DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič, Igor Matovič, Erika Jurinová a Martin Fecko.
Cieľom návrhu zákona je jednoznačne upraviť, že osobitnou kategóriou služieb sa v zmysle § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) rozumejú aj audiotextové služby, keďže terajšie znenie zákona túto kategórie služieb bližšie nešpecifikuje rovnako ako ani čísla alebo služby s osobitnými cenovými podmienkami, čo sú kategórie, ktoré spolu úzko súvisia. Vytvára sa právne vákuum, ktoré je v neprospech občanov – koncových užívateľov. Návrh zákona upravuje z časového hľadiska túto problematiku komplexne, a to aj vo vzťahu k platným všeobecným a individuálnym povoleniam vydaným podľa doterajších právnych predpisov.
Audiotextové číslo je osobitne pridelené číslo so zvýšenou tarifikáciou za minútu hovoru, ktorá sa pohybuje na úrovni od 40 eurocentov do 3 eur za minútu. Rozsah využitia audiotextových čísiel je široký vzhľadom na to, že umožňujú automatizovanú jednostrannú komunikáciu s koncovým užívateľom. Napriek tomu, že zákon o elektronických komunikáciách výslovne nespomína žiadnu z osobitných kategórií služieb, práve audiotextové služby sú zo strany širokej verejnosti vnímané najcitlivejšie a často kriticky najmä z dôvodu, že okamžite pred spojením volania - až na výnimky - nie je koncový užívateľ, ktorý má v zmysle § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách postavenie spotrebiteľa, upozornený na platnú cenu vo vzťahu k audiotextovému číslu.
Okrem porušovania zákona o elektronických komunikáciách sa takáto prax nejaví byť ani v súlade s ustanoveniami o ochrane práv spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to najmä z pohľadu klamania spotrebiteľa (§ 5 – neúplné a nejasné informácie) a používania nekalých obchodných praktík (§ 7 ods. 3 – vek, dôverčivosť), čím dochádza k podstatnému narušeniu ekonomického správania skupiny spotrebiteľov – koncových užívateľov audiotextovej služby. Ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľa je pritom jedným zo základných princípov Európskej únie v tejto oblasti podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Môže mať minimálny dopad na podnikateľské prostredie – konkrétne na podniky poskytujúce verejnú (audiotextovú) službu. Očakáva sa výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia obyvateľstva, na základe povinnosti jasne upozorniť spotrebiteľa – koncového užívateľa na výšku tarifikácie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.