1
Dôvodová správaVšeobecná časť
V čl. I sa novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v čl. II zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom zmien je najmä spresnenie úpravy obdobia nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely nemocenských dávok a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na účely nemocenských dávok. Súčasne sa spresňuje vznik a zánik dôchodkového poistenia žiaka strednej školy v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
V čl. III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa spresňuje úprava vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení v prechodnom období do 31. januára 2013.
Navrhovaným doplnením zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré je obsahom čl. IV sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 v lehote do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Dôvodom je skutočnosť, že samospráva v tomto období nemá vytvorené také podmienky, aby mohla v zákonom stanovenom termíne (od. 1.1.2013) plniť túto úlohu, nakoľko potreba zabezpečiť sociálnu službu vysoko prevyšuje ponuku. Dôkazom je aj vysoký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy zariadení sociálnych služieb, ktorý predstavoval 9280 osôb k 31.decembru 2011.
2
Osobitná časť
K bodu 1 a 14
V okamihu uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov nie je vždy možné vopred určiť presnú sumu odmeny, preto sa umožňuje spätný vznik dôchodkového poistenia, ak skutočne vyplatená odmena je vyššia ako 66 eur. V nadväznosti na túto skutočnosť je potrebné upraviť aj spätne prihlásenie žiaka na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni.
K bodom 2 až 5 a 15
Navrhuje sa, aby sa do obdobia 90 dní nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia pri nemocenských dávkach zamestnancov započítavali len obdobia nemocenského poistenia (obdobie prerušenia nemocenského poistenia nie je obdobím nemocenského poistenia), za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Zároveň sa navrhuje (v § 54 ods. 3), aby rozhodujúcim obdobím zamestnanca, ktorý nemá 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie u aktuálneho zamestnávateľa, bol predchádzajúci kalendárny rok len vtedy, ak v ňom má aspoň 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné, ktoré nedosiahol u aktuálneho zamestnávateľa. Ak nesplní uvedenú podmienku, denný vymeriavací základ sa mu určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (§ 57 ods. 2 návrhu). Navrhuje sa vylúčiť účinky vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia v zmysle § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení pri zisťovaní 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie.
Navrhuje sa, aby sa nová právna úprava vzťahovala až na prípady, ktoré vzniknú po 31. decembri 2012.
K bodu 6
Spresňuje sa určenie maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie súm nemocenských dávok a úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie sumy nemocenskej dávky, ak nárok na dávku vznikne súčasne z viacerých nemocenských poistení.
K bodom 7až 10
Z dôvodu, že pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok zamestnancov, najmä dohodárov môže byť nižší, ako pravdepodobný denný vymeriavací základ určený zákonom, navrhuje sa nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. V zásade bude platiť, že pravdepodobný denný vymeriavací základ sa určí ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by daný zamestnanec zaplatil poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
V prípade, ak takto zistený denný vymeriavací základ bude
3
1. nižší, ako denný vymeriavací základ zistený z minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie zistený ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, dávka sa určí z tohto nižšieho denného vymeriavacieho základu, 2. vyšší, ako denný vymeriavací základ zistený z minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie zistený ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, dávka sa určí z minimálneho denného vymeriavacieho základu.
Osobitný spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu u poistencov, ktorí nemali vymeriavací základ v rozhodujúcom období z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a u samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu poberania rodičovského príspevku zostáva zachovaný a na základe skúseností z praxe sa navrhuje rozšíriť uvedené dôvody o poberanie materského, kedy sa síce nemocenské poistenie neprerušuje, ale poistenec v tomto období vymeriavací základ nedosahuje.
K bodu 11 a 12
Navrhované zmeny sú legislatívno-technického charakteru.
K bodu 13
Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia žiakov strednej školy, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov, je potrebné upraviť vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie aj o príjmy z týchto dohôd.
K bodu 1
Navrhuje sa, aby sa rovnako ako pri nemocenských dávkach aj pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z obdobia 90 dní nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia vylučovali obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Navrhuje sa vylúčiť účinky vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia v zmysle § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení pri zisťovaní 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie.
K bodu 2 a 3
Spresňuje sa určenie denného vymeriavacieho základu pre prípady, ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného.
Z dôvodu, že maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie od 1. januára 2013 bude na úrovni 5 násobku priemernej mzdy, navrhuje sa zosúladenie maximálneho vymeriavacieho základu na určenie výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca s maximálnym vymeriavacím základom na určenie výšky nemocenských dávok v zákone o sociálnom poistení na úrovni 1,5 násobku sumy priemernej mzdy.
K bodu 4
4
Navrhuje sa, aby sa nová právna úprava vzťahovala až na prípady, ktoré vzniknú po 31. decembri 2012.
K bodu 1
Navrhuje sa zakotvenie vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení v súlade s právnou úpravou účinnou od 1. januára 2013. V odseku 4 sa upravuje technická fáza postúpenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie tak, aby príspevky za obdobie pred 1. januárom 2013 boli postúpené v jednej platbe najneskôr do 31. januára 2013.
K bodu 2
Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie znenia zákona vo väzbe na zmeny v právnej úprave prijaté v minulosti.
Návrhom sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 v lehote do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Dôvodom je skutočnosť, že samospráva v tomto období nemá vytvorené také podmienky, aby mohla v zákonom stanovenom termíne (od. 1.1.2013) plniť túto úlohu, nakoľko potreba zabezpečiť sociálnu službu vysoko prevyšuje ponuku. Dôkazom je aj vysoký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy zariadení sociálnych služieb, ktorý predstavoval 9280 osôb k 31.decembru 2011.
Navrhuje sa, aby nová právna úprava nadobudla účinnosť 1. januára 2013.