Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Národná rada Slovenskej republiky dňa 2. marca 2010 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2012 a je publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 102/2010. Zákon okrem iného upravil spresnenie vzťahov medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce, postavenie starostu obce pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (platná právna úprava už nevyhovovala z dôvodu, že starosta obce ako správny orgán musí túto rozsiahlu pôsobnosť vykonávať osobne bez možnosti jej delegovania na odborného zamestnanca obce). Zákon ďalej upravil, že správnym orgánom je obec ako právnická osoba a tiež nový spôsob ustanovenia funkcie zástupcu starostu obce.

Vláda Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijala uznesenie č. 779 z 11. novembra 2009, v ktorom schválila predložený návrh. Zároveň uložila predsedovi vlády a ministrovi vnútra predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov vzhľadom na zmeny obsiahnuté vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh mal byť predložený do 31. decembra 2011.

Návrh na zmenu a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) nebol zaradený do legislatívneho procesu a nie je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012. Z uvedených dôvodov je predložený poslanecký návrh na zmenu a doplnenie zákona o hlavnom meste.

Napriek tomu, že zákon o hlavnom meste je lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú obdobné ako v zákone o obecnom zriadení, len sú upravené na podmienky samosprávy v hlavnom meste. Prijatím zákona č. 102/2010 Z. z. existuje rozdielna právna úprava pre obce a pre hlavné mesto v kompetenciách obecného zastupiteľstva a mestského zastupiteľstva hlavného mesta a miestneho zastupiteľstva mestskej časti, starostu obce a primátora hlavného mesta a starostu mestskej časti. Odlišné je aj upravené postavenie starostu obce, zastupovanie starostu obce a v zákone o hlavnom meste absentuje ustanovenie o námestníkoch primátora a zástupcovi starostu mestskej časti. V predloženom návrhu zákona sa dotknuté ustanovenia menia a dopĺňajú.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

2

D O L O Ž K A Z L U Č I T E Ľ N O S T I

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie: Európska charta miestnej samosprávy, prijatá 15. októbra 1985 v Štrasburgu. Slovenská republika ratifikovala s výhradami jej časť 23. februára 1999, ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2000. Ďalšia časť bola ratifikovaná 12. júla 2002 a nadobudla platnosť 1. novembra 2002. Zostávajúce články boli ratifikované 24. apríla 2007 a nadobudli platnosť 1. septembra 2007.

b)v sekundárnom práve nie je upravený,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie nie je upravený.

4.Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.Charakteristika Európskej charty miestnej samosprávy: Upravuje základné princípy, na ktorých je postavená miestna samospráva, ktorými sú:

a)princíp ústavných a právnych základov miestnej samosprávy čl. 2,

b)pojem (postavenie) miestnej samosprávy čl. 3,

c)pôsobnosť miestnej samosprávy čl. 4,

d)ochrana územných hraníc miestnych orgánov čl. 5,

e)primerané správne štruktúry a zdroje zodpovedajúce úlohám miestnych orgánov čl. 6,

f)podmienky výkonu funkcií na miestnej úrovni čl. 7,

g)správny dohľad nad činnosťou miestnych orgánov čl. 8,

h)finančné zdroje miestnych orgánov čl. 9,

i)právo miestnych orgánov na združovanie čl. 10,

j)právna ochrana miestnej samosprávy.

Problematika miestnej samosprávy je pri dodržaní stanovených princípov ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov, zohľadňujúcu ich osobitosti.

6. Kompatibilita návrhu zákona s Európskou chartou miestnej samosprávy: úplná

3

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

4

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 3

Inštitút hlasovania obyvateľov sa terminologicky spresňuje na miestne referendum v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

K bodu 2

Terminológia zákona sa zosúlaďuje s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá ako jeden zo spôsobov uskutočňovania samosprávy obce ustanovuje inštitút zhromaždenia obyvateľov obce, v tomto prípade pôjde o zhromaždenie obyvateľov Bratislavy alebo mestskej časti.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého mestskému zastupiteľstvu je vyhradené voliť na návrh primátora námestníkov primátora a určovať im okruh právomocí a odvolávať ich v nadväznosti na osobitnú úpravu zastupovania primátora navrhnutú v § 12a.

K bodu 5

Z pôsobnosti mestského zastupiteľstva sa vyčleňuje určovanie organizácie magistrátu a schvaľovanie poriadku odmeňovania zamestnancov Bratislavy, tieto predpisy by mal vydávať primátor, nakoľko je štatutárnym orgánom Bratislavy v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov Bratislavy. Takáto úprava platí vo všetkých ostatných mestách a obciach na Slovensku okrem Bratislavy a Košíc, ktoré majú vlastné zákony, od 1. apríla 2010 na základe novely zákona o obecnom zriadení.

K bodu 6

Správnym orgánom, tak ako v iných obciach a mestách, nebude primátor Bratislavy, ale Bratislava ako právnická osoba, za ktorú primátor koná aj v správnych (administratívno-právnych) vzťahoch. Primátor Bratislavy ako štatutárny orgán Bratislavy bude môcť rozhodovanie v mene Bratislavy o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy zveriť námestníkovi primátora alebo príslušnému zamestnancovi Bratislavy.

K bodu 7

Pôsobnosti primátora pri vydávaní vnútorných predpisov Bratislavy sa prispôsobujú jeho postaveniu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov Bratislavy. Primátor Bratislavy bude povinný informovať poslancov mestského zastupiteľstva o vydaní a zmenách organizačného poriadku magistrátu Bratislavy vzhľadom na kompetenciu mestského zastupiteľstva rozhodovať o rozsahu finančných prostriedkov na činnosť magistrátu Bratislavy.

K bodu 8

Podľa doterajšej úpravy sa funkcia námestníka primátora obsadzuje voľbou mestským zastupiteľstvom na návrh primátora. V tomto volebnom období však došlo, podobne ako v iných mestách a obciach v minulých volebných obdobiach, k situácii, že primátor podal návrh na voľbu námestníka primátora, avšak mestské zastupiteľstvo ho neakceptovalo.

5

V snahe vyhnúť sa zbytočnému napätiu medzi orgánmi Bratislavy a so zreteľom na skutočnosť, že námestník primátora má zastupovať primátora a počas celého volebného obdobia s ním bezprostredne spolupracovať, umožňuje sa priamo primátorovi, aby spomedzi poslancov vymenoval svojich námestníkov a určil im aj rozsah zastupovania. Poverenie zastupovaním je formálny právny úkon, ktorý vyžaduje písomnú formu.

Ak primátor nevymenuje námestníkov do 60 dní od zloženia sľubu primátora, zvolí námestníkov primátora mestské zastupiteľstvo. Pri vymenovaní primátor zároveň určí, ktorý námestník ho zastupuje v prípade jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie (prvý námestník) a v akom poradí ho zastupujú ostatní námestníci.

Primátora zastupujú traja námestníci a prvýkrát sa v zákone používa pojem prvý námestník primátora, ktorý plní úlohy primátora v plnom rozsahu v prípade, ak zanikne mandát primátora pred uplynutím funkčného obdobia.

K bodu 9

V mestskom zastupiteľstve môžu byť zastúpené nielen politické strany, ale aj politické hnutia a nezávislí poslanci. Navrhovanou zmenou sa reaguje na uvedenú skutočnosť, ktorá musí byť zohľadnená v zložení mestskej rady, v tej časti, ktorú volia poslanci mestského zastupiteľstva, pretože o voľbe starostov ako členov mestskej rady rozhodli priamo voliči v komunálnych voľbách.

K bodu 10

Doplnenie § 13 ods. 3 umožňuje, aby zasadnutie mestskej rady mohol zvolať a viesť aj prvý námestník primátora. Nakoľko primátora zastupujú traja námestníci, je praktickejšie v tomto prípade uvádzať konkrétne prvého námestníka primátora. Ide najmä o riešenie situácie, keď primátor je dlhodobo neprítomný.

K bodu 11

Ustanovuje sa predmet úpravy organizačného poriadku magistrátu Bratislavy. Podľa navrhovaného § 12 ods. 6 a úpravy prvej vety § 14 ods. 1, organizačný poriadok magistrátu Bratislavy vydáva primátor, podľa § 12 ods. 6 mestské zastupiteľstvo informuje o vydaní a zmenách organizačného poriadku magistrátu Bratislavy.

K bodu 12

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého miestnemu zastupiteľstvu je vyhradené voliť a odvolávať na návrh starostu zástupcu starostu a určovať mu okruh právomocí v nadväznosti na osobitnú úpravu zastupovania starostu navrhnutú v § 17a.

K bodu 13

Zosúlaďuje sa terminológia zákona, podľa § 7 ods. 4 zákona miestne zastupiteľstvo volí miestneho kontrolóra, nie hlavného kontrolóra. Funkcia hlavného kontrolóra je upravená v zákone o obecnom zriadení. V Bratislave pôsobí mestský kontrolór a na úrovni mestských častí miestny kontrolór.

6

K bodu 14

Z pôsobnosti miestneho zastupiteľstva sa vyčleňuje určovanie organizácie miestneho úradu a schvaľovanie poriadku odmeňovania zamestnancov mestskej časti, tieto predpisy by mal vydávať starosta mestskej časti, nakoľko je štatutárnym orgánom mestskej časti v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mestskej časti.

K bodu 15

Správnym orgánom, tak ako v iných obciach a mestách, nebude starosta mestskej časti, ale mestská časť ako právnická osoba, za ktorú starosta mestskej časti koná aj v správnych (administratívnoprávnych) vzťahoch. Starosta mestskej časti ako štatutárny orgán mestskej časti bude môcť rozhodovanie v mene mestskej časti o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy zveriť zástupcovi starostu alebo príslušnému zamestnancovi mestskej časti.

K bodu 16

Pôsobnosti starostu mestskej časti pri vydávaní vnútorných predpisov mestskej časti sa prispôsobujú jeho postaveniu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mestskej časti. Starosta mestskej časti bude povinný informovať poslancov miestneho zastupiteľstva o vydaní a zmenách organizačného poriadku miestneho úradu vzhľadom na kompetenciu miestneho zastupiteľstva rozhodovať o rozsahu finančných prostriedkov na činnosť miestneho úradu.

K bodu 17

Podľa doterajšej úpravy sa funkcia zástupcu starostu obsadzuje voľbou miestnym zastupiteľstvom na návrh starostu mestskej časti. Obdobne ako pri úprave námestníkov primátora, umožňuje sa priamo starostovi mestskej časti, aby spomedzi poslancov vymenoval svojho zástupcu a určil mu aj rozsah zastupovania. Poverenie zastupovaním je formálny právny úkon, ktorý vyžaduje písomnú formu.

Ak starosta mestskej časti nevymenuje svojho zástupcu do 60 dní od zloženia sľubu starostu, zvolí zástupcu starostu miestne zastupiteľstvo. Z platného zákona sa preberá ustanovenie, podľa ktorého, ak ide o mestskú časť s viac ako 40 000 obyvateľmi, starosta môže zastupovaním poveriť dvoch zástupcov starostu (§ 17 ods. 5 zákona) a dopĺňa sa, že starosta určuje poradie, v akom ho zastupujú v prípade neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie.

K bodu 18

V miestnom zastupiteľstve môžu byť zastúpené nielen politické strany, ale aj politické hnutia a nezávislí poslanci. Navrhovanou zmenou sa reaguje na uvedenú skutočnosť, ktorá musí byť zohľadnená v zložení miestnej rady.

K bodu 19

Lehota na uskutočnenie zasadnutí miestnej rady sa predlžuje na tri mesiace, aby lepšie zodpovedala potrebám praxe. Zmena súvisí so zmenou lehoty na uskutočňovanie zasadnutí obecného zastupiteľstva podľa zákona o obecnom zriadení (§ 12 ods. 1, obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace). Umožňuje sa, aby zasadnutie miestnej rady mohol zvolať a viesť aj zástupca starostu. Ide najmä o riešenie situácie, keď starosta je dlhodobo neprítomný.

7

K bodu 20

Ustanovuje sa predmet úpravy organizačného poriadku miestneho úradu. Podľa navrhovaného § 17 ods. 5 organizačný poriadok miestneho úradu vydáva starosta a miestne zastupiteľstvo informuje o vydaní a zmenách organizačného poriadku miestneho úradu.

K bodu 21

Navrhuje sa úprava, podľa ktorej prácu miestneho úradu riadi prednosta, nakoľko prednosta má vo vzťahu k miestnemu úradu len riadiacu funkciu.

K bodom 22 až 24

Navrhované úpravy v § 28 zosúlaďujú jeho znenie s § 13 ods. 9 a 10 zákona o obecnom zriadení, Bratislave a mestskej časti umožnia uložiť pokutu nielen právnickej osobe, ale aj fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie. Upravuje sa aj subjektívna lehota a objektívna lehota na jeden rok a tri roky.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.