Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Navrhovanou právnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku vracia inštitút umožňujúci snúbencom alebo manželom slobodne vylúčiť, zrušiť, založiť alebo presne stanoviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska až do roku 1951, rovnako ako rakúsky Všeobecný zákonník občiansky, platný v tom istom čase v českej časti Československej republiky pripúšťali možnosť manželov zmluvne upraviť svoje majetkové pomery odchylne od zákona. Ideológia široko obmedzujúca autonómiu vôle subjektov súkromného práva a podriaďujúca ich mocenskému dirigizmu i v najintímnejšej sfére rozhodovania o osobnom živote priniesla po sovietskom vzore oddelenie rodinného práva z matérie občianskeho práva. Súčasne boli do rodinného práva zanesené silné verejnoprávne prvky. Tieto skutočnosti sú pálčivo pociťované v tuzemskej právnej praxi už od zmeny politických pomerov v roku 1989. Federálne zhromaždenie ČSFR síce už v roku 1991 (zákon č. 509/1991 Zb.) v rámci reformy česko-slovenského občianskeho práva umožnilo manželom do istej miery modifikovať rozsah svojho bezpodielového spoluvlastníctva, no neumožnilo im celkom vznik bezpodielového spoluvlastníctva vylúčiť. V tejto podobe je Občiansky zákonník doposiaľ na Slovensku platný.

Podľa Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka zverejneného v roku 2007 sa počíta s reformou majetkového práva manželského v podobe pripomínajúcej reformu, ktorú vykonal v českom občianskom zákonníku český zákonodarca zákonom č. 91/1998 Sb. Legislatívny zámer počítal s tým, že zákonný režim majetkových pomerov manželov by predstavovalo tzv. zákonné spoločenstvo, do ktorého by spadal všetok majetok manželov (teda nielen veci), aj ich záväzky, čo pripomína v súčasnosti platnú českú úpravu tzv. spoločného imania manželov. Rovnako počítal legislatívny zámer s inštitútom manželskej zmluvy, v ktorej si manželia mohli slobodne upraviť svoje majetkové pomery.

Vzhľadom na to, že osud legislatívneho zámeru je v súčasnosti neistý a že ďalší odklad dve desiatky rokov neriešeného problému ahistorickej a v Európe nezvyčajnej úpravy majetkového manželského práva je neúnosný, navrhuje sa rozšíriť aspoň súčasné právo manželov modifikovať rozsah bezpodielového spoluvlastníctva o možnosť zrušiť alebo založiť bezpodielové spoluvlastníctvo. Súčasne sa navrhuje právo snúbencov modifikovať obdobne rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré má vzniknúť, a to už pred uzavretím manželstva (tzv. predmanželská zmluva). Reforma inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva na spoločenstvo práv a povinností sa nenavrhuje, keďže ide o matériu, ktorá by mala byť systematicky upravená v novom občianskom zákonníku.

Podľa navrhovanej úpravy sa manželia môžu dohodnúť dohodou uzavretou vo forme notárskej zápisnice, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“):

-sa zúži,

-sa rozšíri,

-sa zruší,

-sa založí, alebo

-vznikne až ku dňu zániku manželstva.

Podobne snúbenci sa môžu navzájom dohodnúť dohodou uzavretou vo forme notárskej zápisnice, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) pre prípad uzavretia manželstva

-sa zúži,

-sa rozšíri,

-nevznikne vôbec, alebo

-vznikne až ku dňu zániku manželstva.

Zavádza sa teda obdobná možnosť na uzatvorenie dohôd o zúžení a rozšírení BSM medzi snúbencami s rovnakými právnymi účinkami, ako je tomu pri manželoch. Základný rozdiel spočíva v tom, že takúto dohodu môžu uzatvoriť už aj snúbenci, teda muž a žena, ktorí ešte len mienia uzatvoriť manželstvo. Navrhuje sa pre snúbencov aj možnosť uzatvoriť dohodu o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevznikne vôbec.

Navrhovaná právna úprava reflektuje princípy zmluvnej slobody subjektov súkromného práva. Úprava vychádza zo zásady rovnosti oboch manželov a rešpektuje ich právo slobodne a nezávisle si upraviť svoj majetkový pomer.

Súčasne sa navrhuje zaviesť ochranný mechanizmus, podľa ktorého účinky dohody nastanú v závislosti od toho, po akom čase uzatvoria snúbenci manželstvo. Navrhovatelia majú za to, že len vážne prejavená vôľa v čase, ktorý bezprostredne predchádza uzatvoreniu manželstva, musí byť podmienkou platnosti a vzniku právnych účinkov takejto dohody. Z uvedeného dôvodu sa zavádza zákonná domnienka, podľa ktorej právne účinky takejto dohody nastávajú len pokiaľ snúbenci uzatvoria manželstvo do 3 mesiacov odo dňa uzavretia dohody, inak sa má za to, že dohoda nevznikla.

Na ochranu veriteľov, ktorí by prípadne mohli byť ukrátení takýmto právnym úkonom manželov, slúži inštitút odporovateľnosti právneho úkonu (§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka).

Na ochranu bytových záujmov manželov spoločne žijúcich v nájme v dobe po rozvode slúži inštitút spoločného nájmu bytov manželmi (§ 703 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorý zostane navrhovanou úpravou neovplyvnený.

Navrhovanou úpravou nie je dotknuté právo oboch manželov na zásadne rovnakú životnú úroveň a ich vzájomná vyživovacia povinnosť (§ 71 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) počas trvania manželstva.

Navrhuje sa aj úprava zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s cieľom zaviesť povinnosť notárov poučiť manželov alebo snúbencov o dôsledkoch dohody modifikujúcej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa rozšíriť možnosť manželov uzatvárať manželské zmluvy.

Malo by sa umožniť, aby:

1. Manželia, ktorých manželstvo už existuje, mohli dohodou svoje bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť.

2. Manželia, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo alebo sa pred vznikom manželstva dohodli, že nevznikne, mohli dohodou bezpodielové spoluvlastníctvo založiť.

Súčasne sa upravuje i doposiaľ sporná otázka, či sa dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva vzťahuje aj na majetok už existujúci alebo len na majetok nadobudnutý v budúcnosti (porov. rozhodnutie českého Ústavného súdu I. ÚS 86/95 ohľadom toho istého ustanovenia českého občianskeho zákonníka). Navrhuje sa vec upraviť tak, že pokiaľ si manželia nedohodnú inak, vzťahuje sa taká dohoda i na už existujúci majetok.

K bodu 2

Analogicky k ustanoveniu § 143a sa navrhuje, aby mali snúbenci možnosť pred vznikom manželstva modifikovať rozsah bezpodielového spoluvlastníctva či jeho vznik prípadne celkom vylúčiť (tzv. predmanželská zmluva).

K bodu 3

Navrhuje sa rozšíriť výnimku upravenú v tomto ustanovení aj na zmluvy uzavreté pred manželstvom.

K bodu 4

Navrhuje sa spresniť, že manželia môžu dohodou vždy založiť bezpodielové spoluvlastníctvo, hoci zaniklo rozhodnutím súdu, a ďalej sa dopĺňa, že súd nemôže založiť alebo obnoviť bezpodielové spoluvlastníctvo tam, kde ho zmluvne zrušili sami manželia alebo kde jeho vznik zmluvne vylúčili snúbenci pred uzavretím manželstva.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby sa úprava umožňujúca vykonať zmeny rozsahu bezpodielového vlastníctva dohodou manželov, týkala aj manželstiev, ktoré sú už v súčasnosti uzavreté, pretože ide zväčša o dlhodobé právne vzťahy.

Čl. II

Navrhuje sa zaviesť poučovacia povinnosť notárov o dôsledkoch právnych úkonov týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorými upravujú rozsah svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä o tom, že pri oddelenom majetkovom režime nadobúda majetok, vždy len jeden z manželov, pokiaľ sa manželia nedohodnú na nadobudnutí majetku do podielového spoluvlastníctva a o tom, že v prípade zániku manželstva rozvodom súd nevyporiada žiadne spoločné vlastníctvo manželov. Poučí ich tiež

o tom, že v prípade smrti jedného z manželov manželstvo zanikne bez súčasného vyporiadania spoločného vlastníctva a že manžel nie je neopomenuteľným dedičom poručiteľa. Dôvodom pre takúto právnu úpravu je skutočnosť, že pre všetky takéto dohody manželov alebo snúbencov je predpísaná forma právneho úkonu – notárska zápisnica. Z tohto dôvodu je poučovacia povinnosť zverená notárom. Zároveň vzhľadom na právne následky týchto úkonov je nevyhnutné, aby si manželia alebo snúbenci uvedomili plne dôsledky takýchto právnych úkonov. Nedostatok poučenia nie je síce sankcionovaný neplatnosťou, ale ide o druh preventívnej právnej rady.

Čl. III

Vzhľadom na trvanie legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. mája 2012.