DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko a Ivan Štefanec.
Cieľom návrhu zákona je jednoznačne upraviť výmenu údajov a informácií medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde.
Osobitne citlivo je tento vzťah vnímaný najmä v prípade nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, keďže doteraz neboli usporiadané všetky existujúce vzťahy medzi vlastníkmi týchto pozemkov a ich nájomcami, ktorí môžu žiadať o poskytnutie takejto podpory, pričom skutočnosť, že majú usporiadaný nájomný vzťah k pozemku netreba preukazovať obligatórne, ale len na požiadanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry v zmysle § 10 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. V Slovenskej republike je totiž značná časť poľnohospodárskej pôdy obrábaná práve nájomcami a nie ich vlastníkmi. Dôvodom tejto skutočnosti je fakt, že po roku 1948 v procese kolektivizácie poľnohospodárstva boli vlastníci pôdy zbavení alebo boli nútení vstúpiť do jednotných roľníckych družstiev. Po roku 1989 získali pôdu späť, ale keďže nemajú potrebné stroje, zariadenia a ani finančné prostriedky, nie sú schopní ju obrábať a jedinou možnosťou ako udržať pôdu využívanú a obrábanú zostáva prenajať ju.
Platný právny stav tak umožňuje osobe fakticky užívajúcej poľnohospodársku pôdu bez nájomného vzťahu a neraz aj bez vedomia jej vlastníka získať podporu prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, čo možno považovať za poškodzovanie vlastníka pozemku a porušovanie vlastníckeho práva garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. V praxi bolo tiež zaznamenaných viacero prípadov, keď nájomcovia po určitom čase po uzavretí nájomnej zmluvy prestali platiť nájomné. Po skončení nájmu uplynutím doby, na ktorú sa nájom dojednal, doterajší nájomca ako obchodná spoločnosť (podnik) zanikla a dlžné nájomné sa tým stalo vo väčšine prípadov nevymožiteľné. Výskytu týchto negatívnych javov v budúcnosti môže zabrániť práve prijatie návrhu zákona s tým, že následne bude potrebné novelizovať aj uvedené ustanovenie nariadenia vlády SR.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.