1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Miroslav Kadúc.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone o elektronických komunikáciách, do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (ďalej len „smernica“) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), (Ú. v. ES č. L 201 z 31. 7. 2002) v platnom znení.

Napriek významu a dôvodom vypracovania systému uchovávania údajov na účely vymedzené v čl. 1 smernice, možno právnu úpravu plošného a preventívneho uchovávania údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, tak ako je upravená v podmienkach Slovenskej republiky, považovať za nezlučiteľnú s niektorými ustanoveniami Ústavy SR, a to najmä z nasledovných dôvodov:

-zavedenie povinnosti uchovávať údaje podľa ustanovení zákona o elektronických komunikáciách predstavuje citeľný a neprimeraný zásah do súkromného života, keďže ide o plošné sledovanie všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť,

-opatrenia týkajúce sa uchovávania komunikačných údajov na účely boja proti trestnej činnosti je bezprecedentný v celej svojej histórii, pričom priamo zasahuje do každodenného života každého občana a môže ohrozovať základné hodnoty a slobody, ktoré uznávajú všetci občania Slovenskej republiky,

-súčasná úprava získavania, uchovávania a sprístupňovania údajov je arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako napríklad inštitút odpočúvania; samotný zber podlieha minimálnemu počtu pravidiel; systém uchovávania údajov neobsahuje takmer žiadne záruky proti ich zneužívaniu a takto získané informácie sú v niektorých prípadoch orgánmi verejnej moci používané aj pri odhaľovaní priestupkov a menej závažných trestných činov,

-plošné s preventívne uchovávanie dát bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia z ohrozenia, či porušenia zákonom chránených záujmov, vedie k záveru, že vlastne každá osoba je a priori považovaná za podozrivú, čo je v zásadnom rozpore s jednou zo základných zásad právneho štátu (prezumpcie neviny).

Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že zákon o elektronických komunikáciách, v znení, v akom sa uplatňuje v súčasnej dobe, nespĺňa požiadavky stanovené právom na súkromie a právom na ochranu údajov, a to najmä z týchto dôvodov:

-uchovávanie údajov by sa malo upraviť spôsobom čo možno najmenej zasahujúcim do súkromia jednotlivých občanov Slovenskej republiky, no v súčasnom znení tomu tak nie je,

-účel uchovávania údajov, resp. umožnenia prístupu k uchovávaným údajom je vymedzený nejednotne a spôsobom, ktorý presahuje účel stanovený v smernici,

2

-zákonom stanovená doba uchovávania vymedzených údajov presahuje dĺžku uchovávania údajov potrebnú na dosiahnutie vymedzeného účelu,

-nie sú presne, jasne a dostatočne definované mechanizmy uchovávania údajov a ich následného poskytovania orgánom oprávneným na ich použitie,

-nie sú zakotvené účinné mechanizmy na monitorovanie a kontrolu poskytovateľov sietí a služieb, ktoré by zabezpečovali dostatočnú záruku dotknutím jednotlivcom, že údaje, ktoré sú o nich zhromažďované nebudú zneužité, prípadne použité na iné účely, ako tie ktoré ustanovuje zákon,

-v zákone o elektronických komunikáciách sa nepredpokladá predvídateľnosť, požiadavka ktorej vyplýva zo všeobecnej požiadavky zakotvenej v čl. 8 ods. 2 Dohovoru a v čl. 52 ods. 1 Charty základných práv EÚ, tzn. že opatrenie musí mať právny základ v zákone a musí byť v súlade s právnym poriadkom.

S ohľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú (upravujú) dopad tejto právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, sú nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov všetkých občanov Slovenskej republiky a zároveň dodržujú požiadavky stanovené v článku 8 Dohovoru a článku 7 Charty základných práv EÚ a tiež v článku 13, článku 16 ods. 1, článku 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a článku 13 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.

Cieľom predloženého návrhu zákona nie je komplexne upraviť podmienky, za ktorých dochádza na základe zákona o elektronických komunikáciách k zásahom do práv a zákonom chránených záujmov občanov Slovenskej republiky. Cieľom je odstrániť jeho najvýraznejšie nedostatky, tak aby zásahy štátu v súvislosti s uchovávaním vymedzených údajov boli v súlade s Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, článkom 8 Dohovoru a článkom 7 Charty základných práv EÚ. Navrhuje sa preto:

-skrátenie doby uchovávania údajov z doterajších 12 mesiacov, pokiaľ ide o údaje iné, ako tie ktoré sú získavané prostredníctvom pripojenia k internetu, internetovej elektronickej pošty a telefonovania prostredníctvom internetu,

-jasné a presné vymedzenie účelu uchovávania vymedzených údajov spolu s vymedzením trestných činov, na ktorých vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie sa tieto majú použiť,

-zákaz akéhokoľvek ďalšieho spracúvania uchovávaných údajov poskytovateľmi siete a služby, čím sa má predísť ich zneužívaniu; rovnaký zákaz sa vzťahuje aj na orgány oprávnené na použitie údajov získaných na základe zákona o elektronických komunikáciách, ktoré okrem zákazu ich ďalšieho spracúvania, sú povinné získané údaje zlikvidovať bezodkladne po tom, ako sa zistí, že poskytnuté údaje nemajú pre konkrétne trestné konanie význam,

-povinnosť uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán oddelene od údajov uchovávaných na účely prenosu správ v sieti alebo na účely fakturácie,

-formálny postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri využívaní inštitútu zisťovania a oznamovania prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán, ktorý je vzhľadom na mieru zásahu do práva na súkromie upravený analogicky, ako už upravené iné procesné inštitúty na zabezpečovanie informácii pre trestné konanie.

3

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl.114 (pôvodný článok 95 ZES) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), (Ú. v. ES č. L 201 z 31. 7. 2002) v platnom znení – osobitne v čl. 6 ods. 1 a čl. 15 ods. 1a tejto smernice,

c)je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to napríklad v:

-rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C – 301/06 [2009], ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 230 ES (návrh na zrušenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, s. 54)) – otázka správnej voľby právneho základu, podaná Írskom, ktoré v konaní podporuje Slovenská republiky proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie,

-rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 461/10 [2012], ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaný rozhodnutím Högsta domstolen (Švédsko) z 25. augusta 2010 a doručený Súdnemu dvoru 20. septembra 2010, ktorý súvisí s konaním: Bonnier Audio AB, Earbooks AB, Norstedts Förlagsgrupp AB, Piratförlaget AB, Storyside AB proti Perfect Communication Sweden AB.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4.

5

2006) bola stanovená na 15. septembra 2007, pričom každý členský štát mal možnosť odložiť uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty do 15. marca 2009, a lehota na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), (Ú. v. ES č. L 201 z 31. 7. 2002) v platnom znení bola stanovená do 31. októbra 2003, t.j. ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie, pričom smernica bola prebratá do vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v písmene c) riadne a včas,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) obe smernice uvedené v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti boli pôvodne úplne transponované do zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, resp. niektoré jeho ustanovenia až dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie; v súčasnosti sú obe smernice v platnom znení transponované do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) je transponovaná zároveň do zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), (Ú. v. ES č. L 201 z 31. 7. 2002) v platnom znení je transponovaná zároveň do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný

6

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

7

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Zavedenie nadpisu k § 58 predstavuje zmenu vyplývajúcu zo štruktúry zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“). Nadpis v § 58 jednoznačne uvádza, čo je predmetom úpravy zakotvenej v § 58.

K bodu 2

Povinnosť uchovávať určité údaje (prevádzkové údaje a údaje o polohe vytvorené používaním elektronických komunikačných služieb) poskytovateľmi sietí a služieb bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (ďalej len „smernica“). Potreba uchovávania prevádzkových údajov a údajov o polohe sa výskumom a na základe praktických skúseností vo viacerých členských štátoch ukázala ako dôležitá pre vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie niektorých trestných činov. Spolu s hrozbou teroristických útokov to bol dôvod, aby sa údaje vytvárané alebo spracúvané v priebehu poskytovania komunikačných služieb poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí po určitý čas uchovávali na základe jednotných pravidiel v rámci celej Európskej únie.

Uchovávanie telekomunikačných údajov predstavuje zásah do práva na súkromie všetkých osôb, ktoré je ustanovené v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a v článku 7 Charty základných práv EÚ. Napriek legitímnosti vypracovania systému uchovávania údajov bola už skôr vznesená kritika, ktorá sa týka obrovského vplyvu tohto opatrenia na súkromie občanov. Pochybnosti už o návrhu smernice vyjadrila aj pracovná skupina na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov založená podľa čl. 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES na účely pripomienkovania návrhu smernice (ďalej len „pracovná skupina na ochranu údajov“). V zmysle prijatého stanoviska vyjadrila názor, že rozhodnutie týkajúce sa uchovávania komunikačných údajov na účely boja proti vážnemu zločinu je bezprecedentný v celej svojej histórii, pričom priamo zasahuje do každodenného života každého občana a môže ohrozovať základné hodnoty a slobody, ktoré všetci európski občania uznávajú. Preto je veľmi dôležité, aby uplatňovanie smernice v každom členskom štáte sprevádzali opatrenia, ktoré obmedzia dopad na súkromie. Právna úprava v Slovenskej republike túto podmienku nesplnila, resp. ju splnila nedostatočne.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad tejto právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, sú nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov všetkých občanov Slovenskej republiky a zároveň dodržujú požiadavky stanovené v článku 8 Dohovoru a článku 7 Charty základných práv EÚ a tiež v článku 13, článku 16 ods. 1, článku 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a článku 13 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.

8

Opodstatnenosť každého zásahu do základných práv a slobôd sa v demokratickom a právnom štáte posudzuje na základe kumulatívneho splnenia troch základných kritérií, a to legality, legitimity a proporcionality takéhoto zásahu (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 117/07, PL. ÚS 23/06, PL. ÚS 3/09, PL. ÚS 3/00). V prípade stretu práv či slobôd s verejným záujmom alebo inými základnými právami a slobodami, je potrebné posudzovať účel, resp. cieľ takéhoto zásahu vo vzťahu k použitým prostriedkom, pričom mierou takéhoto posúdenia je práve zásada proporcionality, nazývaná aj ako zákaz nadmerných zásahov do práv a slobôd (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/06).

Jedným zo zásahov, ktorý prekračuje rámec toho, čo je potrebné, odhliadnuc od nedostatočného odôvodnenia nevyhnutnosti uchovávania údajov ako takého, je doba uchovávania údajov.

Doba uchovávania údajov vymedzených v čl. 5 smernice je v zmysle tejto smernice ustanovená ako rozmedzie obdobia nie menej ako šesť mesiacov a najviac dva roky odo dňa uskutočnenia komunikácie. Členské štáty EÚ tak mali možnosť si dobu, počas ktorej je podnik poskytujúci siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií povinný uchovávať vymedzené údaje, upraviť podľa vlastného uváženia.

Navrhovaná zmena v § 58 ods. 5 reflektuje pripomienku Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorý vo svojom Stanovisku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k hodnotiacej správe Komisie Rade a Európskemu parlamentu o smernici o uchovávaní údajov (smernica 2006/24/ES) (ďalej len „stanovisko dozorného úradníka“) vyjadril názor, že obdobie uchovávania údajov stanovené smernicou 2006/24/ES presahuje potrebnú dĺžku uchovávania údajov. Štatistické informácie z mnohých členských štátov uvedené v hodnotiacej správe o smernici o uchovávaní údajov (smernica 2006/24/ES) (ďalej len „hodnotiaca správa“) totiž poukazujú na to, že veľká väčšina žiadostí o prístup k údajom sa týka údajov v rozpätí šiestich mesiacov. Na základe rozloženia štatistických údajov predložených deviatimi členskými štátmi za rok 2008 približne 90 % údajov sprístupnených príslušným orgánom v uvedený rok malo v čase, keď sa uskutočnila žiadosť o sprístupnenie týchto údajov šesť mesiacov alebo menej a približne 70 % malo tri mesiace alebo menej. Aj keď absolútny počet žiadostí o údaje neodzrkadľuje nutne hodnotu údajov v jednotlivých vyšetrovaniach trestných činov, so zreteľom na nevyhnutnosť a proporcionalitu daného zásahu, je možné konštatovať, že 12 mesačné obdobie, tak ako ho ustanovuje súčasná právna úprava v Slovenskej republike, do veľkej miery presahuje obdobie, ktoré väčšina členských štátov ako aj Komisia a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považujú za nevyhnutné. Z daného dôvodu sa navrhuje jeho skrátenie na minimálnu smernicou ustanovenú dobu uchovávania, a to na 6 mesiacov.

Zmeny v ustanoveniach § 58 ods. 6 a 7 vychádzajú zo všeobecnej požiadavky zakotvenej v článku 8 ods. 2 Dohovoru a článku 52 ods. 1 Charty základných práv EÚ. V zmysle citovaných ustanovení môže štátny orgán zasahovať do výkonu základných práv a slobôd (v danom prípade práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života) len, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. Predpokladom na splnenie danej požiadavky je, že opatrenie, ktorým sa zásah do základných práv a slobôd ustanovuje, musí mať právny základ v zákone a musí byť v súlade s právnym poriadkom. Zákon musí mať zároveň dostatočne presné znenie, aby mu mohli

9

občania prispôsobiť svoje správanie. Navrhovanou zmenou sa preto jasne a zrozumiteľne vymedzuje účel uchovávania údajov, resp. umožnenia prístupu k týmto údajom a ustanovujú sa konkrétne orgány, ktoré sú za podmienok ďalej stanovených zákonom oprávnené uchovávané údaje požadovať a používať na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania vymedzených trestných činov. Zároveň sa pre poskytovateľov siete a služby ustanovuje zákaz akéhokoľvek ďalšieho spracúvania uchovávaných údajov, čím sa má predísť ich zneužívaniu. Navrhovaná úprava vychádza z odporúčaní pracovnej skupiny na ochranu údajov, ktorá potrebu vylúčenia alebo prísneho obmedzenia možnosti akéhokoľvek ďalšieho spracovania uchovávaných údajov uviedla vo svojom stanovisku. Súčasná právna úprava uchovávania a sprístupňovania údajov je arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako napríklad inštitút odpočúvania. Systém uchovávania údajov neobsahuje takmer žiadne záruky proti ich zneužívaniu a skutočnosť, že povinnosť uchovávať údaje je ponechaná súkromným spoločnostiam spôsobuje, že tieto za účelom zisku, uchované informácie poskytujú protiústavne aj osobám, ktoré nie sú na ich poskytnutie a použitie oprávnené.

Trestné činy, na ktorých vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie možno uchovávané údaje poskytovať sú vymedzené odkazom na § 116 ods. 1 Trestného poriadku. Smernica nariaďuje členským štátom, aby prijali opatrenia na zabezpečenie uchovávania údajov a ich sprístupnenie na účely vyšetrovania, objasňovania a stíhania závažných trestných činov vymedzených vo vnútroštátnych právnych predpisoch jednotlivých členských štátov. Právny poriadok Slovenskej republiky však pri klasifikácii trestných činov závažné trestné činy nerozlišuje. Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórií trestných činov v podmienkach Slovenskej republiky je síce ich typová závažnosť, ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno uložiť za jednotlivé trestné činy podľa osobitnej časti Trestného zákona. K hlavným rozlišovacím kritériám patrí formálny znak v podobe zavinenia, keďže všetky nedbanlivostné trestné činy sú prečinmi bez ohľadu na trestnú sadzbu. Pri úmyselných trestných činoch je jediným kritériom pre kategorizáciu trestných činov len výmera trestu odňatia slobody, resp. horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý možno za trestný čin podľa Trestného zákona uložiť.

Všeobecné vymedzenie „závažného trestného činu“ neexistuje ani v podmienkach Európskej únie a rovnako neexistujú ani štatistiky výskytu závažného trestného činu alebo vyšetrovania či stíhania závažného trestného činu, hoci údaje o trestnej činnosti a justícii sa pravidelne zverejňujú. Predložený návrh preto vymedzuje trestné činy, ktoré možno z pohľadu ich závažnosti a spoločenskej nebezpečnosti považovať za „závažné“, čo reflektuje tiež na podmienku zásahov do práv a slobôd jednotlivca vyjadrenú v Ústave SR, a to tak, že tieto sú nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

K bodu 3

Zmeny § 58 spočívajúce v navrhnutí nových ustanovení zákona o elektronických komunikáciách sú reakciou na konštatovanie Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a tiež Komisie, ktorí uviedli, že v smernici sa upravuje uchovávanie údajov tak, že sa prekračuje rámec toho, čo je potrebné, alebo prinajmenšom sa v nej nezabezpečuje, aby sa takýmto spôsobom neuplatňovala. Zároveň však dodal, že za súlad so základnými právami vrátane požiadavky na predvídateľnosť sú zodpovedné primárne členské štáty, ktoré smernicu implementujú do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Uvedené vo svojej hodnotiacej správe zdôrazňuje aj Komisia, ktorá hovorí, že samotná smernica nezaručuje, že k

10

uskladneniu, vyhľadaniu a použitiu uchovávaných údajov dochádza v úplnom súlade s právom na súkromie a ochranu osobných údajov. Pripomína však, že členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania uvedených práv.

Doplnením nových ustanovení do zákona o elektronických komunikáciách sa preto ustanovujú podrobnejšie podmienky poskytovania uchovávaných údajov oprávneným orgánom. Navrhuje sa, aby uchovávané údaje bolo možné poskytnúť len za splnenia kumulatívnych podmienok ustanovených v odseku 8. Nevyhnutnosť dosahovaného cieľa pritom tvorí primárnu požiadavku na ich poskytnutie. Pričom možnosť poskytnutia uchovávaných údajov je zároveň viazaná na dôvodné podozrenie zo spáchania vymedzených trestných činov a predpokladu, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť iným procesným prostriedkom, prípadne jeho dosiahnutie by bolo obzvlášť komplikované.

Nasledujúce ustanovenia ďalej upravujú procesný postup vyžiadania si uchovávaných údajov, ktorý predpokladá podanie písomnej žiadosti poskytovateľovi siete alebo služby a súhlas alebo príkaz súdu. Podmienky získania súhlasu súdu pre oznámenie údajov iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách upravuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Poskytovateľ siete alebo služby je zároveň povinný poskytnúť uchovávané údaje orgánom činným v trestnom konaní, pokiaľ majú byť tieto získané a oznámené na základe príkazu súdu, vydanom v trestnom konaní pre trestné činy podľa odseku 7. Podmienky žiadosti o vydanie príkazu na získanie o oznámenie prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán, ako aj podmienky jeho vydania sú ustanovené v § 116 Trestného poriadku.

Z dôvodu zamedzenia rozsiahleho získavania údajov založených na uchovávaní údajov ľudí, ktorí nie sú podozriví zo spáchania vymedzených trestných činov sa pre každého žiadateľa ustanovuje povinnosť v žiadosti adresovanej poskytovateľovi siete alebo služby presne identifikovať konkrétnu osobu podozrivú z trestnej činnosti ustanovenej v odseku 7. Uvedený návrh vychádza z aplikačnej praxe, v zmysle ktorej sa preukázalo, že Komisia pri hodnotení vplyvu uchovávaných údajov na vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti, prikladá veľkú dôležitosť príkladom (ktoré poskytli členské štáty), v ktorých sa uchovávané údaje používajú na vylúčenie podozrivých zo spáchania trestného činu a na overenie ich alibi. Napriek tomu, že sú to zaujímavé príklady využívania údajov orgánmi na presadzovanie práva, nemôžu predstavovať dôkaz nevyhnutnosti uchovávania údajov. Tento argument by sa mal používať opatrne, pretože by sa mohol nesprávne pochopiť tak, že uchovávanie údajov je nevyhnutne potrebné na dokazovanie neviny občanov, čo len ťažko môže byť v súlade s prezumpciou neviny.

Zmeny navrhnuté v ustanovení § 58 ods. 10 explicitne ustanovujú zákaz orgánom, ktorým boli požadované údaje poskytnuté, tieto ďalej spracúvať na iné účely ako tie, na ktoré boli poskytnuté. Zároveň sa týmto orgánom ukladá povinnosť získané údaje zlikvidovať bezodkladne po tom, ako sa zistí, že poskytnuté údaje nemajú pre konkrétne trestné konanie význam.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje spresnenie terminológie tohto zákonného ustanovenia. Súčasné znenie totiž pri ustanovení povinnosti viesť ročnú štatistiku o uchovávaných údajoch

11

v písmene a) opomenula pri uvádzaní počtu prípadov, v ktorých sa požadované údaje poskytli, uviesť tiež orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktorým je oprávnenie na ich získanie udelené v odseku 7.

K bodu 5

Zmena daného ustanovenia je legislatívno-technickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na zmeny uvedené v bode 3. Súčasne sa Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť zverejňovať zoznam orgánov, ktorým sa v príslušnom kalendárnom roku poskytli vymedzené údaje v zmysle tohto zákona. Navrhovaná úprava vychádza z odporúčaní pracovnej skupiny na ochranu údajov, ktorá povinnosť zverejnenia zoznamu orgánov oprávnených na získavanie vymedzených údajov uviedla vo svojom stanovisku. Cieľom zavedenia predmetnej povinnosti je snaha stransparentniť získavanie a oznamovanie údajov uchovávaných v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a zamedziť tak, aspoň čiastočne, ich protiústavnému zneužívaniu.

K bodu 6

Zámerom navrhovanej zmeny je uložiť poskytovateľom sietí a služieb povinnosť uchovávať údaje podľa odsekov 5 a 6 oddelene od údajov uchovávaných na účely prenosu správ v sieti alebo na účely fakturácie. Požiadavka oddelenia systémov na uchovávanie údajov na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania vymedzených trestných činov od systémov používaných na obchodné účely vyplýva z logickej potreby zabezpečenia minimálnych požiadaviek na zabezpečenie uchovávaných údajov, najmä čo sa týka zamedzenia prístupu tretích osôb. Dotknutí jednotlivci v súčasnosti totiž nedisponujú dostatočnými zárukami proti riziku zneužitia uchovávaných údajov a možnej svojvôli poskytovateľov sietí a služieb. Nevyhnutnosť disponovať takýmito zárukami sa pritom v prípade plošného a preventívneho zberu údajov, ktorým uchovávanie údajov v rámci elektronickej komunikácie bezpochyby je, stáva pre jednotlivca naliehavejšie práve v dnešnej dobe. Vďaka enormnému rozvoju a výskytu nových a komplikovanejších informačných technológií, systémov a komunikačných prostriedkov dochádza k plynulému posunu hranice medzi súkromným a verejným priestorom, a to bohužiaľ v prospech verejnej sféry. Vo virtuálnom priestore informačných technológií a elektronickej komunikácie sú totiž každú minútu zaznamenávané, zhromažďované a fakticky sprístupňované tisíce, ba až milióny dát, údajov a informácií, ktoré zasahujú do súkromnej sféry každého jednotlivca, hoci on sám do nej nikoho vedome vpustiť nechcel. Preto každá, aj minimálna prekážka na zabránenie svojvoľnému získavaniu a spracúvaniu uchovávaných údajov predstavuje legitímne opatrenie pre ochranu práv jednotlivca na súkromie zaručených mu Dohovorom, Chartou základných práv EÚ, ako aj Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd. Navrhovaná úprava vychádza z odporúčaní pracovnej skupiny na ochranu údajov, ktorá požiadavku oddelenia systémov uchovávania údajov od systémov používaných na obchodné účely uviedla vo svojom stanovisku, ako jedno z legitímnych ochranných opatrení zmierňujúcich zásah do práv na súkromie, ktoré majú členské štáty zohľadniť pri transpozícii jednotlivých ustanovení smernice.

12

K bodu 7

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nesúlad v terminológií používanej v rámci zákona na označenie údajov, ktoré sú poskytovatelia sietí a služieb povinní uchovávať na základe tohto zákona (údaje komunikujúcich strán).

K bodu 8

Zmena § 63 ods. 5 vyplýva zo zmeny navrhovanej v bode 9 toho návrhu, ktorým sa vypúšťa § 63 ods. 6, pričom zostávajúca relevantná časť terajšieho odseku 6 sa presúva do odseku 5.

K bodu 9

Vypustenie odseku 6 vyplynulo zo zmien navrhovaných v bodoch 2 až 6, ktorými sa podrobne a jasne nanovo definujú podmienky uchovávania, požadovania a získavania údajov uchovávaných v zmysle tohto zákona.

K bodu 10 až 14

Zmena ustanovení uvedených v bodoch 10 až 14 návrhu je legislatívno-technickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na zmeny uvedené v bodoch 3 až 9.

K Čl. II

K bodu 1

V tomto ustanovení je osobitne upravená príslušnosť na niektoré zaisťovacie úkony, a to na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí (§ 113 ods. 4), príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (§ 114), príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 115, § 116) a príkazu na použitie agenta (§ 117). Zmena daného ustanovenia reflektuje na zmeny navrhované v bode 2 tohto článku, v zmysle ktorého sa pre zabezpečenie informácií formou príkazu na zistenie a oznámenie prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán v § 116 ustanovuje postup orgánov činných v trestnom konaní na jeho vyžiadanie a získanie, upravený analogicky vo vzťahu k iným procesným prostriedkom zabezpečovania informácií pre trestné konanie.

K bodu 2

Cieľom navrhovaných zmien je upraviť proces pre získavanie informácií dôležitých pre trestné konanie na účely stíhania niektorých trestných činov, ktorých potreba vyšetrovania a odhaľovania bola stanovená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (ďalej len „smernica“).

Inštitút zisťovania a oznamovania prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán uchovávaných podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

13

o elektronických komunikáciách“) možno bez pochyby považovať za zákonné opatrenie, ktorým sa výrazným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd jednotlivca, obdobne ako je tomu pri procesnom inštitúte sledovania osôb podľa § 113, vyhotovovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 alebo odpočúvania a zázname telekomunikačnej prevádzky podľa § 115. Niet preto pochýb o tom, že pre prípad zásahu štátu do práva na súkromie prostredníctvom tohto inštitútu je legitímne požadovať rovnaké, ak nie prísnejšie, podmienky a pravidlá pre použitie daného opatrenia, ako je tomu vo vyššie citovaných ustanoveniach. Kým podľa ustanovení § 113 až § 115 sa pre získanie príkazu na využitie procesných inštitútov na zabezpečenie informácií podľa toho zákona vyžaduje prísne formálny postup orgánov činných v trestnom konaní, ako aj súdu, pre inštitút poskytovania údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, takýto postup absentuje.

Účelom navrhovanej zmeny je odstrániť nesúlad takto ustanovenej právnej úpravy a docieliť tak, aby zásahy štátu v podobe vydávania príkazu na zisťovanie a oznamovanie údajov uchovávaných podľa zákona o elektronických komunikáciách podliehali rovnakým pravidlám ako obdobné procesné inštitúty pre zabezpečovanie informácií upravené v tomto zákone.

K Čl. III

K bodom 1, 3 a 4

Zmena daných ustanovení vyplýva zo skutočnosti, že právny predpis, na ktorý sa odkazuje v poznámkach pod čiarou uvedených k odkazom 28h a 28i, sa medzičasom zrušil a nahradil novým právnym predpisom, ktorým je zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť rozsah trestných činov, pri vyšetrovaní, odhaľovaní a dokumentovaní ktorých je Policajný zbor oprávnený požadovať v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich konkrétnych úloh od právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré poskytujú sieť alebo službu v oblasti elektronických komunikácií prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán uchovávané podľa zákona o elektronických komunikáciách spôsobom umožňujúcim diaľkový, nepretržitý a priamy prístup. Ustanovenie reflektuje na právnu úpravu zakotvenú v zákone o elektronických komunikáciách, ktorou bola do právnej úpravy Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (ďalej len „smernica“). Súčasná právna úprava totiž nie je v súlade s úpravou obsiahnutou v zákone o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorej je poskytovateľ sietí a služieb povinný poskytnúť uchovávané údaje na základe písomnej žiadosti len na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a s trestnými činmi spáchanými nebezpečným zoskupením, zatiaľ čo zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov ustanovil Policajnému zboru oprávnenie žiadať prevádzkové údaje a údaje komunikujúcich strán pri odhaľovaní a dokumentovaní trestnej činnosti bez osobitného vymedzenia trestných činov.

14

Účelom navrhovanej úpravy je zosúladenie právnych predpisov, ktoré na seba vzájomne odkazujú, tak aby bola splnená podmienka jasného a dostatočného určenia právomocí príslušných orgánov a spôsobu ich vykonávania, ktorá je predpokladom na zásah štátu do práv a slobôd jednotlivca. Ako totiž vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, zákon musí mať dostatočne presné a jasné znenie, aby mu mohli občania prispôsobiť svoje správanie. Navrhovaná právna úprava je identická s úpravou navrhovanou v čl. I. bode 2 (§ 58 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách), pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov, na vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie ktorých sa vymedzené údaje poskytujú.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.