Dôvodová správa k návrhu Uznesenia Národnej rady SR

Podnetom na predloženie návrhu Uznesenia NR SR sú skutočnosti a zistené nezrovnalosti v Slovenskej konsolidačnej, a.s. ( ďalej len „SLKO“, ktorej zakladateľ a 100% akcionár je MF SF), pri riešení žiadosti konkrétneho občana, ktorý sa obrátil na poslankyňu NR SR so svojím problémom.

SLKO od tohto občana, ako jedného z dvoch povinných osôb, v období od 28. 6. 2000 do 5. 9. 2008 vymáhala v exekučnom konaní pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. ktorú prevzala vo výške 1 342 202,60 SK.

Na základe exekučného príkazu súdneho exekútora sp. zn. EX297/2000 zo dňa 04.05.2005, v období do 05.09.2008 odviedol zamestnávateľ občana V. P. na účet exekútora v pravidelných dvadsiatichôsmich mesačných splátkach celkom 200 260.- Sk. Exekútor v tom istom období v štyroch nepravidelných splátkach poukázal na účet SLKO za dve povinné osoby iba 122 000.- Sk. Tým bol navodený falošný dojem, že pohľadávka je problematická.

Dňa 05.09.2008 postúpila SLKO pohľadávku vo výške 1 220 203,60 Sk spoločnosti Majetkový holding, a. s. (ďalej len „MH“). Znamená to, že SLKO znížila pri postúpení pohľadávky na nového vlastníka dlh dvoch povinných osôb nie o minimálne 200 260.- Sk, ale iba o čiastku 122 000.- Sk. Z toho zároveň vyplýva, že SLKO sa pri odplatnom prevode pohľadávky na spoločnosť MH pripravila minimálne o sumu 78 260.- Sk, ktoré zamestnávateľ občana V. P. v rozhodujúcom období riadne odviedol a tiež, že o túto sumu neoprávnene vzrástol dlh povinných osôb voči spoločnosti MH. Je totiž treba vziať do úvahy to, že v uvedenom období exekútor prijímal na svoj účet aj splátky od druhej povinnej osoby, ktorá spláca rovnakú pohľadávku o celkovej výške splátky dlhu ktorého výška je neznáma; teda škoda spôsobená SLKO je rozhodne vyššia, ako 78 260.- Sk

Generálny riaditeľ SLKO bol listom poslankyne NR SR požiadaný o. i. o zodpovedanie otázky, za

akú cenu a prečo sa zbavila spoločnosť pravidelne splácanej pohľadávky. Na prvú časť otázky

generálny riaditeľ odpovedal (pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške 310 000.- S), na druhú časť otázky, ktorá mala rozhodujúci vplyv na výšku odplaty pri prevode na MH neodpovedal.

Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov:

„(1) Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju

rozvrhne medzi oprávnených sám a vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.“

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že oprávnený – v tomto prípade SLKO – požiadal exekútora bezdôvodne (v danom prípade nejestvuje iný oprávnený subjekt okrem SLKO), aby v konečnom dôsledku prikázal zamestnávateľom dlžníkov odvádzať zrážky zo mzdy na účet exekútora. Z prehľadu o platbách exekútora tiež vyplýva, že došlo k porušeniu ustanovenia § 81 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože exekútor neodvádzal do siedmich dní platby dlžníkov oprávnenému, ako mu to ukladá zákon a SLKO túto prax tolerovala. V dôsledku toho utrpela škodu SLKO aj dlžníci a exekútor sa neoprávnene obohatil na úkor SLKO aj dlžníkov vďaka dokonale neprehľadnému systému evidencie splácania dlhu dlžníkmi. Mechanizmus vymáhania pohľadávky exekútorom pre oprávnený subjekt, ktorým je SLKO, umožňoval, aby riadne splácané pohľadávky boli považované za problematické. Táto skutočnosť mala nepochybne vplyv na cenu pohľadávky pri jej odplatnom prevode na iný subjekt, čo zároveň vyvoláva podozrenie, že nešlo o náhodu, ale o zámer.

Vzhľadom na rozsah overovanej oblasti navrhujem, aby Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pri kontrole spôsobu vymáhania a odplatného prevodu pohľadávok z portfólia Slovenskej konsolidačnej, a.s. od roku 2 000 využil ustanovenie § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Bratislava máj 2012