1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Alojz Hlina a Miroslav Kadúc.
Cieľom návrhu zákona je riešiť aktuálny a dlhodobo neriešený problém v oblasti odpadov a odpadového hospodárstva, ktorý sa týka neriadeného skládkovania odpadu, opustenia odpadu a/alebo nekontrolovaného nakladania s takýmto odpadom na nehnuteľnostiach (pozemkoch) vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce. Táto otázka je predmetom právnej úpravy aj na Európskej úrovni, keďže oblasť životného prostredia je spoločnou právomocou členských štátov a Európskej únie v zmysle článku 4 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konkrétne, článok 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3, ďalej len „smernica o odpadoch“) požaduje od členských štátov Európskej únie, aby prijali potrebné opatrenia na dodržiavanie povinností, ktoré vyplývajú z tejto smernice vrátane povinností týkajúcich sa skládok, opustenia odpadu a nekontrolovaného nakladania s týmto odpadom, ako aj účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Slovenská republika je v situácii, keď má transpozičný deficit z dôvodu, že v transpozičnej lehote neprebrala do vnútroštátneho práva uvedenú smernicu o odpadoch. Hoci primárnym cieľom návrhu zákona nie je transpozícia smernice, možno konštatovať, že prijatím návrhu zákona sa plnia medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únie a čiastočne sa odstraňuje aj jej transpozičný deficit. Predkladaná právna úprava zároveň podporuje proaktívny prístup občanov, ktorého cieľom je ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, predovšetkým prevencia a zabránenie vzniku (ďalších) škôd. Takáto aktivita môže mať v konečnom dôsledku pozitívny efekt na nich samotných, keďže neraz má neriadené skládkovanie a spôsobené škody na životnom prostredí priamy dosah na nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi, správcami, nájomcami alebo užívateľmi (napr. kontaminácia, podzemných vôd, ovzdušia, znehodnocovanie cien pozemkov, nižšia atraktivita danej zóny alebo znefunkčnenie pozemných komunikácií). Rozšírenie oznamovacej povinnosti podľa § 18 ods. 6 zákona o odpadoch aj na užívateľa a susedné pozemky sa navrhuje najmä z dôvodu, že v spoločnosti sú jednotlivci, ktorí sa neštítia vyhadzovať odpad na cudzie (prevažne) susedné pozemky a možno len ťažko predpokladať, že by si práve títo ľudia plnili oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu im zo zákona dobrovoľne. Zároveň, sa nesplnenie takto rozšírenej oznamovacej povinnosti hrozí vlastníkovi, správcovi, nájomcovi alebo užívateľovi tá istá sankcia bez ohľadu na to, či ide o ich vlastný alebo susedný pozemok. Ochrana zdravia ľudí a životného prostredia je tiež predmetom úpravy článku 13 smernice o odpadoch. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými
2
zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Alojz Hlina a Miroslav Kadúc.
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 4 ods. 2 písm. e) v spojení s článkami 191 až 193 (hlava XX – Životné prostredie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3) - osobitne články 13 až 15 a článok 36 tejto smernice, c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) na základe predloženej novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dochádza k čiastočnej transpozícii smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti, keďže jej transpozičná lehota už uplynula 12. decembra 2010 a doteraz nebola prebratá do vnútroštátneho právneho poriadku,
b) v danej oblasti bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (vydané odôvodnené stanovisko Európskej komisie č. 2011/0351),
c) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3) ešte nebola transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku a transpozičný deficit konštatovala vláda aj v materiáli, ktorý prijala uznesením vlády SR č. 624 z 24. septembra 2011 5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev
- úplný, ak vezmeme do úvahy ustanovenia primárneho aj sekundárneho práva EÚ uvedeného v bode 3 písm. a) a b) tejto doložky zlučiteľnosti, ktorých sa dotýka predkladaný návrh zákona, osobitne článok 36 smernice, pričom primárnym cieľom návrhu zákona nie je transpozícia právnych aktov sekundárneho práva EÚ.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
5
B. Osobitná časť
K Čl. I
Podľa súčasnej právnej úpravy, menovite § 18 odsek 6 zákona o odpadoch je vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti povinný v prípade nájdenia odpadu na jeho nehnuteľnosti túto skutočnosť bezodkladne ohlásiť obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza. Súčasná právna úprava však nerieši prípady, v ktorých dochádza k zbavovaniu sa odpadu jeho presunom a opustením na pozemkoch obcí, vyšších územných celkov a štátu, ale vo všeobecnosti na akomkoľvek cudzom pozemku (najčastejšie susednom pozemku). Obyvatelia susedných nehnuteľností, najmä ak sú opustené alebo ak sa tam nezdržiavajú, sa o stav na vedľajších nehnuteľnostiach v mnohých prípadoch nezaujímajú a zákon im neprikazuje, aby výskyt odpadu na susedných pozemkoch nahlásili. Napríklad v sídliskách vedie tento stav k znečisťovaniu prístupových komunikácií a priľahlých pozemkov vyhadzovaním komunálneho odpadu von z okien, čoho príkladom je napr. košické sídlisko Lunik IX.
Účelom návrhu zákona je rozšírenie oznamovacej povinnosti vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti zakotvenej v § 18 ods. 6 zákona o odpadoch aj na užívateľa nehnuteľnosti a na tie prípady, ak sa neriadené skládkovanie opusteného odpadu týka aj nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti nehnuteľností na ktorej je umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom tak, že môže byť ohrozené zdravie ľudí alebo poškodené životné prostredie nad mieru ustanovenú príslušným zákonom (napr. zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov), je rovnako povinný umiestnenie odpadu v rozpore s týmto zákonom oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza; to neplatí, ak umiestnený odpad nebol pre vlastníka, správcu, nájomcu alebo užívateľa nehnuteľnosti rozoznateľný z nehnuteľnosti, ktorú má vo vlastníctve, správe, nájme alebo užívaní alebo ak sa vlastník, správca, nájomca alebo užívateľ na tejto nehnuteľnosti nezdržuje. Procesné ustanovenia týkajúce sa zistenia zodpovednej osoby a zodpovednosti vrátane úhrady nákladov za zneškodnenie odpadu ustanovené v § 18 ods. 7 až 11 zákona o odpadoch v spojení so sankciou zakotvenou v § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch, zostávajú rovnaké aj v tomto prípade. Dodržiava sa tak princíp platný v oblasti životného prostredia a výslovne zakotvený aj v článku 14 ods. 1 smernice o odpadoch, že „znečisťovateľ platí“, pričom sa v procesných ustanoveniach zákona prihliada aj na článok 15 tejto smernice (zodpovednosť za nakladanie s odpadom) a v plnej miere sa tak transponuje článok 36 smernice o odpadoch. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1 a rozšírením okruhu subjektov, ktorí sú povinní plniť si oznamovaciu povinnosť aj na užívateľa nehnuteľnosti.
6
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. novembra 2012.