korekcie nadmerného schodku, ktorá sa musí ukončiť v roku, ktorý nasleduje po jeho zistení. Rada vo svojom odporúčaní vyžaduje od členského štátu, aby dosiahol ročné zlepšenie najmenej o 0,5%HDP ako meradlo svojich cyklicky upravených deficitov, očistených od jednorazových alebo dočasných opatrení, aby sa zaistilo dosiahnutie korekcie nadmerného schodku do konečného termínu stanoveného v odporúčaní,
-konečným dôsledkom uplatnenia procedúry nadmerného schodku pri súčasnom nerešpektovaní odporúčaní a rozhodnutí Rady členským štátom, môže byť uvalenie sankcií (v prvej fáze formou bezúročného depozitu v závislosti od výšky HDP v členskom štáte, v druhej fáze sa tento depozit môže zmeniť na pokutu),
-v súlade s článkom 104 ods. 12 zmluvy, Rada zruší niektoré alebo všetky svoje rozhodnutia o nadmernom schodku v členskom štáte v rozsahu, v akom sa podľa názoru Rady upravil schodok dotknutého členského štátu.
K horeuvedeným mechanizmom je však súčasne nutné poznamenať, že zatiaľ žiadnej členskej krajine nebola pokuta uložená a teda korekčná vetva paktu vrátane sankčných postihov ešte nebola v plnej miere za celý čas existencie paktu aplikovaná. Hrozbou pre členské krajiny v spojitosti s nedodržiavaním paktu je aj možnosť pozastavenia poskytovania finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na financovanie rôznych projektov v rámci čerpania eurofondov.
Slovenská republika v súčasnosti funguje v priestore štandardných fiškálnych pravidiel a k zlepšeniu došlo aj v prípade iných fiškálnych inštitúcií a nástrojov, avšak ani súčasný stav nie je postačujúci a vyhovujúci. Finančná kríza mala negatívny vplyv na celkovú kapacitu ekonomiky a jej rozpočtové dôsledky nebudú mať len cyklický a dočasný charakter. Vzhľadom na to, že v dobrých časoch nebol plne využitý potenciál na rozpočtovú konsolidáciu, finančná kríza zastihla rozpočty v mnohých krajinách v nepripravenom stave. Zadlženosť je vysoká a neustále narastá, pričom Európska únia bude musieť čeliť problémom v súvislosti so starnutím obyvateľstva, čo spôsobí dodatočnú záťaž pre hospodárstvo členských krajín. Ak sa nič vo vzťahu k rozpočtovej politike krajín nezmení, hrozí, že sa výrazne zvýšia náklady na dlhovú službu a tým sa zároveň skomplikuje oživenie súkromného sektora a obmedzí priestor pre realizáciu politík podporujúcich rast. V tomto kontexte a s prihliadnutím na to, že v súčasnosti pretrváva zvýšená miera neistoty ohľadom budúceho vývoja, krajiny by mali predložiť dôveryhodné plány rozpočtovej konsolidácie, ktoré budú širokospektrálne, komplexné a ich pôsobnosť bude presahovať jedno volebné obdobie.
Hlavnými nedostatkami súčasných fiškálnych inštitútov a nástrojov je najmä sklon k deficitu, absencia mechanizmu zabezpečujúceho proticyklický charakter fiškálnej politiky, informačná asymetria a nedostatočná kredibilita, neflexibilita a netransparentnosť zverejňovania relevantných ukazovateľov.
Navrhovaná úprava má za cieľ tieto nedostatky v čo možno najväčšej miere odstrániť a nastaviť takú reguláciu, prostredníctvom ktorej bude možné postupne dosiahnuť dlhodobo udržateľnú úroveň hospodárenia Slovenskej republiky cez rešpektovanie pravidiel v ňom ustanovených. Jednou zo šiestich legislatívnych návrhov predložených Európskou komisiou na lepšie riadenie procesov únie je aj úprava definujúca minimálne požiadavky na národné rozpočtové rámce. Národné fiškálne pravidlá a nezávislé inštitúcie by spolu s reformou paktu mali podľa komisie zabezpečiť zodpovednejší prístup k hospodáreniu štátu v budúcnosti.
Návrh reformy vychádza z konceptu čistého bohatstva, ktorý berie do úvahy, okrem klasických tokových veličín ako príjmy, výdavky a ich rozdiel, stavové veličiny a umožňuje pohľad na bilanciu s komplexným pohľadom na hospodárenie štátu. Takýto pohľad na hospodárenie cez prizmu čistého bohatstva zužuje priestor pre deformované motivácie