Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon o rodine stanovuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ako ich zákonnú povinnosť a upravuje platenie výživného. Rovnako upravuje vyživovacie povinnosti a platenie výživného medzi ďalšími kategóriami príbuzných. V praxi však často dochádza k tomu, že výživné nie je platené vôbec, alebo nie je platené riadne a včas. Neplnenie vyživovacej povinnosti je možné sankcionovať prostriedkami trestného práva (trestný čin Zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona). Podľa Exekučného poriadku (§ 179a) možno zadržať vodičský preukaz tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu.

V prípade neplnenia povinnosti platiť výživné však dochádza k poškodzovaniu záujmov oprávnených osôb, pričom najčastejšie ide o maloleté deti. K poškodzovaniu záujmov oprávnených osôb dochádza aj v situácii, keď k plateniu výživného prichádza oneskorene, či už dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia súdu. Oneskorené plnenie záväzku má v iných záväzkových vzťahoch v rámci občianskeho, či obchodného práva za následok platenie úrokov z omeškania, poplatkov z omeškania alebo inú sankciu v prospech veriteľa. Pri oneskorenom plnení vyživovacej povinnosti však dochádza iba k splateniu samotného záväzku (výživného) bez príslušenstva v podobe úroku z omeškania alebo poplatku z omeškania, ktoré sú bežné pri iných záväzkových vzťahoch.

Špeciálne pri neplnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu dochádza k absurdnej situácii, že rodič, ktorý si plní svoje povinnosti (stará sa o dieťa), de facto úveruje rodiča, ktorý si svoje povinnosti neplní (platí výživné oneskorene alebo ho dobrovoľne neplatí vôbec). Uvedené platí o situácii, keď povinný neplatí výživné v termínoch stanovených súdom, ale aj v situácii, keď dochádza k spätnému uznaniu povinnosti platiť výživné maloletému dieťaťu. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.“ Súd navyše môže určiť, že spätne priznané zročné výživné je možné vykonať v splátkach. V takom prípade dochádza k dvojnásobnému poškodeniu oprávneného maloletého dieťaťa a rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nachádza. Úrokom z omeškania, či poplatkom z omeškania totiž nie je zaťažené ani predchádzajúce obdobie, keď mal povinný dobrovoľne plniť, ale neplnil, no ani nasledujúce obdobie, na ktoré sú rozložené splátky.

Zákon o rodine v § 110 umožňuje subsidiárne uplatnenie Občianskeho zákonníka, ktorý v § 517 ods. 2 umožňuje veriteľovi od dlžníka v omeškaní požadovať úroky z omeškania, vo vzťahu k plateniu výživného sa však toto ustanovenie Občianskeho zákonníka v praxi neuplatňuje. Úroky z omeškania nie sú platené ani v prípade dobrovoľného oneskoreného zaplatenia výživného, ani súdy nepriznávajú dlžné výživné s úrokom, či poplatkom z omeškania.

Predložený návrh novely zákona o rodine explicitne ustanovuje, že poplatok za zročné výživné a úrok z omeškania sú príslušenstvom výživného. Účelom navrhovanej novely je odstrániť nelogickú situáciu, keď záväzky súvisiace s plnením vyživovacej povinnosti medzi príbuznými, predovšetkým vo vzťahu k maloletým deťom, sú z hľadiska reálneho nároku na

úroky z omeškania, či poplatky z omeškania znevýhodnené voči iným záväzkovým vzťahom v rámci občianskeho práva.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Explicitne sa stanovuje, že príslušenstvom výživného je poplatok za zročné výživné a úrok z omeškania.

K bodu 2

Stanovuje sa, že ak povinný neplatí výživné v stanovenom termíne, je zároveň povinný zaplatiť úrok s omeškania. Účelom ustanovenia je motivovať povinného k riadnemu a včasnému plneniu vyživovacej povinnosti a v prípade jej oneskoreného plnenia poskytnúť primeranú kompenzáciu oprávnenému. Navrhnutá úprava je analogická úprave v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.“ Obdobným spôsobom sa do zákona o rodine zavádza odvolanie na Občiansky zákonník pre účely výpočtu úroku z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka „výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktoré v § 3 ods. 1 platného znenia stanovuje, že „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“.

K bodu 3

Stanovuje sa povinnosť súdu rozhodnúť o poplatku za zročné výživné ako príslušenstve výživného pri jeho spätnom priznaní. V prípade, že súd povolí plniť spätne priznané zročné výživné v splátkach, bude musieť oprávnenému vždy priznať aj poplatok za zročné výživné, aby nedochádzalo k dvojnásobnému zvýhodneniu povinného, ktorý si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť, na úkor oprávneného. Poplatok za zročné výživné sa vypočíta rovnakým spôsobom ako úroky omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona od 1. apríla 2012