DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál.

V zmysle súčasnej právnej úpravy osoba, ktorá je dôchodkovo poistená po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, môže zároveň pracovať a poberať starobný dôchodok alebo jeho časť. Zákon o sociálnom poistení následne stanovuje, že po zániku sociálneho poistenia sa takémuto pracujúcemu dôchodcovi, ktorý bol dôchodkovo poistený, zvýši jeho dôchodok. V praxi sa však vyskytujú prípady, kedy dôchodca pracuje niekoľko rokov a najmä v prípade samostatne zárobkovo činných osôb v slobodnom povolaní, tieto osoby vykonávajú činnosť pomerne veľa rokov po priznaní dôchodku. Takýto dôchodca, ak chce, aby sa mu zvýšil dôchodok musí predčasne skončiť svoj pracovný pomer alebo zrušiť živnosť, prípadne skončiť s výkonom slobodného povolania, aby mu vznikol nárok na zvýšenie dôchodku, čo nie je spravodlivé od nich požadovať. V roku 2010 bolo takýchto dôchodcov približne 80 tisíc.

Táto nespravodlivosť bude o to väčšia v prípade, keď vláda Slovenskej republiky prijme jedno z navrhovaných opatrení na zvýšenie príjmov do Sociálnej poisťovne a zavedie povinnosť platiť dôchodkové poistenie aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre poberateľov starobného dôchodku. Tým sa mnohí dôchodcovia pracujúci v súčasnosti len na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti stanú prispievateľmi do systému dôchodkového poistenia. Zároveň sa tým zvýši pravdepodobnosť, že definitívne skončenie pracovnej činnosti dôchodcu sa výrazne posunie, tým sa posunie aj zánik dôchodkového poistenia, ktoré je v súčasnosti jediným dôvodom na prepočítanie starobného dôchodku, ak ho dôchodca poberá popri platení dôchodkového poistenia. Zvyšuje sa tým riziko, že niektorí dôchodcovia sa zvýšenia svojho dôchodku nedožijú a výrazne sa odďaľuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyplácať starobným dôchodcom ich zvýšené dôchodky.

Navrhovaná novela zákona o sociálnom poistení mení túto právnu úpravu tak, že zavádza možnosť pre dôchodcov poberajúcich dôchodok alebo jeho časť, ktorí zároveň sú dôchodkovo poistení po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, aby si raz za rok podali žiadosť o prepočítanie dôchodku, čím sa im poberaný dôchodok priebežne bude zvyšovať. Namiesto toho, aby sa dôchodok zvýšil jednorazovo po zániku dôchodkového poistenia sa suma, o ktorú sa zvýši dôchodok, rozloží v čase.

Návrhom sa tiež upravuje spôsob stanovenia rozhodného obdobia na výpočet nemocenskej dávky tak, aby sa pri posudzovaní trvania nemocenského poistenia vylúčili z rozhodného obdobia tie obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. Zároveň sa upravuje určenie rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na nemocenskú dávku tak, aby sa upravili všetky možnosti pri stanovení rozhodujúceho obdobia a upravujú sa tiež podmienky, za ktorých sa použije pravdepodobný denný vymeriavací základ. Dôvodom pre takúto úpravu je skutočnosť, že niektorí poistenci sa snažili ustanovenia zákona

o sociálnom poistení obísť tak, že sa na 90 dní pred očakávaným vznikom nároku na nemocenskú dávku zamestnali za výrazne vyššiu mzdu ako v predchádzajúcom období, ale následne u nich nastali skutočnosti predpokladané ustanoveniami § 26 a § 140 zákona o sociálnom poistení, kedy nie je potrebné platiť poistné na nemocenské poistenie. Prípadne nastali situácie kedy sa v roku predchádzajúcom roku, kedy vznikol nárok na nemocenskú dávku, osoba zamestnala na pár dní s vysokou mzdou a následne buď skončil jej pracovný pomer alebo nastali skutočnosti predpokladané ustanoveniami § 26 a § 140 zákona o sociálnom poistení. V oboch prípadoch nebolo potrebné platiť z tejto mzdy vysoké odvody a napriek tomu vznikol nárok na vyššiu dávku z tohto poistenia.

Návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ktorý je špecifikovaný v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá negatívny dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1.

Navrhuje sa pri posudzovaní trvania nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia vylúčiť obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. Dôvodom je skutočnosť, že súčasné znenie tohto ustanovenia umožňuje zamestnancom využiť dôvody pre neuhrádzanie poistného za účelom zvýšenia vymeriavacieho základu pre nemocenské dávky a zároveň sa vyhnúť plateniu nemocenského poistenia z vyššieho vymeriavacieho základu.

K bodu 2.

Súčasné znenie ustanovenia § 54 neupravuje situáciu, kedy poistenie zamestnanca síce trvá pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky 90 dní ale týchto 90 dní je na prelome kalendárnych rokov, preto sa navrhuje upraviť ustanovenie tak, aby riešilo všetky prípady, ktoré nie sú riešené predchádzajúcimi odsekmi tohto ustanovenia v prípade výpočtu nemocenskej dávky zamestnanca.

K bodu 3.

Navrhuje sa, aby sa pravdepodobný vymeriavací základ použil aj v prípade, kedy poistenec v rozhodujúcom období danom ako predchádzajúci kalendárny rok nezískal 90 dní za ktoré sa platí nemocenské poistenie, aby sa eliminovali prípady obchádzania súčasne stanovených podmienok výpočtu nemocenských dávok.