1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), ktorý predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Alojz Hlina a Miroslav Kadúc reaguje na potreby aplikačnej praxe. Podľa platnej právnej úpravy nie v Trestnom zákone dostatočne presne definované niektoré špecifické konania alebo činy, v ktorých dôsledku vzniká, resp. môže vzniknúť ujma na zdraví alebo majetku. Ide napríklad o odstránenie poklopov verejnej kanalizácie alebo odstránenie krytov energetických zariadení.
Okrem škody na majetku dochádza v dôsledku takýchto činov často k ublíženiu na zdraví, neraz ťažkému, prípadne aj k smrti, pričom samotné činy nie zodpovedajúcim spôsobom postihované, resp. nie alebo nemusia byť v duchu zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona), ktorá je zakotvená v článku 49 Ústavy Slovenskej republiky postihované vôbec. S tým následne súvisí aj nejednotná prax orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa snažia takéto konania (činy) v niektorých prípadoch subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu krádeže 212 Trestného zákona), čo je takmer vždy nakoniec posúdené z dôvodu výšky škody ako priestupok, na rozdiel od iných prípadov, keď sa takéto konania považujú za trestné činy všeobecne nebezpečné, najčastejšie za všeobecné ohrozenie 284 Trestného zákona), v prípade ktorého však obvinený, resp. obžalovaný môže dôvodne namietať, že takýto trestný čin sa nestal z dôvodu chýbajúcej skutkovej podstaty trestného činu definovanej v Trestnom zákone.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto kvalifikácia takéhoto konania ako trestného činu a jeho zaradenie do kategórie trestných činov spoločne označených v Trestnom zákone ako trestné činy spočívajúce v poškodzovaní a ohrozovaní prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 a nasl. Trestného zákona. Zároveň tak dôjde aj k odstráneniu nejednotnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní pri kvalifikácii takýchto konaní ako trestné činy a posudzovaní trestnosti takýchto konaní. Navrhovaná právna úprava tiež za cieľ riešiť aktuálnu situáciu, keď sa čoraz častejšie objavujú prípady odstraňovania rôznych častí všeobecne prospešných zariadení, najmä poklopov na verejnej kanalizácii.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
2
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Alojz Hlina a Miroslav Kadúc.
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
3
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
bezpredmetné
4
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Predmetným ustanovením sa do Trestného zákona zavádza kvalifikovaná skutková podstata trestného činu, ktorý spočíva v konaní, keď páchateľ úmyselne odstráni alebo urobí neupotrebiteľným všeobecne prospešné zariadenie uvedené v § 286 ods. 1 písm. a) h) alebo jeho časť a vydá tým iného do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody. Kvalifikovaná skutková podstata sa viaže k základnej skutkovej podstate trestného činu uvedeného v § 286 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spočíva v poškodzovaní a ohrozovaní prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Navrhovaná právna úprava jednak reaguje na situáciu, ktorá v čoraz väčšom rozsahu rezonuje v spoločnosti v súvislosti s odstraňovaním rôznych častí všeobecne prospešných zariadení, najmä poklopov na verejnej kanalizácii alebo krytov na energetických zariadeniach (napr. elektrické rozvodné skrine), dôsledkom čoho dochádza k čoraz častejšiemu ohrozovaniu života a zdravia ľudí alebo ich majetku.
Práve skutočnosť, že okrem škody na majetku dochádza v dôsledku spáchania takýchto činov neraz nielen k ohrozeniu, ale aj k usmrteniu alebo ťažkému ublíženiu na zdraví iných, je alarmujúca a zákonodarca by ju mal riešiť. Samotné činy totiž nie zodpovedajúcim spôsobom postihované, resp. nie postihované vôbec v duchu zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona), ktorá je zakotvená v článku 49 Ústavy Slovenskej republiky. S tým následne súvisí aj nejednotná prax orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa snažia takéto konania (činy) v niektorých prípadoch subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu krádeže 212 Trestného zákona), čo je takmer vždy nakoniec posúdené z dôvodu výšky škody ako priestupok, na rozdiel od iných prípadov, keď sa takéto konania považujú za trestné činy všeobecne nebezpečné, najčastejšie za všeobecné ohrozenie 284 Trestného zákona), v prípade ktorého však obvinený, resp. obžalovaný môže namietať, že takýto trestný čin sa nestal z dôvodu chýbajúcej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu definovanej v Trestnom zákone.
Navrhovaná právna úprava smeruje tiež k zdokonaleniu súčasnej právnej úpravy. Hoci Trestný zákon zohľadňuje medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti trestného práva, napríklad v podobe ochrany podmorského kábla alebo podmorského potrubia pred poškodením alebo ohrozením jeho prevádzky, čo je situácia, ktorá sa vzhľadom na polohu Slovenska vyskytuje v praxi skutočne veľmi vzácne, nezakotvuje v plnej miere ochranu iných všeobecne prospešných zariadení alebo ich častí (napr. poklopy na verejnej kanalizácii alebo kryty na energetických zariadeniach), ktoré sa na území Slovenskej republiky bežne nachádzajú a sú v poslednej dobe vo zvýšenej miere predmetom protiprávnej činnosti.
Pri posudzovaní naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu je dôležité upriamiť pozornosť na niektoré dôležité skutočnosti. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu stačí, ak je odstránená alebo urobená neupotrebiteľnou len časť všeobecne prospešného zariadenia (napr. poklop na verejnej kanalizácii alebo kryt na energetickom zariadení). Nie je teda nevyhnutné, aby došlo napríklad k poruche prevádzky alebo k ohrozeniu prevádzky celého zariadenia. Na druhej strane stačí, ak sa takýmto
5
protiprávnym konaním páchateľa dostane iná osoba do nebezpečenstva smrti (napr. môže spadnúť do otvoreného kanála a následkom zranenia spôsobeného takýmto pádom by mohla podľahnúť) alebo ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Trestného zákona, prípadne ak je majetok osoby vystavený poškodeniu (nebezpečenstvo škody, napr. poškodenie nápravy osobného motorového vozidla), pričom pod pojmom škody sa myslí akákoľvek škoda v zmysle § 124 Trestného zákona, čiže aj škoda malá 125 ods. 2 v spojení s § 125 ods. 1 Trestného zákona).
K bodu 2
Úprava ustanovenia § 288 vyplynula z doplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu do Trestného zákona v podobe § 286a. Úmyslom zákonodarcu je upraviť aj prípady, keď je trestný čin, ktorý spočíva v odstránení alebo urobení všeobecne prospešného zariadenia alebo jeho časti neupotrebiteľným a vydaní tým iného do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzieho majetku do nebezpečenstva škody, spáchaný čo i len z nedbanlivosti.
Keďže kvalifikovaná skutková podstata podľa § 286a Trestného zákona sa viaže na základnú skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia rovnako ako trestný čin podľa § 286 Trestného zákona, ale aj s prihliadnutím na výšku trestu a systematiku Trestného zákona, sa navrhovateľovi javí vhodným začlenenie tejto skutkovej podstaty ako nedbanlivostného trestného činu do § 288 Trestného zákona v podobe rozšírenia skutkovej podstaty existujúceho nedbanlivostného trestného činu.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. októbra 2012.