1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič.
Cieľom návrhu zákona je zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady (ďalej len „zákon o poslancoch“), a tým prispieť k prehľadnosti právneho poriadku Slovenskej republiky - v tomto smere možno návrh zákona označiť za tzv. purifikačný právny akt.
Ústava SR v článku 152 ustanovuje, že: Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave.“. V odbornej verejnosti bol v minulosti prezentovaný názor, že zákon o poslancoch bol zrušený prijatím Ústavy SR práve v zmysle uvedeného článku. Takýto názor však nie je správny, keďže aj Ústavný súd SR sa vo svojom rozhodnutí v kauze „Gaulieder“ na zákon o poslancoch viackrát odvolával (I ÚS 8/97). Keďže zákon o poslancoch je stále súčasťou slovenského právneho poriadku, na jeho zrušenie sa vyžaduje prijatie návrhu zákona.
Zákon o poslancoch v platnom a účinnom znení je založený na princípoch, ktoré nezlučiteľné so systémom parlamentnej demokracie v podobe, v akej sa uplatňuje v Slovenskej republike napríklad princíp imperatívneho mandátu, ktorý je v priamom rozpore s princípom voľného mandátu deklarovaným Ústavou SR. Zákon o poslancoch, naprieč celým svojím textom, používa množstvo zastaralých, obsolétnych a nepoužívaných pojmov (napríklad Národný front, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika). Vzhľadom na obdobie prijatia zákona o poslancoch (rok 1989), prípadne jeho noviel (rok 1990 a rok 1992), ani zmena či úprava použitej terminológie by nemala potenciál konvalidovať obsolétnosť normatívnych častí tohto zákona. Ustanovenia zákona o poslancoch boli navyše nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy SR, zákonmi (v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat legi priori), prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok NR SR“). Zákon o poslancoch v platnom znení ako celok (už skôr) stratil svoje normatívne implikácie, a aj preto nie je dôvod ponechávať mu atribúty platnosti a účinnosti pre občana sa môže (a malo by sa) javiť, že aj záväznosti – ktoré vyplývajú z jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Návrh zákona nemá za cieľ novelizovať neplatné a obsolétne ustanovenia zákona o poslancoch, pretože tento spôsob by nebol efektívny. Obsolétnosť (neefektívnosť) právnej normy nie je právnym dôvodom zániku platnosti, účinnosti a záväznosti normy, ale iba dôvodom podať návrh na jej zrušenie spôsobom, ktorý ustanovuje platné právo, t.j. podať návrh na zrušenie zákona.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet alebo rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
2
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
5
B. Osobitná časť
K Čl. I
Zákon o poslancoch bol prijatý v roku 1989, v čase, od ktorého Slovenská republika prešla zložitým politickým, hospodárskym, ekonomickým, ale i právnym vývojom. Do nášho právneho poriadku sa zákon o poslancoch dostal na základe recepcie práva pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V dôsledku toho zostali v platnosti ustanovenia, ktorých aplikácia nie je možná a navyše nie je ani v súlade s demokratickými princípmi štátu tak, ako ich deklaruje Ústava SR v článku 1. Zákon o poslancoch používa terminológiu ako národný výbor, Slovenská národná rada, doplňovacie voľby, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika či Národný front. Tieto pojmy sa v platnom právnom poriadku nevyskytujú. S ohľadom na spoločenské usporiadanie v čase prijatia zákona nie je možné, aby prípadnou zmenou terminológie došlo ku konvalidácii tejto právnej normy ako celku. Prevažujúce právne normy vyskytujúce sa v zákone o poslancoch tak neaplikovateľné alebo obsolétne. Na základe uvedeného nemôže mať takáto právna norma v súčasnom platnom právnom poriadku svoje miesto.
Jedným z najzávažnejších nedostatkov zákona o poslancoch je ten, že obsahuje princíp imperatívneho mandátu 7), ktorý je v rozpore s Ústavou SR zakotvujúcou voľný mandát. V zmysle čl. 73 ods. 2 Ústavy SR poslanci vykonávajú svoj mandát osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie viazaní príkazmi. Na tomto príklade je najmarkantnejšie vidieť, za akých spoločenských a politických pomerov došlo k prijatiu tejto právnej normy.
Ustanovenia zákona o poslancoch boli nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy SR, zákonmi (v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat legi priori), prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä však do rokovacieho poriadku NR SR.
Podľa článku 152 Ústavy SR ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú Ústave SR. V odbornej verejnosti bol v minulosti prezentovaný názor, že zákon o poslancoch bol ako celok zrušený prijatím Ústavy SR práve v zmysle uvedeného článku. Takýto názor však nie je správny, keďže aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí v kauze „Gaulieder“ na zákon o poslancoch viackrát odvolával (I ÚS 8/97).
Zrušenie zákona o poslancoch nebude mať vplyv ani na jeho vzťah k iným právnym predpisom. Na zákon o poslancoch, ktorý sa navrhuje zrušiť, odkazujú štyri právne predpisy. Zákon č. 490/1991 Zb. o spôsobe vykonávania referenda odkazuje na § 17 zákona o poslancoch, ktorý však bol zrušený zákonom Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb.
Nariadenie vlády č. 350/2006 Z. z. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia a zákon Slovenskej národnej rady č. 356/1990 Zb. o plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady boli skôr zrušené a nie súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
6
Rokovací poriadok NR SR odkazuje na § 12 písm. a) zákona o poslancoch, v zmysle ktorého poslanci oprávnení podávať návrhy vo všetkých veciach, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej národnej rady. Obdobné oprávnenie, konkrétne oprávnenie poslancov podávať návrhy na voľbu kandidátov funkcionárov je však obsiahnuté v samotnom rokovacom poriadku NR SR, ako aj vo volebnom poriadku o voľbe a odvolávaní verejných funkcionárov schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011. Ustanovenia týkajúce sa ďalších oprávnení poslanca priznaných v § 12 zákona o poslancoch, na ktoré síce rokovací poriadok priamo neodkazuje, ale možno ich uviesť konkrétne § 12 písm. b), d), e), f), g), h), ch), j) zákona o poslancoch - boli prebraté do príslušných ustanovení rokovacieho poriadku NR SR. Ustanovenia § 12 písm. c), i) obsolétne, keďže Slovenská republika nie je súčasťou federácie. Ostatné ustanovenia zákona o poslancoch obsolétne z dôvodu použitej terminológie, prebratia do iných právnych predpisov alebo ich zrušenia.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona, a to od 1. januára 2013.