Predkladacia správa
Vláda Slovenskej republiky predkladá Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti za rok
2011 (ďalej iba „správa“ ) na základe uznesenia vlády SR č. 862/2007 z 11. októbra 2007.
Cieľom predkladaného materiálu je poskytnúť ucelený prehľad o stave rodovej
rovnosti, informovať Národnú radu SR o situácii v tejto oblasti a navrhnúť odporúčania.
V správe sú prezentované aktuálne hodnoty základných ukazovateľov rodovej rovnosti
dostupné v čase spracovania správy. Viaceré indikátory však mapujú dlhšie časové obdobie
s cieľom poukázať na trendy, respektíve stagnáciu viacerých negatívnych javov. Dôraz je
poloţený na analytické poznatky, ktoré viaceré štatistické ukazovatele vysvetľujú,
interpretujú a naznačujú príčinné súvislosti.
Kvalita a úplnosť predkladaných poznatkov je priamo úmerná dostupnosti
štatistických údajov a komplexných analýz v danej oblasti vo viacerých kľúčových oblastiach.
Významným pozitívom za uplynulý rok je uţ druhá publikácia Štatistického úradu Slovenskej
republiky o rodových nerovnostiach.
Napriek pokroku v oblasti rovnosti ţien a muţov na Slovensku (napríklad v legislatíve
a inštitucionálnom zabezpečení) pretrvávajú nerovnosti takmer vo všetkých sledovaných
oblastiach predovšetkým na trhu práce, spôsobené navzájom sa ovplyvňujúcimi viacerými
faktormi, ako sú tradičné rozdelenie rodových rolí, pretrvávanie rodových predsudkov
a stereotypov, nízka znalosť antidiskriminačnej legislatívy a agendy rodovej rovnosti a
v neposlednom rade aj nedostatok sluţieb pre zosúladenie rodinného a pracovného ţivota. U
niektorých ukazovateľoch došlo k zlepšeniu, ale iba vďaka tomu, ţe sa zhoršilo postavenie
muţov počas krízy.
V oblasti zamestnanosti žien je na Slovensku situácia porovnateľná s krajinami EÚ,
hoci ju ovplyvňujú pre nás špecifické faktory ako väčšie regionálne rozdiely a málo
pracovných miest na menšie úväzky. Miera ekonomickej aktivity u muţov dosahuje stále
neporovnateľne vyššiu úroveň ako u ţien, keď rodový rozdiel dosahuje zhruba 17 p. b.
Rovnako je to v prípade rozdielu v mierach zamestnanosti medzi ţenami a muţmi, ktorý
dosahuje hodnoty cca. 13 p. b. v neprospech ţien. Nárast dlhodobej nezamestnanosti sa
premieta aj do zloţenia skupiny nezamestnaných ţien a muţov podľa dĺţky trvania
nezamestnanosti. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku;
tento trend odráţa predovšetkým problémy ţien nad 45 rokov s uplatnením sa na trhu práce.
V oblasti pracovného procesu sú ženy konfrontované s horizontálnou i vertikálnou
segregáciou. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne sluţby a školstvo tvoria ţeny aţ 80 %
pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími
zárobkami predstavujú ţeny iba 42 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú
najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muţi -
podnikatelia.
Stále pretrvávajú výrazné rozdiely v platovom ohodnotení ţien a muţov; tzv. rodový
mzdový rozdiel sa stabilne pohybuje nad 20 % a v 1. štvrťroku 2011 dosahoval hodnotu
20,9%. Pozitívom je, ţe tento rozdiel sa zníţil v ostatných 5 rokoch o pätinu. Napriek veľmi
dobrej vzdelanostnej úrovni ţien (na Slovensku dokonca vyššej ako u muţov) ţeny
nedosahujú porovnateľné zárobky s muţmi, nakoľko vzdelanie v „typicky ţenských
oblastiach“ je oceňované niţšie. Stereotypné predstavy a predsudky o „práci vhodnej pre
ţeny“ sa odráţajú aj pri výbere študijných odborov. Rozdiely v platovom ohodnotení ţien sa
prenášajú aj do rozdielov v zabezpečení mužov a žien v dôchodkovom veku. Ţivotný
štandard ţien v penzijnom veku sa výrazne zniţuje a posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto
vekovej kategórii.
1