A.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Predmetom úpravy je vymedzenie nového pojmu súvisiaceho s posudzovaním informačných systémov v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov. Toto nariadenie nedefinuje pojem daného informačného systému, ale ustanovuje aké prvky (vo všeobecnosti) musí spĺňať daný elektronický systém zberu vyhlásení s uvedením cieľa, ktorý sa tými prvkami sleduje.

K bodu 2

Predmetom úpravy je úprava poznámok pod čiarou, nakoľko pôvodné znenie nezahŕňalo príkladmo niektoré subjekty vykonávajúce činnosti preneseného výkonu verejnej moci (napr. súdnych exekútorov).

K bodu 3

Mení sa názov povinného subjektu v súlade s jeho transformáciou na Rozhlas a televízia Slovenska.

K bodu 4

Doterajšia právna úprava ustanovovala, že obce a právnické osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti povinných osôb uvedených § 3 ods. 3 písm. a) až d) nemusia, ale môžu predložiť koncepciu rozvoja informačných systémov ministerstvu na schválenie. Toto ustanovenie bolo z hľadiska jednoznačnosti potrebné upraviť. Takéto riešenie bolo nesystémové a neefektívne. Záviselo výlučne od vôle obce, či koncepciu predloží alebo nepredloží ministerstvu na schválenie. Uvedené osoby sa však nezbavujú povinnosti vypracovať a aktualizovať koncepciu rozvoja informačných systémov. Ako oficiálny dokument záväzného charakteru príslušného subjektu by túto koncepciu mal schváliť jeho štatutárny orgán. Navrhovanou právnou úpravou sa odstráni nielen nejednoznačnosť, ale aj administratívna záťaž obcí a MF SR.

K bodu 5

Povinnej osobe sa dáva jednoznačná povinnosť zverejniť adresu svojej elektronickej podateľne, ak ju využíva, na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

K bodu 6

Vzhľadom na zmenu schvaľovacieho procesu sa dopĺňa definícia koncepcie, ktorá musí byť v súlade so štandardmi a Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy.

K bodu 7

Limitovať platnosť koncepcie rozvoja informačných systémov povinných osôb na štvorročné obdobie je neopodstatnené, nakoľko termín sa odvíja od Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Vzhľadom na povinnosť povinných osôb predložiť koncepciu rozvoja informačných systémov do 6 mesiacov po schválení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, pôsobí ponechanie poslednej vety ohľadne platnosti koncepcie rozvoja informačných systémov zmätočne.

K bodu 8

Limitovať platnosť Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy najmenej na štvorročné obdobie je neobvyklé. V praxi môže nastať situácia, že koncepciu po štyroch rokoch nebude

potrebné aktualizovať. Národná koncepcia sa aktualizuje v prípade potreby a v prípade, keď je na to závažný dôvod.

K bodu 9

V terajšom zákone č. 275/2006 Z. z. nie je schvaľovanie koncepcií obcí riešené systémovo. V praxi je problematický nesúlad medzi textom v § 3 ods. 4 písm. a) a textom v § 4 odsek 1 písm. b). V § 3 ods. 4 písm. a) je ustanovené: „povinnosť predložiť koncepciu na schválenie ministerstvu sa nevzťahuje na obce a na povinné osoby uvedené v odseku 3 písm. e),“ a v rozpore s tým je v § 4 odsek 1 písm. b) ustanovené, že MF SR schvaľuje koncepcie obciam.

Cieľom novely zákona č. 275/2006 Z. z., ktorá sa uskutočnila v roku 2009, bolo odstránenie administratívnej záťaže obcí a MF SR tým, že sa zruší povinnosť schvaľovania ich koncepcií ministerstvom, nakoľko ich informačné systémy nie sú v takom rozsahu integrované s informačnými systémami iných povinných osôb. Povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja informačných systémov obce zostáva zachovaná, pričom by ju mal schváliť jej štatutárny orgán.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava pôvodného znenia z dôvodu spresnenia jeho obsahu.

K bodu 11

Upravuje sa povinnosť zamestnancov kontrolného orgánu k mlčanlivosti v súvislosti s výkonom svojej činnosti. Zároveň sa ustanovuje kompetencia pre ministra financií zbaviť uvedených zamestnancov tejto mlčanlivosti.

K bodu 12

Tým, že sa zakladá sankčný mechanizmus vo forme pokút za porušenie povinnosti prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta, je tiež zároveň nevyhnutné zmierniť v súčasnosti jediný možný následok, a to zrušenie jeho zápisu pri akomkoľvek porušení povinností prevádzkovateľa.

K bodu 13

Do novely zákona sa vkladá nový paragraf, ktorý obsahuje ustanovenia ohľadne posudzovania elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov. Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť občanom EÚ zúčastňovať sa na tvorbe európskych právnych aktov. Vyhlásenia o podpore určitej iniciatívy je možné zberať v papierovej forme alebo elektronicky. V prípade, ak sa zberajú prostredníctvom elektronického systému, tento musí mať osvedčenie o tom, že je v súlade s technickou špecifikáciou ustanovenou vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1179/2011 zo 17. novembra 2011. Osvedčenia vydávajú príslušné členské štáty na základe žiadostí od organizátorov – občanov EÚ tvoriacich na tento účel organizačný výbor, a ktorí sa na účely tejto novely nazývajú žiadateľmi o posúdenie systému.

V Slovenskej republike zodpovedá za posudzovanie elektronických systémov zberu vyhlásení o podpore príslušnej iniciatívy občanov MF SR, ktoré z dôvodu nedostatku administratívnych a odborných kapacít bude vykonávať toto posudzovanie prostredníctvom osôb, ktoré musia spĺňať kritériá podrobne rozpracované vo výzve. Vzhľadom na dodržanie požiadaviek v technickej špecifikácii ustanovenej vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1179/2011

zo 17. novembra je potrebné zabezpečiť, aby mal posudzovateľ dostatočnú odbornosť na vyhodnotenie súladu systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov s normou ISO/IEC 27001. Znamená to, že musí mať základné vedomosti vo všetkých oblastiach informačnej bezpečnosti, vrátane pochopenia príslušných princípov, modelov, procesov, bezpečnostných techník a ich vzájomných vzťahov, a to:

-znalosť noriem ISO/IEC 27001 – 27005 a súvisiacich noriem,

-ovládanie operačných systémov radu Microsoft Windows na vyššej systémovej úrovni ako aj operačných systémov na báze Unixu (najmä Linux),

-znalosť prostriedkov a nástrojov používaných na zistenie ďalších informácií o systéme, pre prípad, že informácie poskytnuté prevádzkovateľom nie sú dostačujúce,

-znalosť techník používaných súčasným škodlivým softvérom a taktiež prostriedkov na ich odhaľovanie,

-znalosť základných sieťových protokolov (TCP/IP, UDP, ICMP) a aplikácií (webové a mailové servery, zdieľania prostriedkov v rámci sietí, P2P siete),

-schopnosť samostatne vyhľadávať informácie relevantné k príslušnému objektu hodnotenia a metódam použitým pri návrhu,

-znalosť základných metód analýzy kódu.

Osoby spĺňajúce tieto kritériá budú zaradené do zoznamu posudzovateľov, ktorý MF SR zverejní na svojom webovom sídle a z ktorého si môžu organizátori - žiadatelia vybrať posudzovateľa pre svoj systém. Zoznam bude obsahovať aj kontaktné údaje posudzovateľov, cenník výkonov a čísla ich účtov.

O posúdenie systému možno žiadať na základe listinnej alebo elektronickej žiadosti. Túto žiadosť žiadateľ zašle ministerstvu, ktorý ju zaeviduje a v prípade, že spĺňa všetky predpísané náležitosti uvedené v prílohe, postúpi ju posudzovateľovi. Vzor žiadosti je uvedený v prílohe tejto novely.

Posudzovateľ posudzuje systém podľa požiadaviek, ustanovených v technickej špecifikácii ustanovenej Komisiou vo vyššie citovanom vykonávacom nariadení Komisie. Ak systém bude spĺňať predpísané náležitosti, posudzovateľ to uvedie v časti „B“ žiadosti, ktorú takto vyplnenú zašle naspäť ministerstvu. Ministerstvo na základe toho vydá osvedčenie, ktoré podpisuje minister a zašle ho žiadateľovi do 1 mesiaca od podania žiadosti.

V opačnom prípade, posudzovateľ v žiadosti uvedie, že systém nespĺňa predpísané náležitosti a ministerstvo žiadosť zamietne a oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov žiadateľovi v tej istej lehote ako pri vydaní osvedčenia.

Náklady súvisiace s posúdením systému znášajú žiadatelia. Náklady uhrádzajú pred tým, ako podajú žiadosť, t.j. žiadateľ si vyberie posudzovateľa zo zoznamu posudzovateľov, zaplatí náklady podľa príslušného cenníka zverejneného na webovom sídle ministerstva a doklad o ich úhrade bude tvoriť prílohu samotnej žiadosti. V prípade, ak ministerstvo vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti pre neúplné údaje a on to v určenej lehote neurobí, ministerstvo na túto

skutočnosť upozorní posudzovateľa, ktorý je povinný uhradené náklady vrátiť žiadateľovi, pretože k posúdeniu systému nedošlo.

Ak posudzovateľ nebude vykonávať posudzovanie v súlade s príslušným nariadením a vznikne tým žiadateľovi škoda, je povinný ju znášať posudzovateľ. Zodpovednosť za škodu však upravuje Občiansky zákonník, preto nie je potrebné ju explicitne upravovať v tomto návrhu zákona.

K bodu 14

Umožňuje sa ukladať sankcie za neplnenie povinností prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta. Doteraz bolo možné sankcionovať prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta iba zrušením zápisu do registra prevádzkovateľov. Rovnako sa ustanovuje pokuta pre posudzovateľa elektronického systému zberu v prípade, ak poruší povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 9b.

K bodu 15

Opakované ignorovanie požiadavky ministerstva na zabezpečenie nápravy vzniknutého protiprávneho stavu bude mať za následok zrušenie zápisu do registra. Nebude sa na tento prípad preto vzťahovať nutnosť opakovaného udelenia pokuty za to isté porušenie zákona podľa § 10 ods. 4, udeliť pokutu bude možné iba za nové porušenie zákona.

K bodu 16

Upravuje sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia k vydaniu vykonávacích predpisov.

K bodu 17

Do zákona sa dopĺňa príloha, súvisiaca s predkladaním žiadostí o osvedčovanie elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov EÚ.

K článku II.

K bodom 1:

Ide o legislatívno-technickú úpravu v návrhu zákona v súlade so zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil v minulosti používaný pojem „internetová stránka“ pojmom „webové sídlo“, ktorý je definovaný v § 2 písm. aa) tohto zákona.

K bodu 2:

V návrhu zákona sa dopĺňa úloha Národného bezpečnostného úradu viesť aktuálny zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci a tento zverejňovať na svojom webovom sídle. Prechodné ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2008 Z. z. ustanovilo pre orgány verejnej moci len „jednorazovú povinnosť“ oznámiť úradu elektronickú adresu elektronickej podateľne do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 214/2008 Z. z. Citované ustanovenie sa stalo v aplikačnej praxi obsolétnym a preto je potrebné odstrániť tento v súčasnosti nežiaduci právny stav.

Vzhľadom na navrhovanú povinnosť pre orgány verejnej moci v § 25a návrhu zákona (oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne a obdobne aj bezodkladne oznamovať úradu každú zmenu jej umiestnenia, viď čl. II bod 5), je potrebné zosúladiť navrhované povinnosti orgánov verejnej moci a úradu.

K bodu 3:

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy žiadateľ, ktorý žiada akreditovanú certifikačnú autoritu alebo registračnú autoritu konajúcu v jej mene o vydanie prvého, resp. následného kvalifikovaného certifikátu, je povinný sa dostaviť do jej priestorov, kde zamestnanec poskytovateľa akreditovaných certifikačných služieb zabezpečí fyzické overenie a kontrolu osobných údajov žiadateľa uvedených v príslušnej žiadosti, s osobnými údajmi uvedenými v predloženom preukaze totožnosti žiadateľa. Jednoznačná identifikácia a autentifikácia žiadateľa o vydanie kvalifikovaného certifikátu predstavuje jednu z viacerých zákonných podmienok tohto procesu a vykonáva sa za účelom zabezpečenia čo najvyššej bezpečnosti a dôveryhodnosti poskytovania akreditovaných certifikačných služieb.

Uvedený postup však bol už v minulosti niekoľkokrát diskutovanou témou zo strany poskytovateľov certifikačných služieb v Slovenskej republike s otázkou, či je potrebné aj pri vydaní následného kvalifikovaného certifikátu dodržať vyššie uvedený postup alebo či žiadateľ môže získať následný kvalifikovaný certifikát aj bez osobnej prítomnosti u poskytovateľa certifikačných služieb.

Na činnosť akreditovanej certifikačnej autority ako vydavateľa kvalifikovaných certifikátov sa vzťahuje aj bezpečnostný štandard - technická špecifikácia ETSI TS 101 456 Elektronické podpisy a infraštruktúry (ESI): Tento bezpečnostný štandard v časti „7.3.1 Registrácia subjektu“ a „7.3.2 Obnova certifikátu“ má uvedené odporúčania týkajúce sa registračného procesu žiadateľa v procese prvotného ako aj následného vydania kvalifikovaného certifikátu, a ktorý umožňuje priame ako aj nepriame overenie, resp. kontrolu identity žiadateľa.

Otázku verifikácie identity žiadateľa o vydanie kvalifikovaného certifikátu nerieši jednoznačne ani smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy, čo vedie k rozdielnemu výkladu a implementácii v členských krajinách Európskej únie. Spoločná dohoda dozorných orgánov v Európskej únii viedla k výkladu predmetných ustanovení bezpečnostného štandardu spôsobom, že pri prvom vydaní kvalifikovaného certifikátu je osobná účasť žiadateľa nevyhnutná, v následných je to otázka implementácie v jednotlivých členských krajinách. Teda prvotné vydanie vyžaduje fyzickú prítomnosť, bez ohľadu na to či sú dôkazy totožnosti v elektronickej podobe alebo fyzickej podobe a následné vydanie je založené na postupe tzv. nepriameho overenia totožnosti žiadateľa o vydanie následného kvalifikovaného certifikátu. Tento postup spočíva v tom, že totožnosť žiadateľa sa overí na základe dokumentácie získanej akreditovanou certifikačnou autoritou pri prvom registračnom procese, ktorá vznikla za fyzickej prítomnosti žiadateľa v jej priestoroch. Uvedená dokumentácia je dostatočným a relevantným dôkazom pre nepriame overenie totožnosti žiadateľa.

Vzhľadom na právnu silu zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou v Slovenskej republike je vytvorenie bezpečného prostredia pre jeho použitie veľmi dôležitým prvkom. Z uvedeného dôvodu sa úrad ako gestor elektronického podpisu snaží garantovať v prvom rade bezpečnosť prostredia pre používateľov a nemá záujem obmedzovať

podnikateľskú činnosť poskytovateľov certifikačných služieb a preto sa rozhodol v navrhovanom čl. II bod 4. odstrániť tzv. „tvrdosť zákona“ tým spôsobom, že ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) návrhu zákona definuje oproti platnej právnej úprave všeobecnejšie, avšak za podmienky dodržania vyššie uvedených postupov pri prvotnej, resp. následnej žiadosti o vydanie kvalifikovaného certifikátu, ktorých podrobnosti budú po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia predmetom následnej novelizácie vyhlášky NBÚ č. 131/2009 Z. z. o certifikátoch a kvalifikovaných certifikátoch.

K bodu 4:

V rámci konzistencie medzi úradom a orgánmi verejnej moci sa navrhuje nová povinnosť pre orgány verejnej moci oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne a obdobne aj bezodkladne oznamovať úradu každú zmenu jej umiestnenia. Vzhľadom na zavedenie novej povinnosti pre úrad v čl. II bode 2 návrhu zákona je potrebné, aby úrad evidoval na svojom webovom sídle len aktuálne elektronické adresy umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci.

K bodom 5 až 9:

Ide o úpravu, v rámci ktorej sa s prihliadnutím na konverzný kurz euro voči slovenskej korune (1 euro = 30,1260 Sk) navrhujú sumy pokút zaokrúhlené smerom nadol.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. októbra 2012.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 6. júla 2012.

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky