V neposlednom rade návrh zákona reaguje na nedávne skúsenosti z finančnej krízy, ktoré poukázali na výrazný rozsah integrovanosti a prepojenosti finančných trhov a na súvisiace značné riziká ich nestálosti. Hoci Slovenská republika doteraz nebola nútená zachraňovať zlyhávajúce finančné inštitúcie v dôsledku globálnej finančnej krízy a hradiť s nimi súvisiace výdavky z peňazí daňových poplatníkov, je potrebné upozorniť na fakt, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou cezhraničných finančných skupín a finančných konglomerátov, pričom aktivity globálne integrovaných finančných inštitúcií, predovšetkým však bankových inštitúcií, boli jedným z najvýznamnejších dôvodov vzniku a globálneho rozšírenia finančnej krízy.
Návrh zákona upravuje povinnosť platenia odvodu pre platiteľa odvodu, výšku a spôsob jeho platenia, ako aj správu a kontrolu odvodov. V návrhu zákona sa ukladá povinnosť uhrádzať odvod bankám a pobočkám zahraničných bánk (ďalej len platiteľ odvodu) podľa § 2 ods. 1, 5, 7 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa nejaví ako vhodné rozšíriť odvody na zahraničné banky podnikajúce na území SR bez založenia pobočky (na základe tzv. jednotného pasu) z dôvodu exteritoriality, ani na iné finančné inštitúcie, ako napr. investičné fondy alebo poisťovne.
Za základ pre výpočet odvodu sa navrhujú pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu a o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.118/1996Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dôvodom určenia oprávnených pasív za základ odvodu je najmä to, že bankové subjekty by nemali platiť odvody za to, že majú vlastné kapitálové zdroje, nakoľko ich zvýšenie je dlhodobým cieľom v zmysle bazilejských odporúčaní v rámci boja proti kríze, a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré už v súčasnosti bankové subjekty odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov podľa vyššie uvedeného zákona. Pasíva sa zároveň javia ako najvhodnejší indikátor súm, ktoré by mohli byť potrebné pri riešení krízovej situácie bánk, nakoľko odrážajú rozsah možnej nákazy v prípade zlyhania. Tento spôsob sa javí i ako konsenzus EÚ a s veľkou pravdepodobnosťou bude odporúčaný i v neskoršom legislatívnom návrhu EÚ v tejto oblasti. Jeho výhodou je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkového zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čím eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. Upustenie od zaťaženia aktív, ktoré sú taktiež jednou z alternatív základu odvodu zvažovaných na európskej úrovni, zároveň motivuje finančné inštitúcie k držaniu aktív vo vlastných bilanciách a znižuje riziko presunu aktív do krajín s nižším daňovým zaťažením. Od aktív sa zároveň odvíja regulácia kapitálovej primeranosti, čo by mohlo znamenať pre banky dvojitý postih a mohlo by negatívne ovplyvniť úverovú aktivitu najmä retailových bánk.
V návrhu zákona sa navrhuje sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok vo výške 0,4 %. Navrhuje sa povinnosť uhrádzať odvod v štyroch rovnakých štvrťročných splátkach. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Podľa predbežných