1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 421 zo dňa 22. júna 2011 k návrhu na uzavretie Dodatku k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji1 (ďalej len „dodatok“).
Krátko po vzniku Európskeho finančného stabilizačného nástroja (ďalej len „EFSF“), najmä po konzultáciách s ratingovými agentúrami Moody’s, Fitch Ratings a Standard’s & Poor’s bolo zrejmé, že efektívna úverová kapacita EFSF nedosiahne objem pôvodne plánovaných 440 mld. eur. Spôsobila to skutočnosť, že nie všetky ručiteľské štáty mali rating AAA a keďže EFSF tento rating dosiahla (aj vďaka objemu svojho základného imania), pre jeho udržanie bolo potrebné, aby mali všetky záruky poskytnuté na jej programy emisií dlhopisov rovnako AAA rating. To sa dosiahne navýšením objemu záruk krajín s AAA ratingom, čo ale zároveň znamená, že pomerne sa zvýšia aj záruky ostatných členov EFSF s cieľom zachovať spravodlivé rozdelenie ručiteľských záväzkov v rámci EFSF. V súčasnosti je v rámci úverovej kapacity EFSF garantovaná aj suma istiny aj úrokov.
Dodatok prináša novú úpravu, ktorej predmetom je, že maximálna garantovaná suma bude nominálna hodnota istiny nástrojov financovania, pričom do tejto sumy sa úroky započítavať nebudú (ručitelia však budú ručiť aj za tie). Na vydávanie finančných nástrojov sa bude používať variabilná úroková sadzba, ktorá sa bude vyvíjať od výšky rizikovej prirážky. Ručiteľské záväzky sa po novej úprave zvyšujú na maximálne 165%, čo zvyšuje ručiteľskú kapacitu EFSF na 779 mld. eur a zreálňuje úverovú efektívnu kapacitu na pôvodne plánovaných 440 mld. eur.
Zároveň je potrebné poznamenať, že odstúpením každého nie AAA ručiteľa sa suma potrebná na zabezpečenie efektívnej úverovej kapacity znižuje. Znižuje sa aj počet ručiteľov, resp. v EFSF zostáva viac AAA ručiteľov, ktorí predpokladáme, budú schopní realizovať svoje záruky zodpovedajúce 100% pomernej časti dlhu dlžníckeho štátu, ktorá pripadá na ručiteľský štát v zmysle Rámcovej zmluvy o EFSF. Inak povedané, čím viac „kvalitnejších“ ručiteľov v EFSF zostáva, tým je menšia potreba navýšených záruk. Hlavným účelom navýšených záruk je totiž poskytnúť investorom signál a garancie, že v prípade neuhradenia záruky ručiteľa s napr. ratingom A+ budú môcť investori žiadať od ostatných ručiteľov (najmä s ratingom AAA) vyrovnanie dlhu namiesto tohto ručiteľa podľa Rámcovej zmluvy o EFSF do výšky 165% (pôvodne 120%) ich záruky. Zo strany krajín s AAA ratingom bude teda čoraz menej navýšených záruk na pokrytie záruk ostatných ručiteľov.
Ratifikáciou dodatku preberie Slovenská republika na seba záväzok poskytnúť EFSF záruku za dlhové finančné nástroje vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu a podieľať sa ďalších záručných mechanizmoch potrebných na
1 Celý názov dodatku je Dodatok k EFSF Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom.
2
získanie AAA ratingu, teda poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165% svojho ručiteľského príspevku. Z tohto dôvodu sa suma 4, 371 mld. eur uvedená v § 5 ods. 2 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zvyšuje na sumu 7,727 mld. eur a zároveň sa § 5 ods. 5 mení % kvocientu pripadajúceho na každého ručiteľa zo 120 na 165.
Samotným navýšením objemu záruk z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať špecifickú štátnu záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie. Dopad na verejné financie ako aj ďalšie spoločenské vplyvy sú detailnejšie popísané v doložke vybraných vplyvov.
Prínosom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude splnenie záväzkov, ktoré prijala Slovenská republika podpisom dodatku.
3
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
PPK: 10.8.2011 – 16.8.2011
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
Samotným navýšením objemu záruk, ku ktorému došlo podpísaním Dodatku k rámcovej zmluve o EFSF (zmena § 5 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie.
Ratifikáciou Dodatku k Rámcovej zmluve o EFSF preberie Slovenská republika na seba záväzok poskytnúť EFSF záruku vo výške 7,727 mld. eur za dlhové finančné nástroje vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu a podieľať sa ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu, teda poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165% svojho ručiteľského príspevku.
4
Dlh verejnej správy bude negatívne ovplyvnený v čase realizácie záruky. Na základe rozhodnutia Eurostatu k metodike zaznamenania operácií EFSF v národných účtoch bude hrubý dlh verejnej správy ručiteľských krajín negatívne ovplyvnený v čase poskytnutia úveru od ESFS dlžníckej krajine, keďže tento bude presmerovaný ako úver poskytnutý EFSF ručiteľským krajinám vo výške ich zodpovedajúceho ručiteľského podielu.
Schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať žiaden vplyv ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo financií SR - Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť berie predložený návrh na vedomie.
Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k predloženému návrhu.
5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s právom Európskej únie
1.Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 122 ods. 2 a čl. 143 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. C 83, 30.3. 2010),
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):
-nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky
finančný mechanizmus (Ú.v. EÚ L 118, 12.5.2010),
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):
-nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém
strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 10/zv. 3) v platnom znení.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Bezpredmetné.
b)Lehota určená na predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)Bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
7
B. Osobitná časť
K bodu 1
§ 1 ods. 1 písm. a): Spresňujeme terminologicky postavenie EFSF v rámci ďalších finančných nástrojov Európskej únie.
K bodu 2
§ 2 písm. b): Spresňujeme, že špecifické štátne záruky poskytované Slovenskou republikou na základe Rámcovej zmluvy o EFSF pozostávajú zo sumy istín a variabilných úrokov, pričom maximálna výška istín špecifických štátnych záruk musí zodpovedať limitu podľa § 5 ods. 2.
K bodu 3
§ 5 ods. 2: Doterajšia právna úprava umožňovala poskytovať špecifické štátne záruky v rokoch 2010 2013 v celkovom objeme 4 371 540 000 eur zahrňujúcu spolu istiny a úroky. Novou úpravou sa zvyšuje celkový objem istiny špecifických štátnych záruk poskytnutých v rokoch 2010 až 2013 na 7 727 570 000 eur.
K bodu 4
§ 5 ods. 5: Doterajšia právna úprava umožňovala, že jednotlivá špecifická štátna záruka alebo odškodnenie podľa § 6 ods. 3 poskytnutá Ministerstvom financií SR v súvislosti s nástrojmi financovania nesmie prekročiť sumu rovnajúcu sa násobku 120 % kvocientu pripadajúceho na každého ručiteľa určeného v rámcovej zmluve a celkovej sume záväzkov týkajúcej sa jednotlivých nástrojov financovania. Nová úprava zvyšuje percento kvocientu zo 120 na maximálne 165.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2011.
Bratislava, 29. septembra 2011
Iveta Radičová
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Ivan Mikloš
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky