Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti bol vypracovaný na základe bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 235/2012, ktorým vláda SR schválila Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vymedzil podrobný harmonogram postupných krokov na prijatie účinných opatrení proti daňovým podvodom a únikom, stanovila zodpovednosť za ich plnenie s cieľom zabezpečiť vytvorenie nevyhnutných podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a spravodlivého ekonomického prostredia.

V rámci druhej etapy boja proti daňovým podvodom bolo ako jeden z prostriedkov na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa prijaté aj opatrenie pripraviť legislatívnu úpravu, na základe ktorej by sa zaviedla povinnosť bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit.

V Slovenskej republike identifikujeme pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne „optimalizujú“ svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, „kreatívnemu účtovníctvu“ na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad by mal zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie by vedel koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur (fikcia zaplatenia), pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.

V praxi sa množia prípady zneužívania mechanizmu dane pri neexistencii zdaniteľného plnenia, pri službách ide najčastejšie o sprostredkovanie, poradenské a právne služby, marketingové služby, pri ktorých je problematické zisťovať ich skutočné poskytnutie, pričom často ide aj o fiktívny tovar. Okrem fiktívnych plnení veľakrát ide o prípady, kedy tovar fyzicky existuje, ale cena za tento tovar je vysoko nadhodnotená, resp. ten istý tovar sa fakturuje viackrát. Ako už bolo uvedené – nadväzne na fiktívne, resp. nadhodnotené plnenia sú vyhotovované daňové doklady a doklady o zaplatení dane v hotovosti a následkom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov dane zo štátneho rozpočtu. Prax ukazuje, že fiktívne faktúry za fiktívny alebo nadhodnotený tovar skrývajú aj platby za nelegálnu prácu najmä v stavebníctve, v reštauračných službách, ale aj úplatky a provízie za nežiaduci lobing fakturované ako provízie za sprostredkovanie. Pri vykazovaní úhrad v hotovosti právne predpisy neumožňujú spochybniť existenciu týchto hotovostných peňazí. Z dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi fyzickými osobami navzájom a medzi podnikateľmi a fyzickými osobami nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa bude tento zákon vzťahovať zahŕňajú jednak podnikatelia (právnické osoby a fyzické osoby) a zároveň aj fyzické osoby nepodnikatelia. Dôvodom je napríklad stransparentnenie príjmov plynúcich

z prenájmu medzi fyzickými osobami alebo pri uľahčení dokazovania napr. na súde pri problémoch s uznaním pôžičiek medzi fyzickými osobami. Ďalej možno uviesť prípad, kedy daňové subjekty nemajú dostatok finančných prostriedkov na účte v banke, ale neustále „dotujú“ v hotovosti pokladňu vysokými vkladmi. Aby mohli hotovostné platby zrealizovať; tieto vklady preukazujú v mnohých prípadoch zmluvami s tichými spoločníkmi, ktorými sú fyzické osoby z radov sociálne slabej vrstvy spoločnosti, u ktorých je vylúčené, aby disponovali sumami vo výške stoviek tisíc eur, ktorými sa ako tichí spoločníci majú podieľať na podnikaní daňového subjektu.

Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa dá predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa týmto zákonom navrhuje

a)zakázať platbu v hotovosti nad 5000 eur, pričom tento limit je zvýšený až na 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom; platbu, ktorá prevyšuje príslušný limit bude povinnosť vykonať bezhotovostne, pričom sa tento zákaz vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby na území SR, bez ohľadu na právny dôvod takejto platby a limit sa vzťahuje na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu,

b)uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

c)uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, kedy je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t.j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona a kedy je pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, zmenárenská činnosť,

d)určiť sankcie (priestupky a správne delikty) za porušenie tohto zákona.

Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie obyvateľstva, nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.