1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Jozef Viskupič.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je formálne zakotvenie práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na vykonanie individuálneho prieskumu poslanca a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov. Obe tieto práva sú v súčasnosti priznané poslancovi takmer obsolétnym zákonom č. 45/1989 Zb. o poslancoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poslancoch“), na rozdiel od iných práv poslancov však doteraz neboli zakotvené aj v rokovacom poriadku NR SR. Prijatím návrhu zákona by sa tak zároveň vytvorili všetky legislatívno-právne predpoklady na zrušenie zákona o poslancoch.

Kontrolná činnosť NR SR je vymedzená Ústavou SR, rokovacím poriadkom NR SR a osobitnými predpismi. V zmysle rokovacieho poriadku sa pod ňou rozumie právo vyžadovať správy od príslušných subjektov, právo podať interpeláciu, práva realizované v rámci hodiny otázok a právo podávať podnety a pripomienky. K takýmto právam patrí aj právo vykonať poslanecký prieskum, čo je právomoc, ktorú súčasné znenie rokovacieho poriadku NR SR priznáva len orgánom NR SR, a to jej výborom, avšak nie aj jednotlivým poslancom NR SR. Rovnako, právo požadovať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov je obmedzené len na NR SR a jej výbory hoci právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom § 12 písm. h) a ch) zákona o poslancoch. Informácie a vysvetlenia možno istotne získať aj prostredníctvom inštitútu interpelácie alebo hodiny otázok, získanie podkladov je však neraz možné len vyžiadaním si správy, ktorá takéto podklady obsahuje alebo zistením určitých skutočností vrátane získania podkladov priamo na mieste v priestoroch subjektu, a to práve formou individuálneho poslaneckého prieskumu.

Navrhovaná právna úprava reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, ktorá preukázala, že práve potreba poverenia, resp. schválenia poslaneckého prieskumu výborom NR SR predstavuje často krát neprekonateľnú prekážku v iniciatíve poslanca pri uskutočňovaní poslaneckého prieskumu. Poslanci, ktorí sa rozhodnú uskutočniť individuálny poslanecký prieskum, ktorý možno považovať za imanentnú súčasť výkonu ich funkcie, sa veľa krát stretávajú s neochotou vyšších štátnych funkcionárov práve z dôvodu chýbajúcej zákonnej legitimácie poslanca na takýto individuálny poslanecký prieskum.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Právo vyžadovať správy sa v zmysle § 128 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku NR SR považuje za jednu z foriem, akou môže NR SR a jej výbory kontrolovať činnosť vlády, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov. NR SR (nie však jej výbory) má navyše právo touto formou kontrolovať aj predsedu výkonného výboru Fondu národného majetku. Výsledkom kontrolnej činnosti je správa, ktorú musí takouto formou kontrolovaný subjekt zaslať NR SR do 30 dní, resp. v inej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ak svoje právo vyžiadať si správu využije výbor NR SR, je táto lehota 30 dní.

Pojem „správa“ nie je v rokovacom poriadku NR SR definovaný, v princípe sa však možno zhodnúť na tom, že správou sa rozumie tak informácia, ako aj vysvetlenie, či podklady, čo sú písomné výstupy, na ktoré má právo každý poslanec NR SR v zmysle § 12 písm. h) a ch) zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poslancoch“). Navrhovaná právna úprava má za cieľ priznať toto právo nielen NR SR a jej výborom, ale aj jednotlivým poslancom, a to priamo v rokovacom poriadku NR SR v podobe nového odseku 3 v § 128, čo sa javí ako legitímna a z legislatívno-technického hľadiska aj logická a korektná forma. Právo jednotlivého poslanca vyžiadať si správu od členov vlády, vedúcich ostatných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov je formulované rovnako ako v prípade výborov NR SR.

K bodu 2

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“) vo svojich ustanoveniach určuje právo výkonu kontrolnej činnosti poslancov v rozsahu pôsobnosti vymedzenej jednak osobitnými predpismi a jednak priamo zákonom o rokovacom poriadku. Medzi základné práva poslanca NR SR ustanovené v zákone o rokovacom poriadku patrí možnosť interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti, požadovať od členov vlády, generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho kontrolného úradu odpovede na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti a podávať podnety a pripomienky členom vlády. Spolu s oprávnením poslanca NR SR požadovať od členov vlády, ako aj od vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a od vedúcich ostatných štátnych orgánov informácie, vysvetlenia a podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie v zmysle §12 písmeno h) a ch) zákona o poslancoch možno tieto kontrolné činnosti z hľadiska ich obsahu považovať za „individuálny poslanecký prieskum“, ktorý každý poslanec v priebehu výkonu svojej funkcie bežne vykonáva a bez čoho by jeho činnosť nemala zmysel.

Zákon o rokovacom poriadku však opomína práve tento aspekt výkonu poslaneckého mandátu, t.j. opomína skutočnosť, že základným právom poslanca NR SR by malo byť tiež vykonávanie individuálneho poslaneckého prieskumu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákon o rokovacom poriadku možnosť vykonania poslaneckého prieskumu výbormi NR SR

3

považuje za jednu z foriem činnosti výborov NR SR využívanej na získanie potrebných poznatkov. Preto je potrebné, aby sa pre skvalitnenie činnosti poslanca NR SR považoval za zdroj informácií a poznatkov aj individuálny poslanecký prieskum. No práve skutočnosť, že vykonanie poslaneckého prieskumu súčasný zákon o rokovacom poriadku podriadil výlučne do právomoci výborov NR SR, sťažuje niektorým poslancom NR SR možnosť výkonu individuálneho poslaneckého prieskumu potrebného pre ich riadny výkon ich poslaneckej funkcie.

V súčasnosti je možnosť poslanca NR SR zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi NR SR, ak sú na to poverení, upravená v § 12 písm. j) zákona o poslancoch. Orgánmi NR SR oprávnenými vykonávať poslanecké prieskumy sú v zmysle § 45 ods. 3 písm. d) zákona o rokovacom poriadku NR SR výbory NR SR. Je preto zrejmé, že v súčasnosti je možnosť výkonu poslaneckého prieskumu obmedzená poverením poslanca, resp. schválením výkonu poslaneckého prieskumu príslušným výborom NR SR a individuálny poslanecký prieskum nie je možný.

Návrh zákona preto odstraňuje tento nežiaduci stav, ktorým sa bráni poslancovi NR SR plnohodnotne a komplexne vykonávať svoj poslanecký mandát, a to tak, že priznáva každému poslancovi právo na získanie poznatkov o plnení úloh a povinností orgánov verejnej správy potrebných pre výkon poslaneckej funkcie formou individuálneho poslaneckého prieskumu. Zároveň sa tým umožní aj získavanie informácií, vysvetlení a podkladov priamo na mieste v kontrolovanom subjekte, čo je plne v súlade s § 12 písm. h) a ch) zákona o poslancoch.

V súvislosti s priznaním práva na individuálny poslanecký prieskum sa ustanovuje spôsob výkonu tohto nového individuálneho kontrolného inštitútu. Pri koncipovaní daného ustanovenia sa vychádza z aplikačnej praxe uplatňovanej pri vykonávaní poslaneckých prieskumov organizovaných výbormi NR SR. Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je ustanoviť nový spôsob výkonu poslaneckého prieskumu, ale len umožniť výkon individuálneho prieskumu z vlastnej iniciatívy poslanca, bez potreby poverenia orgánom NR SR.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.