1

Príloha č. 6

PRÁCA V EÚ A NOVELIZÁCIA EURÓPSKEJ LEGISLATÍVY

V oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) sa dianie v roku 2010 sústredilo okolo prioritnej témy – blížiacej sa reformy SPP po roku 2013. Kľúčová téma budúcnosti SPP bola stredobodom priorít tak španielskeho, ako aj belgického predsedníctva EÚ a tiež novo vymenovaného komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Daciana Ciolosa. Ostatné udalosti v oblasti SPP boli prakticky v tieni prebiehajúcich diskusií, vízií, návrhov, konferencií, štúdií a vyhlásení týkajúcich sa novej podoby SPP, ktoré sa v priebehu roku 2010 zintenzívňovali a vyústili v novembri do správy, resp. návrhu EK na novú podobu SPP po roku 2013. Takmer paralelne s diskusiami o novej podobe SPP po roku 2013 iniciovanými EK bola v marci zahájená aj diskusia na pôde Európskeho parlamentu vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rybolov a pravidelne sa problematikou „novej“ SPP zaoberali zasadania Rady ministrov.

Dôležitosť rokovaní, ktoré v priebehu roku 2010 významne formovali hlavné názorové línie novej podoby SPP, si vyžadovala aktívnu účasť zástupcov SR v inštitúciách EÚ, zástupcov rezortu pôdohospodárstva SR a ďalších inštitúcií agrosektora.

Z ostatných tém, ktoré vystupovali v roku 2010 do popredia to boli prevažne dve témy - problematika efektívneho fungovania reťazca zásobovania potravinami a diskusia o reformných krokoch v sektore mlieka.

K významným udalostiam, z hľadiska formovania novej podoby SPP po roku 2013, patril „Scenár 2020“, spoločné stanoviská členských štátov, závery konferencie o SPP po roku 2013, Správa EK o novej podobe SPP a bratislavská deklarácia NČŠ.

„Scenár 2020“

V marci DG AGRI publikovala aktualizovanú štúdiu „Scenár 2020“ s cieľom zdokonaliť identifikáciu hlavných trendov a faktorov budúceho vývoja poľnohospodárstva EÚ a poukázať na možné perspektívy a výzvy, ktoré sú s nimi spojené.

Štúdia bola založená na skúmaní a hodnotení troch základných modelových scenárov pre budúcu SPP, ktoré mali obsiahnuť spektrum názorov na budúcnosť poľnohospodárstva. Zameriavala sa na dopady na rastlinné plodiny, živočíšnu produkciu, príjmy, ceny pôdy a ďalšie faktory.

1. Referenčný scenár SPP – predpokladal 20 % redukciu rozpočtu SPP, zavedenie Jednotného systému platieb k roku 2013, úplné oddelenie platieb od produkcie (decoupling), 30 % pokles priamych platieb v nominálnych hodnotách a 105 % nárast prostriedkov fondu EAFRD, t.j. pre rozvoj vidieka (II. pilier).

2. Konzervatívny scenár SPP – zachovával celkový rozpočet na 100 %, menil pomer rozpočtov pre I. a II. pilier, predpokladal uplatňovanie Health Checku po roku 2013, jednotnú sadzbu (flat rate) na národných úrovniach, čiastočne viazané platby podľa záverov Helath

2

Check, 15 % pokles priamych platieb (v nominálnych hodnotách) a 45 % navýšenie prostriedkov pre EAFRD (II. pilier).

3. Liberalizačný scenár SPP – predpokladal opustenie všetkých doteraz platných opatrení v obchode s poľnohospodárskymi produktmi, zredukovanie rozpočtu SPP na 75 % v reálnych hodnotách, neexistenciu priamych platieb a trhových nástrojov a nárast prostriedkov pre EAFRD o 100 %. Extrémnosť tohto scenára bola zvolená zámerne.

Jednotlivé scenáre sa pomerne výrazne líšili v citlivosti dopadov na jednotlivé komodity aj produkciu odvetvia, vo výsledkoch nastal príklon k referenčnému a konzervatívnemu scenáru. Štúdia zároveň dokázala opodstatnenosť existencie SPP, jej redistribučných funkcií, samotných priamych platieb a úlohu SPP v rozvoji vidieka.

Spoločné stanoviská členských štátov

Významnú úlohu pri formovaní postojov EK k novej podobe SPP zohrali spoločné stanoviská členských štátov, zoskupených v rôznych neformálnych spojenectvách. Za veľmi dôležitú je možné označiť spoločnú iniciatívu šiestich NČŠ, Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska, vo forme tzv. višehrádskeho spoločného stanoviska (Visegrád, 25. 6. 2010). Stanovisko obsahovalo zásadný postoj k novej podobe SPP, ktorým bola požiadavka zachovať súčasnú dvojpilierovú štruktúru pri objektívnejšom a „spravodlivejšom“ rozdeľovaní podpôr, resp. rozpočtových zdrojov SPP. Ďalej sa v stanovisku požadovalo, aby bol odstránený tzv. historický princíp, ktorý sa aplikuje na priame platby a aby boli umožnené dostatočné príjmy pre farmárov, s cieľom zabezpečenia investícií na rozvoj. Taktiež podporovali taký regulačný rámec, ktorý zabezpečí zvládanie extrémnych trhových výkyvov a extrémnych výkyvov počasia. V záujme zachovania národných cieľov v rámci poľnohospodárstva, považovali uvedené štáty za užitočné ponechať naďalej v platnosti právne obmedzenia na kúpu poľnohospodárskej pôdy.

V septembri vydali spoločné stanovisko k novej podobe SPP Francúzsko a Nemecko obsahujúce kľúčové princípy a návrhy, v ktorých jednoznačne podporovali silnú a stabilnú SPP s finančnými zdrojmi korešpondujúcimi so stanovenými cieľmi. Zo stanoviska vyplývalo, že obidva štáty majú záujem zachovať si v podstate svoju terajšiu pozíciu, ktorú majú v súčasnej SPP, bez radikálnych zmien, okrem zavedenia nových trhových nástrojov na riešenie krízových situácií v sektore. Medzi kľúčovými princípmi sa objavila požiadavka, aby smerovanie „novej“ SPP pokračovalo v línii doterajších reforiem, vrátane Health Checku, aby bola SPP naďalej trhovo orientovanou politikou s dôrazom na zvyšovanie konkurencieschopnosti a udržateľnosti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Oba štáty požadovali modifikovaný regulačný rámec v podobe priamych platieb, moderných trhových nástrojov, ktoré slúžia ako „záchranná sieť“ v prípadoch trhových kríz. Zvýšená pozornosť by mala byť venovaná zjednodušovaniu a modernizácii SPP, predovšetkým v dvoch oblastiach - rozdelenie finančných zdrojov medzi I. a II. pilierom musí byť transparentné a jasne stanovené a súčasné nástroje sa musia vyvíjať, aby lepšie zodpovedali novým výzvam a cieľom. Spoločné návrhy oboch krajín sa sústredili na 4 oblasti:

3

a) trhové nástroje

Nemecko aj Francúzsko navrhovali zachovanie terajších trhových nástrojov (intervencie, súkromné skladovanie atď.) ako protikrízových opatrení a ich ďalšie inovovanie. EK by sa mala sústrediť na posilnenie pozície výrobcov a zvýšenie transparentnosti trhov, čomu by mali zodpovedať aj nástroje – napr. monitoring tvorby cien, nákladov a pridanej hodnoty, podpora formovania producentských združení, štandardizácia kontraktov v agropotravinárstve, nástroje zabezpečenie vyváženého postavenia účastníkov v reťazci zásobovania potravinami a pod.

b) efektívnejší rozvoj vidieka

Väčšiu voľnosť pri implementácii podpôr a uplatňovaní vlastných priorít a riešení špeciálne zameraných na farmy a regióny. Viac pozornosti sa musí venovať inováciám, zmenám klímy, biodiverzite, ale aj zvyšovaniu konkurencieschopnosti fariem.

c) legitímnejšie priame platby

Obidve krajiny oceňovali prebiehajúcu diskusiu o spravodlivej a adekvátnej výške priamych platieb, avšak boli proti zavedeniu jednotnej sadzby v celej EÚ, priame platby obhajovali obe krajiny predovšetkým ako protihodnotu za poskytovanie služieb vo verejnom záujme (verejné statky), avšak zdôrazňovali, že ústredným bodom novej SPP musia zostať odviazané platby (decoupling), musí existovať určitá „obálka flexibility“ umožňujúca pokrývať špecifické národné potreby členských štátov.

d) zdravé a kvalitné potraviny

EK by mala pre zabezpečovanie kvalitných potravín pracovať na užšom prepojení poľnohospodárstva a potravinárstva.

Konferencia o SPP po roku 2013

Konferencia pod názvom „SPP po roku 2013“ sa konala 19. – 20. júla v Bruseli pod záštitou komisára pre poľnohospodárstvo Daciana Ciolosa a bola vyvrcholením otvorenej verejnej diskusie k podobe SPP po roku 2013, ktorú EK spustila v apríli 2010. Verejná diskusia mala veľký ohlas a EK dostala takmer 5700 podnetov a návrhov od jednotlivcov, firiem a inštitúcií. Konferencia tak bola príležitosťou prezentovať a hlbšie rozdiskutovať mnohé z konkrétnych návrhov a podnetov priamo pred predstaviteľmi EK. Verejná diskusia prebiehala okolo štyroch kľúčových tém: 1) potreba existencie SPP, 2) očakávania občanov EÚ od poľnohospodárstva, 3) potreba reformovania SPP a 4) nástroje budúcej SPP. Konferencia poskytla priestor na prezentáciu mnohých názorov a návrhov, často protichodných, ale napriek rozmanitosti názorov umožnila sformulovať akýsi „stredný názorový prúd“ v niekoľkých bodoch, podľa ktorých by EK mala: a) zaujať strategický postoj k novej SPP, b) zabezpečiť garantovanie potravinovej bezpečnosti, c) dostať inovácie a výskum do centra pozornosti, d) transformovať trhové intervencie na moderný systém riadenia rizík a nástroj krízového manažmentu, e) uznať potrebu platieb za poskytovanie verejných statkov, f) zabezpečiť ochranu životného prostredia a biodiverzity a zmierňovať následky klimatických zmien, g) jasne definovať vzťah medzi oboma piliermi a zabezpečiť

4

zdroje na rozvoj vidieka, h) zaistiť, aby bola SPP spravodlivejšia pre malých farmárov, NČŠ a regióny LFA, i) zabezpečiť transparentnosť vzťahov v reťazci zásobovania potravinami a j) zabrániť oslabovaniu výrobnej kapacity krajín tretieho sveta.

Účastníci konferencie v zásade neodmietli súčasnú SPP, ale vyslovovali sa za jej adaptáciu na nové výzvy a očakávania a najmä nové kritériá pre priame platby. Predstavitelia EK preferovali modifikovanú štruktúru dvoch pilierov SPP. Konferencia poskytla EK množstvo podnetov a informácií na návrh novej podoby SPP.

Správa EK o novej podobe SPP

EK zverejnila 18. novembra dlho a netrpezlivo očakávanú správu o novej podobe SPP po roku 2013 pod názvom „Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) do roku 2020 - zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“. Správa EK bola jej návrhom budúcej podoby SPP po roku 2013, vyjadrila v nej svoje predstavy o budúcej SPP v podobe strategických cieľov a úloh a zohľadnila v nej výsledky množstva diskusií, názorov, podnetov a vízií pochádzajúcich od členských štátov. EK vyjadrila presvedčenie, že SPP po roku 2013 musí zostať „silnou spoločnou politikou“ s adekvátnymi finančnými zdrojmi na plnenie svojich cieľov.

Medzi hlavné okruhy úloh „novej“ SPP zaradila EK konkurencieschopnú produkciu potravín, udržateľné spravovanie prírodných zdrojov a vyvážený územný rozvoj. EK definovala tri okruhy úloh „novej SPP“ – konkurencieschopnú produkciu potravín, udržateľné spravovanie prírodných zdrojov a vyvážený územný rozvoj. Navrhovaná celková štruktúra by mala pozostávať aj naďalej z dvoch pilierov – 1. pilier by mal slúžiť predovšetkým na vyplácanie priamych platieb, 2. pilier by mal byť podporným nástrojom na dosahovanie cieľov SPP, zohľadňovať osobitosti jednotlivých členských štátov na kontraktačnej báze. Obidva piliere by mali byť obsahovo zreteľne oddelené.

Priame platby by mali prejsť viacerými zmenami tykajúcimi sa spravodlivejšieho prerozdeľovania a lepšieho cielenia podpôr. Kritériá rozdeľovania majú byť ekonomické a environmentálne. Dôležitými princípmi vyplácania priamych platieb by mali byť:

- poskytnutie základnej odviazanej priamej platby zaisťujúcej rovnakú záväznú podporu všetkým farmárom v členských štátoch na základe prevoditeľných nárokov, ktoré bude potrebné aktivovať v spojení s oprávnenosťou k poľnohospodárskej pôde plus splnenie požiadaviek krížovej zhody. Pre veľké súkromné farmy bude zavedená horná hranica priamych platieb,

- zavedenie záväznej „ekologickej“ zložky priamych platieb. Prioritou sa musia stať činnosti zaoberajúce sa klimatickými a environmentálnymi cieľmi,

- podpora udržateľného rozvoja poľnohospodárstva v oblastiach so špecifickými prírodnými obmedzeniami poskytnutím dodatočnej príjmovej podpory farmárom vo forme platby na plochu ako doplnok podpory danej v rámci 2. piliera,

- opustenie historického princípu pre stanovovanie výšky priamych platieb,

- podpora aktívne hospodáriacich farmárov,

5

- zavedenie prvku flexibility s cieľom financovať špecifické potreby členských štátov, podporovať mladých a začínajúcich farmárov.

V budúcej SPP by mali byť zachované trhové opatrenia a trhová orientácia so špecifickými úpravami, vývojom nových nástrojov riadenia rizík, pri súčasnom zefektívnení a zjednodušení súčasných nástrojov. Osobitná pozornosť má byť venovaná zavedeniu nových postupov pre fungovanie potravinového reťazca.

Vo vidieckom rozvoji má byť zvýšená pozornosť venovaná inovatívnym myšlienkam pre podnikanie a miestnu správu. Je potrebné využiť nove príležitosti lokálneho rozvoja ako sú alternatívne distribučne kanály (priame predaje, miestne trhy). Má byť zachovaný rad nástrojov od investícií do infraštruktúry po platby za služby ekosystému, podpora znevýhodnených oblastí (LFA), opatrenia pre environmentálnu podporu a klimatické zmeny, podpora inovácií a zabezpečenie silnejšieho prepojenia medzi politikou vidieckeho rozvoja s ostatnými politikami EÚ.

EK navrhla tri možné alternatívy konečnej podoby budúcej SPP po roku 2013:

a) „nová“ SPP by vychádzala zo súčasnej SPP s dôrazom na úpravy a zdokonalenia v najviac kritizovaných oblastiach ako napr. spravodlivejšie rozdeľovanie priamych platieb a pod. Zabezpečila by sa tak kontinuita politiky,

b) SPP by prešla podstatne výraznejšími reformnými zmenami v záujme väčšej udržateľnosti a rovnováhy medzi cieľmi politiky SPP. Znamenalo by to väčší tlak na efektívnosť výdavkov SPP a dôraz na pridanú hodnotu,

c) treťou alternatívou je radikálna reforma SPP s dôrazom na environmentálne a ekologické ciele s odklonom od podpory príjmov a trhových nástrojov.

Bratislavská deklarácia

Aktívna účasť SR pri formovaní postojov a návrhov k novej podobe SPP sa prejavila na stretnutí ministrov a štátnych tajomníkov členských krajín V4 – Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka – spolu so zástupcami Bulharska a Rumunska, ktoré zorganizoval rezort pôdohospodárstva 9. novembra 2010 v Bratislave a ktorého vyvrcholením bolo prijatie tzv. Bratislavskej deklarácie. Deklarácia bola potvrdením spoločných postojov a snahy o prehlbovanie ďalšej spolupráce v otázkach SPP v rámci Európskej únie.

Signatári deklarovali potrebu reformovať súčasnú SPP na princípoch jednoduchosti, spravodlivosti, trhovej orientácie a udržateľnosti a vyjadrili nutnosť zrušenia historických kritérií pri stanovovaní priamych platieb a potrebu nahradiť ich objektívnymi kritériami, podporovali podstatné zjednodušenie podmienok krížového plnenia pri zohľadnení ochrany životného prostredia, požadovali predĺženie platieb SAPS z dôvodu výhodnosti pre viaceré štáty a vytvorenie kritérií, ktoré by zohľadňovali špecifické problémy a regionálne rozdiely. V deklarácii bol kladený dôraz aj na vytvorenie účinného systému kontroly poľnohospodárskych produktov vstupujúcich na trh EÚ a na spoločný záujem udržať pôdu pre domácich farmárov a chrániť ju pred špekulatívnymi zahraničnými nákupmi.

6

Pokračujúca reforma sektora mlieka

Do pozornosti sa počas roka 2010 viackrát dostala aj téma ďalších reformných krokov v sektore mlieka, ktoré by mali zaistiť väčšiu stabilizáciu sektora. V júli sa zaoberala Rada ministrov odporúčaniami Vysokej skupiny pre mlieko a zamerala sa na 3 hlavné body, ktoré by mali vyústiť do legislatívnych návrhov. išlo o vytvorenie kontraktov EÚ pre mlieko, doplnenie poľnohospodárskej legislatívy o prvok konkurencie s cieľom umožniť väčšiu kolektívnu vyjednávaciu silu združení a o prehodnotenie úloh profesionálnych organizácií. Prejavovala sa nejednotnosť v názoroch na podobu kontraktov medzi producentmi mlieka a spracovateľmi (dobrovoľnosť, flexibilnosť, prispôsobenie funkciám trhu v jednotlivých členských štátoch). Situácia v sektore mlieka sa od roku 2009 citeľne zlepšila, ale nie je stabilizovaná do tej miery, aby sa kríza opäť nezopakovala aj napriek doteraz prijatým reformným balíčkom, ktoré viedli k zastaveniu poklesu a následnému rastu v roku 2010.

V septembri 2010 EK dostala mandát od Rady ministrov pripraviť reformný balíček pre sektor mlieka. EK mala vypracovať legislatívne návrhy troch odporúčaní Skupiny na vysokej úrovni pre mlieko:

−kontraktačných vzťahov medzi producentmi mlieka a spracovateľmi,

−kolektívnej „vyjednávacej sily“ producentov mlieka,

−možnej úlohy inter-profesionálnych organizácií pôsobiacich v sektore mlieka.

V decembri 2010 rada ministrov rokovala o legislatívnej podobe reformného balíčka. Zásadným bodom „mliečneho balíčka“ má byť možnosť, aby producentské organizácie mohli vstupovať do rokovaní o kolektívnych cenách za predpokladu, že objem surového mlieka, ktorý bude predmetom rokovaní, neprekročí 3,5 % z celkovej produkcie EÚ alebo nedosiahne viac ako 33 % z celkovej národnej produkcie členského štátu. EK upustila v konečnej verzii návrhov od povinne záväznej podoby kontraktov na úrovni celej EÚ a stále hľadá cesty ako do nich zabudovať aspoň záväzné rámcové podmienky. Navrhuje, aby kontraktačne rámce mohli byť povinne na národnej úrovni. Možnosť úhrad producentom mlieka, ktorí dobrovoľne zredukujú svoje dodávky na trh v obdobiach, keď vznikne nadprodukcia v EÚ. Táto „klauzula narušeného trhu“ by sa mala použiť na odvrátenie krízy, ktorá by mohla nastať v súvislosti so zrušením mliečnych kvót v roku 2015. Legislatívny proces bude pokračovať v roku 2011.

Reťazec zásobovania potravinami

EK sa v roku 2010 viackrát zaoberala problematikou reťazca zásobovania potravinami. V januári predniesla EK úmysel zaviesť opatrenia na elimináciu znevýhodnených kontraktačných podmienok medzi účastníkmi trhu, ktoré okrem iného, vedú k nerovnomernému prerozdeľovaniu ziskov medzi účastníkmi vo vertikále potravinového reťazca, deformujú ceny a konkurenciu na voľnom trhu. EK považuje za potrebné eliminovať nespravodlivé kontraktačné praktiky v reťazci na nasledovných princípoch:

- spolupráca s členskými štátmi:

a) výmena informácií o kontraktačnej praxi,

7

b) realizácia informačných kampaní,

c) výmena príkladov „dobrej praxe“.

- na úrovni Spoločenstva:

a) pracovať spoločne s účastníkmi reťazca zásobovania potravinami na príprave štandardných kontraktov,

b) vyhodnotenie znevýhodnených kontraktačných praktík na vnútornom trhu a návrh nevyhnutných opatrení na potlačovanie takýchto praktík na úrovni EÚ.

EK stanovila cieľ zvýšiť transparentnosť v reťazci zásobovania potravinami rôznymi opatreniami, napr. vydávaním Európskeho potravinového cenového monitoringu, zriadením internetovej služby porovnávajúcej maloobchodné ceny a pod. Väčšina členských štátov podporuje zmenu súčasnej regulácie reťazca zásobovania potravinami v EÚ, pričom dôraz sa kladie na zaistenie vyváženosti „vyjednávacej sily“ medzi účastníkmi v celom reťazci v záujme prvovýrobcov, spracovateľov a spotrebiteľov. Jedná sa však o veľmi komplexnú problematiku a nie všetky členské štáty vyjadrili podporu, pretože so sebou nesie zásahy do citlivých nariadení o voľnej konkurencii, nariadení týkajúcich sa ustanovení Jednotnej spoločnej organizácie trhu (zjednodušenie pôvodnej CMO) atď.

V roku 2010 sa dosiahol konsenzus členských štátov na vypracovaní sady štandardizovaných kontraktov pre agropotravinársky sektor, ale pod podmienkou, že ich použitie v jednotlivých štátoch bude dobrovoľné. EK sa sústredí na zdokonaľovanie štruktúry a konsolidáciu agropotravinárskeho sektora, zvyšovanie transparentnosti, boj s nekalými obchodnými praktikami a podporu samoregulačných iniciatív.

Zmeny legislatívy SPP

V rámci legislatívy SPP bolo v roku 2010 schválených množstvo nariadení, smerníc a rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie z nich patrili: nariadenie Komisie (EÚ) č. 146/2010 z 23. februára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva, nariadenie Komisie (EÚ) č. 730/2010 z 13. augusta 2010, ktorým sa opravuje nariadenie (ES) č. 1120/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, nariadenie Komisie (EÚ) č. 772/2010 z 1. septembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 555/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ

8

ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore, nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2010 z 27. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha IV a príloha VIII k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie Komisie (EÚ) č. 401/2010 zo 7. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 607/2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov, Rozhodnutie Komisie 2010/237/EÚ z 27. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2009/379/ES, ktorým sa podľa nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 378/2007, (ES) č. 479/2008 a (ES) č. 73/2009 stanovujú sumy, ktoré sa poskytujú EPFRV, a sumy, ktoré sú k dispozícii na výdavky pre fond EPZF, Rozhodnutia Komisie 2010/152/EÚ z 11. marca 2010 a 2010/399/EÚ z 15. júla 2010, ktorými sa z financovania Európskou úniou vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Rozhodnutie Komisie 2010/237/EÚ z 27. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2009/379/ES, ktorým sa podľa nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 378/2007, (ES) č. 479/2008 a (ES) č. 73/2009 stanovujú sumy, ktoré sa poskytujú EPFRV, a sumy, ktoré sú k dispozícii na výdavky pre fond EPZF, nariadenie Komisie (EÚ) č. 1106/2010 z 30. novembra 2010, ktorým sa ustanovuje zoznam opatrení, ktoré sa majú vyňať z uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 485/2008 o kontrole opatrení tvoriacich súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, vykonávaných členskými štátmi, nariadenie Komisie (EÚ) č. 825/2010 z 20. septembra 2010, ktorým sa ustanovuje forma a obsah účtovných údajov predkladaných Komisii na účely zúčtovania EPZF a EPFRV, ako aj na účely monitorovania a prognóz a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1112/2010 z 1. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 793/2006, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie.

K dôležitým nariadeniam v oblasti rozvoja vidieka patrilo Rozhodnutie Komisie 2010/236/EÚ z 27. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/636/ES, ktorým sa stanovuje ročné rozčlenenie čiastok podpory Spoločenstva na rozvoj vidieka podľa členských štátov na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Spoločná organizácia trhov bola upravená nariadením Komisie (EÚ) č. 557/2010 z 24. júna 2010, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1518/2003, (ES) č. 596/2004, (ES) č. 633/2004, (ES) č. 1345/2005, (ES) č. 2014/2005, (ES) č. 239/2007, (ES) č. 1299/2007, (ES) č. 543/2008, (ES) č. 589/2008, (ES) č. 617/2008 a (ES) č. 826/2008, pokiaľ ide o povinnosti oznamovania v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov.

V sektore mlieka sa očakávajú v roku 2011 viaceré nové právne predpisy. V roku 2010 bolo prijaté napr. nariadenie Komisie (EÚ) č. 479/2010 z 1. júna 2010, ktorým sa

9

ustanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o oznámenia členských štátov Komisii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

V priebehu roka vstúpilo do platnosti aj množstvo nových nariadení a smerníc z oblasti uvádzania chemických prípravkov na ochranu rastlín na trh.

Nariadenia a smernice ES z oblasti SPP boli v roku 2010 aproximované do celkovo 29 nariadení vlády SR. K najdôležitejším patrili: nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 78/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie mlieka, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 128/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 121/2009 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 155/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia na trh, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 271/2010 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 275/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2009 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 516/2010 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 266/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej priamej platby na veľké dobytčie jednotky v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 520/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2009 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby ovocia a zeleniny pre deti v materských školách a pre žiakov v základných školách.

K ostatným vydaným aproximačným nariadeniam vlády SR patrili tri skupiny nariadení:

a)nariadenia o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny a ktorými sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh,

b) nariadenia, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh a množiteľského materiálu rôznych druhov a odrôd na trh,

c) nariadenia o nežiaducich látkach v krmivách a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív.

10

Pre rok 2011 je doteraz plánované vydanie štyroch aproximačných nariadení vlády.

Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o poskytovaní podpôr v pôdohospodárstve (formou štátnej pomoci), ktorým bude implementované nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci SPP a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 v platnom znení., implementované nariadenie Komisie (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, nariadenie Komisie (ES) č. 1121/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, nariadenie Komisie (ES) č. 1121/2009 a nariadenie Komisie (ES) č. 1122/2009, nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam zamýšľaných použití krmív určených na osobitné nutričné účely, ktorá bude implementovať Smernicu Komisie 2008/38/ES z 5. marca 2008, ktorou sa stanovuje zoznam zamýšľaných použití krmív určených na zvláštne nutričné účely u zvierat v platnom znení, nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní pomoci na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi implementujúce nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) a nariadenie Komisie (ES) č. 917/2004, nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 108/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na diverzifikáciu v rámci dočasného režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 113/2009 Z. z., ktoré bude implementovať nariadenie Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní SPP a nariadenie Komisie (ES) č. 968/2006. Okrem aproximačných nariadení vlády boli schválené viaceré ďalšie nariadenia vlády a zákony. Šesť zákonov bolo vypracovaných MPRV SR: Zákon č. 111/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 114/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, Zákon č. 138/2010 Z. z o lesnom reprodukčnom materiáli, Zákon č. 198/2010 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve, Zákon č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou, Zákon č. 559/2010 Z. z.,

11

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K ďalším dôležitým schváleným zákonom patria aj Zákon č. 139/2010 Z. z. z 3. marca 2010, ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a Zákon č. 140/2010 Z. z. zo 4. marca 2010 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.

V roku 2011 v súlade s legislatívnym plánom úloh vlády SR bude v oblasti SPP predložených viacero nariadení vlády a zákonov, napr. návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení neskorších predpisov, návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o výrobe a priamom predaji farmárskych výrobkov v znení neskorších predpisov, návrh Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka; návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon č. MPRV SR 313/2009 o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 198/2010 Z.z..