Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

1. Predložený Návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku zodpovedá vnútroštátnym právnym podmienkam, taktiež tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých príjmov medzi štát zdroja príjmu a štát rezidencie skutočného vlastníka príjmu.

2. Počas rokovania boli zohľadnené špecifiká vyplývajúce z vnútroštátnych právnych predpisov oboch štátov.

3. Spoločným východiskom pri rokovaní bola Modelová daňová zmluva OECD v aktualizovanom znení z r. 2010, čomu zodpovedajú ustanovenia čl. 25 o medzinárodnej výmene daňových informácií.

B. Osobitná časť

1. Osobný a vecný rozsah zmluvy, ako aj všeobecné definície sú uvedené v čl. 1 - 5.

2. V čl. 4 ods. 2 na účely určenia statusu fyzickej osoby, ktorá je rezidentom oboch zmluvných štátov, sa používa rozlišovacie kritérium „trvalo dostupné bývanie“ (v anglickom jazyku „permanent home available“). Trvalo dostupným bývaním sa rozumie obydlie bez ohľadu na jeho formu (byt, dom, izba atď.), ktoré fyzická osoba má vo vlastníctve, nájme alebo ho užíva na základe iného práva, v ktorom sa zdržiava s úmyslom nie len prechodného bývania a ktoré je jej kedykoľvek k dispozícii. Skôr používané pojmy „stály byt“ a „trvalé bydlisko“ spôsobovali terminologickú nejasnosť a nesprávny výklad tohto pojmu, keďže pojem „byt“ nezahŕňal všetky formy obydlia a pojem „trvalé bydlisko“ spôsobovalo ľahkú zameniteľnosť s odlišným inštitútom trvalého pobytu podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

3. Pojem „stála prevádzkareň“ podľa čl. 5 zahŕňa aj stavenisko, stavebný, montážny alebo inštalačný projekt len vtedy, ak sa na nich vykonávajú činnosti dlhšie ako šesť mesiacov.

4. Podľa čl. 6 daň z príjmov plynúcich z nehnuteľného majetku prislúcha tomu štátu, v ktorom sa nachádza príslušný nehnuteľný majetok.

5. Podľa čl. 7 právo na daň zo ziskov podnikov prislúcha tomu štátu, ktorého je príjemca rezidentom okrem situácie, keď príjemca podniká v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Čl. 7 ustanovuje podmienky odpočítania prevádzkových a všeobecných administratívnych nákladov, ktoré vznikli stálej prevádzkarni.

6. Podľa čl. 8 právo na daň z príjmov z podnikania v medzinárodnej doprave prislúcha tomu štátu, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku. Zdaňovanie príjmov zo zamestnania na palube lode či lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave upravuje súvisiace ustanovenie čl. 14 ods. 3.

7. Čl. 9 stanovuje podmienky úpravy ziskov prepojených spoločností na základe princípu nezávislého vzťahu.

8. Podľa čl. 10 sa dividendy primárne zdaňujú v tom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je príjemca dividend, len ak je zároveň aj ich skutočným vlastníkom.

9. Právo na daň z úrokov sa podľa čl. 11 primárne priznáva tomu štátu, ktorého rezidentom a skutočným vlastníkom je príjemca úrokov. Štátu zdroja úrokov sa priznáva sekundárne právo na daň. Maximálna výška sadzby dane vyberanej zrážkou pri zdroji je 5 % z hrubej sumy úrokov.

10. Podľa čl. 12 sa daň z licenčných poplatkov rozdeľuje medzi štát rezidencie príjemcu a skutočného vlastníka licenčných poplatkov štát zdroja licenčných poplatkov tak, že štát zdroja môže licenčné poplatky zaťažiť maximálne 5 % sadzbou dane z hrubej sumy licenčných poplatkov. Tento limit sa vzťahuje nielen na licenčné poplatky definované ako tzv. kultúrne licenčné poplatky, priemyselné licenčné poplatky aj softvér, ale aj na zisky z prenájmu lodí, lietadiel a kontajnerov. Rozumie sa, že definícia licenčných poplatkov nie je taxatívne vymedzená a že sa vzťahuje aj na úžitkové vzory a topografie polovodičových výrobkov.

11. Právo na daň z príjmov zo scudzenia majetku sa podľa čl. 13 priznáva podľa toho, o aký druh majetku ide. Právo na daň z príjmu zo scudzenia nehnuteľného majetku prislúcha tomu štátu, v ktorom sa nachádza príslušná nehnuteľnosť. V prípade scudzenia majetku stálej prevádzkarne (vrátane scudzenia samotnej stálej prevádzkarne) prislúcha právo na daň tomu štátu, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Ak ide o scudzenie nehnuteľného majetku, alebo podielov na spoločnostiach vymedzených zmluvou, ktorých najmenej 50 % hodnoty pozostáva z nehnuteľného majetku, právo na daň z príjmu takého scudzeného majetku má ten zmluvný štát, v ktorom sa nachádza príslušná nehnuteľnosť. Zisky zo scudzenia majetku, ktorý pozostáva z lodí alebo lietadiel prevádzkovaných podnikom v medzinárodnej doprave, podlieha zdaneniu v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia toho podniku. Právo na daň zo scudzenia iného majetku sa priznáva štátu rezidencie scudziteľa.

12. Podľa kritérií ustanovených v čl. 14 daň zo závislej činnosti primárne prislúcha štátu rezidencie daňovníka, sekundárne štátu zdroja príjmov. Zdanenie príjmov zo závislej činnosti vykonávanej na palube lode alebo lietadla prevádzkovaných v medzinárodnej doprave prislúcha tomu štátu, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku prevádzkujúceho medzinárodnú dopravu. Jeho definícia je v čl. 8.

13. Odmeny prislúchajúce členovi štatutárneho orgánu spoločnosti sa podľa čl. 15 zdaňujú v štáte rezidencie spoločnosti.

14. Príjmy športovcov alebo umelcov sa podľa čl. 16 môžu zdaniť v štáte výkonu ich činností bez ohľadu na to, či plynú im priamo alebo prostredníctvom inej osoby. Oslobodenie v štáte zdroja sa uplatní len v prípade výkonu činností, ktoré sú úplne alebo prevažne podporované z verejných prostriedkov jedného alebo oboch zmluvných štátov nižších správnych útvarov alebo miestnych orgánov.

15. Podľa čl. 17 sa právo na daň z dôchodkov primárne prisudzuje štátu rezidencie ich príjemcu. Ak sa dôchodky vyplácajú v rámci systému verejného sociálneho zabezpečenia, právo na daň prislúcha tomu štátu, z ktorého systému sa vyplácajú dôchodky.

16. Zdaňovanie príjmov zo štátnej služby upravujú ustanovenia čl. 18.

17. Podľa čl. 19 príjmy, ktoré plynú študentovi alebo žiakovi učilišťa - rezidentovi jedného zmluvného štátu, ktorý sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte, iba na účely jeho pobytu, štúdia alebo výcviku, nepodliehajú dani v hostiteľskom zmluvnom štáte, ak je ich zdroj mimo toho hostiteľského štátu. Ak študent v súvislosti so svojim štúdiom či výcvikom vykonáva v hostiteľskom štáte závislú činnosť a plynú mu z nej príjmy, tak v štáte zdroja je tento príjem nepodlieha dani, ak činnosť vykonáva úhrnom menej ako 183 dní počas zdaňovacieho obdobia.

18. Podľa čl. 20 iné príjmy neuvedené v zmluve sa primárne zdaňujú v štáte rezidencie príjemcu, za predpokladu, že neplynú stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa na území druhého štátu. Príjmy z hier a lotérií sa môžu zdaniť v štáte zdroja.

19. Čl. 21 ustanovuje spôsob zdaňovania hnuteľného a nehnuteľného majetku v nadväznosti na čl. 5, 6, 7 a 8.

20. Pri zamedzení dvojitého zdanenia oba štáty uplatňujú podľa čl. 22 metódu zápočtu.

21. Zásady rovnakého zaobchádzania sú ustanovené čl. 23 a vzťahujú sa aj na osoby, ktoré nie sú uvedené v článku 1. Ustanovenia čl. 23 zabezpečia, aby príjmy slovenských daňovníkov zo zdroja v Gruzínsku neboli zdaňované ťaživejšie ako príjmy gruzínskych daňovníkov v rovnakom postavení. Tento článok však nezaväzuje zmluvný štát, aby poskytol rezidentovi druhého zmluvného štátu výhody formou daňovej úľavy či zníženia daňovej povinnosti, aké z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov priznáva svojim vlastným rezidentom. Význam pojmov „úľavy“, „zľavy“ či „zníženia“ je určený podľa vnútroštátnych právnych predpisov každého zmluvného štátu.

22. Podmienky dohodovacieho konania, v prípade zdaňovania príjmov v rozpore so zmluvou, definuje čl. 24.

23. Výmena daňových informácií je upravená čl. 25, ktorý zodpovedá aktualizovanému zneniu Modelovej daňovej zmluvy OECD a náležitej ochrane daňového tajomstva. Výmena daňových informácií sa vzťahuje na všetky druhy daní a taktiež na všetky osoby bez ohľadu na ich štát rezidencie. Ustanovenia čl. 25 explicitne umožňujú výmenu informácií, ktorých vlastníkom je napr. banka, finančná inštitúcia, agent alebo splnomocnený zástupca. Výklad pojmov banka, finančná inštitúcia či agent sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi predpismi zmluvného štátu a v zásade sa pod týmito pojmami rozumie akákoľvek osoba (vrátane inštitúcie), ktorá podľa vnútroštátnych predpisov podlieha zákonom uznanej povinnosti mlčanlivosti (napr. povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky dodržiavať bankové tajomstvo, povinnosť správcovských spoločností zachovávať mlčanlivosť, povinnosť centrálneho depozitára cenných papierov zachovávať mlčanlivosť, povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť atď.).