Dôvodová správaA.Všeobecná časť
V snahe riešiť pretrvávajúce problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v skrátenom legislatívnom konaní.
Predmetom tohto vládneho návrhu zákona je významná zmena, ktorá spočíva v návrhu financovať zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcami a neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb účelovou dotáciou z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V praxi to bude znamenať, že všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb sa navrhuje poskytovať rovnakú výšku príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Keďže vládny návrh zákona je reakciou na krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb, tomu zodpovedajú aj vyššie uvedené návrhy zmien, ktoré sa navrhujú len na prechodné obdobie a nemožno ich považovať za systémové riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb.
S cieľom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov v súlade s trendmi a politikami Európskej únie sa navrhuje sprísnenie podmienok na prijatie do takéhoto typu zariadenia, a to zvýšením stupňa odkázanosti klienta.
Navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť minimálnu výšku úhrady za služby dlhodobej starostlivosti zo strany klienta pre obce a vyššie územné celky v ich všeobecne záväzných nariadeniach, a to vo výške minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu, čím sa predpokladá zvýšenie príjmov samospráv na poskytovanie a zabezpečovanie sociálnych služieb.
Reagujúc na požiadavky z praxe, a to tak zo strany klientov a ich príbuzných, ako aj zo strany neverejných poskytovateľov, navrhuje sa upraviť možnosť poskytovania sociálnej služby aj bez posúdenia odkázanosti na sociálnu službu v tých prípadoch, ak klient alebo jeho rodina je ochotná platiť úhradu vo výške nákladov sociálnej služby.
Akceptovaním opakovaných požiadaviek zo strany samosprávy a so zámerom zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov za sociálnu službu, a tým aj príjmy do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov sa navrhuje zohľadňovať nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.