Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc. Týmto návrhom zákona sa reaguje na poznatky z praxe – navrhuje sa zmeniť a doplniť znenie zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).
Cieľom a účelom návrhu zákona je:
opätovne do všeobecne záväzného právneho predpisu o cestnej premávke zaviesť definíciu pojmu „miesto mimo cesty“, keďže tento pojem v súčasnosti platný a účinný zákon o cestnej premávke nedefinuje, hoci ho na viacerých miestach používa;
zrušiť nadbytočnú povinnosť zavedenú novelou zákona o cestnej premávke (zákonom č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od 19. januára 2013), v zmysle ktorej sa vodiči motorového vozidla využívaného na prepravu nebezpečných vecí musia podrobiť pravidelným psychologickým vyšetreniam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky. Zavedenie takejto povinnosti sa na prvý pohľad javí ako potrebné, ale opak je pravdou.
Okrem odstránenia aplikačných a výkladových problémov môže mať návrh zákona pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. rozpočet verejnej správy. Aj keď to nie je cieľom ani účelom návrhu zákona, potenciálnym prínosom môže byť ušetrenie finančných prostriedkov potrebných na označovanie ciest dopravnými značkami na miestach mimo cesty, ktorých určenie bude priamo vyplývať zo zákona. Šetrenie finančných prostriedkov však význam len za splnenia nevyhnutného predpokladu, že nebude za žiadnych okolností ohrozená plynulosť a hlavne bezpečnosť cestnej premávky. Na miestach mimo cesty, ktoré budú presne zadefinované v zákone, nebude potrebné (napr. z dôvodu nejednoznačnosti), osadiť dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, pretože prednosť v jazde bude jednoznačne vyplývať priamo zo zákona, tak ako to bolo za platnosti predchádzajúceho zákona o premávke na pozemných komunikáciách (zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov) v súčasnosti nahradeného zákonom o cestnej premávke. Návrh zákona nemá za cieľ odstrániť dopravné značky, ktoré už osadené sú.
Zrušením nadbytočnej, resp. ničím neodôvodnenej povinnosti absolvovať pravidelné psychologické vyšetrenie v určitých pravidelných časových intervaloch pre vodičov motorových vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na hospodárenie obyvateľstva, keďže sa ušetria finančné prostriedky spoločností pôsobiacich v odvetví cestnej dopravy a v konečnom dôsledku
aj samotných vodičov. Návrh zákona nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Podľa súčasnej právnej úpravy, pri absencii definície pojmu „miesto mimo cesty“, je potrebné (a aj správne), aby napr. pri každom výjazde z čerpacej stanice bola pred napojením na verejnú komunikáciu umiestnená dopravná značka upravujúca prednosť v jazde („Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“). V takom prípade vodič prichádza do križovatky z vedľajšej cesty označenej príslušnou dopravnou značkou. Križovatkou sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke rozumie miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú. Ak dopravná značka absentuje, čo sa v praxi nezriedka (bez ohľadu na dôvod) vyskytuje, vodič je v zmysle § 20 ods. 2 zákona o cestnej premávke povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Uvedené môže pôsobiť zmätočne a nie raz bolo príčinou dopravných nehôd.
Návrh zákona dopĺňa do definície základných pojmov pojem „miesto mimo cesty“, keďže zákon o cestnej premávke tento pojem na viacerých miestach používa [napr. § 4 ods. 2 písm. g), § 21 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. n), § 137 ods. 2 písm. t)], ale ho bližšie nedefinuje. V zmysle predloženého návrhu zákona sa za miesto mimo cesty považuje pozemok, garáž, parkovisko, čerpacia stanica, továrenské, staničné a letiskové priestory, obratisko električiek alebo iné obdobné miesto. Za iné obdobné miesto možno považovať napr. výrobné, obchodné, predajné, prevádzkové priestory, výjazd z dvora a pod. Navrhovaná právna úprava vychádza z definície pojmu miesta mimo cesty, ktorú v minulosti správne obsahoval zrušený zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Hoci to nie je účelom návrhu zákona, zadefinovaním pojmu „miesto mimo cesty“ by sa zároveň mohlo dosiahnuť zníženie potreby počtu dopravných značiek, najmä na miestnych a účelových komunikáciách, ktoré bezprostredne pripojené na iné druhy pozemných komunikácií, pretože bude jednoznačne stanovené, čo sa za miesto mimo cesty považuje bude tak môcť bez pochybností platiť všeobecná právna úprava podľa zákona o cestnej premávke. Účelom návrhu zákona nie je odstraňovanie dopravných značiek, alebo ich neosádzanie na miestach, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky. Aj naďalej by malo (musí) platiť, že orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie, prípadne iný zodpovedný orgán za osadenie dopravného značenia značku osadí tam, kde sa to vzhľadom na okolnosti bude javiť ako potrebné, t.j. na mieste, kde neosadením dopravného značenia môže byť ohrozená plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky.
K bodu 2
Navrhuje sa zrušiť plánovanú (od 19. januára 2013) povinnosť vodičov motorových vozidiel využívaných na prepravu nebezpečných vecí podrobovať sa pravidelným špeciálnym
psychologickým vyšetreniam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky.
Podľa súčasnej právnej úpravy v zmysle § 88 ods. 5 v spojení s ods. 6 zákona o cestnej premávke povinní podrobiť sa pravidelným psychologickým vyšetreniam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky
a)vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE,
b)vodiči, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.
Zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorý nadobudne účinnosť od 19. januára 2013) sa doplnil § 88 ods. 6 písm. b) zákona o cestnej premávke o ďalšiu skupinu osôb povinnú pravidelne sa podrobiť psychologickým vyšetreniam, a to vodičov motorových vozidiel využívaných na prepravu nebezpečných vecí. Podľa znenia dôvodovej správy k zákonu č. 144/2010 Z. z. ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (prepracované znenie) (Ú. v. L 403, 30.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica o vodičských preukazoch“). Po podrobnom preskúmaní smernice o vodičských preukazoch je však evidentné, že takúto povinnosť neobsahuje. Túto povinnosť neobsahuje ani Európska dohoda o cestnej preprave nebezpečných vecí (Dohoda ADR), ktorá prepravu nebezpečného nákladu vecne pokrýva. Účel a dôvod zapracovania takejto povinnosti je preto nejasný - ako taký sa javí ako neodôvodnený a zbytočne zaťažujúci podnikateľov v cestnej doprave, prípadne samotných vodičov, nákladmi, ktoré doposiaľ nemuseli nevyhnutne vynakladať.
Preprava nebezpečných vecí patrí k prepravným činnostiam, ktorým je venovaná zvýšená pozornosť. Slovenská republika je signatárom Dohody ADR, v ktorej upravené povinnosti všetkých účastníkov zúčastnených na preprave nebezpečných vecí. Osobitné podmienky kladené na vodičov prepravujúcich nebezpečné veci najmä, ak prepravujú tzv. nadlimitné množstvá alebo nebezpečné veci v cisternách. Vodiči povinní absolvovať osobitné školenie, na základe ktorého im je Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vydané osvedčenie o školení vodiča, ktoré je medzinárodne uznávaným dokladom a platnosť 5 rokov. Z Dohody ADR nevyplýva žiadna povinnosť týkajúca sa povinného a pravidelného psychologického vyšetrenia.
Zavedenie novej (ďalšej) povinnosti absolvovania pravidelných psychologických vyšetrení v určitých časových intervaloch pre vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci je zbytočné, keďže ide o duplicitnú povinnosť - títo vodiči aj tak povinní absolvovať psychologické vyšetrenia, a to ako vodiči skupiny vozidiel uvedených v § 88 ods. 6 písm. a) zákona o cestnej premávke.
Plánované psychologické vyšetrenie je navyše finančne náročnejšie (o cca 20,- eur) ako psychologické vyšetrenie, ktoré musia absolvovať všetci vodiči, ktorí vedú motorové
vozidlá nad 3,5 tony (čiže aj vodiči motorových vozidiel využívané na prepravu nebezpečných vecí). Nie je dokázaná zvýšená dopravná nehodovosť vodičov nákladných vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci a ostatných vodičov nákladných vozidiel. Prijatím navrhovaného zákona nebude musieť každý vodič motorového vozidla prepravujúceho nebezpečné látky neodôvodnene vynaložiť 20,- eur každých päť rokov, resp. po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky.
Po prijatí návrhu zákona sa odporúča zosúladiť príslušné ustanovenia vykonávacieho predpisu so zákonom o cestnej premávke. V prílohe č. 10 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) sa ustanovuje, že psychologická spôsobilosť u vodičov vozidiel s právom prednostnej jazdy a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci sa testuje pomocou prístroja na meranie periférneho vnímania. Návrh zákona by nemal mať negatívny vplyv na psychológov, ktorí si (v predstihu pred nadobudnutím účinnosti skôr prijatého zákona) zakúpili prístroje na meranie periférneho vnímania v zmysle prílohy č. 10 vyhlášky, keďže tieto prístroje potrebujú aj na posúdenie psychickej spôsobilosti u vodičov vozidiel s právom prednostnej jazdy. Pokiaľ ide o potrebu vyšetrenia periférneho vnímania, povaha práce vodiča prepravujúceho nebezpečné veci je značne odlišná od povahy práce vodiča s právom prednostnej jazdy. Vodič vozidla s právom prednostnej jazdy môže pri plnení špeciálnych úloh používať zvláštne výstražné znamenia a nedodržiavať určité povinnosti a zákazy ustanovené zákonom o cestnej premávke, preto je u tohto vodiča potrebné periférne vnímanie skúmať a testovať, na rozdiel od vodiča vozidla prepravujúceho nebezpečné látky. Vodič motorového vozidla využívaného na prepravu nebezpečných vecí nemá žiadne privilégia v porovnaní s vodičom s právom prednostnej jazdy - vždy a za každých okolností pre neho platia pravidlá cestnej premávky.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.