Odôvodnenie

K uskutočňovaniu požiadaviek kladených na verejný sektor dochádza na troch úrovniach:

a)centrálnej,

b)regionálnej,

c)miestnej.

Uvedenému musia byť uspôsobené aj verejné financie.

Podľa článku 9 Európskej charty miestnej samosprávy:

•miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí,

•finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon,

•ochrana finančne slabších miestnych orgánov vyžaduje zavedenie postupov finančného vyrovnávania alebo zodpovedajúcich opatrení zameraných na korekciu dôsledkov nerovnomerného rozdelenia potenciálnych finančných zdrojov a finančných záväzkov, ktoré musia hradiť,

•spôsob prideľovania prerozdelených zdrojov sa vhodným spôsobom prekonzultuje s miestnymi orgánmi.

Výkon určených úloh miestnej štátnej správy možno podľa článku 71 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky zákonom preniesť na obec a vyšší územný celok. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.

Územnej samospráve bol postupne odovzdaný výkon kompetencií, ktoré nie sú výlučnou úlohou štátu. Obciam a samosprávnym krajom pribudli ďalšie kompetencie napríklad na základe zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, ktorý bol viackrát novelizovaný.

Uvedené si vyžiadalo aj zmenu vo finančných vzťahoch medzi štátom a orgánmi územnej samosprávy – tzv. finančnú decentralizáciu.

Podľa zákonom stanoveného kľúča sa časť niektorého zo štandardných daňových príjmov (u nás t. č. daň s príjmov fyzických osôb) vyčlení pre posilnenie finančných potrieb územnej samosprávy. Nakoľko v žiadnom štáte nepostačujú vlastné finančné zdroje samosprávy na zabezpečenie jej lokálnych úloh. Čím sa naplňuje aj princíp solidarity, lebo zdroje štátnych daňových príjmov nevznikajú rovnomerne na celom území, ale v ekonomicky silných centrách. Tento objektívny stav sa rieši aj uplatnením napr. dotačného systému a pod.

Nevyhnutnou súčasťou princípu fiškálnej decentralizácie je aj systém rozdelenia globálneho objemu finančných prostriedkov na konkrétnych adresátov – obce a samosprávne kraje. Rozdielna demografická, sociálna a geografická situácia v jednotlivých obciach a krajoch je objektivizovaná sústavou matematických prepočtov.

Finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov upravuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozpočtové určenie a spôsob rozdeľovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov upravuje zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Doteraz platný systém finančných vzťahov štátu a územnej samosprávy sa zložito tvoril v rokoch 2000 a 2005. Ukázalo sa jeho neoptimálne reagovanie v podmienkach finančnej a hospodárskej krízy. V druhej polovici minulého volebného obdobia sa najväčšie výkyvy vo financovaní potrieb územnej samosprávy riešili čiastočnými kompenzačnými presunmi určitých objemov (balíkov) finančných prostriedkov.

Už dlhší čas radikálne klesá objem prostriedkov prevádzaných na samosprávu. Strmosť klesania je tak výrazná, že ohrozuje zabezpečovanie jej základných úloh. Je to makroekonomický problém, ktorý nie je možné preniesť na samosprávu, ale musí ho riešiť štát.

Doterajšie informácie o príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014 a návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 skôr naznačujú prehĺbenie destabilizácie vo financovaní obcí, miest a samosprávnych krajov. V dôsledku čoho naďalej stúpa napätie medzi samosprávou a štátom.

Rovnako vládny návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní územnej samospráve bol vypracovaný bez adekvátnej analýzy, kvantifikácie nákladov na poskytovanie verejných služieb na miestnej a regionálnej úrovni, bez odbornej diskusie so zainteresovanými subjektmi. Takto zvolené predloženie návrhu legislatívneho riešenia predstavuje veľké riziko. Absencia analýz a finančnej kvantifikácie môže založiť krízový vývoj v oblasti financovania miestnej a regionálnej samosprávy.

Dotácie na prenesený výkon štátnej správy dôsledne nevyjadrujú reálne náklady samosprávy. Záväzné limity dotácií samospráve sú poddimenzované predovšetkým v sociálnej oblasti. Tým sa nenapĺňa citovaná ústavná povinnosť štátu nahrádzať obciam a vyšším územným celkom náklady preneseného výkonu štátnej správy.

Ukazuje sa akútna potreba analýzy uvedených systémových problémov. Pri jej prípadnom vypracovaní Ministerstvom financií Slovenskej republiky existuje veľké riziko použitia zaužívanej argumentácie, že doterajšie opatrenia ministerstva resp. vlády boli dostatočné a problémom je málo hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami zo strany samosprávy. Je aj nebezpečenstvo zneužitia analýzy na krytie opatrení, ktoré dostanú územnú samosprávu do horšej finančnej situácie, ako je teraz.

Je opodstatnené, aby Národná rada Slovenskej republiky v rámci výkonu kontrolnej činnosti podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o finančných vzťahoch štátu k rozpočtom územnej samosprávy s dôrazom na: