Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

S účinnosťou od 1.3.2012 bol schválený zákon č. 50/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448//2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predmetom tohto zákona je okrem iného i zmena úhrady za sociálne služby, ktoré sú poskytované verejnými poskytovateľmi, ktorá spočíva v ustanovení jej minimálnej výšky. Konkrétne § 72 citovaného zákona stanovuje, že sumu úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 poskytovanú plnoletej fyzickej osobe obec alebo vyšší územný celok určí vo všeobecne záväznom nariadení tak, aby suma úhrady za túto sociálnu službu poskytovanú v rozsahu podľa § 15 ods. 1 bola najmenej vo výške 50% priemerných ekonomicky oprávnených nákladov („EON“) spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby porovnateľného druhu a formy sociálnej služby v územnom obvode príslušnej obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, v prepočte na mesiac a na prijímateľa sociálnej služby, na počet hodín alebo úkonov opatrovateľskej služby.

Zároveň podľa § 110c ods. 4 zákona č. 50/2012 Z. z., obec alebo vyšší územný celok sú povinné určiť vo všeobecne záväznom nariadení sumu úhrady podľa § 72 ods. 2 najneskôr do 30. júna 2012.

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré majú vyššie územné celky vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, vo väčšine prípadov prešli do ich samosprávnej pôsobností v rámci decentralizácie, účinnosťou zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. V súčasnosti poskytujú vo veľkej miere sociálnu službu najmä prijímateľom, ktorí majú nízky príjem a tým, ktorí sú v zariadení umiestnení od svojej útlej mladosti (mnohí od detstva), 20-30 i viac rokov. V mnohých prípadoch sú nemajetní, bez kontaktu s príbuznými a rodinou, resp. nemajú najbližšiu rodinu a s najnižšou výmerou dávky dôchodkového zabezpečenia.

Ďalšou špecifickou skupinou sú prijímatelia sociálnych služieb v zariadeniach podporovaného bývania. Ide o novú sociálnu službu, ktorej cieľom je vytvárať pre prijímateľov také podmienky, aby mohli s pomocou dohľadu žiť aktívny a samostatný život. V zariadení podporovaného bývania sa neposkytuje strava, ale iba utvárajú podmienky na prípravu stravy. Vo väčšine prípadoch týmto klientov po uplatnení § 15 ods. 1 zostane na zabezpečenie stravovania, nevyhnutného ošatenia, liekov, dopravy iba chránený príjem vo výške 37,97 Eur mesačne.

Reagujúc na poznatky z praxe a s poukazom na finančné a majetkové pomery prijímateľov sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb zriadených obcami a vyššími územnými celkami, sa určenie úhrad vo výške 50% priemerných ekonomicky oprávnených nákladov, ktorú by mal prijímateľ sociálnej služby u verejného poskytovateľa v zmysle citovaného ustanovenia § 72 hradiť, v súčasnosti javí ako nereálne. Výška úhrad zaťaží prijímateľov nad rámec ich finančných možností, služba sa stane finančne nedostupnou, ohrozí právo občanov na poskytovanie sociálnej služby (napr. pri súbehu poskytovania sociálnych služieb, pri ambulantnej forme sociálnej služby) a pri niektorých druhoch služieb bude i v rozpore so záujmami klientov (napr. klienti zariadenia podporovaného bývania

stratia motiváciu zapojiť sa do pracovného procesu) a filozofiou zákona o sociálnych službách. Skutočnosťou je, že v prípade prijímateľov sociálnej služby s nízkym príjmom budú zariadeniam narastať pohľadávky, ktoré z dôvodu nemajetnosti klientov nebudú splatené ani v rámci dedičského konania.

I keď sme si vedomí, že cieľom novely zákona o sociálnych službách v oblasti úhrad bola snaha riešiť problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a tým riešiť financovanie zariadení sociálnych služieb v pôsobnosti obcí a VÚC, poznamenávame, že i pôvodné znenie § 72 ods. 2, ktoré bolo účinné do 1.3.2012, t.j. do účinnosti zákona č. 50/2012 Z. z., zohľadňovalo a umožňovalo určiť sumu úhrady za sociálnu službu poskytovanú u verejného poskytovateľa vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Podľa tohto ustanovenia verejný poskytovať mohol vo všeobecne záväznom nariadení stanoviť úhradu vo výške 50% EON a zvýšiť tak podľa potreby príjmy samosprávy na poskytovanie a zabezpečovanie sociálnych služieb.

Okrem toho, určenie úhrady vo výške 50% priemerných EON spojených s poskytovaním sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby, nestanovuje rovnaké pravidlá pre občanov, ktorí poberajú (budú poberať) sociálnu službu u verejných a neverejných poskytovateľov a nepredstavuje zrovnoprávnenie platieb klientov u verejných a neverejných poskytovateľov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.