DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Hlavným cieľom a ústrednou témou predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (ďalej len “novela”) je vytvorenie legislatívnych predpokladov na podporu riešenia aktuálnych problémov kvality vysokých škôl a realizácia výsledku komplexnej akreditácie činností Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v súčasnosti pripravuje novú koncepciu pre oblasť vysokoškolského vzdelania, ktorej výsledkom má byť počas tohto volebného obdobia nový zákon o vysokých školách.

Zmeny, ktoré novela prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Ide v prvom rade o vnútorný systém na zabezpečovanie kvality vzdelávania, problematiku externého štúdia, zvýšenie kvality vysokoškolských učiteľov a posilnenie motivácie vysokých škôl spolupracovať s kvalitnými vysokými školami v zahraničí.

Základným pravidlom pri zabezpečovaní kvality vzdelávania je primárna zodpovednosť vysokej školy za túto oblasť. Návrhom zákona sa v súlade s programovým vyhlásením vlády SR vytvárajú podmienky, aby Akreditačná komisia výraznejšie zohľadňovala kvalitu sledovanú prostredníctvom vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania založené na medzinárodných štandardoch, ktoré budú poskytovať dostatok objektívnych informácií o študijných programoch a ich absolventoch.

Popri štandardnej akreditácii spoločných študijných programov sa zavádza aj zjednodušená akreditácia spoločných študijných programov založená na existujúcom akreditovanom študijnom programe, pričom vysoká škola doloží "tabuľku zhody" pre všetky predmety študijného programu zabezpečované jednotlivými školami. V prípade splnenia zákonných podmienok ministerstvo vydá rozhodnutie aj bez vyjadrovania Akreditačnej komisie.

Úpravou prechádza tiež systém habilitačných konaní a vymenúvania profesorov, v ktorých sa zavádzajú následná kontrola Akreditačnou komisiou, pričom v prípade, ak vysoká škola v konkrétnom prípade nedodržala svoje kritériá, na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie ministerstvo vysokej škole odníme príslušné právo.

Zásadne sa mení prístup k rozlišovaniu denného a externého štúdia. Od doterajšieho chápania externého štúdia zdôrazňujúceho jeho založenie na samoštúdiu a konzultáciách sa prechádza na chápanie externého štúdia ako „part time“ vo vzťahu k dennému „full time“ štúdiu. Inými slovami, rozdiel medzi denným a externým štúdiom nemá byť v použitých metódach ich uskutočňovania, ale len rozsahu štúdia za akademický rok. Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť

rovnakú kvalitu výsledkov vzdelávania bez ohľadu na to, či študent študuje dennou alebo externou formou. Prirodzeným dôsledkom nového prístupu je, že štandardná dĺžka externého štúdia je väčšia ako u porovnateľného denného štúdia.

S otázkou kvality súvisí aj posilnenie medzinárodného rozmeru pôsobenia vysokých škôl. Okrem úprav ustanovení o spoločných študijných programoch sa prejavuje aj v zavedení možnosti verejných vysokých škôl požadovať školné za poskytovanie programov v inom ako štátnom jazyku. Očakáva sa, že vysoké školy v tomto smere využijú príležitosť a vykonajú potrebné kroky na svoju propagácia smerom do zahraničia a na získanie tak vysokoškolských učiteľov zo zahraničia, ako aj študentov – cudzincov.

Okrem problémov kvality novela tiež upravuje v súlade s programovým vyhlásením vlády ďalší rozvoj informatizácie spoločnosti zavádzaním nových registrov, ktorých informácie majú napomáhať uchádzačom o štúdium, študentom a ostatným zainteresovaným osobám, aby si mohli urobiť reálny obraz o jednotlivých vysokých školách, a na jeho základe sa kvalifikovane rozhodovať.

Do skupiny ďalších úprav, ktoré novela prináša, patrí aj zjednodušovanie niektorých postupov. Napríklad v prípade poverovania výkonom funkcie rektora, keď vysoká škola z rôznych dôvodov nemá túto funkciu obsadenú, táto právomoc prejde na predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy. Stabilizuje sa tiež členstvo v akademickom senáte, keď sa zachováva členstvo študentov, ktorí pokračujú v štúdiu vo vyššom stupni vysokoškolského vzdelávania na tej istej vysokej škole. Vysokej škole sa tiež umožňuje riešiť problémy, ktoré nastanú v činnosti jednotlivých fakúlt, bez potreby externého zasahovania, a to možnosťou prevziať pôsobnosť akademického senátu fakulty akademickým senátom vysokej školy.

Ruší sa tiež registrácia vnútorných predpisov vysokých škôl okrem štatútu, čím sa znižuje byrokracia.

Jednotlivé návrhy sú podrobne odôvodnené v osobitnej časti dôvodovej správy návrhu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie a má pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na informatizáciu.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Úprava súvisiaca so skutočnosťou, že právnická osoba, ktorá získa štátny súhlas na pôsobenie ako vysoká škola nemusí mať sídlo len na území Slovenskej republiky. Nakoľko súkromnou vysokou školou sa po udelení štátneho súhlasu stáva táto právnická osoba, tým môže mať súkromná vysoká škola sídlo mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava. Tituly docent a profesor sú vedecko-pedagogické alebo umelecko-pedagogické, doterajšie znenie sa preto dopĺňa tak, aby bolo zrejmé, že ide aj o umelecko-pedagogické tituly.

K bodu 4

Zdôrazňuje sa úloha univerzít vysokých škôl pri aplikovanom výskume, v rámci prepojenia na potreby rozvoja hospodárstva.

K bodu 5

V prípade odborných vysokých škôl nie je dôvod na ich obmedzovanie v rozsahu ponúkaných študijných programov okrem študijných programov tretieho stupňa, ktorých uskutočňovanie je spojené s vedeckou činnosťou. Tým, že odborná vysoká škola je zameraná na poskytovanie bakalárskych študijných programov, či už akademicky orientovaných alebo profesijne orientovaných, nevylučuje to, že s kvalitným personálnym a materiálno-technickým vybavením by mohla dosahovať kvalitné výstupy aj v študijných programoch druhého stupňa. Zároveň obmedzovanie odborných vysokých škôl na poskytovanie len študijných programov prvého stupňa v súčasnosti možno považovať za prekážku ich rozvoja.

Zdôrazňuje sa úloha „nezačlenených“ vysokých škôl pri aplikovanom výskume, v rámci prepojenia na potreby rozvoja hospodárstva. Zároveň sa upúšťa od povinnosti „nezačlenených“ vysokých škôl mať v názve označenie „vysoká škola“. Takáto vysoká škola však naďalej nebude môcť mať v názve slovo „univerzita“. V tomto prípade ide najmä o vojenské, policajné ale aj umelecké vysoké školy, ktoré majú tradične označenie „akadémia“.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmenu názvu ministerstva a označeniu ministra.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava. Tituly docent a profesor sú vedecko-pedagogické alebo umelecko-pedagogické, doterajšie znenie sa preto dopĺňa tak, aby bolo zrejmé, že ide aj o umelecko-pedagogické tituly.

K bodom 8 až 11

Upravujú sa podmienky skončenia členstva v akademickom senáte. Doterajšia právna úprava spôsobovala nejednoznačnosť a z nej vyplývajúce problémy v prípade zamestnancov vysokých škôl, ktorých pracovný pomer je uzatváraný na dobu určitú a obvykle nový pracovný pomer začína nasledujúci deň po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru. V tejto súvislosti tak dochádza k úprave § 74, ktorý ustanovuje, že v tomto prípade na účely zákona o vysokých školách ide o jeden pracovný pomer, teda nedochádza k skončeniu pracovného pomeru, čim nie je zákonný dôvod na skončenie členstva v akademickom senáte.

V tejto súvislosti ale nastáva možný problém, ak nový pracovný pomer je uzavretý na pracovné miesto, ktoré je zaradené na inej fakulte. Keďže z pohľadu zákona je zamestnávateľom stále vysoká škola, nedošlo by podľa doterajšieho znenia k skončeniu členstva v akademickom senáte, hoci zamestnanec, už nie je členom akademickej obce fakulty, ktorú pôvodne zastupoval v akademickom senáte. Tým by sa narušila rovnováha v zastúpení fakúlt v akademickom senáte vysokej školy, ktorá sa vyžaduje v čase volieb. Naopak, člen akademického senátu mohol byť v pracovnom pomere s vysokou školou bez zaradenia na niektorú fakultu a v akademickom senáte zastupovať časť akademickej obce, ktorá nie je časťou akademickej obce niektorej fakulty. Z uvedených dôvodov sa dôvod skončenia členstva v akademickom senáte nahrádza v prípade zamestnancov dôvodom skončenia plnenia členstva v akademickej obci, ktorú člen zastupoval. V neplnení tejto podmienky je obsiahnuté aj skončenie pracovného pomeru a súčasne v prípade vysokých škôl, ktoré majú podmienku na členstvo v akademickej obci pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas sa rovnako v prípade zmeny týždenného pracovného času týchto zamestnancov na kratší pracovný čas skončí ich členstvo v akademickom senáte, čo podľa súčasnej právnej úpravy nenastávalo, pričom ale zanikla ich možnosť voliť a byť volený do akademického senátu. Táto zmena sa netýka vysokých škôl, ktoré za členov akademickej obce považujú aj vysokoškolských učiteľov s kratším pracovným časom, čo zákon umožňuje.

Upravujú sa aj ustanovenia dotýkajúce sa študentskej časti akademického senátu. V prípadoch, keď člen študentskej časti akademického senátu, ktorý skončil bakalárske alebo magisterské štúdium, pokračuje v štúdiu na tej istej vysokej škole (a fakulte) od ďalšieho akademického roka, navrhuje sa, aby zákon umožnil obnovenie jeho členstva v akademickom senáte automaticky (ak nebolo skončené z iných dôvodov) bez potreby vykonania doplňujúcich volieb. S ohľadom na to, že o takéto pokračovanie členstva nemusí mať študent záujem, požaduje sa, aby ešte ako študent bakalárskeho alebo magisterského štúdia, teda najneskôr v deň splnenia poslednej povinnosti v rámci štúdia, požiadal o pozastavenie členstva v akademickom senáte. V súvislosti so zavedením navrhovaného automatického obnovovania je potrebné rozšíriť zoznam dôvodov zániku členstva študenta v akademickom senáte. Ide najmä o prípad, ak nebude prijatý na štúdium na danej vysokej škole, pretože v tomto prípade nie je možné, aby sa stal opätovne členom akademickej obce, a teda zaniká možnosť obnovenia jeho členstva v akademickom senáte. Rovnako môžu nastať aj iné skutočnosti znemožňujúce obnovenie členstva, napr. smrť.

Aj keď nie je obvyklé, aby akademický senát zasadal v letných mesiacoch, upravuje sa pre prípad vzniku takejto situácie pre vysoké školy možnosť, aby za členov s pozastaveným členstvom nastúpili náhradníci. Táto možnosť sa pripúšťa aj v prípade, ak niekomu skončí predčasne členstvo v akademickom senáte. Dôvodom je umožniť vysokým školám flexibilnejšie dopĺňanie samosprávnych orgánov a reaguje sa tak na podnety niektorých vysokých škôl, keďže

doterajšia právna úprava vyžaduje doplňujúce voľby. Ide o fakultatívnu možnosť pre vysoké školy. Podmienky nastúpenia náhradníka upravia vnútorné predpisy vysokej školy. Podmienkou je, že náhradník musel kandidovať za člena akademického senátu vo voľbách, teda musel byť zvolený.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava. Z hľadiska systematiky procesné podrobnosti presunuté na vhodnejšie miesto do § 10.

K bodu 13

Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Sloveso vyvesiť sa nahradzuje vhodnejším slovesom zverejniť. Zároveň sa vzhľadom na požiadavky praxe navrhuje zverejňovanie len prostredníctvom webu, avšak na minimálne zákonom stanovenú lehotu.

K bodu 14

Vytvára sa možnosť riešiť mimoriadne situácie, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu nefunkčnosti samosprávnych orgánov fakúlt vysokých škôl alebo ich konania v rozpore s vnútornými predpismi vysokej školy. V takýchto prípadoch bude možné, aby akademický senát verejnej vysokej školy prevzal na nevyhnutný čas kompetencie akademického senátu fakulty a zjednal nápravu. V súlade s princípmi samosprávnosti sa dôvody a spôsob úpravy ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy, avšak základný okruh dôvodov sa navrhuje priamo v zákone. Doterajšia právna úprava umožňuje obmedziť pôsobnosť samosprávnych orgánov fakulty len rozhodnutím ministerstva po súhlase reprezentácii vysokých škôl, a to len v štyroch prípadoch uvedených v § 104. Takýto postup je časovo a administratívne náročný, a neumožňuje dostatočne rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu. Z uvedených dôvodov sa umožňuje vysokej škole vyriešiť väčšinu problémov v rámci jej súčasti interne, bez externého zasahovania.

K bodu 15

Vytvára sa možnosť, aby akademický senát plnil aj ďalšie úlohy, ktoré mu nie sú uložené zákonom, ak ho k tomu splnomocní vnútorný predpis vysokej školy. Toto ustanovenie sa zavádza najmä v nadväznosti na pravidlá vnútorného systému zabezpečovania kvality, kde môže akademický senát a vedecká rada na rôznych vysokých školách zohrávať rôznu úlohu.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť akademického senátu požiadať o odvolanie rektora v prípadoch, keď tento abdikuje na svoju funkciu. Podľa súčasnej právnej úpravy nebolo jednoznačné komu vlastne oznamuje rektor svoj zámer odstúpiť z funkcie a ani ďalší postup. Z navrhovaného znenia vyplýva, že žiadosťou o abdikáciu sa zaoberá akademický senát, ktorý navrhne odvolanie rektora z funkcie. Tento návrh predloží prezidentovi SR minister. Zároveň sa z hľadiska systematiky presúva časť ustanovení o menovaní rektora z ustanovení o akademickom senáte.

K bodu 17

Predsedovi akademického senátu vysokej školy, ako aj predsedovi akademického senátu fakulty sa umožňuje kandidovať na funkciu rektora, resp. dekana bezprostredne po skončení funkcie predsedu príslušného senátu. Návrh súvisí so skutočnosťou, že v niektorých prípadoch môže byť

vhodným kandidátom práve predseda senátu, pričom z rôznych dôvodov nemôže s kandidatúrou uvažovať v časovom predstihu troch mesiacov.

K bodu 18

Ako nadbytočné sa vypúšťa ustanovenie o postupe v prípade, že vysoká škola nemá rektora. Tento postup je riešený systematicky na inom mieste.

K bodu 19

Upravuje sa postup v situácii, keď verejná vysoká škola nemá z rôznych dôvodov rektora, teda štatutárny orgán. Podnetom na úpravu je niekoľko prípadov, ktoré sa aj v poslednom čase v praxi vyskytli a nastali problémy s ich vyriešením, ktoré by malo jednoznačnú oporu v zákone. Podľa doterajšieho znenia, po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení jeho funkcie z iných dôvodov akademický senát navrhuje osobu na poverenie výkonom funkcie rektora ministrovi, ktorý poverí navrhnutú osobu výkonom funkcie. Súčasná úprava nerieši prípad, keď vysoká škola nemá rektora z dôvodu, že sa jej ho ešte nepodarilo zvoliť, alebo že nebol ešte vymenovaný. S cieľom zabezpečiť zákonné riešenia všetkých prípadov, keď vysoká škola nemá rektora, ako i s cieľom zjednodušenia postupu v takýchto prípadoch, sa navrhuje, aby predseda akademického senátu mal právo poveriť so súhlasom akademického senátu nejakú osobu výkonom funkcie rektora do doby zvolenia nového rektora, avšak najviac na šesť mesiacov, aby sa zabránilo zneužitiu, keď by zastupujúci rektor bol poverený v kritických prípadoch prakticky navždy. Poverenie oznámi predseda akademického senátu ministrovi. Týmto sa skráti doba, počas ktorej bude vysoká škola bez štatutárneho orgánu. Navrhuje sa tiež, aby predseda akademického senátu mohol v dobe do vymenovania nového rektora so súhlasom akademického senátu poverenie výkonom funkcie rektora pre poverenú osobu zrušiť a poveriť výkonom funkcie rektora inú osobu (napríklad novozvoleného kandidáta na rektora, ktorý čaká na vymenovanie do funkcie prezidentom republiky). Nové poverenie je potrebné aj v prípade, že poverená osoba sa poverenia vzdá. Je na vnútorných predpisoch vysokej školy ako bude upravené schvaľovanie osoby na poverenie.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava. Podmienky na udeľovanie čestného titulu profesor emeritus sú upravené v § 78. Ide tak o vypustenie duplicitnej úpravy toho istého a ponechanie podrobnejšieho vymedzenia len v § 78.

K bodu 21

Doterajšia právna úprava taxatívne vymenúvala pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy. Aj v nadväznosti na zvýšenie dôrazu a dôsledné zavedenie vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality vzdelávania sa navrhuje, aby vedecká rada mohla plniť aj ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi vysokej školy.

K bodu 22

V súlade so zmenou navrhovanou v § 9 je potrebné, aby štatút upravil aj podmienky prenesenia kompetencií zo samosprávneho orgánu fakulty na samosprávny orgán vysokej školy. Základný okruh podmienok sa navrhuje ustanoviť priamo v zákone v rámci dvoch okruhov situácií. Prvý okruh predstavuje postup senátu fakulty v rozpore s pravidlami, druhý predstavuje patové situácie, keď napr. nemá kto vyhlásiť voľby podľa existujúcich pravidiel, prípadne ak senát

fakulty príde v krátkom období o viac členov z rôznych dôvodov a ostane v zložení, ktoré podľa existujúcich pravidiel nemôže konať.

K bodu 23

V záujme znižovania administratívnej záťaže a byrokracie sa upúšťa od registrácie študijného poriadku vysokej školy a zásad výberového konania ministerstvom. Doterajšia prax často pre formálne nedostatky týchto predpisov bránila ich registrácií na základe prvej žiadosti vysokej školy. Ministerstvo sa tak muselo opakovane zaoberať tým istým predpisom a rovnako aj akademický senát vysokej školy, čím bol celý proces časovo náročný. Za účelom urýchlenia týchto procesov sa navrhuje upustiť od ich registrácie a ponechať len registráciu štatútu vysokej školy ako základného vnútorného predpisu.

K bodom 24 až 27

Legislatívno-technické úpravy – aktualizácia vnútorných odkazov a poznámky pod čiarou.

K bodu 28

Doterajší zoznam študijných programov nahradí verejne prístupný register študijných programov ako informačný systém verejnej správy. Súčasne pre potreby rezortu a verejnosti vzniká aj register vysokých škôl, naďalej budú v prevádzke register zamestnancov a centrálny register študentov. Z týchto dôvodov sa doterajšia povinnosť na vedenie zoznamu študijných programov rozširuje na poskytovanie a aktualizovanie údajov v jednotlivých registroch uvedených v zákone. Podrobnosti upravujú jednotlivé ustanovenia o registroch alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá ministerstvo.

K bodom 29 a 30

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 31

Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy sú dôležité z hľadiska jej fungovania, organizačnej kultúry, oprávnení jednotlivých súčastí vysokej školy a pod. Na to, aby bolo možné posúdiť dodržiavanie vlastných pravidiel a postupov vysokej školy, je potrebné, aby tieto boli známe. Ich dostupnosť je potrebné zabezpečiť aj z pohľadu študentov a zamestnancov vysokej školy, ktorých práva a povinnosti podrobnejšie upravujú, či kontrolnej činnosti ministerstva.

K bodom 32 až 35

Obdobne ako v prípade akademického senátu verejnej vysokej školy (§ 8), aj v prípade akademických senátov fakúlt sa navrhuje zmena, ktorá má zabezpečiť vyššiu stabilitu akademického senátu fakulty.

K bodu 36

Dopĺňa sa postup v prípadoch, keď fakulta nemá dekana, napr. ak nebol zvolený pred uplynutím funkčného obdobia predchádzajúceho dekana. Zároveň sa poverenie obmedzuje rovnako ako v prípade zastupujúceho rektora na najviac šesť mesiacov.

K bodu 37

Legislatívno-technická úprava. Vedecká rada fakulty podľa § 30 ods. 1) písm. c) schvaľuje návrh študijných programov, ktoré má uskutočňovať fakulta. Naproti tomu vedecká rada verejnej vysokej školy podľa § 12 ods. 1 písm. c) schvaľuje návrh študijných programov, ak ich prerokovanie nepatrí do pôsobnosti vedeckej rady fakulty.

K bodu 38

Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom (webové sídlo) vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Sloveso vyvesiť sa nahradzuje vhodnejším slovesom zverejniť. Zároveň sa vzhľadom na požiadavky praxe navrhuje zverejňovanie len prostredníctvom webu, avšak na minimálne zákonom stanovenú lehotu.

K bodu 39

Doterajšia právna úprava taxatívne vymenúva pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy. Aj v nadväznosti na zvýšenie dôrazu a dôsledné zavedenie vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality vzdelávania sa navrhuje, aby akademický senát fakulty verejnej vysokej školy mohol plniť aj ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi vysokej školy alebo fakulty.

K bodu 40

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je jasne upravené postavenie dekana z pohľadu pracovno-právnych vzťahov, výslovne sa upravuje, že dekan musí byť v pracovnom pomere s vysokou školou (čím sa zároveň vylučuje „zamestnávanie“ dekana na základe príkaznej zmluvy, či dohody o vykonaní práce). Okrem toho sa odstraňujú nejasnosti pri ukončovaní pracovného pomeru dekana. Nakoľko osobu dekana navrhuje rektorovi voľbou akademický senát fakulty, skončenie pracovného pomeru dekana sa navrhuje viazať na predchádzajúce skončenie výkonu jeho funkcie (napr. odvolanie). Rektor v takom prípade nebude môcť ukončiť s dekanom pracovný pomer (viažuci sa na výkon jeho funkcie) ak nebude predtým riadne odvolaný – teda na návrh akademického senátu fakulty, so súhlasom akademického senátu fakulty alebo so súhlasom akademického senátu vysokej školy.

K bodu 41

Upravuje sa povinnosť akademického senátu požiadať o odvolanie dekana v prípadoch, keď tento abdikuje na svoju funkciu. Podľa súčasnej právnej úpravy nebolo jednoznačné komu vlastne oznamuje dekan svoj zámer odstúpiť z funkcie a ani ďalší postup. Z navrhovaného znenia vyplýva, že žiadosťou o abdikáciu sa zaoberá akademický senát, ktorý navrhne odvolanie dekana z funkcie.

K bodu 42

Vzhľadom na to, že dôvodom na odvolanie dekana je porušovanie vnútorných predpisov, ako ďalší dôvod sa dopĺňa aj porušovanie predpisov vyššej sily, teda zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.

K bodu 43

Na zabránenie obštrukcií, ktoré znemožňujú rektorovi vyvodiť dôsledky voči dekanovi fakulty pokiaľ si neplní svoje povinnosti (odsek 3), keď akademický senát fakulty sa nevyjadrí alebo nezasadne k žiadosti rektora o odvolanie dekana, sa ustanovuje, aby aj v takýchto prípadoch

mohol rektor následne predložiť svoj návrh akademickému senátu verejnej vysokej školy, a to aj bez vyjadrenia akademického senátu fakulty. Osobitne sa upravuje postup v čase obvyklých letných prázdnin, keď neschopnosť vyjadrenia akademického senátu fakulty je daná objektívnymi skutočnosťami (neprítomnosť študentov, čerpanie dovoleniek a pod.).

K bodu 44

Najmä v kontexte zavedenia vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania sa predpokladá, že vedecká rada fakulty bude plniť aj ďalšie úlohy podľa vnútorných predpisov vysokej školy alebo fakulty.

K bodom 45 až 49

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 50

Doterajšia právna úprava neurčuje jednoznačne postup zvolania správnej rady, ak správna rada nemá predsedu (napr. mu skončilo funkčné obdobie alebo bol odvolaný). Pri prísnom výklade zákona v takýchto prípadoch nemala byť ako správna rada zvolaná. Za účelom odstránenia tohto problému zákon ustanoví, že funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Ak správna rada nemá ani podpredsedu, ukladá sa ministrovi, ktorý menuje členov správnej rady verejnej vysokej školy, aby poveril niektorého z členov výkonom funkcie predsedu. Na ďalšom rokovaní si už členovia správnej rady majú možnosť zvoliť predsedu.

K bodu 51

Legislatívno-technická úprava súvisiaca zmenou spojenia internetová stránka na webové sídlo. Súčasne sa explicitne upravuje povinnosť správnej rady vypracovať správu o svojej činnosti a z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti sa upúšťa od povinnosti túto správu doručovať ministerstvu.

K bodu 52

S cieľom otvorenia vojenských vysokých škôl širšej verejnosti a zefektívnenia nákladov na ich činnosť sa umožňuje štúdium na vojenských vysokých školách aj civilným uchádzačom, a to vo všetkých stupňoch vysokoškolského vzdelávania.

K bodu 53

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 54

Na základe požiadavky Ministerstva obrany SR sa zavádza povinnosť vojenských vysokých škôl v názve používať navrhované označenie tak, aby bolo jasné, že vojenskou vysokou školou bude iba tá, ktorá je príslušne a zrozumiteľne označená. Začlenenie vojenskej vysokej školy bude upravované iba v osobitnom zákone nie v jej názve, nakoľko názov Akadémie ozbrojených síl je bežným označením pre vojenské vysoké školy v zahraničí aj v rámci krajín V-4. V prípade „nezačlenených“ vysokých škôl sa na vojenské vysoké školy v tomto prípade vzťahuje nová úprava § 2 ods. 16, v prípade odborných vysokých škôl je táto skutočnosť vyjadrená osobitne v tomto bode.

K bodom 55 a 56

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 57

Navrhovaná zmena v oblasti pôsobnosti Ministerstva obrany SR vo vzťahu k ustanovovaniu ďalších podmienok prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách približuje postavenie Ministerstva obrany SR k vojenským vysokým školám k postaveniu Ministerstva vnútra SR k policajným vysokým školám. Určovanie podmienok pre prijatie na štúdium na Akadémiu ozbrojených síl je časovo náročný a periodický proces, ktorý plne nezodpovedá potrebám operatívnosti ich vypracovania. Podmienky, ktoré sa vypracúvajú každoročne, by tak v duchu subsidiarity určovala samotná akadémia a Ministerstvo obrany SR by si k návrhom podmienok ako k návrhom rozpočtovej organizácií zriadenej v pôsobnosti ministerstva ponechalo schvaľovaciu právomoc.

K bodu 58

V nadväznosti na sprístupnenie štúdia na vojenských vysokých školách aj civilom sa upravuje pôsobnosť náčelníka generálneho štábu na určovanie počtu študujúcich len z radov profesionálnych vojakov.

K bodom 59 a 60

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 61

Kompetencia ministerstva obrany sa dopĺňa novou činnosťou, a to poskytovaním údajov do registra vysokých škôl, keďže ide o vysoké školy v pôsobnosti ministerstva obrany. Tak ako v prípade verejných vysokých škôl bude časť informácií zapisovať ministerstvo, v prípade vojenských vysokých škôl sa táto povinnosť ukladá ministerstvu obrany. Ide údaje, ktoré nie sú v samosprávnej pôsobnosti vysokej školy – jej založenie, sídlo, vymenovanie rektora a pod.

K bodom 62 až 64

Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z ostatných bodov. Zároveň sa pri vojenských vysokých školách na základe požiadavky Ministerstva obrany SR vypúšťa povinnosť mať v názve označenie vyjadrujúce začlenenie vojenskej vysokej školy (len v prípade jej začlenenia medzi odborné vysoké školy vzhľadom na úpravu § 2 ods. 16).

K bodu 65

Upúšťa sa od potreby viesť osobitný register študentov policajných vysokých škôl a policajné vysoké školy budú viesť rovnako ako verejné vysoké školy len jeden register, čím sa znižuje ich administratívne zaťaženie.

K bodu 66

Kompetencia ministerstva vnútra sa dopĺňa novou činnosťou, a to poskytovaním údajov do registra vysokých škôl s ohľadom na pôsobnosť ministerstva vnútra voči policajným vysokým školám.

K bodom 67 až 71

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 72 a 73

Na základe požiadavky Ministerstva zdravotníctva SR sa zavádza „dvojkoľajnosť“ pri jeho pôsobnosti vo vzťahu k pracoviskám zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt. Prioritne sa navrhuje, aby ministerstvo pracoviská zriaďovalo a menilo ich názvy. Zároveň sa však ponecháva možnosť, aby zriadenie pracoviska alebo zmenu jeho názvu iniciovala samotná vysoká škola, pričom na realizáciu návrhu bude potrebovať vopred získať súhlas ministerstva. Zároveň sa na základe praktických skúseností do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva na jeho žiadosť zverujú zmeny súčastí zdravotníckych vysokých škôl.

K bodu 74

Kompetencia ministerstva zdravotníctva sa dopĺňa novou činnosťou, a to poskytovaním údajov do registra vysokých škôl o zdravotníckych vysokých školách a schvaľovanie počtov prijímaných uchádzačov. Návrh súvisí s tým, že doterajšie znenie § 45 ods. 4 zákona nevytvára dostatočný priestor a potrebné kompetencie na to, aby ministerstvo zdravotníctva mohlo efektívne a dostatočne operatívne ovplyvňovať počty prijímaných a vzdelávaných študentov, ktorí sa na zdravotníckych vysokých školách budú pripravovať (alebo sa pripravujú) pre jednotlivé zdravotnícke povolania v jednotlivých druhoch, formách a odboroch vysokoškolského štúdia. Rezort zdravotníctva je zodpovedný za politiku ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a vo väzbe na chýbajúce kapacity v jednotlivých zdravotníckych povolaniach alebo odboroch zdravotnej starostlivosti, ako aj na vekovú a kvalifikačnú štruktúru jednotlivých zdravotníckych povolaní.

K bodu 75

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 76

Ide o zosúladenie prvej a druhej vety predmetného ustanovenia. Kým prvá veta predpokladala, že akademický senát predkladá viacerých kandidátov, druhá veta ustanovovala, že správna rada potvrdzuje kandidáta na rektora. Keďže rektor je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy, je opodstatnené, aby ho vyberala samotná akademická obec.

K bodu 77

Nepovažuje sa za účelné, aby akademický senát schvaľoval rozpočet. V prípade spoločností s ručením obmedzením, či akciových spoločností to môže byť zásah do vlastníckych práv spoločníkov/akcionárov, čo je neprípustné.

K bodu 78

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 79

Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom (webové sídlo) vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Sloveso vyvesiť sa nahradzuje vhodnejším slovesom zverejniť. Zároveň sa vzhľadom na požiadavky praxe navrhuje zverejňovanie len prostredníctvom webu, avšak na minimálne zákonom stanovenú lehotu.

K bodu 80

Aj v prípade akademického senátu súkromnej vysokej školy sa umožňuje, aby vykonával aj ďalšie činnosti, ku ktorým ho splnomocnia vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy, či na nevyhnutnú dobu vykonával kompetencie akademického senátu fakulty.

K bodu 81

Aj v nadväznosti na zvýšenie dôrazu a dôsledné zavedenie vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality vzdelávania sa navrhuje, aby akademický senát súkromnej vysokej školy mohol plniť aj ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi vysokej školy.

K bodu 82

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 83

Rovnako ako v prípade verejných vysokých škôl sa ponecháva ako predmet registrácie len štatútu súkromnej vysokej školy.

K bodu 84

Doterajší zoznam študijných programov nahradí register študijných programov ako informačný systém verejnej správy. Súčasne pre potreby rezortu a verejnosti vzniká aj register vysokých škôl, naďalej budú v prevádzke register zamestnancov a centrálny register študentov. Z týchto dôvodov sa doterajšia povinnosť na vedenie zoznamu študijných programov rozširuje na poskytovanie a aktualizovanie údajov v jednotlivých registroch uvedených v zákone. Podrobnosti upravujú jednotlivé ustanovenia o registroch alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá ministerstvo.

K bodu 85

Odstraňuje sa rozdiel, keď v prípade verejných vysokých škôl určuje formu výročnej správy ministerstvo a v prípade súkromných vysokých škôl minister, čo vyžaduje osobitné určovanie formy a termínu pre verejné vysoké školy a osobitne pre súkromné vysoké školy, čo je zbytočná administratívna komplikácia.

K bodu 86

Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy sú dôležité z hľadiska jej fungovania, organizačnej kultúry a oprávnení jednotlivých súčastí vysokej školy a pod. Na to, aby bolo možné posúdiť dodržiavanie vlastných pravidiel a postupov vysokej školy, je potrebné, aby tieto boli známe. Ich dostupnosť je potrebné zabezpečiť aj z pohľadu študentov a zamestnancov vysokej školy, ktorých práva a povinnosti podrobnejšie upravujú.

K bodu 87

Legislatívno-technická úprava

K bodu 88

Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom (webové sídlo) vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy.

K bodu 89

Podobne ako v prípade ostatných vysokých škôl sa zverejňovanie zoznamu študijných programov nahradzuje ich zverejňovaním v registri študijných programov.

K bodom 90 a 91

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 92 a 93

Zohľadňuje sa aplikačná prax, keď aj v zmysle vyhlášky o kreditovom systéme štúdia študijný program pozostáva z predmetov, za ktoré sa udeľujú kredity a až predmety sa členia na jednotlivé vzdelávacie činnosti. Na rozdiel od doterajšej praxe, sa aj štátna skúška považuje za predmet, a teda nebude mať nulovú kreditovú hodnotu. Zohľadňuje sa tým princíp kreditového systému štúdia, keď kredit vyjadruje časovú náročnosť štandardne potrebnú na dosiahnutie výsledku vzdelávania. Aj samotná štátna skúška si vyžaduje prípravu, teda má časové požiadavky, ktoré je potrebné vyjadriť adekvátnym počtom kreditov. Explicitne sa ustanovuje, že obhajoba záverečnej práce, ktorá je zo zákona štátnou skúškou, tvorí so záverečnou prácou jeden predmet.

K bodom 94 až 96

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 97

Na zabezpečenie dostupnosti informácií o možnosti štúdia v Slovenskej republike v inom ako štátnom jazyku sa zavádza evidencia jazykov, v ktorých sa uskutočňuje študijný program, a to na základe vyučovacích jazykov jednotlivých predmetov. Zohľadňuje sa pritom skutočnosť, že jeden študijný program môže byť uskutočňovaný vo viacerých jazykoch ako aj skutočnosť, že aj každý z predmetov môže byť vyučovaný vo viacerých jazykoch. Ďalším dôvodom na evidovanie jazykov študijného programu, je zavedenie školného v prípade študijných programov, uskutočňovaných v cudzom jazyku.

K bodu 98

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 99

Navrhované znenie viac ako doteraz zdôrazňuje skutočnosť, že existujú dva základné druhy bakalárskych programov: akademické bakalárske študijné programy, ktorých hlavným cieľom je príprava na pokračovanie v štúdiu na vyššom stupni vysokoškolského vzdelávania a profesijne orientované bakalárske študijné programy, ktorých hlavným cieľom je príprava na povolanie (aj keď sa nevylučuje možnosť pre absolventov týchto študijných programov pokračovať v štúdiu na vyššom stupni vysokoškolského vzdelávania). Rozlišovanie programov má zmysel aj z pohľadu osobitných kritérií akreditácie takýchto študijných programov, resp. požiadaviek, ktoré vysoká škola/fakulta musí pri poskytovaní profesijne orientovaných študijných programov zabezpečiť.

S ohľadom na zámer skvalitnenia externej formy štúdia a vychádzajúc z princípu, že oboma formami štúdia sa získava rovnocenné vysokoškolské vzdelanie, sa podrobnejšie upravujú

požiadavky na trvanie jednotlivých študijných programov a k tomu zodpovedajúca kreditová záťaž.

V prípade externej formy štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka, preto aj porovnateľný počet kreditov získajú za dlhší čas ako pri dennom štúdiu. Táto skutočnosť sa premieta do štandardnej dĺžky štúdia. Dennému štúdiu so štandardnou dĺžkou 3 roky, ktorého cieľom je získať 180 kreditov, zodpovedá externé štúdium so štandardnou dĺžkou 4 roky. Ak má byť výsledkom denného štúdia získanie 240 kreditov, trvá v dennej forme 4 roky a v externej forme 5 rokov. Štandardná ročná záťaž pri dennom štúdiu je 60 kreditov. V externom štúdiu je štandardná ročná záťaž vždy menšia ako u denného štúdia, ale na rozdiel od denného štúdia sa v závislosti od štandardnej dĺžky externého štúdia pohybuje v istom intervale (pozri § 62).

K bodom 100 a 101

Rovnako ako v prípade bakalárskych študijných programov sa upravuje vzťah štandardnej dĺžky štúdia a požiadavka na počet kreditov potrebných na riadne skončenie štúdia, keďže v prípade externej formy štúdia má študent možnosť zaoberať sa štúdiom v menšom časovom rozsahu ako v prípade dennej formy štúdia, rovnaký počet kreditov môže získať len za dlhší čas štúdia.

K bodu 102

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 103 a 104

Úprava rigorózneho konania reaguje na požiadavky niektorých osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v zahraničí v študijnom odbore, v ktorom sa na vysokých školách na Slovensku získava titul magister, ale v zahraničí takýto konkrétny titul nezískali. Súčasná právna úprava im neumožňuje absolvovať rigoróznu skúšku, pretože nemajú titul magister. Z vecného hľadiska je však pre umožnenie rigoróznej skúšky podstatné získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa absolvovaním študijného programu, ktorý má náležitosti magisterského študijného programu, za ktorý sa podľa zákona udeľuje akademický titul magister (teda nie napr. umelecký magisterský študijný program, inžiniersky študijný program založený na projektoch, alebo ekonomické študijné programy, a pod.).

Zároveň sa upravuje doterajšia absencia výslovného určenia akademického titulu udeľovaného po absolvovaní rigorózneho konania v prípade štúdia v zdravotníckych študijných odborov. Doterajšia úprava totiž umožňuje absolventovi magisterského študijného programu v zdravotníckych študijných odboroch vykonať rigoróznu skúšku, neupravuje však akademický titul, ktorý je možné udeliť.

K bodom 105

Doterajšia právna úprava neupravovala minimálnu štandardnú dĺžku štúdia v externej forme, čo sa napravuje. Rovnako ako v prípade študijných program prvého a druhého stupňa sa upravuje požiadavka na počet kreditov na riadne skončenie štúdia a štandardnej dĺžky štúdia.

K bodu 106

Keďže licenciát teológie sa získava aj bez riadneho skončenia štúdia, ustanovuje sa doklad, ktorý jeho udelenie preukazuje.

K bodu 107

Legislatívno-technická úprava. Ide o rozlišovanie zahraničnej vysokej školy, a vysokej školy, ktorá má sídlo v zahraničí, ale nepôsobí v SR na základe oprávnenia podľa § 49a.

K bodu 108

Upravujú sa ustanovenia o registri študijných odborov a registri študijných programov. Register študijných odborov v podstate slúži na vedenie sústavy študijných odborov. Register študijných programov zabezpečuje informácie o poskytovaných študijných programoch a poskytuje širokej verejnosti, ministerstvu a Akreditačnej komisii potrebné informácie súvisiace s akreditáciou študijných programov. V prípade Akreditačnej komisie vytvára možnosť priebežného monitoringu poskytovaných študijných programov.

Samotný register bude informačným systémom prevádzkovaným ministerstvom, resp. jeho organizáciou v rámci dátového centra a rezortného informačného systému. Súčasne sa zabezpečuje možnosť prepájania informačných systémov rezortu, čím sa vytvárajú podmienky na získavanie kvalitnejších informácií, a tým aj kvalifikovanejšie rozhodovanie.

Za účelom centrálneho zberu a zverejňovania informácií o uskutočňovaných študijných programoch sa zavádza register študijných programov, ktorý bude komplexné informácie o študijných programoch poskytovať širokej verejnosti, ale aj Akreditačnej komisii. Zavedením registra študijných programov sa súčasne odstraňuje podstatný problém, ktorému v súčasnosti rezort školstva čelí, a to nejednotnosť číselníkov študijných programov v rôznych informačných systémoch a nadväzujúci problém efektívneho vyhodnocovania informácií.

Tieto registre budú tvorené postupne, kým v prvej fáze pôjde primárne o zoznam akreditovaných činností, postupne sa bude rozsah údajov zväčšovať tak, aby registre znižovali byrokraciu a umožňovali efektívne akreditovať jednotlivé činnosti vysokých škôl. Súčasne sa tým do budúcna znižuje počet dokumentov vytváraných na účely akreditácie, keďže tieto budú Akreditačnej komisii k dispozícií v elektronickej forme.

Účinnosť tohto bodu sa odkladá o deväť mesiacov tak, aby od platnosti zákona do nadobudnutia účinnosti boli registre pripravené a naplnené údajmi, a teda aby od 1. 9. 2013 boli plne funkčné.

K bodu 109

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 110

V súvislosti so zavedením registra študijných programov sa zoznam študijných programov jednotlivých vysokých škôl a fakúlt bude viesť v tomto registri. Povinnosť viesť samostatný zoznam takýchto programov vysokou školou zaniká.

K bodu 111

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 112

Nakoľko archivačná lehota študijnej dokumentácie je v súčasnosti vecou registratúrnych plánov jednotlivých vysokých škôl, z dôvodu zabezpečenia možnosti preskúmateľnosti súladu štúdia so zákonom aj po relatívne dlhej dobe sa zavádza minimálna lehota na archiváciu niektorých dokumentov osôb, ktoré boli zapísané na štúdium, pričom sa pri určení tejto lehoty vychádza z registratúrnych plánov väčšiny vysokých škôl.

K bodu 113

Upravuje sa znenie základných podmienok prijatia na štúdium. Pri úprave sa používajú všeobecnejšie formulácie pre základné podmienky prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa, aby zahŕňali aj prípady, ktoré sú vecne bezproblémové, ale doteraz vyvolávali vzhľadom na aktuálne znenie zákona pochybnosti. Napríklad, je zrejmé, že základnú podmienku prijatia na štúdium na študijného programu druhého stupňa spĺňa nielen ten, kto absolvoval študijný program prvého stupňa, ale aj ten, kto absolvoval jeden študijný program, na základe ktorého získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (na Slovensku alebo v zahraničí). Súčasne v nadväznosti na vypustenie podmienky o minimálnej celkovej štandardnej dĺžke štúdia v § 53 sa upravuje, že spolu za štúdium prvého a druhého stupňa štúdia je potrebné získať aspoň 300 kreditov. Doterajšia úprava vyžadovala päťročné štúdium v bakalárskom študijnom programe a v nadväzujúcom študijnom programe druhého stupňa. Keďže však dochádza k predĺženiu štandardnej dĺžky štúdia v prípade externej formy štúdia, je potrebné použiť vyjadrenie s využitím počtu získaných kreditov. To znamená, že ak bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa štvorročným štúdiom v externej forme za 180 kreditov, nie je možné takéhoto uchádzača prijať na štúdium jednoročného študijného programu druhého stupňa v dennej forme, keďže celkovo by získal len 240 kreditov. V prípade uchádzačov zo zahraničia, prípadne uchádzačov o štúdium, ktorí ho absolvovali v čase pred zavedením kreditového systému je potrebné vykonať prepočet kreditov za ich štúdium, ak ich štúdium nezodpovedalo ECTS na základe úpravy v prechodných ustanoveniach.

K bodom 114 a 115

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 116

Osobitné zákonné podmienky v prípade zdravotníckych študijných odborov v externej forme strácajú opodstatnenie a sú v rozpore s požiadavkou, aby nadobudnuté vzdelania v dennej a externej forme štúdia bolo rovnocenné, preto sa vypúšťajú.

K bodu 117

V súčasnosti niektoré vysoké školy, najmä v umeleckých študijných programoch, vykonávajú talentové skúšky, keď štandardní uchádzači ešte nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie. Rovnako v prípade prijímacieho konania na študijné programy druhého stupňa, s ohľadom na rôzne termíny záverečných skúšok, v čase prijímacieho konania, nemusia mať uchádzači ešte vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, a to aj s ohľadom na predchádzajúce štúdium v zahraničí. Z uvedených dôvodov sa umožňuje, aby ak uchádzač splní ostatné podmienky na prijatie, mohol byť podmienečne prijatý a mal možnosť do zápisu preukázať, že príslušnú podmienku splnil. Ak sa tak nestane, jeho možnosť zápisu na štúdium zanikne.

K bodu 118

Legislatívno-technická úprava.

S ohľadom na to, že vysoké školy už nemajú obmedzenie na pomer prijímania uchádzačov v dennej a externej forme štúdia, ide o zrušenie zbytočnej povinnosti uchádzačov.

K bodu 119 až 122

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 123

Upravuje sa zánik práva na zápis v prípade podmienečne prijatých uchádzačov o štúdium. Termín zápisu je posledným dňom, kedy je možné zdokladovať splnenie základných podmienok prijatia. Ak ani v tento deň nemá uchádzač potrebný stupeň vzdelania, nie je možné, aby študoval vo vyššom stupni štúdia.

K bodu 124

Doterajšia právna úprava vymedzovala externú formu štúdia ako prevažne samostatné štúdium podporené konzultáciami. S cieľom skvalitnenia externej formy vysokoškolského štúdia, ale aj lepšieho vymedzenia dennej formy štúdia, sa mení pohľad na dennú a externú formu tak, aby zodpovedala bežne používaným označeniam v zahraničí – „full-time a part-time study“.

Určuje sa, že študent v dennej forme štúdia má štúdium ako hlavnú aktivitu, čo je obdobou práce na ustanovený týždenný pracovný čas, čo je vyjadrené rozsahom práce študenta, a to 1500 – 1800 hodinám práce ročne). Je možné, že týždenná záťaž študenta v priebehu roka bude odlišná s ohľadom na obdobie prázdnin, a pod., ale v priemere bude zodpovedať 80 – 100 % obvyklého „plného úväzku“.

V prípade externej formy štúdia sa upravuje jej chápanie tak, že časová záťaž potrebná na zvládnutie celého štúdia je rovnaká ako pri dennom štúdiu, ale je rozložená na dlhšie obdobie. Predpokladá sa, že toto rozloženie je urobené tak, aby z hľadiska časovej náročnosti umožnilo študentovi externého štúdiu aj prácu v štandardnom zamestnaní. To však neznamená, že vysoká škola alebo fakulta musí umožniť študentovi napr. prácu na zmeny a tomu prispôsobovať časy uskutočňovania jednotlivých predmetov v rôznych týždňoch, ale študent by mal mať dostatok času popri štúdiu pracovať na ustanovený týždenný pracovný čas (samozrejme musí byť ochotný podávať počas štúdia zvýšený pracovný výkon vzhľadom k bežnému štandardu). Predpokladá sa, že aj časy kontaktnej výučby budú nastavené tak, aby neboli v kolízií s obvyklým pracovným časom študentov, pre ktorých je štúdium určené.

Nakoľko o metódach štúdia má zmysel hovoriť skôr v prípade jednotlivých vzdelávacích činností ako celých študijných programoch, mení sa rozlišovanie používaných metód zo študijných programov na vzdelávacie činnosti, keďže je obvyklé, že už v rámci jedného predmetu sú používané kombinované metódy, napríklad využívanie e-learningových nástrojov a kontaktnej výučby.

K bodu 125

Zdôrazňuje sa, že prípadná rôznosť metód používaných v dennom a externom štúdiu by mala byť minimálna a nesmie mať negatívny vplyv na dosiahnuté výsledky vzdelávania.

K bodu 126

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 127

Spresňuje sa chápanie kreditov z hľadiska časovej náročnosti. Podľa medzinárodných odporúčaní a štandardov ECTS, ktoré sú základom pre kreditový systém v SR, kredity musia zodpovedať množstvu práce v časovom vyjadrení, ktoré je potrebné na nadobudnutie príslušných výsledkov vzdelávania (vedomosti, kompetencie, zručnosti na požadovanej úrovni). Pri 52 týždňoch tak týždenná záťaž študenta predstavuje 28,8 až 34,6 hodín, resp. po zohľadnení najmenej 10 týždňov prázdnin 35,7 až 42,9 hodín práce týždenne. Časová záťaž zohľadňuje nielen priamu účasť na vzdelávaní, ale aj samotnú prípravu na vyučovanie, písanie seminárnych prác a pod.

V prípade externej formy štúdia je táto záťaž nižšia. Najvyššia záťaž vyjadrená počtom 48 kreditov bude v prípade päťročných bakalárskych študijných programoch, kde týždenná záťaž študenta predstavuje najviac 27,7 hodín týždenne, čo je viac ako ďalší pracovný pomer na polovičný týždenný pracovný čas (po zohľadnení 10 týždňov prázdnin a maximálnej záťaže 1800 hodín ročne rozvrhnutej na viac rokov je týždenná záťaž v rozsahu 34,3 hodín).

Predpokladá sa však, že vysoké školy vhodným spôsobom upravia organizáciu vzdelávania a študent si bude môcť rozvrhnúť študijné povinnosti aj na dni, keď nepracuje, a pod., prípadne rozsah prázdnin bude v externej forme znížený tak, aby štúdium mohlo prebiehať vo viacerých týždňoch. V prípade štvorročných bakalárskych študijných programov v externej forme štúdia bude štandardná ročná záťaž zodpovedať 45 kreditom. V prípade externej formy štúdia sa pripúšťa, že odporúčaný študijný plán v jednotlivých rokoch štúdia má mierne odlišnú záťaž.

K bodom 128 a 129

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 130 a 131

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodujúci deň pre počítanie lehoty na zverejnenie záverečnej, rigoróznej alebo habilitačnej práce je nejednotný a zároveň v niektorých prípadoch umožňujúci jej zverejnenie ešte pred jej obhajobou, navrhuje sa začiatok počítania lehoty v prípadoch prác s odkladom jej zverejnenia, ako aj v prípade prác bez takého odkladu nastaviť na deň obhajoby, čím sa zároveň zamedzí prípadnému zverejneniu pred obhajobou.

K bodom 132 a 133

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 134

Doterajšia právna úprava nejednoznačne upravovala vydávanie dokladov o vzdelaní v inom ako štátnom jazyku. Znenie sa precizuje tak, aby bolo zrejmé, že za štúdium sa vydáva len jeden vysokoškolský diplom. V prípade dodatku k diplomu s pripúšťajú aj samostatné vyhotovenia

v jednotlivých jazykoch. Súčasne sa ustanovuje, aby v prípade požiadavky na vydanie dokladov o vzdelaní v inom ako štátnom jazyku, bol tento vydaný dvojjazyčne, čo zabezpečuje jeho zrozumiteľnosť na území Slovenskej republiky. Z organizačných dôvodov je potrebné, aby o vydanie dokladu aj v inom ako štátnom jazyku bolo požiadané ešte pred riadnym skončením štúdia.

K bodu 135

Ministerstvo v posledných dvoch rokoch zaznamenalo viacero podnetov súvisiacich s vydávaním dokladov o vzdelaní, neskorom organizovaní promócií a pod. Reagujúc na tieto podnety sa ustanovuje, aby doklady o vzdelaní boli vydané najviac do 45 dní od riadneho skončenia štúdia pokiaľ sa vysoká škola nedohodne s absolventom inak.

K bodu 136

Osobitne sa podrobnejšie upravuje postup pri vydávaní dokladov o ukončení štúdia v prípade spoločných študijných programov.

Keďže za spoločné študijné programy je možné vydať spoločné diplomy alebo dvojité (viacnásobné) diplomy (každá vysoká škola samostatný diplom), požaduje sa, že ak ide o medziodborové štúdium, a obidve inštitúcie nie sú spôsobilé na poskytovanie vzdelania v oboch odboroch, aby sa vydával len spoločný diplom. Tým je zamedzené, aby vysoká škola uviedla na jej diplome dosiahnutie vzdelania v odbore, v ktorom nemá vysoká škola príslušné oprávnenie.

K bodu 137

Viaceré vysoké školy v súčasnosti organizujú zápisy v mesiaci júl. V tomto čase ešte nezačal akademický rok, v ktorom bude reálne prebiehať štúdium zapisujúcich sa prijatých uchádzačov. Preto sa v takomto prípade uchádzač stáva študentom nie dňom zápisu, ale prvým dňom akademického roka, v ktorom reálne začína jeho štúdium. V čase zápisu však nemusia uchádzači poznať ešte rozhodnutia o prijatí/neprijatí z ostatných vysokých škôl. Z uvedeného dôvodu sa umožňuje, aby po zápise bolo možné, do 15. augusta zápis písomne zrušiť. Zrušenie zápisu je dôležité napr. z hľadiska započítavania rokov doby štúdia na účely školného. Obmedzenie možnosti zrušenia zápisu do 15. augusta zohľadňuje prípadnú potrebu vysokých škôl a fakúlt na organizačné zabezpečenie zápisov a poskytovania študijných programov v akademickom roku.

K bodu 138

Vzhľadom na to, že v praxi štandardne v čase prebiehajúceho konania premlčacie lehoty neplynú, dopĺňajú sa ustanovenia o spočívaní tejto lehoty. Súvisí to aj so skutočnosťou, že ak sa vysoká škola neskoro dozvie o previnení, môže síce konanie začať do jedného roka od spáchania, avšak v tejto lehote by nestihla udeliť sankciu.

K bodom 139 a 140

Navrhované znenie presnejšie vystihuje účely registra študentov a centrálneho registra študentov ako informačného systému verejnej správy. Súčasne sa vytvára zákonná možnosť uzatvárať dohodu s inými orgánmi verejnej správy o poskytovaní informácií o štúdiu študentov, čím sa vytvára možnosť na zníženie administratívnej záťaže obyvateľov, napr. odstránenie doručovania potvrdení o návšteve vysokej školy, a je v súlade s princípmi informačných systémov verejnej správy (ak má niektorý orgán príslušný údaj, nie je potrebné ho požadovať od občana).

Z doterajších údajov sa vypúšťa spracúvanie občianskych preukazov a pasov ako údajov, nepotrebných na spracúvanie na účely zákona. Súčasne sa pridávajú údaje, ktoré lepšie informujú o priebehu a podmienkach štúdia, ako je napr. informácia o počte získaných kreditov. Tieto údaje umožnia rozšírenie štatistických zisťovaní. Rovnako sa zavádza zaznamenávanie údajov o ubytovaných študentoch z iných vysokých škôl, čo je potrebné na rozpočtové účely, či o jazyku štúdia na účely školného.

Účinnosť týchto bodov sa odkladá o deväť mesiacov tak, aby od platnosti zákona do nadobudnutia účinnosti boli registre v novej štruktúre pripravené a naplnené údajmi, a teda aby od 1. 9. 2013 boli plne funkčné.

K bodu 141

Aby sa predišlo pochybnostiam o trvaní výkonu funkcií (napr. členstvo v akademickom senáte, prorektorov, prodekanov, a pod.) v súvislosti napr. so skončením pracovného pomeru na dobu určitú, ustanovuje sa, že ak na skončenie pracovného pomeru nadväzuje nový pracovný pomer, ide na účely tohto zákona o jeden pracovný pomer. Tým, že kontinuita je ustanovená výslovne na účely zákona o vysokých školách, nároky zamestnancov vyplývajúce z iných zákonov (napr. dlhšia dovolenka, či výpovedná lehota) týmto nie sú dotknuté.

Vzhľadom na skutočnosť, že vysokoškolskí učitelia majú v niektorých prípadoch niekoľko pracovných pomerov na vysokých školách na ustanovený týždenný pracovný čas, čo môže ohrozovať dostatočné udržiavanie kvalitatívnej úrovne ich činností spojených s povolaním vysokoškolského učiteľa, výskumníka, či umeleckého pracovníka, navrhuje sa obmedzenie možnosti práce týchto zamestnancov na akademickej pôde na úroveň 69 hodín týždenne spolu na všetkých vysokých školách v SR na uvedených pracovných pozíciách. Táto hodnota je určená na základe odpočinkových časov upravených v Zákonníku práce (§ 91 ods. 1, § 92 ods. 1 a § 93 ods. 3) a počtu hodín v týždni. Týždeň má 168 hodín. Odpočinkové časy vyplývajúce zo Zákonníka práce predstavujú v prípade vysokoškolských učiteľov 99 hodín týždenne (12 hodín denne počas šiestich dní ako povinný oddychový denný čas, ½ hodiny denne počas šiestich dní ako prestávka na jedlo po šiestich hodinách práce a 24 hodín jednorazovo ako neprerušovaný odpočinok za obdobie siedmych dní). Rozdielom je práve navrhovaných 69 hodín. Zamestnávanie mimo akademickej pôdy ostáva v úprave Zákonníka práce. Je na príslušnom zamestnancovi, akým spôsobom si týchto 69 hodín rozvrhne. Môže mať napríklad jeden pracovný pomer v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času 37,5 hodiny a druhý pracovný pomer v rozsahu týždenného pracovného času 31,5 hodiny ale aj štyri pracovné pomery na rôznych vysokých školách, každý v rozsahu 17,25 hodiny týždenne. Na zabezpečenie kvality činnosti uvedených zamestnancov sa navrhuje toto opatrenie uplatňovať nielen na pracovné pomery ale aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tým, že navrhované obmedzenie sa vzťahuje na vymedzené kategórie vysokoškolských zamestnancov, do pracovného času sa tak nezapočítava čas v inej pozícii na vysokej škole (napríklad ak má vysokoškolský učiteľ ďalší pracovný pomer ako dekan, ale ak má výskumný pracovník ďalší pracovný pomer v administratíve ako zamestnanec akademickej knižnice).

V prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa navrhuje prepočet v súvislosti s tým, že pri dohode o vykonaní práce upravuje Zákonník práce maximálne 350

hodín v roku a pri dohode o pracovnej činnosti maximálne 10 hodín týždenne. V prípade, ak sa dohodne práca v rozsahu 20 hodín, ktorá má vyť vykonaná za 10 dní, zohľadní sa 7 × (20 ÷ 10) = 7 × 2 = 14 hodín.

Okrem toho, že sa sčítava pracovný čas na všetkých vysokých školách, v rozsahu 69 hodín sa zároveň zohľadňuje práca spolu pre všetky tri uvedené „pozície“. Ak má teda zamestnanec na jednej vysokej školy pracovný pomer ako vysokoškolský učiteľ v rozsahu 25 hodín týždenne a na druhej vysokej škole ako výskumný pracovník tiež 25 hodín týždenne, týždenný pracovný čas oboch týchto pracovných pomerov sa sčítava, takže sa zohľadňuje 50 hodín.

Ide o špeciálne ustanovenie k ustanoveniam o pracovnom čase v Zákonníku práce. Nakoľko Zákonník práce nevylučuje prekročenie 48-hodinového týždenného pracovného času so súhlasom zamestnanca, pri tomto ustanovení je dôležité, že navrhovaných 69 hodín zamestnanec nebude môcť (na akademickej pôde ako vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník alebo umelecký pracovník) prekročiť za žiadnych okolností (teda ani ak by s takýmto prekročením súhlasil).

K bodu 142

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 143 a 144

V prípade asistenta ide o legislatívno-technickú úprava, nakoľko v prípade umeleckých odboroch sa udeľuje iný akademický titul, preto sa zovšeobecňuje na vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K bodu 145

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 146

V prípade habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov sa zavádza možnosť opravného inštitútu, na základe ktorého môže ministerstvo iniciovať preskúmanie tohto konania Akreditačnou komisiou. Tá bude posudzovať dodržiavanie plnenia kritérií vysokej školy. Následky v prípade oboch konaní upravujú ustanovenia o akreditácii.

K bodom 147 a 148

S cieľom zabezpečenia účinnej verejnej kontroly sa navrhuje, aby vysoké školy zverejňovali informácie o habilitačných konaniach a konaniach o menovaní profesorov jednotným spôsobom. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V prvej fáze sa predpokladá využitie webových sídiel vysokých škôl. V prípade potreby je možné neskôr využiť aj centrálne portály, napr. portál vysokých škôl.

K bodu 149 a 150

Ide o zosúladenie pojmov so zákonom o informačných systémoch verejnej správy. Súčasne sa vytvára možnosť zníženia administratívnej záťaže tým, že informáciu o výberových konaniach bude zverejňovať priamo vysoká škola bez aktívnej činnosti ministerstva.

K bodu 151

Obdobne ako pri registri študentov aj pri registri zamestnancov sa navrhuje možnosť využívať jeho údaje aj Fondom na podporu vzdelávania (ako nástupcom Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov) na základe dohody na zníženie administratívnej náročnosti spracúvania žiadostí o pôžičku a na aktualizáciu údajov o dlžníkovi fondu.

K bodu 152

Úprava nadväzujúca, obdobne ako pri registri študentov, na skutočnosť, že aj cudzinec môže mať slovenské rodné číslo.

K bodu 153

Ide o zosúladenie činností so zákonom o informačných systémoch verejnej správy.

K bodu 154

S cieľom spresnenia právnej úpravy zverejňovania údajov z registra zamestnancov sa výslovne ustanovuje, že zverejňované sú aj informácie o garantovaní študijných programov.

K bodom 155 až 156

Ide o zosúladenie pojmov so zákonom o informačných systémoch verejnej správy.

Upravuje sa príslušná lehota na uchovávanie údajov po skončení pracovnoprávneho vzťahu s vysokou školou v nadväznosti na šesťročný cyklus komplexných akreditácií vrátane časovej rezervy po jej skončení.

Vytvára sa možnosť na prepojenie s inými informačnými systémami verejnej správy – registrom obyvateľstva, za účelom overovania správnosti evidovaných údajov. Súčasne sa vytvára možnosť na prepájanie informačných systémov verejnej správy s využitím jednoznačných identifikátorov.

K bodu 157

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

K bodu 158

Doplnenie kompetencie Akreditačnej komisie v súvislosti s preskúmavaním habilitačných konaní a konaní na vymenúvanie profesorov.

K bodu 159 a 160

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 161

Navrhovanie kritérií, podľa ktorých postupuje Akreditačná komisia sa vracia do jej pôsobnosti. Tieto kritériá budú však naďalej podliehať schvaľovaniu ministerstvom a vyjadrovaniu reprezentácie vysokých škôl. Akreditačná komisia bude navrhovať jednotné/minimálne kritériá, ale zároveň sa navrhuje, aby mala možnosť navrhovať aj špecifické kritérií pre študijné odbory

(prípadne viac študijných odborov – či už v rámci jednej podskupiny alebo aj prierezovo podskupinami), v ktorých je vhodné postupovať podľa osobitných kritérií. Okrem toho, vzhľadom na rozčlenenie bakalárskych študijných programov na akademicky orientované a profesijne orientované sa navrhuje, aby Akreditačná komisia v prípade potreby mohla navrhnúť osobitné kritériá pre tieto dva druhy bakalárskych študijných programov.

Okrem doterajších kritérií sa v súvislosti s novými právomocami Akreditačnej komisie dopĺňajú kritériá na posudzovanie vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

Vzhľadom na zavedenie vyjadrovania sa k plneniu kritérií habilitačného a inauguračného konania a k vnútornému systému kvality a najmä k ich dôsledkom sa upravuje doterajší opravný mechanizmus. Za základ rozhodnutia ministra bude považované dostatočne odôvodnené vyjadrenie Akreditačnej komisie. Ak k vyjadreniu bude mať vysoká škola námietky a ministerstvo bude mať za to, že odôvodnenie nie je dostatočné, bude mať možnosť toto vyjadrenie vrátiť Akreditačnej komisii aj niekoľkokrát, kým odôvodnenie nebude dostatočné na prijatie kvalifikovaného rozhodnutia. Zároveň navrhované ustanovenie umožní Akreditačnej komisii prijať na základe pripomienok aj iné – nové vyjadrenie.

Ak bude Akreditačnej komisii vrátené jej vyjadrenie v rámci uplatnenia opravných prostriedkov, navrhuje sa osobitná lehota na jej nové odôvodnenie, resp. vyjadrenie. V takom prípade bude na prvé (napadnuté) vyjadrenie lehota 150 dní a na nové odôvodnenie, prípadne opravné vyjadrenie ďalších 60 dní. Zároveň ide aj o zosúladenie pojmov so zákonom o informačných systémoch verejnej správy.

K bodu 162

V súvislosti s novoupravenou osobitnou akreditáciou učiteľských a prekladateľských študijných programov sa zavádza potrebná fikcia pre vyjadrovanie sa Akreditačnej komisie.

S cieľom zabezpečenia účinnej verejnej kontroly sa navrhuje, aby Akreditačná komisia zverejňovala dokumenty celého priebehu akreditácie pri dostatočnej ochrane osobných údajov obsiahnutých v akreditačných spisoch.

K bodom 163 a 164

Zosúladenie používaných pojmov medzi ustanoveniami o akreditácii a ustanoveniami o kompetenciách ministra, nakoľko rozhodnutia vo veci akreditácií vydáva minister.

K bodom 165 a 166

Vzhľadom na preskúmavanie habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov Akreditačnou komisiou, sa ministerstvu dáva právomoc rozhodnúť o odňatí práva na uskutočňovanie týchto konaní bez predchádzajúceho pozastavenia. Okrem toho ministerstvo vysokej škole zakáže požiadať o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v lehote tri až šesť rokov. Navrhovanú dĺžku lehoty, vzhľadom na závažnosť pochybení, uvedie Akreditačná komisia vo svojom vyjadrení. Lehota šesť rokov zodpovedá periodicite komplexných akreditácií činností vysokej školy.

K bodu 167

Vzhľadom na zefektívnenie akreditačných činností sa presúva pri zdravotníckych študijných odboroch oznamovanie stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR prostredníctvom vysokej školy priamo Akreditačnej komisii. Zároveň sa v zákone upravuje na základe požiadavky Ministerstva zdravotníctva SR existencia kritérií vydávaných týmto ministerstvom na postup pri vydávaní uvedeného stanoviska.

K bodu 168

Na základe požiadaviek praxe sa upravuje akreditácia učiteľských a prekladateľských študijných programov. V súčasnosti majú vysoké školy možnosť žiadať o akreditáciu študijných programov na určitý predmet alebo jazyk v kombinácii s tým, že kombinácie si vytvárajú vysoké školy na základe priznaných práv. Zároveň sa však za akreditovaný študijný program v súčasnosti považuje ten, ku ktorému bolo priznané zodpovedajúce právo (teda nie konkrétna kombinácia), čiže tento stav možno v súčasnosti vnímať aj tak, že ide o dva samostatné študijné programy. Návrh vyjadruje žiaduci stav, keď za akreditovaný študijný program bude výslovne považovaná až konkrétna kombinácia predmetov alebo jazykov vytvorená vysokou školou. Preto je potrebné upraviť aj názov zodpovedajúceho práva a následky pre prípady pozastavenia čí odňatia zodpovedajúceho práva.

S cieľom zjednodušenia administratívneho procesu pri opakovanom podávaní a späťvzatí žiadostí o akreditáciu sa zavádza pravidlo o zákaze späťvzatia žiadosti okrem prípadov, ak zmenu skutočností v žiadosti uvádzaných vysoká škola nemohla ovplyvniť. Akreditačná komisia sa tak v ostatných prípadoch bude k žiadosti vždy vyjadrovať so všetkými následkami.

S cieľom zintenzívnenia spolupráce vysokých škôl pri uskutočňovaní spoločných študijných programov (najmä s vysokými školami so sídlom mimo SR) sa zavádza proces ich zjednodušenej akreditácie bez vyjadrovania sa Akreditačnej komisie. Pôjde o prípady, ak vysoká škola uskutočňuje akreditovaný študijný program, na ktorom má byť založený spoločný študijný program. Vysoká škola vtedy so žiadosťou, ktorú podáva ministerstvu spoločne za všetky vysoké školy, predloží predmety príslušného programu s určením, ktoré z nich sú z už akreditovaného študijného programu a ktoré budú zabezpečovať spolupracujúce vysoké školy. Spolupracujúce vysoké školy musia byť zároveň oprávnené na poskytovanie (vysokoškolského) štúdia blízkeho štúdiu v študijnom odbore, v ktorom má byť uskutočňovaný spoločný študijný program, v prípade spolupracujúcej vysokej školy so sídlom v SR sa vyžaduje, aby mala – rovnako ako vysoká škola podávajúca spoločnú žiadosť – už akreditovaný študijný program, na ktorom bude spoločný študijný program založený.

Vyžaduje sa, aby spoločný študijný program bol zostavený z predmetov, ktoré už obsahujú „materské“ študijné programy. Spoločný študijný program teda nesmie obsahovať nové predmety, ktoré nie sú súčasťou týchto „materských“ študijných programov. Zároveň sa vyžaduje, aby počet kreditov, rozsah výučby a charakteristika predmetu „materského“ študijného programu boli prevzaté aj do spoločného študijného programu. Ak teda predmet už akreditovaného študijného programu je povinným, ohodnoteným na 6 kreditov, je vyučovaný v dvoch semestroch po 2 hodiny týždenne a nie je podmienený absolvovaním iného predmetu, všetky tieto vlastnosti bude mať príslušný predmet aj v rámci spoločného študijného programu.

V prípade splnenia všetkých podmienok ministerstvo prizná príslušné právo, avšak len na dobu akreditácie už akreditovaného študijného programu (resp. ak ide o dva slovenské „materské“ akreditované študijné programy, ktorých časové obmedzenie priznaného práva sa líši – napr. jeden do 31. 8. 2014 a druhý do 31. 8. 2015, tak právo pre spoločný študijný program bude priznané len do konca kratšieho z obmedzení, v tomto prípade do 31. 8. 2014) . Ak teda má vysoká škola akreditovaný študijný program na šesť rokov a o spoločný študijný program požiada vo štvrtom roku, právo možno priznať len na ostávajúce dva roky. Zároveň sa príslušné právo prizná vysokým školám so sídlom v Slovenskej republike.

Rozhodovací proces sa navrhuje prepojiť s „materským“ študijným programom vysokej školy podávajúcej žiadosť aj v prípadoch pozastavenia alebo odňatia príslušného práva. Zároveň sa upravujú dva dôvody pre odňatie priznaného práva bez potreby jeho predchádzajúceho pozastavenia súvisiace so stratou práva jednotlivých vysokých škôl na samostatné poskytovanie príslušného vzdelávania.

K bodu 169

S cieľom právnej istoty vysokých škôl vstupujúcich do procesu komplexnej akreditácie ich činností pri vypracovávaní materiálov pre Akreditačnú komisiu sa zabezpečuje, aby každá vysoká škola poznala rok pred začiatkom komplexnej akreditácie nielen dátum jej začatia, ale aj rozhodujúce kritériá, podľa ktorých bude Akreditačná komisia postupovať, a teda podľa ktorých má vysoká škola pripraviť podklady. Ak sa napríklad v druhom polroku 2012 zmenia akreditačné kritériá a vysoká škola mala vstúpiť do komplexnej akreditácie 1. 3. 2013, najmenej ročná lehota by tak nebola dodržaná a začiatok komplexnej akreditácie sa oneskorí. V tejto súvislosti sa Akreditačnej komisii ukladá povinnosť primerane upraviť plán komplexných akreditácii, aby táto lehota bola dodržaná. Začiatok komplexnej akreditácie sa tak môže posunúť pri uvedenej vysokej škole napríklad na 1. 1. 2014, aj napriek tomu, že nebude dodržaný šesťročný cyklus. Z uvedenej ročnej lehoty sú vyňaté kritériá pre akreditáciu študijných programov a pre akreditáciu habilitačného a inauguračného konania, nakoľko tieto akreditácie sa uskutočňujú kontinuálne aj medzi jednotlivými komplexnými akreditáciami činností a príprava týchto žiadostí je menej komplexná.

V tejto súvislosti sa upravuje aj v prechodných ustanoveniach povinnosť Akreditačnej komisie upraviť už existujúci plán komplexných akreditácií pre prípad, ak by sa pred účinnosťou tohto zákona zmenili akreditačné kritériá.

K bodu 170

Vzhľadom na zavedenie vnútorného systému na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania ako kľúčového dokumentu vysokej školy sa zavádza jeho posudzovanie v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy, a teda vysoká škola bude predkladať Akreditačnej komisii dokumentáciu k tomuto systému a jeho implementácii.

K bodu 171

Zosúladenie používaných pojmov medzi ustanoveniami o akreditácii a ustanoveniami o kompetenciách ministra, nakoľko rozhodnutia vo veci akreditácií vydáva minister.

K bodu 172

Nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy môže Akreditačná komisia na základe schválených kritérií zistiť nedostatky vnútorného systému vysokej školy na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania alebo jeho implementácie, v rámci vyjadrovania bude uvádzať aj lehotu, ktorú považuje za dostatočnú na odstránenie týchto nedostatkov.

K bodu 173

Vzhľadom na to, že komplexná akreditácia prebieha štandardne na mnohých vysokých školách súbežne, na zabezpečenie kvality výstupov Akreditačnej komisie sa predlžuje činnosť komisie o dva mesiace.

K bodu 174

Upravujú sa požiadavky na vnútorný systém zabezpečovania kvality, ktorý je základom pre celý systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, zdrojom informácie a prijímania opatrení. Navrhované zmeny vychádzajú z Noriem a smerníc na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala Európska sieť na zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (ENQA) v spolupráci so svojimi členmi (agentúrami na vonkajšie zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania) a ďalšími organizáciami. Navrhované úpravy vychádzajú aj z doterajších skúseností s akreditačným procesom.

Navrhovaná právna úprava zdôrazňuje úlohu samotnej vysokej školy pri zabezpečovaní kvality vzdelávanie, vyžaduje, aby kvalita vzdelávania bola zabezpečená v súlade s formalizovanými pravidlami a vopred určenými postupmi. Dôraz sa kladie na systematický prístup, ktorý umožní vysokej škole včas identifikovať prípadné problémy pri poskytovaní vysokoškolského vzdelávania a prijať potrebné opatrenia, aby sa im predišlo alebo na ich odstránenie. Dôveryhodnosť takýchto systémov je založená na transparentnosti používaných metód a postupov a zverejňovaní zistení, preto sa ustanovuje povinnosť zverejňovať výstupy. Vnútorné systémy na zabezpečovanie kvality sú základom na prípravu podkladov pre externých posudzovateľov, v našom prípade Akreditačnej komisie.

Kľúčový význam tohto vnútorného systému a jeho implementácie je zdôraznený návrhom, aby v prípade, ak pri komplexnej akreditácii činností vysokej školy Akreditačná komisia zistí závažné nedostatky a vysoká škola ich ani v určenej lehote neodstráni, to bol dôvod na zánik vysokej školy.

K bodom 175 a 176

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 177

Znižuje sa byrokracia spojená s poskytovaním dotácií. Tým, že sa dotácie poskytujú na zmluvnom základe, všetky zmluvy sa podľa aktuálnej právnej úpravy zverejňujú v centrálnom registri zmlúv. Zverejňovanie aj v publikačnom prostriedku ministerstva je tak nadbytočné.

K bodu 178

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca skutočnosť, že dotácia na sociálnu podporu

nepozostáva len z dotácie na sociálne štipendiá.

K bodom 179 až 183

V nadväznosti na predĺženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme štúdia sa upravuje maximálne školné v externej forme tak, aby možná cena za celé štúdium v štandardnej dĺžke nebola vyššia ako v súčasnosti pri kratšej štandardnej dĺžke štúdia.

Umožňuje sa, aby verejné vysoké školy požadovali školné za uskutočňovanie študijných programov v cudzom jazyku. Takýto model existuje napr. v Českej republike. Podmienkou na možnosť požadovania školného bude, aby išlo o študijný program uskutočňovaný výlučne v inom ako štátnom jazyku, pričom sa vychádza z údajov uvádzaných v charakteristike študijného programu. Ak pôjde o študijný program, ktorý sa uskutočňuje vo viacerých jazykoch a medzi nimi bude aj štátny jazyk (môže ísť napr. o prekladateľské študijné programy, v rámci ktorých niektoré povinné predmety translatologického základu budú uskutočňované v slovenskom jazyku), podmienka na úhradu školného podľa tohto ustanovenia nebude splnená. Za účelom zabezpečenia dostupnosti vysokoškolského vzdelávania v štátnom jazyku sa požaduje, aby v príslušnom akademickom roku, keď študent začal študovať, mal možnosť uchádzať sa aj o bezplatné štúdium v študijnom programe v rovnakom študijnom odbore a stupni, ktorý sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku. Školné sa v tomto prípade neobmedzuje, keďže v poskytovaní štúdia v cudzom jazyku vysoké školy čelia trhovému prostrediu. V prípade ak sa študijný program bude v rámci celej SR uskutočňovať len v cudzom jazyku, navrhuje sa bezplatné štúdium počas štandardnej dĺžky jeho štúdia pre občanov štátov EÚ, EHP a Švajčiarska alebo študentov s trvalým pobytom v niektorom z uvedených štátov.

V prípade študijných programov, ktoré sa uskutočňujú aj v štátnom jazyku sa navrhuje ich bezplatnosť v dennej forme počas trvania ich štandardnej dĺžky štúdia aj pre cudzincov z dôvodu snahy o internacionalizáciu vysokého školstva. Očakáva sa pritom pozitívny vplyv na migráciu, zahraničných Slovákov a šírenie slovenskej kultúry. Takéto opatrenie môže mať pozitívny vplyv aj na ekonomické väzby v budúcnosti po návrate cudzincov po absolvovaní štúdia v SR do štátu pôvodu.

Ak je súčasťou poslania vysokej školy rozvoj vzdelanosti národnostnej menšiny v jej materinskom jazyku, a teda je predpoklad, že aj samotní vysokoškolskí učitelia sú príslušníci národnostnej menšiny alebo ovládajú jazyk menšiny na potrebnej úrovni, nevznikajú vysokej škole dodatočné náklady na výučbu v inom ako v štátnom jazyku, a preto sa navrhuje bezplatnosť počas štandardnej dĺžky štúdia. Pri týchto študijných programoch možno beztak predpokladať, že medzi jazykmi sa v charakteristike štátny jazyk bude v niektorých prípadoch nachádzať.

Príklad: Študijný program A pozostáva z predmetov vyučovaných v maďarskom a anglickom jazyku. V akademickom roku, keď sa osoba uchádza o jeho štúdium, niektorá vysoká škola ponúka študijný program B v tom istom študijnom odbore a stupni, ktorý pozostáva z predmetov vyučovaných v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. Študijný program A je uskutočňovaný výlučne v inom ako štátnom jazyku. Študijný program B je uskutočňovaný aj v štátnom jazyku. Podľa navrhovaného odseku 8 by vznikla povinnosť uhradiť školné. Vysoká škola poskytujúca študijný program A má však vo svojom poslaní výchovu odborníkov

s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sú príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny. Pretože študijný program A je uskutočňovaný aj v maďarskom jazyku, v zmysle výnimky podľa odseku 9 povinnosť uhradiť školné nevznikne.

K bodom 184 až 186

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 187

Zmena názvu súvisí s odčlenením právnej úpravy motivačných štipendií.

K bodu 188

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 189 a 190

Z dôvodu prehľadnosti sa odčleňuje právna úprava motivačných štipendií.

Zároveň sa dopĺňajú ustanovenia o motivačnom štipendiu tak, že sa upravujú dva dôvody pre jeho priznanie. Novozavedeným je štipendium motivujúce k štúdiu v študijných odboroch žiadaných na trhu práce, avšak so zohľadňovaním výsledkov predchádzajúceho štúdia (ktoré sa ponecháva na jednotlivé štipendijné poriadky). Pre príslušný rok budú tieto študijné odbory každoročne určované v metodike rozpisu dotácií s ohľadom na analýzy a prognózy vývoja trhu práce vypracúvané Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny. Druhým dôvodom s určeným obmedzením počtu beneficientov sú vynikajúce výsledky. Pre oba druhy štipendia sa zavádza kvóta počtu beneficientov, pričom pri splnení podmienok určených v štipendijnom poriadku vysokej školy zákon nezakazuje možnosť získať v jednom akademickom roku motivačné štipendium z oboch dôvodov.

K bodu 191

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 192

Úprava súvisiaca so skutočnosťou, že od 1. 1. 2013 má vstúpiť do účinnosti zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý nahrádza doterajšie zákony o Študentskom pôžičkovom fonde a Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov.

K bodom 193 až 202

Ide najmä o legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z vykonávaných zmien.

Zavádza sa možnosť ministerstva obmedziť počet novoprijatých študentov, ktorých bude zohľadňovať pri určovaní dotácie na poskytovanie akreditovaných študijných programov prostredníctvom regulácie nárastu ich počtu. Pôjde o rozhodovanie s ohľadom na potreby trhu práce, pričom pred rozhodnutím bude vyžiadané vyjadrenie reprezentácie vysokých škôl. Obmedzenie sa bude vzťahovať na verejné vysoké školy, nakoľko ministerstvo uvedenú dotáciu neposkytuje štátnym a súkromným vysokým školám. Zároveň prípadné znevýhodňovanie konkrétnej vysokej školy je zamedzené tým, že obmedzenie sa bude vzťahovať na konkrétny študijný odbor, a teda na všetky vysoké školy, prijímajúce na štúdium študijných programov

v danom študijnom odbore (ak ministerstvo rozhodne, že v študijnom odbore X možno v nasledujúcom akademickom roku zo štátneho rozpočtu financovať najviac o 5 % viac uchádzačov o štúdium ako v predchádzajúcom akademickom roku, tento strop sa nebude týkať všetkých vysokých škôl spolu, ale každej jednej vysokej školy samostatne). Nakoľko pre bakalárske študijné programy sa podmienky prijatia zverejňujú do 20. septembra rok vopred, ministerstvo bude rozhodnutie pre príslušný rok zverejňovať pred týmto dátumom, a to do 31. augusta.

Nadbytočné ustanovenia sa vypúšťajú (napr. vydávanie opatrenia so zoznamom vysokých škôl je nahradené registrom vysokých škôl), konkrétne ustanovenia o registri študentov a zamestnancov sú zovšeobecnené na registre ako také, jeden typ dotácie sa upravuje rámcovým ustanovením o poskytovaní iných dotácií. Na základe požiadaviek praxe sa dopĺňa distribúcia učebníc pre vysoké školy pripravujúce učiteľov (na rozdiel od regionálneho školstva však nie bezplatne, ale za náklady), nakoľko učebnice sa tlačia spravidla len v množstve požadovanom ministerstvom. Ruší sa splnomocnenie na vydanie osobitného predpisu na úpravu finančného a hmotného zabezpečenia cudzincov študujúcich v SR a slovenských občanov počas štúdia v zahraničí. Nároky takýchto študentov vyplývajú buď z medzivládnych zmlúv alebo z programov, prostredníctvom ktorých sa štúdia zúčastňujú. Ruší sa splnomocnenie na úpravu doplňujúceho pedagogického štúdia. Táto úprava systémovo patrí pod zákon o pedagogických zamestnancoch, kde toto splnomocnenie zostáva. V prípade ministra sa zosúlaďuje znenie s ostatnými úpravami vykonanými v predchádzajúcich častiach.

S cieľom zabezpečenia účinnej verejnej kontroly sa navrhuje, aby ministerstvo zverejňovalo dokumenty udeľovania štátneho súhlasu súkromným vysokým školám pri dostatočnej ochrane osobných údajov.

K bodu 203

Zavádza sa register vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcií, ktorý bude slúžiť na zhromažďovanie a sprístupňovanie údajov o vysokej škole a jej súčastiach, členoch samosprávnych orgánov vysokej školy, členoch správnej rady verejnej vysokej školy, samosprávnych orgánoch fakúlt, prorektoroch, vedúcich zamestnancoch vysokej školy, prodekanoch, vedúcich zamestnancoch súčastí vysokej školy a štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy, na rozpočtové účely, na účely štatistického zisťovania a na potreby externých systémov zabezpečovania kvality.

Úlohou tohto registra je vytvoriť podmienky na integráciu jednotlivých rezortných informačných systémov v oblasti vysokého školstva, v prepojení na ďalšie registre a informačné systémy elektronizáciu agendy, a tým znižovanie administratívnej záťaže vysokých škôl ako aj samotného ministerstva. Súčasne je cieľom zabezpečiť relevantné základné informácie o vysokých školách a ich orgánoch, ktoré sú potrebné primárne na administratívne a právne účely.

Účinnosť tohto bodu sa odkladá o deväť mesiacov tak, aby od platnosti zákona do nadobudnutia účinnosti bol register pripravený a naplnený údajmi, a teda aby od 1. 9. 2013 bol plne funkčné.

K bodu 204

Umožňuje sa, že účinnosť štatútu môže byť aj neskôr ako odo dňa doručenia rozhodnutia o jeho registrácií, čím sa vytvára priestor na dlhšiu legisvakančnú lehotu. Navrhované znenie zohľadňuje skutočnosť, že registrácií bude podliehať len štatút vysokej školy. Vzhľadom na to, že Ministerstvo vnútra SR si vyžiadalo ponechanie právomoci registrovať vnútorné predpisy v doterajšom rozsahu, je potrebné zároveň upraviť primeranú aplikáciu týchto procesných ustanovení v danom prípade aj pre ostatné vnútorné predpisy policajných vysokých škôl.

K bodu 205

V súvislosti s odnímaním štátneho súhlasu v prípade neodstránenia nedostatkov vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania zistených v rámci komplexnej akreditácie vysokej školy sa upravujú právomoci ministerstva tak, aby návrh na odňatie štátneho súhlasu v takomto prípade nemohla zablokovať reprezentácia vysokých škôl. Vyjadrenie reprezentácie je postačujúce aj z toho dôvodu, že v prípade verejnej vysokej školy a štátnej vysokej školy ide o zrušenie zákonom, ku ktorému sa súhlas reprezentácie nevyžaduje. Vyžadovanie súhlasu v prípade súkromných vysokých škôl by bolo nesystematické.

K bodom 206 až 210

S ohľadom na požiadavky verejnosti na uznávanie dokladov o vzdelaní získaných v zahraničí za účelom napr. zápisu akademických titulov do dokladov totožnosti, sa upúšťa od vymedzenia účelu uznania dokladu o vzdelaní na akademické účely. Tým nie sú dotknuté ustanovenia právnych predpisov o uznávaní odbornej kvalifikácie, pričom táto skutočnosť bude uvádzaná aj v rozhodnutí o uznaní dokladu.

K bodu 211

Podľa zákona aj súkromné vysoké školy majú rektora, preto sa takáto možnosť vypúšťa.

K bodu 212

Vymedzuje sa v ktorých prípadoch sa postupuje podľa ustanovení správneho poriadku. S ohľadom na to, že súkromné vysoké školy môžu mať sídlo mimo územia SR, ustanovuje sa, v ktorých prípadoch sa ich sídlo považuje za sídlo na území SR, aby nebolo potrebné napr. uznávanie dokladov o vzdelaní vydávaných podľa tejto právnej úpravy.

Dopĺňajú sa ustanovenie o tom, že dotáciu, ktorá je štátnou pomocou, možno poskytnúť len v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblasti štátnej pomoci. Udelením dotácie súkromnej vysokej škole by jej mohla byť poskytnutá ekonomická výhoda, ktorú by inak pri bežnom vykonávaní svojich hospodárskych činností nezískala, čím by mohlo dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušnom trhu vzdelávania a ovplyvnenia vnútorného trhu EÚ.

K bodu 213

Evidovanie publikačnej činnosti a umeleckých aktivít v súčasnosti upravuje rezortná smernica č. 13/2008-R o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov. Smernica dostatočne nerieši postavenie prevádzkovateľa registra, opravné mechanizmy pri zaraďovaní publikácií a umeleckých výstupov, postavenie vysokých škôl, či ministerstva, vôbec sa nespomína centrálny register publikačnej a umeleckej činnosti. Náprava obsahu doterajšej smernice jej novelizáciou nie je reálna, nakoľko na základe požiadaviek praxe po vyše troch rokoch fungovania tejto evidencie je potrebné zadefinovať povinnosti zainteresovaných

subjektov ako aj zodpovednosť vysokej školy za korektnosť údajov poskytovaných do registra, ktoré však nemôžu byť stanovené na úrovni rezortného predpisu. Preto sa pristupuje k navrhnutej právnej úprave.

K bodu 214

Keďže navrhované znenie považuje štátnu skúšku za predmet, za ktorého absolvovanie sa udeľujú kredity, určuje sa, že charakteristika predmetov/jednotiek študijného programu doterajších študijných programov sa zachováva.

V nadväznosti na zmenu štandardnej dĺžky štúdia v externej forme sa zachováva aj táto a už študujúci dokončia štúdium podľa doterajších pravidiel. Zároveň je potrebné zabezpečiť existenciu doterajších študijných programov (okrem doktorandských, pri ktorých je štandardná dĺžka štúdia v externej forme už v súčasnosti dlhšia ako v dennej forme). Vzhľadom na skutočnosť, že do komplexnej akreditácie činností začínajúcej po 1. 1. 2013 vysoké školy už nebudú podávať žiadosti na súčasné študijné programy v externej forme štúdia (t.j. s doterajšou štandardnou dĺžkou štúdia) zabezpečuje sa ich plynulé ukončenie, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie by ministerstvo školstva malo zodpovedajúce práva týmto študijným programom odňať (vzhľadom na to, že žiadosť o akreditáciu „krátkeho“ študijného programu už nebude možné podať). Vysokým školám sa umožňuje na akreditované „krátke“ študijné programy prijímať študentov ešte po začatí komplexnej akreditácie činností do najbližšieho 31. 8. vzhľadom na to, že k najbližšiemu 1. 9. po začatí komplexnej akreditácie sa jej právo pozastaví (s dôsledkami vyplývajúcimi z § 87 ods. 1 zákona), pričom z hľadiska zníženia administratívnej náročnosti sa upúšťa od vydania rozhodnutia v listinnej podobe a takéto rozhodnutie bude len zaznamenané elektronicky v registri. Zároveň sa umožňuje dokončiť štúdium aj v tých „krátkych“ študijných programoch, ktorých časové obmedzenie by uplynulo ešte pred začatím komplexnej akreditácie činností. Vzhľadom na skutočnosť, aby „krátky“ študijný program vysoká škola neposkytovala bez obmedzenia navrhuje sa jej zákonná povinnosť taký študijný program v stanovenej lehote zrušiť. Ak má teda vysoká škola „krátky“ študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia tri akademické roky, do komplexnej akreditácie činností vstúpi 1. 1. 2014 a táto bude ukončená 31. 12. 2014, „krátky“ študijný program bude môcť existovať ešte najviac štyri akademické roky počítané od 1. 9. 2014 (t.j. 2014/15, 2015/16, 2016/17 a 2017/18).

Vzhľadom na to, že v čase navrhovanej účinnosti tohto zákona už bude prebiehať na niektorých vysokých školách prijímacie konanie na akademický rok 2013/2014 upravuje sa jeho dokončenie podľa doterajších predpisov. Rovnako v uvedenom čase už bude určené školného pre akademický rok 2013/2014, a teda sa navrhuje ponechať ich hodnoty.

Nakoľko školné za štúdium v cudzom jazyku je potrebné určiť v zákonnej lehote a vzhľadom na navrhovanú účinnosť tohto zákona nie je možné toto zabezpečiť na vysokých školách už pre akademický rok 2013/2014, navrhuje sa, aby sa vznik povinnosti uhradiť školné z tohto dôvodu vzťahoval až na novoprijatých študentov od akademického roku 2014/2015.

K bodu 215

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 216

Vyhláška o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl počas štúdia v zahraničí je obsolentná a v nadväznosti na zrušenie splnomocnenia na jej vydanie sa zrušuje. Úlohu opatrenia nahrádza register vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcii.

K bodu 217

Legislatívno-technická úprava.

Čl. II

Zmena sa navrhuje podľa § 85 ods. 2 zákona z dôvodu, že podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie na základe komplexnej akreditácie činností ukončenej 10. 3. 2010 Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši nesplnila podmienky začlenenia medzi univerzitné vysoké školy a nedostatky podľa uvedeného ustanovenia v zákonnej lehote neodstránila. Názov vysokej školy sa nemení vzhľadom na úpravy ustanovení o názve vojenských vysokých škôl.

Čl. III

S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho konania sa navrhuje nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2013 okrem ustanovení o registri študijných odborov, registri študijných programov, registri študentov, centrálnom registri študentov a registri vysokých škôl. Pri týchto registroch sa predpokladá ich testovanie po nadobudnutí platnosti zákona a zaznamenanie všetkých potrebných údajov tak, aby od akademického roku 2013/2014 boli registre funkčné v požadovanom rozsahu.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 19. septembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Čaplovič, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky