1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič a Magdaléna Vašáryová.
Cieľom návrhu zákona je zvýšiť ochranu kultúrnych pamiatok pri ich vývoze z územia Slovenskej republiky na územie iného štátu, čím sa prispeje k odstráneniu bariéry brániacej zdieľaniu kultúrnych pamiatok a vzájomnému kultúrnemu obohacovaniu sa medzi obyvateľmi rôznych štátov. Návrh zákona reaguje na situácie objavujúce sa v praxi na Slovensku aj v zahraničí, ktoré môžu spôsobiť, že Slovenská republika príde o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Navrhuje sa, aby bol obmedzený vývoz kultúrnych pamiatok na územie iných štátov, ak existuje dôvodný predpoklad, že kultúrna pamiatka alebo jej súčasť môže podliehať výkonu rozhodnutia alebo že súd by mohol nariadiť predbežné opatrenie, ktoré by bránilo navráteniu kultúrnej pamiatky alebo jej súčasti na územie Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa zároveň zavádza reciprocita zo strany Slovenskej republiky, na základe ktorej na veci pamiatkovej hodnoty dovezené na územie Slovenskej republiky nebude možné uskutočniť výkon rozhodnutia alebo nariadiť predbežného opatrenia, ktoré by bránilo navráteniu týchto vecí pamiatkovej hodnoty štátu, ktorý pamiatky zapožičal.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Dá sa predpokladať, že prijatie navrhovanej právnej úpravy vyvolá pozitívny sociálny vplyv, nakoľko v značnej miere prispeje k zvýšenej návštevnosti múzeí a galérií na území Slovenskej republiky, kde si slovenskí občania budú môcť pozrieť diela svetových umelcov zo zahraničia a nebudú musieť za nimi cestovať do Viedne alebo do Prahy. Návrh zákona nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
B. Osobitná časť
K Čl. I
Národnou kultúrnou pamiatkou, resp. kultúrnou pamiatkou sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu rozumie hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle čl. 44 ods. 2 Ústavy SR je povinnosťou každého chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje ešte vyššia miera ochrany kultúrnych pamiatok a posilňuje sa istota štátu, že nepríde o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Kultúrnu pamiatku nebude možné vyviesť mimo územia Slovenskej republiky, ak bude existovať dôvodný predpoklad, že kultúrna pamiatka môže podliehať v krajine určenia výkonu rozhodnutia alebo vtedy, ak by súd v krajine určenia mohol nariadiť predbežné opatrenie, ktoré by mohlo brániť navráteniu kultúrnej pamiatky alebo jej súčasti na územie Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa teda zakazuje dočasný vývoz vecí pamiatkovej hodnoty vyhlásených za kultúrne pamiatky do štátov, ktoré neposkytnú záruku ich ochrany pred výkonom rozhodnutia, resp. do tých štátov, ktoré vo svojich právnych predpisoch nemajú ustanovenia zabraňujúce exekúcii zahraničných kultúrnych pamiatok, prípadne do štátov, ktorých spoločnosti (podniky, firmy) majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať prostredníctvom výkonu rozhodnutia, resp. nariadením predbežného opatrenia.
Návrhom zákona sa súčasne zavádza reciprocita – vzájomnosť zo strany Slovenskej republiky vo vzťahu k veciam pamiatkovej hodnoty, ktoré patria iným štátom. Navrhuje sa, aby veci pamiatkovej hodnoty nepodliehali na území Slovenskej republiky výkonu rozhodnutia alebo aby na tieto veci pamiatkovej hodnoty nemohlo byť nariadené predbežné opatrenie, ktoré by zabraňovalo ich navráteniu štátu, ktorý veci pamiatkovej hodnoty zapožičal. V poznámke pod čiarou sa demonštratívnym spôsobom uvádzajú osobitné zákony, podľa ktorých môže byť nariadené predbežné opatrenie - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov alebo uskutočnený výkon rozhodnutia - zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Prijatím návrhu zákona sa Slovenská republika stane „bezpečnou krajinou“ pre organizovanie a realizáciu mimoriadnych výstavných projektov a pre zapožičanie významných kultúrnych pamiatok pre potreby výstav na Slovensku, čim sa zvýšia šance
3
Slovenskej republiky vytvárať, prehlbovať či rozvíjať medzištátne vzťahy v oblasti kultúry a prispieť k vytváraniu priaznivého obrazu v zahraničí. Dá sa predpokladať, že takáto právna úprava napomôže k zvýšeniu návštevnosti múzeí, galérií a výstav či veľtrhov umenia, kde si ľudia budú môcť pozrieť svetové unikáty a diela zahraničných umelcov bez toho, aby museli cestovať do Viedne či Prahy. Návrh zákona nemá za cieľ zabrániť sporom o vlastníctvo kultúrnych pamiatok, ktorých krajinou pôvodu je Slovenská republika, no v priebehu rokov sa ocitli na území iných štátov alebo opačne. Zámerom návrhu zákona je naopak zaistiť, aby sa obdobné situácie, poprípade obchodné spory, záujmy jednotlivcov či skupín nestali prekážkou zapožičiavania kultúrnych pamiatok alebo vecí pamiatkovej hodnoty na výstavy. Predložená právna úprava napĺňa požiadavku zakotvenú v čl. 4 a čl. 5 písm. e) Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva uverejneného v Zbierke zákonov SR formou oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Z. z., v zmysle ktorej každý zmluvný štát uznáva, že v prvom rade je jeho povinnosťou zabezpečiť označenie, ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdávanie budúcim generáciám kultúrneho a prírodného dedičstva nachádzajúceho sa na jeho území a na ten účel sa bude usilovať o prijatie zodpovedajúcich právnych opatrení.
Návrh zákona je tiež v súlade s právom EÚ, ktoré v súlade s článkom 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dovoľuje zaviesť obmedzenia na dovoz a vývoz, ak je to odôvodnené ochranou národného kultúrneho bohatstva a napomáha lepšiemu uplatňovaniu smernice Rady 93/7/EHS z 15.marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení, ktorá v čl. 1 ods. 2 upravuje pojem nezákonného vývozu z členského štátu EÚ a v ďalších ustanoveniach zakotvuje ustanovenia týkajúce sa vývozu v rozpore s právnymi predpismi členského štátu EÚ o ochrane národného kultúrneho bohatstva.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.