DOLOŽKA PREDNOSTI

medzinárodnej zmluvy pred zákonmi

(čl. 7 ods. 5 ústavy)

1.Gestor zmluvy: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

2.Názov zmluvy: Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii

3.Účel a predmet zmluvy a jeho úprava v právnom poriadku Slovenskej republiky:

Účelom a predmetom zmluvy je prenesenie výkonu časti suverenity Chorvátskej republiky na Európsku úniu a prevzatie záväzkov vyplývajúcich z práva EÚ. Uzatvorením zmluvy sa Chorvátska republika stane členským štátom Európskej únie. Analogická úprava predmetu dohody vo vzťahu k Slovenskej republike (nie vo vzťahu k Chorvátskej republike) sa nachádza v Zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Atény, 16. apríla 2003).

4.Priama úprava práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb:

Na základe zmluvy sa Chorvátska republika stane zmluvnou stranou medzinárodných zmlúv, ktoré tvoria systém primárneho i terciárneho práva EÚ, ako aj ďalších medzinárodných zmlúv s tretími štátmi, ktoré obsahujú priamu úpravu práv alebo povinností fyzických alebo právnických osôb. Zároveň sa pre Chorvátsku republiku stanú záväznými normy sekundárneho práva EÚ. Slovenská republika sa stane na základe zmluvy nositeľom týchto práv a záväzkov voči Chorvátskej republike. Ide o komplikovaný a veľmi rozsiahly systém práv a záväzkov fyzických osôb a právnických osôb, ktorý sa vytvára uzatvorením zmluvy vo vzťahu Slovenská republika – Chorvátska republika.

5.Úprava predmetu medzinárodnej zmluvy v práve Európskej únie:

Čl. 49 Zmluvy o EÚ (pristúpenie nového štátu).

Keďže na základe zmluvy dôjde k pristúpeniu Chorvátskej republiky k EÚ i k právu EÚ ako takému, obsah zmluvy zodpovedá celej škále práva EÚ (primárne, sekundárne, terciárne). Súlad medzinárodnej zmluvy s právom EÚ: úplná zhoda.

6.Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky):

Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú politickú zmluvu, o medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy, o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

7.Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (má prednosť pred zákonmi):

Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a zároveň o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.

8.Dopady prijatia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, na slovenský právny poriadok:

Zmluva nemá priamy dopad na slovenský právny poriadok, pretože záväzok prispôsobiť slovenský právny poriadok prostrediu práva EÚ s jeho prvkami nadradenosti nad vnútroštátnym právom členských štátov a priamej aplikovateľnosti Slovenská republika prijala pri uzatvorení svojej prístupovej zmluvy k EÚ. Účelom zmluvy je zaradenie Chorvátskej republiky do prostredia práva EÚ, ktoré je nadradené jej národnému právu. Nepriamy dopad zmluvy na slovenský právny poriadok možno predpokladať pri tých právnych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, ktoré sa uzatvorením zmluvy transformujú zo vzťahu Slovenská republika – nečlenský štát na vzťah dvoch členských štátov EÚ, regulovaný právom EÚ.