1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o advokácii“).
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu.
Úpravou dochádza k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú, navrhujú sa spresniť podmienky výkonu advokácie, pričom zásadná zmena sa dotýka konateľov v spoločnostiach s ručením obmedzeným založených na výkon advokácie, tým, že konateľ spoločnosti musí byť zároveň spoločníkom.
V záujme dosiahnutia jednoznačnej úpravy prezentácie advokátov a stanovenia medzí povolenej reklamy sa navrhuje jednotlivými ustanoveniami zaviesť prezentácia výkonu advokátskeho povolania.
Dôležitou súčasťou návrhu je tiež nový princíp určovania výšky príspevku na činnosť komory, pri ktorom sa vychádza z výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v Slovenskej republike zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa okrem iného navrhuje zaviesť jednoznačná úprava v ukladaní disciplinárnych opatrení popri sebe, navrhuje sa kreovať v rámci komory nový orgán odvolací senát, ktorého úlohou bude odbremeniť činnosť predsedníctva komory v disciplinárnej oblasti.
Predkladanou úpravou zákona sa zavádza maximálny počet advokátskych koncipientov na jedného advokáta, ktorý je im pri výkone advokátskej praxe školiteľom.
Nakoľko súčasná prax priniesla potrebu podrobnejšie upraviť aj kompetencie orgánov Slovenskej advokátskej komory a zaviesť niektoré jej nové oprávnenia, úprava sa dotýka aj predĺženia volebného obdobia jednotlivých orgánov na štyri roky a zabezpečenie kontinuity fungovania orgánov komory v prípade nepredvídaných situácií.
Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto navrhuje vykonať novelizácia zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
2
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 22. augusta 2012 bol schválený vládou Slovenskej republiky.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009)
1. Smernica Rady č. 77/249/EHS z 22. marca 1977 o uľahčení efektívneho výkonu
slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES/EÚ L 078, uverejnená dňa 26.3.1977, s. 0017-0018).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/5/ES zo 16. februára 1998
o umožnení výkonu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES/EÚ L 077, uverejnená dňa 14.3.1998, s. 0036 – 0043).
3. Smernica Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia
Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb (Ú. v. ES/EÚ L 363, 20.12.2006).
4. Smernica Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania
vysokoškolských diplomov udelených na základe ukončenia odborného vzdelania v trvaní aspoň troch rokov ( Ú. v. ES/EÚ L 019, uverejnená dňa 24.1.1989, s. 0016-0023).
5. Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre
konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. ES/EÚ L 326, 13. 12. 2005).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. ES/EÚ L 348, 24. 12. 2008).
K bodu 4 je bezpredmetné sa vyjadrovať.
4
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
5
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
6
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko skratku „komora“ je potrebné zaviesť na tom mieste, kde sa skracované slová používajú prvýkrát.
K bodu 3
Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutným predpokladom zápisu do zoznamu advokátov vedeného komorou. V mnohých prípadoch adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Na základe uvedeného sa preto navrhuje doplnenie právnej úpravy tak, aby Slovenská advokátska komora mohla zamedziť obchádzaniu účelu právnej úpravy.
K bodu 4
Návrh na predlženie prípravy na povolanie advokáta formou predchádzajúcej praxe advokátskeho koncipienta súvisí s mierou zodpovednosti advokáta pri výkone povolania. Advokát po zápise do zoznamu advokátov môže bez akéhokoľvek obmedzenia poskytovať právne služby. Kvalita výkonu povolania môže mať výrazné následky na klientov, či majetkové alebo v oblasti trestného práva súvisiace s osobnou slobodou, resp. bezúhonnosťou osoby, ktorú advokát zastupuje, resp. obhajuje. Tak ako nie je v prípade povolania lekára alebo pri iných náročných povolaniach žiaduce, aby priamu zodpovednosť prevzala osoba bez náležitej praktickej prípravy, tak v prípade povolania advokáta je takisto práve z vyššie uvedených dôvodov účelné, aby náležitá príprava na výkon advokátskeho povolania trvala dostatočne dlhý čas. V prípade sudcu je v slovenskou právnom poriadku limitovaný prístup k výkonu funkcie odbornou skúškou (justičná, advokátska, notárska...) a vekom 30 rokov. Vek 30 rokov pri predpokladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá 7 ročnú odbornú prax, v kombinácii s požiadavkou odbornej skúšky to zároveň znamená, že to nemôže byť hocijaká právna prax. V prípade notára kombinácia trojročnej praxe advokátskeho koncipienta a následne praxe notárskeho kandidáta tiež predpokladá päťročnú kvalifikovanú prax. Prístup k advokátskemu povolaniu na rozdiel od povolania sudcu alebo notára nie je obmedzený ani kvantifikačným kritériom (obmedzený počet miest) ani výberovým konaním. Jediným kritériom je trh práce, resp. potreby na strane dopytu po právnych službách. Navrhovaná požiadavka predĺženia dĺžky odbornej praxe ani do budúcnosti neobmedzuje trh právnych služieb, nezavádza obmedzenie počtu advokátov, jej cieľom je zabezpečiť pre klientov skúsenejších a kvalifikovanejších právnych zástupcov a vytvoriť v oblasti prípravy na výkon advokátskeho povolania. Požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedením advokáta nie je výnimočná ani v iných členských štátoch EÚ.
7
K bodu 5
Úprava súvisí so zjednotením právnych úprav obsahujúcich definíciu pojmu bezúhonnosti a spoľahlivosti. V súčasnosti niekoľko desiatok zákonov používa pojmy „bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“ v rôznych významoch a často sa obsahovo prekrývajú. Bezúhonnosť je ako taká v právnom poriadku vnímaná štandardne ako doterajšia beztrestnosť v prípade zákonom ustanoveného okruhu alebo skupiny trestných činov. Tomuto vymedzeniu bezúhonnosti v súčasnosti nezodpovedá dikcia § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby došlo k zosúladeniu obsahového vymedzenia bezúhonnosti v zákone o advokácii tak, aby zodpovedal zaužívaným štandardom. Z hľadiska pojmového je v prípade § 3 ods. 4 namieste používať pojem „spoľahlivosť“; k tomu pozri napr. § 19 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 13 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pod. Pojem „spoľahlivosť“ je v právnom poriadku používaný bežne a používa sa buď vo všeobecnom význame ako jedna z podmienok pre vznik určitého oprávnenia, povolenia, či licencie ustanovená spoľahlivosť osoby alebo je zúžený na konkrétnu oblasť výkon verejnej správy kedy právny poriadok používa pojmový aparát ako „bezpečnostná spoľahlivosť“, „daňová spoľahlivosť“ a pod. Dôležitým momentom právnej úpravy je skutočnosť, že nezapísanie osoby do zoznamu advokátov je vždy preskúmateľné súdom.
K bodu 6
Aplikačná prax preukázala, že pri zápise do zoznamu advokátov dochádza k nejednoznačnému výkladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nové rozhodovacie právo pre komoru a súčasne sa precizuje doterajšia právna úprava.
K bodu 7
Úprava súvisí so zmenou v § 3 ods. 1 písm. e); k tomu pozri odôvodnenie k bodu 5.
K bodu 8
V súčasnom texte zákona nie je jednoznačne zadefinované (hoci to z jednotlivých ustanovení vyplýva), že o nezapísaní do zoznamu advokátov sa vydáva rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom (vo väzbe aj na ustanovenie § 11, ktoré takéto rozhodnutie predpokladá, a to aj v jeho doterajšom znení) a zároveň, ktorý orgán komory o tejto skutočnosti rozhoduje. Za týmto účelom preto predmetom návrhu je výslovne uviesť predsedníctvo komory pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností.
K bodu 9
Započítavanie inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta pri súčasnej saturácii a dostupnosti nie je odôvodnené. Inštitút mal opodstatnenie v čase, kedy bolo potrebné naplniť počet advokátov. V súčasnosti je dostupnosť k výkonu advokátskeho povolania nadštandardná, komora ročne zapisuje okolo 500 nových advokátskych koncipientov, započítavanie inej právnej praxe nie je bežné ani v iných profesiách, zbytočne
8
deformuje inštitút advokátskeho koncipienta, negatívne vplýva na jeho výchovu a ďalšie vzdelávanie.
K bodu 10
Požiadavka ďalšieho vzdelávania je dôležitou súčasťou prípravy na každé špecializované povolanie. V prípade advokátskeho koncipienta sa táto požiadavka javí nevyhnutnou a v súčasnom zákone chýba ustanovenie zabezpečujúce jej reálnu vymožiteľnosť. Úprava smeruje k ďalšiemu zvýšeniu kvalifikácie advokátskych koncipientov.
K bodu 11
Navrhovaná úprava vypĺňa vákuum v motivácii advokátov riadne akceptovať celé disciplinárne rozhodnutie, predovšetkým v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania, ktoré nákladné a v mnohých prípadoch dochádza k neúplnej realizácii uložených výrokov disciplinárnych rozhodnutí v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania.
K bodu 12
Návrh súvisí s bodom 6 keďže aplikačná prax preukázala, že pri dôvodoch pozastavenia výkonu advokácie dochádza k nejednoznačnému výkladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nové rozhodovacie právo pre komoru.
K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu spojenú s doplnením § 66 ods. 4 o nové písmeno e).
K bodu 14
V súčasnej úprave absentuje stanovenie presného okamihu, kedy je komora viazaná rozhodnutím súdu o statusových veciach osôb zapísaných v zoznamoch komory, smeruje k odstráneniu nejednoznačných a rôznych výkladov. Presne sa vymedzuje dnes chýbajúca a ani súdmi nie jednoznačne vykladaná vykonateľnosť a možnosť súdneho prieskumu komorových rozhodnutí v statusových veciach. Špecifikujú sa elementárne náležitosti komorových rozhodnutí v statusových veciach a zároveň sa rozširuje aplikácia aj na ostatné subjekty poskytujúce právne služby (usadení euroadvokáti, medzinárodní advokáti, zahraniční advokáti, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, združenia, komanditné spoločnosti, organizačné zložky zahraničných združení ako aj na advokátskych koncipientov). Navrhovaná úprava obsahuje taxatívny výpočet obsahových náležitostí rozhodnutia komory.
K bodu 15
V súčasnej právnej úprave je výkon povolania prostredníctvom obchodnej spoločnosti (v prípade s. r.o.) viazaný na funkciu štatutárneho orgánu - konateľa. Limit poistenia naopak
9
závisí od počtu spoločníkov. Aplikačná prax preukázala potrebu precizovať uvedené ustanovenie.
K bodu 16
Cieľom úpravy je správna evidencia spôsobu vykonávania advokácie, ktorá je dôležitá je z pohľadu základných funkcií komory, ako aj vo vzťahu k verejnosti.
K bodu 17
Doterajšia prax preukázala, že v mnohých prípadoch zo samotného názvu subjektu poskytujúceho právne služby nie je vždy jasné, kto je skutočne subjektom oprávneným v súlade s právnym poriadkom poskytovať právne služby. Cieľom je preto odlíšiť subjekty vykonávajúce advokáciu od pokútneho poskytovania právnych služieb v rozpore s právnymi predpismi a umožniť tak aj príjemcom právnych služieb jednoduchšie sa zorientovať a zistiť, kto má na činnosť oprávnenie a aj zodpovednosť s ňou spojenú.
K bodom 18 a 19
Zámerom súčasnej úpravy bolo pôvodne umožniť plynulejší prechod medzi jednotlivými spôsobmi výkonu advokácie. Aplikácia však vedie k zdvojovaniu výkonu advokácie a spôsobuje nejednoznačný výklad, preto predmetom úpravy je upustenie od možnosti vzájomnej dohody medzi advokátmi na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčovala inak.
K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú vypustením odseku 3 v § 20.
K bodom 21 a 22
Advokát poskytuje právne služby v slobodnom povolaní. Súčasná úprava pripúšťajúcu možnosť určovania komorou alebo hocijakým iným subjektom povinnosť zastupovať toho, kto sa nemôže domôcť poskytnutia právnych služieb, naráža na slobodu rozhodovania fyzickej osoby pri výkone svojho povolania. Vzhľadom na vyššie uvedený stav nie je súčasná úprava v praxi vykonateľná a stáva sa tak bezpredmetnou. Súčasný počet advokátov, s predpokladom jeho ďalšieho nárastu vytvára dostatočné predpoklady na to, aby v prípadoch, ak sa nejedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, bola právna pomoc dosiahnuteľná na základe dohody advokáta a osoby, ktorá sa domáha právnej pomoci, bez potreby nútených zásahov tretích osôb.
K bodu 23
Doterajšia zákonná úprava neobsahuje minimálny limit poistného krytia advokáta ako fyzickej osoby. Z dôvodu ochrany klienta ako aj z dôvodu zabezpečenia určitej likvidity prípadnej škodovej udalosti z výkonu povolania advokáta sa navrhuje preto tento limit ustanoviť v uvedenej výške.
10
K bodu 24
Úpravou sa zavádza nový princíp určovania výšky príspevku na činnosť komory vychádzajúc zo všeobecne uznávaného kritéria, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky; v tomto prípade je rozhodným obdobím prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
K bodu 25
Vzhľadom na to, že súčasná úprava neobsahuje presné vymedzenie spôsobu prezentácie výkonu advokácie advokátovi, združeniu alebo obchodnej spoločnosti založenej na výkon advokácie, navrhuje sa preto výslovne ustanoviť medze povolenej reklamy priamo v tomto zákone. Úpravou sa docieli jednoznačné definovanie pojmu reklama a prezentácia výkonu advokátskeho povolania a taktiež úprava za cieľ stanovenie hraníc povolenej reklamy.
K bodu 26
Odstraňuje sa výkladová nejednoznačnosť súčasnej právnej úpravy. Hoci aj zo súčasnej právnej úpravy konkludentne vyplýva, že na oprávnenie konať v mene zahraničného združenia sa vyžaduje zápis organizačnej zložky zahraničného združenia do zoznamu vedeného komorou, touto úpravou sa táto podmienka upravuje výslovne.
K bodom 27 až 32
Nie je dôvod, pre ktorý funkciu zisťovania vzájomnosti na účely ustanovení § 46 a § 50 plniť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Taktiež neexistuje žiadny mechanizmus medzinárodnej spolupráce, ktorý by Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dával k dispozícii osobitné nástroje na zisťovanie týchto informácií, čo by ho vo vzťahu k cudzine staval do osobitnej či zvýhodnenej pozície voči Slovenskej advokátskej komore. Úloha Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tu nemá ani žiadny regulačný význam, keďže Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o ničom nerozhoduje a nemôže meniť faktický či právny stav existujúci v cudzine. Naopak, Slovenská advokátska komora je svojim členstvom v európskych a svetových organizáciách združujúcich advokátov v jednoduchšej pozícii na získanie potrebných údajov a informácií na posúdenie, či existuje vzájomnosť od svojich partnerských organizácií.
K bodu 33
V súčasnej právnej úprave nie je jednoznačne ustanovené ukladanie disciplinárnych opatrení popri sebe. Navyše disciplinárne opatrenie pozastavenia výkonu advokácie a vyčiarknutia zo zoznamu advokátov je tak závažným zásahom do výkonu povolania advokáta, že sa javí vhodné dať disciplinárnemu senátu možnosť ich výkon odložiť. Navrhuje sa aj doba, po ktorú možno odložiť výkon disciplinárnych opatrení, a to najviac po dobu troch rokov.
11
K bodu 34
Súčasná úprava nekorešponduje s realitou, nakoľko komora v súčasnosti preddavkuje aj trovy odvolacieho konania, ktoré vykonáva predsedníctvo komory.
K bodu 35
Cieľom úpravy je presne a jednoznačne určiť časový okamih začiatku disciplinárneho konania, nakoľko v aplikačnej praxi dochádzalo často k nejednoznačnému výkladu ohľadom momentu začiatku doručenia.
K bodu 36
Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania zo súčasných šiestich mesiacov od momentu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení na deväť mesiacov.
K bodu 37
Úprava za cieľ umožniť riadny opravný prostriedok proti akémukoľvek prvostupňovému rozhodnutiu disciplinárneho senátu pri dodržaní 15 dňovej odvolacej lehoty, pričom opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, ktoré odkladný účinok, podáva sa disciplinárnej komisii. Úprava súvisí s navrhovaným zavedením dvojinštančného konania pri všetkých disciplinárnych rozhodnutiach. Zároveň sa ponecháva disciplinárne obvinenému možnosť požiadať súd o preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Cieľom úpravy je odľahčiť agendu predsedníctva komory a zveriť rozhodovanie o odvolaniach v disciplinárnych konaniach tzv. odvolacím senátom, ktoré by mala kreovať najbližšia konferencia advokátov. Členstvo v odvolacom disciplinárnom senáte bude nezlučiteľné s členstvom v prvostupňovom disciplinárnom senáte. Do zvolenia odvolacích disciplinárnych senátov by v súlade s prechodným ustanovením funkciu odvolacích disciplinárnych senátov mali vykonávať senáty zložené z členov a náhradníkov predsedníctva komory. V súčasnosti môže disciplinárne obvinený požiadať o preskúmanie len pri rozhodnutiach, pri ktorých bolo uložené disciplinárne opatrenie, to sa však vždy neukladá, napriek skutočnosti, že vina je uznaná.
K bodu 38
Návrh úpravy súvisí s návrhom zaviesť inštitút podmienečného odkladu disciplinárneho opatrenia.
K bodu 39
Návrh smeruje k jednoznačnej úprave skutočnosti, ktorá je v praxi aplikovaná aj v súčasnosti a ktorá zohľadňuje, že tak usadený euroadvokát ako aj organizačná zložka zahraničného združenia, ak vedení v zozname komory, majú obdobné oprávnenie na poskytovanie právnych služieb ako domáce subjekty, a teda môžu aj zamestnávať advokátskeho koncipienta. Zároveň však požaduje, aby školiteľ samotný vedel garantovať istú úroveň skúseností, a preto sa požaduje ako kritérium pre zamestnávateľa advokátskeho koncipienta najmenej päť rokov trvajúci zápis v príslušnom zozname vedenom komorou, teda v zozname advokátov, usadených euroadvokátov, spoločností s ručením obmedzeným,
12
verejných obchodných spoločností, komanditných spoločností a organizačných zložiek zahraničných združení.
K bodu 40
Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutným predpokladom zápisu do zoznamu advokátov alebo advokátskych koncipientov vedeného komorou. Začínajú sa objavovať prípady, kedy adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Mala by ale mať možnosť posúdiť u uchádzača o zápis do advokátskych koncipientov, ktorý absolvoval vzdelanie v zahraničí, či je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky.
K bodu 41
Úprava súvisí so zmenou uvedenou pod bodom 5.
K bodu 42
Navrhovaná úprava súvisí s úpravou týkajúcou sa zápisu advokáta do zoznamu advokátov a dôvodov pri pozastavení výkonu advokácie, advokátsky koncipient musí spĺňať rovnaké predpoklady pre výkon praxe advokátskeho koncipienta aké sa vyžadujú u advokáta. Zavádza sa rozhodovacia právomoc komory pri posudzovaní rozporu pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.
K bodu 43
V prípadoch ak by advokát vykonával advokáciu napríklad samostatne v dĺžke troch rokov a následne ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ďalšie tri roky, spĺňa podmienku uvedenú v § 62 ods. 1 (zápis v príslušnom zozname päť rokov), nakoľko táto sa plynie bez ohľadu na spôsob výkonu advokácie.
K bodu 44
Predovšetkým vzhľadom na náročnosť advokátskeho povolania, možné dôsledky vo vzťahu ku klientom, súdom, prokuratúre, iným orgánom a organizáciám je potrebné požadovať efektívne školiaci prístup skúseného advokáta. Efektívnosť školiť popri výkone povolania iných sa však pri počte vyššom ako tri stráca. V prípade spoločného výkonu zodpovedá obmedzenie násobku čísla tri a počtu spoločníkov. Počet troch koncipientov môže byť prekročený len v prípade, ak koncipient pri analogickom použití § 8 pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta, vždy však len o počet koncipientov, ktorí majú prax advokátskeho koncipienta pozastavenú.
K bodu 45
Oprávnenie substitučne vykonávať úkony zastupovania advokáta ako zamestnávateľa byť zverené len advokátskym koncipientom v rámci prípravy na výkon advokátskeho povolania, čo súvisí s viacerými dôvodmi, napr. pri uplatnení disciplinárnej zodpovednosti.
13
K bodu 46
V súvislosti s úpravou v disciplinárnej oblasti sa vyžaduje kreovanie nezávislého odvolacieho orgánu a teda cieľom navrhovanej úpravy je preniesť agendu rozhodovania na nový orgán odvolaciu disciplinárnu komisiu, pričom sa určuje počet jej členov a rovnako aj náhradníkov.
K bodu 47
Štvorročné volebné obdobie je štandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, podobne ako obmedzenie na dve funkčné obdobia, úpravou sa sleduje aj úspora nákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. V prechodnom ustanovení sa upravuje aplikácia od ukončenia volebného obdobia súčasných orgánov komory, rovnako sa v prechodných ustanoveniach posúva aj účinnosť ku dňu konania konferencie podľa súčasného právneho stavu.
K bodu 48
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť kontinuitu v prípade nepredvídaných situácií - napr. neúspešnej voľby a zamedziť obdobiu „bezvládia“.
K bodu 49
Štvorročné obdobie je štandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, úpravou sa sleduje aj úspora nákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. Prechodné ustanovenie posúva účinnosť ku dňu konania konferencie podľa súčasného právneho stavu.
K bodu 50
Navrhovaná úprava súvisí s návrhom priamo v zákone upraviť spôsob určovania výšky príspevku na činnosť komory.
K bodu 51
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 3 v § 20 a odseku 3 v § 59.
K bodu 52
Úprava súvisí so zmenou v subjekte rozhodujúcom o odvolaniach v disciplinárnych konaniach a určuje vnútorné rozdelenie členov odvolacej disciplinárnej komisie. Stanovuje spôsob vymenovania členov odvolacích disciplinárnych senátov.
K bodu 53
Navrhovaná úprava súvisí s nejednoznačnou aplikáciou ustanovení upravujúcich exekučný titul podľa Exekučného poriadku, kedy niektoré súdy akceptujú vykonateľné rozhodnutie disciplinárneho orgánu Slovenskej advokátskej komory a niektoré ho neakceptujú. Cieľom je eliminovať nejasný výklad pôvodnej právnej úpravy.
14
K bodu 54
Prechodné ustanovenie navrhované v odseku 1 súvisí s novou úpravou obsiahnutou v § 12 ods. 1 písm. e), pričom sa rieši postup a postavenie advokátov, ktorí pôsobili v spoločnostiach s ručením obmedzeným založených za účelom výkonu advokácie ako konatelia. Títo povinní splniť si svoju povinnosť tým, že zosúladia svoje postavenie v spoločnosti s navrhovanou úpravou v ustanovenej lehote, pričom pri nesplnení povinnosti sa stanú advokátmi vykonávajúci advokáciu samostatne priamo zo zákona. Registrový súd v tomto prípade postupuje podľa ustanovenia § 200a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Prechodné ustanovenie v odseku 2 súvisí s navrhovanou úpravou obsiahnutou v § 12 ods. 4 týkajúce sa názvu združenia, resp. obchodného mena spoločnosti založenej na výkon advokácie, ktoré podľa novej úpravy musí spĺňať zásady dôstojnosti advokátskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky. To znamená, že sa vyžaduje popri uvedení názvu, resp. obchodného mena spoločnosti aj označenie „advokátska kancelária“. Kompletné označenie subjektu sa vyžaduje vo forme: „ Advokátska kancelária, XY, s.r.o.“.
Prechodné ustanovenia v odsekoch 3 8 upravujú situácie a vzťahy, ktoré súvisia s navrhovanými zmenami, napr. postavenie advokátskych koncipientov (započítanie právnej praxe) a orgánov komory (vo vzťahu k funkčnému obdobiu a k voľbe odvolacej disciplinárnej komisie).
K bodu 55
Zmena súvisí s legislatívno-technickými úpravami.
K bodu 56
Vzhľadom na právne dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa upravuje znenie transpozičného odkazu podľa Čl. 4 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády.
K bodu 57 a 58
Upravuje sa znenie transpozičnej prílohy vzhľadom na právne dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.
K Čl. II
K bodu 1
Navrhovaná úprava smeruje k obmedzeniu nekvalifikovaného právneho zastúpenia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených prípadoch. Úprava neznamená automaticky povinné zastúpenie, účastník môže naďalej vo všetkých ostatných konaniach konať sám, ak však bude chcieť byť pred súdom zastúpený vo vymenovaných konaniach, bude musieť požiadať o spoluprácu osobu, ktorá oprávnenie na poskytovanie právnych služieb. V každom prípade súčasná právna úprava nedáva zastúpenému účastníkovi žiadne garancie zodpovednosti za prípadnú spôsobenú škodu. V samotnom súdnom konaní dochádza často k prieťahom v dôsledku nie správne vedeného laického zastúpenia.
15
K bodu 2
Úprava je reakciou na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Paulík vs. Slovenská republika z 10. októbra 2006. Prípad vznikol na základe sťažnosti podanej proti Slovenskej republike slovenským štátnym občanom, pánom J. Paulíkom dňa 28. februára 2005. Sťažovateľ podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal, že štát mu neposkytol právne prostriedky na zapretie otcovstva, ktoré mu bolo v roku 1970 určené súdom na základe krvnej skúšky napriek tomu, že neskôr, v roku 2004 vykonaná analýza DNA jeho otcovstvo vylúčila. Podľa čl. 13 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru ďalej namietal, že nemal k dispozícii prostriedok nápravy, ktorým by mohol na základe nových biologických dôkazov napadnúť súdom určené otcovstvo. Okrem toho podľa čl. 14 Dohovoru taktiež v spojení s čl. 8 Dohovoru namietal, že matky a otcovia, ktorých otcovstvo je prezumované na základe Zákona o rodine ( podľa prvej a druhej domnienky), majú právo na zapretie otcovstva, kým v jeho prípade, t.j. určenia otcovstva súdom, nemohol využiť žiaden z dostupných právnych prostriedkov. Ďalej podľa čl. 1 Protokolu č. 1 namietal, že dieťa, ktorému bol určený za otca, je jeho neopomenuteľným dedičom. Sťažovateľ sa na porušenie čl. 8 Dohovoru sťažoval aj na ústavnom súde. Svoju sťažnosť podľa čl. 127 ústavy adresoval voči orgánom prokuratúry a voči Národnej rade SR. Tvrdil, že došlo k rozporu medzi právnym stavom založeným na základe rozsudku z roku 1970 a skutočným stavom, ktorý odzrkadľoval výsledok DNA analýzy z roku 2004 a že podľa Občianskeho súdneho poriadku a Zákona o rodine nemal k dispozícii žiadne právne prostriedky, ktorými by mohol byť odstránený vzniknutý nesúlad. Výbor ministrov Rady Európy odporučil Slovenskej republike „uskutočniť opatrenia zamedzujúce opakovanému vzniku situácie, ktorá predstavovala porušenie Dohovoru“ a zároveň požaduje predloženie informácie o legislatívnych zámeroch, ktoré sa Slovenská republika rozhodla v tejto súvislosti realizovať.“.
K Čl. III
K bodom 1 až 14
Smernica 2008/115/EÚ umožňuje poskytovanie bezplatnej právnej pomoci osobám, ktoré o ňu požiadajú a spĺňajú podmienky podľa vnútroštátneho práva na jej poskytnutie, aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v rámci zabezpečenia svojho návratu zaistení v osobitných zariadeniach určených na tento účel. Preto je potrebné, aby bola bezplatná právny pomoc v rámci Slovenskej republiky poskytovaná tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí boli na základe rozhodnutia policajného útvaru zaistení.
K bodu 15
Odstraňuje sa nejednoznačnosť úpravy prijatej zákonom č. 332/2011 Z. z., v dôsledku ktorej dochádza k situáciám, že nie je jasné, ktorý orgán, podľa akého predpisu rozhodnúť v prípadoch ustanovení advokáta súdom do 31. decembra 2009.
K Čl. IV
Slovenská advokátska komora v rámci svojej právomoci dohliada na dodržiavanie povinností pri poskytovaní právnych služieb a má kapacity na výkon aj tejto funkcie. Akákoľvek činnosť iného orgánu je neprípustným zásahom ohrozujúcim nezávislosť a mlčanlivosť advokátskeho povolania.
16
K Čl. V
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013.
V Bratislave, 22. augusta 2012
Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Borec
minister spravodlivosti Slovenskej republiky