1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na 2. polrok 2012.
Zákonom č. 397/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 397/2011 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušil článok I zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. (ďalej len „zákon č. 68/2008 Z. z.“) s cieľom zmeniť súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa tak, že hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000 eur.
S cieľom stabilizovať fungovanie verejnoprávneho vysielania, zabezpečiť jeho nezávislosť a priamy vzťah medzi verejnosťou a Rozhlasom a televíziou Slovenska, sa navrhuje ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“) a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.
Vzhľadom k tomu, že článok I zákona č. 68/2008 Z. z., ktorý upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady je s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušený, je potrebné nanovo legislatívne upraviť oblasť vyberania, platenia a vymáhania úhrady. Navrhovaná právna úprava vychádza zo systému vyberania, platenia a vymáhania úhrady upraveného zákonom č. 68/2008 Z. z., no zároveň reaguje na problémy, ktoré vznikali pri aplikácii tohto zákona v praxi, s cieľom zefektívniť výber a vymáhanie úhrady.
Tak ako to z vyššie uvedeného vyplýva, predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady. Návrh zákona obsahuje legálnu definíciu pojmu platiteľ úhrady, stanovuje kto je vyberateľom a príjemcom úhrady, definuje účel použitia úhrady, určuje sadzbu úhrady a taktiež ustanovuje podmienky, za ktorých je platiteľ úhrady oslobodený od povinnosti platiť úhradu, alebo mu vzniká nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu. Návrh zákona zároveň upravuje povinnosti vznikajúce jednotlivým subjektom v súvislosti s vedením evidencie platiteľov vyberateľom úhrady.
Povinnosť platiť úhradu v zmysle návrhu zákona fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Úhradu len za
2
jedno odberné miesto platí platiteľ podľa predchádzajúcej vety, ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.
Navrhuje sa, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa nie je opodstatnená. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút je verejnoprávny vysielateľ oprávnený použiť výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Príjmy z úhrady je verejnoprávny vysielateľ oprávnený v zmysle návrhu zákona použiť aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.
Sadzba úhrady platiteľov podľa § 3 ods. 1 písm. a) je návrhom zákona stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, pričom navrhovaná právna úprava ustanovuje spôsob určenia sadzby úhrady v prípadoch keď dochádza k zníženiu alebo zvýšeniu počtu zamestnancov rozhodujúcemu pre určenie výšky úhrady.
Návrh zákona ustanovuje podmienky za akých vzniká platiteľovi, ktorým je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s takouto osobou, pričom táto osoba musí mať na adrese odberného miesta platiteľa trvalý pobyt. Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi po oznámení a preukázaní skutočností zakladajúcich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady. Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré priamo na základe zákona oslobodené od povinnosti platiť úhradu.
Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady.
Návrh zákona viaže
-nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1,
-nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto,
-nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu a
-nárok na platenie nižšej sadzby úhrady v prípade zníženia počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie sadzby úhrady,
3
na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. To znamená, že uvedené nároky nevznikajú platiteľovi priamo zo zákona, ale pre ich vznik je nevyhnutné aj konanie platiteľa, ktoré spočíva v oznámení a preukázaní vzniku tohto nároku vyberateľovi úhrady.
Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok a vtedy platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí. Kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
Na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie vyberateľ úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Návrh zákona ukladá dodávateľovi elektriny, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovni a katastrálnym úradom povinnosť poskytovať vyberateľovi úhrady súčinnosť na účely kontroly evidencie platiteľov. V súlade s predkladaným znením návrhu zákona je platiteľ úhrady povinný písomne oznamovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu, vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie zníženej sadzby úhrady, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.
Ako bolo vyššie uvedené predmetom návrhu zákona je tiež úprava vymáhania nezaplatenej úhrady, pričom vyberateľ úhrady je povinný uplatňovať si nárok na zaplatenie úhrady na súde.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, na zamestnanosť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Prijatie navrhovaného zákona bude mať sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
x
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá sa, že navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na zamestnanosť.
Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý vo východiskách na roky 2013 2015 počítal s transferom zo štátneho rozpočtu pre Rozhlas a televíziu Slovenska so sumou 98 116 275 eur v roku 2013, 101 307 097 eur v roku 2014 a 106 274 080 eur v roku 2015. Ako vyplýva z tejto doložky, úspora na štátnom rozpočte je predpokladaná v sume 84 116 275 eur v roku 2013, 87 307 097 eur v roku 2014 a 92 274 080 eur v roku 2015.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
5
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2012
2013
2014
2015
Príjmy verejnej správy celkom
0
-10 235 575
-13 328 097
-18 286 080
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
MKSR
0
0
0
0
RTVS, z toho:
0
-10 235 575
-13 328 097
-18 286 080
vplyv na OSVS(RTVS) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP
0
-98 116 275
-101 307 097
-106 274 080
vplyv na OSVS(RTVS) - dotácia zo ŠR zmluva
0
14 000 000
14 000 000
14 000 000
vplyv na OSVS(RTVS) - úhrada za služby verejnosti
0
73 880 700
73 979 000
73 988 000
z toho:
vplyv na ŠR (MK SR)
0
0
0
0
vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky
0
-94 351 850
-100 635 194
-110 560 160
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
MKSR
0
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
vplyv na ŠR (MK SR) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP
0
-98 116 275
-101 307 097
-106 274 080
vplyv na ŠR (MK SR) - dotácia zo ŠR zmluva
0
14 000 000
14 000 000
14 000 000
RTVS
0
-10 235 575
-13 328 097
-18 286 080
vplyv na OSVS(RTVS) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP
0
-98 116 275
-101 307 097
-106 274 080
vplyv na OSVS(RTVS) - dotácia zo ŠR zmluva
0
14 000 000
14 000 000
14 000 000
vplyv na OSVS(RTVS) - úhrada za služby verejnosti
0
73 880 700
73 979 000
73 988 000
z toho:
vplyv na ŠR
0
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte RVS
0
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2012
2013
2014
2015
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy
( - príjmy, + výdavky)
0
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
z toho vplyv na ŠR
0
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
6
Poznámka: Negatívny dopad v RTVS z titulu zníženia príjmov o 10,2 mil. eur je v rovnakej miere kompenzovaný znížením výdavkov subjektu, tak aby nedochádzalo k zmene jeho výsledného hospodárenia.
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Predmetom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je úprava platenia, vyberania a vymáhania úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.
Podľa platnej právnej úpravy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013, by sa mal zmeniť súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa tak, že hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska by mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000 eur. Úhrada a príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný na základe zmluvy so štátom by mali byť ako príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska zrušené.
S cieľom stabilizovať fungovanie verejnoprávneho vysielania, zabezpečiť jeho nezávislosť a priamy vzťah medzi verejnosťou a Rozhlasom a televíziou Slovenska, sa navrhuje ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
X zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
7
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhovaná právna úprava predpokladá zvýšenie objemu aktivít Rozhlasu a televízie Slovenska v súvislosti s vyberaním a vymáhaním úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.
Sadzba úhrady je v návrhu stanovená
a)na 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac pre platiteľa úhrady, ktorý je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a
b)pre platiteľa úhrady, ktorý je zamestnávateľom, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov na 4,64 eur, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, na 18,58 eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, na 79,66 eur, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, na 199,16 eur, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, na 464,71 eur, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov, a to vždy za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Predpokladané náklady na zabezpečenie vyberania a vymáhania úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania budú hradené z vybraných úhrad a predstavujú najmä
a)ostatné služby z toho najmä náklady za služby Slovenskej pošty za výber úhrady prostredníctvom SIPO (až 85 % z celkových nákladov);
b)nákup potrebných aktuálnych údajových databáz
1.zo Sociálnej poisťovne (cena za databázu sa dojednáva osobitne za každý kalendárny rok),
2.obchodných spoločností, ktoré dodávajú elektriku do domácností,
3.Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR;
c)podpora a servis k používanému softvéru na výber úhrady;
d)osobné náklady.
Tabuľka č. 3
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
8
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Tabuľka č. 4
Rozhlas a televízia Slovenska
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2012
2013
2014
2015
poznámka
Daňové príjmy (100)1
- z toho iné dane za tovary a služby (139 001)
úhrada za služby verejnosti
0
73 880 700
73 979 000
73 988 000
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
- z toho transfery v rámci verejnej správy (322) - dotácia zo ŠR zmluva
0
14 000 000
14 000 000
14 000 000
- z toho transfery v rámci verejnej správy (322) - transfer zo ŠR 0,142% z HDP
0
-98 116 275
-101 307 097
-106 274 080
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
-10 235 575
-13 328 097
-18 286 080
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2012
2013
2014
2015
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
9
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2012
2013
2014
2015
poznámka
Bežné výdavky (600) – Rozhlas a televízia Slovenska
0
-10 235 575
-13 328 097
-18 286 080
- transfer zo ŠR 0,142% z HDP
0
-98 116 275
-101 307 097
-106 274 080
- dotácia zo ŠR zmluva
0
14 000 000
14 000 000
14 000 000
- úhrada za služby verejnosti
0
73 880 700
73 979 000
73 988 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
-
-
-
-
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
-
-
-
-
Tovary a služby (630)2
-
-
-
-
Bežné transfery 641 012
-
-
-
-
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
-
-
-
-
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
-
-
-
-
Kapitálové transfery (720)2
-
-
-
-
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
-
-
-
-
Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Rozhlas a televízia Slovenska
0
-10 235 575
-13 328 097
-18 286 080
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
-
-
-
-
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
-
-
-
-
Kapitálové výdavky (700)
-
-
-
-
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
-
-
-
-
10
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Bežné výdavky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
0
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery 641 012
- transfer zo ŠR 0,142% z HDP
0
-98 116 275
-101 307 097
-106 274 080
- dotácia zo ŠR zmluva
0
14 000 000
14 000 000
14 000 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR
-84 116 275
-87 307 097
-92 274 080
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
- transfer zo ŠR 0,142% z HDP
0
-98 116 275
-101 307 097
-106 274 080
- dotácia zo ŠR zmluva
0
14 000 000
14 000 000
14 000 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
11
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci...)
12
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Návrh zákona nepredpokladá oproti súčasnej právnej úprave výrazný vplyv na hospodárenie domácností.
Pozitívne ovplyvnené budú domácnosti, v ktorých je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je poberateľom dôchodkových dávok starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku alebo ktorá je poberateľom rovnocenných dávok zo zahraničia, ak nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežije v domácnosti s osobou, ktorá ma takýto príjem. Takýmto osobám sa sadzba úhrady znižuje na polovicu.
Negatívny vplyv bude mať návrh zákona na poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorým nárok na zníženú sadzbu úhrady nevzniká a na poberateľov dôchodkových dávok, ktorý majú príjem zo zárobkovej činnosti a ktorí si podľa doterajšej právnej úpravy uplatňovali nárok na zníženú sadzbu úhrady.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V súčasnosti nie je možné kvantifikovať.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať vplyv na prístup ovplyvnených skupín obyvateľstva k zdrojom, právam, tovarom a službám.
13
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.
14
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
-bezpredmetné
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
-bezpredmetné
15
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- žiadne konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
-bezpredmetné
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
16
B. Osobitná časť
K čl. I:
K § 1:
Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ako hlavného zdroja financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike.
K § 2:
Úhrada vytvára na princípe solidarity priamy vzťah medzi verejnoprávnym vysielateľom a verejnosťou. Úhrada je v zmysle návrhu zákona určená výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a teda na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Rozhlasu a televízii Slovenska osobitnými predpismi.
K § 3:
Verejnoprávny vysielateľ poskytuje svoju službu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby jej solidárnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom samotná verejnosť subjektom práva nie je. Pri systéme financovania verejnej služby v oblasti vysielania prostredníctvom verejnej platby, ktorá je jedným z tradičných systémov financovania, je nevyhnutné špecifikovať osobu platiteľa, ktorá je súčasťou verejnosti a zároveň subjektom práva.
Povinnosť platiť úhradu fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Pre vznik povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, či elektrinu skutočne aj odoberá. Cieľom takejto úpravy vymedzenia platiteľa úhrady je to, aby platiteľ úhrady, ktorý prestane odoberať elektrinu bol „nútený“ túto skutočnosť dodávateľovi elektriny aj oznámiť, resp. ukončiť odber elektriny v odbernom mieste pre ktoré je platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo oznámiť zmenu odberateľa elektriny v domácnosti. Týmto spôsobom sa zabezpečí aktuálnosť evidencie odberateľov elektriny v domácnosti, ktorú vyberateľ úhrady využíva pri kontrole platenia úhrady, a zároveň aj zníženie administratívnej záťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.
Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.
K § 4:
Vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady je v zmysle návrhu zákona Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa platnej právnej úpravy je vyberateľom úhrady spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola pôvodne založená Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ako právnymi predchodcami Rozhlasu a televízie Slovenska, za nepodnikateľským účelom výberu úhrady pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas,
17
z dôvodu zníženia nákladov spojených s výberom úhrady. Nakoľko však od 1. januára 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej verejnoprávnej inštitúcie, ktorou je Rozhlas a televízia Slovenska, existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa už nie je opodstatnená.
V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia úhrady sa v návrhu zákona pre Rozhlas a televíziu Slovenska explicitne ustanovuje povinnosť viesť príjmy z úhrady na samostatnom účte a viesť analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút môže Rozhlas a televízia Slovenska použiť výhradne iba na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom príjmy z úhrady sa použijú aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.
K § 5:
Návrh zákona vymedzuje podmienky, za akých je platiteľ podľa § 3 písm. a) oslobodený od povinnosti platiť úhradu. Oslobodenie od povinnosti platiť úhradu môže vzniknúť u platiteľa, ktorý je fyzickou osobou v prípade, ak dôjde ku kumulatívnemu naplneniu pasívnej a aktívnej podmienky oslobodenia. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je buď sám fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom však návrh zákona ustanovuje, že táto osoba musí mať na adrese odberného miesta platiteľa trvalý pobyt (pasívna podmienka). Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi po oznámení a preukázaní skutočností zakladajúcich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka). Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku. Prístup, kedy nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu nevzniká priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok, ale vzniká po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti vyberateľovi úhrady, bol do návrhu zákona zavedený s cieľom donútiť platiteľov plniť si svoju oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady, a tým zabezpečiť aktuálnosť a úplnosť evidencie platiteľov a zároveň aj zníženie administratívnej a finančnej záťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.
Tak ako sa ukázalo pri aplikácii zákona č. 68/2008 Z. z., v zmysle ktorého je platiteľ taktiež povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, v prípade, že nesplnenie tejto povinnosti nie je postihnuté žiadnou sankciou, často sa stáva, že platiteľ ktorému vznikol nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu jednoducho prestane platiť úhradu, resp. ani ju nikdy platiť nezačne a to bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady. Dôsledkom toho je, že vyberateľ úhrady nevie, či príčinou neplatenia úhrady je skutočnosť, že platiteľovi úhrady vznikol nárok na oslobodenie od platenia úhrady alebo či ide o platiteľa, ktorý si neplní svoju zákonnú povinnosť platiť úhradu, a tak každého jedného takéhoto platiteľa musí v zmysle zákona povinne vyzvať na zaplatenie úhrady, čím sa neodôvodnene zvyšuje administratívna záťaž vyberateľa úhrady, ako aj jeho náklady na poštovné.
Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré priamo na základe zákona oslobodené o povinnosti platiť úhradu.
18
K § 6:
V § 6 sa upravuje sadzba úhrady. Výška sadzby úhrady zostáva nezmenená a pre platiteľa, ktorý je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome predstavuje 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ podľa § 3 písm. a), ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach (pasívna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).
Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku) alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti (pasívna podmienka) a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).
Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi (pasívna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).
Návrh zákona viaže nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto, ako aj nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu, na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto a nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku.
Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Platiteľom nie je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere a pre kategóriu zamestnávateľov od 3-9 zamestnancov sa navrhuje základná sadzba úhrady, čím sa sleduje minimalizácia finančnej záťaže najmenších zamestnávateľov a tzv. rodinných podnikov.
Návrh zákona ustanovuje, že rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, je počet zamestnancov v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí úhrada. Úhradu možno v zmysle § 7 ods. 2 návrhu zákona zaplatiť aj jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok a v takom prípade je pre určenie sadzby úhrady na celé takéto obdobie rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
Predkladaný návrh právnej úpravy zároveň ustanovuje, ako sa určuje výška sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, v prípade zníženia alebo zvýšenia počtu zamestnancov.
Ak sa zníži počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je platiteľom úhrady a takéto zníženie vplyv na určenie sadzby úhrady (pasívna podmienka), nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu (aktívna podmienka). Nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká po kumulatívnom splnení pasívnej a aktívnej podmienky ustanovenej návrhom zákona, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, ak sa platí
19
úhrada mesačne, alebo od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok.
Naopak ak sa zvýši počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom (pasívna podmienka), povinnosť platiť vyššiu sadzbu úhrady mu vzniká priamo zo zákona od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa platí úhrada mesačne, alebo od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok. Vznik povinnosti platiť vyššiu sadzbu úhrady nie je podmienený splnením si oznamovacej povinnosti (aktívna podmienka), nakoľko by to v praxi mohlo viesť k prípadom, kedy by platiteľ, ktorý je zamestnávateľom, zámerne neoznámil vyberateľovi úhrady zvýšenie počtu zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady s cieľom platiť nižšiu sadzbu úhrady.
K § 7:
Návrh zákona ustanovuje, že povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok, a vtedy platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí.
V zmysle navrhovanej právnej úpravy je vyberateľ úhrady povinný vrátiť úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu platiteľovi do 60 dní odo dňa, keď zistil túto skutočnosť alebo do 60 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, pričom prílohou žiadosti aj doklady preukazujúce vznik nároku na vrátenie úhrady alebo jej časti. Návrh zákona zároveň ustanovuje, že právo na vrátenie úhrady alebo jej časti, ktorá bola zaplatená bez právneho dôvodu, zanikne po uplynutí dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola úhrada vyberateľovi zaplatená.
Platiteľ je povinný zaplatiť úhradu vyberateľovi úhrady prevodom na účet alebo prostredníctvom poštového podniku. Platiteľovi úhrady tak ostáva zachovaná možnosť platby úhrady prostredníctvom produktu SIPO (sústredené inkaso platieb obyvateľstva).
K § 8:
Návrh zákona ustanovuje, že kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
K § 9:
Vyberateľ úhrady vedie v zmysle návrhu zákona na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Evidenciu platiteľov vytvára vyberateľ úhrady z údajov, ktoré mu poskytnú jednotliví platitelia úhrady a z údajov, ktoré na základe písomnej žiadosti vyberateľa úhrady poskytujú dodávateľ elektriny, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa a katastrálne úrady.
Platiteľ úhrady je povinný písomne oznamovať a preukazovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu. Rovnako je platiteľ úhrady povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť
20
úhradu podľa § 5 ods. 1, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie zníženej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.
Návrh zákona explicitne vymedzuje, aké údaje musí obsahovať písomné oznámenie platiteľa. V písomnom oznámení platiteľ podľa § 3 písm. a) uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a skutočnosti podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods.1 alebo ods. 3, a ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3, aj rodné číslo. Prílohou oznámenia o zániku povinnosti platiť úhradu platiteľa podľa § 3 písm. a) je doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný alebo doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v tomto odbernom mieste. Platiteľ, ktorý je zamestnávateľom uvedie v písomnom oznámení obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady, ak je právnickou osobou, a ak je fyzickou osobou uvedie obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady.
Všetky osobné údaje získané podľa tohto návrhu zákona podliehajú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a využívať ich možno len na účely podľa tohto zákona.
K § 10:
Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ nezaplatil úhradu, vyzve ho v lehote 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb spojených s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) ani napriek výzve nezaplatí úhradu a poštové sadzby do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške 17 eur. Ak na základe výzvy vyberateľa úhrady nezaplatí úhradu a poštové sadzby platiteľ, ktorý je zamestnávateľom, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške od 33 eur do 166 eur v závislosti od sadzby nezaplatenej úhrady. Nárok na zaplatenie úhrady je vyberateľ úhrady povinný uplatňovať na súde. Návrh zákona ustanovuje výnimku, kedy vyberateľovi úhrady povinnosť podľa predchádzajúcej vety nevzniká. Ide o prípad ak tak rozhodne generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska na základe niektorého z dôvodov uvedených v návrhu zákona.
K § 11:
Vzh