1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011. Zavedenie objektívnej zodpovednosti za dopravné priestupky vyplýva z bodu 4.2 Vnútorný poriadok a bezpečnosť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014.

Priamo v súvislosti so zavedením objektívnej zodpovednosti budú plnené i ďalšie úlohy vyplývajúce z uvedenej časti Programového vyhlásenia vlády SR:

- prijať také opatrenia, aby úmrtnosť na cestách zostala na čo najnižšej úrovni,

- presadzovať, aby výkon právomocí polície ešte viac smeroval k ochrane všetkých slušných vodičov a nekompromisnému postihu hrubosti, arogancie a pirátstva na cestách,

- prijať jasné pravidlá na obmedzenie voľnosti v rozhodovaní pri výbere pokút za priestupky v cestnej premávke,

- nemotivovať Policajný zbor k maximalizácii výnosov pokút za dopravné priestupky.

Hlavným účelom zavádzania objektívnej zodpovednosti za porušenie vybraných pravidiel cestnej premávky je zvýšiť bezpečnosť čo najväčšieho počtu účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť disciplinovanosť a ohľaduplnosť účastníkov cestnej premávky prostredníctvom vynútenia dodržiavania najmä tých ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), v dôsledku ktorých vznikajú dopravné nehody s následkom usmrtenia a ublíženia na zdraví.

V súvislosti so zabezpečením hlavného cieľa spoločnosti, ktorým sa rozumie ochrana života a zdravia, musia na tomto cieli participovať všetky dotknuté osoby, či už samotní účastníci cestnej premávky, ako aj držitelia vozidiel, ktorými sú vybrané pravidlá cestnej premávky porušované. Zavedením objektívnej zodpovednosti sa Slovenská republika zaradí medzi moderné európske spoločnosti, ktoré sa vybrali nekompromisnou cestou objektívnej zodpovednosti držiteľov vozidla. Návrh zákona odráža a zohľadňuje skúsenosti z uplatňovania objektívnej zodpovednosti blízkeho susedného štátu – Maďarskej republiky, obyvateľstvo ktorého má podobné právne vedomie v oblasti dodržiavania pravidiel cestnej premávky, a preto navrhnutý zámer logicky čerpá z toho najlepšieho, čo inštitút objektívnej zodpovednosti u tohto susedného štátu priniesol.

Inštitút objektívnej zodpovednosti za niektoré priestupky spáchané v súvislosti s vedením vozidla je zavedený aj v okolitých krajinách, ako napríklad v Maďarsku, Slovinsku, Belgicku, Francúzsku, čiastočne v Holandsku a Rakúsku. Nedávno boli príslušné legislatívne zmeny k zavedeniu objektívnej zodpovednosti definitívne schválené aj v Českej republike; v Poľsku je už založená expertná skupina na zavedenie inštitútu objektívnej zodpovednosti.

2

Zavedenie objektívnej zodpovednosti bude významným protikorupčným opatrením, nakoľko technické prostriedky použité v rámci uvedeného inštitútu budú automaticky detekovať každé jedno porušenie pravidiel cestnej premávky bez ohľadu na postavenie, sociálne pomery, zamestnanie, príslušnosť k etniku, štátnu príslušnosť vodiča alebo držiteľa vozidla, či status samotného vozidla. K samotnému dôkazu nebude mať obsluhujúci personál prístup, pokuta bude automaticky určená systémom podľa § 139a návrhu zákona. Každý prípadný neštandardný zásah do informačného systému zastrešujúceho aplikáciu inštitútu objektívnej zodpovednosti bude okamžite hlásený nadriadeným.

Preukazovanie zodpovednosti za porušenie niektorých ustanovení zákona o cestnej premávke je v súčasnej dobe mimoriadne náročné v prípadoch, ak páchatelia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nie sú bezprostredne po spáchaní priestupku zastavení, identifikovaní a na mieste porušenia zákona bezprostredne prejednaní. Ide predovšetkým o prekročenie rýchlosti alebo neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia ako napríklad zákaz zastavenia a státia.

Efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie o protiprávnom skutku po zavedení objektívnej zodpovednosti za konkrétne dopravné priestupky jednoznačne svojou individuálnou i generálnou prevenciou prispeje k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Súčasne sa predpokladá tiež zlepšenie vymáhateľnosti právoplatne uloženej pokuty. Podľa uznesenia vlády SR č. 484 zo 6. júla 2011 k návrhu opatrení na zvýšenie efektívnosti správy pohľadávok štátu sa týmto plnia úlohy v bode 4.1.2. V rámci efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu sa navrhuje zaviesť osobitná evidencia pohľadávok štátu po lehote ich splatnosti, aby sa nad týmito pohľadávkami mohli následne vykonávať i ďalšie úkony vyplývajúce z uvedeného dokumentu.

V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať i na vplyv jazdy neprimeranou rýchlosťou, na počet dopravných nehôd a ich následkov (ako jedného z popredných pravidiel cestnej premávky, ktoré bude vynucované aplikáciou inštitútu objektívnej zodpovednosti). Podľa štatistiky dopravnej nehodovosti v Slovenskej republike je zrejmé, že z celkového počtu 7 307 nehôd zaznamenaných v prvom polroku 2011, bolo spôsobených 1 149 dopravných nehôd nedodržaním primeranej rýchlosti, čo tvorí približne 1/7 celkového počtu nehôd. Celkový počet usmrtených osôb v tom istom období bol 140, z toho bolo až 54 usmrtených v dôsledku nedodržania primeranej rýchlosti. Prípady usmrtení spôsobených nedodržaním primeranej rýchlosti tvoria približne 1/3 z celkového počtu usmrtených. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek relatívne nízkemu počtu dopravných nehôd spôsobených nedodržaním primeranej rýchlosti, sú následky na živote spôsobené už spomínanou rýchlosťou neprimerane vysoké; možno predpokladať, že práve navrhovaná zmena zákona represívnou činnosťou Policajného zboru, ale aj jej generálnou prevenciou - hrozbou možnosti postihu - prinúti vodičov dodržiavať pravidlá cestnej premávky, predovšetkým tie, ktoré sú hlavnými príčinami dopravných nehôd s následkom usmrtenia, či ujmy na zdraví.

Nevýhodou zo strany občanov by sa mohol javiť nesúhlas s „trestaním nevinných osôb“ – držiteľov vozidiel; vo veľkej miere sa však jedná o generalizovanie a skresľovanie problému a jeho príčiny, a to porušenia pravidla cestnej premávky. Dodnes latentné porušovanie pravidiel cestnej premávky bude odhalené a vinník prostredníctvom držiteľa vozidla bude postihnutý, čo môže vyvolať vlnu nepriazne, najmä z radov notorických porušovateľov pravidiel cestnej premávky.

3

Táto nepriazeň je však vyvolaná prevažne len odhalením protiprávneho konania, ktoré doteraz mohol beztrestne vykonávať.

Držiteľ vozidla bude môcť v rámci podaného odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt uviesť osobu, ktorá viedla jeho vozidlo v čase porušenia pravidla cestnej premávky, pričom v prípade úspešného ukončenia konania o priestupku vodiča, nebude pokutou postihnutý držiteľ vozidla. V iných okolitých krajinách sa využíva, tak ako v súčasnosti i v Slovenskej republike, zákonom ustanovená povinnosť prevádzkovateľa vozidla oznámiť na výzvu príslušného štátneho orgánu osobné údaje o osobe, ktorej zveril vedenie vozidla (viď § 6 zákona o cestnej premávke).

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že sudcovia v Štrasburgu pomerom 15 ku 2 rozhodli, že ľudské práva Idrisa Francisa z Petersfieldu, Hampshire a Gerarda O'Hallorana z Londýna neboli porušené tým, že ich národná legislatíva nútila oznámiť, kto riadil ich automobily v čase, keď bolo kamerou zistené porušenie predpisov o rýchlosti jazdy.

Sudcovia dospeli k záveru, že majitelia vozidiel „prijali určité povinnosti a záväzky“, ktoré zahŕňajú aj povinnosť pomôcť identifikovať vodiča vozidla, ktorým bolo spáchané porušenie pravidiel. Sudcovia v Štrasburgu, ktorí posudzovali tieto prípady v jednom konaní, vyniesli rozhodnutie, ktorým odmietli nárok týchto osôb na „absolútne“ právo mlčať a nesvedčiť proti sebe.

Sudcovia uznali, že obaja muži mali čeliť priamemu nátlaku, aby poskytli informácie, ale pokračovali: „Súd tiež podotýka, že každý, kto sa rozhodol vlastniť alebo viesť vozidlo vie, že sa na neho vzťahuje určitý právny (regulatórny, predpisový) režim, pretože držba vozidla a jeho vedenie môže viesť k spôsobeniu závažnej ujmy na zdraví.“ „Tí, ktorí sa rozhodli vlastniť vozidlá môžu byť považovaní za osoby, ktoré akceptovali určité povinnosti a záväzky, ako súčasť právneho (regulatórneho, predpisového) režimu týkajúceho sa motorových vozidiel a v zmysle právneho poriadku Spojeného kráľovstva k týmto povinnostiam patrí aj povinnosť, v prípade podozrenia zo spáchania dopravných priestupkov, informovať orgány o totožnosti vodiča.“

Pokiaľ ide o procesno-právne hľadisko, na postih správnych deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva, čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia zákonného pojmu priestupok v zákone o priestupkoch (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch), jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotno-právnych ustanoveniach súčasne riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v správnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov, ktorú predstavuje zákon o priestupkoch.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.