Strana 1 z 16

B. Osobitná časť

K Čl. I (Obchodný zákonník)

K bodom 1 (§ 24 ods. 2, § 26 ods. 1, § 27 ods. 2 písm. a) a § 56 ods. 2)

Predmetnými bodmi zosúlaďuje predkladateľ terminológiu zákona s aktuálnym stavom v oblasti úpravy európskeho práva po zmenách vykonaných v primárnom práve Lisabonskou zmluvou.

K bodu 2 (§ 47 ods. 2)

Právna úprava nekalej súťaže a jej foriem obsiahnutá v Obchodnom zákonníku upravuje popri generálnej klauzule nekalej súťaže (§ 44 ods. 1) taktiež vymedzenie „typických“ skutkových podstát nekalosúťažného konania, ktorých výpočet je exemplifikatívny, medzi inými typickými aj skutkovú podstatu vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Súčasné znenie uvedenej skutkovej podstaty sa v písmene a) sústredí na postihovanie konania spočívajúceho v použití obchodného mena alebo osobitného označenia podniku iného podnikateľa, pokiaľ je takéto konanie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom (...) iného súťažiteľa. Predmetné ustanovenie podľa názoru predkladateľa je nepoužiteľné pre postihovanie tých prípadov, kedy podnikateľ používa vo svojom obchodnom mene slovné prvky názvu (podstatné a distinktívne (t.j. rozlišovacie) zložky názvu1), resp. označenia verejného registra alebo inej evidencie vedenej na základe zákona, ktoré sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny obchodnej dokumentácie podnikateľa s korešpondenciou zasielanou orgánom zákonom povereným na vedenie verejného registra alebo inej evidencie (napr. obchodný register, živnostenský register atď.).

Predkladateľ uvedeným návrhom sleduje záujem na komplexnom a konštruktívnom riešení stále sa zvyšujúceho počtu prípadov tzv. katalógových firiem. Tieto spoločnosti s využitím komplexu právne veľmi precízne pripravených krokov ako aj v dôsledku „špecifickej“ voľby obchodného mena využívajú skutočnosť, že priemerný súťažiteľ si stotožní podnikateľa s oficiálnym verejným registrom alebo subjektom zmocneným na vedenie verejného registra alebo inej verejnej evidencie, čo má za následok neželanú registráciu v katalógoch (častokrát pochybnej úrovne bez pridanej hodnoty vo vzťahu k uvádzaným údajom) za cenu, ktorá mnohonásobne prevyšuje cenu obvyklú za služby podobného charakteru a z ktorej podstaty pritom jasne vyplýva, že by niekto priemerne rozumný nemohol vedome uzavrieť. Podnikateľská činnosť katalógových spoločností sa vo väčšine prípadov spočíva výlučne len v úskočnom konaní zameranom hlavne na hromadné a systémové uvádzanie hospodárskych subjektov do omylu (v miernejších prípadoch zneužívanie nedostatočnej informovanosti a nevedomej zámeny podnikateľa s oficiálnym verejným registrom vedeným na základe zákona). Nie ojedinelé sú prípady, kedy plnenie požadované za registráciu nepoctivá katalógová firma dôsledne vymáha prostredníctvom nevyberavého a veľmi prepracovaného psychologického a právneho nátlaku, ktorému priemerný zákazník nemôže kvalifikovane a efektívne odporovať.

Pre posúdenie, či v danom prípade došlo k naplneniu danej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania bude samozrejme rozhodujúce, či priemerne vzdelaný a obozretný súťažiteľ mohol pri zbežnom čítaní pri primeranom stupni opatrnosti v čase doručenia obchodnej dokumentácie podnikateľa rozpoznať, že nejde o korešpondenciu orgánu zákonom povereného na vedenie verejného registra alebo inej evidencie, najmä v situácii keď uvedenou

1 Typickým konaním, ktoré chce predkladateľ navrhovanou právnou úpravou postihnúť, je zámerná a úmyselná voľba obchodného mena katalógovými firmami tak, že použijú vo svojom obchodnom mene slová ako napr. „register obchodu“, „register firiem“ a pod. tak, aby vyvolali v adresátovi ich obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny, prípadne ešte viac prehĺbili jeho omyl, z ktorého neskôr profitujú.

Strana 2 z 16

obchodnou dokumentáciou v praxi býva faktúra (resp. predfaktúra), platobný formulár, zloženka alebo iný platobný poukaz, prípadne objednávka na opravu zapísaných údajov, ktorá však neinformuje, prípadne nedostatočným a nejednoznačným spôsobom informuje, že ide len o návrh na uzavretie zmluvy.

Predkladateľ nemá záujem na regulovaní predmetu činnosti uvedených tzv. katalógových firiem, ktorý vo väčšine prípadov spočíva v „automatizovanom spracovaní údajov“, v poskytovaním „služieb súvisiacich s počítačovým spracovaním údajov“, v poskytovaní „služieb súvisiacich s databázami“, v poskytovaní „počítačových služieb“ alebo v poskytovaní „dátových služieb“ alebo služieb „internetových prehľadávačov“ alebo „internetových čitární“. Objektom chráneným novou typickou skutkovou podstatou nekalosúťažného konania je v tomto prípade záujem na neskresľujúcej a nezavádzajúcej tvorbe, resp. voľbe obchodného mena podnikateľa, tak aby toto nevyvolávalo nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo orgánom zo zákona povereným pre verenie verejného registra alebo inej evidencie.

K bodu 3 (§ 200 ods. 5)

Predmetným bodom má predkladateľ snahu na základe podnetov aplikačnej praxe precizovať podmienky „zamestnaneckej“ voľby členov dozornej rady, ak sú naplnené podmienky § 200 ods. 1 Obchodného zákonníka (minimálne 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere k spoločnosti v čase voľby), prípadne podmienky stanov spoločnosti (ktoré môžu určiť nižší počet zamestnancov (v hlavnom pracovnom pomere k spoločnosti v čase voľby) pre vznik ich oprávnenia voliť minimálne jednu tretinu členov dozornej rady). K predmetnému novelizačnému bodu pozri aj odôvodnenie novelizačného bodu 11. (§ 768k ods. 1).

K bodu 4 (§ 261 ods. 2)

Všeobecne k transpozícii smernice 2011/7/EU

V apríly 2009 predložila Komisia EU do legislatívneho procesu Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Prepracované znenie) vykonávajúca iniciatívu „Small Business Act”2, ktorého cieľom bolo prepracovaním znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách účinne a efektívne reagovať na všeobecne prevládajúcu nepriaznivú situáciu v oblasti boja proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá bola potvrdená aj skôr vykonanou verejnou konzultáciou.3

V návrhu prepracovaného znenia sa Komisia zamerala najmä na nasledujúce oblasti, ktoré boli identifikované ako problematické vo verejnej konzultácii:

▪v prípade orgánov verejnej moci bolo cieľom návrhu skrátenie lehôt splatnosti prostredníctvom harmonizácie lehôt na uskutočnenie platieb zo strany orgánov verejnej moci podnikom, čo viedlo v ďalšom priebehu rokovaní (po rozpracovaní ďalších inštitútov) k definovaniu duálnej štruktúry právnej úpravy omeškania dlžníka v závislosti od povahy osoby dlžníka (podnikateľ, orgán verejnej moci),4

2 Dokument dostupný prostredníctvom:

http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/09/st08/st08969.sk09.pdf

Dôvodová správa je súčasťou návrhu Komisie.

3 Na internete sa od 19. 5. 2008 do 31. 8. 2008 uskutočnila otvorená konzultácia. Komisia dostala 510 odpovedí. Výsledky sú k dispozícii na webovej stránke:

http://ec.europa.eu/enterprise/regulation/late_payments/index.htm

4 Zavedenie duálnej štruktúry bolo v dôvodovej správe k návrhu prepracovaného znenia smernice odôvodnené nasledovne (strana 2, tretí odstavec): Oneskorené platby zo strany orgánov verejnej správy narušujú dôveryhodnosť politík a sú v rozpore s vyhlásenými cieľmi politík, t. j. zabezpečiť stabilné a predvídateľné prevádzkové podmienky pre podniky a posilniť rast a zamestnanosť. Vzhľadom na význam verejného obstarávania v EÚ (vyše 1 943 miliárd EUR ročne) majú oneskorené platby zo strany orgánov verejnej správy výrazný negatívny vplyv na podniky, najmä MSP. Mnohé orgány verejnej správy nečelia rovnakým finančným obmedzeniam ako podniky a v ich prípadoch sa dá oneskoreným platbám vyhnúť. Mali by sa preto prísnejšie

Strana 3 z 16

▪vo väzbe na predchádzajúci bod ďalej došlo k harmonizácii najnižšej sadzby úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je orgán verejnej moci,

▪posilniť náhradu tzv. transakčných nákladov (administratívny a interných) spojených s uplatnením pohľadávky zavedením nového inštitútu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur,

▪zavedenie inštitútu „nekalej zmluvnej podmienky“ a „nekalej obchodnej praxe“ v obchodno-záväzkovom vzťahu,

▪zrušenie limitu obsiahnutého v čl. 6 ods. 3 písm. c) smernice 2000/35/ES umožňujúceho členským štátom vyňať spod aplikácie vnútroštátnych transpozičných ustanovení nároky na úroky nižšie ako 5 € a ďalšie.

Dôvody, ktoré viedli k prepracovaniu smernice 2000/35/ES identifikovala Komisia na podklade výsledkov verejnej konzultácie v hodnotení vplyvov5 nasledujúco:

▪meniace sa makroekonomické podmienky najmä na pozadí globálnej hospodárskej a finančnej krízy,

▪prístup k finančným prostriedkom a rozpočtové obmedzenia,6

▪neexistencia účinných a efektívnych opravných prostriedkov,7

▪zjednodušenie a zjednotenie terminológie.

Všeobecne k zvolenej legislatívnej technike transpozície smernice 2011/7/EU

K zvolenému spôsobu legislatívnej techniky je dôležité uviesť, že smernica 2011/7/EU bola spracovaná ako tzv. prepracovaný návrh (recast), a to na podklade Medziinštitucionálnej dohody z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní prepracovania právnych aktov (2002/C 77/01)8 (ďalej len „Medziinštitucionálna zmluva“). Táto technika má za cieľ

postihovať, keď k takýmto platbám dôjde. Okrem toho odlišné postoje v oblasti platenia v rámci EÚ môžu brániť účasti podnikov na verejných súťažiach, čo narúša nielen hospodársku súťaž a fungovanie vnútorného trhu, ale takisto znižuje možnosť orgánov verejnej správy získať čo najvýhodnejší pomer kvality a ceny za peniaze daňových poplatníkov.

5 Dokument dostupný prostredníctvom:

http://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=en&DosId=198164

6 Predkladateľ by chcel v súvislosti s predmetným dôvodom, ktorý medzi inými viedol k prepracovaniu znenia smernice 200035/ES, upozorniť na jeho odôvodnenie v dôvodovej správe k návrhu smernice, str. 3: Na oneskorené platby môže mať vplyv aj dostupnosť úverov, menová politika, tok a povaha informácií o úveroch, pozícia podniku z hľadiska likvidity a dostupnosť finančných prostriedkov z bánk, a to najmä pre podniky, pre ktoré bankový úver nahrádza úvery dodávateľov. Mnohé dlžnícke podniky považujú oneskorené platby za

efektívny a lacný spôsob financovania vlastného podnikania a činností. V prípade orgánov verejnej správy sú

oneskorené platby veriteľom jednoduchým, ale neoprávneným spôsobom prekonávania rozpočtových obmedzení

prostredníctvom odloženia platieb do nasledujúceho rozpočtového obdobia.

7 Predkladateľ by chcel v súvislosti s predmetným dôvodom upozorniť na jeho odôvodnenie v dôvodovej správe k návrhu, str. 3a 4: napriek smernici 2000/35/ES mnohé podniky, pričom to platí najmä v prípade malých a stredných podnikov, neúčtujú úrok, keď na to majú nárok, čo na druhej strane znižuje motiváciu dlžníkov k včasnému plateniu. Pre niektorých veriteľov nie sú náklady na konanie v prípade oneskorenej platby vzhľadom

na finančné prínosy odôvodnené. V mnohých prípadoch nie je možné získať výdavky na administratívnu prácu

navyše späť. Urgovaním klientov, ktorí platia neskoro, alebo účtovaním úroku z omeškania vznikajú

administratívne náklady, ktorým sa mnohé podniky chcú vyhnúť. ... Napriek niektorým nedávnym zlepšeniam

však oneskorené platby zostávajú v EÚ všeobecným problémom, pričom sa orgány verejnej správy vo viacerých

členských štátoch vyznačujú obzvlášť zlým platobným správaním. To naďalej negatívne ovplyvňuje fungovanie

vnútorného trhu a vzniká tým riziko vážneho ohrozenia prežitia podnikov v časoch hospodárskej krízy. Preto je nevyhnutné pri súčasnom zachovaní hlavných prvkov smernice zaviesť dodatočné nástroje na zníženie počtu oneskorených platieb v obchodných transakciách, skrátiť lehoty splatnosti pre orgány verejnej správy a podstatne posilniť motiváciu orgánov verejnej správy zaplatiť včas, a to prepracovaním smernice, zapracovaním do jedného znenia podstatných zmien a doplnení smernice, ako i jej nezmenených ustanovení.

8 Ú. v. ES C 77/1, 28. 03. 2002; Interinstitutional Agreement of 28 November 2001 on a more structured use of the recasting technique for legal acts (2002/C 77/01), pozri aj:

http://ec.europa.eu/dgs/legal_service/recasting_en.htm

Strana 4 z 16

umožniť vykonať vecné zmeny a doplnenia únijného právneho aktu a súčasne vydať jeho úplné znenie so zapracovanými zmenami a doplneniami, a to všetko v rámci jedného legislatívneho textu. Takýmto spôsobom sa sleduje záujem na zlepšení čitateľnosti únijnej legislatívy na trvalom a všeobecnom základe. Pre povinnosť členských štátov v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie9 použitie tejto techniky znamená, že povinnosť transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku danú smernicu sa vzťahuje len na tie jej ustanovenia, v ktorých boli vykonané vecné zmeny a doplnenia a ktoré sú na tento účel v texte presne vyznačené (pozri prílohu smernice 2011/7/EU - Tabuľka zhody). Pri ustanoveniach, ktorých sa vecné zmeny a doplnenia v rámci procesu prepracovania nedotkli, je povinnosť transpozície splnená už v dôsledku transpozície skoršieho aktu. Vo väzbe na legislatívnu techniku transpozície do národného právneho poriadku je však potrebné uviesť, že predkladateľ pristúpil k úpravám, ktoré považoval za nevyhnutné z koncepčného hľadiska pre správne a úplné vykonanie transpozície. Ide najmä o zmenu v systematickom zaradení úpravy pravidla pre určenie lehoty splatnosti peňažného záväzku, nie splatnosti úroku z omeškania ako je momentálne nesprávne slovne vyjadrené v úvodnej vete ustanovenia § 369 ods. 2 OBZ,10 z dielu X (§ 369 ods. 2) do dielu VII (§ 340) tretej časti, hlavy I OBZ.11 V súvislosti s touto zmenou pristúpil predkladateľ aj k spracovaniu nového znenia § 365 Obchodného zákonníka, ktoré definuje predpoklady, ktoré určujú vznik omeškania na strane dlžníka.

Okrem systematiky dochádza ďalej aj k zmene povahy niektorých ustanovení dielu X (Porušenie zmluvných povinností a jeho následky) a dielu VII (Zánik záväzku jeho splnením) tretej časti hlavy I OBZ. Dispozitívna povaha ustanovení § 366 a nasl. OBZ sa navrhuje v rozsahu ustanovení § 340a (čas plnenia), § 340b (osobitná úprava času plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva), § 369, § 369a (osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva), § 369b (náhrada škody spôsobená omeškaním), § 369c (paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) a § 369d (nekalé zmluvné podmienky a nekalá obchodná prax) prekvalifikovať na úpravu kogentnú. Uvedená koncepčná zmena spôsobí najmä:

▪nemožnosť vzdania sa nároku na úroky z omeškania v čase uzatvorenia zmluvy, resp. nemožnosť vylúčenia vzniku nároku na úroky z omeškania v čase uzatvorenia zmluvy; uvedené neznamená, že dlžník musí plniť úroky bez ich predchádzajúceho uplatnenia, naďalej totiž platí, že dlžník je povinný plniť úroky z omeškania pod podmienkou ich uplatnenia zo strany veriteľa, veriteľ sa však nemôže vzdať tohto nároku, prípadne úplne vylúčiť jeho vznik v čase, keď ešte nedošlo k porušeniu povinnosti (uvedené je okrem iného v súlade s filozofiou § 386 ods. 1, ktoré ako kogentné ustanovenie spôsobuje neplatnosť takých dojednaní, ktorými sa veriteľ vzdá nároku na náhradu škody ešte pred tým ako dôjde k porušeniu povinnosti, z ktorej môže škoda vzniknúť),

▪nemožnosť zmluvne sa odchýliť, prípadne vylúčiť aplikáciu zákazu nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe v konkrétnom obchodno-záväzkovom vzťahu,

▪nemožnosť zmluvne sa odchýliť, prípadne vylúčiť vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, uvedené neznamená, že dlžník musí plniť paušálnu náhrady bez jej predchádzajúceho uplatnenia, platiť totiž bude, že

9 Pôvodný článok 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

10 Ustanovenie § 369 ods. 2 OBZ znie: „Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty,

ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od...“.

11 K dôvodom pre zmenu systematiky pozri okrem iného podrobnejšie aj Obchodný zákonník - Komentár; tretie, doplnené a prepracované vydanie, 2. zväzok, Oľga Ovečková a kolektív, IURA EDITION, Bratislava, 2012, str. 273 až 276.

Strana 5 z 16

dlžník je povinný plniť paušálnu náhradu pod podmienkou jej uplatnenia zo strany veriteľa, veriteľ sa však nemôže vzdať tohto nároku, prípadne úplne vylúčiť jeho vznik (uvedené platí len obmedzene, nakoľko v súlade s čl. 7 ods. 3 smernice 2011/7/EU je vzdanie sa nároku na náhradu, prípadne vylúčenie jeho vzniku definované v § 369d ods. 3 OBZ ako vyvrátiteľná domnienka (resp. podmienená domnienka), pri ktorej sa vychádza z toho, že platí stav, ktorý je touto právnou domnienkou predpokladaný (t.j. neplatnosť zmluvného dojednania), ibaže bude zistený opak).

K § 261 ods. 2

Predmetná zmena ustanovenia § 261 ods. 2 OBZ sleduje záujem na transpozícii ustanovenia čl. 2 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 smernice 2011/7/EU.

Vzhľadom na použitú legislatívnu techniku spočívajúcu v tom, že samotná smernica 2011/7EU definuje pojem „orgán verejnej moci“ odkazom na definíciu „verejného obstarávateľa“ (EN: „contracting authority“) podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) smernice 2004/17/ES12 a podľa čl. 1 ods. 9 smernice 2004/18/ES,13 zvažoval predkladateľ spôsob transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky rovnako odkazom na definíciu pojmu „verejný obstarávateľ podľa osobitného predpisu“ (rozumie sa ním zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 25/2006 Z. z.“) ako transpozičný predpis vo vzťahu k vyššie citovaným smerniciam z oblasti verejného obstarávania) alebo zapracovaním definície pojmu priamo do Obchodného zákonníka. Vzhľadom na častú novelizáciu § 6 zákona č. 25/2006 Z. z. a z toho prameniacu neistotu ohľadom jeho budúceho znenia, ako aj vzhľadom tú skutočnosť, že definícia pojmu „verejný obstarávateľ“ obsiahnutá v § 6 zákona č. 25/2006 Z. z. zahŕňa okrem definície pojmu „contracting authority“ aj pojem „public undertaking“ (SK jazyková verzia smernice 2004/17/ES používa pojem „verejný podnik“),14 teda je v ustanovení § 6 ods. 1 písm. f) širšia ako vyžaduje smernica 2011/7EU pre svoju správnu a úplnú transpozíciu a v neposlednom rade v záujme konzistentnosti v zákonnom vymedzení pojmu „orgán verejnej moci“, zhodnotil predkladateľ druhé alternatívne riešenie (definícia pojmu priamo v Obchodného zákonníku) ako vhodnejšie pre potreby transpozície smernice 2011/7/EU.

Predkladateľ v transpozičnej úprave pristúpil k upusteniu od používania pojmu „orgán verejnej moci“ a jeho nahradeniu pojmom „subjekt verejného práva“ na základe pripomienky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Predkladateľ sa stotožnil s argumentáciou pripomienkujúceho subjektu, že definícia skôr použitého pojmu „orgán verejnej moci“ sa nezhoduje s tradične vnímaným obsahom tohto inštitútu. Napríklad, orgánom verejnej moci, z hľadiska tradičného chápania, nie je „právnická osoba založená na nevýrobný a neobchodný účel financovaná štátom“, ak jej žiadny výkon verejnej moci nie je zverený. Obligatórne použitie Obchodného zákonníka bude teda okrem záväzkových vzťahov podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (vzťahy označované ako tzv. B2B vzťahy) potrebné aj vzťahy medzi subjektom verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľom, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti (vzťahy označované ako tzv. B2G vzťahy). V súčasnej

12 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb.

13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

14 Pozri čl. 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb v platnom znení.

Strana 6 z 16

situácii nejde o novinku, ale o detailnejšie rozpracovanie existujúcej úpravy tak, aby zároveň boli naplnené požiadavky smernice 2011/7/EU.

K bodu 5 (§ 261 ods. 3 až 5)

Predmetný novelizačný bod transponuje ustanovenie čl. 2 ods. 2 smernice 2011/7/EU.

Ako základ pre definíciu pojmu vzal predkladateľ znenie § 6 ods. 1 písm. a) až e) a § 6 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 91/2012 Z. z.

Bližšie k systematike a koncepcii pozri odôvodnenie novelizačného bodu 4. (§ 261 ods. 2).

K bodu 6 (§ 263 ods. 1)

Predmetný novelizačný bod upravuje znenie ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje výpočet tých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré majú kogentný charakter a od ktorých sa zmluvné strany nebudú môcť vo svojich dojednaniach odchýliť ani vylúčiť ich aplikáciu na ich obchodný záväzkový vzťah. Rozšírenie výpočtu ustanovení je vyvolané potrebou zabezpečenia úplného a správneho transponovania smernice 2011/7EU do právneho poriadku Slovenskej republiky. V konkrétnom prípade ide napríklad o ustanovenie čl. 3 ods. 1 až 3 a 5, čl. 4 ods. 1 až 3, 5 a 6, čl. 6, čl. 7 smernice 2011/7/EU, ktoré v dôsledku použitej formulácie „členské štáty zabezpečia, ... (aby v obchodných transakciách, kde je dlžník orgánom verejnej moci lehota splatnosti nepresahovala žiadnu z týchto lehôt ...)“, môže Slovenská republika de facto splniť len tým spôsobom, že prizná príslušným transpozičným ustanoveniam kogentný charakter.

K bodu 7 (§ 340a a § 340b)

K § 340a a § 340b - všeobecne

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 4 a 5 smernice 2011/7/EU. Znením nového ustanovenia § 340a má predkladateľ ambíciu komplexne, systematicky správne a konzistentne vyriešiť otázku času plnenia peňažného záväzku dlžníka.

Predmetné ustanovenie teda bude „všeobecnou úpravou“ času plnenia pre peňažný záväzok dlžníka, pričom vzhľadom na zapracovanie osobitnej, špeciálnej úpravy pre dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva bude toto všeobecné pravidlo vylúčené v prípadoch podľa znenia nového ustanovenia § 340b. Vo vzťahu k súčasnému ustanoveniu § 340 je potrebné uviesť, že toto sa vzhľadom na navrhované doplnenie § 340a a § 340b bude aplikovať na situácie, kedy plnenie dlžníka spočíva v nepeňažnom plnení.

V súvislosti s § 340a a§ 340b chce predkladateľ osobitne zdôrazniť, že ustanovenia postihujú tie obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si ich účastníci vzájomne plnenia. Podmienka vzájomnosti plnení je v ustanoveniach vyjadrená slovami „z dodania tovaru alebo poskytnutia služby“. Uvedené doplnenie bolo vyvolané akceptovaním zásadnej pripomienky Ministerstva pôdohospodárska a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a odôvodnenou potrebou na vylúčení tých obchodných záväzkových vzťahov z aplikácie príslušných novonavrhovaných ustanovení, ktoré sa uzatvárajú v rámci poskytovania pomoci alebo podpory z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov. V uvedených prípadoch ide síce o záväzkové vzťahy uzatvárané podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka avšak vzhľadom na neexistujúci prvok vzájomnosti (ich predmetom nie je dodávka tovarov alebo poskytnutie služieb za odplatu v zmysle čl. 2 ods. 1 smernice 2011/7/EU), budú vylúčené z aplikácie novonavrhovaných ustanovení.

Strana 7 z 16

Predkladateľ v súvislosti s navrhovanými zmenami (§ 365) a doplneniami (§ 340a a § 340b) zhodnotil aj nemeckú, rakúsku právnu úpravu a v neposlednom rade aj úpravu českého rekodifikovaného občianskeho zákonníka.

K 340a ods. 1

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU.

Predmetné ustanovenie odseku 1 harmonizuje tzv. maximálnu lehotu splatnosti záväzku, ktorú si strany v „B2B“ vzťahoch môžu zmluvne dohodnúť, pričom zároveň definuje (druhá veta ustanovenia), kedy je možné sa od tohto základného pravidla odchýliť. Predpokladom pre osobitné odchylné dojednanie o lehote splatnosti je, že osobitne zmluvne dohodnutá lehota splatnosti dlhšia ako 60 dní nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa v zmysle nového § 369d bez toho, aby pre osobitné dojednanie existoval spravodlivý dôvod. Hrubý nepomer sa v danom prípade bude posudzovať v zmysle znenia § 369d, kde predkladateľ (okrem iného15) zavádza odsek 8, ktorý bude slúžiť ako výkladové pravidlo.

Predkladateľ v ustanovení zároveň zadefinoval legislatívnu skratku „doklad“ v doterajšej právnej úprave zavedenú v § 369 ods. 2 písm. a), pod ktorou bude potrebné rozumieť faktúru alebo iný výzvu veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (napr. predžalobná výzva na plnenie, výzva na plnenie, ak dlžník nemá zákonnú povinnosť vystaviť faktúru) , nakoľko smernica 2011/7/EU v bode 18 preambuly uznáva faktúru za doklad, ktorý (okrem toho že je podľa osobitných predpisov daňovým dokladom a účtovným dokladom) je výzvou na zaplatenie .

K § 340a ods. 2

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU v situácii, keď zo zmluvy alebo zo zákona vyplýva právo (povinnosť) dlžníka „overiť“ zhodu plnenia veriteľa s vlastnosťami, resp. náležitosťami plnenia veriteľa dohodnutými v zmluve. Aj v uvedenej situácii naďalej platí, že zmluvne dohodnutá lehota, nesmie presiahnuť 60 dní s tým, že jej začiatok plynutia je určený dňom nasledujúcim po dni skončenia prehliadky, ibaže by sa strany dohodli na dlhšej lehote za podmienky, že toto osobitné dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d.

K § 340a ods. 3

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2011/7/EU a kogentne určuje pravidlo pre hodnotenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvného dojednania o dlhšej lehote pre vykonanie prehliadky16 plnenia veriteľa ako 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, ktorá má viesť k zisteniu či došlo k riadnemu splneniu záväzku veriteľom, t.j. či tento bol splnený v súlade so zmluvnými podmienkami. Predpokladom pre vyslovenie platnosti takéhoto osobitného dojednania o lehote pre vykonanie prehliadky je, že toto nie je v

15 Má sa na mysli § 369d ods. 3, kde sa upravuje nevyvrátiteľná domnienka nekalosti zmluvnej podmienky spočívajúcej vo vylúčení vzniku nároku na úroky z omeškania alebo vzdaní sa nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti a vyvrátiteľná domnienka o nekalom charaktere zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe vylučujúcej vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vzdanie sa nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je pokryté prostredníctvom § 386 Obchodného zákonníka, ktorý má kogentný charakter.

16 Smernica 2011/7/EU používa pojem „postup prevzatia alebo overenia, ktorým sa má stanoviť zhoda tovaru alebo služby so zmluvou“, ktorý sa v praxi často označuje aj ako „akceptačný proces“. Predkladateľ sa z terminologického hľadiska snažil použiť pre označenie uvedeného procesu už existujúcu terminológiu Obchodného zákonníka, ako podklad slúžilo ustanovenie § 427.

Strana 8 z 16

hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d.

Posúdenie, či splnil veriteľ riadne spočíva v posúdení, či včas ponúknuté plnenie má všetky náležitosti splnenia, a to z hľadiska predmetu, spôsobu, miesta, osoby splniteľa a príjemcu.

K § 340a ods. 4

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 smernice 2011/7/EU; v súlade s jeho znením sa vylučuje aplikácia ustanovenia § 340a ods. 1 a 2 na prípady, keď sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach. Vo vzťahu k jednotlivým splátkam a ich splatnosti je však potrebné upozorniť, že vylúčenie aplikácie § 340a ods. 1 a 2 neneguje vznik nároku na úroky z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v situácii, keď jednotlivá splátka peňažného záväzku dlžníka nebude splnená riadne a včas (teda v lehote určenej zmluvou, ktorá môže byť odlišná od lehoty podľa § 340a ods. 1 a 2).17

K § 340b ods. 1

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 4 ods. 3 a 6 smernice 2011/7/EU.

Predmetné ustanovenie odseku 1 harmonizuje tzv. maximálnu lehotu splatnosti záväzku, ktorú si strany v „B2G“ vzťahoch môžu zmluvne dohodnúť, pričom zároveň definuje (druhá veta ustanovenia), kedy je možné sa od tohto základného pravidla odchýliť. Predpokladom pre osobitné odchylné dojednanie lehoty splatnosti je, že osobitne zmluvne dohodnutá lehota splatnosti nikdy nebude dlhšia ako 60 dní, takéto dojednanie dlhšej ako 30 dňovej lehoty splatnosti nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa v zmysle nového § 369d bez toho, aby pre osobitné dojednanie existoval spravodlivý dôvod a zároveň takéto osobitné dojednanie dlhšej lehoty splatnosti je odôvodnené osobitnou povahou predmetu plnenia. Uvedené predpoklady musia byť naplnené v danom prípade kumulatívne.

K § 340b ods. 2

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 3 písm. b) smernice 2011/7/EU..

K § 340b ods. 3

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 3 v spojení s čl. 6 smernice 2011/7/EU v situácii, keď zo zmluvy alebo zo zákona vyplýva právo (povinnosť) dlžníka „overiť“ zhodu plnenia veriteľa s vlastnosťami, resp. náležitosťami plnenia veriteľa dohodnutými v zmluve. Aj v uvedenej situácii naďalej platí, že je subjekt verejného práva povinný plniť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti nie dlhšej ako 30 dní od dňa skončenia prehliadky, ibaže by sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti za podmienky kumulatívneho splnenia požiadavky, že osobitné dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d, odôvodňuje ho povaha predmetu plnenia záväzku a zároveň dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

K § 340b ods. 4

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 5 smernice 2011/7/EU a kogentne určuje pravidlo pre hodnotenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvného dojednania o dlhšej lehote pre vykonanie prehliadky

plnenia veriteľa ako 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, ktorá má viesť k zisteniu či došlo k riadnemu splneniu záväzku veriteľom, t.j. či tento bol splnený v súlade so zmluvnými podmienkami. Predpokladom pre vyslovenie

17 Uvedené vyplýva aj zo znenia úvodnej vety ustanovenia § 369 ods. 1, a to vzhľadom na použitie slov „alebo jeho časti“.

Strana 9 z 16

platnosti takéhoto osobitného dojednania o dlhšej ako 30 dňovej lehote pre vykonanie prehliadky je, že toto nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d a zároveň ak záujem na takomto osobitnom dojednaní vyplýval zo súťažných podkladov, ktorým sa myslia tak súťažné podklady podľa § 34 zákona č. 25/2006 Z. z., ako aj verejný návrh podľa § 276 ods. 1 Obchodného zákonníka a podmienky súťaže podľa § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak ide o situácie výnimiek spod aplikácie zákona č. 25/2006 Z. z.

K § 340b ods. 5

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 4 ods. 4 smernice 2011/7/EU. Predkladateľ využil možnosť dobrovoľnej transpozície ustanovenia čl. 4 ods. 4 smernice 2011/7/EU, ktorá vo svojej konečnej podobe vedie k založeniu výnimky z aplikácie ustanovenia § 340b ods. 1 a 3 pre tie subjekty verejného práva, ktoré sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. V prípadoch, kde sú v pozícii dlžníka, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení vyššie uvedené subjekty, nebude pre platnosť výslovnej dohody o dlhšej lehote splatnosti ako 30 dní (ktorá plynie od príslušných rozhodných momentov) potrebné skúmať dodržanie požiadavky objektívneho odôvodnenia tohto osobitného dojednania povahou predmetu plnenia záväzku a ani súlad s povinnosťou definovanou v § 369d (neexistencia hrubý nepomeru k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez existencie spravodlivého dôvodu), avšak je potrebné dopovedať, že aj platnosť dojednania o lehote splatnosti v týchto osobitných prípadoch bude potvrdená, len ak osobitné dojednanie nedefinuje lehotu dlhšiu ako 60 dní.

K § 340b ods. 6

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 smernice 2011/7/EU; v súlade s jeho znením sa vylučuje aplikácia ustanovenia § 340b ods. 1 a 3 na prípady, keď sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka – subjektu verejného práva v splátkach. Vo vzťahu k jednotlivým splátkam a ich splatnosti je však potrebné upozorniť, že vylúčenie aplikácie § 340b ods. 1 a 3 neneguje vznik nároku na úroky z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v situácii, keď jednotlivá splátka peňažného záväzku dlžníka nebude splnená riadne a včas (teda v lehote určenej zmluvou, ktorá môže byť odlišná od lehoty podľa § 340b ods. 1 a 3).

K bodu 8 (§ 365)

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 písm. a) a čl. 4 ods. smernice 2011/7/EU.

K § 365 ods. 1

Predmetné ustanovenie je všeobecnou úpravou omeškania dlžníka, ktorého záväzok spočíva v nepeňažnom plnení, pre ktorého vznik definuje podmienky, že dlžník neplnil riadne a včas.

Z hľadiska vzťahu jednotlivých odsekov ustanovenia § 365 je potrebné uviesť, že úmyslom predkladateľa v rozšírení ustanovenia § 365 o nové odseky 2 a 3 nie je nastaviť podmienky pre vznik omeškania dlžníka odchylne od doterajšej úpravy (riadne a včasné plnenie dlžníkom), ale reflektovať na nové znenie ustanovenia § 369, ktoré v porovnaní s doterajším

Strana 10 z 16

ustanovením § 369 ods. 2, bolo komplexne prepracované a systematicky zaradené do § 340a a § 340b.

Ustanovenie § 365 ods. 1 sa teda bude aplikovať na omeškanie dlžníka, ktorého záväzok spočíva v nepeňažnom plnení.

K § 365 ods. 2

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1 písm. b) bod i) až iii) a čl. 4 ods. 3 písm. a) bod i) až iii) smernice 2011/7/EU.

V súlade s odôvodnením k § 365 ods. 1 je potrebné uviesť, že omeškanie dlžníka (ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení) nastane v 31. deň počítaný od jedného z nižšie uvedených rozhodných momentov:

▪dňa doručenia dokladu, alebo

▪dňa poskytnutia plnenia veriteľom,

ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti, tak kratšia, ako aj dlhšia. V prípade dlhšej lehoty splatnosti však musí byť dohoda v súlade s ustanoveniami § 340a a § 340b.

Pre určenie príslušného rozhodného momentu definuje predkladateľ v ustanovení pravidlo o priorite toho z uvedených momentov, ktorý nastal neskôr. Na základe uvedeného nie je možné pripustiť výklad, že stanovenie rozhodného momentu je otázkou voľby niektorej zo zmluvných strán.

V situácii, ak je deň doručenia dokladu neistý (čo samo o sebe predstavuje situáciu, že k doručeniu dokladu dôjde, avšak nie je možné vzhľadom na použitý spôsob jeho zaslania bez pochybností určiť deň jeho doručenia, resp. prijatia dlžníkom), smernica 2011/7/EU, a teda aj transpozičné ustanovenie, predstavuje úpravu, ktorá je na ťarchu dlžníka v situácii, ak k doručeniu dokladu došlo neskôr ako k poskytnutiu plnenia veriteľa, nakoľko mu potencionálne skracuje lehotu, v ktorej musí splniť. Nakoľko však toto pravidlo definuje samotná smernica 2011/7EU, nie je v možnostiach predkladateľa ho akýmkoľvek spôsobom modifikovať, resp. zmierniť, taká situácia by založila nesprávnu transpozíciu smernice 2011/7/EU.

K § 365 ods. 3

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1 písm. b) bod iv) a čl. 4 ods. 3 písm. a) bod iv) smernice 2011/7/EU.

V súlade s odôvodnením k § 365 ods. 1 je potrebné uviesť, že omeškanie dlžníka (ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení) nastane v situácii, ak zo zmluvy alebo zákona vyplýva, že pred samotným právne kvalifikovaným prevzatím plnenia veriteľa sa má vykonať prehliadka plnenia veriteľa (teda sa má uskutočniť akceptačný proces), v rámci ktorej sa posúdi zhoda plnenia veriteľa so zmluvnými podmienkami akosti, množstva a ďalšími náležitosťami plnenia, v 31. deň počítaný od rozhodného momentu, ktorým je skončenie procesu prehliadky, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti, tak kratšia, ako aj dlhšia. V druhom prípade však musí byť dohoda o dlhšej lehote splatnosti v súlade s ustanoveniami § 340a a § 340b.

K § 365 ods. 4

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 smernice 2011/7/EU s tým, že rovnako ako podľa doterajšej úpravy § 365 druhej vety platí, že dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Strana 11 z 16

K bodu 9 (§ 369)

K § 369 ods. 1

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 ods. 5 a 6, čl. 3 ods. 1 písm. a čl. 4 ods. 1 smernice 2011/7/EU.

Oproti doterajšiemu zneniu ustanovenia § 369 ods. 1 predkladateľ vykonal drobné formulačné spresnenia spočívajúce v doplnení slov „ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti“ a slov „a to bez potreby osobitného upozornenia“. Uvedené doplnenie na konci ustanovenia má za úlohu zákonne potvrdiť všeobecne akceptovaný a judikatúrou potvrdený stav.

K § 369 ods. 2

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 ods. 5 a 6, čl. 3 ods. 2 smernice 2011/7/EU.

Na rozdiel od doterajšej úpravy, ktorá odkazovala sadzbu úrokov z omeškania v prípade pokiaľ sa strany na jej výške nedohodli na úpravu predpisov občianskeho práva (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z. a nariadenia Slovenskej republiky č. 281/0010 Z. z.) pristúpil predkladateľ ku koncepčnej zmene spočívajúcej v založení splnomocnenia na vydanie osobitného vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky k Obchodnému zákonníku. Podľa názoru predkladateľa sa uvedeným návrhom zabezpečí lepšie zohľadnenie osobitnej povahy obchodnom právnych vzťahov a zároveň sa zabezpečí, že sa nová zvýšená sadzba tzv. „zákonných“ úrokov z omeškania (pozri čl. 2 ods. 6 smernice 2011/7/EU) nebude aplikovať na občianskoprávne záväzky. Návrh vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky tvorí prílohu k návrhu zákona.

K § 369 ods. 3

Predmetným ustanovením vyjadruje predkladateľ záujem na úprave, ktorá vylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka o omeškaní dlžníka a jeho následkoch na spotrebiteľské vzťahy, v ktorých je v pozícii dlžníka spotrebiteľ, a to v situáciách, keď sa spotrebiteľský vzťah spravuje v dôsledku voľby režimu Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 1) jeho ustanoveniami. Uvedený záujem na vyššej miere ochrany vyplýva aj zo sprísnenia následkov omeškania v obchodnom záväzkovom vzťahu zavedením inštitútu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky; uvedené znamená, že otázky úrokov z omeškania a náhrady škody budú regulované v daných vzťahoch predpismi občianskeho práva (Občianskym zákonníkom a jeho vykonávacím nariadením). Uvedené ustanovenie predstavuje oproti súčasnému zneniu § 369 ods. 1 posledné veta Obchodného zákonníka rozšírenie použitia ustanovení Občianskeho zákonníka nielen vo vzťahu k limitácii maximálnej výšky úrokov z omeškania, ale aj vo vzťahu k náhrade škody, ktorá sa bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka s tým, že vylúčený bude vznik nároku paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

K bodu 10 (§ 369a až § 369d)

K § 369a

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 ods. 6 a čl. 4 ods. 1 smernice 2011/7/EU.

Predmetné ustanovenie v zmysle požiadaviek smernice 2011/7/EU predstavuje osobitnú úpravu o sadzbe úrokov z omeškania vo vzťahu k § 369, keď definuje subjektom verejného práva povinnosť platiť v prípade ich omeškania s plnením peňažného záväzku z obchodného

Strana 12 z 16

záväzkového vzťahu vždy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa nového vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky. Predkladateľ považuje za potrebné upozorniť, že predmetné ustanovenie predstavuje limitáciu minimálnej sadzby úrokov z omeškania, ktoré bude po uplatnení veriteľom subjekt verejného práva povinný plniť; uvedené nevylučuje, aby subjekt verejného práva v situácii, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu a osobitná povaha predmetu záväzku zmluvne dohodol sadzbu úrokov z omeškania vyššiu ako podľa vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K § 369b

Predmetné ustanovenie predstavuje mierne upravené doterajšie znenie § 369 ods. 3. Úprava spočíva v rozšírení povinnosti započítania do náhrady škody okrem plnenia z úrokov z omeškania aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Uvedené pravidlo predstavuje zákonný korektív, ktorého účelom je zabezpečiť, aby sa veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka neprimerane neobohatil, nakoľko úroky z omeškania nie sú paušalizovanou náhradou škody. Iná je situácia v prípade paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, avšak vzhľadom na jej charakter (nárok vzniká už samotným omeškaním dlžníka bez potreby preukázania vzniku reálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ by predkladateľ nerozšíril výpočet nárokov, o ktoré sa zníži náhrada škody, mohlo by dôjsť k duplicitnému uplatneniu tejto konkrétnej časti škody, ktorá má predstavovať náhradu tzv. interných transakčných nákladov (najmä telefonické výdavky a výdavky spojené s tlačou a zaslaním výzvy, resp. upomienky na plnenie, a teda nie ďalších nákladov, ktoré môžu veriteľovi v súvislosti s uplatnením pohľadávky vzniknúť napr. tým, že využije služby advokáta), pristúpil predkladateľ k úprave ustanovenia. Skutočnosť v akej sume sa zníži v dôsledku ustanovenia konečný nárok na náhradu škody bude v danom prípade závisieť od toho, či si veriteľ u dlžníka uplatnil napr. len úrok z omeškania, alebo len paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo oba nároky (ktoré sa v danom prípade sčítajú).

K § 369c

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 6 smernice 2011/7/EU.

Predkladateľ transponoval príslušný článok smernice 2011/7/EU a určil predpoklady jeho vzniku a odkazom na osobitné vykonávacie nariadenie vlády Slovenskej republiky aj určenie sumy paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v § 369c ods. 1. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov.

K § 369d

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 smernice 2011/7/EU.

Všeobecne k systematike úpravy nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe

Predkladateľ pristúpil k systematickému začleneniu novej právnej úpravy do ustanovení tretej časti, hlavy I, dielu X, oddielu 1 (Omeškanie dlžníka) z dôvodu vecnej príbuznosti a podmienenosti predmetných ustanovení.

Predkladateľ zvažoval aj zaradenie ustanovení do prvej časti, hlavy V, dielu II (Nekalá súťaž), uvedenú alternatívu však predkladateľ vyhodnotil ako nevyhovujúcu, a to z dôvodu, že systematické zaradenie do ustanovení upravujúcich nekalú súťaž by nepriamo spôsobilo, že konanie postihované navrhovaným znením § 369d by bolo postihnuteľné len v prípade, ak by spĺňalo tri definičné kritéria, ktoré musia byť naplnené v prípade hodnotenia konania ako nekalosúťažného, a teda zákonom reprobovaného (pre správnu transpozíciu čl. 6 smernice

Strana 13 z 16

totiž vôbec nie je smerodajné či v danom prípade ide o konanie v hospodárskej súťaži,18 takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže19 a konanie je spôsobilé privodiť ujmu20), čo nemá byť podmienkou pre určenie, resp. hodnotenie zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe ako nekalej v zmysle čl. 7 smernice.

K § 369d ods. 1 a 2

Predmetnými ustanoveniami dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 1 smernice 2011/7/EU.

Predkladateľ definuje základný princíp nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praktiky spočívajúci v hrubom nepomere dojednania alebo praktiky (a z nich plynúcich výhod21 pre dlžníka) k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez existencie vyvažujúceho spravodlivého dôvodu.

K § 369d ods. 3

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 2 a 3 smernice 2011/7/EU.

K § 369d ods. 4

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 4 a 5 smernice 2011/7/EU.

K § 369d ods. 5

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 4 smernice 2011/7/EU.

K § 369d ods. 6

Predmetným ustanovením predkladateľ po vzore ustanovenia § 54 ods. 2 (podľa tohto návrhu zákona budúceho ustanovenia § 54 ods. 3) upravuje záujem na hospodárnosti a efektívnosti „organizácie“ prípadných súdnych konaní s tým, že prístup k spravodlivosti dotknutých subjektov je zabezpečený ich zákonnou možnosťou vstúpiť do prebiehajúceho konania ako vedľajší účastník a v prípade už právoplatne skončených konaní zákonným priznaním tzv. hromadného účinku výroku rozhodnutia aj voči subjektom (oprávneným, teda ďalším obchodným partnerom podnikateľa, ktorý v obchodných záväzkoch používal nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax), ktoré neboli účastníkmi konania avšak sú obchodným partnermi podnikateľa, ktorý presadil aj v ich záväzkovom vzťahu nekalú zmluvnú podmienku alebo používal nekalú obchodnú prax.

K § 369d ods. 7

Predmetným ustanovením predkladateľ upravuje následok spôsobený vyslovením nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe spočívajúci v neplatnosti predmetných ustanovení a zákaze obchodnej praxe s tým, že pre ďalšiu úpravu obchodných vzťahov definuje pravidlo, podľa ktorého sa bude na daný vzťah v otázke splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky aplikovať úprava Obchodného zákonníka tak, ako kedy nedošlo k osobitnej dohode strán o lehote splatnosti a sadzbe úrokov z omeškania, prípadne vylúčeniu

18 V situácii postihovanej ustanovením § 369d nemusí existovať medzi zmluvnými stranami „konkurenčný“, resp. „súťažný“, „súperiaci“ vzťah, ktorý predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov a jednak existenciu konania uskutočneného v rámci tohto súťažného konania.

19 V situácii postihovanej ustanovením § 369d bude v prvom rade rozhodujúci súlad dojednania alebo praxe so zásadou poctivého obchodného styku (§ 369d ods. 8 písm. a)).

20 V situácii postihovanej ustanovením § 369d nie je pre posúdenie dojednania alebo praxe rozhodujúce, či veriteľovi vznikla „ujma“ (pojem ujma je pritom v teórii definovaný ako pojem širší ako pojem „škoda“, nakoľko postihuje aj nemajetkové zadosťučinenie).

21 Výhod v tom najširšom zmysle slova.

Strana 14 z 16

vzniku alebo vzdania sa nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ešte pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

K § 369d ods. 8

Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 1 druhý pododsek písm. a) až c) smernice 2011/7/EU a tým, že sa ním definuje výkladové pravidlo pre zhodnotenie a určenie nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe.

K bodu 11 (§ 768k)

Predmetným novelizačným bodom navrhuje predkladateľ upraviť otázku interoperability právnej úpravy.

K bodu 12 (§ 771d)

Na základe pripomienky odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky uplatnenej na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky upravil predkladateľ návrh zákona tak, že pôvodné znenie § 4 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k Obchodnému zákonníku presunul do štvrtej časti Obchodného zákonníka (Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia).

K bodom 13 až 15 (príloha)

Predmetnými novelizačnými bodmi sa chronologicky upravuje obsah transpozičnej prílohy zákona, a to v dôsledku nasledujúcich zmien:

▪zrušenia a nahradenia tretej smernice Rady 78/855/EHS kodifikovaním znením právne záväzného aktu EU publikovaným v Úradnom vestníku EU pod číslom 2011/35/EU,

▪vypustením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/EHS z 29. júna 2003 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, a to v dôsledku prepracovania jej znenia a publikovania v Úradnom vestníku EU pod číslom 2011/7/EU,

▪vypustením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES novelizujúcej prvú smernicu Rady č. 68/151/EHS, a to v dôsledku kodifikácie jej znenia; predmetná zmena sa vykonáva v súlade s metodickým usmernením sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky (list č. 4497/2012/SVL OAP zo dňa 02. marca 2012),

▪rozšírením transpozičnej prílohy zákona o odkaz na transponovanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) a smernicu Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie).

K Čl. II (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 4 ods. 3)

Predmetným novelizačným bodom má predkladateľ záujem na vylúčení nejasností ohľadom príslušnosti registrového súdu pre zápis odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podnikateľa, ak odštepný závod alebo iná organizačná zložka je umiestnené mimo obvodu registrového súdu podnikateľa (teda registrového súdu, ktorý je miestne príslušný pre registráciu podnikateľa).

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOR“) predstavuje ustanovenie

Strana 15 z 16

tzv. kumulovanej miestnej príslušnosti pre zápis odštepného závodu, ktorý je umiestnený mimo obvodu súdu podnikateľa. V praxi boli identifikované aplikačné problémy, o vyriešenie ktorých sa predkladateľ snaží predmetným novelizačným bodom, majúc na pamäti, že ustanovenie § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podľa druhej vety odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri, vedie k tomu, že zápis organizačnej zložky podniku – odštepného závodu do obchodného registra má konštitutívny účinok. Vzhľadom na uvedené je potrebné „obchodným registrom, v ktorom je zapísané organizačná zložka“ rozumieť obchodný register vedený registrovým súdom podnikateľa. Po zohľadnení uvedeného predkladateľ definuje ako miestne príslušný pre zápis odštepného závodu registrový súd, ktorý vedie obchodný register, v ktorom je podnikateľ zapísaný. Následne uvedený registrový súd v súlade s povinnosťou mu uloženou v novelizačnom bode 2. (§ 10 ods. 6) oznámi registrovému súdu, v obvode ktorého je umiestnený odštepný závod (resp. iná organizačná zložka), zápis príslušnej zmeny.

K bodu 2 (§ 10 ods. 6)

Bližšie pozri odôvodnenie k novelizačnému bodu 1. (§ 4 ods. 3).

K bodu 3 (§ 14 ods. 3)

Predmetným novelizačným bodom sleduje predkladateľ záujem na odstránení opomenutia legislatívnej zmeny predmetného ustanovenia, ktorá mala byť vykonaná súčasne so schválením zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 4 až 8 (príloha)

Predmetnými novelizačnými bodmi sa chronologicky upravuje obsah transpozičnej prílohy zákona, a to v dôsledku nasledujúcich zmien:

▪zrušenia a nahradenia prvej smernice Rady č. 68/151/EHS kodifikovaním znením právne záväzného aktu EU publikovaným v Úradnom vestníku ES pod číslom 2009/101/ES,

▪zrušenia a nahradenia tretej smernice Rady 78/855/EHS kodifikovaním znením právne záväzného aktu EU publikovaným v Úradnom vestníku EU pod číslom 2011/35/EU,