5

1.Stratégia verejných financií na roky 2012 až 2014

Vývoj na finančnom trhu od začiatku roku 2010 a najmä v posledných mesiacoch jednoznačne ukazuje, že zodpovedný prístup k verejným financiám je v záujme všetkých občanov, nakoľko je nevyhnutnou podmienkou pre rast kvality ich života. Obyvatelia krajín, ktoré podceňovali stabilitu svojich rozpočtov, musia prudko znižovať životnú úroveň. Hospodárska kríza len urýchlila takýto vývoj, ktorý by inak nastal z dôvodu starnutia populácie o niekoľko rokov neskôr.

V súčasnosti je pravdepodobné, že Európa sa bude postupne rozdeľovať na krajiny, ktoré budú realizovať zodpovednú hospodársku politiku a na tie, ktoré ani vývoj posledných mesiacov nepresvedčí o škodlivosti nadmerného zadlžovania. Je v maximálnom záujme občanov Slovenska, aby sme sa zaradili medzi krajiny, ktoré budú zodpovedne riadiť svoje verejné financie. Ich ozdravenie a dlhodobá udržateľnosť je nevyhnutnou podmienkou stabilného rozvoja slovenskej ekonomiky, ktorý bude vytvárať nové pracovné miesta a zvyšovať životnú úroveň obyvateľov Slovenska.

Znižovanie deficitu je nevyhnutné, aby si Slovensko udržalo a ešte posilnilo dôveryhodnosť na finančných trhoch. V opačnom prípade by sme totiž dopadli ako Grécko. Najprv by sa začalo zvyšovať úročenie nášho dlhu a nakoniec by sme celkom stratili schopnosť si požičať. Aj pri plánovanom a bolestivom znižovaní deficitu si len v budúcom roku musí Slovensko na finančnom trhu požičať viac ako 7 mld. eur, inak nebude schopné plniť svoje záväzky. A to by znamenalo neporovnateľne tvrdšie opatrenia, ako sú návrhy predkladané v rozpočte na roky 2012 až 2014. Slovensko musí jasne preukázať, že v budúcnosti bude schopné svoje dlhy splácať. Hoci celková úroveň nášho verejného dlhu stále nie je v porovnaní s inými štátmi vysoká, sme omnoho zraniteľnejší ako napríklad Japonsko alebo Veľká Británia. Na rozdiel od týchto veľkých štátov so silným domácim finančným sektorom je totiž Slovensko malou krajinou s otvorenou ekonomikou a relatívne malým objemom domácich úspor.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 vychádza z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a vývoja daňových a odvodových príjmov do roku 2014, ktorú ministerstvo financií zverejnilo 26. augusta. Táto prognóza bola urobená necelé tri týždne po prepuknutí problémov na finančných trhoch a ešte pred tým, ako svoje prognózy vývoja svetovej ekonomiky upravovali medzinárodné inštitúcie. Do konca septembra zverejnili aktualizovanú prognózu ECB, MMF a NBS. Ich prognózy sú veľmi podobné prognóze ministerstva financií z 26. augusta. Napriek tomu považuje MF SR vývoj slovenskej a svetovej ekonomiky za veľké riziko pre verejné financie. Preto ešte pred rokovaním NR SR o návrhu rozpočtu urobí MF SR novú prognózu vývoja ekonomiky a tiež daňových a odvodových príjmov a tieto prediskutuje vo Výbore pre makroekonomické prognózy a Výbore pre daňové prognózy na začiatku novembra.

Základný cieľ vlády – deficit pod 3 % HDP v roku 2013

Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je výrazne znížiť deficit verejných financií a zastaviť zadlžovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda už v roku 2011, keď sa deficit znižuje z približne 8 % v rokoch 2009 a 2010 na

1 V programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2010 – 2014 sa uvádza: „Zásadným cieľom vlády SR je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu.“

4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha znížiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013. Slovensko tým naplní svoje záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu a posilní svoju dôveryhodnosť na finančných trhoch. Na Slovensku existuje relatívne široká celospoločenská zhoda na potrebe znižovania deficitu. Pre stabilný rozvoj našej krajiny je veľmi dobré, že nijaká významnejšia politická strana nespochybňuje potrebu znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod úroveň 3 % HDP. Potrebu ozdravenia verejných financií zvýrazňuje demografický vývoj. Starnutie nášho obyvateľstva bude totiž postupne zhoršovať situáciu verejných financií. Menej pracujúcich bude znamenať nižšie verejné príjmy a naopak vyššie výdavky, najmä na dôchodkový systém a zdravotníctvo.

Predložený návrh rozpočtu na roky 2012 až 2014 je negatívne ovplyvnený predpokladaným spomalením hospodárskeho rastu, ktorý sa očakáva po augustových udalostiach na svetových finančných trhoch. Zníženie rastu zhoršilo bilanciu verejných financií v roku 2012 o 240 mil. eur a dopady na nasledujúce roky sú ešte vyššie. Vláda v septembri schválila opatrenia, ktoré dokázali eliminovať negatívny dopad zníženia ekonomického rastu v roku 2012, dodržanie plánovaných deficitov v nasledujúcich rokoch si však bude ešte vyžadovať dodatočné opatrenia v objeme 210,9 mil. eur v roku 2013 a 75,2 mil. eur v roku 2014. Návrh opatrení bude súčasťou východísk rozpočtu na roky 2013 až 2015, ktoré ministerstvo financií vypracuje do konca marca 2012. Štruktúra týchto opatrení a aj ich celkový objem bude závisieť najmä od aktuálnych prognóz vývoja svetovej a slovenskej ekonomiky, ktoré budú v tom čase k dispozícii.

Návrh rozpočtu výrazne znižuje verejné výdavky

Napriek opatreniam na príjmovej strane, ktoré boli schválené v roku 2010, verejné príjmy budú medzi rokmi 2010 a 2014 klesať z 33,1 na 31,4 % HDP. Hlavným dôvodom je to, že viaceré príjmy rastú pomalšie ako HDP, resp. nerastú vôbec. Ide napríklad o spotrebné dane, dividendy, či príjmy z rôznych poplatkov.

Ozdravenie verejných financií sa tak deje na výdavkovej strane rozpočtu. Verejné výdavky klesajú za štyri roky o 6,7 % HDP, zo 41 % v roku 2010 na 34,3 % HDP v roku 2014.

Vyššie verejné príjmy a/alebo menej verejných služieb?

Základnou výzvou pre riadenie verejných financií v stredno a dlhodobom horizonte je zosúladenie nízkych verejných príjmov a širokých činností, ktoré verejný sektor dnes na Slovensku vykonáva. Slovensko dosiahlo v roku 2010 najnižšie verejné príjmy spomedzi všetkých 27 členských štátov Európskej únie, a to 33,1 % HDP, čo predstavuje o štvrtinu menej ako je priemer EÚ, ktorý dosiahol 44,4 %. Pri takýchto príjmoch nie je možné ani po zvýšení efektívnosti štátnych organizácií financovať verejné služby v objemoch, ktoré sú bežné v iných európskych krajinách. Slovensko nemá inú cestu, ako postupne zvyšovať verejné príjmy (napríklad odbúravaním daňových a odvodových únikov a výnimiek alebo zvyšovaním efektívnosti štátnych firiem a následne ich odvodov do rozpočtu) a/alebo súčasne znižovať rozsah verejných služieb. Oba prístupy si budú vyžadovať rôzne nepopulárne opatrenia a bude len na politickom rozhodovaní, ktoré konkrétne nástroje sa využijú.

Základnou výzvou pre vládu je, aby dokázala v rozpočte skombinovať tieto

požiadavky – znížiť deficit z tohtoročných 4,9 % HDP pod 3 % v roku 2013 a finančne zabezpečiť nevyhnutné výdavky, ktoré sú výsledkom zlých rozhodnutí v minulosti. Prípravu rozpočtu totiž komplikuje napríklad zvýšenie nákladov na obsluhu štátneho dlhu o 169 mil. eur alebo fakt, že s cieľom nezadlžovať železničné spoločnosti sa v rozpočte na rok 2012 pre ne vyčlenila suma o 206 mil. eur vyššia ako v rozpočte na rok 2011.

Priority vlády na roky 2012 až 2014

V návrhu rozpočtu sú viditeľné tri základné priority. Prvou je infraštruktúra, kde výdavky do cestnej a železničnej dopravy vzrastú z necelých 1,3 mld. eur v roku 2009 a v roku 2010 na približne 2 mld. eur v roku 2012, čo je najvyššia hodnota v histórii. Druhou prioritou je vzdelávanie, keď objem zdrojov v regionálnom školstve na jedného žiaka rastie oproti tohtoročnému rozpočtu o 5,03 % a vo vysokom školstve o 4,66 % na jedného študenta. A prioritou je aj zdravotníctvo, kde objem verejných zdrojov v porovnaní s rokom 2011 vzrastie o 123 mil. eur. Okrem týchto základných priorít sa v rozpočte podarilo vyčleniť zdroje napríklad aj na spustenie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie alebo na protipovodňové opatrenia, kde prostredníctvom Úradu vlády SR a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. bude k dispozícii 25 mil. eur.

Financie potrebné na znižovanie deficitu a financovanie priorít sa podarilo získať z troch hlavných zdrojov. Prvým je pokračovanie v úspornej politike vo verejnej správe – v roku 2012 sú vo väčšine kapitol zmrazené osobné výdavky a výdavky na tovary a služby klesajú o 5 %. K ozdraveniu verejných financií začínajú prispievať aj štátne podniky, ktoré musia zefektívniť svoje hospodárenie tak, aby dokázali v niektorých prípadoch znížiť svoje nároky na štátne dotácie a v iných prípadoch dokážu naopak do rozpočtu odvádzať zdroje. Ide napríklad o Lesy SR, š. p., ktorý odvedie v roku 2012 do štátneho rozpočtu 20 mil. eur. Tretím zdrojom sú banky, ktoré budú od budúceho roku odvádzať do štátnych finančných aktív približne 90 mil. eur ročne.

Transparentnejší verejný rozpočet

Predložený návrh rozpočtu bol pripravovaný s cieľom otvorene a pravdivo pomenovať stav verejných financií. Na rozdiel od rozpočtu na predchádzajúce roky prišlo k viacerým zásadným zmenám.

A.V rozpočte nie sú vedome zakomponované nijaké nereálne položky, ktoré by mali počas roku zvyšovať deficit. Napríklad dotácie pre železničné spoločnosti sú nastavené tak, že by tieto spoločnosti mali hospodáriť s vyrovnaným hospodárením. Nad rámec rozpočtu by deficit nemalo zvyšovať ani zadlžovanie nemocníc.

B.Náklady na štátny dlh sú explicitne naviazané na konkrétne predpoklady vývoja objemu štátneho dlhu a úrokových sadzieb. Ak sa tieto parametre odlíšia od predpokladov, automaticky sa bude meniť aj výška úrokov štátneho dlhu.

C.Štátny rozpočet na rozdiel od minulosti obsahuje aj informácie o financovaní konkrétnych rozpočtových a príspevkových organizácií, s cieľom zvýšiť tlak na ich efektívnejšie hospodárenie.

D.Významná pozornosť sa pri tvorbe rozpočtu venovala aj hospodáreniu štátnych podnikov. Hoci priamo netvoria súčasť verejných financií, ich vzťahy na rozpočet môžu byť významné. Na jednej strane sa v rozpočte vyčlenili dotácie tak, aby sa

podniky s vplyvom štátu nemuseli zadlžovať, na strane druhej bol zvýšený tlak na zefektívnenie ich hospodárenia.

E.Informácie o jednotlivých príjmových a výdavkových položkách sú v rozpočte zverejňované nielen na nasledujúce tri roky, ale rovnako aj za tri roky, ktoré predchádzajú rozpočtovému obdobiu. Rozpočet tak poskytuje podstatne lepší pohľad na vývojové trendy v jednotlivých oblastiach.

Zdravý rast ekonomiky je kľúčom k udržateľným verejným financiám

Pre úspešnú realizáciu rozpočtovej politiky je základným predpokladom zdravý vývoj ekonomiky. V roku 2012 bude potrebné sa sústrediť najmä na tieto oblasti:

A.Podstatné zrýchlenie čerpania EÚ fondov síce zvyšuje nároky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ale pomáha modernizovať ekonomiku a vytvárať pracovné príležitosti.

B.Efektívny systém výberu daní a odvodov dokáže zabezpečiť vyššie príjmy aj bez zvyšovania sadzieb daní a odvodov.

C.Pokračovať v zvyšovaní transparentnosti vo verejnom sektore, ktoré nielen znižuje verejné výdavky, ale aj zvyšuje kvalitu podnikateľského prostredia.

D.Skvalitňovať podmienky pre rast ekonomiky do budúcnosti, najmä vo vyššej kvalite vzdelávania a infraštruktúry.

E.Dôležitým predpokladom ozdravenia slovenskej ekonomiky bude zlepšenie prostredia pre tvorbu pracovných miest. K tomu je nevyhnutné najmä zlepšiť vymáhateľnosť práva, politiky zamestnanosti a znížiť administratívnu náročnosť podnikania.

Rozpočet na roky 2012 až 2014 nie je bez rizík

Pri predkladaní návrhu rozpočtu je potrebné otvorene pomenovať aj hlavné riziká. Nemožno skrývať, že návrh rozpočtu so sebou nesie aj značné neistoty.

A.Základnou hrozbou pre naplnenie rozpočtových cieľov je neistota spojená s vývojom svetovej ekonomiky.

B.Značným rizikom sú pre verejné financie mnohé súdne spory. A to jednak na domácich súdoch, ale aj medzinárodné arbitráže.

C.Tradičnou neistotou bude aj v budúcnosti hospodárenie vyšších územných celkov, miest a obcí.

D.Ďalšou významnou neistotou je pre rok 2012 financovanie sociálnych služieb. Pravidlá ich financovania sa v roku 2009 významne zhoršili a doteraz sa v nich, žiaľ, neurobil poriadok.

2.Makroekonomické predpoklady rozpočtu

MF SR pristúpilo koncom augusta k zníženiu odhadov ekonomického rastu na obdobie 2012-2014 vo forme rýchleho odhadu. Dôvodom bola napätá situácia na finančných trhoch najmä pod vplyvom zhoršujúcej sa dlhovej krízy v eurozóne a následné možné ochladzovanie ekonomík našich obchodných partnerov. Nemecké indikátory dôvery v budúci vývoj (IFO, ZEW) sa posledných 6 mesiacov znižujú a v auguste došlo k najvýraznejšiemu medzimesačnému poklesu týchto indikátorov od krízy v roku 2008.

Zhoršenie indexu očakávaní naznačuje spomalenie rastu nemeckej ekonomiky, ale aj ostatných ekonomík eurozóny v závere roka 2011 a v prvom kvartáli 2012. Pokles očakávaní vo vývoji exportu je zapríčinený spomalením globálneho rastu, ale aj dlhovou krízou vo viacerých krajinách eurozóny.

Podľa posledných septembrových prognóz medzinárodných inštitúcií pre tento rok (ECB, OECD, EK, MMF) sa predpokladá zhoršenie vývoja vonkajšieho prostredia v druhom polroku 2011 oproti ich prognózam z júna. Prognóza vonkajšieho prostredia pre budúci rok zatiaľ dostupná od MMF a ECB je vo všeobecnosti konzistentná s augustovými predpokladmi prognózy MF SR. Napätá situácia na finančných trhoch, ochladzovanie svetového dopytu a obavy spôsobené dlhovou krízou niektorých krajín eurozóny sa prelievajú aj do reálnej ekonomiky v eurozóne. Krajiny sa priblížia v závere tohto roka k hranici recesie, pád by však pravdepodobne podľa doterajších informácií nemal byť tak výrazný ako v roku 2008, ale i napriek tomu treba očakávať výrazné spomalenie rastu ekonomík. Dochádza k zásadnému prehodnoteniu vývoja vonkajšieho prostredia aj v najbližších rokoch. V septembri zverejnil MMF a NBS aj prognózu rastu pre SR. Zatiaľ čo MMF prognóza pre SR sa pohybuje v intenciách rýchleho odhadu MF SR, prognóza NBS počíta s mierne silnejším rastom. Napriek tomu sa MF SR domnieva, že riziká sú stále na strane slabšieho rastu.

Ekonomika Slovenska síce ešte v druhom štvrťroku 2011 zaznamenala pomerne silný rast, existujú však príznaky, že zhoršovanie vonkajšieho prostredia sa začína prejavovať aj u nás. Nové objednávky v priemysle, ktoré sú jedným z prvých indikátorov ekonomickej aktivity, zaznamenali už dva mesiace po sebe výrazný medzimesačný pokles a v júli poklesli dokonca medziročne. Okrem toho v júli poklesli aj reálne tržby v priemysle a priemyselná produkcia, pričom najviac zasiahnutým odvetvím bol elektrotechnický priemysel. Nezamestnanosť evidovaná na úradoch práce sa opäť začala zvyšovať a v júli dosiahla hodnotu 13,2 %.

Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku vzrásť o 3,4 %. Rast by mal byť ťahaný domácim ako aj zahraničným dopytom, ktorého vplyv však bude výrazne nižší ako v roku 2011 v dôsledku pomalšej dynamiky ekonomík našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Slovenské domácnosti by na svoju spotrebu mali minúť o 2,6 % viac ako počas roka 2011. Vyššie tempo míňania podporí rýchlejší rast mzdovej bázy ako aj vyššia spotrebiteľská dôvera. Pokles vládnych investícií by mal byť v plnej miere vykompenzovaný rastom súkromných investícií. V dôsledku reštriktívnych opatrení vlády by v roku 2012 mala byť najpomalšie rastúcou zložkou HDP spotreba verejnej správy, ktorá sa reálne zvýši o 0,9 %.

Spomalenie rastu vonkajšieho prostredia sa premietlo do zníženia odhadu rastu HDP aj po roku 2012, hoci v menšej miere. Slabší zahraničný dopyt po slovenských výrobkov spomalí rast exportov, investícií a zamestnanosti. Nižší dopyt po pracovnej sile spolu s pomalším rastom produktivity sa prejavia v nižších mzdových nárokoch, čo sa odrazí aj v pomalšej spotrebe slovenských domácností. Celkovo by však mal ekonomický rast v strednodobom horizonte postupne zrýchľovať najmä pod vplyvom živšieho domáceho dopytu, pričom do roku 2014 by mala ekonomika rásť tesne pod úrovňou 4 %.

Trh práce, ktorý bol negatívne ovplyvnený dôsledkami krízy dlho potom, čo sa produkčná stránka ekonomiky začala zotavovať, by už mal od roku 2012 naplno pociťovať vplyv rastu ekonomiky. Rast zamestnanosti sa očakáva v celom horizonte prognózy, avšak ani v roku 2014 by ešte nemal počet zamestnaných dosiahnuť hodnotu z predkrízového obdobia.

Po prekvapivo silnej tvorbe nových domácich pracovných miest na úrovni 33 tisíc v tomto roku, by v roku 2012 v dôsledku spomalenia vonkajšieho prostredia mal rast zamestnanosti spomaliť. V roku 2012 by malo pribudnúť len niečo vyše 6 tisíc miest a v ďalších rokoch vyše 10 tisíc miest ročne. Zatiaľ čo v tomto roku vytvára nové pracovné miesta najmä priemysel orientovaný na vývoz (hlavne automobily), rast zamestnanosti by sa mal v rokoch 2012 až 2014 sústrediť predovšetkým do sektora služieb, ktorý bude podporený oživeným domácim dopytom. Hoci sa najväčšia časť fiškálnej konsolidácie sústredila do roku 2011, na trh práce bude konsolidácia nepriaznivo pôsobiť aj v roku 2012 vo forme prepúšťania v štátnych podnikoch a zmrazenia platov v štátnej správe. Napriek tomu by nezamestnanosť mala postupne klesať až na úroveň 11,2 % v roku 2014. Po poklese v tomto roku kvôli vysokej inflácii by mal rast reálnej mzdy postupne akcelerovať z 1,8 % v roku 2012 na úroveň 2,5 % na konci prognózy.

Po vyššej inflácii v roku 2011, spôsobenej prevažne nákladovými faktormi (potraviny, ropa) a konsolidačnými opatreniami na strane príjmov, rast cien v roku 2012 spomalí na 3,4 %. Oživujúca domáca spotreba bude prostredníctvom dopytových tlakov pôsobiť na rast cien len veľmi mierne, pretože ekonomika sa bude nachádzať pod svojím potenciálom až do roku 2014, kedy sa očakáva uzavretie produkčnej medzery. Avšak zavedením eura a pri pomerne vysokom ekonomickom raste oproti vyspelým ekonomikám eurozóny bude celá nominálna konvergencia prebiehať cez inflačný kanál. Preto inflácia opätovne vzrastie do roku 2014 na úroveň 3,7 %, čo však bude sprevádzané takmer dvojnásobne silnejšou dynamikou platov.

Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (august 2011)

Skutočnosť

Prognóza

P.č.

Ukazovateľ

m.j.

2010

2011

2012

2013

2014

HDP; v bežných cenách

mld. eur

65,9

69,5

73,7

78,4

83,7

HDP; reálny rast

4,0

3,3

3,4

3,7

3,9

Konečná spotreba domácností; reálny rast

-0,3

0,1

2,6

3,5

3,6

Konečná spotreba domácností; nominálny rast

0,6

3,9

5,9

6,9

7,2

Konečná spotreba verejnej správy; reálny rast

0,1

-4,6

1,1

0,9

0,4

Tvorba hrubého fixného kapitálu; reálny rast

3,1

3,8

5,1

3,0

4,4

Export tovarov a služieb; reálny rast

16,4

9,4

6,4

7,7

8,0

Import tovarov a služieb; reálny rast

14,9

6,3

7,4

8,4

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast

3,2

3,5

5,3

5,7

6,3

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; reálny rast

2,2

-0,5

1,8

2,1

2,5

Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS

-2,0

1,9

0,6

0,7

0,6

Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS

v tis.

-48,3

44,2

13,7

16,7

13,4

Priemerný rast zamestnanosti; podľa ESA95

-1,4

1,5

0,3

0,5

Počet vytvorených domácich pracovných miest

v tis.

-30,1

33,1

6,1

12,0

10,0

Priemerná miera nezamestnanosti; podľa VZPS

14,4

13,0

12,6

11,9

11,2

Reálna mzdová báza, priemerný rast

0,8

1,0

2,1

2,7

3,0

Index spotrebiteľských cien; priemerný rast

1,0

4,0

3,4

3,5

3,7

Bilancia bežného účtu; podiel na HDP

-3,6

-1,7

-2,1

-1,7

-1,9

Zdroj: MF SR

Augustová makroekonomická prognóza MF SR bola vydaná vo forme rýchleho odhadu v reakcii na zhoršujúce sa vonkajšie prostredie, s cieľom čo najrýchlejšie signalizovať pre prípravu rozpočtu zhoršenie parametrov, najmä čo sa týka daňových a odvodových príjmov. Prognóza sa bude spresňovať po zverejnení makroekonomických prognóz zahraničných inštitúcií pre budúci rok, pričom MF SR prerokuje novú makroekonomickú a daňovú prognózu v príslušných výboroch pred definitívnym schválením rozpočtu v parlamente.

3. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014

3.1. Základné predpoklady zostavenia rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 je zostavený na základe augustovej prognózy makroekonomického vývoja a vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR.

Hlavným cieľom fiškálnej politiky, vyplývajúcim z Programového vyhlásenia vlády SR, je zabezpečiť zodpovednú rozpočtovú politiku a výrazné zníženie súčasného deficitu verejných financií, ktoré považuje vláda SR za základný predpoklad pre úspešný ekonomický vývoj a dlhodobo udržateľný rast životnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Zásadným cieľom vlády SR je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu.

Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 bol zostavený tak, aby sa zníženie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP dosiahlo v roku 2013.

3.2. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, pričom na dosiahnutie cielených schodkov v rokoch 2013 a 2014 je potrebné prijať dodatočné konsolidačné opatrenia vo výške 210,9 mil. eur a 75,2 mil. eur.

m. j.

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Cielený podiel schodku RVS na HDP

-3,8

-2,9

-2,8

Cielený schodok RVS

mil. eur

-2 831,8

-2 273,6

-2 343,1

Podiel schodku RVS na HDP

-8,0

-7,9

-4,9

-3,8

-3,2

-2,9

Potreba dodatočných konsolidačných opatrení

mil. eur

––

210,9

75,2

Rozpočet VS spolu

mil. eur

-5 022,0

-5 207,0

-3 448,9

-3 443,2

-2 831,8

-2 484,5

-2 418,3

Ostatné subjekty rozpočtu VS

mil. eur

-646,7

-781,4

257,6

-110,7

51,2

192,1

104,2

Štátny rozpočet

mil. eur

-4 375,3

-4 425,6

-3 706,5

-3 332,5

-2 883,0

-2 676,6

-2 522,5

HDP v b. c.

mil. eur

63 051,0

65 906,0

70 174,0

69 521,0

73 744,0

78 399,0

83 681,0

V roku 2012 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 51,2 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Národného jadrového fondu vo výške 141,0 mil. eur, Štátneho fondu rozvoja bývania na

úrovni 81 mil. eur a Environmentálneho fondu vo výške 44,4 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie Sociálnej poisťovne vo výške 88,3 mil. eur, vyšších územných celkov vo výške 50,3 mil. eur, obcí vo výške 38,7 mil. eur a Fondu národného majetku SR na úrovni 28,6 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy zobrazuje nasledovná tabuľka a detaily sú uvedené v prílohe č. 1 tohto materiálu.

v mil. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu

-646,7

-781,4

257,6

-110,7

51,2

192,1

104,2

Obce

-282,8

-541,9

-75,8

-103,7

-38,7

-108,8

-220,2

Vyššie územné celky

-125,0

-25,2

-60,0

-69,9

-50,3

-43,4

-18,3

Sociálna poisťovňa

-316,3

67,3

91,4

116,6

-88,3

47,3

41,4

Verejné zdravotné poistenie

-9,5

-92,0

14,0

10,3

-9,4

15,7

14,4

Národný jadrový fond

45,4

14,5

112,0

104,8

141,0

170,5

175,1

Fond národného majetku SR

-80,1

-213,3

-22,5

-299,4

-28,6

-6,3

-5,2

Environmentálny fond

-3,2

3,2

107,6

30,3

44,4

32,5

32,6

Štátny fond rozvoja bývania

161,6

81,3

82,2

84,6

81,0

81,8

82,3

Úrad pre dohľad nad ZS

0,4

0,3

0,2

-2,0

-0,2

0,4

Slovenský pozemkový fond

-5,2

2,3

5,9

6,2

4,7

3,8

Slovenská konsolidačná, a. s.

10,8

-12,5

-2,8

-5,4

-11,3

-6,4

-4,0

Verejné vysoké školy

-57,6

-24,1

0,3

11,2

0,4

0,3

Rozhlas a televízia Slovenska

0,3

-14,1

-0,7

0,4

0,7

0,9

1,1

RTVS, s.r.o.

0,2

0,0

-0,4

TASR

-0,4

0,1

0,0

-0,3

0,0

Úrad pre dohľad nad výkonom auditu

0,1

0,0

Audiovizuálny fond

0,0

1,4

-0,1

0,0

Príspevkové organizácie spolu

14,6

-28,8

6,3

4,7

3,3

0,9

Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.

Rámec štátneho rozpočtu

v mil. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95

-4 375,3

-4 425,6

-3 706,5

-3 332,5

-2 883,0

-2 676,6

-2 522,5

Modifikujúce faktory

-1 584,0

10,5

103,4

285,7

437,6

-138,8

-8,3

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

-2 791,3

-4 436,1

-3 809,9

-3 618,2

-3 320,6

-2 537,8

-2 514,2

Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

10 540,8

10 900,9

13 147,8

11 943,3

15 360,3

15 837,9

16 572,9

Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

13 332,1

15 337,0

16 957,7

15 561,5

18 680,9

18 375,7

19 087,1

V roku 2012 dochádza oproti očakávanej skutočnosti roku 2011 k medziročnému nárastu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v dôsledku plánovaného zavedenia daňovo- odvodovej reformy.

Celkovú pozitívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2012 tvorí predovšetkým pozitívny vplyv časového rozlíšenia daňových príjmov, a to vo výške

200,0 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje časť 7. Štátny rozpočet v metodike ESA 95.

Na základe stanovených parametrov fiškálneho rámca, hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy a stanovenia rámca štátneho rozpočtu je možné definovať nasledujúce základné parametre vývoja verejných financií.

Rámec rozpočtu verejnej správy

v metodike ESA 95 na konsolidovanej báze

m. j.

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Príjmy verejnej správy

mil. eur

21 167,0

21 814,0

23 036,0

22 683,0

24 478,0

25 120,5

26 314,9

Príjmy verejnej správy

33,6

33,1

32,8

32,6

33,2

32,0

31,4

Výdavky verejnej správy

mil. eur

26 189,0

27 021,0

26 485,0

26 126,2

27 309,8

27 605,0

28 733,2

Výdavky verejnej správy

41,5

41,0

37,7

37,6

37,0

35,2

34,3

Schodok verejnej správy

mil. eur

-5 022,0

-5 207,0

-3 449,0

-3 443,2

-2 831,8

-2 484,5

-2 418,3

Schodok verejnej správy

-8,0

-7,9

-4,9

-3,8

-3,2

-2,9

Z vyššie uvedenej tabuľky je možné vidieť ozdravenie verejných financií v roku 2012. Verejné príjmy vzrastú v roku 2012 v porovnaní s tohtoročnou predpokladanou skutočnosťou o 0,6 p. b. HDP. Naopak výdavky poklesnú o 0,6 p. b.

Tieto čísla sú ešte čiastočne skreslené čerpaním eurofondov, ktoré „navyšujú“ úroveň verejných príjmov aj výdavkov (podľa metodiky ESA 95 sú eurofondy, ktoré využijú verejné subjekty súčasťou verejných príjmov aj výdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, príjmy verejných financií dosiahnu v roku 2012 úroveň 31,3 % HDP a oproti roku 2011 vzrastú o 0,2 p. b. HDP.

Výdavky verejných financií bez EÚ fondov v roku 2012 dosiahnu 35,2 % HDP. V porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2011 klesajú o 0,9 %.

3.3. Dlh verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy2 dosiahol na konci roku 2010 úroveň 26 998 mil. eur, čo predstavuje 41,0 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov do roku 2014 sa tempo nárastu dlhu postupne spomalí, pričom sa predpokladá, že v roku 2014 podiel dlhu verejnej správy dosiahne úroveň 46,8 % HDP.

v mil. eur

2009 S

2010 S

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Hrubý dlh verejnej správy

22 331

26 998

30 846

33 677

36 384

39 145

- štátny dlh

21 362

25 825

29 570

32 306

34 916

37 495

- dlh ostatných zložiek verejnej správy

969

1 173

1 276

1 371

1 468

1 650

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

35,4

41,0

44,4

45,7

46,4

46,8

Hlavným faktorom prispievajúcim k nárastu hrubého dlhu verejnej správy bude hotovostný schodok štátneho rozpočtu. V prípade napĺňania konsolidačných cieľov rozpočtu

2 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.

verejnej správy sa očakáva jeho postupné znižovanie, čím dôjde aj k znižovaniu negatívneho vplyvu na dlh.

Takisto sa predpokladá, že aj samospráva bude zvyšovať dlh, pretože sa očakáva, že výška prijatých úverov obcí a VÚC presiahne splátky istín.

Negatívnym faktorom, ktorý prispeje k zvýšeniu dlhu je diskont pri emisii štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Keďže v okamihu emisie dlhopisov narastú záväzky štátu o nominálnu hodnotu dlhopisov, avšak štát získava v hotovosti nižšiu sumu (zníženú práve o diskont), potom emisný diskont je faktorom, ktorý prispieva k nárastu dlhu. V čase splatnosti dlhopisov je výška plateného diskontu súčasťou hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu, avšak táto suma neprispieva k nárastu dlhu. Spôsob výpočtu predpokladá, že ak hotovostný deficit štátneho rozpočtu v plnej výške zvyšuje štátny dlh, potom diskont pri splatení štátnych dlhopisov má pozitívny vplyv na dlh. Dôvodom je skutočnosť, že k nárastu dlhu dochádza už pri emisii dlhopisov, a to v nominálnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splatení.

Na medziročnú zmenu hrubého dlhu VS negatívne vplýva aj započítanie podielu SR na ručení voči Írsku a Portugalsku prostredníctvom mechanizmu EFSF v zmysle rozhodnutia Eurostatu 13/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa uložila členským krajinám eurozóny povinnosť viesť vo svojom hrubom dlhu aj záväzky vyplývajúce z mechanizmu EFSF vo výške podielu stanoveného pre členskú krajinu.

Vplyvy na zmenu hrubého dlhu verejnej správy, v mil. eur

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Deficit ŠR na hotovostnom princípe

3 618

3 321

2 327

2 439

Saldo prijatých a splatených úverov (obce a VÚC)

103

182

Zmena stavu výpožičiek zo Štátnej pokladnice používaných na krytie dlhu

-200

-707

241

Emisný diskont

135

102

109

124

Splatenie dlhopisov (diskont)

-104

-309

-67

-78

Započítanie podielu ručenia SR na EFSF voči Írsku a Portugalsku

296

329

Spolu (medziročná zmena hrubého dlhu VS)

3 848

2 831

2 707

2 761

Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.

4. Rozpočtovanie príjmov verejnej správy

4.1. Celkové príjmy verejnej správy

Veľkosť zdrojov, ktorými verejné financie v danej ekonomike disponujú, možno vyjadriť podielom celkových príjmov na HDP. Na Slovensku dosiahol tento podiel úroveň 33,1 % HDP v roku 2010. Pri porovnaní v rámci EÚ je to najnižšia hodnota, pričom je približne 11 p. b. pod priemerom EÚ.

Pri pohľade na štruktúru príjmov výrazne prevažujú daňové a odvodové príjmy. V roku 2010 tvorili približne 85 % celkových príjmov verejnej správy na Slovensku, kým priemer EÚ je na úrovni 90 %. Od priemeru EÚ sa Slovensko líši aj v podiele príjmov z grantov a transferov, čo súvisí najmä s čerpaním prostriedkov z fondov EÚ, ktoré je vyššie vo všetkých nových členských krajinách.

Príjmy verejnej správy na HDP v EÚ v roku 2010 (% HDP)

Štruktúra príjmov verejnej správy v EÚ v roku 2010 (podiel na celkových príjmoch)

Zdroj: Eurostat

4.2. Daňové a odvodové zaťaženie v SR

Z hľadiska fiškálnej politiky je optimálne, ak sa úroveň celkového daňového zaťaženia meraného ako podiel daní a odvodov na HDP, bez vplyvu legislatívnych zmien, dlhodobo výrazne nemení. Stabilný podiel daní a odvodov na HDP zvyšuje predvídateľnosť vývoja verejných financií a umožňuje rýchlejšiu konsolidáciu verejných financií. Na Slovensku celkové daňové zaťaženie dlhodobo klesá, čo zvyšuje náročnosť fiškálnej konsolidácie, keďže si vyžaduje prijímanie prísnejších konsolidačných opatrení na strane výdavkov.

Aktuálna prognóza daní a odvodov predpokladá v období rokov 2011 až 2014 mierny pokles celkového daňového zaťaženia, ktoré by malo poklesnúť z úrovne 28,7 % HDP v roku 2011 na úroveň 28,4 % HDP v roku 2014.

Hlavnými faktormi, ktoré spôsobujú pokles daňového zaťaženia na Slovensku patria:

−Štruktúra ekonomického rastu – ekonomický rast je na Slovensku ťahaný predovšetkým zahraničným dopytom (exportom), ktorý je menej daňovo intenzívny v porovnaní s domácim dopytom (spotreba vlády a spotreba domácností).

−Pevné daňové sadzby – pri niektorých typoch daní sú sadzby dane definované pevnou sumou (napr. spotrebné dane alebo dane z nehnuteľností).

−Daňové úniky – napriek zohľadneniu vyššie spomenutých faktorov majú niektoré dane a odvody tendenciu klesať na HDP (napr. DPH), čo je možné pripísať daňovým únikom.

Na výšku daní má vplyv aj prijatá legislatíva. Balíček opatrení prijatý s účinnosťou od roku 2011 prispel k zvýšeniu daňových príjmov o viac ako 1,0 % HDP. Vplyv novej legislatívy účinnej od roku 2012 je zanedbateľný, nakoľko s výnimkou zmien v odpisovaní v dani z príjmov a zmeny sadzby dane z tabaku neboli do rozpočtu zahrnuté žiadne významné konsolidačné opatrenia na strane príjmov (maximálny vplyv 0,2 % HDP v roku 2012).

Celkové daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku v rokoch 2008 - 2014

Dane na HDP EÚ 27 v roku 2010 (% HDP)

Pozn.: Údaj za Slovensko bol upravený na základe aktuálneho odhadu (DPFO, DPPO) Zdroj: Eurostat, MF SR

V rámci EÚ dosiahlo Slovensko v roku 2010 piaty najnižší podiel daní a odvodov na HDP, a to vo výške 28,0 % HDP, nižší už malo len Rumunsko, Lotyšsko, Litva a Bulharsko. V rámci regiónu strednej Európy má Slovensko najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie.

Medzi hlavné dôvody nižšieho podielu daní a odvodov na HDP v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ patria:

-Výrazne nižšie zdaňovanie kapitálu, príjmov SZČO a mierne nižšie zdanenie práce – v porovnaní s krajinami EÚ má Slovensko výrazne nižšie zaťaženie kapitálu a mierne nižšie zaťaženie práce. Na druhej strane zaťaženie práce je v porovnaní s kapitálom zdaňované oveľa viac. Do úvahy je nutné vziať aj daňové straty z titulu výrazne nižšieho efektívneho zaťaženia rastúceho počtu SZČO a pravdepodobne väčší rozsah neformálneho sektora v porovnaní s vyspelými krajinami.

-Efektivita výberu DPH (daňové úniky) – skutočnosť, že napriek vysokej efektívnej sadzbe DPH (18,8 %) s minimálnym počtom tovarov v zníženej sadzbe a porovnateľnej daňovej základni sú príjmy z DPH ako podiel na HDP nižšie ako priemer EÚ indikuje, že výnos DPH nie je na úrovni, ktorá by zodpovedala legislatívnemu nastaveniu dane. Príčinou sú vyššie daňové úniky ako v ostatných krajinách EÚ. Pokiaľ by sa opatreniami zabezpečilo zlepšenie výberu na úroveň priemeru EÚ 27, podľa doterajších predbežných odhadov by dodatočný výnos dane mohol dosiahnuť 1,6 % HDP (1,1 mld. eur).

-Zdaňovanie nehnuteľností – v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ a OECD má Slovensko veľmi nízke zdanenie nehnuteľností, pričom ide o daň, ktorá má veľmi nízky negatívny efekt na ekonomický rast oproti ostatným daniam (najmä daniam z príjmov) a zároveň je možné dosiahnuť vysokú efektívnosť výberu dane – predmet dane je viditeľný a nehnuteľný, čo znižuje možnosť vyhýbať sa plateniu dane.

-Zdaňovanie energií – napriek rastúcemu trendu za posledných deväť rokov je zdaňovanie energií v SR výrazne nižšie ako v EÚ a najmä v prípade nových energetických daní (uhlie, plyn, elektrina) existuje priestor na zvyšovanie sadzieb.

BOX: Štruktúra daňového systému by sa mala zmeniť

Štruktúra daňového systému je jedným z faktorov, ktoré významne ovplyvňujú ekonomický rast krajiny. Z tohto dôvodu je dôležité pozerať sa na jednotlivé dane nielen ako na možný zdroj príjmov rozpočtu, ale aj z pohľadu ich vplyvu na hospodársky rast. Preto v prípade potreby zmeny štruktúry daňového systému, resp. potreby získania dodatočných príjmov pre konsolidáciu verejných rozpočtov, by bolo vhodné zamerať sa najmä na zvýšenie daní, ktoré majú najmenší negatívny vplyv na rast*.

Z hľadiska podielu daňových príjmov z menej a viac škodlivých daní patrí daňový systém v SR medzi priemer Európskej únie. Z celkových daňových príjmov tvoria dobré dane, teda tie ktoré majú najmenší negatívny vplyv na ekonomický rast, iba 36,2 %. Z tohto dôvodu sa odporúča zvýšiť podiel menej škodlivých daní zvýšením zdaňovania energií (pri výrobe ale aj spotrebe energií vznikajú negatívne externality vo forme znečisťovania životného prostredia), zvýšením daní z majetku (napríklad nehnuteľnosti) a zjednotením sadzieb DPH na úrovni 20 %. Zároveň by sa mali znížiť dane zaťažujúce prácu, najmä sociálne odvody a daň z príjmov fyzických osôb.

*Ekonomická teória hovorí, že všetky dane okrem daní na externality sú pre ekonomický rast škodlivé. Teória ale aj prax (odporúčania OECD a EK) však delí dane na „menej škodlivé“ pre rast ako sú dane na spotrebu (nepriame dane ako DPH, spotrebné dane, ostatné dane z produkcie, dane na majetok a dane na negatívne externality. Viac škodlivé príjmy sú dane na aktivitu ako sú napr. priame dane (DPFO, DPPO, odvody, ostatné priame dane). V tomto kontexte sa menej a viac škodlivé dane myslia voči dlhodobému ekonomickému rastu.

Podiel dobrých a zlých daní na daňových príjmoch v roku 2010 (%)

Zmena podielu dobrých daní v období 2007 – 2010 (p.b.)

Zdroj: Eurostat, Tab. 200,

Zdroj: Eurostat, Tab.200

4.3. Rozpočtovanie daňových a odvodových príjmov

Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti tohto dokumentu boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2011 až 2014.

Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 dochádza k zmene legislatívnych predpokladov pri dani z príjmov fyzických osôb, pri dani z príjmov právnických osôb, pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov, pri sociálnych a zdravotných odvodoch. Tieto zmeny odrážajú najmä predpokladaný vplyv daňovo-odvodovej reformy spojenej s prechodom na superhrubú mzdu. Okrem toho od roku 2012 dochádza k zmene definície základne pre výpočet podielových daní územnej samosprávy (ÚS) čisto z dani z príjmov fyzických osôb (DPFO) na mix najdôležitejších daňových príjmov verejnej správy.

Kvantifikácia vplyvu legislatívnych zmien na daňové a odvodové príjmy verejnej správy (ESA 95, tis. eur)

2011

2012

2013

2014

VPLYV NA DAŇOVÉ PRÍJMY SPOLU*

3 815

124 040

109 567

54 238

v % HDP

0,0

0,2

0,1

Daň z príjmov fyzických osôb

3 815

1 654 499

1 761 727

1 872 743

Daň z príjmov právnických osôb

43 953

39 660

39 234

Spotrebná daň z tabakových výrobkov

29 614

7 541

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

76 278

76 469

76 684

Sociálne a zdravotné odvody

-1 680 304

-1 775 830

-1 934 424

* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

V prognóze daní a odvodov je premietnutý zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorý upravuje prechod na superhrubú mzdu a definuje nové sadzby odvodov. Zároveň prognóza daňových a odvodových príjmov počíta s prijatím novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a novelami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré obsahujú viacero legislatívnych zmien navrhovaných za účelom realizácie daňovo-odvodovej reformy s účinnosťou od 1. 1. 2012.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený podrobnejší vplyv daňovo-odvodovej reformy na dane z príjmov a odvodové príjmy:

Vplyv zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (daňovo-odvodovej reformy) s účinnosťou od 1. 1. 2012 na daňové príjmy VS (ESA 95, tis. eur)

2011

2012

2013

2014

DPFO

3 815

1 654 499

1 761 727

1 872 743

- DPFO závislá činnosť

1 582 652

1 686 166

1 791 630

- zamestnanci

1 583 131

1 686 675

1 792 183

- dohodári

-480

-508

-553

- DPFO podnikanie

3 815

71 847

75 561

81 113

- SZČO

67 706

70 794

75 627

- zrušené ZO na prenájom

3 815

4 141

4 766

5 486

Sociálne odvody (SO)

-1 398 300

-1 445 400

-1 536 294

- zamestnanci

-1 290 823

-1 344 486

-1 438 581

- dohodári

13 264

18 297

19 937

- SZČO

-120 741

-119 211

-132 937

- SO na podiel na zisku

15 287

Zdravotné odvody (ZO)

-267 041

-278 420

-301 784

- zamestnanci

-297 233

-309 603

-331 696

- dohodári

-2 930

-2 295

-1 816

- SZČO

44 943

47 085

47 390

- zrušené ZO na prenájom

-11 821

-13 606

-15 661

Spolu

3 815

-10 843

37 907

34 665

Z hľadiska výnosu jednotlivých daní a odvodov je podstatné, že pri daňovo-odvodovej reforme dochádza k výraznému preskupeniu príjmov verejnej správy. Výrazné zníženie odvodových príjmov je kompenzované zvýšením dani z príjmu fyzických osôb. Vláda však neplánuje zdaniť pracovnú silu viac, nakoľko vyberie v roku 2013 o 27 mil. eur menej a pri plných účinkoch reformy o 25-31 mil. eur menej3.

3 Pri posudzovaní je nutné celkový vplyv upraviť o výšku dodatočných príjmov vyplývajúcich z osobitného legislatívneho riešenia ozbrojených zložiek. Dodatočný výnos z daní (zahrnutý v celkovom vplyve) je totiž kompenzovaný navýšením ich miezd tak, aby vplyv na ich čisté príjmy bol približne nulový s neutrálnym vplyvom na saldo verejnej správy.

BOX: Daňovo – odvodová reforma

Cieľom daňovo-odvodovej reformy je odstránenie pokrivenej solidarity a rôznych deformácií systému, zjednodušenie, zefektívnenie a sprehľadnenie systému. Zároveň je dôležité zabezpečenie udržateľnosti systému z hľadiska tvorby zdrojov a vytvorenie podmienok pre zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Opatrenie prinesie výrazné zníženie administratívnej záťaže občanov a zamestnávateľov, pričom koncepcia predpokladá postupné znižovanie odvodových sadzieb zamestnancov v závislosti od rozpočtových možností.

Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo-odvodového systému:

•Základom pre výpočet daní a odvodov sa stáva superhrubá mzda (hrubá mzda zamestnanca + odvody zamestnávateľa okrem súčasného poistenia na úrazové poistenie)

•Zachovanie princípu rovnej dane vo výške 19 %

•Jednotný vymeriavací základ pre všetky typy osôb

•Odvody neznižujú základ dane

•Zavedenie maximálneho poistného, ktoré nahrádza maximálny vymeriavací základ

•Ruší sa klesanie nezdaniteľnej časti na daňovníka a manžela/manželku

❑Zamestnanci

•Zavedenie zdravotného odvodu vo výške 9 % (pre ZŤP vo výške 4,5 %)

•Zavedenie jedného sociálneho odvodu vo výške 19 %

❑SZČO

•Zavedenie zdravotného odvodu vo výške 9 % (pre ZŤP vo výške 4,5 %)

•Zavedenie jedného sociálneho odvodu vo výške 13 %

•Obmedzí sa maximálna výška paušálnych výdavkov na úrovni 2 400 eur ročne (pri uplatňovaní 40 % výdavkov)

❑Dohody

•Zavedenie zdravotného odvodu vo výške 9 %

•Zavedenie jedného sociálneho odvodu vo výške 10 %

•Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky vo výške 190 eur mesačne

Pri dani z príjmu právnických osôb sa pripravujú s účinnosťou od 1. 1. 2012 zmeny pri odpisovaní majetku. Navrhuje sa zjednotenie pravidiel odpisovania pre všetky formy obstarania majetku zmenou ročného uplatňovania daňových odpisov hmotného majetku na mesačné odpisovanie. Úprava možnosti uplatnenia daňových odpisov sa bude týkať iba novoobstaraného majetku. Mesačný odpis bude vypočítaný ako 1/12 ročného odpisu. Ročný odpis predstavuje násobok 1/12 ročného odpisu a počtu mesiacov, počas ktorých je majetok

využívaný na podnikanie. Pozitívny vplyv legislatívneho opatrenia sa odhaduje v roku 2012 vo výške 53,6 mil. eur a v rokoch 2013 a 2014 vo výške 49,4 a 48,9 mil. eur. Zároveň sa od 1. 1. 2012 zavádza osobitný odvod finančných inštitúcií, ktorý bude mať na výnos DPPO negatívny vplyv 9,7 mil. eur v každom roku prognózy.

Pôvodný zámer zvyšovať spotrebnú daň z tabakových výrobkov k 1. 3. 2013 bol v dôsledku potreby dodatočných príjmov už pre rok 2012 upravený. K zvýšeniu spotrebnej dane o 3,7 % tak dôjde už od 1. 2. 2012 zo súčasných 55,70 eur/1000 ks cigariet v prípade špecifickej časti dane a 85 eur/1000 ks v prípade minimálnej sadzby na 58 eur/1000 ks a 88,50 eur/1000 ks. Opatrenie bude predstavovať zvýšenie váženej priemernej maloobchodnej (WAP) ceny cigariet o približne 2,9 % (7 centov) zo súčasných 2,58 eur na krabičku 19 ks cigariet na približne 2,66 eur. Opatrenie by malo zabezpečiť dodatočný výnos spotrebnej dane na úrovni 26 653 tis. eur v roku 2012 a 7 541 tis. eur v roku 2013. Ďalšie zvýšenie sadzieb sa predpokladá od 1. 3. 2013 o približne 1,5 %, čo predstavuje nárast špecifickej sadzby na úroveň 59 eur/1000 ks cigariet a minimálnej sadzby na 90 eur/1000 ks, pričom sa očakáva zvýšenie ceny priemernej 19 ks krabičky cigariet o približne 1,2 % (3 centy). Dĺžka dopredaja cigariet zdaňovaných pôvodnou sadzbou dane je upravená na 1 mesiac v prvom kroku a 2 mesiace v druhom kroku zvýšenia spotrebnej dane. Spotrebná daň z ostatných tabakových výrobkov bude rásť v súlade s tempom rastu minimálnej sadzby dane na cigarety.

Prevod finančných prostriedkov územným samosprávam (ÚS) je v návrhu rozpočtu od roku 2012 počítaný z mixu daní vo výške 13,07 %. Mix daní obsahuje daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb, daň z príjmov vyberanej zrážkou, daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane.

Zmenou definície základne pre výpočet podielových daní ÚS čisto z dani z príjmov fyzických osôb (DPFO) na základné daňové príjmy verejnej správy sa zabezpečí rovnaký rast príjmov ÚS z podielových daní ako je rast daňových príjmov štátneho rozpočtu. Zároveň väzba príjmov ÚS na vývoj väčšiny daňových príjmov verejnej správy (nielen jednej konkrétnej dane) prináša so sebou vyššiu stabilitu príjmov ÚS, nakoľko v súčasnosti zmena vo vývoji DPFO (z dôvodu ekonomického vývoja alebo legislatívy) priamoúmerne ovplyvňuje príjmy ÚS.

Aktuálna prognóza na roky 2012 až 2014 zohľadňuje okrem makroekonomického rámca a platnej legislatívy aj skutočné výnosy daní za rok 2010 podľa metodiky ESA 95 (okrem DPFO z podnikania a DPPO, ktoré sú odhadmi) a aktuálne hotovostné plnenie daní za január až august 2011.

Odhad jednotlivých daní

Výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2011 až 2013 ovplyvnený mierne negatívnejším vývojom zamestnanosti a miezd od roku 2012. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD) bude definovaná ako 18-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Vzhľadom na životné minimum platné k 1. 1. 2012 vo výške 189,83 eur sa NČZD na rok 2012 predpokladá vo výške 3 416,94 eur. Od roku 2012 už výška NČZD nebude závisieť od výšky príjmu daňovníka, čo znamená, že sa už nebude uplatňovať klesajúca NČZD (tzv. „milionárska daň“). Na rozdiel od NČZD na daňovníka, ktorá sa mení vždy k 1. januáru príslušného roka, výška daňového bonusu na dieťa sa mení vždy od 1. júla príslušného roka.

V roku 2012 sa predpokladá priemerná mesačná výška daňového bonusu na dieťa vo výške 20,87 eur. Z titulu navrhovaných zmien dochádza aj k zrušeniu zamestnaneckej prémie od zdaňovacieho obdobia roku 2012. Zároveň zaplatené odvody už nebudú znižovať základ dane, čím sa podstatne zvýši výnos dane.

Výnos dane z príjmov fyzických osôb z podnikania bol aktualizáciou makroekonomických prognóz len miene negatívne ovplyvnený, výraznejšie negatívne sa na výnose prejavilo najmä horšie plnenie v rokoch 2009 a 2010 než sa pôvodne očakávalo. Rovnako ako v prípade závislej činnosti sa očakáva vyšší výnos dane z titulu zmien daňovo-odvodového systému.

V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2011 až 2013 dochádza k miernemu zvýšeniu prognózy dane z príjmov právnických osôb (DPPO). Dôvodom je priaznivejší vývoj ziskovosti, čo sa prejavilo v zúčtovaní dane v roku 2011 (za zdaňovacie obdobie roka 2010). V nasledujúcich rokoch bude závisieť zotavenie korporátneho sektora od makroekonomického vývoja. Stále pretrváva riziko zvýšenej úrovne umorovania strát za predchádzajúce roky. Riziko predstavuje aj možné čerpanie investičných stimulov formou daňových úľav u tých subjektov, ktoré v minulosti daň platili. Čerpaná úľava by tak predstavovala výpadok na DPPO. V rokoch 2012 až 2014 budú mať pozitívny vplyv na výnos dane zmeny v odpisovej politike účinné od 1. 1. 2012

Neistotou pri prognóze daní z príjmov fyzických a právnických osôb je možnosť daňovníkom poukázať 2 % zo zaplatenej dane na osobitné účely (verejnoprospešné aktivity mimovládnych neziskových organizácií). V roku 2010 dosiahla suma prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel 44 145 tis. eur (z toho FO previedli 15 553 tis. eur a PO previedli 28 592 tis. eur). Predpokladá sa, že suma prostriedkov určených na osobitné účely dosiahne v roku 2012 úroveň 40 801 tis. eur.

Prognóza dane z príjmov vyberanej zrážkou na roky 2012 až 2014 vychádza z odhadovaného pomalšieho rastu makroekonomickej základne a očakávaného pozitívnejšieho vývoja priemernej úrokovej miery a objemu z vkladov. Výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou je v značnej miere ovplyvnený aj licenčnými poplatkami, ktorých výška priamo nesúvisí s makroekonomickým vývojom. Je pomerne časté, že dochádza k jednorazovým výkyvom v ich platbe, a to najmä z dôvodu, že časť licenčných poplatkov sa platí jednorazovo v stanovenej výške pri spustení výroby nového produktu. Na výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou bude mať mierne negatívny vplyv aj pokles licenčných poplatkov u subjektov, ktoré ich platia v závislosti od veľkosti tržieb.

Výnos dane z pridanej hodnoty bude v rokoch 2012 až 2014 rásť pomalšie ako spotrebné výdavky domácností. Pozitívne sa v rokoch 2012 až 2014 prejaví lepšie plnenie dane v roku 2011 súvisiace s rastom zamestnanosti a spotreby domácností. V rokoch 2011 a 2012 bude výnos dane pozitívne ovplyvnený dodatočným výnosom z titulu PPP projektov (169 mil. eur v roku 2011 a 38 mil. eur v roku 2012).

Výnosy spotrebných daní v metodike ESA 95 budú rásť v rokoch 2012 až 2014 mierne pomalšie ako spotreba domácností v stálych cenách. V prípade spotrebnej dane z tabaku bude mať pozitívny vplyv na výnos dane v rokoch 2012 až 2014 zvýšenie sadzby od 1. 2. 2012 a 1. 3. 2013, celkovo však bude výnos dane rásť pomalšie v porovnaní s makroekonomickou základňou z dôvodu poklesu spotreby tabakových výrobkov. Plnenie spotrebnej dane z liehu sa pre obdobie rokov 2012 až 2014 očakáva v súlade s rastom

spotreby domácností. Spotrebná daň z piva bude rásť pomalším tempom, čo zodpovedá trendu klesajúcej spotreby piva a zmene preferencií spotrebiteľov v prospech iných druhov nápojov. Pri spotrebnej dani z minerálnych olejov sa očakáva rast výnosu v rokoch 2012 až 2014 prevyšujúci tempo rastu spotreby domácností.

Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, dane za špecifické služby a daň z motorových vozidiel, majú stanovenie výšky sadzieb daní v kompetencii jednotlivé obce (daň z nehnuteľností a dane za špecifické služby) a VÚC (daň z motorových vozidiel). Odhad MF SR pri týchto daniach je preto len indikatívny, nakoľko subjekty samosprávy si zostavujú vlastné rozpočty.

Odhad výnosu ostatných daní je tvorený odhadom výnosov z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ, z úhrad za dobývací priestor, z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, z úhrady za služby verejnosti poskytované STV a SRo a z dane z emisných kvót. Výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ je tvorený 25 % zo sumy vlastných tradičných zdrojov EÚ pripadajúcich na dovozné clo a poľnohospodárske poplatky, ostávajúcich 75 % plynie priamo do rozpočtu EÚ. Výnos dane z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, ktorý je príjmom Environmentálneho fondu, sa očakáva v rokoch 2012 až 2014 na úrovni 1,0 mil. eur. Prognóza úhrady za služby verejnosti poskytované STV a SRo predpokladá, že v roku 2012 dosiahne výšku 76 278 tis. eur. V ďalších rokoch výnos tejto dane bude rásť miernym tempom, na úrovni 0,3 %. Daň z emisných kvót sa rozpočtuje iba na roky 2011 a 2012, výnos sa v roku 2012 predpokladá vo výške 45 mil. eur.

Súčasťou ostatných daní sú aj zrušené majetkové dane, z ktorých naďalej plynú dobiehajúce platby do štátneho rozpočtu. V roku 2010 dosiahol výnos z týchto daní 361 tis. eur a ku koncu júna 2011 dosiahol 208 tis. eur. Pre nasledujúce roky sa už tieto dane nerozpočtujú.

Prognóza príjmov sociálneho a zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) na roky 2011 až 2014 je ovplyvnená najmä priebežným plnením príjmov v roku 2011, prognózou vývoja makro základne a legislatívnymi zmenami.

Vyššie akruálne príjmy od EAO za rok 2010 spolu so zlepšením makroekonomického výhľadu na rok 2011 indikujú zvýšenie odhadu príjmov na rok 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom. Priebežné plnenie za prvých osem mesiacov roka 2011 však tieto očakávania nepotvrdilo a vývoj príjmov, ktorý navyše zohľadňuje aj pozitívny vplyv zmeny legislatívy (rozširovanie vymeriavacích základov), zaostal za makroekonomickým vývojom.

V rokoch 2012 až 2014 je vývoj príjmov prognózovaný v súlade s makroekonomickým vývojom, pričom v sociálnom poistení sa predpokladá návrat úspešnosti výberu poistného na predkrízovú úroveň. Od roku 2012 sa uvažuje aj s vplyvom daňovo-odvodovej reformy, ktorá výrazným spôsobom realokuje príjmy z poistného od EAO v prospech DPFO.

Kvantifikácia daňových a odvodových príjmov

Medzi hlavné riziká prognózy patrí samotný makroekonomický vývoj a vplyv legislatívnych zmien. Aktuálna prognóza daňových príjmov je postavená na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2011 na úrovni 3,3 % a v roku 2012 na úrovni 3,4 %, pričom možné nenaplnenie tohto odhadu by sa prirodzene premietlo aj do nižšieho výnosu daňových

príjmov. Celkový vplyv legislatívnych zmien na výnos daňových príjmov v roku 2012 sa síce odhaduje na úrovni do 0,1 % HDP, vzhľadom na rozsah zmien v štruktúre daňového systému, vrátane predpokladaného presunu výnosu z odvodov do DPFO, to však výrazne zvyšuje riziko odchýlky.

Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke. Podľa rozpočtovej klasifikácie sa sankčné úroky (ďalej len sankcie) uložené v daňovom konaní k jednotlivým daniam rozpočtujú v rámci samostatnej kategórie. Tabuľka prezentuje výnosy jednotlivých daní bez sankcií, pričom v súlade s rozpočtovou klasifikáciou je predpokladaná výška sankcií k jednotlivým daniam uvedená v osobitnej tabuľke.

Skutočnosť

Prognóza

Hotovostný princíp, v tis. eur

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

3 914 418

2 870 169

3 554 338

5 552 870

6 436 804

6 779 073

Daň z príjmov fyzických osôb

1 633 220

1 463 041

1 704 442

3 422 846

3 910 316

4 123 625

DPFO zo závislej činnosti

1 446 653

1 415 635

1 645 725

3 302 424

3 667 433

3 891 529

DPFO z podnikania

186 567

47 406

58 717

120 422

242 883

232 096

Daň z príjmov právnických osôb

2 125 443

1 254 796

1 698 233

1 928 272

2 272 930

2 380 244

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

155 755

152 332

151 663

201 752

253 558

275 204

Dane na tovary a služby

5 669 470

6 365 718

6 716 862

7 026 744

7 372 188

7 763 640

Daň z pridanej hodnoty

3 836 251

4 422 006

4 704 766

4 922 453

5 196 509

5 490 340

Spotrebné dane

1 833 219

1 943 712

2 012 096

2 104 291

2 175 679

2 273 300

Z minerálnych olejov

1 052 684

1 032 394

1 088 395

1 127 317

1 174 187

1 253 122

Z liehu

191 374

204 924

195 919

202 702

209 649

217 774

Z piva

58 776

55 908

55 641

56 279

57 316

59 549

Z vína

3 518

4 176

3 902

3 898

3 936

4 096

Z tabaku a tabakových výrobkov

507 113

609 805

626 049

664 218

679 303

685 529

Z elektrickej energie

7 690

14 556

15 731

16 200

16 857

17 548

Zo zemného plynu

11 155

21 268

24 256

29 951

30 738

32 022

Z uhlia

909

683

2 203

3 726

3 693

3 660

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

27 158

35 368

39 921

40 667

41 489

42 328

Dovozné clo

-6

-3

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ

27 160

35 366

39 921

40 667

41 489

42 328

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

538 017

543 818

580 473

606 992

634 762

663 843

Daň z nehnuteľností

254 814

266 284

280 933

294 979

309 728

325 214

Dane za špecifické služby

158 102

159 875

174 307

183 023

192 174

201 783

Daň z motorových vozidiel

125 101

117 659

125 233

128 990

132 860

136 846

Ostatné dane

79 215

78 115

111 334

122 810

89 260

78 225

Daň z emisných kvót

33 750

45 000

11 250

Úhrada za služby verejnosti poskyt. STV a SRo

77 348

76 098

75 821

76 278

76 469

76 684

Daň z úhrad za dobývací priestor

560

597

531

do štátneho rozpočtu

107

109

106

do obcí

453

489

425

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín

780

1 183

1 001

1 010

Majetkové dane (do ŠR)

454

361

208

Iné dane

-125

Prevod samosprávam

1 621 906

1 784 735

1 890 053

obciam

1 215 565

1 337 600

1 416 532

VÚC

406 341

447 135

473 521

Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)

6 488 828

6 464 564

6 912 859

5 687 972

5 911 058

6 248 939

Sociálna poisťovňa

4 313 335

4 233 941

4 533 222

3 406 672

3 509 402

3 686 642

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

4 204 557

4 233 918

4 533 222

3 406 672

3 509 402

3 686 642

- EAO

3 992 028

4 007 322

4 261 602

3 257 299

3 360 029

3 537 269

- dlžné

212 529

226 596

271 620

149 373

transfer úspor z DSS do SP- od vystúpených

108 778

Zdravotné poisťovne

2 175 493

2 230 623

2 379 637

2 281 300

2 401 656

2 562 297

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

2 175 493

2 230 623

2 379 637

2 281 300

2 401 656

2 562 297

z toho: ročné zúčtovanie

18 597

13 127

17 102

18 053

19 161

20 451

Daňové príjmy VS spolu

10 228 278

9 893 188

11 002 928

13 350 083

14 574 503

15 327 109

Daňové príjmy ŠR

8 006 578

7 943 086

8 772 326

11 043 481

12 077 102

12 695 094

Daňové príjmy obcí

1 616 365

1 423 374

1 634 488

1 693 992

1 839 927

1 943 954

Daňové príjmy VÚC

527 207

449 447

519 292

535 331

579 995

610 367

Daňové príjmy STV

53 961

53 316

Daňové príjmy SRo

23 387

22 782

Daňové príjmy Rozhlasu a TV Slovenska (RTS)

75 821

76 278

76 469

76 684

Environmentálny fond

780

1 183

1 001

1 010

FSZP spolu

6 488 828

6 464 564

6 912 859

5 687 972

5 911 058

6 248 939

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

16 717 106

16 357 752

17 915 787

19 038 055

20 485 561

21 576 048

Predpokladaná výška sankcií na roky 2011 až 2014 je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

Predpokladaný vývoj sankcií * (v tis. eur)

Skutočnosť

Prognóza

2009

2010

2011

2012

2013

2014

SANKCIE spolu

24 002

20 172

24 375

24 017

24 194

24 105

Daň z príjmov fyzických osôb

5 857

4 413

5 134

4 774

4 954

4 864

Daň z príjmov právnických osôb

4 327

2 714

3 520

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

Daň z pridanej hodnoty

10 145

9 600

12 652

Spotrebné dane

1 360

911

1 359

Miestne dane

714

948

839

Ostatné dane

270

244

Sankcie uložené v daňovom konaní

1 276

1 308

859

* sankcie sú identické podľa hotovostnej a akruálnej metodiky

4.4. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014

Celkové daňové príjmy verejnej správy v metodike ESA 95 rastú v súlade s ekonomikou. V rámci štruktúry je vidno len prerozdelenie medzi priamymi daňami a odvodmi, čo súvisí s daňovo-odvodovou reformou, keď časť sociálnych a zdravotných odvodov bude v rozpočte verejnej správy nahradených daňou z príjmu fyzických osôb.

Daňové a odvodové príjmy VS (ESA 95, % HDP)4

2009 S

2010 OS

2011 N

2012 N

2013 N

2014 N

Priame dane

5,2

5,0

5,4

8,0

8,1

8,2

Nepriame dane

10,5

10,3

10,7

10,5

10,3

10,1

Odvody EAO

10,3

9,8

10,0

7,5

7,6

7,5

Daňové a odvodové príjmy VS spolu

26,0

25,2

26,1

26,0

25,8

V ďalšej tabuľke sú uvedené rozdiely medzi akruálnymi a hotovostnými odhadmi daní. Najviac sa prognóza daní v metodike ESA 95 odlišuje od predpokladaného hotovostného plnenia v roku 2012.

Odhad rozdielu medzi akruálnymi a hotovostnými prognózami v rokoch 2011 až 2014 (v tis. eur)

2011 N

2012 N

2013 N

2014 N

Daňové príjmy VS

183 541

239 058

-140 204

43 820

štátny rozpočet

185 246

240 814

-138 395

45 683

obce

VÚC

-1 705

-1 756

-1 809

-1 863

(+) znamená, že výnos daní v metodike ESA 95 je vyšší ako na hotovostnej báze

(-) znamená, že výnos daní v metodike ESA 95 je nižší ako na hotovostnej báze

Veľký rozdiel medzi akruálnym výnosom daní a hotovostným výnosom daní je spôsobený v rokoch 2011 a 2012 najmä daňou z príjmov právnických osôb a daňou z príjmov fyzických osôb. V prípade dane z príjmu fyzických osôb je tento rozdiel vo veľkej miere spôsobený navrhovanými legislatívnymi zmenami, ktoré sa v hotovostnom vyjadrení prejavia až vo februári roku 2012, prípadne až pri podaní daňového priznania v roku 2013 za rok 2012. V roku 2013 je rozdiel spôsobený najmä daňou z príjmov právnických osôb a daňou z z pridanej hodnoty. Rozdiely vyplývajú najmä z dôvodu vyrovnania daní za predchádzajúci rok (DPPO, DPFO) a vyplácania nadmerných odpočtov pri DPH, ktoré sa realizujú vždy až v nasledujúcom roku, avšak akruálne patria ešte do predchádzajúceho roka.

Zároveň na rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom pozitívne vplýva najmä odlišné zaznamenávanie sumy 2 % poukazovaných na osobitný účel z daní z príjmov

4 Daňové a odvodové príjmy VS nie sú totožné s výškou daní na HDP v predchádzajúcej kapitole z dôvodu očistenia o tú časť daní a odvodov, ktoré v zmysle ekonomickej klasifikácie patria do nedaňových príjmov (napr. niektoré poplatky) alebo predstavujú transfer zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní (platba za poistencov štátu).

fyzických a právnických osôb. Kým pri hotovostnom princípe suma poukázaná na osobitný účel ovplyvňuje výšku výnosu dane znížením príjmov verejnej správy, akruálne dane nie sú týmto prevodom ovplyvnené. Vyplýva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktorá neznižuje výšku daňovej povinnosti voči verejným financiám (akruálnu daň), ale na základe zákona schváleného NR SR, sa časť peňazí použije na financovanie tretieho sektora. Uvedená suma teda neznižuje príjmy, ale zvyšuje verejné výdavky a týmto spôsobom negatívne ovplyvňuje hospodárenie v metodike ESA 95.

Prevod prostriedkov na osobitný účel sa v porovnaní s rokom 2010 zníži, čo je dôsledkom poklesu ziskovosti podnikov a legislatívnej zmeny s účinnosťou od roku 2011. Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sprísňuje podmienky pre asignáciu 2 % dane a zavádza postupné znižovanie poukazovaného podielu zaplatenej dane z 2 % na 0,5 % v roku 2018. Pre roky 2011 a 2012 bude môcť právnická osoba darovať podiel vo výške 2 % zaplatenej dane len v prípade, že poskytne oprávnenému prijímateľovi dar vo výške zodpovedajúcej 0,5 % daňovej povinnosti. Ak dar neposkytne, správca dane zníži poukazovaný podiel zaplatenej dane na 1,5 %, čo v kombinácii so sprísnenými pravidlami pre poskytovanie asignácie 2 % dane spôsobí nižší objem prostriedkov prevedených na verejno-prospešný účel. Podľa nových pravidiel sa podiel zaplatenej dane nebude môcť použiť na reklamu a obstaranie nehnuteľností.

Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospešný účel v rokoch 2008 – 2014 na rozpočet (v tis. eur)

2008 S

2009 S

2010 S

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Prevod na VPÚ spolu

49 180

55 180

44 145

40 059

40 801

38 811

42 392

z toho prevod na VPÚ z DPFO

15 036

17 684

15 553

16 500

16 714

19 415

21 255

z toho prevod na VPÚ z DPPO

34 144

37 496

28 592

23 559

24 087

19 396

21 137

Nižšie sú prezentované daňové a odvodové príjmy na akruálnej báze (metodika ESA 95) bez sankcií.

Skutočnosť

Prognóza

v tis. eur

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

3 257 260

3 318 717

3 720 477

5 881 916

6 381 216

6 886 518

Daň z príjmov fyzických osôb

1 519 334

1 514 451

1 770 868

3 659 053

3 915 546

4 201 408

DPFO zo závislej činnosti

1 455 422

1 447 257

1 669 628

3 442 088

3 688 114

3 960 524

DPFO z podnikania (2010 je odhad)

63 912

67 194

101 240

216 965

227 432

240 884

Daň z príjmov právnických osôb (2010 je odhad)

1 582 171

1 651 934

1 797 946

2 021 111

2 212 112

2 409 906

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

155 755

152 332

151 663

201 752

253 558

275 204

Dane na tovary a služby

5 982 515

6 112 906

6 724 719

6 938 512

7 300 631

7 701 878

Daň z pridanej hodnoty

4 221 289

4 182 101

4 691 252

4 828 293

5 134 064

5 465 723

Spotrebné dane

1 761 227

1 930 805

2 033 467

2 110 219

2 166 567

2 236 155

Z minerálnych olejov

1 046 500

1 032 132

1 099 332

1 129 371

1 177 171

1 229 083

Z liehu

197 024

196 881

201 808

209 107

216 444

224 848

Z piva

58 145

55 832

55 724

56 427

57 517

59 759

Z vína

3 680

4 300

3 804

3 820

3 869

4 026

Z tabaku a tabakových výrobkov

436 472

601 873

629 337

661 505

660 379

665 599

Z elektrickej energie

7 532

15 541

15 735

16 099

16 516

17 193

Zo zemného plynu

11 035

23 508

25 210

30 105

30 918

31 927

Z uhlia

839

739

2 517

3 785

3 753

3 720

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

27 158

35 368

39 921

40 667

41 489

42 328

Dovozné clo

-6

-3

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ

27 160

35 366

39 921

40 667

41 489

42 328

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

530 871

547 229

578 768

605 236

632 953

661 980

Daň z nehnuteľností

254 814

266 284

280 933

294 979

309 728

325 214

Dane za špecifické služby

158 102

159 875

174 307

183 023

192 174

201 783

Daň z motorových vozidiel

117 955

121 070

123 528

127 234

131 051

134 983

Ostatné dane

79 215

78 115

122 584

122 810

78 010

78 225

Daň z emisných kvót

45 000

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

77 348

76 098

75 821

76 278

76 469

76 684

Daň z úhrad za dobývací priestor

560

597

531

do štátneho rozpočtu

107

109

106

do obcí

453

489

425

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

780

1 183

1 001

1 010

Majetkové dane (do ŠR)

454

361

208

Iné dane

-125

Prevod samosprávam

1 621 906

1 784 735

1 890 053

obciam

1 215 565

1 337 600

1 416 532

VÚC

406 341

447 135

473 521

Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)

6 491 378

6 490 538

6 953 074

5 565 318

5 919 715

6 250 150

Sociálna poisťovňa

4 304 043

4 247 290

4 558 983

3 293 873

3 502 853

3 673 960

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

4 195 265

4 247 267

4 558 983

3 293 873

3 502 853

3 673 960

- EAO

3 982 736

4 020 671

4 287 363

3 144 500

3 353 480

3 524 587

- dlžné

212 529

226 596

271 620

149 373

transfer úspor z DSS do SP- od vystúpených

108 778

Zdravotné poisťovne

2 187 335

2 243 248

2 394 091

2 271 445

2 416 862

2 576 190

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

2 187 335

2 243 248

2 394 091

2 271 445

2 416 862

2 576 190

z toho: ročné zúčtovanie

18 597

13 127

17 102

18 053

19 161

20 451

Daňové príjmy VS spolu

9 877 019

10 092 334

11 186 469

13 589 141

14 434 299

15 370 929

Daňové príjmy ŠR

7 842 331

8 138 822

8 957 572

11 284 295

11 938 707

12 740 777

Daňové príjmy obcí

1 481 562

1 423 374

1 634 488

1 693 992

1 839 927

1 943 954

Daňové príjmy VÚC

474 998

452 857

517 587

533 575

578 186

608 504

Daňové príjmy STV

53 961

53 316

Daňové príjmy SRo

23 387

22 782

Daňové príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS)

75 821

76 278

76 469

76 684

Environmentálny fond

780

1 183

1 001

1 010

FSZP spolu

6 491 378

6 490 538

6 953 074

5 565 318

5 919 715

6 250 150

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

16 368 398

16 582 872

18 139 543

19 154 459

20 354 014

21 621 079

4.5. Porovnanie aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2011 až 2013

Nižšie uvedená tabuľka prezentuje rozdiely aktuálnej prognózy daní a odvodov v metodike ESA 95 oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013. Aktuálna prognóza je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2011 nižšia o 61,4 mil. eur, v roku 2012 o 130,0 mil. eur a v roku 2013 je nižšia o 268,6 mil. eur. Zníženie prognózy daňových

príjmov 2011 je spôsobené najmä zohľadnením skutočného plnenia daní v priebehu roka. V rokoch 2012 a 2013 je negatívny rozdiel ovplyvnený zhoršeným vývojom makroekonomického prostredia v porovnaní s pôvodnými očakávaniami a čiastočne je ovplyvnený pozitívnym vplyvom novej legislatívy.

Rozdiely medzi aktuálnym odhadom daní a rozpočtom verejnej správy na roky 2011 až 2013 (ESA 95, tis. eur)

2011

2012

2013

Daňové príjmy na akruálnej báze spolu

-61 410

-129 970

-268 649

v % HDP

-0,1

-0,2

-0,3

z toho: vplyv legislatívnych zmien

3 815

124 040

109 567

Daň z príjmov fyzických osôb

-63 896

1 600 658

1 677 944

Daň z príjmov právnických osôb

26 614

76 118

38 366

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

5 685

8 172

14 179

Daň z pridanej hodnoty

72 160

98 918

92 844

Spotrebné dane

-73 751

-62 443

-92 925

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

6 013

6 070

6 190

Miestne dane

1 936

1 995

2 055

Ostatné dane

-47 271

28 771

76 611

Sociálna poisťovňa

17 461

-1 507 921

-1 718 211

Zdravotné poisťovne

-6 361

-320 308

-365 702

Výdavky na verejnoprospešný účel

7 640

577

-533

Daň z príjmov fyzických osôb

2 385

-362

Daň z príjmov právnických osôb

5 255

551

-171

(+) indikuje aktuálny odhad vyšší ako rozpočet, (-) indikuje aktuálny odhad nižší ako rozpočet

Rozdiely sú robené na prognózach bez sankcií.

4.6. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

2 435 620

2 781 496

4 361 005

3 126 741

4 296 503

3 740 399

3 857 475

Zahraničné transfery

1 111 480

1 650 565

3 343 890

1 974 669

3 082 986

2 706 894

2 818 621

Dividendy

603 818

487 652

390 416

462 036

477 847

380 439

375 160

Ostatné nedaňové príjmy a tuzemské transfery

720 322

643 279

626 699

690 036

735 670

653 066

663 694

4.6.1. Zahraničné transfery

Zahraničné transfery predstavujú prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v rámci druhého a od roku 2014 aj tretieho programového obdobia. V rokoch 2012 až 2014 sa rozpočtujú prostriedky EÚ pre programy Národného strategického referenčného rámca a poľnohospodárske fondy na roky 2012 až 2014 na základe odhadov čerpania výdavkov v jednotlivých rokoch, ktoré boli predložené príslušnými rezortmi, plniacimi funkcie riadiacich orgánov. Alokácie zodpovedajú sumám očakávaného čerpania v príslušných rokoch. Bližšia špecifikácia týchto prostriedkov je uvedená v prílohe č. 2 materiálu.

Vývoj plnenia týchto príjmov je nasledovný:

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Zahraničné transfery

1 111 480

1 650 565

3 343 890

1 974 669

3 082 986

2 706 894

2 818 621

4.6.2.Dividendy

Dividendy tvoria príjmy z dividend podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR a príjmy z podnikania z vlastníckeho podielu štátu, ktorý je zastúpený príslušnými rezortnými ministerstvami v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Ich vývoj je nasledovný:

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Dividendy

603 818

487 652

390 416

462 036

477 847

380 439

375 160

Fond národného majetku

466 328

417 818

298 204

373 979

385 864

358 084

353 355

Kapitoly štátneho rozpočtu

137 490

69 834

92 212

88 057

91 983

22 355

21 805

Fond národného majetku

Dividendy realizované prostredníctvom Fondu národného majetku sú najmä zo spoločností, ktoré sú uvedené v nasledovnej tabuľke, pričom v príjmoch štátneho rozpočtu sú iba riadne dividendy spoločností.

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Dividendy

466 328

417 818

298 204

373 979

385 864

358 084

353 355

v tom: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

Bratislava

305 601

290 379

172 532

225 926

Západoslovenská energetika, a.s.

46 168

54 265

40 740

48 154

47 456

50 694

47 664

Stredoslovenská energetika, a.s.

20 256

21 403

12 230

37 357

Východoslovenská energetika, a.s.

42 695

27 339

29 800

32 907

37 700

35 100

33 400

Slovak Telecom, a.s.

45 487

19 940

37 500

19 500

18 369

Iné spolu

6 122

4 493

5 402

10 135

19 056

9 007

9 008

Kapitoly štátneho rozpočtu

Z vlastníckeho podielu štátu, ktorý je zastúpený príslušnými rezortnými ministerstvami v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, ide predovšetkým o príjmy z podnikania, ktoré majú podobu dividend najmä od spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., Transpetrol, a. s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Slovenská konsolidačná, a. s. a od Správy služieb diplomatickému zboru, a. s.

Vývoj týchto príjmov zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Príjmy z podnikania - dividendy

137 490

69 834

92 212

88 057

91 983

22 355

21 805

Ministerstvo financií SR

3 486

15 139

3 706

14 700

12 880

10 100

9 550

Slovenská konsolidačná, a.s.

13 273

3 206

13 400

11 880

8 100

6 550

SZRB, a.s.

3 320

1 700

500

1 300

1 000

2 000

3 000

EXIMBANKA

166

Ministerstvo zahraničných vecí SR

603

345

500

105

1 548

1 547

Správa služieb diplomatickému zboru

603

345

500

105

1 548

1 547

Ministerstvo hospodárstva SR

133 169

53 239

88 000

72 878

76 849

10 000

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.

7 818

8 036

3 000

18 340

25 000

Slovak Telecom, a.s.

125 351

45 197

85 000

44 200

41 849

Transpetrol, a.s.

10 338

10 000

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Technická inšpekcia, a.s.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

232

1 033

351

700

701

Verejné prístavy, a.s.

166

444

350

Letisko Košice - Airport Košice, a.s.

589

351

350

Technická ochrana a obnova železníc, a.s.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

UniCreditbank Slovakia, a.s.

4.6.3. Nedaňové príjmy a tuzemské transfery

Nedaňové príjmy súvisia s činnosťou jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a vývoj týchto príjmov na roky 2012 až 2014 zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

720 322

643 279

626 699

690 036

735 670

653 066

663 694

Nedaňové príjmy

700 557

623 036

610 871

674 904

723 658

640 723

651 025

Tuzemské transfery

19 765

20 243

15 828

15 132

12 012

12 343

12 669

Rozpočtovanie nedaňových príjmov

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Nedaňové príjmy

700 557

623 036

610 871

674 904

723 658

640 723

651 025

Iné príjmy z podnikania

20 000

Príjmy z vlastníctva majetku

9 186

8 394

7 503

7 800

6 081

6 301

6 516

Administratívne a iné poplatky a platby

280 994

279 705

290 958

312 654

351 649

288 240

288 509

Kapitálové príjmy

17 172

16 346

16 661

16 035

9 596

8 500

9 344

Úroky z tuzem. a zahr. úverov, pôžičiek a vkladov

94 725

79 011

79 803

60 328

45 748

58 602

68 777

Iné nedaňové príjmy

298 480

239 580

215 946

278 087

290 584

279 080

277 879

Iné príjmy z podnikania predstavujú osobitný odvod zo zisku po zdanení štátneho podniku Lesy SR, š. p. vo výške 20 000 tis. eur a sú súčasťou príjmov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Pri administratívnych poplatkoch a iných poplatkoch a platbách výška príjmov závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka.

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

280 994

279 705

290 958

312 654

351 649

288 240

288 509

Administratívne poplatky

160 180

162 247

177 452

200 554

200 699

176 406

176 411

v tom: súdne

28 545

31 551

27 008

29 308

32 020

87 020

tržby z predaja

kolkových známok

102 386

96 658

113 171

93 200

100 421

puncové poplatky

610

913

920

700

809

828

ostatné poplatky

29 249

32 924

36 329

33 626

43 525

88 544

88 530

licencie

504

43 500

24 033

Pokuty, penále a iné sankcie

62 960

64 235

61 434

60 000

59 258

60 039

60 342

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb

57 854

53 223

52 072

52 100

91 692

51 795

51 756

Návrhom zákona o zrušení kolkových známok budú zrušené kolkové známky ako jeden zo spôsobov platenia správnych a súdnych poplatkov. Zároveň bude zavedená povinnosť štátnych orgánov prijímať platby v hotovosti do výšky 300 eur a bude zavedený nový spôsob platenia poplatkov platobnou kartou, ak poplatok prevyšuje 100 eur. Zavedie sa aj ďalšia možnosť platenia poplatkov prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Zrušením kolkových známok dochádza k zvýšeniu príjmov za súdne poplatky a ostatné poplatky. Účinnosť navrhovaného zákona sa navrhuje od 1. januára 2013.

V rámci príjmov z administratívnych poplatkov sa rozpočtuje doplatok za predĺženie licencie pre mobilného operátora Orange Slovensko, a. s.

Výška kapitálových príjmov závisí od objemu nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, ktorý bude predmetom predaja v príslušných rozpočtových rokoch. Najvyšší podiel z týchto príjmov sa predpokladá v kapitolách Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR. V návrhu rozpočtu sa neočakáva mimoriadny príjem z predaja budov, pozemkov a nehmotných aktív.

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Kapitálové príjmy

17 172

16 346

16 661

16 035

9 596

8 500

9 344

v tom: z predaja kapitálových aktív

11 228

9 495

10 930

11 500

4 894

3 804

4 645

z predaja pozemkov

a nehmotných aktív

5 406

6 721

5 731

4 535

4 702

4 696

4 699

ďalšie kapitálové príjmy

538

130

V rámci úrokov z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov dochádza v roku 2012 v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2011 k poklesu uvedených príjmov o 24,2 % z dôvodu, že sa od roku 2012 nerozpočtujú úrokové príjmy štátneho dlhu zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov na peňažnom trhu. Z dôvodu zjednodušenia sledovania a sprehľadnenia nákladov štátu na obsluhu finančných potrieb bolo rozhodnuté v zmysle zákona o Štátnej pokladnici zriadiť saldo účet finančných operácií ARDAL, takže príjmy zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov sa použijú na obsluhu štátneho dlhu.

V rámci úrokov najväčší podiel tvoria úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a výnosy z finančných operácií zabezpečovaných Štátnou pokladnicou znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím.

Ďalej sem patria úroky z návratných finančných výpomocí poskytnutých Bratislavskému samosprávnemu kraju a z realizovaných štátnych záruk za Vodohospodársku výstavbu, š. p., v zmysle platných splátkových kalendárov.

Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov tvoria najmä úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia. Sú príjmami kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V rámci kapitoly Ministerstva zahraničných vecí SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

94 725

79 011

79 803

60 328

45 748

58 602

68 777

Úroky z účtov fin. hospodárenia zo ŠP

18 347

5 264

19 965

12 500

35 220

48 779

59 865

Úroky z návratných fin. výpomocí a štátnych záruk

17 883

24 834

11 393

11 151

10 401

9 738

8 899

Z úverov a pôžičiek

192

251

498

100

Úroky z finančných operácií

53 719

47 258

47 910

36 642

Úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia

4 584

1 404

Iné nedaňové príjmy tvoria vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky a ostatné príjmy. Výška týchto príjmov je v priebehu rozpočtového roka ovplyvnená najmä objemom vrátených neoprávnene použitých finančných prostriedkov od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a ostatných príjmov, medzi ktoré patria najmä odvody a vratky.

Najväčší objem z týchto príjmov predstavujú príjmy z hazardných hier, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Vládnou novelou zákona o hazardných hrách, ktorou sa zvyšujú sadzby odvodov od septembra 2011, dochádza k zvýšeniu príjmov z odvodu z hazardných hier v roku 2012, ktoré však nedosahujú úroveň plnenia týchto príjmov v roku 2010 z dôvodu uloženia mimoriadneho odvodu do štátneho rozpočtu spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., vo výške 40 mil. eur. V roku

2010 uhradila spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., jednorazovú splátku vo výške 20 mil. eur a ďalších 20 mil. eur bude uhrádzať v splátkach až do roku 2020, ročne v sume 2 004 tis. eur.

Zároveň ďalšou novelou zákona, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 1. 2013 dochádza k zníženiu uvedených príjmov, nakoľko sa stanovujú presnejšie a prísnejšie podmienky na prevádzku výherných automatov.

V rámci kapitoly Správa štátnych hmotných rezerv sa rozpočtuje príspevok na tvorbu, obmenu, zámenu, skladovanie a financovanie núdzových zásob.

Z dôvodu zavedenia garančnej dávky ako štátnej sociálnej dávky sa štátu ukladá povinnosť uhrádzať finančné náklady spojené s jej poskytovaním. V súvislosti s tým, že garančná dávka má byť financovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu, suma vrátenej alebo vymoženej garančnej dávky sa rozpočtuje v rámci príjmov „Iné spolu“. Z uvedeného dôvodu dochádza k nárastu týchto príjmov v rokoch 2012 až 2014.

V rozpočtovom období 2012 až 2014 sa predpokladajú tieto príjmy vo výške:

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Iné nedaňové príjmy

298 480

239 580

215 946

278 087

290 584

279 080

277 879

v tom: z odvodu z

hazardných hier

112 955

123 321

106 845

114 845

117 000

107 000

SŠHR

50 000

Iné spolu

185 525

116 259

59 101

113 242

123 584

122 080

120 879

Tuzemské transfery

V rámci tuzemských transferov sa rozpočtuje príspevok zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a multilicenčné poplatky v kapitole Ministerstva financií SR.

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Tuzemské transfery

19 765

20 243

15 828

15 132

12 012

12 343

12 669

z toho:

Príspevky zdravotných poisťovní

na činnosť operačných stredísk

záchrannej zdravotnej služby

10 990

11 193

12 443

11 747

11 927

12 258

12 584

Transfery ostatných subjektov

verejnej správy

8 775

9 050

3 385

Príspevok na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby poukazujú zdravotné poisťovne v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z dôvodu zmeny vymeriavacieho základu dochádza k poklesu príspevku na rok 2012 oproti schválenému rozpočtu na rok 2011.

5.Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu

5.1. Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu

Výdavky štátneho rozpočtu je potrebné porovnávať bez troch položiek, na ktoré nemá rozpočtová politika priamy vplyv. Ide o úroky zo štátneho dlhu, transfer do Sociálnej

poisťovne a výdavky súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v EÚ. Takto určené základné výdavky na chod štátu (ďalej len „základné výdavky“) slúžia na mzdy, prevádzku a investície a v roku 2012 sa rozpočtujú vo výške 9 976,9 mil. eur.

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Výdavky štátneho rozpočtu

13 332 047

15 337 011

16 957 773

15 561 516

18 680 908

18 375 753

19 087 077

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu

762 713

864 075

1 163 188

1 030 124

1 454 901

1 408 828

1 558 668

EÚ výdavky

2 514 239

2 822 877

4 695 238

3 259 896

4 384 114

3 936 015

3 972 758

z toho: EÚ fondy

1 469 472

1 892 656

3 343 890

2 127 953

3 082 986

2 706 894

2 818 621

spolufinancovanie

432 651

409 951

688 812

506 666

636 839

490 222

456 946

odvod do EÚ

612 116

520 270

662 536

625 277

664 289

738 899

697 191

Transfer Sociálnej poisťovni

1 441 709

1 608 733

1 508 733

2 865 000

3 127 000

3 248 000

Základné výdavky

10 055 095

10 208 350

9 490 614

9 762 763

9 976 893

9 903 910

10 307 651

V porovnaní s rozpočtom na rok 2011 dochádza v roku 2012 k zvýšeniu základných výdavkov o 486,3 mil. eur. Tento nárast je spôsobený štyrmi špecifickými položkami v celkovom objeme 549 mil. eur:

-výrazne sa zvýšili transfery do železničných spoločností, ktoré by mali spolu s racionalizačnými opatreniami zabezpečiť, že tieto firmy už na rozdiel od minulosti nebudú tvoriť nové dlhy. Nárast oproti rozpočtu na rok 2011 predstavuje 206 mil. eur.

-platba za dostupnosť pri PPP projekte rýchlostnej cesty R1 sa medziročne zvyšuje o 75 mil. eur.

-za poistencov štátu do zdravotných poisťovní štát odvedie o 198 mil. eur viac ako v tomto roku.

-osobné výdavky príslušníkov ozbrojených zložiek sa medziročne zvýšia o 70 mil. eur, pričom o rovnakú sumu sa zvýšia ich odvodové povinnosti z dôvodu reformy odvodov.

Financovanie takto rozpočtovaných výdavkov je možné zabezpečiť len vďaka pokračujúcej snahe vlády o zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov, čo sa v návrhu rozpočtu prejavuje napr. znižovaním výdavkov na tovary a služby, zmrazením osobných výdavkov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na úrovni roku 2011 a znížením niektorých kapitálových výdavkov, ktoré boli rozpočtované ako priority vlády pre rok 2011. Zároveň došlo v niektorých kapitolách k navýšeniu rozpočtu oproti roku 2011 z dôvodu zapracovania nevyhnutných titulov vyplývajúcich už z minulých rokov.

V porovnaní so skutočnosťou roku 2010 dochádza k poklesu základných výdavkov na chod štátu o 231,5 mil. eur, a to aj napriek inflácii dosahovanej v rokoch 2010 a 2011 a prognózovanej na rok 2012 a napriek viacerým významným novým, resp. rastúcim špecifickým výdavkom ako platba za dostupnosť pri PPP projekte rýchlostnej cesty R1, dopady odvodovej reformy alebo dofinancovanie železníc.

Výdavky štátneho rozpočtu

v tis. eur

2009 S

2010 S

2011 R

2012 N

2013 N

2014 N

Kancelária Národnej rady SR

57 795

47 743

29 059

23 899

24 714

26 723

Kancelária prezidenta SR

3 608

4 120

4 094

3 849

3 869

3 878

5.2. Zamestnanosť vo verejnej správe

5.2.1.Verejná správa

Vo verejnej správe na Slovensku sa očakáva zamestnanosť na úrovni cca 344-tisíc zamestnancov. Ich najväčším zamestnávateľom je územná samospráva, ktorá zamestnáva viac ako 51 % z celkového počtu zamestnancov.

Úrad vlády SR

43 236

71 764

57 070

39 760

29 288

29 297

Kancelária Ústavného súdu SR

4 438

4 527

3 097

3 288

3 393

3 455

Najvyšší súd SR

7 905

9 097

8 033

8 169

8 678

8 989

Generálna prokuratúra SR

63 023

64 351

61 138

60 310

64 417

66 922

Najvyšší kontrolný úrad SR

8 664

9 370

7 463

7 976

7 435

7 447

Slovenská informačná služba

48 102

46 555

38 946

44 092

Ministerstvo zahraničných vecí SR

123 684

110 758

111 751

122 977

119 265

120 557

Ministerstvo obrany SR

966 616

853 343

759 774

818 776

826 203

882 711

Ministerstvo vnútra SR

1 014 158

1 030 428

860 607

929 351

906 410

941 361

Ministerstvo spravodlivosti SR

280 386

302 247

288 602

309 063

323 944

333 801

Ministerstvo financií SR

371 350

392 172

622 310

521 351

542 214

492 983

Ministerstvo životného prostredia SR

250 758

208 913

831 415

384 086

443 474

441 602

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

2 018 521

2 092 925

2 323 260

2 434 335

2 406 173

2 296 452

Ministerstvo zdravotníctva SR

1 287 843

1 470 526

1 401 899

1 505 456

1 474 347

1 352 125

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

1 814 653

2 024 622

2 009 192

1 961 536

1 988 976

2 027 727

Ministerstvo kultúry SR

196 515

189 940

167 192

181 174

159 901

158 859

Ministerstvo hospodárstva SR

272 331

286 732

333 674

214 504

140 422

123 960

Ministerstvo pôdohosp. a rozvoja vidieka SR

1 038 070

1 220 396

1 303 853

1 409 114

1 042 426

821 205

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

433 169

257 810

Ministerstvo dopravy, výst. a reg. rozvoja SR

1 250 694

1 300 890

1 882 739

2 126 191

2 144 931

2 588 260

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

61 286

69 722

35 600

43 170

43 176

43 178

Štatistický úrad SR

33 653

35 961

22 835

17 811

18 274

21 762

Úrad pre verejné obstarávanie

3 601

3 268

2 676

2 629

2 636

2 638

Úrad jadrového dozoru SR

4 715

4 765

5 168

5 059

5 098

5 137

Úrad priemyselného vlastníctva SR

3 176

3 138

2 778

2 759

2 766

2 768

Úrad pre norm., metrológiu a skúšobníctvo SR

7 483

7 191

6 593

6 028

6 035

6 037

Protimonopolný úrad SR

5 668

2 374

2 145

2 119

2 126

2 128

Národný bezpečnostný úrad

8 690

8 529

7 990

8 313

8 322

8 325

Správa štátnych hmotných rezerv SR

20 287

51 970

42 384

33 192

33 198

33 201

Všeobecná pokladničná správa

1 555 096

3 067 024

3 664 885

5 391 585

5 490 627

6 130 574

Slovenská akadémia vied

72 873

83 840

59 551

58 986

58 923

Spolu

13 332 047

15 337 011

16 957 773

18 680 908

18 375 753

19 087 077

Subjekty verejnej správy

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

SPOLU (osoby)

348 262

350 056

352 511

345 045

344 218

342 578

340 614

A/ Ústredná správa spolu (bez SIS)

162 518

162 368

163 727

157 188

161 111

160 806

160 300

z toho:

štátne rozpočtové organizácie

127 759

127 380

128 681

122 588

128 037

128 200

128 347

štátne príspevkové organizácie

10 446

10 307

10 589

10 053

10 526

10 525

10 523

štátne účelové fondy spolu

Fond národného majetku SR

Slovenský pozemkový fond

271

290

280

293

280

verejné vysoké školy

21 443

21 673

21 529

21 727

19 666

19 258

18 630

ďalšie subjekty spolu

2 429

2 582

2 498

2 398

2 475

2 438

2 415

B/ Územná samospráva spolu

177 569

179 502

181 055

180 234

175 981

175 187

174 879

C/ Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu

8 175

8 186

7 729

7 623

7 126

6 585

5 435

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť 2011 predstavuje údaje zo štatistiky za I. polrok 2011 s výnimkou územnej samosprávy bez regionálneho školstva, ktorá vychádza z rozpočtu na r. 2011.

Z hľadiska financovania je však väčšina zamestnancov verejného sektora na Slovensku napojená na štátny rozpočet. Je to spôsobené tým, že 65 094 osôb na úseku regionálneho školstva je financovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu ako prenesený výkon štátnej správy. Financovanie osobných výdavkov ostatných 110 887 zamestnancov územnej samosprávy je v kompetencii územnej samosprávy.

Prehľad z pohľadu zdroja financovania zamestnanosti v sektore verejnej správy

poskytuje tabuľka.

Subjekty verejnej správy podľa zdroja financovania

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

SPOLU (osoby)

348 262

350 056

352 511

345 045

344 218

342 578

340 614

1) Štátny rozpočet

227 732

227 174

230 570

222 248

223 323

222 346

221 578

2) Územná samospráva bez regionálneho školstva

109 485

111 688

111 284

112 354

110 887

110 824

110 801

3) Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu

8 175

8 186

7 729

7 623

7 126

6 585

5 435

4) Ostatné

2 870

3 008

2 928

2 820

2 882

2 823

2 800

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť 2011 predstavuje údaje zo štatistiky za I. polrok 2011 s výnimkou územnej samosprávy bez regionálneho školstva, ktorá vychádza z rozpočtu na r. 2011.

Na osobné výdavky zamestnancov verejnej správy bude v roku 2012 vyčlenených viac ako 4,5 mld. eur, čo predstavuje 16,5 % celkových verejných výdavkov.

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2009 a 2010, o rozpočte ukazovateľov zamestnanosti v r. 2011 a o návrhu rozpočtu na roky 2012 až 2014 je uvedený v tabuľke.

Verejná správa spolu

2009 S

2010 S

2011 R

2012 N

2013 N

2014 N

Počet zamestnancov

(osoby)

348 262

350 056

352 511

344 218

342 578

340 614

Osobné výdavky

eur

4 489 203 910

4 605 080 033

4 339 816 150

4 510 150 611

4 615 085 844

4 733 321 267

z toho: mzdové výdavky

eur

3 352 918 988

3 443 549 812

3 227 763 705

3 301 803 323

3 380 550 830

3 468 574 607

Priemerný mzdový výdavok

eur

802,3

819,76

763,04

799,35

822,33

848,61

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

745

769

796

839

886

942

Index

(Priemerný mzdový výdavok /

(%)

107,7

106,6

95,9

95,3

92,8

90,1

Priemerná mzda zam. v hosp. SR)

5.2.2.Zamestnanosť financovaná zo štátneho rozpočtu

Návrh rozpočtu osobných výdavkov financovaných zo štátneho rozpočtu zohľadňuje výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vrátane poistného a príspevku do poisťovní pre zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a preneseného výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva.

Pri financovaní osobných výdavkov v štátnom rozpočte prichádza každoročne k dvom podstatným rozdielom medzi rozpočtom a skutočnosťou. Prvý rozdiel sa dotýka počtu zamestnancov a druhý objemu mzdových výdavkov.

V rozpočte dostane každá kapitola pridelený disponibilný počet pracovných miest, tzv. tabuľkový počet. V skutočnosti sa však približne 5 % týchto pracovných miest nenaplní. Dôvodom je prirodzená fluktuácia, pri ktorej je istý časový rozdiel medzi momentom, kedy pracovník z organizácie odíde a kým nový pracovník nastúpi. Časový rozdiel je mnohokrát spôsobený aj administratívnou náročnosťou výberových konaní do všetkých druhov štátnej služby. Druhým rozdielom je limitovaný objem finančných prostriedkov, ktorý vedie verejné organizácie niektoré miesta neobsadzovať a takto ušetrené zdroje použiť na platy existujúcich zamestnancov.

Rozpočtovaný objem finančných zdrojov je v priebehu roku navyšovaný o zdroje z EÚ fondov vyčlenené na technickú asistenciu a o mimorozpočtové zdroje, ktorých objem dosahuje približne 73 mil. eur ročne.

Výsledkom vyššie uvedených faktorov je, že skutočný počet zamestnancov je nižší ako rozpočtovaný a skutočný objem mzdových výdavkov je naopak vyšší ako rozpočtovaný. Údaje o očakávanej skutočnosti za roky 2012 až 2014 už majú v sebe oba tieto faktory započítané.

Prehľad o počte zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu poskytuje tabuľka.

(osoby)

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu

234 892

234 582

237 007

229 755

229 363

228 323

227 532

štátne rozpočtové organizácie

127 759

127 380

128 681

122 588

128 037

128 200

128 347

štátne príspevkové organizácie

10 446

10 307

10 589

10 053

10 526

10 525

10 523

verejné vysoké školy

21 443

21 673

21 529

21 727

19 666

19 258

18 630

regionálne školstvo v územnej samospráve

68 084

67 814

69 771

67 880

65 094

64 363

64 078

regionálne školstvo súkromných a cirkevných zriaďovateľov*

7 160

7 408

6 437

7 507

6 040

5 977

5 954

*nepatrí do sektora verejnej správy

Osobné výdavky rozpočtových organizácií štátu

Návrh rozpočtu osobných výdavkov zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu na rok 2012 je zostavený pre 128 037 zamestnancov.

Priemerný mzdový výdavok podľaodmeňovacích predpisov

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Počet zamestnancov spolu

osoby

127 759

127 379

128 681

122 588

128 037

128 200

128 347

priemerný mzdový výdavok spolu

eur

998,36

1 025,24

947,61

977,27

967,29

986,02

1 016,22

z toho: štátna služba

osoby

37 617

38 420

38 238

36 224

38 087

38 047

38 035

priemerný mzdový výdavok

eur

939,08

956,12

842,16

918,42

847,09

862,63

890,28

verejná služba

osoby

38 222

37 597

37 282

36 271

36 994

priemerný mzdový výdavok

eur

695,57

720,05

648,75

683,37

670,53

683,97

708,55

hasiči

osoby

4 053

4 309

4 414

4 218

4 414

priemerný mzdový výdavok

eur

1 091,97

1 114,06

1 003,14

1 031,05

1 003,14

1 013,17

1 033,43

colníci

osoby

3 684

3 623

3 079

3 286

3 305

priemerný mzdový výdavok

eur

1 020,90

1 109,16

1 022,00

1 057,67

979,80

989,60

1 009,39

policajti

osoby

26 842

26 810

28 342

26 324

27 957

28 160

28 319

priemerný mzdový výdavok

eur

1 229,96

1 257,02

1 142,05

1 180,07

1 147,42

1 158,84

1 181,92

vojaci

osoby

14 885

14 158

14 773

13 817

14 716

priemerný mzdový výdavok

eur

1 114,94

1 150,93

1 214,73

1 129,49

1 214,61

1 226,76

1 251,29

ústavní činitelia

osoby

192

174

183

184

priemerný mzdový výdavok

eur

3 890,28

3 952,00

3 527,53

3 784,84

4 224,77

4 447,56

4 824,23

sudcovia

osoby

1 346

1 358

1 411

1 340

1 411

priemerný mzdový výdavok

eur

3 264,16

3 293,12

3 029,63

2 999,95

3 593,32

3 783,55

3 991,49

prokurátori

osoby

918

930

959

925

969

priemerný mzdový výdavok

eur

2 940,67

3 026,59

2 858,91

2 746,04

3 356,13

3 534,17

3 728,53

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť za r. 2011 vychádza zo skutočnosti za I. polrok 2011.

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2009 a 2010, o rozpočte a o očakávanej skutočnosti v r. 2011 až 2014 je uvedený v tabuľke.

Rozpočtové organizácie kapitol štátnehorozpočtu

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Rozpočet

134 428

132 365

128 681

128 037

128 200

128 347

Počet zamestnancov

Skutočnosťresp.OS

osoby

127 759

127 380

122 588

121 635

121 790

121 930

Rozpočet

eur

2 113 122 738

2 068 321 734

1 953 980 665

2 053 576 058

2 090 907 128

2 149 537 873

Osobné výdavky

Skutočnosťresp.OS

eur

2 041 283 543

2 092 321 544

2 006 712 419

2 103 932 775

2 141 263 845

2 199 894 590

z toho:

Rozpočet

eur

1 589 183 987

1 555 176 258

1 463 426 525

1 486 194 500

1 514 822 389

1 558 618 507

mzdové výdavky

Skutočnosťresp.OS

eur

1 543 925 025

1 581 767 964

1 502 611 003

1 523 702 413

1 552 330 302

1 596 126 420

Priemerný mzdový výdavok – S, resp. OS

eur

1 007,06

1 034,81

1 021,45

1 043,89

1 062,16

1 090,88

Priemerná mzda zamestnanca vhospodárstve SR

eur

745

769

796

839

886

942

Index

(Priemerný mzdový výdavok/Priemerná mzda zam. v hosp. SR)

(%)

135,2

134,6

128,3

124,4

119,9

115,8

V rozpočte na rok 2011 bolo realizované 10% zníženie osobných výdavkov s osobitným prístupom k niektorým skupinám zamestnancov, na základe čoho boli vylúčení zo znižovania pedagogickí zamestnanci a profesionálni vojaci. Zmiernenie zníženia bolo realizované aj v prípade policajtov, hasičov, vedeckých a výskumných pracovníkov SAV, zamestnancov Generálnej prokuratúry SR a ďalších. Výsledkom uplatnenia týchto výnimiek došlo k medziročnému zníženiu osobných výdavkov o 5,5 %. Časť tohto zníženia bola vykompenzovaná znížením počtu zamestnancov a časť znížením platov.

Znižovanie počtu zamestnancov začalo v druhom polroku 2010 a prebiehalo aj počas prvého polroku 2011. Priemerné počty zamestnancov za rok 2010 boli teda týmto prepúšťaním čiastočne znížené a v plnej výške sa znižovanie prejaví až v údajoch za rok 2012. Komplexnejšiu informáciu o rozsahu znižovania počtov poskytne teda porovnanie rokov 2009 a 2012. Pri porovnaní počtu zamestnancov rozpočtových organizácií za rok 2009 a očakávanej skutočnosti za rok 2012 prichádza k poklesu o 4,8 %.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov rozpočtových organizácií na rok 2012 predstavuje sumu 2 053 576 tis. eur (bez iných zdrojov) pre 128 037 zamestnancov, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2011 predstavuje nárast 5,1 %, t. j. 99 595 tis. eur.

K rozhodujúcim faktorom medziročného zvýšenia osobných výdavkov patrí najmä:

-krytie vplyvu zavedenia superhrubej mzdy u ozbrojených zložiek a u Hasičského a záchranného zboru v sume 70 171 tis. eur,

-realizácia ustanovení zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých dochádza k medziročnému zvýšeniu osobných výdavkov o 22 646 tis. eur. Nárast osobných výdavkov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a štátnych zamestnancov vo verejných funkciách v roku 2012 predstavuje v porovnaní s rokom 2011 v priemere 18,8 % zohľadňujúc uznesenie Ústavného súdu SR o pozastavení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov,

-v rámci osobných výdavkov štátnych rozpočtových organizácií sa v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR rozpočtujú osobné výdavky pre 10 028 zamestnancov špeciálneho regionálneho školstva. Tieto výdavky medziročne rastú o 4 132 tis. eur.

Na rast platov zamestnancov, s výnimkou ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a zamestnancov rozpočtových špeciálnych škôl sú v rozpočte kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rok 2013 zabezpečené finančné prostriedky na úrovni 1 % a od roku 2014 na úrovni ďalších 2 %.

Úroveň rozpočtovaného priemerného mzdového výdavku zamestnanca rozpočtových organizácií a osobitne aparátov ústredných orgánov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu je značne diferencovaná. Tento stav je spôsobený predovšetkým štruktúrou zamestnancov odmeňovaných podľa aplikovaných odmeňovacích predpisov, štruktúrou funkcií v rámci jedného odmeňovacieho predpisu, vekovou štruktúrou zamestnancov, jednorazovým rozhodnutím o zlepšení mzdových podmienok realizovaných v minulosti a v posledných rokoch najmä v aparátoch ústredných orgánov aj zahrnutím tzv. administratívnych kapacít, ktorých osobné výdavky majú byť v plnej miere zabezpečené z refundovaných mzdových prostriedkov, do záväzného limitu počtu zamestnancov kapitoly.

Osobné výdavky štátnych príspevkových organizácií

Návrh rozpočtu osobných výdavkov štátnych príspevkových organizácií na rok 2012 predstavuje sumu 121 607 tis. eur pre 10 526 zamestnancov. Medziročne osobné výdavky

vzrastú o 5,3 % (6 071 tis. eur). Hlavným dôvodom je zohľadnenie reálnej úrovne osobných výdavkov v rozpise rozpočtu Slovenskej zdravotníckej univerzity v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý v minulých rokoch nereflektoval na skutočné osobné výdavky zamestnancov. Medziročný nárast v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR preto predstavuje

43,9 % (5 277 tis. eur). Po vylúčení vplyvu tejto zmeny nárast osobných výdavkov príspevkových organizácií činí 0,69 %.

Príspevkové organizácie kapitol štátneho rozpočtu

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Rozpočet

11 678

11 142

10 589

10 526

10 525

10 523

Počet zamestnancov

Skutočnosťresp.OS

osoby

10 446

10 307

10 053

10 000

9 999

9 997

Rozpočet

eur

123 086 868

120 165 445

115 536 275

121 606 842

124 434 993

126 650 901

Osobné výdavky

Skutočnosťresp.OS

eur

138 427 676

141 683 708

138 415 130

144 628 278

147 456 429

149 672 337

z toho:

Rozpočet

eur

91 367 089

88 840 634

85 426 630

89 497 068

92 031 042

93 824 840

mzdové výdavky

Skutočnosťresp.OS

eur

104 897 806

105 899 868

102 380 209

106 556 302

109 090 276

110 884 074

Priemerný mzdový výdavok – S, resp. OS

eur

836,83

856,21

848,67

887,97

909,18

924,31

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

745

769

796

839

886

942

Index

(Priemerný mzdový výdavok/Priemerná mzda zam. v hosp. SR)

(%)

112,3

111,3

106,6

105,8

102,6

98,1

Návrh rozpočtu štátnych príspevkových organizácií na roky 2012 až 2014 predpokladá pre rok 2012 čerpanie osobných výdavkov v sume 144 628 tis. eur (vrátane iných zdrojov, ktoré zohľadňujú ich úroveň z roku 2010 aj pre roky 2011 až 2014). Za predpokladu 5% neplnenia počtu zamestnancov sa očakáva v príspevkových organizáciách priemerný mesačný mzdový výdavok v sume 887,97 eur.

Osobné výdavky regionálneho školstva financovaného zo štátneho rozpočtu

Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sú financované prostredníctvom krajských školských úradov rozpočtové špeciálne školy a školské zariadenia, príspevkové špeciálne školy a zariadenia a školy v obciach a vyšších územných celkoch v rámci preneseného výkonu štátnej správy a školy cirkevných a súkromných zriaďovateľov.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov zamestnancov regionálneho školstva v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu na rok 2011 vzrástol o 4,1 % (41 372 tis. eur) na sumu 1 051 803 tis. eur pre 81 458 zamestnancov, z toho pre 10 028 zamestnancov v štátnych

rozpočtových organizáciách, 296 zamestnancov v štátnych príspevkových organizáciách a 71 134 zamestnancov územnej samosprávy, cirkevných a súkromných zriaďovateľov. V kapitole Všeobecná pokladničná správa nie je alokovaná žiadna rezerva na platy v regionálnom školstve na roky 2012 až 2014.

V návrhu rozpočtu osobných výdavkov regionálneho školstva financovaného zo štátneho rozpočtu pre pedagogických zamestnancov zostal v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 zachovaný postup z roku 2011, tzn. nerealizovanie 10% zníženia ich osobných výdavkov. Naopak, na zlepšenie mzdového ohodnotenia pedagogických zamestnancov regionálneho školstva je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR v návrhu rozpočtu osobných výdavkov kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zabezpečené ich zvýšenie v sume 41 372 tis. eur na rok 2012, 69 993 tis. eur na rok 2013 a 112 841 tis. eur na rok 2014.

Pomer žiakov a učiteľov na Slovensku klesá už veľa rokov, do budúcnosti je potrebné tento pomer stabilizovať. V návrhu rozpočtu sa očakáva, že podiel žiakov na jedného

pedagogického zamestnanca zostane zachovaný na úrovni roka 2009 tak, ako je uvedené v nasledovnej tabuľke. Pokles počtu pedagogických zamestnancov sa neprejaví ihneď, ale bude závislý od prijatých opatrení vrátane úprav legislatívy. Skutočné tempo rastu platov učiteľov bude závisieť aj od toho, ako sa bude znižovať ich počet. Ak sa podarí stabilizovať pomer počtu žiakov a učiteľov na úrovni roku 2009 už v roku 2012, bude rast platov výrazný. Ak sa bude znižovať počet učiteľov pomalšie, zvyšovanie ich platov bude prirodzene postupnejšie.

(osoby)

2009 S

2010 S

2011 R

2012 N

2013 N

2014 N

Počet žiakov v školách

771 265

749 106

736 274

722 304

712 718

708 978

Počet pedagogických zamestnancov

63 970

64 744

65 000

59 909

59 114

58 804

Počet žiakov na pedagogického zam.

12,06

11,57

11,33

12,06

Po zapracovaní predmetného zvýšenia osobných výdavkov a úprave počtu pedagogických zamestnancov sa oproti roku 2011 zvýši v roku 2012 ich priemerný mzdový výdavok o 13,6 %, v roku 2013 o 18,6 % a v roku 2014 o 24,3 %.

Pre nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva sa 10% zníženie osobných výdavkov z roku 2011 premietlo aj do roku 2012. Spôsob realizácie zníženia osobných výdavkov aj naďalej zostáva v kompetencii zriaďovateľov škôl a školských zariadení a môže sa postupne prejaviť v racionalizácii prevádzky škôl a školských zariadení.

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2009 a 2010, očakávanej skutočnosti v r. 2011 a návrhu rozpočtu na roky 2012 až 2014 je uvedený v priloženej tabuľke.

Regionálne školstvo

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Počet zamestnancov

osoby

85 556

85 514

86 549

85 785

81 458

80 663

80 353

Osobné výdavky

eur

976 254 495

999 938 919

1 010 430 302

1 051 802 617

1 080 423 507

1 123 271 332

z toho: mzdové výdavky

eur

722 291 905

740 952 189

749 133 490

779 740 157

800 913 587

832 611 967

Priemerný mzdový výdavok

eur

703,53

722,06

721,30

727,72

797,69

827,43

863,49

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

745

769

796

839

886

942

Index (Priemerný mzdový výdavok/Priemerná mzda zam. v hosp. SR)

94,4

93,9

90,6

91,4

95,1

93,4

91,7

z toho:

Pedagogickí zamestnanci

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Počet zamestnancov

osoby

63 970

64 744

65 000

64 990

59 909

59 114

58 804

Osobné výdavky

eur

807 149 777

836 941 942

865 952 484

907 324 799

934 501 383

974 431 713

z toho: mzdové výdavky

(€)

597 178 044

620 171 845

642 271 199

672 877 866

692 982 673

722 522 435

Priemerný mzdový výdavok

(€)

777,94

798,24

823,42

823,55

935,97

976,90

1 023,91

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

(€)

745

769

796

839

886

942

Index (Priemerný mzdový výdavok/Priemerná mzda zam. v hosp. SR)

(%)

104,4

103,8

103,4

103,5

111,6

110,3

108,7

Nepedagogickí zamestnanci

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Počet zamestnancov

osoby

21 586

20 770

21 549

20 795

21 549

Osobné výdavky

(€)

169 104 718

162 996 977

144 477 818

145 922 124

148 839 619

z toho: mzdové výdavky

(€)

125 113 861

120 780 344

106 862 291

107 930 914

110 089 532

Priemerný mzdový výdavok

(€)

483,01

484,59

413,25

428,24

413,25

417,39

425,73

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

(€)

745

769

796

839

886

942

Index (Priemerný mzdový výdavok/Priemerná mzda zam. v hosp. SR)

(%)

64,8

63,0

51,9

53,8

49,3

47,1

45,2

Osobné výdavky verejných vysokých škôl

Hospodárenie verejných vysokých škôl je upravené zákonom o verejných vysokých školách č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozpis finančných prostriedkov na osobné výdavky rozpočtované v návrhu rozpočtu na roky 2012 až 2014 vychádza z nezávislého postavenia verejných vysokých škôl, čo v praxi znamená, že verejné vysoké školy si prijatý transfer rozpisujú plne vo svojej kompetencii. Návrh rozpočtu osobných výdavkov verejných vysokých škôl v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu na rok 2011 predpokladá rast osobných výdavkov o 5 % (14 535 tis. eur) na sumu 307 649 tis. eur pre 19 666 zamestnancov.

V kapitole Všeobecná pokladničná správa na jednotlivé roky nie je alokovaná žiadna rezerva na platy zamestnancov vysokých škôl a návrh rozpočtu predpokladá zachovanie pomeru študentov na jedného zamestnanca na úrovni roka 2009.

osoby

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Počet študentov (denní a externí) spolu

174 107

165 160

161 552

159 678

156 365

151 263

Počet zamestnancov

21 443

21 673

21 529

21 727

19 666

19 258

18 630

Počet študentov na 1 zamestnanca

8,12

7,62

7,50

7,44

8,12

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2009 a 2010, očakávanej skutočnosti v r. 2011 a návrhu rozpočtu na roky 2012 až 2014 je uvedený v priloženej tabuľke.

Verejné vysoké školy

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Počet zamestnancov

osoby

21 443

21 673

21 529

21 727

19 666

19 258

18 630

Osobné výdavky

eur

286 133 501

307 246 636

293 113 216

301 945 618

307 648 707

311 605 195

313 258 279

z toho: mzdové výdavky

eur

213 248 396

229 154 969

217 771 086

223 332 558

227 550 819

230 477 215

231 699 910

Priemerný mzdový výdavok

eur

828,74

881,11

842,94

856,59

964,23

997,32

1 036,41

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

745

769

796

839

886

942

Index

(Priemerný mzdový výdavok/Priemerná mzda zam. v hosp. SR)

(%)

111,2

114,6

105,9

107,6

114,9

112,6

110,0

5.3. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Zdroje príslušnej kapitoly z toho:

2 018 521 811

2 092 933 272

2 323 259 742

2 083 380 242

2 434 807 768

2 407 011 076

2 297 241 790

Výdavky na regionálne školstvo

1 313 047 767

1 299 366 840

1 313 472 316

1 311 359 959

1 351 164 101

1 379 618 930

1 422 747 133

Výdavky na vysoké školy

461 051 114

459 347 732

435 786 522

437 503 402

450 655 547

454 612 035

456 265 119

Výdavky na vedu a techniku*

108 016 968

89 193 579

347 334 499

183 681 093

403 512 290

368 171 710

234 290 925

Výdavky na šport

39 606 334

74 748 224

27 458 020

28 458 020

30 414 925

Výdavky na administratívu

34 577 881

29 756 984

25 616 624

25 465 121

24 164 435

28 417 453

31 363 847

Výdavky EÚ a spolufinancovania**

62 221 747

140 519 913

173 591 761

96 912 647

174 896 470

145 776 023

122 159 841

* bez vysokoškolskej vedy, základného výskumu v štátnych organizáciách, rezortnej vedy ďalších kapitol a SAV

** bez výdavkov EÚ a spolufinancovania uvedených v oblasti veda a technika

Celkové výdavky kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ SR“) na rok 2012 sa navrhujú v sume 2,43 mld. eur a oproti schválenému rozpočtu roku 2011 rastú o 111 mil. eur, t. j. o 4,80 %, a to napriek klesajúcemu počtu žiakov v regionálnom školstve a študentov verejných vysokých škôl.

Regionálne školstvo

Výdavky štátneho rozpočtu bez zdrojov EÚ a príslušného spolufinancovania určené pre oblasť regionálneho školstva medziročne rastú.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Výdavky kapitoly MŠVVŠ SR

1 313 047 767

1 313 472 316

1 311 359 959

1 310 554 645

1 351 164 101

1 379 618 930

1 422 747 133

Normatívne výdavky

1 195 894 542

1 213 170 465

1 204 999 759

1 201 251 551

1 245 574 165

1 274 195 055

1 317 042 880

Nenormatívne výdavky

74 514 595

67 335 495

72 328 268

72 622 311

75 933 687

Administratívne výdavky

39 741 312

29 515 788

30 629 415

33 278 266

26 265 917

26 087 671

26 368 049

Výdavky na štipendiá

2 897 318

3 450 568

3 402 517

3 390 332

3 402 517

Výdavky štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom MŠVVŠ SR na regionálne školstvo v roku 2012 rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 39,8 mil. eur, t. j. o 3,04 %. Zvýšenie výdavkov sa týka najmä normatívnych výdavkov, ktoré rastú o 40,6 mil. eur, t. j. o 3,37 % (osobné výdavky) a nenormatívnych výdavkoch, ktoré rastú o 3,60 mil. eur, čo je 4,98 %.

V limite výdavkov sú zabezpečené normatívne výdavky, nenormatívne výdavky, administratívne výdavky pre organizácie rezortu, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom, a výdavky na štipendiá.

2009 S

2010 S

2011

2012

2013

2014

Počet žiakov v školách

771 265

749 106

736 274

722 304

712 718

708 978

medziročná zmena v %

-2,94%

-2,87%

-1,71%

-1,90%

-1,33%

-0,52%

Výdavky na žiaka školy v eurách

1 702

1 753

1 781

1 871

1 936

2 007

medziročná zmena v %

12,1%

2,99%

1,58%

5,03%

3,48%

3,67%

*zdroj MŠVVŠ SR počty žiakov

Počty žiakov medziročne klesajú vplyvom demografického vývoja, pričom výdavky štátneho rozpočtu na jedného žiaka každoročne rastú. Výdavky na jedného žiaka v roku 2012 rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 90 eur, čo je nárast o 5,03 %. V roku 2012 výdavky na jedného žiaka oproti skutočným výdavkom na jedného žiaka roku 2009 rastú o 168 eur, čo predstavuje 9,9 %.

Pri financovaní regionálneho školstva sa uplatňuje financovanie prostredníctvom normatívu na žiaka. V navrhovanom objeme bežných výdavkov 1,35 mld. eur, ktorý je vyšší oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 40,2 mil. eur, sú zahrnuté okrem prevádzky všetkých typov škôl aj výdavky na učebnice a prevádzku Infoveku, okruh špecifík ako sú dopravné, asistenti učiteľa, odchodné, vzdelávacie poukazy a ďalšie výdavky. Kapitálové výdavky kapitoly MŠVVŠ SR pre regionálne školstvo sú navrhované vo výške 5,60 mil. eur, čo je menej oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 25 tis. eur. Tieto sú určené na havarijné stavby a rekonštrukcie škôl a štátnych školských zariadení.

Do disponibilných zdrojov na regionálne školstvo okrem výdavkov zo štátneho rozpočtu poskytovaných prostredníctvom MŠVVŠ SR vstupujú tiež výdavky MV SR, z ktorých sú financované stredné odborné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v sume 11,9 mil. eur a prostriedky štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu z OP Vzdelávanie v sume 8,27 mil. eur, ako aj výdavky z OP Regionálny operačný program na financovanie infraštruktúry vzdelávania v sume 80,0 mil. eur.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

RO a PO spolu

39 741 312

29 515 788

30 629 415

33 278 266

26 265 917

26 087 671

26 368 049

Rozpočtové organizácie spolu z toho:

38 078 732

27 866 935

29 424 980

32 200 036

25 061 482

24 883 236

25 163 614

Ústav informácií a prognóz školstva

10 235 585

2 832 053

5 394 978

5 805 038

761 650

Metodicko-pedagogické centrum

4 269 140

3 214 508

2 783 042

3 043 278

2 742 625

Štátny inštitút odborného vzdelávania

1 765 529

1 536 140

834 063

1 892 264

832 873

Štátny pedagogický ústav

2 500 597

2 571 208

1 364 773

3 926 472

1 539 332

1 339 332

Štátna školská inšpekcia

4 549 579

4 494 248

3 982 864

3 977 624

4 110 307

Slovenská pedagogická knižnica

338 303

308 894

281 629

286 059

281 629

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

1 882 842

2 479 835

1 379 635

2 378 417

1 453 237

1 393 237

Krajský školský úrad Bratislava

955 184

616 762

533 374

545 464

525 204

Krajský školský úrad Košice

1 338 245

851 258

692 311

695 218

682 729

Krajský školský úrad Trnava

1 027 458

706 073

606 801

616 804

598 143

Krajský školský úrad Žilina

1 227 997

782 836

653 551

691 636

643 566

Krajský školský úrad Trenčín

958 126

580 366

519 314

605 847

511 612

Krajský školský úrad Prešov

1 434 287

855 158

725 170

715 682

Krajský školský úrad Banská Bystrica

1 105 509

812 314

665 998

669 969

656 920

Krajský školský úrad Nitra

1 104 331

675 543

603 639

621 666

594 235

Školské úrady obcí, VÚC a cirkevných zriaďovateľov

3 386 020

3 699 674

3 813 580

3 721 296

3 813 580

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

850 065

4 590 258

1 997 814

4 598 158

4 679 912

4 960 290

Príspevkové organizácie spolu

1 662 580

1 648 854

1 204 435

1 078 230

1 204 435

IUVENTA

322 114

327 873

278 405

144 200

278 405

Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov

304 295

258 348

288 086

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

697 841

1 062 633

637 944

645 944

637 944

Národný ústav celoživotného vzdelávania

338 330

Vysoké školstvo vrátane rezortného vysokého školstva

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Výdavky pre VVŠ spolu cez MŠVVŠ SR

461 051 114

459 347 732

435 786 522

437 503 402

450 655 547

454 612 035

456 265 119

Verejné vysoké školy cez MŠVVŠ SR

458 771 141

455 983 062

432 742 793

434 532 036

447 790 176

451 746 664

453 399 748

Štipendiá pre zahraničných študentov cez MŠVVŠ SR

368 081

1 415 023

1 265 000

995 000

889 005

Oficiálna rozvojová pomoc

1 911 892

1 949 647

1 778 729

1 976 366

Rezortné vysokoškolské vzdelávanie

25 473 974

26 196 886

20 424 454

19 697 218

21 280 278

23 882 942

23 784 923

Výdavky štátneho rozpočtu na VŠ spolu

486 525 088

485 544 618

456 210 976

457 200 620

471 935 825

478 494 977

480 050 042

Výdavky štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom kapitoly MŠVVŠ SR verejným vysokým školám rastú o 14,9 mil. eur, t. j. o 3,4 %. Výdavky rozpočtované na programe Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 15,0 mil. eur, t. j. o 3,48 %. Taktiež rastú aj výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc o 197 tis. eur, t. j. o 11,1 %. Výdavky pre zahraničných študentov vrátane štipendií zaznamenávajú pokles o 375 tis. eur , t. j. 29,7 %.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

RO a PO spolu

1 855 261

2 789 805

3 587 986

3 680 340

389 801

Rozpočtové organizácie spolu z toho:

690 665

2 789 805

3 587 986

3 680 340

389 801

Medzinárodné laserové centrum

678 945

674 081

368 223

433 521

389 801

Ústav informácií a prognóz školstva

11 720

2 115 724

3 219 763

3 246 819

Príspevková organizácia

Národný ústav celoživotného vzdelávania

1 164 596

V roku 2012 verejné vysoké školy budú používať na financovanie svojej hlavnej činnosti okrem prostriedkov poskytnutých MŠVVŠ SR aj vlastné zdroje v sume 135 mil. eur, ktoré rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 24,6 mil. eur, t. j. 22,3 %.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Vlastné zdroje VVŠ

112 820 728

133 201 730

110 508 027

128 046 955

135 120 586

139 087 433

138 605 675

Okrem prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých z MŠVVŠ SR verejné vysoké školy budú mať k dispozícii aj zdroje zo štrukturálnych fondov operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj v objeme 11,6 mil. eur v roku 2012 a v rokoch 2013 a 2014 každoročne 9,8 mil. eur.

Ďalším disponibilným zdrojom financovania projektov vedy a výskumu v priebehu roku 2012 je aj možnosť uchádzať sa o transfery v súťažiach vypísaných Agentúrou na podporu vedy a výskumu.

Počet študentov v roku

Prognóza počtu študujúcich

Forma štúdia

2009

2010

2011

2012

2013

2014

denné

130 273

125 501

123 229

122 131

119 807

115 870

externé

43 834

39 659

38 323

37 547

36 558

35 394

Študenti spolu

174 107

165 160

161 552

159 678

156 365

151 263

Zdroj: MŠVVŠ SR

Počet obyvateľstvo v roku

Prognóza počtu obyvateľov

Veková skupina

2009

2010

2011

2012

2013

2014

19-23

409 721

400 888

391 203

381 658

368 636

351 120

19-29

951 737

937 164

905 981

887 647

864 252

836 729

Zdroj: MŠVVŠ SR

Počet študentov / počet obyvateľov (%)

Počet študentov / počet obyvateľov (%)- odhad

2009

2010

2011

2012

2013

2014

19-23 roční denní

31,80

31,31

31,800

32,300

32,800

33,300

medziročná zmena

0,55

-0,49

0,49

0,50

19-29 roční externí

4,61

4,23

medziročná zmena

-0,69

-0,37

0,00

Zdroj: MŠVVŠ SR

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Spolu študenti/19-29 roční v %*

18,29

17,62

17,83

17,99

18,09

18,08

Zdroj: MŠVVŠ SR

*podiel študentov spolu na počte obyvateľov 19 – 29 ročných

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Výdavky pre VVŠ spolu cez MŠVVŠ SR

461 051 114

459 347 732

435 786 522

437 503 402

450 655 547

454 612 035

456 265 119

Rezortné vysokoškolské vzdelávanie

25 473 974

26 196 886

20 424 454

19 697 218

21 280 278

23 882 942

23 784 923

Výdavky štátneho rozpočtu spolu

486 525 088

485 544 618

456 210 976

457 200 620

471 935 825

478 494 977

480 050 042

Počet študentov (denní a externí) spolu

174 107

165 160

161 552

159 678

156 365

151 263

Výdavky na 1 študenta vysokej školy v eurách

2 794

2 940

2 824

2 830

2 956

3 060

3 174

medziročná zmena v %

5,20%

-3,94%

-3,30%

4,66%

3,54%

3,71%

Od roku 2000 počet obyvateľov vekovej skupiny od 19 do 23 rokov neustále klesá. Medzi rokom 2000 a rokom 2014 ide o pokles o 25 %, a to z úrovne 467 935 osôb v roku 2000 na úroveň 351 120 osôb vo veku od 19 do 23 rokov odhadovanú na rok 2014.

Celkový počet študentov vysokých škôl v dennej a externej forme štúdia každoročne klesá, pričom výdavky na jedného študenta rastú. V roku 2012 výdavky na jedného študenta vysokej školy rastú o 132 eur, čo predstavuje nárast o 4,66 % oproti schválenému rozpočtu roku 2011, v porovnaní s rokom 2009 tento nárast je vyšší o 5,8 %, t. j. až o 161 eur.

Veda a technika

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Výdavky na vedy a techniku celkom

279 636 862

262 133 796

494 712 877

382 169 064

584 249 487

551 348 618

417 396 959

Veda a technika v MŠVVŠ SR zo ŠR (A až E) v tom:

129 101 177

123 985 923

119 447 612

154 807 693

154 995 921

150 944 863

148 456 946

Vysokoškolská veda cez MŠVVŠ SR vrátane osobných výdavkov pedagogických zamestnancov na výskum

70 875 687

70 331 067

68 863 983

103 935 028

103 946 042

Agentúra na podporu výskumu a vývoja MŠVVŠ SR

35 209 769

31 038 568

19 086 680

20 086 680

20 386 180

Štátne programy MŠVVŠ SR

796 654

730 266

16 450

32 900

Členské príspevky medzinárodných organizácií v MŠVVŠ SR

7 035 472

3 344 677

10 223 118

Ostatné výdavky na vedu a techniku v MŠVVŠ SR z toho:

15 183 595

18 541 345

21 257 381

20 546 417

20 407 681

16 389 523

13 901 606

1. CVTI príspevková organizácia

2 292 729

3 173 790

2 403 015

3 462 015

3 544 730

2. APVV prevádzka

1 624 324

1 604 666

1 427 463

1 607 463

1 427 463

3. Koordinácia prierezových aktivít ŠVT politiky

8 029 300

10 493 604

14 296 959

12 335 838

12 305 544

8 287 386

5 799 469

4. Základný výskum v ostatných štát. organizáciách

3 237 242

3 269 285

3 129 944

3 141 101

3 129 944

Prostriedky EÚ a spolufin. zo ŠR v MŠVVŠ SR

52 690 939

38 421 566

299 880 814

135 949 529

355 592 355

324 302 833

192 909 965

Slovenská akadémia vied

67 995 048

75 728 132

56 362 592

71 803 789

55 802 171

55 739 302

Rezortná veda

29 849 698

23 998 175

19 021 859

19 608 053

17 859 040

20 361 620

20 290 746

Verejné výdavky na vedu a techniku v roku 2012 z verejných zdrojov sa predpokladajú vo výške 584 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 18,1 %.

Výdavky MŠVVŠ SR na vedu a techniku sú tvorené hlavne výdavkami na podporu vysokoškolskej vedy a techniky vrátane mzdových výdavkov pedagogických pracovníkov vysokých škôl, ktorých pracovnou náplňou je aj vedecká činnosť. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2011 dochádza od roku 2012 k nárastu výdavkov o 35,1 mil. eur z dôvodu posilnenia výdavkov rozpísaných v rámci verejných vysokých škôl práve na oblasť podpory vysokoškolskej vedy a techniky.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) predstavuje významnú položku výdavkov na vedu a techniku z ministerstva školstva. Jej výdavky rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2011 o 1,29 mil. eur (6,8 %).

Ďalším zdrojom financovania vedy a techniky z verejných zdrojov v kapitole MŠVVŠ SR sú aj finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré predstavujú sumu vo výške 356 mil. eur. Nárast týchto zdrojov oproti schválenému rozpočtu roku 2011 predstavuje 18,6 %, čo vyplýva z vyššej alokácie celkových zdrojov štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania. Efektívne čerpanie týchto výdavkov spočíva len na kvalitne vypracovaných projektoch predložených vedeckou obcou v súlade s OP Výskum a vývoj a OP Vzdelávanie. Okrem toho môžu slovenské subjekty čerpať na vedecké projekty zdroje aj zo 7. rámcového programu EÚ.

Slovenská akadémia vied ako najvýznamnejší predstaviteľ základného výskumu v Slovenskej republike predstavuje druhú najväčšiu položku na celkovej sume výdavkov na základný výskum, a to 55,8 mil. eur na rok 2012. Pokles výdavkov SAV oproti roku 2011 je vo výške 0,99 % z dôvodu, že limit na rok 2011 bol znížený o prijaté úsporné opatrenie 5% viazanie výdavkov v kategórii tovary a služby.

Šport

v eurách

2009 S

2010 S

2011R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Zdroje štátneho rozpočtu

56 680 851

92 319 306

32 833 411

35 601 184

36 009 470

35 999 470

36 004 470

Ministerstvo školstva SR

39 606 334

74 748 224

27 458 020

28 458 020

30 414 925

Ministerstvo obrany SR

4 991 570

5 919 603

3 842 282

4 889 709

4 145 197

4 135 197

4 140 197

Ministerstvo vnútra SR

2 004 150

3 280 223

1 533 109

2 253 455

1 449 348

Úrad vlády SR

10 078 797

8 371 256

Celkové výdavky na podporu športu v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu roku 2011 rastú o 3,17 mil. eur, t. j. o 9,67 %.

Výdavky na podporu športu poskytované MŠVVŠ SR v roku 2012 rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 2,96 mil. eur, t. j. 10,8 %. Dôvodom zvýšenia objemu výdavkov na šport je zabezpečenie pohybových aktivít detí a mládeže.

Výdavky na šport v porovnaní so skutočnosťou roku 2010 klesajú z dôvodu realizovanej rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v súvislosti s konaním Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011. Výdavky v roku 2010 na rekonštrukciu štadióna predstavovali objem 40,6 mil. eur. Po odpočítaní týchto výdavkov predstavovali ostatné športové aktivity financované z ministerstva školstva sumu 34,1 mil. eur. Pri porovnaní takto očistených skutočných výdavkov za rok 2010 s výdavkami ministerstva školstva rozpočtovanými na šport v roku 2012 dochádza k poklesu výdavkov o 11 %.

Na športovú reprezentáciu Slovenskej republiky sú okrem výdavkov rozpočtovaných v kapitole MŠVVŠ SR rozpočtované aj výdavky v kapitolách MO SR a MV SR. Výdavky rozpočtované na šport v kapitole MO SR rastú v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 7,88 % a v kapitole MV SR majú klesajúci trend v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 5,46 %.

Administratíva a iné výdavky

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Administratíva spolu

34 570 690

29 756 984

25 616 624

25 440 675

24 164 435

28 417 453

31 363 847

Tvorba a implementácia politík

28 256 553

23 545 378

19 554 946

20 609 996

20 188 287

20 342 791

21 081 646

Hospodárska mobilizácia

3 120

1 338

6 196

5 886

Podpora detí a mládeže

3 879 173

3 650 819

3 317 524

3 621 303

3 574 239

3 586 695

3 306 317

Výdavky na koordináciu prierezových aktivít

2 737 958

346 023

4 432 081

6 919 998

MŠVVŠ SR protidrogová politika

50 000

Mimorozpočtové zdroje

2 431 844

2 559 449

1 203 180

Na rok 2012 na administratívu a iné výdavky kapitoly sú vyčlenené finančné prostriedky v sume 24,2 mil. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu roku 2011 pokles o 1,45 mil. eur, t. j. o 5,7 %.

Na ďalšom poklese do roku 2012 sa podieľa výrazné zníženie výdavkov na Koordináciu prierezových aktivít, ktoré budú súčasťou výdavkov financovania vedy a výskumu, a to o 2,39 mil. eur oproti schválenému rozpočtu roku 2011. Uvedené sa prejavuje aj v alokovaných výdavkoch na vedu a výskum zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Výdavky na podporu detí a mládeže rastú na rok 2012 oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 256 tis. eur presunom výdavkov z regionálneho školstva.

V rámci programu Tvorba a implementácia politík sú rozpočtované výdavky pre tri rozpočtové organizácie vrátane úradu ministerstva a jednu príspevkovú organizáciu. Výdavky na rok 2012 zaznamenávajú nárast oproti schválenému rozpočtu roku 2011 o 633 tis. eur, t. j. 3,24 %.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

RO a PO spolu

28 256 553

23 545 378

19 554 946

20 609 996

20 188 287

20 342 791

21 081 646

Príspevková organizácia

Národný ústav celoživotného vzdelávania

306 072

601 362

202 496

257 496

202 496

Rozpočtové organizácie spolu z toho:

27 950 481

22 944 016

19 352 450

20 352 500

19 985 791

20 140 295

20 879 150

Ústav informácii a prognóz školstva

7 738 470

2 257 224

1 300 277

1 659 987

2 186 750

2 185 503

2 186 253

Agentúra MŠVVŠ SR pre štrukturálne fondy

1 725 329

1 721 825

1 990 246

2 023 546

2 006 405

2 380 187

Úrad MŠVVŠ SR

18 469 682

18 964 967

16 061 927

16 668 967

15 792 636

15 948 387

16 312 710

Štátny pedagogický ústav

17 000

Prostriedky EÚ a spolufinancovania

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

EÚ a spolufinancovanie spolu

62 221 747

140 519 913

173 591 761

96 912 647

174 896 470

145 776 023

122 159 841

OP Vzdelávanie spolu, z toho:

22 583 614

41 038 678

141 737 978

67 816 488

124 458 385

141 029 925

120 739 461

OP Vzdelávanie v RŠ

13 455 544

18 560 935

8 587 249

13 747 779

8 269 598

OP Vzdelávanie vo VVŠ

3 303 607

1 185 466

2 915 376

3 267 026

7 972 910

OP Vzdelávanie inde nerozdelené

9 128 070

19 174 136

133 150 729

52 883 243

113 273 411

137 762 899

112 766 551

OP Výskum a vývoj spolu, z toho:*

31 181 786

99 331 533

31 853 783

29 096 159

49 964 888

3 907 712

630 506

OP Výskum a vývoj vo VVŠ

15 354 178

56 736 034

18 788 171

29 096 159

OP Výskum a vývoj inde nerozdelený

15 827 608

42 595 499

13 065 612

49 964 888

3 907 712

630 506

OP Ľudské zdroje - aktívna politika trhu práce

8 456 347

149 702

Švajčiarsky finančný mechanizmus

473 197

838 386

789 874

*Výdavky OP Výskum a vývoj konkrétne určené pre oblasť vedy a techniky sú uvádzané v rámci oblasti Veda a technika

V rámci výdavkov sú uvádzané zdroje OP Vzdelávanie, ktoré sú rozčlenené podľa jednotlivých vyššie uvedených oblastí (regionálne školstvo, verejné vysoké školy). Obdobne je tomu aj pri zdrojoch OP Výskum a vývoj, okrem zdrojov priamo určených pre oblasť vedy a techniky, ktoré sú rozpísané priamo v tejto oblasti. Zároveň sa tu uvádzajú aj zdroje OP Ľudské zdroje určené pre aktívnu politiku trhu práce a zdroje švajčiarskeho finančného mechanizmu.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

v eurách

2009 S

2010S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 247 792 858

1 299 624 058

1 882 739 259

1 725 984 513

2 126 190 949

2 144 931 486

2 588 260 137

Cestná a žel. infraštruktúra

1 191 492 982

1 242 708 372

1 572 543 529

1 478 992 406

1 871 728 698

1 949 988 820

2 385 376 792

Letecká doprava

9 058 644

6 435 032

5 500 000

10 250 400

1 000 000

Podpora bývania

4 040 994

159 251 033

159 077 070

157 404 000

108 754 000

115 354 000

OP Tech. pomoc

23 011 028

7 471 900

13 219 557

12 163 602

12 098 330

Cestovný ruch

118 480

56 336 673

3 120 273

7 162 978

10 019 684

11 835 880

Ostatné činnosti

47 241 232

46 321 180

66 096 996

71 822 470

66 425 316

63 005 380

62 595 135

Kapitola Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR má v roku 2012 k dispozícií výdavky vo výške 2,13 mld. eur a ich použitie je podrobnejšie rozobrané pri jednotlivých oblastiach.

Cestná a železničná infraštruktúra

V rozpočte verejnej správy nebolo doposiaľ nikdy v histórii na cestnú a železničnú infraštruktúru rozpočtovaných toľko finančných prostriedkov ako na roky 2012, 2013 a 2014.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Prostriedky ŠR

834 493 044

811 205 754

910 979 907

990 680 048

962 395 016

1 084 862 501

1 321 401 488

Prostriedky EÚ

289 557 295

364 920 230

542 995 224

393 705 817

746 810 421

725 765 569

903 573 792

Spolufinancovanie

67 442 643

66 582 388

118 568 398

94 606 935

162 523 261

139 360 750

160 401 512

Spolu

1 191 492 982

1 242 708 372

1 572 543 529

1 478 992 800

1 871 728 698

1 949 988 820

2 385 376 792

Prostriedky EÚ TEN-T mimoroz.

2 900 693

1 267 358

681 700

2 227 480

2 224 545

600 000

Vlastné zdroje NDS na cest. inf.

84 577 229

14 096 000

57 550 335

57 816 764

125 785 211

97 912 687

106 770 337

Celkom zdroje

1 278 970 904

1 258 071 730

1 630 093 864

1 537 491 264

1 999 741 389

2 050 126 052

2 492 747 129

Na cestnú a železničnú infraštruktúru spolu s vlastnými zdrojmi Národnej diaľničnej spoločnosti (ďalej len „NDS“) na investície a údržbu sú k dispozícii 2,00 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 22,7 %, teda o 370 mil. eur. Tento nárast spolu s výrazným znížením cien, ktoré sa v súčasnosti dosahuje pri výberových konaniach na dodávateľov pri výstavbe ciest a železníc, dokáže zabezpečiť zrýchlenie výstavby v tomto sektore. Súčasne sa predpokladá, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa skončí každoročné zadlžovanie železničných spoločností.

V kapitole MDVRR SR bez mimorozpočtových prostriedkov EÚ na TEN-T projekty sú rozpočtované výdavky v sume 1,87 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje nárast o 19,0 %, čo činí 299 mil. eur.

Výdavky zo zdrojov EÚ v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú vyššie o 37,5 %, t. j. o 204 mil. eur a zo spolufinancovania vyššie o 37,1 %, teda o 44,0 mil. eur.

Z prostriedkov štátneho rozpočtu sú rozpočtované výdavky v sume 962 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 5,64 %, t. j. o 51,4 mil. eur.

Ďalším zdrojom sú mimorozpočtové prostriedky EÚ na TEN-T projekty vo výške 2,23 mil. eur.

Z vlastných zdrojov NDS určených na výstavbu, údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest sa v roku 2012 predpokladá čerpať čiastka 126 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 68,2 mil. eur, t. j. o 119 %.

OP Doprava

OPD investície spolu, v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

NDS výstavba

369 215 863

258 474 378

316 103 346

143 557 334

439 577 096

691 310 827

607 618 720

Prostriedky EÚ

235 592 552

180 214 494

136 581 150

78 260 790

259 000 850

355 029 299

297 053 241

Spolufinanc. ŠR

50 347 479

32 563 723

24 111 773

13 936 201

47 059 515

64 117 189

53 430 573

ŠR mimo spolufin.

83 275 832

45 696 161

155 410 423

51 360 343

133 516 731

272 164 339

257 134 906

SSC výstavba

2 168 851

23 462 396

188 903 804

115 935 600

206 251 800

93 361 400

64 480 000

Prostriedky EÚ

1 445 000

14 704 038

161 348 420

90 301 263

166 890 904

75 861 650

51 353 498

Spolufin.ŠR

255 000

2 594 830

27 555 384

15 935 517

29 451 336

13 387 350

9 062 382

ŠR mimo spolufin.

468 851

6 163 528

9 698 820

9 909 560

4 112 400

4 064 120

ŽSR výstavba

96 960 630

199 806 382

309 449 581

288 038 044

364 775 495

406 084 472

354 169 011

Prostriedky EÚ

38 670 864

157 806 537

217 445 862

189 579 309

276 743 341

274 874 620

165 867 053

Spolufin.ŠR

7 136 353

27 844 851

38 363 582

33 455 137

48 837 084

48 506 211

29 208 557

ŠR mimo spolufin.

51 153 413

14 154 994

53 640 137

65 003 598

39 195 070

82 703 641

159 093 401

ŽSSK investície

17 631 164

3 465 320

55 239 584

60 724 000

71 350 652

23 850 000

Prostriedky EÚ

8 815 582

1 732 660

27 619 792

30 362 000

35 675 326

11 925 000

Spolufin. ŠR (50%)

8 815 582

1 732 660

27 619 792

30 362 000

35 675 326

11 925 000

Tech. pomoc spolu

5 921 526

12 308 825

917 867

6 120 535

10 000 000

9 500 000

8 000 000

Prostriedky EÚ

5 033 297

10 462 501

5 202 455

8 500 000

8 075 000

6 800 000

Spolufin. ŠR

888 229

1 846 324

917 867

918 080

1 500 000

1 425 000

1 200 000

Zdroje z 3. PO

650 000 000

Prostriedky EÚ

382 500 000

Spolufin. ŠR

67 500 000

ŠR mimo spolufin.

200 000 000

OPD invest. spolu

491 898 034

497 517 301

870 614 182

614 375 513

1 091 955 043

1 224 106 699

1 684 267 731

Prostriedky EÚ

289 557 295

364 920 230

542 995 224

393 705 817

746 810 421

725 765 569

903 573 792

Spolufinancovanie ŠR

67 442 643

66 582 388

118 568 398

94 606 935

162 523 261

139 360 750

160 401 512

ŠR mimo spolufin.

134 898 096

66 014 683

209 050 560

126 062 761

182 621 361

358 980 380

620 292 427

Na OP Doprava sa v roku 2012 rozpočtujú výdavky v sume 1,09 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 25,4 %, t. j. o 221 mil. eur z dôvodu nárastu výdavkov zo zdrojov EÚ a spolufinancovania a prostriedkov štátneho rozpočtu nevyhnutných k zabezpečeniu plynulého čerpania EÚ prostriedkov. Uvedený výrazný nárast výdavkov súvisí so zámerom vlády SR výstavbu ciest a diaľnic ako aj železničnú infraštruktúru financovať predovšetkým z prostriedkov EÚ 2. programového obdobia a od roku 2014 aj z prostriedkov EÚ 3. programového obdobia.

TEN-T projekty ŽSR

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

5 801 386

2 534 716

11 000 456

16 814 960

16 809 090

8 920 000

Prostriedky EÚ TEN-T (mimorozpočtové)

2 900 693

1 267 358

681 700

2 227 480

2 224 545

600 000

ŠR na spolufin. k TEN-T (50 %)

2 900 693

1 267 358

570 490

2 227 480

2 224 545

600 000

Štátna dotácia mimo spolufin. TEN-T

9 748 266

12 360 000

7 720 000

Na TEN-T projekty ŽSR sa rozpočtujú výdavky v sume 16,8 mil. eur v nadväznosti na zámer vlády SR financovať výstavbu železničnej infraštruktúry predovšetkým z prostriedkov EÚ fondov. Výdavkami na TEN-T projekty sa realizuje príprava projektov železničnej infraštruktúry financovaných zo zdrojov EÚ ako sú štúdie a predprojektová dokumentácia. V schválenom rozpočte roku 2011 sa na uvedený účel finančné prostriedky nerozpočtovali.

Investície NDS a Slovenskej správy ciest mimo OP Doprava

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

349 749 711

279 352 764

131 942 856

105 067 765

166 514 211

101 561 687

97 064 337

NDS výdavky zo ŠR mimo OPD

186 342 622

224 302 920

60 000 000

36 314 391

41 400 000

31 400 000

NDS investície z vlastných zdrojov

69 071 517

8 540 000

28 790 763

86 114 211

55 161 687

60 664 337

SSC výdavky zo ŠR mimo OPD

63 617 458

33 752 761

43 152 093

39 962 611

39 000 000

5 000 000

ŽSSK výdavky zo ŠR*

30 718 114

12 757 083

*Výdavky na rekonštrukciu, modernizáciu a nákup nových koľajových vozidiel

Na investície realizované NDS a Slovenskou správou ciest (ďalej len „SSC“) mimo OPD vrátane vlastných zdrojov NDS sú k dispozícií výdavky v sume 167 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje nárast o 26,2 %, t. j. o 34,6 mil. eur, z toho výdavky štátneho rozpočtu sú nižšie o 22,1 %, t. j. o 22,8 mil. eur. Prostriedky na investície z vlastných zdrojov NDS sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 vyššie o 199 %, čo predstavuje nárast o 57,3 mil. eur. Pri NDS a SSC sa na rok 2012 rozpočtujú aj výdavky na dostavbu rozostavaných stavieb zazmluvnených pred rokom 2011.

Údržba a opravy ciest a diaľnic

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

NDS a SSC opravy a údržba spolu

107 239 139

88 007 611

94 233 896

109 315 942

112 561 942

116 416 942

NDS - opravy a údržba zo ŠR

29 044 679

42 029 003

27 745 803

28 334 000

28 500 000

29 000 000

SSC - opravy a údržba a prev. výd. SSC zo ŠR

62 688 748

40 422 608

37 462 092

41 310 942

NDS - opravy a údržba z vlastných zdrojov

15 505 712

5 556 000

29 026 001

39 671 000

42 751 000

46 106 000

Na údržbu a opravy ciest a diaľnic vrátane vlastných zdrojov NDS sú k dispozícií výdavky vo výške 109 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 16,0 %, t. j. o 15,1 mil. eur, z toho výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie o 6,80 %, t. j. o 4,44 mil. eur. Uvedené zvýšenie výdavkov poukazuje na skutočnosť, že vláda SR venuje náležitú pozornosť nielen výstavbe ciest a diaľnic, ale aj zabezpečeniu ich údržby a opráv a vyčleňuje na uvedenú oblasť viac finančných prostriedkov ako doposiaľ.

Zmluva so ŽSR a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú

dopravu

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

315 342 229

336 918 007

268 870 743

404 498 108

475 000 000

465 000 000

455 000 000

ŽSR - zmluva o prevadz. želez. inf.

136 095 067

164 309 899

119 498 108

199 498 108

270 000 000

260 000 000

250 000 000

Zmluvy o dop. služ. vo ver záujme

179 247 162

172 608 108

149 372 635

205 000 000

Na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR a zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu sú rozpočtované výdavky v sume 475 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 76,7 %, t. j. o 206 mil. eur. Z uvedenej čiastky sú pre ŽSR na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry rozpočtované výdavky v sume 270 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje nárast o 150 mil. eur, a na zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu sú rozpočtované výdavky v sume 205 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 37,2 %, t. j. o 55,6 mil. eur. Uvedeným zvýšením výdavkov sa vytvárajú podmienky na stabilizáciu v železničnej doprave s tým, že od roku 2012 si bude štát plniť všetky svoje záväzky voči železničným spoločnostiam, a preto sa neočakávajú straty ŽSR a ZSSK.

Výstavba nadradenej cestnej siete a platba za dostupnosť

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

8 940 405

53 741 331

264 698 616

308 315 526

140 141 233

130 086 634

131 078 119

Platba za dostupnosť

24 698 616

25 329 916

100 641 233

130 086 634

131 078 119

DPH

150 000 000

169 300 000

38 000 000

Príprava a ukonč. PPP projektov

8 940 405

53 741 331

90 000 000

113 685 610

1 500 000

V roku 2012 sa rozpočtujú výdavky na platbu za dostupnosť pre 2. balík PPP projektu cesty R1 v sume 101 mil. eur, na úhradu DPH 38,0 mil. eur a na prípravu a ukončenie PPP projektov 1,50 mil. eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú výdavky na realizáciu PPP projektov aj napriek zvýšeniu výdavkov na platbu za dostupnosť nižšie o 47,1 %, t. j. o 125 mil. eur, z dôvodu zníženia výdavkov na úhradu DPH a na prípravu PPP projektov. DPH je jednorazová platba splatná pri ukončení stavebných prác, ktoré sa predpokladajú ukončiť čiastočne koncom roku 2011 a čiastočne v roku 2012.

V roku 2012 sa dokončí PPP projekt cesty R1 a od roku 2013 bude hradená platba za jej dostupnosť v plnej výške. Celková platba za dostupnosť PPP projektu cesty R1 počas celej doby trvania do roku 2041 bude predstavovať čiastku 3,92 mld. eur.

Hospodárenie NDS

Finančný plán NDS je zostavený na predpoklade stabilnej úrovne jej zadlženia. Zadlženosť NDS na konci roku 2014 bude dosahovať rovnakú úroveň ako na konci roku 2010, t. j. 446 mil. eur. Druhým predpokladom je presun časti splátok za výstavbu systému elektronického mýta z rokov 2012 a 2013 na ďalšie roky.

NDS vlastné zdroje a ich použitie, v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Celkové vlastné zdroje - bez transferu zo ŠR

161 417 229

192 322 000

242 692 701

313 288 000

293 217 857

305 937 538

z toho: diaľničné nálepky

86 743 849

33 865 000

46 925 000

49 271 000

51 734 000

54 321 000

mýto

140 946 000

152 546 000

182 800 000

186 456 000

190 185 120

investičné úvery

62 623 380

iné vlastné zdroje

12 050 000

17 511 000

31 929 701

6 717 000

6 885 000

6 672 000

financovanie cez nové úvery

11 292 000

74 500 000

48 142 857

54 759 418

Celkové použ. zdrojov - bez transferu zo ŠR

161 417 418

192 322 189

242 692 701

313 288 000

293 217 858

305 937 537

z toho: investície do príp. a výstavby D a RC

69 071 517

8 540 000

28 790 763

86 114 211

55 161 687

60 664 337

opravy a údržba D a RC

15 505 712

5 556 000

29 026 001

39 671 000

42 751 000

46 106 000

náklady na ETC (mýto)

106 877 000

105 504 916

89 433 451

94 661 883

90 466 233

diaľ. nál. – prov. z predaja, nákl. na výr.

4 461 327

2 031 889

3 060 166

3 213 174

3 373 833

3 542 524

ostatné režijné náklady

18 324 673

21 008 111

26 000 000

úroky

16 877 000

11 132 000

13 133 666

20 386 975

23 449 409

24 460 846

splátka istiny úverov

37 177 189

48 469 189

47 820 046

54 697 597

Celkový objem cudzích zdrojov NDS

483 303 459

446 126 270

420 241 081

446 271 892

446 594 703

446 656 524

Vlastné zdroje NDS sa v roku 2012 predpokladajú dosiahnuť v sume 313 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje nárast o 29,1 %, t. j. o 70,6 mil. eur. Tieto príjmy sú z diaľničných nálepiek, mýta, investičných úverov, nájmov a výnosov za služby.

Uvedené zdroje sa použijú na investície do prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ich údržbu a opravy, na úhradu nákladov za mýto, náklady súvisiace s výrobou a predajom diaľničných nálepiek, na splátky investičného úveru a na ostatné režijné náklady.

Mýto

Systém elektronického mýta mal priniesť viac zdrojov na výstavbu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest. Jeho skutočným výsledkom je však dodatočné bremeno pre verejné financie, ktoré len výrazne znižuje zdroje na budovanie infraštruktúry. Z pohľadu verejných financií je existencia systému elektronického mýta jednoznačným negatívom.

Efektívnosť mýta v eurách

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Rozdiel

-91 809 849

-86 038 916

-89 426 534

-48 155 443

-55 382 584

-52 813 105

Príjem z mýta

140 946 000

152 546 000

182 800 000

186 456 000

190 185 120

Dopady súvisiace s mýtom, z toho:

-232 755 849

-238 584 916

-241 972 534

-230 955 443

-241 838 584

-242 998 225

Platba za mýtny systém

-106 877 000

-105 504 916

-89 433 451

-94 661 883

-90 466 233

Výpadok príjmov z diaľničných nálepiek

-52 878 849

-43 280 000

-56 759 618

-59 023 992

-61 378 701

-63 216 992

Výpadok spotrebnej dane

-73 000 000

-89 800 000

-79 708 000

-82 498 000

-85 798 000

-89 315 000

Celkový výpadok rozpočtových zdrojov zo zavedenia mýta predstavuje v roku 2012 sumu 48,2 mil. eur. Príjem z mýta sa síce na rok 2012 predpokladá vo výške 183 mil. eur, ale na druhej strane predstavujú negatívne dopady celkovú čiastku 231 mil. eur. Tieto negatívne dopady sú spôsobené potrebou platiť za vybudovanie a prevádzku mýta sumu 89,4 mil. eur, zároveň štát prichádza o výnosy z diaľničných nálepiek od nákladných áut, ktoré by ročne predstavovali približne 59 mil. eur a okrem toho predchádzajúca vláda schválila ako kompenzáciu po zavedení elektronického mýta zníženie spotrebnej dane na naftu, čím znížila príjmy štátneho rozpočtu z tejto dane ročne o 82 mil. eur.

Letecká doprava

v eurách

2009 S

2010 S

2011 N

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu

9 058 644

6 435 032

5 500 000

10 250 400

1 000 000

Zdroje ŠR

8 661 996

6 435 032

5 500 000

10 250 400

1 000 000

Zdroj EÚ

313 143

Zdroj spolufinancovanie

83 505

V oblasti leteckej dopravy sú výdavky v roku 2012 rozpočtované vo výške 10,3 mil. eur a sú smerované najmä na zabezpečenie poskytovania služieb súvisiacich s odletmi a pristátiami lietadiel pri vykonávaní letov, ktoré sú oslobodené od odplát za pristátia a odplát za používanie letiska. Uvedené výdavky sú smerované pre letiská v

Bratislave, Košiciach, Poprade, Sliači, Piešťanoch a v Žiline. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú výdavky vyššie o 86,4 %, t, j. 4,75 mil. eur.

Podpora rozvoja bývania

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu dotácie

122 274 041

105 438 073

104 347 033

104 173 070

102 500 000

53 850 000

60 450 000

Výst. a obn. byt. fondu (dotácie)

56 927 351

40 356 180

35 000 000

35 016 939

25 000 000

Náhradné nájomné byty

7 000 000

13 550 000

19 050 000

Štát. prémia v staveb. sporení

43 624 145

41 614 051

43 347 033

43 156 131

43 000 000

9 300 000

6 400 000

Bonifikácia k hypotek. úverom

21 722 545

23 467 842

26 000 000

27 500 000

31 000 000

35 000 000

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR

Na podporu rozvoja bývania cez dotácie sa v roku 2012 rozpočtujú výdavky zo štátneho rozpočtu v sume 103 mil. eur. Výdavky v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú nižšie o 1,77 %, t. j. o 1,85 mil. eur, v nadväznosti na zníženie výdavkov na výstavbu a obnovu bytového fondu. Výdavky v sume 7 mil. eur sú v nadväznosti na zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom od roku 2012 určené na dotácie obciam na obstaranie náhradných nájomných bytov za reštituované byty. Okrem toho sa v rámci podpory rozvoja bývania rozpočtujú výdavky na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu vo výške 43,0 mil. eur a na štátny príspevok k hypotekárnym úverom v čiastke 27,5 mil. eur. Vo výdavkoch na štátnu prémiu je zohľadnená legislatívna úprava zákona o stavebnom sporení.

Z čiastky 27,5 mil. eur na štátny príspevok k hypotekárnym úverom je rozpočtovaných 15,5 mil. eur na príspevok pre mladých, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 predstavuje zvýšenie o 3,77 mil. eur a na ostatné príspevky k hypotekárnym úverom je rozpočtovaných 12,0 mil. eur.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Zdroje ŠFRB

225 200 421

152 011 692

149 134 896

154 603 042

157 166 055

159 717 506

164 350 879

Transfer zo ŠR

137 962 200

54 904 000

Vlastné príjmy

87 238 221

97 107 692

94 230 896

99 699 042

102 262 055

104 813 506

109 449 879

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR

Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má ŠFRB, ktorého celkové zdroje v roku 2012 predstavujú čiastku 157 mil. eur, čo je nárast o 5,39 % v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011. Príjmy zo štátneho rozpočtu sú v sume 54,9 mil. eur a vlastné príjmy fondu (najmä príjmy zo splácania v minulosti poskytnutých úverov a z úrokov) predstavujú 102 mil. eur.

Podpora cestovného ruchu

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu zdroje

56 336 673

3 120 273

7 162 978

10 019 684

11 835 880

Zdroje ŠR

2 706 918

3 120 273

7 162 978

10 019 684

11 835 880

Zdroj EÚ

45 616 971

Zdroj spolufinancovanie

8 012 784

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MH SR

Výdavky na podporu cestovného ruchu sa na rok 2012 rozpočtujú v sume 7,16 mil. eur a sú určené pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch a na novelu zákona č. 91/2010 Z. z. o cestovnom ruchu. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 ide o výrazné zníženie, pretože výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania sa už rozpočtujú v kapitole MH SR.

Výdavky zo zdrojov štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú vyššie o 165 %, t. j. o 4,46 mil. eur. Zvýšenie je spôsobené nárastom výdavkov pre SACR, ktoré nebude mať príjmy z refundácií EÚ fondov z 1. programového obdobia a zabezpečením výdavkov v súvislosti s vyššie uvedenou novelou zákona o cestovnom ruchu.

OP Technická pomoc

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

OP Technická pomoc

10 570 248

5 614 548

23 011 028

7 471 900

13 219 557

12 163 602

12 098 330

Zdroje EÚ

8 697 169

4 435 581

18 923 393

4 550 600

10 799 176

9 899 499

9 891 795

Zdroje spolufinancovanie

1 873 079

1 178 967

4 087 635

2 921 300

2 420 381

2 264 103

2 206 535

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR

Na OP technická pomoc sú rozpočtované výdavky vo výške 13,3 mil. eur zo zdrojov EÚ a spolufinancovania a v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú nižšie o 42,6 %, čo predstavuje 9,79 mil. eur. Tieto finančné prostriedky predstavujú zdroje na technickú pomoc pre všetky rozpočtové kapitoly disponujúce prostriedkami zo štrukturálnych fondov. Sú smerované do oblastí monitorovania, pracovných a koordinačných skupín, výborov a komisií, posilnenia administratívnych kapacít a na podporu riadenia pomoci, informačných systémov pre oblasť riadenia a implementácie regionálnej politiky SR, finančného riadenia, kontroly a auditu, podpory zavádzania inovatívnych nástrojov.

Administratíva

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Spolu ostatné činnosti

47 241 232

46 321 180

66 096 996

71 822 470

66 425 316

63 005 380

62 595 135

Tvorba a implementácia politík

43 965 657

42 901 494

62 238 688

67 804 812

62 441 129

59 021 193

58 610 948

Civilné a núdzové plánovanie

14 013

15 079

24 497

24 842

22 272

Podpora obrany

1 257 595

1 303 557

1 327 756

1 419 188

1 327 756

Hospodárská mobilizácia

1 403 032

1 520 469

1 924 000

1 827 800

Ľudské zdroje

44 689

Príspevky SR do MO

556 246

580 581

582 055

649 628

582 055

Vodná doprava

223 304

Protidrogová politika

1 000

Výdavky na ostatné činnosti sa v roku 2012 navrhujú v sume 66,4 mil. eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú vyššie o 0,5 %, t. j. o 328 tis. eur, pričom v tvorbe a implementácií politík sa rozpočtujú aj výdavky súvisiace s administráciou cestovného ruchu, ktoré v schválenom rozpočte roku 2011 boli rozpočtované na programe rozvoj cestovného ruchu v sume 844 tis. eur, výdavky súvisiace s činnosťou splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros v sume 565 tis. eur delimitované z MŽP SR a výdavky na poradenské služby v sume 4,05 mil. eur, a zároveň sa znížili jednorazové výdavky na zavádzanie digitálneho vysielania v SR o sumu 6,16 mil. eur. V uvedenej oblasti sa rozpočtujú aj výdavky na programe vodná doprava a medzirezortnom podprograme protidrogová politika, na ktorých v schválenom rozpočte roku 2011 výdavky neboli rozpočtované.

Na podprogramy, ktoré rozpočtová kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu sa rozpočtujú výdavky v sume 3,76 mil. eur. Uvedené výdavky sú určené pre podprogramy Civilné núdzové plánovanie, Dopravná a telekomunikačná podpora,

Hospodárska mobilizácia, Príspevky SR do medzinárodných organizácií a Protidrogová politika.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Tvorba a implementácia politík spolu

43 965 657

42 901 494

62 238 688

67 804 812

62 441 129

59 021 193

58 610 948

Ústredný orgán MDVRR SR

19 739 471

19 598 092

25 298 017

26 864 141

27 053 037

27 090 361

27 100 116

Poradenské služby (CARGO, Letisko BA)

4 050 000

600 000

180 000

Útvar splnomocnenca vlády SR pre SVD G-N

565 496

Úrad pre reguláciu železničnej dopravy

1 455 205

1 552 504

1 437 521

1 424 077

Telekomunikačný úrad SR

4 880 676

5 141 020

4 786 318

4 727 308

Letecký úrad

3 120 428

3 447 294

2 211 099

2 172 598

Poštový regulačný úrad

531 838

716 333

380 584

690 855

683 595

Štátna plavebná správa

1 930 159

1 690 291

1 521 371

1 365 805

Úrad verejného zdravotníctva MDVRR SR

955 601

1 008 756

951 362

941 022

Železničná polícia

3 579 643

KÚ v cestnej doprave

6 586 224

7 150 598

6 108 711

5 751 296

KÚ v stavebníctve

236 271

3 646 738

3 870 678

Slovenská stavebná inšpekcia

135 143

472 135

464 367

PO URBION

33 431

180 532

Prenes. výkon ŠS v cest. doprave a staveb.

268 212

1 451 208

6 492 665

Zavádzanie digitálneho vysielania v SR

6 459 000

10 459 000

298 745

Podpora integrov. siete reg.rozvoj. agentúr

161 785

832 634

Podpora na projekty Euroregiónov

277 544

Program podpory územ. rozvoja obcí a miest

180 000

Veda a výskum

918 200

578 768

1 002 457

1 102 470

Výdavky na tvorbu a implementáciu politík sú určené na zabezpečenie financovania úloh samotného úradu MDVRR SR, pre organizácie ministerstva dopravy a tiež na prenesený výkon štátnej správy. Výdavky v roku 2012 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2011 sú vyššie o 0,33 %, čo predstavuje nárast o 202 tis. eur.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 814 743 722

2 023 666 999

2 009 192 040

2 010 483 025

1 961 535 670

1 988 975 922

2 027 727 156

Sociálna inklúzia

1 479 660 471

1 636 553 776

1 722 022 547

1 708 132 711

1 681 539 022

1 720 688 555

1 775 236 719

Politika zamestnanosti

186 504 774

235 521 490

154 711 622

169 671 795

144 371 882

131 448 871

114 409 228

Inštitucionálna podpora

148 578 477

151 591 733

132 457 871

132 678 519

135 624 766

136 838 496

138 081 209

Celkové výdavky kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVR SR“) sa na rok 2012 navrhujú v sume 1,96 mld. eur a oproti schválenému rozpočtu roku 2011 klesajú o 47,7 mil. eur, t. j. o 2,37 %. Najvýraznejší podiel na uvedenom medziročnom poklese má zníženie výdavkov v oblasti sociálnej inklúzie, a to zohľadnením pripravovanej legislatívnej zmeny – zavedenia príjmu na tzv. „superhrubú úroveň“, v rámci ktorej sa sadzba poistného na sociálne poistenie plateného štátom za zákonom ustanovený okruh osôb určuje vo výške 19 % z vymeriavacieho základu, čo predstavuje zníženie oproti schválenému rozpočtu roka 2011 o 39,4 mil. eur. Zároveň dochádza k zníženiu výdavkov štátneho rozpočtu v nadväznosti na prognózovanú mieru evidovanej nezamestnanosti, ktorá má v roku 2012 klesnúť o 0,5 %.

Financovanie jednotlivých oblastí kapitoly je nasledovné.

Sociálna inklúzia

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Sociálna inklúzia zdroje spolu

1 479 660 471

1 636 553 776

1 722 022 547

1 708 132 711

1 681 539 022

1 720 688 555

1 775 236 719

EÚ zdroje + spolufinancovanie

5 741 130

17 790 950

34 139 392

35 089 157

33 369 014

39 543 327

44 558 079

Iné zdroje

534 860

225 980

Sociálna inklúzia (zdroj 111), v tom:

1 473 384 481

1 618 762 826

1 687 883 155

1 672 817 574

1 648 170 008

1 681 145 228

1 730 678 640

pomoc v hmotnej núdzi

248 824 484

300 888 171

301 915 583

304 364 060

302 994 504

302 521 630

301 577 640

podpora rodiny

623 805 823

703 966 700

732 811 396

728 079 580

735 949 417

750 589 545

770 562 440

poistné platené štátom

235 841 512

221 083 980

231 517 695

234 154 185

192 155 903

201 119 515

213 348 002

kompenzácia sociálnych dôsledkov ŤZP

184 598 380

207 062 411

227 912 467

219 873 335

226 637 289

234 257 393

249 753 807

iniciatívy v oblasti sociálnej inklúzie

4 409 634

5 057 869

4 152 270

4 077 495

4 081 793

4 086 220

starostlivosť o ohrozené deti

71 710 915

72 373 541

75 795 744

74 290 647

75 921 725

76 673 119

77 187 579

nesystémové dávky sociálneho poistenia

40 434 565

43 488 266

45 400 000

44 525 497

45 433 675

46 902 233

49 162 952

vianočný príspevok

63 759 168

64 841 888

68 378 000

63 378 000

65 000 000

V roku 2012 sa v rámci výdavkov na sociálnu inklúziu budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotačné programy pre deti z nízkopríjmových skupín, dávky na podporu rodiny (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok), peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, vianočný príspevok dôchodcom a ďalšie dávky sociálnej pomoci a podpory.

Rozpočtovaný objem výdavkov reaguje na vývoj počtu poberateľov a zohľadňuje makroekonomické ukazovatele tak, aby bola umožnená úprava povinne valorizovaných dávok v zákonnej výške, na rok 2012 o index, ktorým sa k 1. júlu 2011 upravili sumy životného minima, t. j. o 2,4 %, na roky 2013 a 2014 sa uvažuje s koeficientom vo výške 2,5 %.

Zároveň sa zohľadňujú vplyvy vyplývajúce z komplexného riešenia reformy daňovo-odvodového systému.

Na rok 2012 sa zo štátneho rozpočtu pre oblasť sociálnej inklúzie rozpočtuje celkovo suma 1,65 mld. eur, čo je oproti roku 2011 pokles o 2,35 %.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Pomoc v hmotnej núdzi

248 824 484

300 888 171

301 915 583

304 364 060

302 994 504

302 521 630

301 577 640

Dávka v hmotnej núdzi

232 457 891

280 535 047

278 374 735

278 096 191

276 984 962

276 357 997

275 311 188

Dotácia na výkon osobitného príjemcu

100 314

124 025

127 954

125 570

124 200

131 100

138 000

Dotácia na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi

9 076 267

10 918 833

13 619 257

15 698 047

14 920 871

14 887 097

14 830 707

Dotácia na školské potreby pre dieťa v HN

2 361 413

2 708 585

2 812 968

2 826 141

2 805 000

2 772 000

2 739 000

Náhradné výživné

4 828 599

6 601 681

6 980 669

7 618 111

8 159 471

8 373 436

8 558 745

Na pomoc v hmotnej núdzi sa v roku 2012 rozpočtuje 303 mil. eur, t. j. o 0,36 % viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2011.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

ø počet poberateľov dávky v HN

164 707

189 653

187 815

189 505

188 855

188 427

187 714

ø výška dávky v eurách

117,6

123,3

123,5

122,3

122,2

V roku 2012 sa na dávku v hmotnej núdzi uvažuje so sumou nižšou o 0,50 % v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2011, pretože sa predpokladá znížený počet poberateľov o 1 040 osôb v dôsledku zlepšenia sociálno-ekonomického prostredia a nepristupuje sa k septembrovej valorizácii dávky, nie je tu zákonná povinnosť ju valorizovať.

Výdavky na dotácie pre deti reagujú na zmenu v štruktúre poberateľov, v systéme poberateľov dávok v hmotnej núdzi pribúdajú rodiny s deťmi na úkor jednotlivcov, resp. bezdetných dvojíc.

Rast výdavkov v oblasti náhradného výživného je ovplyvnený skutočnosťou, že z dôvodu straty zamestnania pribúda počet osôb, ktoré nie sú schopné plniť si zákonom stanovenú povinnosť. Pri náhradnom výživnom je zohľadnený koeficient nárastu životného minima a podobne ako pri dotácii na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi je zohľadnený doterajší vývoj v čerpaní v roku 2011.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Podpora rodiny v rámci verejných financií

950 185 305

1 037 208 081

1 094 174 712

1 083 698 472

1 109 990 661

1 136 216 452

1 171 462 269

Podpora rodiny zo štátneho rozpočtu

623 805 823

703 966 700

732 811 396

728 079 580

735 949 417

750 589 545

770 562 440

Prídavok na dieťa

309 185 260

319 095 259

321 853 534

314 521 681

320 232 793

326 979 450

334 032 939

Rodičovský príspevok

269 590 890

334 484 755

357 189 506

359 838 437

361 300 879

368 613 059

380 797 321

Ostatné príspevky na podporu rodiny

45 029 673

48 051 293

50 876 956

50 828 062

51 285 755

51 748 106

52 215 158

Príspevok na starostlivosť o dieťa

2 335 393

2 891 400

3 129 990

3 248 930

3 517 022

Iné nástroje podpory rodiny

326 379 482

333 241 381

361 363 316

355 618 892

374 041 244

385 626 907

400 899 829

Materské - platené zo Sociálnej poisťovne

67 933 273

76 649 938

110 202 332

101 154 499

108 125 438

111 288 307

117 211 675

Daňový bonus ( na hotovostnom princípe)

258 446 209

256 591 443

251 160 984

254 464 393

265 915 806

274 338 600

283 688 154

Celková podpora rodiny predstavuje výdavky v sume 1,11 mld. eur, čo oproti porovnateľnej základni schválenej na rok 2011 predstavuje nárast v sume 15,8 mil. eur, t. j. o 1,45 %. Prevažnú časť výdavkov na podporu rodiny predstavuje prídavok na dieťa a rodičovský príspevok.

Podpora rodiny z verejných zdrojov je zabezpečovaná aj daňovým bonusom, prostredníctvom ktorého získajú rodiny 266 mil. eur a materským v sume 108 mil. eur.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

prídavok na dieťa - počet detí

1 210 588

1 195 223

1 177 900

1 189 379

1 184 379

1 179 879

1 175 879

ø výška dávky v eurách

21,3

22,2

22,8

22,0

22,5

23,1

23,7

Na prídavok na dieťa sa v roku 2012 rozpočtuje 320 mil. eur, t. j. o 0,50 % menej v porovnaní so schválením rozpočtom na rok 2011, pričom sa zohľadňuje predpokladaný pokles počtu detí a valorizácia dávky vo väzbe na životné minimum, teda o 2,4 %.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

ø počet poberateľov rodičovského príspevku

135 374

136 978

138 250

138 353

136 882

137 250

135 088

ø výška dávky v eurách

166,0

203,5

215,3

216,7

220,0

223,8

234,9

Na rodičovský príspevok sa v roku 2012 rozpočtuje 361 mil. eur, t. j. o 1,15 % viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2011, zohľadňujúc ukončenie poberania rodičovského príspevku v priebehu roka 2012 v zvýšenej sume 256 eur a prechod na jednotnú sumu, ktorá po zohľadnení povinnej valorizácie dávky vo väzbe na životné minimum bude vo výške 194,70 eur mesačne.

V rozpočtovanej sume sa uvažuje aj s doplatkami, ktorých výška predstavuje sumár rozdielov medzi stanovenou sumou rodičovského príplatku a sumou materského alebo obdobnej dávky ako materské, ktoré sa oprávnenej osobe vyplácajú v členskom štáte.

Poistné platené štátom sa na rok 2012 navrhuje znížiť v porovnaní s rokom 2011 o 39,4 mil. eur, t. j. o 17,0 %.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

poistné platené štátom (v eur)

235 841 512

221 083 980

230 971 894

234 154 185

192 155 903

201 119 515

213 348 002

počet poistencov

180 929

167 106

171 800

174 085

173 395

175 663

176 812

Prihliada sa na vplyvy vyplývajúce z komplexného riešenia reformy daňovo-odvodového systému. Na sociálne poistenie platené štátom sa zavádza sadzba 19 % z upravených hrubých miezd namiesto sadzby 26 % z aktuálne stanovených vymeriavacích základov.

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

kompenzácia sociálnych dôsledkov ŤZP

184 598 380

207 062 411

227 912 467

219 873 335

226 637 289

234 257 393

249 753 807

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú na rok 2012 rozpočtované v sume 227 mil. eur, čo je o 0,56 % nižšie oproti schválenému rozpočtu na rok 2011. Zohľadňuje sa vývoj čerpania jednotlivých dávok (podľa platného právneho vzťahu je dávok 16) v priebehu roka 2011 a nová legislatíva, ktorou sa na rok 2012 oproti schválenému rozpočtu na rok 2011 medziiným navrhuje zvýšiť ochranu fyzickej osoby s ťažkým životným postihnutím pri peňažnom príspevku na opatrovanie z 1,3 násobku na 1,4 násobok sumy životného minima s dopadom v sume 6,76 mil. eur, či pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima s dopadom v sume 365 tis. eur.

Obdobne ako v roku 2011 sa na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie poberateľov dôchodkových dávok rozpočtuje v roku 2012 vianočný príspevok dôchodcom v sume 65,0 mil. eur.

Politika zamestnanosti

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Ľudské zdroje

186 504 774

235 521 490

154 711 622

169 671 795

144 371 882

131 448 871

114 409 228

EÚ zdroje a spolufinancovanie

144 689 613

142 599 631

126 159 698

141 259 648

135 623 164

125 238 129

109 225 306

Iné zdroje

344 614

275 505

Ľudské zdroje zo štátneho rozpočtu

41 470 547

92 921 859

28 551 924

28 136 642

8 748 718

6 210 742

5 183 922

národné programy

22 121 117

21 762 802

12 273 639

13 182 826

2 282 335

2 297 496

2 313 111

individuálna štátna pomoc

16 389 637

13 268 009

11 730 852

5 918 950

3 360 430

2 312 451

Výdavky v tejto oblasti slúžia na podporu politiky zamestnanosti, financovanie nástrojov aktívnej politiky trhu práce ako i na investičné stimuly pre investorov v podobe príspevku na novovytvorené pracovné miesta a vzdelávanie.

Na rok 2012 sa rozpočtuje celkovo suma 144 mil. eur, z toho zo štátneho rozpočtu 8,75 mil. eur, čo predstavuje pokles o 69,4 % oproti schválenému rozpočtu na rok 2011.

Návrh nepredpokladá financovanie národných programov zo štátneho rozpočtu okrem financovania Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v sume 1,85 mil. eur a Rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých v sume 429 tis. eur.

Zdroje na investičné stimuly poskytované formou príspevku na tvorbu nových pracovných miest sa rozpočtujú v sume 5,92 mil. eur, čo predstavuje pokles o 49,5 % oproti schválenému rozpočtu na rok 2011. V rozpočte sú zabezpečené zdroje na všetky projekty schválené vládou v období 2006 až jún 2011.

v eurách

2012 N

2013 N

2014 N

Camfil Levice

100 000

LEAF Levice

692 011

ON Semicondutor BA

39 624

Qatena (NMRH) s.r.o.

66 388

Rubig SK

331 939

1 000 000

SOITRON a.s.

160 783

KAMAX,k.s.

1 265 000

CROWN Bevcan Slovakia,a.s.

388 053

ICU Medical Slovakia, Vráble

170 858

157 715

197 144

Sapa Profily

323 800

339 500

221 800

Monocrystalex SK

600 000

ZKW

181 709

LVD Company

220 000

286 000

220 000

Embraco Slovakia

1 000 000

500 000

Honeywell Turbo s.r.o.

378 785

1 077 215

1 309 235

Spolu

5 918 950

3 360 430

1 948 179

Inštitucionálna podpora

v eurách

2009 S

2010 S

2011 R

2011 OS

2012 N

2013 N

2014 N

Inštitucionálna podpora spolu

148 578 477

151 591 733

132 457 871

132 678 519

135 624 766

136 838 496

138 081 209

Tvorba a implementácia politík, z toho:

148 340 340

151 372 668

131 992 315

132 193 032

135 089 210

136 302 940

137 545 653

MPSVR

14 120 869

13 933 972

13 836 888

13 552 898

13 830 335

14 053 824

14 261 506

ÚPSVAR

123 677 858

126 999 651