Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti  
na Slovensku za rok 2011  
1. Úvod  
Rovnosť medzi muţmi a ţenami (rodová rovnosť) patrí medzi základné hodnoty  
demokratických krajín a je vnímaná ako vyjadrenie sociálne spravodlivej demokratickej  
spoločnosti. Európska únia (ďalej len „EÚ“) zakotvuje rovnosť medzi muţmi a ţenami medzi  
základné princípy a zaväzuje členské štáty uplatňovať vo všetkých politikách opatrenia pre jej  
posilňovanie. Z toho princípu vychádza aj predkladaná Súhrnná správa o rodovej rovnosti na  
Slovensku za rok 2011, ktorá informuje o aktuálnom vývoji a trendoch ako aj o hodnotách  
základných ukazovateľov rodovej rovnosti, dostupných v čase spracovania správy. V správe  
sa kladie dôraz na analytické poznatky, ktoré viaceré štatistické ukazovatele vysvetľujú,  
interpretujú a naznačujú príčinné súvislosti. Viaceré indikátory mapujú aj dlhšie časové  
obdobie s cieľom poukázať na trendy alebo stagnáciu viacerých negatívnych fenoménov.  
Štruktúra kapitol správy vychádza zo štruktúry Správy EÚ o rovnosti medzi muţmi a ţenami,  
čo umoţní lepšie porovnávanie trendov a vývoja v oblasti rodovej rovnosti v porovnaní  
s kontextom EÚ. Štruktúra správy bola schválená Výborom pre rodovú rovnosť rady vlády  
pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na zasadnutí 17. februára 2012.  
1.1 Hlavné zistenia  
Napriek nespornému pokroku v oblasti rovnosti ţien a muţov na Slovensku pretrvávajú  
nerovnosti takmer vo všetkých oblastiach súkromného a verejného ţivota. Rodové nerovnosti  
v pracovnom procese, ale i iných oblastiach na Slovensku spôsobuje niekoľko navzájom sa  
ovplyvňujúcich faktorov. Patria k nim napr. tradičné rozdelenie rodových rolí, nízka znalosť  
svojich práv a agendy rodovej rovnosti a v neposlednom rade aj nedostatok sluţieb pre  
zosúladenie rodinného a pracovného ţivota. V nasledujúcom texte uvádzame súhrn  
najmarkantnejších rodových rozdielov, ktoré sa týkajú oblastí mapovaných správou.  
V oblasti zamestnanosti ţien je na Slovensku situácia porovnateľná s krajinami EÚ, hoci ju  
ovplyvňujú pre nás špecifické faktory ako väčšie regionálne rozdiely a málo pracovných  
miest na menšie úväzky. Miera ekonomickej aktivity u muţov dosahuje stále neporovnateľne  
vyššiu úroveň ako u ţien, keď rodový rozdiel dosahuje zhruba 17 p.b. Rovnako je to v prípade  
rozdielu v mierach zamestnanosti medzi ţenami a muţmi, ktorý dosahuje hodnoty cca. 13 p.b.  
v neprospech ţien. Nárast dlhodobej nezamestnanosti sa premieta aj do zloţenia skupiny  
nezamestnaných ţien a muţov podľa dĺţky trvania nezamestnanosti. Najväčšie rozdiely sa  
prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku; tento trend odráţa predovšetkým  
problémy ţien nad 45 rokov s uplatnením sa na trhu práce.  
V oblasti pracovného procesu sú ţeny konfrontované s horizontálnou i vertikálnou  
segregáciou. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne sluţby a školstvo tvoria ţeny aţ 80 %  
pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími  
zárobkami predstavujú ţeny iba 42 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú  
najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muţi -  
podnikatelia.  
1
Stále pretrvávajú výrazné rozdiely v platovom ohodnotení ţien a muţov; tzv. rodový mzdový  
rozdiel sa stabilne pohybuje nad 20 % a v 1. štvrťroku 2011 dosahoval hodnotu 20,9 %.  
Pozitívom je, ţe tento rozdiel sa zníţil v ostatných 5 rokoch o pätinu. Napriek veľmi dobrej  
vzdelanostnej úrovni ţien (na Slovensku dokonca vyššej ako u muţov) ţeny nedosahujú  
porovnateľné zárobky s muţmi, nakoľko vzdelanie v „typicky ţenských oblastiach“ je  
oceňované niţšie. Stereotypné predstavy a predsudky o „práci vhodnej pre ţeny“ sa odráţajú  
aj pri výbere študijných odborov. Rozdiely v platovom ohodnotení ţien sa prenášajú aj do  
rozdielov v zabezpečení muţov a ţien v dôchodkovom veku. Ţivotný štandard ţien  
v penzijnom veku sa výrazne zniţuje a posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej  
kategórii.  
V zamestnávateľskej praxi na Slovensku je veľmi rozšírené aj nerovnaké zaobchádzanie  
odvíjajúce sa od rodičovstva či materstva. Z uvedeného vyplýva (aj keď sú tam iné dôvody) aj  
nízke zastúpenie ţien na pozíciách vyššieho a vrcholového manaţmentu, čo znamená  
obmedzené moţnosti ţien podieľať sa na spolurozhodovaní. Podobne je to s participáciou  
ţien vo verejnom ţivote a v politike. Nízka účasť ţien vedie k tomu, ţe ţeny nemajú moţnosť  
ovplyvňovať strategické rozhodovanie a plánovanie, ktoré však má v konečnom dôsledku  
dopad aj na ich ţivotné situácie.  
Starostlivosť o deti a o iných členov rodiny zabezpečujú v dôsledku pretrvávajúcich  
rodových stereotypov naďalej prevaţne ţeny. Len veľmi málo otcov zostáva na rodičovskej  
dovolenke (ich podiel nikdy neprekročil 2 %). Nízky podiel muţov na domácich prácach a  
absentujúce verejné aj súkromné sluţby (resp. ich finančná nedostupnosť) mnohým ţenám  
bráni v návrate na trh práce a ţeny sú konfrontované s tzv. dvojitým bremenom. Mnohé ţeny  
poskytujú starostlivosť starším členom rodiny bez zodpovedajúceho vybavenia alebo  
dostupných sluţieb.  
Dôleţité sú z toho pohľadu následky krízy, o ktorých sa domnievame ţe sa budú prehlbovať.  
Hospodárska kríza ešte posilnila niektoré diskriminačné praktiky. Niektorí zamestnávatelia  
vyuţívajú krízu ako alibi pre zneuţitie pracovnej sily najmä ţien, ktoré sú skôr ochotné  
pracovať v neistých a prekérnych podmienkach, za niţší plat a bez sociálneho zabezpečenia.  
Tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti spôsobuje, ţe najmä ţeny sa rozhodujú prijať  
prácu aj pod ich úrovňou vzdelania a kvalifikácie.  
Ďalším váţnym problémom je násilie páchané na ţenách a domáce násilie, ktoré je napriek  
viacerým priaznivým legislatívnym úpravám stále aktuálnym a váţnym problémom, pričom  
absentuje systematický prístup k otázke riešenia problematiky násilia páchaného na ţenách  
a domáceho násilia, spojený najmä s nedostatkom primeraných sluţieb. Za pozitívum moţno  
povaţovať podpísanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ţenách a domácemu  
násiliu a o boji proti nemu. Plnenie medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z tohto  
dohovoru po jeho ratifikácii Slovenskou republikou značnou mierou napomôţe k prevencii  
tohto fenoménu a účinnej pomoci ţenám zaţívajúcim násilie v párových vzťahoch.  
Celkovo môţeme konštatovať, ţe ţeny v SR sú diskriminácii vystavené v oveľa vyššej miere  
ako muţi (diskriminácia na základe pohlavia bola aţ dvojnásobne častejšie smerovaná k  
ţenám a diskriminačné praktiky súvisiace s rodinnou situáciou sa týkali prevaţne ţien): ţeny  
v SR čelia nie len „rodovo neutrálnym“ formám diskriminácie (z dôvodu veku, zdravotného  
stavu či etnicity) a vyššej diskriminácii na základe pohlavia, ale aj ďalším formám –  
zaloţeným na rodičovských povinnostiach (starostlivosť o deti je stále mnohými  
zamestnávateľmi vnímaná ako záleţitosť ţien).  
2
1.2 Súhrn indikátorov rodovej rovnosti  
Absolútny rodový  
rozdiel1  
Ţeny  
Muţi  
-27 SK  
Indikátor  
SK  
-27 SK  
-27  
13,0  
11,9  
16  
Miera zamestnanosti (v %, 20 – 64 ročných, 2011)  
Miera zamestnanosti (v %, 15 – 64 ročných, 2010)  
Miera zamestnanosti starších (v %, 55 64 ročných, 2010)  
57,6  
52,3  
28,7  
62,1  
58,2  
38,6  
72,7 75,1  
65,2 70,1  
15,1  
12,9  
25,3  
54  
54,6  
8,7  
Podiel pracujúcich na kratší pracovný čas (v %, zo všetkých  
zamestnaných, 2010)  
5,4  
31,9  
2,8  
2,6  
23,2  
Miera nezamestnanosti (v %, 2011)  
13,6  
9,5  
10,11  
3,8  
13,5 9,8  
0,1  
0,3  
Miera dlhodobej nezamestnanosti (v %, 2010)  
9
3,9  
0.5  
0,1  
Rodový príjmový rozdiel v neupravenej forme (v %, 2010)  
Rodová distribúcia neplatenej práce (hod/týţdeň, 2010)  
Celková dotácia platenej a neplatenej práce (hod/týţdeň, 2010)  
Miera rizika príjmovej chudoby (v %, 2010)  
20,7  
18,4  
14,7  
0,5  
16,42  
15,3  
8,6  
24,5  
67,1  
12,2  
24,5  
61,9  
17,2  
6
9,2  
52,6 53,3  
11,7 15,7  
1,5  
Miera rizika príjmovej chudoby starších (v %, 65 a viac ročných,  
2010)  
10,1  
18,1  
3,9  
12,9  
6,2  
5,2  
Miera materiálnej deprivácie (v %, 2010)  
25,7  
21,6  
18,1  
24,5  
23,9 16,9  
19,6 22,3  
1,8  
2
1,2  
2,2  
Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (v %, 2010)  
Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia starších  
(v %, 65+ ročných, 2010)  
19,5  
78,84  
38  
22,6  
81,93  
34  
12,3 16,2  
7
6,4  
71,6  
76  
2
7,22  
roka  
Stredná dĺţka ţivota pri narodení (v rokoch, 2010)  
5,9 roka  
32  
Politická participácia na európskej úrovni (v %, Európsky  
parlament, 2012)  
62  
66  
24  
Politická participácia na národnej úrovni (v %, národné  
parlamenty, 2011)  
15,3  
14  
0
25  
23  
14  
84,7 75  
69,4  
63  
50  
54  
72  
Politická participácia v národných vládach (v %, 2011)  
86  
77  
86  
Politická participácia vo vedení regionálnych zastupiteľstiev (v  
%, 2011)  
100  
100  
Politická participácia na regionálnej úrovni  
(v %, reg. zastupiteľstvá, 2011)  
Miera participácie na riadení  
15,4  
34,6  
32  
84,6 68  
65,4 67  
69,2  
30,8  
36  
34  
334  
(vedúci pracovníci /manaţérky, 2010)  
Rodová skladba najvyššieho súdu (v %, 2011)  
52  
20  
13  
33  
18  
14  
48  
80  
87  
67  
82  
86  
4
15  
64  
72  
Rodová skladba vedenia centrálnej banky (v %, 2011)  
Rodová skladba vo vedení najväčších firiem (v %, 2011)  
60  
74  
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa, Eurostat, ÚPSVaR, Ministerstvo vnútra SR  
a iné.  
1 Sezónne neočistené údaje za 4.štvrťrok 2011  
2 Predbeţné údaje. Definícia pozri Kap. 4.  
3 Rok 2009  
4 Kategórie 121 Directors and chief executives + 13 Managers of small enterprises (Database: women&men in  
decisionmaking). Poznámka: nie je úplne komparatívne s údajmi za Slovensko)  
3
2. Vývoj v oblasti rodovej rovnosti v roku 2011  
2.1 Politika a legislatíva  
Slovenská republika má v oblasti rodovej rovnosti pomerne účinnú domácu legislatívu a stala  
sa aj zmluvnou stranou záväzných multilaterálnych medzinárodných zmlúv ako je Dohovor o  
odstránení všetkých foriem diskriminácie ţien (New York, 18. decembra 1979, vyhláška č.  
62/1987 Zb.) a Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie  
ţien (New York, 6. októbra 1999, oznámenie č. 343/2001 Z. z.). Silný dôraz na rovnosť ţien a  
muţov kladie aj EÚ, ktorá ju zakotvila v Zmluve o zaloţení Európskeho spoločenstva (tzv.  
Amsterdamská zmluva) a prevzala aj do Lisabonskej zmluvy. Lisabonskou zmluvou sa  
menia, dopĺňajú a aktualizujú predchádzajúce zmluvy o EÚ a uznávajú sa ňou práva, slobody  
a zásady ustanovené v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je ako jej súčasť  
právne záväznou aj pre SR. To znamená, ţe EÚ musí pri navrhovaní a uplatňovaní  
sekundárnych právnych aktov EÚ dodrţiavať základné práva ustanovené v charte a takto  
musia konať aj členské štáty EÚ pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Medzi práva, ktoré  
by mal kaţdý poţívať, patrí aj rovnosť pred zákonom, dodrţiavanie zákazu diskriminácie a  
rovnosť medzi muţmi a ţenami.  
Slovenská republika posilnila v zmysle legislatívy a politiky EÚ v roku 2011 legislatívny  
a inštitucionálny rámec týkajúci sa rodovej rovnosti, a to predovšetkým novelou Zákonníka  
práce, zákona o inšpekcii práce a novelizáciou ďalších právnych predpisov. Ďalším  
dôleţitým prínosom bolo podpísanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na  
ţenách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.  
Zákonník práce  
Problematikou rodovej rovnosti a rovnosti príleţitosti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov  
a zamestnanosti sa zaoberá Zákonník práce. Zákonník práce v čl. 6 Základné zásady  
ustanovuje, ţe ţeny a muţi majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k  
zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.  
Tehotným ţenám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ţenám sa  
zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti  
s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah  
s dieťaťom po jeho narodení. Ţenám a muţom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im  
umoţňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) v roku 2011  
predloţilo vláde SR dve novely Zákonníka práce, ktoré sa okrem iného dotýkali  
zadefinovania jasného vzťahu medzi uplatňovaním antidiskriminačného zákona a Zákonníka  
práce v oblasti aplikovania zásady rovnakého zaobchádzania. Na základe poţiadavky  
Európskej komisie predloţilo MPSVR SR v roku 2011 novelu Zákonníka práce (zákon č.  
48/2011 Z. z.), ktorej účelom bolo:  
1. Článok 1. Základné zásady presnejšie vymedzil vzťah medzi antidiskriminačným  
zákonom (zákon č. 365/2004 Z. z.) a Zákonníkom práce, upravil výnimku z aplikácie  
zásady rovnakého zaobchádzania (tzv. prípustné rozdielne zaobchádzanie). Podľa  
Európskej komisie znenie čl.1 Základných zásad Zákonníka práce nebolo v súlade  
s právom Európskej únie a ani s antidiskriminačným zákonom. Z uvedených dôvodov  
sa v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce doplnil odkaz na antidiskriminačný  
zákon, ktorý ako právny predpis lex generalis upravuje zásadu rovnakého  
zaobchádzania a prípustné rozdielne zaobchádzanie. Do čl. 1 Základných zásad  
4
Zákonníka práce boli doplnené dôvody „sexuálna orientácia“ a „genetické vlastnosti“  
s cieľom zaistenia súladu s právom EÚ.  
2. Článok 6. Základných zásad, § 157 a § 161 zosúladil Zákonník práce s právnymi  
predpismi EÚ tak, aby sa vymedzila ochrana biologického stavu tehotnej ţeny  
a osobitného vzťahu medzi ňou a dieťaťom a aby sa pri zabezpečovaní pracovných  
podmienok prihliadalo aj na potreby ţien a muţov starajúcich sa a vychovávajúcich  
deti. Prijaté zmeny týchto ustanovení vychádzajú z účelu smernice Európskeho  
parlamentu a Rady 2006/54 ES, ktorou sa osobitne chráni biologický stav ţeny v čase  
tehotenstva, krátko po pôrode a v čase dojčenia a osobitný vzťah medzi matkou  
a dieťaťom krátko po pôrode, pričom po uplynutí tohto obdobia uţ nie je potrebné  
chrániť tento stav a vzťah osobitným spôsobom, ktorý uprednostňuje túto ţenu pred  
inými ţenami a pred muţmi. V nadväznosti na citovanú smernicu sa v Zákonníku  
práce zvýšila ochrana pracovných podmienok matky v čase návratu z materskej  
dovolenky a zabezpečilo sa týmto aj právo na prospech, na ktorý by ţena mala, ak by  
na materskú dovolenku nenastúpila (§ 157). V lade s filozofiou Zákonníka práce sa  
analogicky priznáva obdobné právo aj muţovi. Účelom zmeny čl. 6 Základných zásad  
Zákonníka práce je vyváţenie rodinného a pracovného ţivota tak, aby sa pri utváraní  
a zabezpečovaní pracovných podmienok prihliadalo aj na potreby ţien a muţov  
starajúcich sa a vychovávajúcich deti.  
3. § 13 odsek 2 Zákonníka práce zosúladil toto ustanovenie s § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1  
antidiskriminačného zákona; Zákonník práce výslovne uvádza aj ďalšie dôvody, kedy  
sa zakazuje diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom základné definície  
a prípustné výnimky (prípustné rozdielne zaobchádzanie) sa spravujú ustanoveniami  
antidiskriminačného zákona. Vzhľadom na to, ţe výslovné vymedzenie  
antidiskriminačných dôvodov v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce je širšie ako  
to ustanovuje antidiskriminačný zákon a vzhľadom na to, ţe články Základných zásad  
Zákonníka práce majú všeobecnejšiu povahu, bol zosúladený § 13 ods. 2 Zákonníka  
práce s čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce s antidiskriminačným zákonom.  
Zákonník práce výslovne uvádza aj ďalšie dôvody, kedy sa zakazuje diskriminácia  
v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom základné definície a prípustné výnimky sa  
spravujú antidiskriminačným zákonom.  
4. § 157 ods. 1 Zákonníka práce zosúladil toto ustanovenie so smernicami EÚ; právna  
úprava vyplývajúca z prijatej novely sa dotýka podmienok návratu zamestnankyne po  
materskej dovolenke a zamestnanca po rodičovskej dovolenke do práce a § 157 ods. 2  
Zákonníka práce sa týka návratu zamestnankyne/ca po skončení rodičovskej  
dovolenky do práce.  
5. Všeobecne do tejto novely boli transponované nasledovné smernice Európskeho  
parlamentu a Rady:  
- 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady  
76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s muţmi a ţenami,  
pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní  
a o pracovné podmienky (od 15. augusta 2009 je nahradená smernicou Európskeho  
parlamentu a Rady 2006/54/ES)  
- 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda  
o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESS EUROPE, UEAPME, CEEP  
a ETUC a zrušuje sa smernica 96/34/ES do 8.3.2012  
Podľa článku 10 bod 2 smernice 92/85/ES o zavedení opatrení na podporu zlepšenia  
bezpečnosti a ochrany zdravia tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo  
5
dojčiacich pracovníčok, v zmysle ktorej, „ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle  
článku 2 v období uvedenom v bode 1 (tehotná pracovníčka, pracovníčka krátko po pôrode,  
dojčiaca pracovníčka), musí písomne uviesť opodstatnené dôvody jej prepustenia. Na základe  
uvedeného sa do Zákonníka práce doplnilo, ţe zamestnávateľ môţe skončiť pracovný pomer  
v skúšobnej dobe s tehotnou ţenou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode  
a dojčiacou ţenou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej  
tehotenstvom alebo materstvom a musí ho náleţite písomne odôvodniť, inak je neplatné.  
Zákonom č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce  
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa s účinnosťou  
od 1. septembra 2011 novelizoval § 13 ods. 4 Zákonníka práce. V súvislosti s dodrţaním  
zásady rovnakého zaobchádzania sa doplnilo ustanovenie § 13 ods. 4 o právo zamestnanca  
podať zamestnávateľovi sťaţnosť nielen v súvislosti s porušením zásady rovnakého  
zaobchádzania, ale aj z dôvodov uvedených v § 13 ods. 3 (napríklad mobbing a bossing na  
pracovisku).  
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ţenách a domácemu násiliu a o boji  
proti nemu  
Dňa 11. mája 2011 podpísala Slovenská republika v Istanbule nový Dohovor Rady Európy o  
predchádzaní násiliu na ţenách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len  
Dohovor“), ktorý je prelomovým medzinárodným právnym dokumentom zaväzujúcim  
členské štáty Rady Európy prijať účinné legislatívne a iné opatrenia na boj proti násiliu  
páchanému na ţenách a domácemu násiliu. Dohovor je multilaterálnou medzinárodnou  
zmluvou prezidentskej povahy, medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných  
slobodách, medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických  
osôb alebo právnických osôb a medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný  
zákon. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyţaduje súhlas  
Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má  
prednosť pred zákonmi.  
Vláda SR sa Dohovorom zaoberala na svojom zasadnutí 4. mája 2011, kedy schválila  
uznesenie č. 297 o jeho podpísaní s výhradou ratifikácie. Rovnakým uznesením vlády SR  
uloţila „ministerke spravodlivosti v spolupráci s ministrom zahraničných vecí, ministrom  
vnútra, podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva,  
vedy, výskumu a športu, ministrom kultúry, ministrom zdravotníctva, podpredsedom vlády a  
ministrom financií, ministrom hospodárstva, 1. podpredsedom vlády a ministrom dopravy,  
výstavby a regionálneho rozvoja, generálnym prokurátorom SR, predsedníčkou Štatistického  
úradu SR a zástupcami vybraných mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti  
predchádzania násiliu na ţenách a domácemu násiliu a boja proti nemu, vykonať právnu  
analýzu dohovoru a v prípade potreby predloţiť na rokovanie vlády návrh potrebných  
legislatívnych úprav na zabezpečenie vykonávania dohovoru“ v termíne do 30. júna 2013  
a v termíne do 31. decembra 2013 „predloţiť na rokovanie vlády návrh na ratifikáciu  
dohovoru po vykonaní právnej analýzy a po prijatí potrebných legislatívnych opatrení  
zabezpečujúcich vykonávanie dohovoru.“  
Ministerka spravodlivosti SR oslovila listom z 28. júna 2011 vecne príslušné rezorty so  
ţiadosťou o poskytnutie súčinnosti a o identifikovanie a prijatie, resp. zabezpečenie  
potrebných opatrení v rámci pôsobnosti daného rezortu týkajúcich sa implementácie článkov  
dohovoru a o identifikovanie kontaktnej osoby za rezort, ktorá bude spolupracovať pri plnení  
úloh súvisiacich s predloţením návrhu na ratifikáciu dohovoru Slovenskou republikou.  
K dohovoru sa konala v Bratislave významná medzinárodná konferencia Efektívne spôsoby  
predchádzania násiliu na ţenách a domácemu násiliu a boja proti nemu, ktorú zorganizovalo  
6
Ministerstvo spravodlivosti SR v partnerstve s Radou Európy a Nórskymi grantmi dňa 29.  
novembra 2011. Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia/kyne z 18 členských štátov Rady  
Európy, resp. prijímateľských a donorských štátov nórskych grantov v programovom období  
2009 - 2014. V rámci programu konferencie vystúpili zástupkyňa generálneho tajomníka  
Rady Európy, osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie na ţenách, ministerka spravodlivosti  
Slovenskej republiky, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,  
štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva Nórskeho kráľovstva, ako aj členovia/ky  
Parlamentného zhromaţdenia Rady Európy, Kongresu miestnych a regionálnych samospráv  
Rady Európy a ďalší experti/ky z Rady Európy a zo Slovenskej republiky, vrátane  
zástupcov/kýň MPSVR SR a medzinárodných i domácich mimovládnych organizácií.  
Strategické dokumenty a akčné plány  
Strategické dokumenty a akčné plány, ktorými sa riadila politika rodovej rovnosti v roku 2011  
boli:  
. Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013  
bola schválená uznesením vlády č. 272 z 8. apríla 2009. Je základným programovým  
dokumentom vlády SR v oblasti rodovej rovnosti. Stratégia identifikovala a navrhla spôsob  
cieleného uchopenia európskej politiky rodovej rovnosti a jej implementáciu de iure a de  
facto.  
. Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 2013  
schválený vládou Slovenskej republiky dňa 12. mája 2010 uznesením č. 316/2010; vychádza  
z primárnej a sekundárnej legislatívy EÚ a je v súlade so Stratégiou EÚ rovnosti ţien a muţov  
na roky 2010 - 2015. Prostredníctvom realizácie úloh zadefinovaných v predmetnom pláne  
bude Slovenská republika pripravovať odpočet plnenia záväzkov vyplývajúcich z európskej  
stratégie. Plán bude vyhodnotený a aktualizovaný pre nasledovné obdobie ako súčasť  
Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.  
. Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ţenách na roky  
2009 2012 (NAP)  
schválený vládou Slovenskej republiky dňa 17. júna 2009 uznesením č. 438 nadväzuje na  
operačné ciele Národnej stratégie na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ţenách  
a v rodinách, pričom ich rozvíja v zhode s novými skutočnosťami a poţiadavkami  
medzinárodných dokumentov a praxe. Úlohy NAPu sú prevaţne formulované v kontexte  
predchádzajúceho plánu konkrétnymi opatreniami v pôvodne stanovených štyroch oblastiach,  
pričom oblasť výskumu je rozšírená o otázky štatistického zisťovania a monitoringu. Materiál  
je ďalej doplnený o tri rozširujúce oblasti, a to vzdelávanie a scitlivovanie pomáhajúcich  
profesií, násilie voči ţenám na pracovisku a práca s páchateľmi násilia.  
V roku 2011 bola vypracovaná a vládou schválená Priebeţná správa o plnení Národného  
akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ţenách na roky 2009 – 2012 a  
aktualizácia úloh. Z hľadiska finančného zabezpečenia NAPu je podstatná časť úloh finančne  
zabezpečená v rámci rozpočtov zodpovedných subjektov, ako aj z prostriedkov Európskeho  
sociálneho fondu v rámci pripravovaného národného projektu z Operačného programu  
Zamestnanosť a sociálna inklúzia (OP ZaSI), zameraného na prevenciu a elimináciu násilia  
páchaného na ţenách. Je nutné zdôrazniť, ţe pri realizovaní úloh NAP sa ukázala ako  
nezastupiteľná úloha mimovládnych organizácií (ďalej len „MVO), ktoré majú dlhoročné  
skúsenosti a odborné znalosti v oblasti násilia páchaného na ţenách a je dôleţité osobitne  
vyzdvihnúť význam úzkej kooperácie štátneho sektora a MVO. V oblasti reálnej pomoci  
ţenám, na ktorých je páchané násilie, a ich deťom majú dôleţité postavenie aj samosprávne  
7
kraje a obce, ktoré venujú rastúcu pozornosť skvalitňovaniu pomoci obetiam násilia  
páchaného na ţenách. Úlohy z NAPu a pripravovaného národného projektu boli prenesené aj  
do Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej  
republike na roky 2012 2015, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 807 zo 14. decembra  
2011.  
. Opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného ţivota  
Cieľom schválených opatrení je podporiť zvýšenie zamestnanosti osôb s rodinnými  
povinnosťami a zodpovednosťou za nezaopatrené deti a odkázaných (závislých) členov  
najbliţšej rodiny a zníţenie rizika, ţe tieto osoby budú vystavené dileme práca verzus rodina  
alebo sa stanú objektom diskriminácie na trhu práce a v zamestnaní z dôvodu starostlivosti  
o rodinu. Rodinné povinnosti obmedzujú moţnosti ďalšieho vzdelávania, prístup k  
zamestnaniu, účasť, resp. návrat na trh práce, ale aj odborný a kariérny rast a často sú bariérou  
pri udrţaní si zamestnania. V roku 2011 sa začali práce na aktualizácii opatrení tak, aby sa  
navrhnuté opatrenia stali nástrojom vytvárania priestoru pre vyrovnávanie sa s nepriaznivými  
demografickými zmenami na Slovensku. Pripravovaný materiál redefinuje odporúčania pre  
sociálnych partnerov a vyššie územné celky, ako aj obce a mestá.  
Na základe uznesenia vlády SR č. 862/2007 z 11. októbra 2007 bola v roku 2011 vypracovaná  
uţ tretia Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2010. Správu  
prerokovala Hospodárska a sociálna rada SR dňa 28. marca 2011. Vláda SR predmetnú  
správu prerokovala na zasadnutí dňa 13. apríla 2011 a schválila uznesením č. 247/2011  
s pripomienkami a predloţila ju na rokovanie Výboru pre sociálne veci a Výboru pre ľudské  
práva a národnostné menšiny NR SR.  
2.2 Inštitucionálny rozvoj  
Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť  
V roku 2011 sa vytvoril priestor pre deliberatívnu demokraciu predovšetkým novým  
inštitucionálnym mechanizmom v podobe Rady vlády pre ľudské práva, národnostné  
menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „Rada“), ktorá zavŕšila reformu poradných orgánov  
vlády Slovenskej republiky. Podľa schváleného štatútu je Rada stálym odborným, poradným,  
koordinačným a konzultatívnym orgánom vlády Slovenskej republiky aj v oblasti  
presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania a princípu rovnosti vrátane rodovej rovnosti,  
sleduje vnútroštátne plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti  
ochrany ľudských práv, predovšetkým záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov,  
vrátane súvisiacich opčných protokolov ratifikovaných Slovenskou republikou. Členkami  
a členmi rady sú najmä štátni tajomníci/čky, zástupkyne/zástupcovia verejnej správy a  
odborníci/čky z oblasti ľudských práv .  
Úlohy sekretariátu Rady vykonáva Sekcia ľudských práv a rovnakého zaobchádzania  
Úradu vlády SR. Na sekcii vznikol aj odbor rovnakého zaobchádzania a rodovej  
rovnosti, ktorý má horizontálne implementovať problematiku ľudských práv, rovnosti  
príleţitostí a zaoberať sa aj otázkami spolupráce s mimovládnymi neziskovými  
organizáciami. V oblasti ľudských práv a rovnakého zaobchádzania sekcia zabezpečuje  
odborný, poradenský a iniciatívny servis pre podpredsedu vlády SR pre ľudské práva  
a národnostné menšiny.  
8
Výbor pre rodovú rovnosť  
Jedným z výborov Rady je Výbor pre rodovú rovnosť ustanovený ako odborný, poradný a  
koordinačný orgán Rady. Sekretariát výboru je spoločným sekretariátom aj pre ďalšie tri  
výbory Rady a sídli na MPSVR SR. Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí odborne  
zastrešuje činnosť výboru. Riaditeľka odboru je zároveň výkonnou tajomníčkou výboru bez  
hlasovacieho práva. Výbor na svojom konštitutívnom zasadnutí 20. 6. 2011 prijal návrh  
svojho štatútu. Prvé riadne zasadnutie výboru sa konalo 23. 9. 2011. Výbor pre rodovú  
rovnosť na svojom prvom riadnom zasadnutí schválil rokovací poriadok v zmysle  
pripomienok a zvolil podpredsedníčku výboru. Výbor schválil plán práce na rok 2011  
a vytvoril pracovné skupiny pre nasledujúce oblasti:  
Tvorba stratégií v oblasti rodovej rovnosti  
Ekonomika, trh práce a zosúladenie rodinného a pracovného ţivota  
Eliminácia násilia páchaného na ţenách  
Vzdelávanie, veda a výskum  
Zdravie  
Rodové nerovnosti vo vede a výskume  
Rodičovstvo a súkromný ţivot  
Výbor pre rodovú rovnosť na svojom druhom riadnom zasadnutí zobral na vedomie  
informáciu o návrhu prípravy Stratégie na ochranu a podporu ľudských práv na Slovensku.  
Na pokračovaní zasadnutia 1. 12. 2011 výbor prerokoval národný projekt Inštitút rodovej  
rovnosti, ktorý je rezortným projektom MPSVR SR a je podporený z Európskeho sociálneho  
fondu a národný projekt Eliminácia a prevencia násilia páchaného na ţenách, ktorý rezort  
MPSVR SR pripravuje. V ďalšom priebehu rokovania sa venoval výbor Výročnej správe  
horizontálnej priority rovnosť príleţitostí a iným aktuálnym otázkam.  
Druhým realizovaným opatrením v oblasti podpory rozvoja občianskej spoluúčasti na  
rozhodovaní o otázkach verejného záujmu bolo zriadenie postu splnomocnenca vlády  
Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti. Splnomocnenec je členom Rady  
a zároveň predsedá jej Výboru pre mimovládne organizácie. Všetky doteraz existujúce  
poradné orgány pre oblasť ľudských práv, eliminácie diskriminácie a rozvoja občianskej  
spoločnosti, transformované na Výbory novej Rady, majú v Rade svojho zástupcu/kyňu,  
ktorý/á bude reprezentovať danú ľudsko-právnu oblasť.  
Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí MPSVR SR  
Národný inštitucionálny mechanizmus tvorí v rámci štruktúry MPSVR SR od roku 1999  
odbor, ktorý prešiel viacerými zmenami. Od 15. marca 2007 bol odbor rodovej rovnosti  
a rovnosti príleţitostí (ďalej len „ORRRP“) MPSVR SR v priamej riadiacej a kontrolnej  
pôsobnosti ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR; v roku 2010 prešiel do priamej  
pôsobnosti štátnej tajomníčky MPSVR SR. Organizačné zmeny uskutočnené v roku 2010  
a 2011 znamenali pre ORRRP najmä zníţenie administratívnych kapacít. ORRRP bola v roku  
2010 pričlenená agenda integrácie cudzincov bez personálneho posilnenia. Organizačnou  
zmenou z 25. 8. 2011 bola agenda integrácie cudzincov odčlenená z odboru a vytvorené  
Centrum pre koordináciu integrácie cudzincov s rovnakým počtom zamestnancov  
ako ORRRP (3 štátnozamestnanecké miesta (ďalej len „ŠZM“). Rapídnym zníţením  
administratívnych kapacít ORRRP z pôvodných 10 ŠZM na 3 ŠZM a pri zachovaní plného  
rozsahu pôvodnej agendy z roku 2010, ORRRP iba s veľkými nasadením a vysokým počtom  
nadpracovaných hodín plnil úlohy Slovenskej republiky v danej agende. Od septembra 2011  
došlo k zmene na poste riaditeľky ORRRP a od októbra bol počet ŠZM zvýšený na 4 ŠZM, čo  
však predstavuje menej ako polovicu pôvodného stavu z júna 2010.  
9
ORRRP reprezentuje SR v rôznych medzinárodných orgánoch a poradenských komisiách a  
vykonáva popri štandardných úlohách aj funkciu koordinátora pre horizontálnu prioritu  
rovnosť príleţitostí v štrukturálnych fondoch; Na základe Národného strategického  
referenčného rámca je MPSVR SR zodpovedné za koordináciu horizontálnej priority rovnosť  
príleţitostí (HP RP). ORRRP zabezpečoval proces koordinácie implementovania HP RP  
prostredníctvom oddelenia podporného strediska k rovnosti príleţitostí. Organizačnou  
zmenou z 1. 11. 2010 bolo podporné stredisko zrušené. Pre agendu HP RP bola vyčlenená na  
plný úväzok iba jediná osoba a to aţ od októbra 2011. Uvedená organizačná zmena na  
MPSVR SR váţne ohrozila schopnosť plniť úlohy v zmysle úloh zadefinovaných  
v Národnom strategickom referenčnom rámci a v Systéme riadenia štrukturálnych  
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007–2013.  
ORRRP organizoval v roku 2011 viacero seminárov, konferencií a panelovú diskusiu ako  
napr. dňa 30. 5. 2011 konferenciu Prínosy a benefity sluţieb starostlivosti spojenú so  
slávnostným ocenením jubilejného 10. ročníka súťaţe Zamestnávateľ ústretový k rodine,  
rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí. Konferenciu otvorila štátna tajomníčka MPSVR SR  
a ocenenia víťazom odovzdal podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny.  
Dňa 8.12.2011 ORRRP zorganizoval panelovú diskusiu Rovnoprávne rodičovstvo a  
striedavá starostlivosť.  
Za pozitívum v roku 2011 moţno povaţovať implementáciu národného projektu Inštitútu  
rodovej rovnosti z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia Centrom  
vzdelávania MPSVR SR. Národný projekt je, napriek viacerým problémom s nastavením  
aktivít vzhľadom na rozsah a závaţnosť problémov vzťahujúcich sa na rodovú rovnosť,  
dôleţitým nástrojom podpory zvýšenia zastúpenia ţien v rozhodovacích pozíciách  
prostredníctvom vytvorených krajských kontaktných miest vo všetkých samosprávnych  
krajoch. Krajské kontaktné miesta ocenili v roku 2011 Výnimočné ţeny Slovenska, pričom  
celoslovenské ocenenie bolo zorganizované 20. septembra 2011 na pôde Národnej rady SR.  
V rámci projektu sa uskutočnilo mnoho vzdelávacích aktivít pre orgány štátnej správy  
a samosprávy; za všetky aktivity uvádzame vzdelávanie v rodovej rovnosti pre Ministerstvo  
obrany SR, Ministerstvo hospodárstva SR, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a iné  
inštitúcie.  
Významným pozitívom je publikovanie údajov o rodových nerovnostiach Štatistickým  
úradom Slovenskej republiky5 a vytvorenie internetovej stránky Štatistického úradu SR, na  
ktorej sú zverejnené štatistické údaje o problematike rodovej rovnosti a ich kaţdoročná  
aktualizácia.6  
5
6
10  
2.3 Občianske iniciatívy a verejná diskusia  
MVO a záujmové zdruţenia sa podieľajú na príprave a tvorbe koncepcií, plánov a politík  
v rámci participatívnej demokracie a majú rozhodujúci podiel na vedení verejnej diskusie  
v tejto oblasti. Uvedené aktivity sa posilnili zriadením Rady a jej výborov. V nasledujúcom  
texte uvádzame príklady niektorých mimovládnych aktivít, pričom vymenovanie nie je úplné  
a závisí od podkladov a informácií doručených od samotných MVO pri príprave správy.  
V roku 2011 odbor pracovných vzťahov MPSVR SR organizoval osobitné stretnutia so  
zástupkyňami mimovládnych organizácií a záujmových zdruţení v súvislosti s prípravou  
novely Zákonníka práce. Uţ koncom roku 2010 upozornilo zdruţenie Občan, demokracia a  
zodpovednosť (ODZ)7 v spolupráci s ďalšími 24 ľudsko-právnymi mimovládnymi  
organizáciami, ţe v tom čase pripravovaná novelizácia Zákonníka práce dostatočne nechránila  
tehotné ţeny pred diskriminačným prepúšťaním z práce v skúšobnej dobe. Ministerstvu práce,  
sociálnych vecí a rodiny SR preto predloţili hromadnú pripomienku s návrhom znenia dvoch  
ustanovení Zákonníka, dôsledne zosúladených s príslušnými smernicami EÚ a  
medzinárodnými dohovormi. Vláda a po nej aj NR SR nakoniec schválili podstatnú časť  
navrhovanej úpravy oboch ustanovení (viď Kap. 2.1.).  
MVO Občan, demokracia a zodpovednosť, Moţnosť voľby a iné iniciovali hromadnú  
pripomienku k návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe  
verejného zdravotného poistenia a o úhradách za sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej  
starostlivosti. MVO nesúhlasili s návrhom Ministerstva zdravotníctva SR, aby antikoncepcia  
bola zaradená medzi prostriedky, ktoré sa nemôţu hradiť z verejného zdravotného poistenia.  
Napriek úsiliu MVO bola novela ministerstva zdravotníctva v NR SR schválená bezo zmeny.  
Verejná diskusia v roku 2011 bola zameraná hlavne na otázky rovnoprávneho rodičovstva po  
rozvode, t.j. uplatňovanie tzv. striedavej osobnej starostlivosti o deti. Tejto téme sa venovali  
hlavne mimovládne organizácie zastupujúce práva otcov ako Liga otcov, Otcovia.sk a iné,  
pričom ich hlavným cieľom bolo zvýšiť citlivosť súdov, úradov práce, sociálnych vecí  
a rodiny, politikov a verejnosti k riešeniu otázok súvisiacich so striedavou osobnou  
starostlivosťou a upozorňovať/poukazovať na znevýhodňovanie otcov pri rozhodovaní  
v konaniach súdov o zverovaní maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov  
(najčastejšie matke dieťaťa).  
Projekty MVO8  
V apríli zorganizoval Aspekt s nadáciou Friedrich Ebert Stiftung a internetovým portálom  
JeToTak.sk podujatie Rodová perspektíva v ekonómii. Východiskom diskusie bola publikácia  
Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov (ASPEKT a FES, 20109) a  
cieľom podujatia bolo prelomiť „strategické mlčanie" na tému rodových vzťahov v ekonómii  
a upriamiť pozornosť na alternatívne ekonomické uvaţovanie, okrem iného na základe  
aktuálnych skúseností s finančnou a hospodárskou krízou. Prezentácia kníh o rodovej  
perspektíve v ekonómii, ktorú na stretnutí predniesla Jana Cviková, je prístupná na webovej  
stránke ASPEKTU10. V roku 2011realizoval Aspekt v spolupráci s nadáciou Heinrich Böll  
8 Poznámka: Výpočet uvedených aktivít a projektov nie je úplný, zakladá sa iba na informáciách doručených  
alebo dostupných ORRRP v čase prípravy správy  
11  
Stiftung projekt s názvom Women Doing Politics, v rámci ktorého vyšla publikácia Politiky a  
političky. Aspekty politickej subjektovosti ţien11. Celé znenie publikácie bude zverejnené na  
webovej stránke Aspektu. Texty publikácie prinášajú ukáţky toho, ako sa vytvára a formuje  
politická subjektovosť ţien, spájajú rôzne časové horizonty, spoločenské situácie, ako  
aj rôzne formy a chápania politiky.12 Obdobné osvetové aktivity na školách a prevádzkovanie  
kniţnice v Prešove organizovalo v roku 2011 OZ Esfem.  
Občianske zdruţenia Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ), Moţnosť voľby v spolupráci  
s Centrom pre reprodukčné práva (Center for Reproductive Rights) v New Yorku venovalo  
v roku 2011 pozornosť ochrane reprodukčných práv ţien. V roku 2010 tieto MVO uskutočnili  
prieskum vo forme hĺbkových rozhovorov so ţenami v reprodukčnom veku s rôznym  
sociálno-ekonomickým zázemím z okresov Prešov a Košice, so zástupkyňami a zástupcami  
MVO pracujúcich so ţenami a s ďalšími odborníkmi/čkami v tejto oblasti. Správu z  
prieskumu prezentovali v marci 2011 od názvom Vypočítaná nespravodlivosť: Zlyhávanie  
Slovenskej republiky v zabezpečovaní prístupu k antikoncepčným prostriedkom. Správa  
dokumentuje prekáţky, ktorým čelia ţeny na Slovensku v prístupe k moderným  
antikoncepčným prostriedkom a k informáciám o antikoncepcii a súčasne formuluje  
odporúčania potrebných opatrení pre kľúčové zainteresované subjekty.13  
Občianske zdruţenie QUO VADIS realizovalo v roku 2011 dva projekty zamerané na rodovú  
rovnosť. Projekt Posilnite naše hlasy podporený Open Society Institute v Budapešti bol  
zameraný na vzdelávanie v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti pre rómske organizácie v  
Banskobystrickom regióne, najmä rómske ţeny a muţi so stredoškolským a vysokoškolským  
vzdelaním, ktorí boli priamymi účastníkmi vzdelávacích aktivít v oblasti rodovej rovnosti.  
Prostredníctvom aktivít projektu sa otvorila moţnosť pre strategický vplyv na miestnu a  
národnú politiku v oblasti rodovej rovnosti a rómskej problematiky, čo prispeje k ich lepšej  
úprave v prospech rómskych ţien. Druhý projekt Obraz rómskej ţeny podporený Nadáciou  
otvorenej spoločnosti z Bratislavy je nadstavbovým projektom k spomínaným aktivitám.  
Projekt poskytuje priestor na vybudovanie odborne pripravených aktivistov/iek v oblasti  
uplatňovania práv marginalizovanej rómskej komunity v Banskobystrickom kraji. Za najvyšší  
spoločenský dosah moţno povaţovať zrod rómskych ţien a muţov, argumentačne a odborne  
pripravených v politickom ţivote.  
Zdruţenie Občan, demokracia a zodpovednosť v roku 2011 realizovalo projekt Zlepšenie  
uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania na trhu práce prostredníctvom spolupráce s  
inšpektorátmi práce pri ich vzdelávaní,14 ktorý podporil Úrad vlády SR v rámci programu  
Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Cieľom projektu bolo prispieť ku kvalitnejšiemu  
uplatňovaniu zásady rovnakého zaobchádzania v praxi inšpektorátov a k zvýšeniu efektívnosti  
ich fungovania na trhu práce, so zameraním na problematické aspekty najmä pri  
identifikovaní, odhaľovaní a sankcionovaní prípadov diskriminácie z rôznych dôvodov  
vrátane pohlavia a rodu. Projekt nadviazal na úspešnú spoluprácu s inšpektorátmi práce v  
roku 2010, počas ktorej boli vygenerované základné témy na diskusiu a na riešenie.  
Ďalší projekt s finančnou podporou Úradu vlády SR realizoval Aspekt pod názvom  
Publikačné aktivity pre rozvoj rodovej kompetencie. V rámci projektu sa uskutočnili  
12 Editorkou publikácie je Jana Cviková, autorkami textov sú Ľubica Kobová, Zuzana Maďarová a Alexandra  
Ostertágová  
12  
stretnutia so švajčiarskou spisovateľkou slovenského pôvodu Irenou Breţnou na školách vo  
viacerých mestách, kde čítala zo svojho románu Na slepačích krídlach (Aspekt 2008, 2010) a  
diskutovala so študentmi/kami15.Okrem toho vydal Aspekt aj čítanku Terézie Vansovej16.  
V rámci rovnakého grantového programu realizovala Ţenská loby Slovenska projekt Bliţšie  
k Európe, ktorého hlavným cieľom je zlepšiť na Slovensku informovanosť o dianí v oblasti  
politiky rodovej rovnosti v rámci EÚ a v zahraničí, na čo slúţi primárne webový portál  
Projekt Rúcame stereotypy realizovalo Zdruţenie lesníčiek zo Zvolena rovnako s finančnou  
podporou Úradu vlády SR. Cieľom projektu bolo predchádzať všetkým formám diskriminácie  
v rámci pracovného a spoločenského uplatnenia ţien najmä v tradične muţských povolaniach  
na vidieku SR. Aktivity projektu boli zamerané na právne poradenstvo k diskriminácii najmä  
v pracovnom procese a sprístupnenie odborných informácií k diskriminácii na príkladoch  
dobrej praxe. Sprievodnou akciou odborného seminára Rúcame stereotypy s medzinárodnou  
účasťou bolo vyhodnotenie súťaţe Vidiecka ţena za rok 2011.  
S podporou rovnakého grantového programu boli v roku 2011 zrealizované ďalšie aktivity  
ako kampaň Fenestry 16 dní proti násiliu páchanému na ţenách. Pri príleţitosti kampane  
vyhlásila Fenestra súťaţ „Násilie páchané na ţenách nie je IN - KONAJME“, v rámci ktorej  
sa mohla verejnosť uchádzať o ocenenia. Súťaţné materiály mohli byť fotografie, plagáty a  
video spoty. Ďalšie aktivity v rámci kampane boli: regionálna konferencia Mosty k pomoci –  
od dobrého úmyslu k dobrej spolupráci; divadelný happening Vec: cesta číslo 5  
demonštrujúci odmietanie násilia páchaného na ţenách a verejné zhromaţdenie Vypískajme  
násilie!, ktoré vychádzalo z historického kontextu, v 70. rokoch 20. stor. sa ţeny zaţívajúce  
násilie v Peru prostredníctvom pískania bránili pred násilnými partnermi.  
V oblasti násilia páchaného na ţenách realizovali aktivity aj iné občianske zdruţenia, napr.  
Aliancia ţien Slovenska. V rámci pilotnej časti projektu s podporou Avonu uskutočnili  
semináre pre 30 stredných škôl v Bratislavskom samosprávnom kraji, dlhodobejšie  
vzdelávanie pre sociálne pracovníčky ÚPSVaR v Bratislavskom a Trnavskom samosprávnom  
kraji, ako aj pre Centrum právnej pomoci z celej SR. V roku 2011 pokračovala Aliancia ţien  
aj vo vzdelávaní na Právnej klinike Trnavskej univerzity dvojsemestrálnym predmetom  
Domáce násilie.  
13  
3. Rovnaká ekonomická nezávislosť  
Ekonomická nezávislosť je podmienkou, aby ţeny a muţi mali kontrolu nad svojimi ţivotmi  
a mohli sa skutočne slobodne rozhodovať. Z hľadiska verejných politík ide o podporu  
zamestnanosti ţien, ktoré sú viac vystavené riziku prerušenia platenej práce v dôsledku  
tradičného, rodovo špecifického prisudzovania starostlivosti o závislých členov rodiny ţenám.  
Zároveň ide aj o zmierňovanie týchto rizík zvyšovaním monetárnej hodnoty neplatenej práce,  
resp. nastavovaním opatrení na jej lepšie prerozdelenie medzi muţov a ţeny, prípadne štát.  
V konečnom dôsledku by podpora ekonomickej nezávislosti ţien mala zníţiť ich závislosť od  
sociálneho systému a zabrániť nedôstojnej a v chudobe preţitej starobe. Ako sa darí na  
Slovensku zabezpečovať rovnakú ekonomickú nezávislosť ţien v porovnaní s muţmi,  
indikujú nasledovné zistenia.  
3.1 Zamestnanosť a nezamestnanosť  
Východiskom pre nasledujúcu analýzu je fakt, ţe napriek tomu, ţe ţien je v produktívnom  
veku o niečo viac ako muţov, ich miera ekonomickej aktivity je uţ dlhodobo o 17 p. b. niţšia  
ako u muţov. V roku 2011 dosiahol rodový rozdiel mier ekonomickej aktivity 15 a viac  
ročných 17,9 p. b. Mimo trh práce (ekonomicky neaktívnych 15+) je o 482,2 tisíc ţien viac  
ako muţov (údaj za rok 2011). Ak nerátame 2/3 podiel ţien medzi dôchodcami (spôsobený aj  
stále niţším vekom odchodu do dôchodku a dlhším vekom doţitia ţien), takmer 200 tisíc ţien  
v domácnosti alebo na rodičovskej dovolenke.17 Miery zamestnanosti a nezamestnanosti  
preto treba vnímať v kontexte celkovo niţšieho počtu ţien na platenom trhu práce.  
Miera zamestnanosti 15 64 ročných dosiahla v roku 2011 úroveň 52,7 % u ţien a 66,3  
% u muţov. Miera zamestnanosti sa medziročne zvýšila u ţien aj u muţov. U muţov sa však  
zvýšila o 1 p. b., u ţien iba o 0,5 p. b. Rodový rozdiel mier zamestnanosti 15 – 64 ročných  
v roku 2011 dosiahol 13,6 p. b., čo predstavuje v porovnaní s rokom 2010 zvýšenie o 0,7  
p. b. (v roku 2010 dosiahol rodový rozdiel mier zamestnanosti 15–64 ročných svoje päťročné  
minimum 12,9 p. b.). Podobný vývoj majú aj miery zamestnanosti vekových skupiny 20–64  
ročných, relevantných pre stratégiu Európa 2020. U 20–64 ročných muţov dosiahla miera  
zamestnanosti 72,7 %, u ţien tej istej vekovej skupiny 57,6 %. Rodový rozdiel mier  
zamestnanosti 20–64 ročných sa zo 14,4 p. b. v roku 2010 zvýšil na 15,1 p. b. v roku 2011  
v neprospech ţien.  
17 Štatistický úrad Slovenskej republiky  
14  
GRAF 1 MIERA ZAMESTNANOSTI ŢIEN A MUŢOV PODĽA VEKU V ROKU 2011 (%)  
Zdroj: Štatistický úrad SR  
Niţšia zamestnanosť ţien sa prejavuje vo všetkých vekových skupinách, rodový rozdiel mier  
zamestnanosti podľa 5-ročných vekových skupín však výrazne variuje. Zatiaľ čo vo vekovej  
skupine 20 24 rokov dosahuje hodnotu 17,7 p. b., vo vekovej kategórii 30 - 35 stúpa na 24,5  
p. b., svoju najvyššiu hodnotu. Takmer rovnakú úroveň miery zamestnanosti si muţi a ţeny  
udrţujú v jednotlivých 5-ročných vekových skupinách od 40 do 49 rokov. Vzápätí sa však  
opäť rozchádzajú a vo vekovej skupine 55 59 rokov dosahuje rodový rozdiel svoju druhú  
najvyššiu hodnotu 21,8 p. b. v neprospech ţien.  
Slovenská republika uţ dlhodobo patrí v Európe medzi krajiny s najniţším podielom ţien a  
muţov zamestnaných na kratší pracovný čas. Efekt znevýhodňovania ţien v dôsledku  
niţšieho pracovného úväzku sa na Slovensku neprejavuje tak výrazne ako v iných krajinách  
(napr. ako v Holandsku s 75,8 % podielom ţien pracujúcich na kratší pracovný čas).  
V krízovom roku 2009 však podiel zamestnaných muţov na kratší pracovných čas zo  
zamestnaných muţov dosahuje úroveň 3,2 % (medziročné zvýšenie o 1,6 p. b.) a u ţien 4,9 %  
(medziročné zvýšenie o 0,7 p. b.). Zatiaľ čo zvyšovanie podielu ţien zamestnaných na kratší  
pracovný čas zo zamestnaných ţien rastie aj počas rokov 2010 a 2011, u muţov sa zastavil.  
V roku 2011 dosahuje podiel ţien zamestnaných na kratší pracovný čas zo zamestnaných ţien  
úroveň 6,2 % a u muţov 3,3 % (podľa metodiky VZPS). Navyše 32,5 % ţien a 52,6 % muţov  
zamestnaných na kratší pracovný čas sú podzamestnaní, t. j. chceli by odpracovať viac hodín  
a sú schopní nastúpiť do nového zamestnania do dvoch týţdňov.18  
18  
Platná definícia od 1. 1. 2011: Podzamestnaní - osoby, ktoré v sledovanom týţdni pracujú na kratší pracovný  
čas, chceli by však odpracovať viac hodín ako v súčasnosti a sú schopné nastúpiť do nového zamestnania do  
dvoch týţdňov (Štatistický úrad Slovenskej republiky, metodické vysvetlenie VZPS)  
15  
GRAF 2 VÝVOJ MIERY ZAMESTNANOSTI ŢIEN A MUŢOV NA KRATŠÍ PRACOVNÝ ČAS (% ZO  
ZAMESTNANÝCH OSÔB)  
Zdroj: Štatistický úrad SR, podľa metodiky VZPS  
Podľa viacerých indícií rastie počet zamestnancov a zamestnankýň pracujúcich na iné ako  
stále formy práce. V 4. štvrťroku 2011 bolo zamestnaných na dočasnú, príleţitostnú či  
sezónnu prácu 7,08 % ţien a 6,87 % muţov zo všetkých zamestnancov/kýň (v 4. štvrťroku  
2010 to 6,1 % ţien a 5,9 % muţov). Z toho viac ako 30 % bolo zamestnaných na dohodu  
o vykonaní práce (v 3. štvrťroku 2011). O rok skôr to bolo takmer 25 % ţien a 23 % muţov  
(Štatistický úrad SR, VZPS).  
Výrazný rodový aspekt má zvýšenie počtu ţien pracujúcich ako opatrovateľky v Rakúsku.  
Medziročne v rokoch 2009 – 2010 stúpol počet opatrujúcich v Rakúsku zo 7,5 tisíc na viac  
ako 15 tisíc, v rokoch 2010 a 2011 sa rast zastavil. Podiel opatrovateľov cudzincov zo  
Slovenska v Rakúsku narástol zo 40 % v roku 2008 na dve tretiny v roku 2010. Pritom 70 %  
týchto ţien je starších ako 34 rokov a 60 70 % z nich ţije v domácnosti s deťmi (20 % s  
mladšími ako 15 rokov). Efektom tohto druhu pracovnej migrácie ţien je suplovanie  
chýbajúcej platenej alebo neplatenej starostlivosti v materskej krajine, zväčša opäť ţenami.19  
Slovenský trh práce patrí v rámci Európy k rodovo najsegregovanejším pracovným trhom.  
Rodová segregácia zamestnaní a ekonomických sektorov, t.j. segregácia ţien do niţších  
pracovných pozícií a odvetví s celkovo niţším finančným ohodnotením sú faktormi  
udrţiavania niţšej ekonomickej autonómnosti ţien. Hrubé indexy rodovej segregácie, vhodné  
najmä na sledovanie hlavne dlhodobého vývoja indikujú, ţe rodová segregácia v zamestnaní  
má od roku 2002 klesajúcu tendenciu, zatiaľ čo sektorová stúpa. Ţeny majú vyššiu  
koncentráciu, resp. vyšší podiel na zamestnanosti v menšom počte odvetví v porovnaní  
s muţmi.  
19 Bahna, M., 2011: Migrácia ako stratégia hmotného zabezpečenia rodiny: týţdňovkári v Česku a slovenské  
opatrovateľky v Rakúsku  
16  
TABUĽKA  
1
VÝVOJ RODOVEJ SEGREGÁCIE V ZAMESTNANÍ A V EKONOMICKÝCH  
SEKTOROCH NA SLOVENSKU  
Poznámka:  
zamestnaní sa počíta podľa priemerného  
národného podielu zamestnanosti muţov  
rodová  
segregácia  
v
2002 2007 2009  
30,8 30,3 26  
22,5 22,9 24,6  
Rodová segregácia v zamestnaní  
a ţien  
v jednotlivých povolaniach. Z  
Rodová segregácia v ekon. sektoroch  
rozdielov sa vypočítava celkový rozdiel  
medzi muţmi a ţenami vyjadrený ako  
pomer celkovej zamestnanosti (klasifikácia ISCO). Rodová segregácia v sektoroch sa počíta podľa priemerného  
národného podielu zamestnanosti muţov a ţien v jednotlivých sektoroch. Z rozdielov sa vypočítava celkový  
rozdiel medzi muţmi a ţenami vyjadrený ako pomer celkovej zamestnanosti (klasifikácia NACE).  
Zdroj údajov: Eurostat, Labour Force Survey  
NEZAMESTNANOSŤ  
GRAF 3 VÝVOJ RODOVÉHO ROZDIELU V MIERE NEZAMESTNANOSTI (V P.B., 15 A VIAC  
ROČNÝCH, VZPS)  
Miera nezamestnanosti20 15  
a viac  
ročných  
podľa  
Výberového  
zisťovania  
pracovných síl v roku 2011  
dosiahla 13,6 % u ţien a 13,5  
% u muţov.21 V absolútnych  
číslach  
to  
predstavovalo  
pribliţne 204,8 tisíc muţov  
a 163,1 tisíc ţien. V porovnaní  
s rokom 2010 ide o zníţenie  
mier nezamestnanosti u ţien o 1 p. b. a u muţov o 0,7 p. b. Rodový rozdiel mier  
nezamestnanosti 15 a viac ročných sa z 0,4 p. b. zníţil na 0,1 p. b v neprospech ţien.  
Nezamestnanosť mladých ţien a muţov od 15 do 24 rokov treba vidieť v dlhšom časovom  
období. Miera nezamestnanosti tejto vekovej skupiny dosahovala vysoké hodnoty aj v období  
rokov 1999 2002, pričom u mladých muţov bola, s výnimkou v roku 2008, vţdy vyššia  
v porovnaní s mladými ţenami.  
Rozdiel je v dramatickom náraste v období troch rokov 2008 – 2010, pričom v období 1999 –  
2002 bol rast pozvoľnejší. V absolútnych číslach počet nezamestnaných mladých muţov  
predstavuje 47,8 tisíc a ţien 28,2 tisíc (v roku 2011). Miera nezamestnanosti 15 – 24 ročných  
20  
Nezamestnaní - všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky: 1. v sledovanom  
týţdni nemajú ţiadnu platenú prácu, 2. v posledných štyroch týţdňoch si aktívne hľadajú prácu alebo si prácu uţ  
našli a do zamestnania nastúpia v priebehu 3 mesiacov, 3. sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch  
týţdňov. Tieto osoby môţu, ale nemusia byť evidované na úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Za  
aktívne spôsoby hľadania si zamestnania sa povaţujú: hľadanie si zamestnania prostredníctvom úradov práce  
alebo súkromných sprostredkovateľní práce, prostredníctvom príbuzných alebo známych, vyuţívaním inzercie,  
priamym oslovením zamestnávateľov, zúčastnením sa pohovorov na prijatie do zamestnania a podnikaním  
krokov na začatie vlastnej podnikateľskej činnosti (metodika VZPS)  
21 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Výberové zisťovanie pracovných síl  
17  
v roku 2011 dosiahla 33,6 % u ţien a 33 % u muţov. Zatiaľ čo u muţov došlo medziročne  
k zníţeniu o 1,7 p. b., u ţien k zvýšeniu miery nezamestnanosti o 1,6 p. b.  
GRAF 4 MIERA NEZAMESTNANOSTI 15-24 ROČNÝCH ŢIEN A MUŢOV (V%, 1999-2011)  
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky  
Slovensko má výrazný problém s dlhodobou nezamestnanosťou ţien a muţov. Zníţenie  
dlhodobej nezamestnanosti na 3% do roku 2020 patrí medzi strategické ciele v rámci stratégie  
Európa 2020. Pred ekonomickou krízou sa ju darilo postupne zniţovať u ţien aj u muţov.  
V roku 2010 dosiahol podiel dlhodobo nezamestnaných z ekonomicky aktívnej populácie  
9,2%. U muţov ukazovateľ stúpol medziročne z 5,8 % na 9 %, u ţien zo 7,4 % na 9,5 %.22  
Podľa metodiky VZSP bolo v roku 2011 dlhodobo nezamestnaných (viac ako 1 rok) 133,2  
tisíc muţov a 101,9 tisíc ţien, čo predstavuje 65% zo všetkých nezamestnatých muţov a 62,5  
% zo všetkých nezamestnaných ţien. V porovnaní s rokom 2010 došlo k zvýšeniu podielov o  
6,7 p. b. u muţov a 1,9 p. b. u ţien.23  
GRAF  
5
VÝVOJ MIERY DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH PODĽA POHLAVIA (V %,  
Z NEZAMESTNANÝCH)  
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky  
23 Štatistický úrad Slovenskej republiky, podľa metodiky Výberového zisťovania pracovných síl  
18  
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k 31. 12. 2011 úroveň 14,5 % u ţien a u muţov  
12,8 %. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ predstavuje 16 % u ţien  
a 14 % u muţov. Z regionálneho hľadiska je najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti ţien  
v Banskobystrickom samosprávnom kraji (20,6 %), v Prešovskom samosprávnom kraji (19,9  
%) a v Košickom samosprávnom kraji (18,9 %).24 Disponibilní uchádzači/čky v absolútnych  
číslach predstavujú 173 385 ţien a 189 043 muţov.25  
Marginalizované rómske komunity  
Pozornosť si zasluhujú rodové nerovnosti v marginalizovaných rómskych komunitách, kde je  
situácia rómskych ţien výrazne poznačená silnými rodovými stereotypmi a vyššou úrovňou  
obmedzovania ľudských práv ţien, následne sa prejavujúcimi aj postavením na trhu práce.  
26  
Výskum ţivotných podmienok rómskych domácnosti  
identifikoval mieru rodových  
rozdielov, ktoré predstavujú ďalšiu štruktúru v geografickej a etnickej štruktúre na Slovensku.  
Údaje potvrdili rodové disproporcie vo všetkých porovnávaných ukazovateľoch; boli vlastné  
rómskej i všeobecnej populácii, no za rómsku dosahovali niekoľkonásobne vyšší rozdiel.  
Zamestnanosť rómskych ţien bola aj pri celkovej veľmi nízkej úrovni za súhrnnú rómsku  
populáciu vo všetkých vekových a generačných skupinách minimálne o polovicu niţšia oproti  
rómskym muţom (v priemere 20 % za rómskych muţov a 10 % za rómske ţeny).  
V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou bolo zaostávanie rómskych ţien  
vyššie ako pri komparácii zamestnanosti muţov. Miera zamestnanosti rómskych muţov  
bola v porovnaní s muţmi všeobecnej populácie z geografickej blízkosti trikrát niţšia (20  
% oproti 61 %), za rómske ţeny to bolo v porovnaní so ţenami všeobecnej populácie aţ  
4-5-krát menej (11 % oproti 49 %). „Geograficko-etnická“ rodová priepasť v zamestnanosti  
bola v prípade ţien vysoká uţ u najmladšej generácie (7,7 % za rómske ţeny 15-24 rokov ku  
16,7 % za rovnaké ţeny všeobecnej populácie), s prechodom k starším generáciám sa ale ešte  
rozširovala (aţ na rozdiel 4,7 % ku 23,7 % za vekovú kategóriu 55-64 rokov). Konkrétne za  
populáciu vymedzenú vekovým intervalom 15+ rokov sa zamestnanosť rómskych ţien  
dostala na úroveň 10,5 % a zamestnanosť ţien zo všeobecnej populácie v geografickej  
blízkosti dosiahla úroveň 39,6 %; za rómskych a všeobecných muţov to bolo 19,5 % ku 52,7  
%.27  
24 USPVaR: Mesačná štatistika o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2011  
25 ÚPSVaR: Mesačná štatistika o počte uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2011  
26 UNDP 2012: Sprava o ţivotných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010. Bratislava. Rukopis  
v tlači. Išlo o sociografické mapovanie rómskych komunít triedených podľa stupňa integrácie s majoritnou  
populáciou na segregované, separované a rozptýlené . Kontrolný súbor tu predstavovala všeobecná populácia  
ţijúca v geografickej blízkosti rómskych osídlení. Zber údajov sa realizoval v XI.- XII. 2010 face-to-face  
rozhovormi na základe štruktúrovaného dotazníka. Do analýzy bolo zahrnutých 1 083 rómskych domácností,  
pričom súbor pozostával z 723 jednotiek a 3 614 jednotlivcov (z toho 1 832 muţov a 1 782 ţien). Kontrolný  
súbor tvorilo 360 domácností a 1 060 jednotlivcov (z toho 517 muţov a 543 ţien).  
27  
Priemerná miera zamestnanosti za celú populáciu Slovenska dosiahla v roku 2010 u muţov 58,2 % a v prípade  
ţien 43,4 %. Znamená to, ţe nielen rómski muţi a ţeny, ale aj muţi a ţeny reprezentujúci geograficky blízku  
všeobecnú populáciu, vykázali dosť výrazne niţšiu zamestnanosť ako celok muţov a ţien krajiny. Opätovne  
zistené údaje identifikovali trojakú redukciu v úrovni zamestnanosti: medzi celkom Slovenska a všeobecnou  
populáciou z regiónov susediacich s rómskymi komunitami; medzi všeobecnou populáciou z blízkosti rómskych  
komunít a rómskou populáciou; medzi príslušníkmi jednotlivých typov rómskych komunít. K týmto všeobecným  
geografickým a etnickým diferenciám sa ešte ďalej pridávajú rodové rozdiely.  
19  
TABUĽKA 2 PREHĽAD ZÁKLADNÝCH MIER VO VZŤAHU K TRHU PRÁCE PODĽA POHLAVIA –  
POROVNANIE RÓMSKEJ1 A GEOGRAFICKY BLÍZKEJ VŠEOBECNEJ POPULÁCIE2 (V %, UNDP,  
2010)  
Rómska populácia  
Muţi Ţeny  
Geograficky blízka všeobecná populácia  
Muţi Ţeny  
Zamestnanosť vymedzená  
Očistený podiel pracujúcich (odpracovaná 1 hod.+) na celku populácie  
podľa metodiky VZPS3  
20,1  
15,2  
11,0  
7,7  
61,2  
23,3  
49,1  
16,7  
-
-
15-64 rokov  
15-24 rokov  
Nezamestnanosť vymedzená  
podľa metodiky VZPS  
Podiel nezamestnaných na pracovnej sile  
72,0  
73,4  
75,1  
73,3  
10,4  
26,1  
9,5  
-
-
15-64 rokov  
15-24 rokov  
10,0  
Podiel ekonomicky aktívnych (pracujúci + nezamestnaní) na celku populácie  
Miera ekonomickej aktivity  
71,9  
57,1  
44,0  
28,9  
68,3  
31,5  
54,2  
18,6  
-
-
15-64 rokov  
15-24 rokov  
Ako % z celku populácie  
Mimo trhu práce  
28,1  
42,9  
56,0  
71,2  
31,7  
68,5  
45,8  
81,5  
-
-
15-64 rokov  
15-24 rokov  
Poznámka 1: Rómska populácia predstavuje 3 614 jednotlivcov (1832 muţov a 1782 ţien) z marginalizovaných rómskych  
komunít definovaných podľa stupňa integrácie s majoritnou populáciu (1 277segregovaných, 1 232 separovaných a 1 105  
rozptýlených komunít); Náhodný proporčný výber miest zberu dát čerpal z Atlasu rómskych komunít na Slovensku z roku  
2004  
Poznámka 2: Geograficky blízka populácia predstavuje kontrolný súbor 1 060 jednotlivcov (517 muţov a 543 ţien) ţijúcich  
v blízkostí rómskych osád. Kvôli nerovnomernému rozptýleniu rómskej populácie v rámci SR a veľkým regionálnym  
rozdielom bolo vhodnejšie porovnávať určité sociálno-ekonomické údaje nie so všeobecnou populáciu Slovenska, ale so  
všeobecnou populáciou ţijúcou v geografickej blízkosti rómskych osídlení. Základom pre výber miest zberu dát vo vzorke  
všeobecnej populácie bolo vybratých 90 okrskov v rámci susedných obcí, z ktorých boli rómske miesta zberu dát. Tieto boli  
klasifikované na urbánne (viac ako 5 000 obyvateľov) a rurálne (menej ako 5 000 obyvateľov) a z nich sa náhodným výberom  
vybralo 45 miest zberu dát a domácnosti, z ktorých jednotlivci pochádzali.  
Poznámka 3: Jednotlivé statusy ekonomickej aktivity boli vymedzené podľa metodiky VZPS.  
Poznámka 4: Za celok SR boli v roku 2010 priemerné hodnoty nasledovné: miera zamestnanosti za muţov 15-64 rokov 65,2  
% a za ţeny 52,3%; miera nezamestnanosti muţov 15+ rokov 14,2 a ţien 14,6; miera ekonomickej aktivity muţov 67,8%  
a ţien 50,8 %; mimo trhu práce bolo z muţov 32,2 % a zo ţien 49,2 %  
Zdroj údajov: UNDP 2012, Sprava o ţivotných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010  
Miera nezamestnanosti muţov a ţien sa vo vnútri obidvoch porovnávaných populácií tak  
významne ako zamestnanosť neodlišovala. Dôvodom bola celkovo vysoká nezamestnanosť za  
rómsku populáciu, ale rodovo vyrovnaná nezamestnanosť za všeobecnú populáciu z blízkeho  
priestorového okruhu. V rámci rómskej populácie predstavoval rozdiel medzi ţenami  
a muţmi cca 3 p. b.; za všeobecnú populáciu boli v porovnaní s nimi jej hodnoty sedemkrát  
niţšie, no rodovo sa líšili iba o 1 p. b. Kým nezamestnanosť rómskych muţov 15-64 rokov  
vystúpila na 72 % a za rómske ţeny aţ na viac ako 75 %, za všeobecnú populáciu rovnakého  
vymedzenia mala za muţov hodnotu tesne nad 10 % a za ţeny vyše 9 %. Vôbec najvyššiu  
nezamestnanosť dosiahli rómske ţeny strednej 25-54 ročnej generácie 75,7 %, z geograficky  
20  
blízkej všeobecnej populácie zasa muţi prináleţiaci k najmladšej 15-24 ročnej,  
predproduktívnej generácii (26,1 %).28  
Ţeny, obzvlášť rómske, boli vo väčšej miere vôbec mimo trhu práce: 56 % rómskych ţien vo  
veku 15-64 rokov na rozdiel od 45,8 % ţien všeobecnej populácie a 28,1 % rómskych  
muţov.29Vylúčenie rómskej populácie z trhu práce (ekonomická neaktivita) je vysoké  
a úspešné zaradenie medzi pracujúcich je nízke v celkovom pohľade, no pri rómskych ţenách  
nadobúda priam obrovské rozmery, ktoré sa ešte s priestorovým vylúčením ďalej rozširujú.  
Rómske ţeny sú neporovnateľne častejšie ako muţi na rodičovskej dovolenke a v domácnosti  
a menej ich je pracujúcich, ale aj nezamestnaných. Celkovo sa do skupiny ekonomicky  
aktívnych (t. j. pracujúci a nezamestnaní spolu) zaradilo 76,6 % rómskych muţov, z rómskych  
ţien to bolo len 52 %. Ekonomicky aktívna je v priemere kaţdá druhá rómska ţena,  
z rómskych muţov patrili medzi ekonomicky aktívnych traja z kaţdých štyroch.  
Do pracovného statusu rómskych ţien intervenuje aj typ bývania. V segregovaných sídlach  
ich bolo pracujúcich 2,5 %, v separovaných sídlach 6,2 %, v rozptýlených však uţ 9,8 %.  
Zatiaľ čo pri počte študujúcich či ţien na MD a RD sa typ sídla neprejavil, pri dôchodkyniach  
a ţenách v domácnosti uţ áno. Starobný dôchodok poberá najmenej ţien v segregovaných  
sídlach, avšak najviac invalidných dôchodkov v porovnaní s iným typom sídla. Ţien  
v domácnosti je najviac v segregovaných (6,8 %), v rozptýlených však o polovicu menej (3,2  
%). Moţno konštatovať, ţe k prehlbovaniu rodových a etnických rozdielov rómskych ţien  
prispieva i priestorová segregácia. V segregovanom prostredí sa rómske ţeny takmer vôbec  
nedostávajú k pracovnej aktivite, častejšie zostávajú v domácnosti alebo sú invalidné  
dôchodkyne. Okrem všeobecných faktorov30 tu môţe pôsobiť aj silnejší vplyv kultúrnych  
noriem a očakávaní týkajúcich sa roly muţov a ţien v rodine a v spoločnosti31; v prípade  
zvýšeného výskytu invalidných dôchodkýň (vrátane niţšieho podielu starobných dôchodkýň)  
môţu údaje poukazovať na negatívnejšie dopady zlej kvality ţivota v segregovaných osadách  
na zdravie rómskych ţien z tohto prostredia.  
Celkovo však komparácia rómskej a všeobecnej populácie poukázala na úplne odlišnú úroveň  
vývoja, napriek geografickej blízkosti. Uvádzané čísla o uplatnení na trhu práce akoby  
hovorili o dvoch odlišných krajinách, nie o „susedoch“.32Ekonomická aktivita na obyvateľa je  
u priemerného príslušníka majority 12,7 eura ročne, čo je na úrovni 25 % najbohatších krajín  
sveta. Priemerná ekonomická aktivita Róma je 1,4 eura ročne, čo je na úrovni 25 %  
najchudobnejších krajín sveta.33V prípade rómskych ţien z marginalizovaných rómskych  
komunít sa geograficko-etnické rozdiely umocňujú rigidnými rodovými normami, ako ďalším  
faktorom znevýhodnenia. Ak teda celková slovenská spoločnosť uţ dlhodobo vykazuje veľké  
rodové rozdiely podľa postavenia na trhu práce, v rómskej populácii sú tieto rozdiely ešte  
hlbšie.  
28 Ďalšie triedenie viď štatistická príloha.  
29 S mierou ekonomickej aktivity to bolo presne naopak – rómske ţeny dosiahli najniţšiu úroveň (len 44 %  
ekonomicky aktívnych rómskych ţien vo veku 15-64 rokov na rozdiel od 54,2 % ţien všeobecnej populácie  
a 71,9 % rómskych muţov).  
30 Napríklad demografických (vyššia plodnosť, vyššia a skoršia úmrtnosť ţien i muţov, niţší očakávaný vek  
doţitia), zdravotných (horší zdravotný stav, vyššia chorobnosť) a pracovných (menej pracovných príleţitostí,  
nekvalifikovaná pracovná sila).  
31 Viac pozri v Kultúrne zdruţenie Rómov Slovenska, 2009: Dáta o ľudských práva rómskych ţien, Banská  
Bystrica  
32 UNDP 2012, Sprava o ţivotných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010  
21  
3.2 Zosúlaďovanie práce a rodiny  
Kľúčovým faktorom postavenia ţien a muţov spoločnosti, resp. rovnakej ekonomickej  
nezávislosti je vzťah medzi platenou a neplatenou prácou, ako aj distribúcia neplatenej práce  
medzi muţov a ţeny.  
V tomto kontexte treba vnímať aj opatrenia na zosúlaďovanie práce a rodiny, ktoré by mali  
podporovať muţov v ich väčšej účasti v starostlivosti o závislé osoby a zároveň zabezpečili,  
aby ţeny a muţi vyuţívali moţnosti na zosúladenie práce a rodiny rovnako. Bez takejto  
podpory sa len reprodukuje neúmerná záťaţ ţien neplatenou prácou.  
Celková časová alokácia na neplatenú prácu je dlhodobo výrazne rodovo nevyváţená. V roku  
2010 zamestnané ţeny venovali starostlivosti o deti, starostlivosti o dospelých a domácim  
prácam, teda neplatenej práci, týţdenne priemerne 4 krát viac času ako zamestnaní muţi.  
TABUĽKA 3 CELKOVÝ TÝŢDENNÝ PRACOVNÝ ČAS (PLATENÝ A NEPLATENÝ) PRACUJÚCICH  
MUŢOV A ŢIEN (V HODINÁCH/TÝŢDEŇ)34  
Neplatený  
pracovný  
čas  
Platený  
pracovný čas + pracovný  
dochádzanie  
Celkový  
Absolútny rozdiel medzi muţmi a ţenami  
Neplatený  
pracovný  
čas  
Platený  
pracovný čas + pracovný  
dochádzanie  
Celkový  
čas  
čas  
ţeny 26,6  
muţi 7,7  
ţeny 24,5  
44,4  
49  
42,8  
46,6  
71  
18,9  
4,6  
14,3  
2005  
2010  
56,7  
67,3  
52,6  
18,4  
3,8  
14,7  
muţi  
6
Poznámka: neplatený pracovný čas je súčtom odhadu počtu hodín venovaným starostlivosti o deti, starostlivosti  
o dospelých a domácim prácam.  
Zdroj údajov: European Working Conditions Surveys 2005 a 2010, Eurofound  
34 Pouţitá vzorka zahŕňa len ľudí, ktorí mali v referenčnom týţdni zisťovania platené zamestnanie. Vzhľadom na  
toto obmedzenie by sa zistené rozdiely v čase, ktorý v priemere strávia muţi a ţeny v platenom zamestnaní  
a neplatenou prácou v domácnosti a v rodine, mali interpretovať opatrne. V prípade plateného zamestnania  
napríklad odráţajú rozdiely medzi muţmi a ţenami predovšetkým odlišné modely v rodovom zastúpení  
pracujúcich na čiastočný úväzok v členských štátoch EÚ, nie v rodovom zastúpení zamestnaných osôb vo  
všeobecnosti. Ak by boli do zisťovania zahrnutí všetci ľudia v produktívnom veku (teda nie len tí, ktorí majú  
platené zamestnanie), dalo by sa očakávať, ţe oba rozdiely medzi ţenami a muţmi vo vyuţití času budú  
výraznejšie.  
22  
GRAF 6 CELKOVÝ TÝŢDENNÝ PRACOVNÝ ČAS (PLATENÝ A NEPLATENÝ) PRACUJÚCICH  
35  
MUŢOV A ŢIEN (V HODINÁCH/TÝŢDEŇ)  
V roku 2010 neplatenej práci venovali ţeny 24,4 hodiny za týţdeň a muţi 6 hodín. Platenej  
práci a dochádzaním do práce ţeny 42,8 hodín a muţi 46,6 hodín. Celková priemerná  
týţdenná dotácia vynakladaná na platenú a neplatenú prácu bola u ţien 67,3 hodín a 52,6  
hodín u muţov.36 V priebehu rokov sa zníţila časová dotácia u ţien aj u muţov, rozdiely však  
zostali takmer na rovnakej úrovni.  
Systematické a úplné údaje o zavedených opatreniach na zosúlaďovanie práce a rodiny  
a miere ich vyuţívania nie sú dostupné. Pravidelné výberové zisťovanie pracovných síl  
umoţňuje sledovať celkový počet osôb vyuţívajúcich jednotlivé atypické formy práce, nie  
všetky je však moţné triediť podľa dôvodu vyuţívania, t. j. za účelom starostlivosti  
o závislých členov rodiny.  
Čiastočné poznatky je moţné získať z dostupných údajov Eurostatu. V roku 2010 pracovalo  
na kratší pracovný čas z relevantnej skupiny zamestnaných 25 – 49-ročných s najmladším  
dieťaťom do 6 rokov celkovo 7,1 % ţien a 1,6 % muţov. Pracujúcich z domu bolo viac  
muţov (9,4 %) ako ţien (5,6 %), 7 % ţien a 2,4 % muţov pracovalo na dobu určitú. Dostupné  
údaje majú len obmedzenú výpovednú hodnotu a nie je moţné overiť efektivitu ostatných  
opatrení na zosúlaďovanie práce a rodiny z rodovej perspektívy.  
TABUĽKA 4 MIERA ZAMESTNANOSTI ŢIEN A MUŢOV (25 – 49) S NAJMLADŠÍM DIEŤAŤOM  
MENEJ AKO 6-ROČNÝM PODĽA VYUŢÍVANIA NÁSTROJOV ZOSÚLAĎOVANIA PRÁCE  
A RODINY (V %, 2005 A 2010)  
Pracujúci na kratší  
pracovný čas  
Pracujúci z domu  
Pracujúci na dočasnú  
zmluvu  
Ţeny  
Muţi  
Ţeny  
Muţi  
3,2  
-
9,2  
7
4,1  
2,9  
7
2005  
2010  
7,1  
1,6  
5,6  
9,4  
2,4  
Zdroj údajov: Eurostat, Labour Force Survey  
35 Pouţitá vzorka zahŕňa len ľudí, ktorí mali v referenčnom týţdni zisťovania platené zamestnanie. Vzhľadom na  
toto obmedzenie by sa zistené rozdiely v čase, ktorý v priemere strávia muţi a ţeny v platenom zamestnaní  
a neplatenou prácou v domácnosti a v rodine, mali interpretovať opatrne. V prípade plateného zamestnania  
napríklad odráţajú rozdiely medzi muţmi a ţenami predovšetkým odlišné modely v rodovom zastúpení  
pracujúcich na čiastočný úväzok v členských štátoch EÚ, nie v rodovom zastúpení zamestnaných osôb vo  
všeobecnosti. Ak by boli do zisťovania zahrnutí všetci ľudia v produktívnom veku (teda nie len tí, ktorí majú  
platené zamestnanie), dalo by sa očakávať, ţe rozdiely medzi ţenami a muţmi vo vyuţití času budú výraznejšie.  
36 European Working Conditions Surveys 2010, Eurofound  
23