PREDKLADACIA SPRÁVA
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa v súlade s bodom C.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 753/2011 predkladá návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii (ďalej len „zmluva“). Prijatie tohto aktu pre Slovenskú republiku vyplýva zo skutočnosti, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, ktorá v súlade s čl. 49 Zmluvy o Európskej únii poskytuje, za stanovených podmienok, možnosť štátom Európy stať sa členmi Európskej únie, čo platí v tomto prípade vo vzťahu k Chorvátskej republike, ktorá o členstvo požiadala. Chorvátska republika uzatvorila všetky prístupové kapitoly.
Obsahom zmluvy je súbor právnych, organizačných, finančných a iných opatrení vedúcich k prístupu Chorvátskej republiky k Európskej únii a k jej členstvu v nej. Účelom a predmetom zmluvy je prenesenie výkonu časti suverenity Chorvátskej republiky na Európsku úniu a prevzatie záväzkov vyplývajúcich z práva Európskej únie Chorvátskou republikou.
Na základe zmluvy sa Chorvátska republika stane zmluvnou stranou medzinárodných zmlúv, ktoré tvoria systém primárneho a terciárneho práva Európskej únie, ako aj ďalších medzinárodných zmlúv s tretími štátmi, ktoré obsahujú priamu úpravu práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň sa pre Chorvátsku republiku stanú záväznými normy sekundárneho práva Európskej únie. Slovenská republika sa stane na základe zmluvy nositeľom týchto práv a záväzkov voči Chorvátskej republike. Ide o komplikovaný a rozsiahly systém práv a záväzkov fyzických a právnických osôb, ktorý sa vytvára uzatvorením zmluvy vo vzťahu Slovenská republika – Chorvátska republika.
Text zmluvy pripravila Ad hoc pracovná skupina pre prípravu Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii. Na práci tejto komisie sa zúčastňoval aj zástupca Slovenskej republiky, ktorý pravidelne komunikoval a konzultoval text s jednotlivými dotknutými rezortmi štátnej správy Slovenskej republiky. Dňa 14. septembra 2011 tento text potvrdil COREPER. Chorvátska republika predbežne potvrdila na úrovni veľvyslanca akreditovaného pri Európskej únii konsolidovaný text zmluvy dňa 13. septembra 2011. Európska komisia predložila Rade svoje stanovisko ku zmluve dňa 12. októbra 2011. Európsky parlament vyslovil súhlas s podpisom zmluvy na rokovaní dňa 1. decembra 2011. Dňa 5. decembra 2011 prijala v tejto veci rozhodnutie Rada EÚ, po ktorom bezprostredne nasledoval podpis zmluvy. Zmluva bola slávnostne podpísaná na zasadnutí Európskej rady dňa 9. decembra 2011. Za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísala zmluvu predsedníčka vlády Iveta Radičová. Po podpise zmluvy je potrebné, aby s uzatvorením zmluvy vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a súčasne aby rozhodla o tom, že zmluva prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude zavŕšený ratifikáciou zmluvy prezidentom Slovenskej republiky. Ukončenie ratifikačného procesu vo všetkých zmluvných štátoch sa predpokladá do 30. júna 2013. Podľa predpokladov by sa Chorvátska republika mala stať členským štátom Európskej únie od 1. júla 2013.
Zmluva je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Z hľadiska vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy. Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú politickú zmluvu, o medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy, o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Preto je potrebné, aby so zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a aby bola následne ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o tom, že zmluva prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a zároveň o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.
Zmluva nemá priamy dopad na slovenský právny poriadok, pretože záväzok prispôsobiť slovenský právny poriadok prostrediu práva Slovenská republika prijala pri uzatvorení svojej prístupovej zmluvy k EÚ. Nepriamy dopad zmluvy na slovenský právny poriadok možno predpokladať pri právnych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou po ich transformácii zo vzťahu Slovenská republika nečlenský štát na vzťah dvoch členských štátov EÚ.
Zmluva nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Realizácia opatrení v súvislosti s plnením zmluvy bude zabezpečená dotknutými subjektmi v rámci ich schválených limitov výdavkov na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených finančných požiadaviek na štátny rozpočet a verejné financie.
Vzhľadom na rozsah vlastného textu zmluvy je tento predkladaný v elektronickej podobe na priloženom CD. Súčasne je k dispozícii na web stránke Národnej rady Slovenskej republiky.