1
Dôvodová správa
B.Osobitná časť
K čl. I:
K bodu 1 a 6: Vyňatie úverov vlastníkom bytov a nebytových priestorov (v zastúpení
spoločenstva alebo správcu) na opravu alebo údržbu bytového domu z rozsahu pôsobnosti zákona.
Cieľom je, aby tieto úvery boli upravené špeciálnym režimom v záujme rozšírenia práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Hoci takéto úvery vybavujú správcovia alebo spoločenstvá vlastníkov bytov, splácajú ich a aj ručia za ne vlastníci bytov a nebytových priestorov v drvivej väčšine ide o spotrebiteľov. Z tohto dôvodu by títo spotrebitelia mali byť chránení a aj náležite predzmluvne informovaní. Práve poskytovanie štandardizovaných predzmluvných formulárov od viacerých veriteľov umožní vlastníkom bytov a nebytových priestorov správne sa rozhodnúť o plánovanom úvere na základe dostatku včasných a jednoducho porovnateľných informácií.
Tento špeciálny režim sa nevzťahuje na úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania, pretože takéto úvery sa poskytujú obmedzenému okruhu majiteľov bytov a nebytových priestorov vo verejnom záujme a za výhodnejších podmienok ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu. Z tohto dôvodu poberatelia takýchto úverov dostatočne chránení.
K bodu 2: Presné zadefinovanie pojmu iný veriteľ
Keďže pojem „iný veriteľ“ a s tým súvisiaci iný úver spôsobujú v zákone veľké výkladové a aplikačné problémy, navrhuje sa nová definícia, na základe ktorej sa niektoré ustanovenia tohto zákona budú vzťahovať len na presne vymedzený okruh iných veriteľov. Práve na tých, ktorí môžu byť z pohľadu spotrebiteľov najproblematickejší.
Za iných veriteľov sa tak budú považovať:
finančné inštitúcie, ktorým nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska alebo
nebankové subjekty.
Pričom rozhodujúce je, že tieto dve skupiny subjektov poskytujú presne vymedzené druhy úverov:
úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, ktorých lehota splatnosti je viac ako desať rokov (§ 1 ods. 3 písm. c)),
úvery, ktorých výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur (§ 1 ods. 3 písm. f)),
úvery, ktoré sa musia splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l)).
K bodu 3:
Ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zvýšenia ochrany spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia by veriteľ nemohol od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie stanovené zákonom (napríklad úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka) alebo určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách (napr. sadzobník poplatkov). Účelom je, aby veriteľ bol oprávnený žiadať od spotrebiteľa len poplatky, s ktorých existenciou bol spotrebiteľ oboznámený v čase uzatvárania zmluvy a s ktorými sa môže kedykoľvek jednoducho oboznámiť.
2
K bodu 4:
Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Týmto sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Jedná sa o súčasť dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice 2008/48/ES na stanovenie účinných, primeraných a odrážajúcich sankcií. Tento mechanizmus by mal motivovať veriteľa a zároveň prinášať spotrebiteľovi finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa.
K bodu 5: Vysporiadanie záväzkov pri odstúpení od zmluvy o viazanom spotrebiteľskom
úvere.
Doplnenie ustanovení je výsledkom problémov v aplikačnej praxi, kedy zákon nestanovuje, kto vráti spotrebiteľovi zaplatené splátky spotrebiteľského úveru, v prípade, ak dôjde k zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere napríklad z dôvodu nedodania tovaru alebo služby. Zákon v súčasnosti hovorí, že predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účasti spotrebiteľa, avšak v zákone chýba povinnosť veriteľa vrátiť spotrebiteľovi peňažné prostriedky, ktoré mu patria. Cieľom je preto posilniť ochranu slabšej zmluvnej strany spotrebiteľa a umožniť mu získať zaplatené peňažné prostriedky, čo najskôr. Z tohto dôvodu, bolo potrebné do zákona doplniť povinnosť aj pre spotrebiteľa, informovať veriteľa o odstúpení od zmluvy o kúpe tovaru alebo poskytnutí služby.
K bodu 7: Prechodné ustanovenia
V rámci nového § 25a sa do zákona dopĺňajú prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu novely.
Navrhuje sa obdobie na podanie žiadosti o zrušenie zápisu v podregistri iných veriteľov z dôvodu legislatívnej zmeny zákona zmena v definícii iného veriteľa. Takisto sa navrhuje ustanovenie, ktorým sa usporiadajú vynaložené náklady „iných veriteľov“ v súvislosti s nutnou registráciou v minulosti podľa tohto zákona vrátenie poplatku za zápis do podregistra iných veriteľov.
K bodu 8 a 9:
V súlade s čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa upravuje záverečné ustanovenie zákona a názov transpozičnej prílohy zákona.
3
K bodu 10:
Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 1.
K bodu 11: Dodatočné predpoklady výpočtu RPMN
Navrhuje sa nové znenie časti II prílohy č. 2 zákona, ktoré je plnou transpozíciou smernice 2011/90/EÚ. Pôvodné predpoklady stanovené v časti II prílohy I smernice 2008/48/ES nie postačujúce na jednotný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a už nie ani prispôsobenej súčasnej obchodnej situácii na trhu. Preto je nutné tieto predpoklady doplniť o ustanovenia týkajúce sa výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch na dobu neurčitú alebo pri opakovane plne splatných spotrebiteľských úveroch.
Európska komisia v súvislosti s prijatím smernice 2011/90/EÚ zverejnila 8. mája 2012 na svojom webovom sídle
príručku v anglickom jazyku, ktorá bližšie vysvetľuje predpoklady výpočtu RPMN uvedené v smernici 2011/90/EÚ. Táto príručka bude ihneď po preložení zverejnená aj na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky a bude veriteľom bližšie vysvetľovať predpoklady a postupy výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.
K čl. II:
K bodu 1:
Navrhovanou zmenou sa zabezpečí súlad s definíciou finančného nástroja v zmysle § 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Ide o ustanovenie, ktorým bola implementovaná smernica MiFID, v zmysle ktorej zlato nie je považované za finančný nástroj.
K bodu 2:
Ide o legislatívno- technickú zmenu v nadväznosti na navrhovanú zmenu v § 2 ods. 2 písmeno c) bod 1.
K bodu 3:
Ide o legislatívno-technickú zmenu. Nesprávne označenie odkazu nastalo vložením dvoch nových odsekov pri novele zákonom č. 644/2006 Z. z.
K bodu 4: Vyňatie iných úverov na nehnuteľnosti poskytovaných bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky svojim zamestnancom bez úroku alebo s úrokovou sadzbou nižšou ako prevláda na finančnom trhu, a ktoré sa neponúkajú verejne.
Cieľom úpravy je odstrániť problémy aplikačnej praxe, kedy banky poskytujúce úvery zaručené nehnuteľnosťou určené len pre svojich zamestnancov povinné zverejňovať na svojom webovom sídle údaj o základnej úrokovej sadzbe napriek tomu, že takéto úvery verejnosti neposkytujú.
4
K bodu 5:
Navrhovanou zmenou sa zabezpečí súlad s ustanovením § 54 ods. 3 tohto zákona, na základe ktorého vyplýva, že zástupcom správcu môže byť len fyzická osoba.
K bodu 6:
Úprava ustanovení o bankovom tajomstve súvisiacich s poskytovaním informácií o zostatku použiteľných finančných prostriedkov a platobných operáciách uskutočnených na platobnom účte spoločenstva alebo správcu spravujúcich bytový dom pre vlastníka bytu alebo nebytového priestoru.
K čl. III:
K bodu 1:
Navrhuje sa, aby pri zobrazovaní výšky zostatku vlastných finančných prostriedkov klienta bola zobrazovaná výška zostatku použiteľných vlastných finančných prostriedkov, t.j. disponibilný zostatok znížený o sumu prostriedkov z povoleného prečerpania.
K bodu 2:
Navrhuje sa, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov mali právo žiadať od poskytovateľa platobných služieb výpis z účtu bytového domu, v ktorom vlastnia byt alebo nebytový priestor, aj bez súhlasu spoločenstva alebo správcu spravujúceho bytový dom. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí podľa § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. majiteľmi takéhoto účtu bytového domu zriadeného v banke správcom alebo spoločenstvom, majú právo žiadať takýto výpis obsahujúci informáciu o aktuálnej výške zostatku použiteľných finančných prostriedkov a zoznam debetných platobných operácií uskutočnených na tomto platobnom účte za obdobie predchádzajúcich šiestich kalendárnych mesiacov jedenkrát ročne bez poplatkov. Za každé ďalšie poskytnutie takejto informácie v danom kalendárnom roku môže poskytovateľ platobných služieb účtovať primeraný poplatok v súlade so skutočnými nákladmi. Pri žiadosti o takýto výpis z účtu bytového domu sa majiteľ bytu alebo nebytového priestoru musí v banke okrem svojej totožnosti preukázať aj výpisom z listu vlastníctva bytu a nebytového priestoru, ktorý však nemusí byť určený na právne účely – napr. informatívny výpis z listu vlastníctva získaný cez Katastrálny portál ap.
K bodu 3:
Do zákona o platobných službách sa na základe konzultácií s Úradom na ochranu osobných údajov navrhuje doplniť ustanovenia nového § 88a, ktorými sa zohľadňujú pravidlá o ochrane osobných údajov a zároveň sa prispieva k eliminovaniu zneužívania platobných kariet, ku ktorému dochádza na úkor poskytovateľov platobných služieb, obchodníkov a predovšetkým na úkor oprávnených držiteľov platobných kariet. Pritom navrhnuté ustanovenie § 88a ods. 3 zákona o platobných službách je inšpirované ustanovením § 10 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ustanovením o nápise o zakázanom kusovom predaji cigariet) a navrhované ustanovenia § 88a ods. 1 a 2 zákona o o platobných službách inšpirované ustanoveniami § 89 ods. 1 a 2 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Je potrebné poznamenať, že k týmto krokom uvedeným v ustanoveniach nového § 88a sa vydavatelia platobných prostriedkov a obchodníci prijímajúci platobné prostriedky zaväzujú na základe zmlúv
5
uzatvorených s kartovými spoločnosťami. Aby bolo možné uskutočňovať tieto opatrenia v praxi, je nutné ich upraviť v zákone, ktorý určí, kto je oprávnený vyžadovať osobné údaje klientov, aké sú to osobné údaje a z akého dôvodu tieto údaje vyžaduje.
K čl. IV:
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2013.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 18. júla 2012.
Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter K a ž i m í r, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky