B. Osobitná časťK Čl. I
Ak má exekútor v úmysle postihnúť majetok štátu potenciálne chránený relatívnou exekučnou imunitou, je povinný spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručiť povinnému oznámenie, v ktorom predmetný majetok označí. Povinný môže v lehote 60 dní od doručenia tohto oznámenia podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku alebo s exekútorom uzavrieť dohodu písomnú dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku.
V tomto prípade účinky upovedomenia o začatí exekúcie (inhibitórium a arrestatórium) nastávajú rozdielne, a to podľa toho, či exekútor s povinným uzavrie alebo neuzavrie písomnú dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku a či súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku zastaví alebo nezastaví.
Účinky upovedomenia sú v navrhovanej právnej úprave suspendované kvôli zachovaniu účinkom relatívnej exekučnej imunity podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku.
Navrhovaná právna úprava priorizuje dohodu exekútora a povinného o majetku, ktorý relatívnej exekučnej imunite podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku nepodlieha. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu a počas jej plnenia nemožno pristúpiť k exekučnému postihnutiu iného majetku. Navrhovaná lehota 60 dní korešponduje s lehotou podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku.
Ustanovenie § 61c ods. 1 Exekučného poriadku označuje majetok štátu, ktorý nepodlieha exekúcii, t.j. majetok, ktorý má absolútnu exekučnú imunitu.
Odsek 2 označuje majetok štátu, ktorý má relatívnu exekučnú imunitu, t. j. účinky imunity nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. k).
V § 61c ods. 3 je zavedený princíp zodpovednosti správcu kapitoly za pohľadávky, ktoré z jeho činnosti vznikli.
Súd bude v prípadoch relatívnej exekučnej imunity zvažovať, či a z akých dôvodov je majetok štátu potrebné chrániť exekučnou imunitou, pričom dôkazné bremeno ohľadne naplnenia hypotézy ustanovenia § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku znáša povinný.
Vzhľadom na charakter incidenčných konaní podľa § 57 ods. 1 písm. d) a k) Exekučného poriadku súd na prejednanie vecí upravených v dotknutých písmenách obligatórne nariadi pojednávanie. Incidenčné konanie má charakter samostatného sporového konania prejednávaného v rámci konania exekučného. Na incidenčné konania sa primerane vzťahujú ustanovenia tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda i zásada ústnosti a priamosti. Charakter kontradiktórneho sporového konania vyžaduje navrhovanie dôkazných prostriedkov sporovými stranami a vykonanie pojednávania.
Súd rozhoduje v dvoch fázach – najprv osobitným výrokom vyhlási exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti tohto uznesenia osobitným uznesením exekúciu zastaví.