1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len „energetický balíček“), ktorého legislatívne podmienky obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. júna 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.
Ide o:
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. L 211, 14.8.2009),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009, o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009, o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).
Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetického balíčka zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regionálnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky („Agentúra“), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.
Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. L 295, 12.11.2010).
Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislatívno-technické úpravy.
Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona na základe stanoviska Legislatívnej rady vlády SR zo dňa 25. októbra 2011 z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z energetického balíčka a ako aj z aplikačnej praxe. Uvedený postup bol prijatý z dôvodu prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy a odôvodnený doterajším počtom novelizácií platného zákona o regulácii sieťových odvetví a rozsahom novely zákona o regulácii sieťových odvetví, ako aj významnými koncepčnými zmenami súvisiacimi s tzv. tretím energetickým balíčkom a návrhom nového zákona o energetike.
2
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania v rámci pôvodného návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v článku III. bol predložený návrh zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z.z., zákona č. 442/2002 Z.z., zákona č. 658/2004 Z.z., zákona č. 107/2007 Z.z., zákona č. 112/2008 Z.z., zákona č. 283/2008 Z.z., zákona č. 73/2009 Z.z., zákona č. 309/2009 Z.z., zákona č. 142/2010 Z.z., zákona č. 558/2010 Z.z., zákona č. 117/2011 Z.z. a zákona č. 136/2011 Z.z.. Vyhodnotenie pripomienkového konania bolo vykonané v rámci pôvodného návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladá sa bez rozporov s ústrednými orgánmi štátnej správy.
Predmetný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
10
Osobitná časť
K § 1
Predmetom úpravy zákona o regulácii v sieťových odvetviach sú:
- podmienky vykonávania regulácie v sieťových odvetviach,
-inštitucionálny rámec výkonu regulácie (postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Rady pre reguláciu),
-podmienky vykonávania regulovaných činností (najmä v súvislosti s cenovou reguláciou) a povinnosti regulovaných subjektov,
-pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom,
-pravidlá upravujúce konanie vo veciach upravených zákonom.
Tieto podmienky v zákone upravené len rámcovo, nakoľko podrobné a osobitné podmienky vykonávania regulovaných činností v sieťových odvetviach upravujú osobitné zákony (najmä zákon o energetike, zákon o tepelnej energetike, zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákon o vodách).
K § 2
V ustanovení sa vymedzuje obsah základných pojmov potrebných pre správnu aplikáciu zákona, a to najmä vzhľadom na potrebu jednoznačne vymedziť objekt a rozsah regulácie.
K § 3
Predmetom regulácie podľa tohto zákona sú:
-podmienky upravujúce pripojenie a prístup k energetickej infraštruktúre a poskytovanie podporných a systémových služieb,
-cenová regulácia tovarov a služieb v sieťových odvetviach,
-podmienky výkonu činnosti určitých regulovaných subjektov, a to prevádzkovateľov sústav a sietí, dodávateľov elektriny a plynu, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ako aj podmienky týkajúce sa systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elektriny a tepla a z domáceho uhlia.
K § 4
Ustanovenie definuje postavenie úradu ako orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Úradu sa umožňuje, aby si v záujme efektívnejšieho výkonu svojej činnosti mohol zriaďovať pracoviská aj mimo svojho sídla.
Úrad je v súlade so smernicami 2009/72/ES a 2009/73/ES jediným regulačným orgánom, ktorému je zverená pôsobnosť v rozsahu požadovanom smernicami.
K § 5
Ustanovenie v nadväznosti na požiadavky smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES vymedzuje základné podmienky výkonu pôsobnosti úradu.
V súlade s čl. 36 resp. 40 smerníc sa vymedzujú ciele výkonu pôsobnosti úradu na trhu s elektrinou a plynom, ktoré je úrad v rozsahu svojej pôsobnosti povinný uskutočňovať. Uvedené všeobecné ciele musí úrad zohľadňovať pri výkone pôsobnosti podľa slovenských právnych predpisov ako aj podľa priamo použiteľného európskeho práva pre oblasť vnútorného trhu s elektrinou a plynom.
Z ustanovenia nevyplýva žiadna pôsobnosť úradu nad rámec pôsobnosti výslovne ustanovenej zákonom o regulácii v sieťových odvetviach a osobitnými predpismi. Pôsobnosť iných štátnych orgánov, napr. v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, zaisťovania energetickej bezpečnosti, podpory energetickej efektívnosti alebo systému podpory obnoviteľných zdrojov
11
energie, nie je preto dotknutá. Za účelom dosiahnutia stanovených cieľov v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a plynom úrad v prípade potreby (t.j. ak je v danej oblasti zverená príslušná pôsobnosť inému orgánu) spolupracuje s príslušnými štátnymi orgánmi, vrátane ministerstva hospodárstva a protimonopolného úradu.
Ustanovením sa zároveň v zmysle požiadaviek smerníc ustanovuje všeobecná požiadavka nezávislého, nestranného a transparentného postupu úradu pri výkone jeho pôsobnosti a zákaz prijímania alebo vyžadovania pokynov od subjektov verejného alebo súkromného sektora. Týmto však nie je obmedzená pôsobnosť iných štátnych orgánov ustanovená právnymi predpismi, ani povinnosť úradu konať v súlade s právne záväznými rozhodnutiami Komisie a agentúry.
K § 6 až 8
Ustanovenia vymedzujú pôsobnosť úradu spôsobom, ktorý zabezpečuje úplnú transpozíciu smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES. Úradu je zverená pôsobnosť najmä v nasledovných oblastiach:
-určovanie regulačnej politiky v rozsahu zodpovedajúcom pôsobnosti úradu,
-normotvorba, najmä vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov v rozsahu príslušných zákonných splnomocnení, príprava návrhu pravidiel trhu a spolupráca pri príprave návrhov iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti jeho pôsobnosti,
-vykonávanie cenovej regulácie v sieťových odvetviach,
-rozhodovanie vo vymedzených oblastiach vecnej regulácie,
-monitorovacia pôsobnosť v rozsahu vyžadovanom smernicami,
-kontrolná a sankčná pôsobnosť, a to vo vzťahu k povinnostiam regulovaných subjektov ustanovených alebo určených na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach, zákona o energetike a nariadení Európskej únie pre oblasť vnútorného trhu s elektrinou a plynom.
V porovnaní s doterajšou úpravou vyplývajú z navrhovanej úpravy niektoré významné zmeny:
-úradu sa zveruje právomoc určovať regulačnú politiky, keďže v zmysle smerníc je potrebné zveriť výkon všetkých právomocí národného regulačného orgánu, ktoré vyplývajú zo smerníc (vrátane právomocí, ktoré sa týkajú cenovej regulácie), jednej inštitúcii,
-navrhuje sa rozšírenie právomoci úradu rozhodovať spory s ohľadom na ustanovenia čl. 37 ods. 11 Smernice 2009/72/ES a čl. 41 ods. 11 Smernice 2009/73/ES, v zmysle ktorých regulačný orgán mať právomoc konať ako orgán vydávajúci záväzné rozhodnutia ohľadom sporov týkajúcich sa povinností prevádzkovateľov vyplývajúcich zo smerníc,
-navrhuje sa doplnenie právomoci úradu o schvaľovanie prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a ďalej o vydávanie vzorového prevádzkového poriadku prevádzkovateľov distribučnej sústavy a prevádzkovateľov distribučnej siete,
-navrhuje sa vypustiť ustanovenie o regulácii iného tovaru alebo služby podľa § 12 ods. 12, vzhľadom na skutočnosť, že možnosť zavádzania ad hoc cenovej regulácie zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je nesystémové opatrenie; pokiaľ ide o mimoriadne trhové situácie na trhu s elektrinou a plynom, ich riešenie (mimo iného) spadá do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v rámci inštitútu ukladania povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme,
-navrhuje sa vypustiť ustanovenia týkajúce sa pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií vzhľadom na návrh vypustiť tento inštitút zo zákona o energetike,
12
-navrhuje sa ustanoviť právomoc úradu rozhodovať o zániku zákonných oprávnení držiteľa povolenia k cudzej nehnuteľnosti v prípade, že zariadenia distribučnej sústavy vedúce cez takúto cudziu nehnuteľnosť sa dlhodobo nevyužívajú,
-navrhuje sa ustanoviť právomoc úradu rozhodovať o zrušení miesta pripojenia do prenosovej sústavy v súlade s podmienkami stanovenými v zákone o energetike,
-navrhuje sa ustanoviť právomoc úradu vyžadovať zmenu obchodných podmienok dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu a technických podmienok prevádzkovateľa sústavy alebo siete na základe ex post posúdenia ich obsahu v nadväznosti na návrh tohto inštitútu v zákone o energetike,
-v nadväznosti na čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 994/2010 sa navrhuje zveriť úradu právomoc rozhodovať o návrhu prevádzkovateľa prepravnej siete o návrhu kapacity spätného toku a o žiadosti o vyňatie z povinnosti umožniť spätný tok,
-v súvislosti s požiadavkami Smernice 2009/73/ES týkajúcimi sa uplatňovania regulovaného alebo dohodnutého prístupu do zásobníka sa stanovujú kritériá, podľa ktorých sa určuje režim prístupu do zásobníkov na vymedzenom území; navrhuje sa, aby vhodnosť uplatňovania dohodnutého alebo regulovaného prístupu do zásobníka sledoval úrad pri zohľadnení ustanovených kritérií; zároveň sa ustanovuje právomoc úradu ustanovovať na základe kladného stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a v súlade s platnou regulačnou politikou (touto požiadavkou sa zabezpečuje predvídateľnosť uplatňovaného prístupu do zásobníka počas doby platnosti regulačnej politiky) zmenu spôsobu prístupu do zásobníka z dohodnutého prístupu na regulovaný a naopak; vzhľadom na špecifiká činnosti uskladňovania plynu sa navrhuje, aby úrad ustanovoval zmenu spôsobu prístupu do zásobníka všeobecne záväzným právnym predpisom najneskôr do 30. júna kalendárneho roka s účinnosťou od 1. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
V zmysle novo navrhovanej úpravy ďalej úrad v rozsahu potrebnom na podporenie optimalizácie využívania elektriny a plynu, jednotné uplatňovanie opatrení na ochrany zraniteľných odberateľov a vytvorenie podmienok pre spoľahlivé uplatňovanie pravidiel pre tzv. „electricity labeling“ vydáva metodické usmernenia pre regulované subjekty. Stanovenie povinnosti úradu vypracúvať a aktualizovať metodické usmernenia ohľadom optimalizácie využívania elektriny a plynu vychádza z požiadavky Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES, podľa ktorej členské štáty alebo regulačné orgány, ak tak členský štát určí, musia dôrazne odporučiť, aby elektroenergetické resp. plynárenské podniky optimalizovali využívanie elektriny resp. plynu, napríklad poskytovaním služieb energetického hospodárenia, vyvíjaním pokrokových cenových vzorcov alebo podľa potreby zavádzaním inteligentných meracích systémov či inteligentných sústav resp. sietí.
Úrad zabezpečuje taktiež pravidelné vyhodnocovanie potreby opatrení na integráciu výrobných zdrojov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie do sústavy.
V záujme zabezpečenia transparentnosti regulačného prostredia sa upravujú povinnosti týkajúce sa uverejňovania informácií o výsledkoch činnosti úradu. Úrad je taktiež zodpovedný za vedenie zoznamov vymedzených regulovaných subjektov; aktuálne zoznamy takýchto regulovaných subjektov je úrad povinný priebežne zverejňovať.
Úrad je v súvislosti s výberom dodávateľa poslednej inštancie povinný určiť jednoznačné, kontrolovateľné, transparentné a nediskriminačné kritériá na výber dodávateľa poslednej inštancie; tieto kritériá je povinný zverejniť na svojom webovom sídle.
V súvislosti s požiadavkami smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES sa zveruje úradu úloha poskytovať odberateľom elektriny a plynu v domácnosti informácie o ich právach, platných právnych predpisoch a dostupných prostriedkoch na urovnávanie sporov v rámci plnenia funkcie tzv. jednotného kontaktného miesta.
13
V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširuje právomoc úradu riešiť podnety účastníkov trhu aj na prípady, kedy predmetom podnetu je dodržiavanie povinností podľa nového zákona o energetike, a to najmä v súvislosti s navrhovanými ex post mechanizmami kontroly technických podmienok a obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby.
Úradu sa zveruje úloha zabezpečovať mimosúdne riešenie sporov v zmysle požiadaviek smerníc. Smernice nechávajú členským štátom možnosť výberu konkrétnej formy inštitucionálneho zabezpečenia mimosúdneho riešenia sporov; vzhľadom na nezávislé postavenie úradu a odborné predpoklady jeho zamestnancov sa javí možnosť zverenia tejto úlohy úradu ako optimálne riešenie, najmä v porovnaní s alternatívou zriaďovania osobitnej inštitúcie (napr. energetický ombudsman). Konkrétny spôsob úpravy mimosúdneho riešenia sporov vychádza z pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri mimosúdnom riešení sporov Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky.
V nadväznosti na rozsah pôsobnosti rady ako nezávislého konzultačného orgánu sa upravujú niektoré povinnosti úradu voči rade.
Návrh zákona ďalej v nadväznosti na smernicu 2009/73/ES vymedzuje osobitné právomoci úradu, ak prevádzkovateľ prepravnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, resp. ak úrad rozhodne o uložení povinnosti zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevázkovateľovi siete.
K § 9 až 11
Ustanovenia odzrkadľujú zmeny inštitucionálneho zabezpečenia výkonu regulácie v sieťových odvetviach v nadväznosti na požiadavky smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES.
Navrhuje sa zveriť všetky právomoci národného regulačného orgánu v zmysle smerníc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (čl. 35 ods. 1 smernice 2009/72/ES resp. čl. 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES). Navrhuje sa zároveň zachovať Radu pre reguláciu ako nezávislý kolektívny odvolací a konzultačný orgán voči vymedzeným rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa navrhuje prenechať právomoc určovať regulačnú politiku a ustanovovať rozsah cenovej regulácie a spôsob vykonávania cenovej regulácie. Vzhľadom na požiadavku nezávislosti a funkčného oddelenia národného regulačného orgánu od každého iného verejnoprávneho subjektu sa taktiež navrhuje zo zákona vypustiť právomoc Rady pre reguláciu schvaľovať návrh správy o činnosti a hospodárení úradu, o uskutočňovaní regulačnej politiky a o výsledkoch plnenia úradu, schvaľovať ročnú účtovnú závierku úradu a schvaľovať na návrh úradu zriadenie pracovísk úradu mimo jeho sídla. V zmysle navrhovanej úpravy by Rada pre reguláciu prerokúvala ročnú účtovnú závierku úradu, návrh správy o činnosti úradu a návrh organizačného poriadku úradu. Rada pre reguláciu ďalej prerokúvať návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré vydáva úrad, a návrh pravidiel trhu.
V zmysle navrhovanej úpravy by Rada pre reguláciu rozhodovala o odvolaniach proti rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v rozsahu stanovenom súčasnou právnou úpravou (pri zohľadnení vypustenia právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví rozhodovať o mimoriadnej regulácii iného tovaru alebo služby).
Návrh predpokladá zmenu spôsobu ustanovenia predsedu a podpredsedu úradu. V súčasnosti platný model je očividne nefunkčný a v praxi viedol k vzniku mimoriadne neštandardnej situácie, kedy štyri roky vykonáva pôsobnosť predsedu úradu člen Rady pre reguláciu určený prezidentom SR (v rozpore s ustanovením § 8 ods. 7 platného zákona, podľa ktorého je členstvo v Rade pre reguláciu nezlučiteľné s funkciou predsedu úradu). Navrhuje sa, aby predsedu a podpredsedu úradu volila a odvolávala Národná rada Slovenskej republiky. Takýto model by mal zabezpečiť vylúčenie rizika zablokovania zákonom predpokladaného procesu kreovania vedenia úradu. Zároveň sa takýmto spôsobom zabezpečuje veľmi účinný
14
a legitímny spôsob demokratickej kontroly výkonu pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Vzhľadom na požiadavky čl. 35 smernice 2009/72/ES a čl. 39 smernice 2009/73/ES sa vo vzťahu k predsedovi a podpredsedovi úradu podrobne upravujú podmienky týkajúce sa ich funkčného obdobia, predpoklady pre ich zvolenie, pravidlá pre vylúčenie konfliktu záujmov, zákaz prijímania alebo vyžadovania pokynov od iných verejnoprávnych a súkromnoprávnych subjektov a podmienky zániku ich funkcie. Pri pravidlách týkajúcich sa predpokladov pre zvolenie a pravidlách pre vylúčenia konfliktu záujmov návrh vychádza z doterajšej nižšie uvedenej úpravy týchto pravidiel týkajúcich sa členov Rady pre reguláciu, pri zohľadnení požiadaviek smerníc.
Ustanovenia upravujúce spôsob rozhodovania Rady pre reguláciu, ako aj požiadavky na členov Rady pre regulácie, spôsob jej kreovania a podmienky zániku funkcie jej členov reflektujú súčasnú právnu úpravu. Ustanovenie § 11 upravuje odborné a morálne predpoklady pre členstvo a výkon funkcie v Rade pre reguláciu, funkčné obdobie členov Rady pre reguláciu, v rámci ktorého sa uplatňuje princíp postupnej výmeny členov, ktorého cieľom je predovšetkým vytvoriť podmienky na nezávislosť, nezaujatosť, objektívnosť pri rozhodovaní členov rady a zároveň na prevenciu výraznejších politických tlakov na rozhodovanie regulačnej rady. V tomto ustanovení je zakotvená aj nezlučiteľnosť členstva v regulačnej rade s inými funkciami v štátnych orgánoch, orgánoch samosprávy a v orgánoch podnikateľských subjektov, tak, aby sa predchádzalo možným konfliktom záujmov. Ustanovenie § 11 obsahuje zákaz podnikania v regulovaných činnostiach ako i zákaz pôsobiť v riadiacej alebo kontrolnej funkcii v regulovanom subjekte. Tieto obmedzenia nezlučiteľnosti výkonu určitých povolaní alebo činností trvajú ešte rok po zániku členstva v regulačnej rade, aby sa obmedzila možnosť využitia informácií a poznatkov o regulovaných subjektoch a spôsobe ich regulácie pri podnikaní v regulovaných činnostiach.
K § 12
Ustanovuje sa povinnosť úradu každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky, Komisii a Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v energetike správu o činnosti úradu. Upravuje sa postup prípravy správy o činnosti úradu. V záujme kontroly Národnej rady SR nad činnosťou úradu sa v súlade s doterajšou úpravou ustanovuje aj jeho povinnosť doplniť správu o činnosti úradu, ktorú predložil Národnej rade SR, podľa požiadaviek zákonodarného orgánu, ktorému za svoju činnosť zodpovedá.
V porovnaní s doterajšou úpravou sa spresňujú požiadavky na obsah správy o činnosti úradu v nadväznosti na čl. 37 ods. 1 písm. e) smernice 2009/72/ES a čl. 41 ods. 1 písm. e) smernice 2009/73/ES, podľa ktorých musí správa o činnosti úradu predkladaná Komisii obsahovať prijaté opatrenia a dosiahnuté výsledky pre každú úlohu, ktorú musí národný regulačný orgán plniť v zmysle smerníc.
Navrhuje sa taktiež ustanoviť povinnosť úradu vypracovať ako súčasť správy o činnosti úradu odporúčania týkajúce sa súladu dodávateľských cien s princípmi fungovania efektívneho a liberalizovaného trhu (článok 37 ods. 1 písm. o) Smernice 2009/72/ES a článku 41 ods. 1 písm. p) Smernice 2009/73/ES).
K § 13
Ustanovenie upravuje požiadavky na obsah a proces prípravy regulačnej politiky. Regulačná politika je vymedzená ako strategický dokument, ktorý upravuje vykonávanie regulácie počas určeného regulačného obdobia.
Návrh regulačnej politiky musí obsahovať zhodnotenie prebiehajúceho regulačného obdobia, ako aj zhodnotenie potreby ďalšej regulácie vrátane zdôvodnenia potreby navrhovaného rozsahu cenovej regulácie. Návrh rozsahu a spôsobu vykonania cenovej regulácie na
15
nasledujúce regulačné obdobie musí byť zdôvodnený, pričom úrad je povinný do návrhu regulačnej politiky zahrnúť zhodnotenie dopadov navrhovaného rozsahu a spôsobu vykonania cenovej regulácie vrátane zhodnotenia dopadov zmien navrhovaného rozsahu a spôsobu vykonania cenovej regulácie oproti predchádzajúcemu obdobiu. Návrh regulačnej politiky musí zároveň určiť dĺžku nasledujúceho regulačného obdobia, pričom v záujme zvýšenia stability podnikateľského a investičného prostredia sa navrhuje zákonom ustanoviť jej minimálnu štvorročnú dĺžku.
V záujme zvýšenia transparentnosti procesu prípravy regulačnej politiky sa navrhuje stanoviť povinné postupy konzultácie jej návrhu s regulovanými subjektmi a užívateľmi sústavy a siete. Vzhľadom na skutočnosť, že regulačná politika musí byť konzistentná so zámermi energetickej politiky štátu (vrátane otázok energetickej bezpečnosti, podpory energetickej efektívnosti a podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie) ako aj zámermi vodohospodárskej politiky, upravuje sa proces posúdenie návrhu regulačnej politiky Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky ako ústrednými orgánmi štátnej správy, do ktorých pôsobnosti patria otázky energetickej a vodohospodárskej politiky.
Upravuje sa zároveň možnosť zmeniť v odôvodnených prípadoch regulačnú politiku pred uplynutím regulačného obdobia, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov výkonu pôsobnosti úradu podľa § 5 návrhu zákona.
K § 14
V ustanovení sa v nadväznosti na doterajšiu úpravu upravuje rozsah a spôsoby regulácie cien tak, aby postupy pri úradnom určení ceny alebo schválení regulovaným subjektom navrhovanej ceny boli transparentné, nediskriminačné a aby rozhodovanie o cenách bolo objektívne.
Ustanovenie upravuje
-ktoré činnosti, tovary a služby podliehajú cenovej regulácii,
-lehotu na vyhlásenie rozsahu a spôsobu vykonania cenovej regulácie na nasledujúce regulačné obdobie,
-spôsoby cenovej regulácie,
-osobitnú úpravu niektorých otázok týkajúcich sa spôsobu vykonania cenovej regulácie.
V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhujú najmä nasledovné zmeny:
-vo vzťahu k regulácii ceny za dodávku elektriny a plynu do domácností sa navrhuje sa ustanoviť povinnosť úradu zohľadňovať pri regulácii rozdiely medzi plánovanými a skutočne vynaloženými oprávnenými nákladmi; rozdiel sa musí uplatniť najneskôr pri regulácii pre kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom je tento rozdiel vyčíslený,
-osobitným spôsobom sa upravujú niektoré aspekty cenovej regulácie poskytovania vodohospodárskych služieb v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe,
-upravuje sa postup úradu v prípade rozhodnutia o zavedení inteligentných meracích systémov,
-v nadväznosti na požiadavky smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES je úrad povinný zabezpečiť, aby sa v rámci cenovej regulácie poskytli prevádzkovateľom sústav a sietí vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu súvisiacich výskumných činností; v zmysle smerníc musí úrad pri cenovej regulácii týkajúcej sa poskytovania podporných a systémových služieb na vyrovnanie sústavy a podporných služieb zabezpečiť, aby sa tieto služby poskytovali čo najhospodárnejšie, a aby sa vytvorili vhodné stimuly pre užívateľov sústavy a siete pre udržiavanie ich dodávky a odberu v rovnováhe.
16
K § 15
Ustanovenie upravuje obsahové náležitosti pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Tieto pravidlá upravujú technické podmienky pre organizovanie trhu s elektrinou a plynom ako aj obchodné podmienky pre organizovanie trhu s elektrinou a plynom. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje doplnenie ustanovenia o podmienku súladu pravidiel trhu so sieťovými predpismi, ktoré schvaľuje Európska komisie a ktoré upravujú otázky integrácie vnútorného trhu s elektrinou a plynom v rámci Európskej únie. Pravidlá trhu ustanoví vláda nariadením na návrh úradu.
Cieľom tohto ustanovenia je vytvoriť právny rámec pre transparentné a nediskriminačné fungovanie trhu a pre transparentné a nediskriminačné správanie sa účastníkov trhu s osobitným dôrazom na ochranu domácností.
V nadväznosti na zmeny navrhované v návrhu zákona o energetike sa v porovnaní s doterajšou úpravou navrhuje doplnenie ustanovenia v súvislosti s otázkou poskytovania údajov v stanovenej kvalite a potreby stanovenia podrobností týkajúcich sa dodávky elektriny a plynu v rámci dodávky poslednej inštancie. Ustanovenie sa ďalej dopĺňa v súvislosti s potrebou ustanovenia kritérií pre inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom, ako aj v podmienok, za akých je možné zrušiť miesto pripojenia k prenosovej sústave.
Rozsah podmienok ustanovených pravidlami trhu sa ďalej navrhuje doplniť o podrobnosti týkajúce sa ochrany zraniteľných odberateľov elektriny a plynu, poskytovania údajov v stanovenej kvalite a úpravy podmienok a postupu pri zmene dodávateľa.
V súvislosti s transpozíciou čl. 41 smernice 2009/72/ES a čl. 45 smernice 2009/73/ES, čl. 8 ods. 7 nariadenia č. 714/2009 a 715/2009 je úrad v zmysle návrhu povinný sústavné sledovať uplatňovanie pravidiel trhu s elektrinou resp. plynom a navrhnúť vláde bezodkladne ich zmenu, ak nezabezpečujú nediskriminačné a transparentné fungovanie trhu s elektrinou a plynom alebo ak sú v rozpore so sieťovými predpismi, ktoré schvaľuje Európska komisia.
K § 16
V súlade s doterajšou úpravou sa ustanovuje povinnosť prevádzkovateľov sústav a sietí zapracovať do svojich prevádzkových poriadkov pravidlá trhu a predložiť ich na schválenie úradu do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti pravidiel trhu alebo ich zmeny.
Navrhuje sa ďalej povinnosť prevádzkovateľa sústavy a siete zapracovať vzorový prevádzkový poriadok prevádzkovateľov distribučných sústav resp. prevádzkovateľov distribučnej siete do svojho prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu. V odôvodnených prípadoch sa umožňuje odchýlenie sa od vzorového prevádzkového poriadku.
Navrhuje sa povinnosť prevádzkovateľa sústavy a siete, prevádzkovateľa zásobníka a organizátora krátkodobého trhu s elektrinou predložiť úradu na schválenie návrh zmeny prevádzkového poriadku na žiadosť úradu. Úrad je oprávnený požiadať o predloženie návrhu zmeny prevádzkového poriadku a určiť jej rozsah, ak sa dôvodne domnieva, že podmienky stanovené v prevádzkovom poriadku sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (čl. 37 ods. 10 Smernice 2009/72/ES a čl. 41 ods. 10 Smernice 2009/73/ES).
V porovnaní s doterajšou úpravou sa vypúšťa úprava inštitútu jednotného prevádzkového poriadku pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav z dôvodu jeho nahradenia inštitútom vzorového prevádzkového poriadku.
Upravuje sa postup pri vydávaní vzorového prevádzkového poriadku prevádzkovateľov distribučných sústav a prevádzkovateľov distribučnej siete. Cieľom navrhovaného postupu je predovšetkým umožniť užívateľom sústav resp. sietí vyjadriť sa k návrhu vzorového prevádzkového poriadku.
K § 17
17
V ustanovení sa upravujú povinnosti regulovaných subjektov spôsobom, ktorý v podstatných ohľadoch zodpovedá doterajšej úprave. Podrobnejším spôsobom sa upravujú povinnosti súvisiace s dodržiavaním štandardov kvality dodávaných tovarov a poskytovaných služieb. V záujme zabezpečenia primeranosti oprávnených nákladov uplatňovaných v rámci cenových regulácie sa upravuje povinnosť regulovaných subjektov dodržiavať primeranosť vynakladaných nákladov. Podrobnosti o metodike posudzovania primeranosti vynakladaných nákladov ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom.
Vzhľadom na široký rozsah monitorovacích povinností úradu sa ustanovuje povinnosť regulovaných subjektov predkladať úradu potrebné údaje v rozsahu, spôsobom a v termínoch ustanovených úradom všeobecne záväzným právnym predpisom.
K § 18 až 22
Ustanovenia upravujú certifikáciu prevádzkovateľov prenosovej sústavy a prepravnej siete ako aj následný dohľad nad dodržiavaním podmienok preskúmavaných v rámci konania o certifikácie nadväznosti na požiadavky čl. 10 a 11 smernice č. 2009/72/ES a smernice č. 2009/73/ES. Osobitne sa upravuje certifikácia prevádzkovateľov prenosovej sústavy a prepravnej siete, nad ktorými vykonáva kontrolu osoba alebo osoby z krajín mimo Európskej únie.
K § 23 a 24
V ustanoveniach § 23 a 24 sa upravujú základné pravidlá konania vo veciach, o ktorých rozhoduje úrad. V zásade sa na konanie pred úradom vzťahuje správny poriadok, pokiaľ te35nto zákon neustanovuje inak.
Ustanovenie § 23 upravuje špecifiká pri tzv. cenových konaniach. Vzhľadom na povahu cenového rozhodnutie a požiadavky právnej istoty sa najmä vylučuje odkladný účinok odvolania; v prípade preskúmavania rozhodnutia úradu v rámci správneho súdnictva je vylúčená možnosť súdu odložiť vykonateľnosť rozhodnutia.
Ustanovenie § 24 upravuje všeobecne odchýlky od správneho poriadku pri rozhodovaní úradu podľa tohto zákona.
K § 25 až 29
Navrhuje sa prepracovanie úpravy výkonu kontroly za účelom transparentného konania úradu v súlade s čl. 35 ods. 4 smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 smernice č. 2009/73/ES. Dnešná úprava v oblasti kontroly zo strany úradu a ukladania pokút je veľmi všeobecná, neadresná, čo je v rozpore s požiadavkami smernice na objektívny, nediskriminačný a transparentný postup úradu. Ústava SR zakotvuje možnosť pre štátne orgány konať len na základe zákona, dnešné vágne formulácie spôsobujú mnohé komplikácie ako pre regulované subjekty, tak aj pre samotný úrad pri výkone kontroly. Navrhuje sa preto úprava odstraňujúca dnešné nedostatky a umožňujúca lepšiu vykonateľnosť samotnej kontroly a ukladania pokút.
K § 30
Upravuje sa postup pri mimosúdnom riešení sporov, pričom pri navrhovanej úprave sa vychádza z obdobne stanovenej právomoci Telekomunikačného úradu SR.
K § 31
Upravuje sa zodpovednosť za správne delikty v zmysle požiadavky transparentnosti a hlavne adresnosti pokút naviazaných na konkrétne porušenie povinností, s odstupňovaním závažnosti. Zohľadňuje sa zároveň čl. 22 ods. 1 nariadenia 714/2009 a čl. 27 ods. 1 nariadenia 715/2009.
18
K § 32
Upravuje sa všeobecná povinnosť spolupráce iných štátnych orgánov s úradom.
K § 33
V nadväznosti na požiadavky smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES týkajúce sa oblasti spolupráce s regulačnými a inými orgánmi členských štátov a Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky sa upravuje problematika spolupráce úradu s týmito orgánmi. Osobitne sa v nadväznosti na požiadavky smerníc upravuje problematika spolupráce s regulačnými orgánmi iných členských štátov na regionálnej úrovni.
V súvislosti s potrebou zabezpečovať dôvernosť vymieňaných informácií sa upravujú osobitné pravidlá pre túto oblasť v súlade s požiadavkami smerníc. Upravuje sa možnosť úradu uzatvárať s regulačnými orgánmi iných členských štátov dohody o spolupráci.
K § 34
V nadväznosti na potrebu transpozície čl. 39 Smernice 2009/73/ES a čl. 43 Smernice 2009/73/ES sa upravuje postup pri preskúmavaní rozhodnutí úradu s usmerneniami, ktoré vydáva v zmysle smerníc a nariadení tretieho energetického balíčka Európska komisia formou rozhodnutí.
K § 35
Vzhľadom na rozsiahle práva prístupu úradu k obchodne citlivým údajom regulovaných subjektov je potrebné upraviť povinnosť úradu zabezpečovať náležitú ochranu skutočností tvoriacich predmet obchodného tajomstva alebo iných dôverných informácií, ktoré získal pri výkone pôsobnosti. Týmto nie je dotknuté poskytovanie údajov vymedzeným štátnym orgánom, Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, regulačným orgánom iných členských štátov a Komisii.
V súvislosti so zabezpečením ochrany obchodného tajomstva a dôverných údajov a požiadavkami týkajúcimi sa komunikácie medzi úradom a Komisiou sa navrhuje upraviť problematiku vyznačovania obchodného tajomstva a dôverných údajov v podkladoch poskytovaných úradu. Predmetná úprava vychádza z pravidiel aplikovaných v oblasti ochrany hospodárskej súťaže.
K § 36
Ustanovenie upravuje splnomocnenie úradu na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona.
K § 37
Upravujú sa spoločné a prechodné ustanovenia. Ustanovujú sa lehoty na vydanie všeobecne záväzných predpisov podľa tohto zákona. Do ich účinnosti zostávajú v platnosti a účinnosti vymedzené všeobecne záväzné právne predpisy.
Upravuje sa lehota na vydanie novej regulačnej politiky, ktorú je úrad povinný vydať tak, aby obsahovo zodpovedala novým požiadavkám vyplývajúcim zo zákonnej úpravy, vrátane novo vymedzeným cieľom výkonu pôsobnosti úradu.
Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete podať návrh na udelenie osvedčenia o certifikácii do ôsmich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba alebo osoby z tretích krajín, je povinný požiadať aj o certifikáciu podľa § 22 a to najneskôr do 3. marca 2012.
K § 38
Ustanovením sa zrušujú vymedzené doterajšie právne predpisy.
19
K § 39
Ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.
K § 40
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. marca 2012 okrem ustanovení týkajúcich sa zberu a správy nameraných údajov a centrálnej fakturácie vymedzených poplatkov, pri ktorých sa navrhuje účinnosť 1. januára 2013.
Bratislava 9. novembra 2011
Iveta Radičová
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Juraj Miškov
minister hospodárstva Slovenskej republiky