Príloha č.1
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
X
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
1.Vplyvy na rozpočet verejnej správy celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude
pozitívny najmä z dôvodu zníženia príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie a z dôvodu zjednotenia a zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov na poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.
2.Vplyvy na podnikateľské prostredie celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude
negatívny:
a.na dôchodkové správcovské spoločnosti najmä z dôvodu zníženia príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie, zníženia prírastku počtu sporiteľov spojeného so zavedením princípu dobrovoľného vstupu pre prvopoistencov do systému starobného dôchodkového sporenia a dočasného otvorenia systému starobného dôchodkového sporenia pre vstup a výstup;
b.na samostatne zárobkovo činné osoby z dôvodu úprav ich vymeriavacích základov;
c.na zamestnávateľov z dôvodu zavedenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom budú ponechané určité výnimky a z dôvodu zjednotenia a zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov na poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.
Príloha č.1
3.Sociálne vplyvy celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva, resp. na sporiteľov sa
predpokladá negatívny z dôvodu zvýšenia odplaty za správu majetku v negarantovanom dôchodkovom fonde a zvýšenia odplaty za zhodnotenie majetku v garantovanom aj negarantovanom dôchodkovom fonde (ak dôchodková správcovská spoločnosť využije maximálnu výšku odplát z návrhu zákona). Navrhuje sa tiež zníženie odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu a zníženie tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne z postúpených príspevkov, čo sa však prejaví mierne pozitívne na nasporenej sume sporiteľa. Zníženie príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie síce zníži nároky sporiteľov zo systému starobného dôchodkového sporenia, čo však bude kompenzované zvýšenými dôchodkovými nárokmi z priebežne financovaného dôchodkového systému. Postupné prehĺbenie miery solidarity (prostredníctvom úprav priemerného osobného mzdového bodu a zvyšovania dôchodkových dávok o pevnú sumu) prispeje k vyšším dôchodkom nízkopríjmovej časti obyvateľstva. Zavedením povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa predpokladá pokles príjmov tzv. dohodárov, avšak do budúcnosti im vplyvom uvedenej zmeny vzniknú nároky na príslušné dávky zo systému sociálneho poistenia (nemocenské dávky, dávku v nezamestnanosti, dôchodkové dávky) po splnení zákonom ustanovených podmienok. Vplyvom zjednotenia a zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov na poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie sa predpokladá negatívny vplyv na vyššie príjmové skupiny poistencov.
4.Vplyvy na životné prostredie – návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu
spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné.
A.5. Stanovisko gestorov
Príloha č.2
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Vplyvy Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa porovnávajú s návrhom východísk Sociálnej poisťovne na rok 2013 a s rozpočtovým výhľadom na roky 2014 a 2015 a s návrhom východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015. Pri kvantifikáciách sa vychádzalo z aktuálnej makroekonomickej prognózy IFP z júna 2012.
Tabuľka č. 1a
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Rozpočet verejnej správy (v eur)
2012
2013
2014
2015
Príjmy verejnej správy celkom
345 296 938
822 462 872
879 730 950
988 206 020
Štátny rozpočet
0
-4 907 979
-42 183 903
-35 831 006
- MPSVR SR – 07C06 Nesystémové dávky sociálneho poistenia
0
0
0
0
- MPSVR SR – 07C020A Štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa
0
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
-4 907 979
-42 183 903
-35 831 006
Obce
0
-25 274 159
-41 352 123
-42 194 480
VÚC
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
Sociálna poisťovňa
345 296 938
741 116 193
832 782 403
921 445 416
zdravotné poisťovne
0
119 992 182
144 331 842
158 915 435
Výdavky verejnej správy celkom
-2 695
2 694 264
-3 054 361
-18 168 459
Štátny rozpočet
0
3 596 342
3 922 294
4 234 399
- MPSVR SR – 07C06 Nesystémové dávky sociálneho poistenia
0
225 420
427 000
589 000
- MPSVR SR – 07C020A Štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa
0
3 370 922
3 495 294
3 645 399
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
-2 695
-902 078
-6 976 656
-22 402 858
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
Príloha č.2
Tabuľka č. 1b
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA 95)
Rozpočet verejnej správy (v eur)
2012
2013
2014
2015
Príjmy verejnej správy celkom
383 843 178
820 301 077
900 817 183
998 554 564
Štátny rozpočet
0
-41 276 239
-32 564 952
-37 720 128
- MPSVR SR – 07C06 Nesystémové dávky sociálneho poistenia
0
0
0
0
- MPSVR SR – 07C020A Štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa
0
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
-41 276 239
-32 564 952
-37 720 128
Obce
0
-25 274 159
-41 352 123
-42 194 480
VÚC
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
Sociálna poisťovňa
383 843 178
766 270 594
842 968 220
932 630 042
zdravotné poisťovne
0
129 044 245
145 613 309
159 968 476
Výdavky verejnej správy celkom
-2 695
2 694 264
-3 054 361
-18 168 459
Štátny rozpočet
0
3 596 342
3 922 294
4 234 399
- MPSVR SR – 07C06 Nesystémové dávky sociálneho poistenia
0
225 420
427 000
589 000
- MPSVR SR – 07C020A Štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa
0
3 370 922
3 495 294
3 645 399
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
-2 695
-902 078
-6 976 656
-22 402 858
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2a
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Financovanie (v eur)
2012
2013
2014
2015
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy
(- príjmy, + výdavky)
-345 299 633
-819 768 609
-882 785 311
-1 006 374 479
z toho vplyv na ŠR
0
8 504 321
46 106 197
40 065 405
- MPSVR SR – 07C06 Nesystémové dávky sociálneho poistenia
0
225 420
427 000
589 000
- MPSVR SR – 07C020A Štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa
0
3 370 922
3 495 294
3 645 399
- Všeobecná pokladničná správa
0
4 907 979
42 183 903
35 831 006
Obce
0
25 274 159
41 352 123
42 194 480
VÚC
0
8 463 365
13 847 270
14 129 344
Príloha č.2
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
-345 299 633
-742 018 271
-839 759 059
-943 848 273
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
-119 992 182
-144 331 842
-158 915 435
financovanie zabezpečené v rozpočte SP
0
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
-345 299 633
-819 768 609
-882 785 311
-1 006 374 479
* úspora má znamienko (-)
Tabuľka č. 2b
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA 95)
Financovanie (v eur)
2012
2013
2014
2015
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky)
-383 845 873
-817 606 813
-903 871 545
-1 016 723 023
z toho vplyv na ŠR
0
44 872 581
36 487 247
41 954 527
- MPSVR SR – 07C06 Nesystémové dávky sociálneho poistenia
0
225 420
427 000
589 000
- MPSVR SR – 07C020A Štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa
0
3 370 922
3 495 294
3 645 399
- Všeobecná pokladničná správa
0
41 276 239
32 564 952
37 720 128
Obce
0
25 274 159
41 352 123
42 194 480
VÚC
0
8 463 365
13 847 270
14 129 344
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
-383 845 873
-767 172 673
-849 944 876
-955 032 899
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
-129 044 245
-145 613 309
-159 968 476
financovanie zabezpečené v rozpočte SP
0
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
-383 845 873
-817 606 813
-903 871 545
-1 016 723 023
* úspora má znamienko (-)
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Prípadné zvýšené nároky na rozpočet kapitoly štátneho rozpočtu vyplývajúce z návrhu zákona si kapitoly štátneho rozpočtu vykryjú v rámci schválených limitov na príslušný rozpočtový rok. V súčasnosti prebieha príprava rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015, kde si kapitoly štátneho rozpočtu môžu uplatniť prípadné zvýšené nároky.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Príloha č.2
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom návrhu je najmä posilnenie miery solidarity v priebežne financovanom dôchodkovom systéme, zlepšenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, parametrické zmeny v oblasti starobného dôchodkového sporenia, primeraná úprava vymeriavacieho základu SZČO, z ktorého sa platí poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie, zavedenie povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a zjednotenie a zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na sociálne a verejné zdravotné poistenie.
Sociálne poistenie:
A. Prehĺbenie miery solidarity v priebežne financovanom dôchodkovom systéme.
Od roku 2013 dôjde k postupnej úprave koeficientu redukcie priemerného osobného mzdového bodu pre hodnotu vyššiu ako 1,25; a to 80 % pre rok 2013, 76 % pre rok 2014, 72 % pre rok 2015, 68 % pre rok 2016, 64 % pre rok 2017 a 60 % pre rok 2018 a nasledujúce roky. Súčasne sa bude zvyšovať koeficient úpravy priemerného osobného mzdového bodu pre hodnotu nižšiu ako 1; a to 17 % pre rok 2013, 18 % pre rok 2014, 19 % pre rok 2015, 20 % pre rok 2016, 21 % pre rok 2017 a 22 % pre rok 2018 a nasledujúce roky. Predmetné opatrenie finančne neutrálny vplyv na bilanciu Sociálnej poisťovne.
B. Zakomponovanie automatického stabilizátora k predlžovaniu dôchodkového veku.
Dôchodkový vek sa bude od roku 2017 upravovať v závislosti od určeného demografického ukazovateľa (stredná dĺžka života). Z dôvodu, že účinnosť sa navrhuje od roku 2017, uvedené zmeny nie sú kvantifikované v doložke vybraných vplyvov.
C. Zmena spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok, vybraných nesystémových dávok poskytovaných zo systému sociálneho poistenia a úrazových dávok od roku 2013.
Zvyšovanie dôchodkových dávok sa navrhuje o pevnú sumu ustanovenú v závislosti od medziročného rastu inflácie a medziročného rastu priemernej mzdy a priemernej mesačnej sumy:
a)starobného sólo dôchodku;
b)predčasného starobného sólo dôchodku ;
c)invalidného sólo dôchodku do 70 %;
d)invalidného sólo dôchodku nad 70 %;
e)vdovského sólo dôchodku a vdoveckého sólo dôchodku;
f)sirotského sólo dôchodku;
g)starobného kráteného dôchodku;
h)predčasného starobného kráteného dôchodku;
i)invalidného kráteného dôchodku do 70 %;
j)invalidného kráteného dôchodku nad 70 %;
k)vdovského kráteného dôchodku a vdoveckého kráteného dôchodku;
l)sirotského kráteného dôchodku.
Príloha č.2
Váhy medziročného rastu inflácie a medziročného rastu priemernej mzdy sa navrhujú nasledovne:
a)rok 2013 váha inflácie 50 % a váha nominálnych miezd 50 %,
b)rok 2014 váha inflácie 60 % a váha nominálnych miezd 40 %,
c)rok 2015 váha inflácie 70 % a váha nominálnych miezd 30 %,
d)rok 2016 váha inflácie 80 % a váha nominálnych miezd 20 %,
e)rok 2017 váha inflácie 90 % a váha nominálnych miezd 10 %
f)rok 2018 váha inflácie za domácnosti dôchodcov 100 %.
Predmetné miery váh budú zohľadnené aj pri percentuálnej valorizácii úrazových dávok s tým, že v cieľovom stave v roku 2018 sa na nich bude vzťahovať miera inflácie za všetky domácnosti.
Zvyšovanie vybraných nesystémových dávok sa navrhuje nasledovne:
sociálny dôchodok rovnako ako invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %;
tzv. invalidné dôchodky z mladosti rovnako ako invalidné dôchodky podľa miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť;
príplatok za štátnu službu k dôchodku ponechanie percentuálnej valorizácie s tým, že aj v prípade predmetného príplatku sa bude uplatňovať postupná zmena váh s prechodom na infláciu za domácnosti dôchodcov;
zvyšovanie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie spolu s priamym, resp. odvodeným pozostalostným dôchodkom;
príplatok k dôchodku politickým väzňom spolu s priamym, resp. odvodeným pozostalostným dôchodkom.
D. Úprava vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len SZČO).
Pri výpočte vymeriavacieho základu na platenie poistného sa bude postupovať tak, že čiastkový základ dane z príjmov z podnikania sa zvýši o zaplatené poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a takto upravený sa vydelí koeficientom 1,486. Prechod na uvedený koeficient sa bude realizovať postupne v období 3 rokov postupným spôsobom, a to od súčasného koeficientu 2 pri sociálnom poistení na koeficient 1,9 v roku 2013, na koeficient 1,6 v roku 2014 po koeficient 1,486 v roku 2015.
Minimálny vymeriavací základ s účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje prechod na 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (vs. súčasných 44,2 %). Z uvedeného dôvodu sa zvýši aj hranica pre vznik povinného sociálneho poistenia, t.j. zvýši sa hranica, do ktorej živnostníkom nevznikne povinné sociálne poistenie.
E. Úprava minimálneho vymeriavacieho základu pre vybranú skupinu poistencov štátu a dobrovoľne poistené osoby.
Úprava minimálneho vymeriavacieho základu pre vybranú skupinu poistencov štátu (fyzická osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím) a dobrovoľne poistené osoby súvisí so zmenou vymeriavacieho základu pre SZČO. S účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje zvýšenie minimálneho
Príloha č.2
vymeriavacieho základu zo 44,2 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
F. Zníženie maximálneho denného vymeriavacieho základu používaného na výpočet dávky v nezamestnanosti.
V súčasnosti je maximálna dávka v nezamestnanosti obmedzená ustanovením zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je denný vymeriavací základ najviac vo výške určenej ako podiel 3-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. S účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje v tomto prípade zníženie všeobecného vymeriavacieho základu z 3-násobku na 2-násobok, čo zabezpečí, aby nebola vyplácaná vyššia dávka v nezamestnanosti ako priemerná mesačná mzda použitá pre všeobecný vymeriavací základ.
G. Zavedenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
S účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje platenie poistného na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom sa navrhuje ponechanie nižšieho poistného pre študentov, poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, a to nasledovne:
študenti a poberatelia invalidného dôchodku budú platiť poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity,
poberatelia starobného dôchodku budú platiť poistné na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity.
H. Zjednotenie a zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na poistné na sociálne poistenie (z 1,5 násobku a 3 násobku na 5 násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov).
S účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje zjednotenie a zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na 5 násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, dôchodkové poistenie, garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Maximálny vymeriavací základ na úrazové poistenie zostáva naďalej neobmedzený, tak ako je tomu v súčasnosti.
I. Sprísnenie podmienok nároku na priznanie predčasného starobného dôchodku pre sporiteľov vyplácaného z priebežne financovaného dôchodkového systému.
S účinnosťou od 1. októbra 2012 sa navrhuje, aby priznanie predčasného starobného dôchodku pre sporiteľa bolo podmienené výslednou sumou dôchodku vyššou ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu - čo znamená zvýšenie zo súčasných 0,6 násobku sumy životného minima, t. j v rovnakej výške ako pre poistenca, ktorý je výlučne len v priebežne financovanom dôchodkovom systéme.
Starobné dôchodkové sporenie:
J. Dobrovoľný vstup prvopoistencov do systému starobného dôchodkového sporenia do dosiahnutia 35 rokov veku.
S účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje dobrovoľný vstup pre prvopoistencov do systému starobného dôchodkového sporenia až do dosiahnutia 35 rokov veku.
K. Zníženie príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie.
Príloha č.2
S účinnosťou od 1. októbra 2012 sa navrhuje zníženie príspevkovej sadzby zo súčasných 9 % na 4 % z vymeriavacieho základu sporiteľa s možnosťou dobrovoľného prispievania si navyše od 1. januára 2013 (dobrovoľné príspevky budú daňovo zvýhodnené do úrovne 2 % z čiastkového základu dane).
L. Dočasné otvorenie systému starobného dôchodkového sporenia pre vstup a výstup
S účinnosťou od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012 sa navrhuje dočasné otvorenie systému starobného dôchodkového sporenia obojstranne pre vstup a výstup, t. j. umožnenie vstupu do II. piliera a zároveň umožnenie návratu do jednopilierového dôchodkového systému pre všetkých sporiteľov v II. pilieri.
Všetky vyššie uvedené zmeny budú implementované Sociálnou poisťovňou.
Verejné zdravotné poistenie:
M. Úprava vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len SZČO).
Pri výpočte vymeriavacieho základu na platenie poistného sa bude postupovať tak, že čiastkový základ dane z príjmov z podnikania sa zvýši o zaplatené poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a takto upravený sa vydelí koeficientom 1,486. Prechod na uvedený koeficient sa bude realizovať postupne v období 3 rokov postupným spôsobom, a to od súčasného koeficientu 2,14 pri verejnom zdravotnom poistení na koeficient 1,9 v roku 2013, na koeficient 1,6 v roku 2014 po koeficient 1,486 v roku 2015.
Minimálny vymeriavací základ s účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje prechod na 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (vs. súčasných 44,2 %).
N. Vplyv úpravy minimálneho vymeriavacieho základu na tzv. samoplatiteľov poistného na verejné zdravotné poistenie.
Osoby, ktoré nie zamestnancami, SZČO alebo poistencami štátu povinné platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, pričom ich minimálny vymeriavací základ bude zvýšený z pôvodných 44,2 % na 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
O. Zavedenie povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
S účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje platenie poistného na verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom sa navrhuje, aby príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre študentov, poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov boli od poistného na verejné zdravotné poistenie naďalej oslobodené.
P. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na verejné zdravotné poistenie (z 3 násobku na 5 násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov).
S účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na 5 násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na verejné zdravotné poistenie.
Príloha č.2
Všetky vyššie uvedené opatrenia budú implementované platiteľmi poistného na verejné zdravotné poistenie podľa § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a zdravotnými poisťovňami.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh (zmena sadzieb, zmena vymeriavacích základov a zmena nároku)
iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Vyššie uvedené zmeny týkajúce sa sociálneho poistenia si vyžiadajú zmenu informačného systému Sociálnej poisťovne a mierny nárast jej administratívnej záťaže. Výdavky súvisiace s implementáciou navrhovaných zmien budú finančne kryté v rámci správneho fondu Sociálnej poisťovne bez potreby jeho navýšenia.
Navrhované legislatívne zmeny v oblasti verejného zdravotného poistenia si vyžiadajú úpravu informačného systému zdravotných poisťovní z dôvodu úpravy vymeriavacieho základu pre SZČO a zavedenia povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. S uvedenými zmenami súvisí aj mierne zvýšenie administratívnej záťaže zdravotných poisťovní.
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 345,3 mil. eur v roku 2012 (0,48 % HDP), 819,8 mil. eur v roku 2013 (1,09 % HDP), v roku 2014 vo výške 882,8 mil. eur (1,11 % HDP) a v roku 2015 v sume 1 006,3 mil. eur (1,20 % HDP). Z dôvodu vyšších príjmov na sociálne poistenie bol kvantifikovaný vplyv na tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne vo výške 2,4 % z prijatého poistného, 0,25 % z postúpených príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a 1,9 % z prostriedkov postúpených z dôchodkových správcovských spoločností z dôvodu dočasného otvorenia systému starobného dôchodkového sporenia, pričom v uvedenej výške sa očakáva nárast výdavkov Sociálnej poisťovne. Vplyv na tvorbu správneho fondu sa predpokladá nasledovný: 6,6 mil. eur v roku 2012, 14,4 mil. eur v roku 2013, v roku 2014 vo výške 16,3 mil. eur a v roku 2015 v sume 18,1 mil. eur. Uvedené teda zahŕňa aj vplyv zníženia tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne z 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na 0,25 % s účinnosťou od 1. januára 2013.
Kvantifikácia príjmov
D. Úprava vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len SZČO).
Postupným znížením konštanty používanej na úpravu vymeriavacieho základu SZČO na platenie poistného na sociálne poistenie zo súčasnej hodnoty 2 na 1,486 sa odstraňuje dlhoročné zvýhodnenie SZČO a ich zaťaženie sa približuje k úrovni zaťaženia závislej činnosti. Rovnako dochádza k zvýšeniu minimálneho vymeriavacieho základu u SZČO zo súčasnej úrovne 44,2 % priemernej mzdy na úroveň 50 % priemernej mzdy s cieľom zabezpečenia si
X
Príloha č.2
dôchodkov minimálne na úrovni 25 % z priemerného zárobku v SR. Pri kvantifikácii sa vychádzalo z údajov z daňových priznaní typu „B“, keďže vymeriavací základ SZČO je stanovený na základe vykázaného základu dane z príjmov a údajov zo Sociálnej poisťovne o počte platiteľov sociálneho poistenia ako aj expertných odhadov MF SR. Na základe rozboru týchto údajov je možné konštatovať, že v súčasnosti cca 28 % SZČO neplatí poistné na sociálne poistenie z titulu neprekročenia obratu pre platenie poistného na sociálne poistenie a zo zvyšných platiacich SZČO 87 % SZČO platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Zníženie koeficientu pre výpočet vymeriavacieho základu pri súčasnom zvýšení minimálneho vymeriavacieho základu sa premietne do zníženia disponibilných príjmov všetkých SZČO, ktoré v súčasnosti platia poistné na sociálne poistenie s výnimkou približne 9 000 SZČO, ktorým po zvýšení obratu pre platenie poistného na 50 % zanikne povinnosť platenia poistného od 1.7.2013. Rovnako zmena konštánt prispeje k situácii, že sa zníži počet SZČO platiacich z minimálneho vymeriavacieho základu zo súčasných 87 % na cca 70 %. Výpočet zohľadňuje aj zvýšenú motiváciu na optimalizáciu základu dane cez daňové výdavky, či iné nelegálne možnosti optimalizácie.
E. Úprava minimálneho vymeriavacieho základu pre vybranú skupinu poistencov štátu a dobrovoľne poistené osoby.
Pre poistencov štátu sa vychádzalo z údajov z východísk Sociálnej poisťovne, že počet poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie a osobných asistentov bude 23 700 v roku 2013; 23 913 v roku 2014 a 24 152 v roku 2015. Vymeriavací základ bol prispôsobený novému mechanizmu (50 % z priemernej mzdy z pred dvoch rokov) a sadzba štátu bola ponechaná vo výške 26 %. Uvedená vyššia platba bude hradená zo štátneho rozpočtu a priamo úmerne vzrastú príjmy z poistného v Sociálnej poisťovni. Zároveň je zohľadnená 20 percentná účasť dotknutých osôb na starobnom dôchodkovom sporení.
Pre dobrovoľne poistené osoby sa vychádzalo z údajov z východísk Sociálnej poisťovne, že počet dobrovoľne poistených osôb na nemocenské poistenie bude 3 127 v roku 2013; na dôchodkové poistenie 15 677 a na poistenie v nezamestnanosti 12 258. Minimálny vymeriavací základ bol prispôsobený novému mechanizmu (50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov), pričom sa predpokladá, že 90 % dobrovoľne poistených osôb bude platiť z tohto vymeriavacieho základu. Zároveň je zohľadnená 40 percentná účasť dotknutých osôb na starobnom dôchodkovom sporení.
G. Zavedenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Kvantifikácia vychádza z priemerných mesačných údajov o počte poistných vzťahov na dohody za rok 2011 (celkový objem vyplatených dohôd na úrovni približne 800 mil. eur, pri priemernom mesačnom počte úväzkov cca 399 000, z čoho 205 000 bolo bez súbehu s iným úväzkom), ktoré boli následne indexované. Ďalej sa predpokladá, že finančné prostriedky určené na výplatu miezd u zamestnávateľov sa po zavedení povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie nezmenia, resp. zmenia len mierne (napr. vplyvom vyššej produktivity dohodárov a úsporných opatrení).
H. Zjednotenie a zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na poistné na sociálne poistenie.
Kvantifikácia vychádza z príjmového rozloženia poistencov Sociálnej poisťovne v jednotlivých fondoch. Na základe uvedených štatistických údajov sa zmena dotkne približne 212 tisíc osôb pri nemocenskom poistení, 183 tisíc osôb pri garančnom poistení, 27 tisíc osôb pri dôchodkovom poistení a 25 tisíc osôb pri poistení v nezamestnanosti.
Príloha č.2
J. Dobrovoľný vstup prvopoistencov do systému starobného dôchodkového sporenia do 35 rokov veku.
Pri prepočtoch sa vychádzalo z nasledovných predpokladov:
dobrovoľný vstup do systému starobného dôchodkového sporenia do 35 rokov veku - prvopoistenci v danom roku vstúpia na základe tohto kľúča: 1. rok 10 %, 2. 9. rok po 1 % a 10. rok 2 %, čo je spolu 20 % prvopoistencov z daného konkrétneho roku;
priemerný počet prvopoistencov 57 250 (vychádza sa z predpokladov Sociálnej poisťovne);
vývoj priemernej mesačnej mzdy do roku 2015 vychádza z makroekonomickej prognózy IFP z júna 2012.
K. Zníženie príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie.
Pri prepočtoch sa vychádzalo z nasledovných predpokladov:
dobrovoľný vstup do systému starobného dôchodkového sporenia do 35 rokov veku - prvopoistenci v danom roku vstúpia na základe tohto kľúča: 1. rok 10 %, 2. 9. rok po 1 % a 10. rok 2 %, čo je spolu 20 % prvopoistencov z daného konkrétneho roku;
počet aktívne si prispievajúcich sporiteľov k 31.12.2011 predstavoval 1 080 648 a predpokladá sa jeho rast z dôvodu povinného vstupu v roku 2012 a dobrovoľného vstupu od roku 2013, od roku 2015 sa počíta aj s odchodom časti sporiteľov na dôchodok (vychádzajúc z vekovej štruktúry sporiteľov podľa údajov Sociálnej poisťovne);
vývoj priemernej mesačnej mzdy do roku 2015 vychádza z makroekonomickej prognózy IFP z júna 2012.
L. Dočasné otvorenie systému starobného dôchodkového sporenia pre vstup a výstup
Pri kvantifikácii vplyvu otvorenia systému starobného dôchodkového sporenia pre vstup a výstup sa vychádzalo z nasledovných predpokladov:
-vývoj priemernej mesačnej mzdy do roku 2015 vychádza z makroekonomickej prognózy IFP z júna 2012,
-sporiteľom, ktorí vystúpia zo systému starobného dôchodkového sporenia, sa presunie alikvótna časť majetku z dôchodkových fondov, pričom sa vychádzalo zo stavu majetku k 31. 3. 2012 navýšeného o dodatočné príspevky ku dňu výstupu,
-Sociálna poisťovňa si bude tvoriť správny fond na úrovni 1,9 % zo sumy prostriedkov presunutých z dôvodu vystúpenia sporiteľov zo systému starobného dôchodkového sporenia,
-na účely celkového vplyvu návrhu zákona v sumárnej tabuľke vplyvov sa použil variant: vstup 10 000 poistencov, výstup 60 000 sporiteľov,
-varianty vstupu a výstupu sú uvedené v nasledovnej tabuľke:
vstupujúci
2012
2013
2014
2015
5 000
134 760
1 685 149
1 761 110
1 853 064
10 000
269 520
3 370 297
3 522 220
3 706 127
20 000
539 039
6 740 594
7 044 441
7 412 255
30 000
808 559
10 110 891
10 566 661
11 118 382
Príloha č.2
vystupujúci
2012
2013
2014
2015
20 000
90 427 520
6 740 594
7 044 441
7 412 255
40 000
180 855 040
13 481 189
14 088 882
14 824 510
60 000
271 282 560
20 221 783
21 133 322
22 236 765
80 000
361 710 080
26 962 377
28 177 763
29 649 020
100 000
452 137 600
33 702 971
35 222 204
37 061 275
M. Úprava vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby pri verejnom zdravotnom poistení (ďalej len SZČO).
Postupným znížením konštanty používanej na úpravu vymeriavacieho základu SZČO na platenie poistného na verejné zdravotné poistenie zo súčasnej hodnoty 2,14 na 1,486 sa odstraňuje dlhoročné zvýhodnenie SZČO a ich zaťaženie sa približuje k úrovni zaťaženia závislej činnosti. Rovnako dochádza k zvýšeniu minimálneho vymeriavacieho základu u SZČO zo súčasnej úrovne 44,2 % priemernej mzdy na úroveň 50 % priemernej mzdy. Pri kvantifikácii sa vychádzalo z údajov z daňových priznaní typu „B“, keďže vymeriavací základ SZČO je stanovený na základe vykázaného základu dane z príjmov a údajov z prehľadu o priemernom počte poistencov vo verejnom zdravotnom poistení ako aj expertných odhadov MF SR. Na základe rozboru týchto údajov je možné konštatovať, že v súčasnosti takmer 91 % SZČO platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu (v prípade SZČO vzniká povinnosť platenia poistného na verejné zdravotne poistenie bez ohľadu na výšku jeho obratu). Zníženie koeficientu pre výpočet vymeriavacieho základu pri súčasnom zvýšení minimálneho vymeriavacieho základu sa premietne do zníženia disponibilných príjmov všetkých SZČO, ktoré v súčasnosti platia poistné na verejné zdravotné poistenie. Rovnako zmena konštánt prispeje k situácii, že sa zníži počet SZČO platiacich z minimálneho vymeriavacieho základu zo súčasných 91 % na cca 80 %. Výpočet zohľadňuje aj zvýšenú motiváciu na optimalizáciu základu dane cez daňové výdavky, či iné nelegálne možnosti optimalizácie.
N. Vplyv úpravy minimálneho vymeriavacieho základu na tzv. samoplatiteľov poistného na verejné zdravotné poistenie.
Kvantifikácia vplyvu úpravy min. vymeriavacieho základu u tzv. samoplatiteľov verejného zdravotného poistenia vychádzala z údajov roka 2011 a navrhovanej úpravy v oblasti dohodárov (zavedenie povinnosti platiť verejné zdravotné poistné z príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Zvýšenie min. vymeriavacieho základu z 44,2% na 50% priemernej mzdy spôsobí zvýšenie minimálneho ročného preddavku samoplatiteľa o 76,68 eur. Počet samoplatiteľov v roku 2011 predstavoval 116 525 osôb. Zavedenie povinnosti platenia verejného zdravotného poistenia z vybraných príjmov z dohôd spôsobí, že počet samoplatiteľov sa zníži, nakoľko podľa návrhu zákona doterajší samoplatitelia (osoby len s príjmom z dohôd) získajú status zamestnancov. Pri kvantifikácii s a tak vychádzalo z predpokladu, že táto zmena zníži počet samoplatiteľov o cca 22 000 osôb.
O. Zavedenie povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Príloha č.2
Kvantifikácia vychádza z priemerných mesačných údajov o počte poistných vzťahov na dohody za rok 2011 (celkový objem vyplatených dohôd na úrovni približne 800 mil. eur, pri priemernom mesačnom počte úväzkov cca 399 000, z čoho 205 000 bolo bez súbehu s iným úväzkom),, ktoré boli následne indexované. V prípade študentov a poberateľov starobného alebo invalidného dôchodku sa neuvažuje s platením verejného zdravotného poistenia z príjmov z dohôd, čo bolo zohľadnené vo výslednej kvantifikácii. Ďalej sa predpokladá, že finančné prostriedky určené na výplatu miezd u zamestnávateľov sa po zavedení povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie nezmenia, resp. zmenia len mierne (napr. vplyvom vyššej produktivity dohodárov a úsporných opatrení).
P. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na verejné zdravotné poistenie.
Kvantifikácia vychádza z údajov Sociálnej poisťovne o výške vymeriavacích základov. Podľa predmetných údajov z celkového počtu zamestnancov v národnom hospodárstve Slovenskej republiky (1 760 000) malo cca 2,5 % príjmy nad úrovňou trojnásobku priemernej mzdy, čo zodpovedá 44 300 osobám. Na základe distribúcie zamestnancov s príjmom nad úrovňou 3 násobku priemernej mzdy sa určil priemerný vymeriavací základ (berúc v úvahu maximálnu hodnotu na úrovni 5 násobku) týchto osôb na úrovni 3 228 eur. Predpokladá sa, že uvedená zmena sa minimálne dotkne samoplatiteľov a SZČO.
Kvantifikácia výdavkov
C. Zmena spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok, vybraných nesystémových dávok poskytovaných zo systému sociálneho poistenia a úrazových dávok od roku 2013.
V súlade s aktuálnou makroekonomickou prognózou IFP z júna 2012 kvantifikácia predpokladala valorizáciu v roku 2014 vo výške 3,06 % (pôvodné percento bez zmeny právnej úpravy by bolo 3,2 % na základe júnovej makroekonomickej prognózy) a v roku 2015 vo výške 2,72 % (pôvodné percento bez zmeny právnej úpravy by bolo 3,0 %). Rovnaké valorizačné percentá boli použité na výpočet nových výdavkov pre vybrané nesystémové dôchodkové dávky poskytované zo systému sociálneho poistenia a úrazové dávky.
D. Úprava vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len SZČO).
Vplyvom zníženia konštanty a nárastu minimálneho vymeriavacieho základu bol priemerný vymeriavací základ SZČO na výpočet dávky na základe údajov o vymeriavacích základoch na nemocenské poistenie zvýšený o 11,7 % v roku 2014 a o 14,6 % v roku 2015. V roku 2013 sa predpokladá iba mierny vplyv na výdavky, nakoľko sa pri výpočte dávok nemocenského poistenia prednostne vychádza z vymeriavacieho základu z predchádzajúceho roka. Pri kvantifikácii sa vychádza z výdavkov na nemocenské poistenie z návrhu východísk Sociálnej poisťovne na rok 2013 a rozpočtového výhľadu na roky 2014 a 2015 s váhou 7,9 % pre SZČO (skutočné čerpanie nemocenských dávok SZČO v roku 2011).
E. Úprava minimálneho vymeriavacieho základu pre vybranú skupinu poistencov štátu a dobrovoľne poistené osoby.
Pre dobrovoľne poistené osoby sa na nemocenské poistenie vychádzalo z výdavkov z východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2013 a rozpočtového výhľadu na roky 2014 a 2015, ktoré sa predpokladajú 23,1 mil. eur v roku 2013; 5,4 mil. eur v roku 2014 a 5,7 mil. eur v roku 2015. Predmetné výdavky priamo úmerne zvýšené v súlade s predpokladom, že 90 % dobrovoľne poistených osôb bude platiť z tohto vymeriavacieho základu. Výnimkou je rok
Príloha č.2
2013, keďže podstatnú časť výdavkov (približne 80 %) tvoria tie súvisiace so zavedením „balíčkov“ dobrovoľného poistenia s účinnosťou od 1. januára 2012 a plynutím prechodného obdobia, kedy je poistencom umožnené získať 270 dní poistenia za podmienok účinných pred rokom 2012.
K zvýšeniu výdavkov dôjde aj v prípade pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa za určitých podmienok používa k výpočtu nemocenských dávok alebo dávky v nezamestnanosti. Obdobne ako minimálny vymeriavací základ vzrastie zo 44,2 % priemernej mzdy na 50 % priemernej mzdy. Pre výpočet výdavkov bol použitý predpoklad, že sa pravdepodobný vymeriavací základ bude týkať 2 % prípadov, čo znamená 2 844 prípadov nemocenského a ošetrovného, 491 prípadov materského a 878 dávok v nezamestnanosti v roku 2013; 2 901 prípadov nemocenského a ošetrovného, 501 prípadov materského a 871 dávok v nezamestnanosti v roku 2014; 2 959 prípadov nemocenského a ošetrovného, 511 prípadov materského a 852 dávok v nezamestnanosti v roku 2015.
F. Zníženie maximálneho denného vymeriavacieho základu používaného na výpočet dávky v nezamestnanosti.
Pri kvantifikácii sa vychádzalo z priemerného mesačného počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti z východísk rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2013 a rozpočtového výhľadu na roky 2014 a 2015, ktoré sa predpokladajú v hodnote 43 878 v roku 2013 a 43 555 v roku 2014. Ďalej bolo použité rozloženie poberateľov podľa výškových pásiem v eur z januára mája 2012 na základe ktorého bolo nad úrovňou priemernej mzdy približne 4,7 % poberateľov dávky v nezamestnanosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2013 bude určitá časť poberateľov mať priznanú dávku v nezamestnanosti na základe podmienok účinných do 31. decembra 2012 - počíta sa s tzv. presahom prípadov z roka 2012.
G. Zavedenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Pri kvantifikácii sa vychádzalo z príjmového rozloženia dohodárov k 31. decembru 2011. Z predmetných štatistických údajov by im vychádzal priemerný vymeriavací základ na určenie dávok nemocenského poistenia v sume 137,1 eura a na určenie dávky v nezamestnanosti 147,9 eura. Vzhľadom na legislatívne nastavenie, t. j., že krátkodobé dávky sa nevzťahujú na študentov, poberateľov starobného a invalidného dôchodku a osôb s nepravidelným príjmom, tak sa predpokladá, že sa pri nemocenskom poistení dotknú iba 6 % z celkového počtu a v prvých dvoch rokoch iba 4 % pri dávke v nezamestnanosti (prvé dva roky budú môcť splniť podmienky na dávku v nezamestnanosti len dohodári v súbehu s inou zárobkovou činnosťou).
I. Sprísnenie podmienok nároku na priznanie predčasného starobného dôchodku pre sporiteľov vyplácaného z priebežne financovaného dôchodkového systému.
Pri kvantifikácii sa vychádzalo z mesačného počtu priznaných predčasných starobných dôchodkov pre sporiteľov v období od januára do mája 2012. Z celkového počtu 40 novopriznaných predčasných starobných dôchodkov u sporiteľov, by podmienka 1,2 násobku životného minima nebola splnená v 17 prípadoch. Priemerná výška predčasného starobného dôchodku pod 1,2 násobkom predstavovala hodnotu 176,1 eura. Zohľadnený je postupný nábeh prípadov a skutočnosť, že je možné predčasný starobný dôchodok priznať max. 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku.
Vplyv na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy
Príloha č.2
Príjmy štátneho rozpočtu (VPS) predpokladá sa negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu zavedenia možnosti 2 % dobrovoľného platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s daňovým zvýhodnením, z dôvodu zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov, z dôvodu úprav navrhovaných pre SZČO, z dôvodu zavedenia povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Príjmy rozpočtu obcí predpokladá sa negatívny vplyv na príjmy obcí z dôvodu zavedenia možnosti 2 % dobrovoľného platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s daňovým zvýhodnením, z dôvodu zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov, z dôvodu úprav navrhovaných pre SZČO, z dôvodu zavedenia povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Príjmy rozpočtu VÚC predpokladá sa negatívny vplyv na príjmy VÚC z dôvodu zavedenia možnosti 2 % dobrovoľného platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s daňovým zvýhodnením, z dôvodu zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov, z dôvodu úprav navrhovaných pre SZČO, z dôvodu zavedenia povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Príjmy Sociálnej poisťovne celkovo sa predpokladá nárast príjmov Sociálnej poisťovne z dôvodu navrhovaných zmien pre SZČO, poistencov štátu a dobrovoľne poistené osoby, dobrovoľného vstupu prvopoistencov do systému starobného dôchodkového sporenia, zníženia príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie, dočasného otvorenia systému starobného dôchodkového sporenia pre vstup a výstup, z dôvodu zjednotenia a zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov a z dôvodu zavedenia povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Príjmy zdravotných poisťovní predpokladá sa nárast príjmov zdravotných poisťovní z dôvodu navrhovaných zmien pre SZČO (postupné zníženie koeficientu zo súčasných 2,14 na 1,486 a zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na úroveň 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov), z dôvodu zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov a z dôvodu zavedenia povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Tabuľky 3a
Vplyv na štátny rozpočet (cash)
Štátny rozpočet (VPS) - príjmy
(v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
-4 907 979
-42 183 903
-35 831 006
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-4 907 979
-42 183 903
-35 831 006
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-4 907 979
-8 030 152
-8 193 729
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
-34 153 750
-27 637 276
Vplyv na rozpočet obcí (cash)
Rozpočet obcí - príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
-25 274 159
-41 352 123
-42 194 480
110
Dane z príjmov a kapitálového
0
-25 274 159
-41 352
-42 194 480
Príloha č.2
majetku
123
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-25 274 159
-41 352 123
-42 194 480
Vplyv na rozpočet VÚC (cash)
Rozpočet VÚC - príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash)
Rozpočet Sociálnej poisťovne -
príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
345 296 938
741 116 193
832 782 403
921 445 416
150
Poistné
345 296 938
741 116 193
832 782 403
921 445 416
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
345 296 938
741 116 193
832 782 403
921 445 416
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash)
Rozpočet zdravotných
poisťovní - príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
119 992 182
144 331 842
158 915 435
150
Poistné
0
119 992 182
144 331 842
158 915 435
154
Zdravotné poistenie
0
119 992 182
144 331 842
158 915 435
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Rozpočet verejnej správy -
príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
345 296 938
822 462 872
879 730 950
988 206 020
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-38 645 503
-97 383 296
-92 154 830
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-38 645 503
-63 229 545
-64 517 554
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
-34 153 750
-27 637 276
150
Poistné
345 296 938
861 108 375
977 114 246
1 080 360 850
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
345 296 938
741 116 193
832 782 403
921 445 416
154
Zdravotné poistenie
0
119 992 182
144 331 842
158 915 435
Tabuľky 3b
Štátny rozpočet (VPS) - príjmy
Vplyv na štátny rozpočet (ESA 95)
Príloha č.2
(v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
-41 276 239
-32 564 952
-37 720 128
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-41 276 239
-32 564 952
-37 720 128
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-16 095 460
-5 646 038
-8 646 128
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
-25 180 779
-26 918 914
-29 074 000
Vplyv na rozpočet obcí (ESA 95)
Rozpočet obcí - príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
-25 274 159
-41 352 123
-42 194 480
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-25 274 159
-41 352 123
-42 194 480
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-25 274 159
-41 352 123
-42 194 480
Vplyv na rozpočet VÚC (ESA 95)
Rozpočet VÚC - príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-8 463 365
-13 847 270
-14 129 344
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA 95)
Rozpočet Sociálnej poisťovne -
príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
383 843 178
766 270 594
842 968 220
932 630 042
150
Poistné
383 843 178
766 270 594
842 968 220
932 630 042
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
383 843 178
766 270 594
842 968 220
932 630 042
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA 95)
Rozpočet zdravotných
poisťovní - príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
0
129 044 245
145 613 309
159 968 476
150
Poistné
0
129 044 245
145 613 309
159 968 476
154
Zdravotné poistenie
0
129 044 245
145 613 309
159 968 476
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA 95)
Rozpočet verejnej správy -
príjmy (v eur)
2012
2013
2014
2015
100
Daňové príjmy
383 843 178
820 301 077
900 817 183
998 554 564
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-75 013 763
-87 764 346
-94 043 953
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-49 832 984
-60 845 432
-64 969 952
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
-25 180 779
-26 918 914
-29 074 000
150
Poistné
383 843 178
895 314 839
988 581 529
1 092 598 517
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
383 843 178
766 270 594
842 968 220
932 630 042
Príloha č.2
154
Zdravotné poistenie
0
129 044 245
145 613 309
159 968 476
Výdavky štátneho rozpočtu (MPSVR SR) celkovo sa predpokladá rast výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej úhrady poistného za vybraných poistencov štátu (poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie a osobní asistenti) a vyššie výdavky na valorizáciu vybraných nesystémových dôchodkových dávok.
Výdavky Sociálnej poisťovne celkovo (s výnimkou roka 2013) sa predpokladá pokles výdavkov Sociálnej poisťovne z dôvodu posilnenia váhy inflácie vo valorizačnom mechanizme a zníženia maximálneho denného vymeriavacieho základu na výpočet dávky v nezamestnanosti.
Tabuľky 4
Vplyv na štátny rozpočet (cash=ESA95)
Štátny rozpočet (MPSVR SR) -
výdavky (v eur)
2012
2013
2014
2015
600
Bežné výdavky
0
3 596 342
3 922 294
4 234 399
640
Bežné transfery
0
3 596 342
3 922 294
4 234 399
641
Transfery v rámci verejnej správy
0
0
0
0
642
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
0
3 596 342
3 922 294
4 234 399
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash=ESA95)
Rozpočet Sociálnej poisťovne -
výdavky (v eur)
2012
2013
2014
2015
600
Bežné výdavky
-2 695
-902 078
-6 976 656
-22 402 858
630
Tovary a služby
0
0
0
0
640
Bežné transfery
-2 695
-902 078
-6 976 656
-22 402 858
641
Transfery v rámci verejnej správy
0
0
0
0
642
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
-2 695
-902 078
-6 976 656
-22 402 858
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash=ESA95)
Rozpočet verejnej správy -
výdavky (v eur)
2012
2013
2014
2015
600
Bežné výdavky
-2 695
2 694 264
-3 054 361
-18 168 459
630
Tovary a služby
0
0
0
0
640
Bežné transfery
-2 695
2 694 264
-3 054 361
-18 168 459
641
Transfery v rámci verejnej správy
0
0
0
0
642
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
-2 695
2 694 264
-3 054 361
-18 168 459