestupkoch, ktoré predstavujú menej závažné porušenie zákona, čím sa odstráni neprimeraná tvrdosť ustanovenia aj pre fyzické osoby.

K bodu 21

Povinnosťou držiteľa exemplára je preukázať jeho pôvod spôsobom podľa zákona na účely overenia legálnosti jeho držby. Ak držiteľ exemplára nepreukáže pôvod exemplára, obvodný úrad životného prostredia alebo inšpekcia exemplár zhabe. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „colný zákon“) je colný úrad povinný vždy rozhodnúť o zhabaní exemplára, ktorý sa nachádza v colnom priestore príslušného colného úradu, ak ide o exempláre, pri dovoze ktorých sa poruší povinnosť vyplývajúca z nariadenia Rady a nariadenia Komisie. Zjednocuje sa citovaná právna úprava aj pre oblasť mimo colného priestoru, kde svoju právomoc pri kontrole povinností podľa nariadenia Rady a nariadenia Komisie vykonávajú inšpekcia a obvodný úrad životného prostredia. Obvodný úrad životného prostredia alebo inšpekcia zhabú exemplár aj vtedy, ak je jeho držba zakázaná alebo ak sa s ním nakladá v rozpore s nariadením o zákaze nakladania podľa § 24 ods. 8 zákona alebo v rozpore s nariadením Rady a nariadením Komisie. Súčasne sa ustanovuje eventualita zhabania exemplára, ak si jeho držiteľ neplní povinnosti pri preukazovaní spôsobu nadobudnutia exemplárov. Závažnosť týchto porušení posudzuje a o zhabaní rozhoduje správny orgán ukladajúci sankciu. Tento správny orgán môže postupovať na základe správneho uváženia a v prípadoch, kedy by to bolo neprimerané, nemusí pre posledný prípad exemplár zhabať.

K bodu 22

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2013 ustanovuje lehotu, v ktorej je držiteľ exemplára povinný zabezpečiť nezameniteľné označenie exemplára podľa § 13a.

K článku II

Účelom novelizácie § 66ba ods. 3 písm. b) živnostenského zákona je rozšíriť a legitimizovať tým právo živnostenského (obvodného) úradu v postavení jednotného kontaktného miesta na prijímanie údajov na získanie iných dokladov ako je oprávnenie na podnikanie podľa osobitných zákonov. Môže ísť o doklady, ktoré majú charakter hmotnoprávnej podmienky na získanie podnikateľského oprávnenia alebo aj o tzv. odkladacie podmienky, ktoré musí osoba, ktorá získala živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie, splniť najneskôr ku dňu začatia podnikania. Za takýto doklad treba považovať aj licenciu na spracovanie, balenie a opätovné balenie kaviáru, ako aj licenciu na výrobu krúžkov alebo distribučných krúžkov.

K článku III

K bodom 1 a 2

Zmena zákona o správnych poplatkoch zjednocuje platbu správnych poplatkov za vydávanie povolení a potvrdení pre fyzické osoby a právnické osoby a zavádza sa nový režim určenia správnych poplatkov. Podľa platnej právne úpravy je poplatok odlišne stanovený pre fyzické osoby a pre právnické osoby a vznik poplatkovej povinnosti je viazaný na podanú žiadosť v zmysle zákona a správneho poriadku. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne stanovuje výška poplatku, ktorá je viazaná na každý jednotlivý exemplár osobitne, čím sa reaguje na administratívne náklady, ktoré vznikajú pri vydávaní povolení a potvrdení (podľa platnej úpravy musí štátny orgán vydávať povolenia a potvrdenia pre každý exemplár osobitne, aj keď je predmetom žiadosti vydanie povolenia na vyššie množstvo exemplárov a správny poplatok je rovnako vysoký, ako keď je predmetom žiadosti vydanie povolenia len na jeden exemplár). Zároveň sa zjednocuje výška správneho poplatku pre fyzické osoby a právnické