Príloha č

Príloha č. 3

VÝDAVKY ROZPOČTOVEJ KAPITOLY MPRV SR

Rozpočet kapitoly MPRV SR bol v roku 2010 rozpracovaný do piatich programov:

Program „Udržateľné lesné hospodárstvo“ je rozdelený do dvoch podprogramov: Obnova a rozvoj lesného hospodárstva a Výskum a odborná pomoc pre udržateľné lesné hospodárstvo. Úlohou programu je funkčne integrované lesné hospodárstvo, zabezpečujúce ekologickú stabilitu krajiny a posilňujúce hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a vidieka.

Zámerom programu „Potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana zvierat a rastlín“ je zásobovanie obyvateľstva kvalitnými potravinami a zabezpečovanie vysokej úrovne zdravia a ochrany zvierat a rastlín. Program tvoria štyri podprogramy: Regulácia, formulácia a výkon veterinárnej a potravinovej služby, Zdravotná neškodnosť potravín, Poznatková báza na zabezpečenie kvality a bezpečnosti potravín, Regulácia vstupov, zdravie a kvalita rastlín.

Program „Tvorba, regulácia a implementácia politík“ je členený na šesť podprogramov: Podpora programov, Realizácia a administrácia finančných schém, Poznatková podpora tvorby politík, Pôdohospodársky informačný systém, Štatistický informačný systém, Pozemkové úpravy. Cieľom programu je vysoký štandard tvorby politík a poskytovania služieb všetkým farmárom, obyvateľom vidieka, agropotravinárskemu priemyslu, spotrebiteľom, verejnosti a inštitúciám verejnej správy v súlade s princípmi SPP.

Cieľom programu „Podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a potravinárstva“ je medzinárodne konkurencieschopný, na spotrebiteľa orientovaný agropotravinársky sektor, vytvárajúci environmentálne udržateľný vidiecky ráz. Aktivity programu sú rozdelené do piatich podprogramov: Podpora poľnohospodárskych činností –priame platby, Rybné hospodárstvo EFT (operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007 - 2013), Stabilizácia trhu poľnohospodárskej produkcie (TOV), Poznatková podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, Plemenárska a kontrolná činnosť.

Program „Rozvoj vidieka“ obsahuje šesť podprogramov: Implementácia rámca podpory, Zveľaďovanie krajiny, Zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Zlepšenie životného prostredia a krajiny, Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva; Leader. Zámerom programu „Rozvoj vidieka“ je životaschopné a ekologicky udržateľné vidiecke prostredie, stabilizujúce existujúcu populáciu na vidieku prostredníctvom generovania pracovných príležitostí a vyššej životnej úrovne.

Po delimitácii Ministerstva životného prostredia SR a časti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k 1. 7. 2010 sa do programovej štruktúry MPRV SR zaradili aj programy: „Starostlivosť o životné prostredie“ (za MŽP SR), ktorého zámerom je znížiť zaťaženie životného prostredia, chrániť prírodné dedičstvo, ekologickú stabilitu a krajinnú diverzitu. Aktivity tohto programu sú rozdelené do šiestich podprogramov: Ochrana a racionálne využívanie vôd, Ochrana ovzdušia, Odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory, geologický výskum a prieskum, Ochrana prírody a krajiny, Územný rozvoj a tvorba krajiny.

Ďalším programom je „Tvorba a implementácia politík“ (za MŽP SR) s cieľmi koncipovať a uplatňovať environmentálnu politiku a právo, vykonávať inšpekciu životného prostredia a zabezpečovať integrovanú starostlivosť o životné prostredie. Program je delený do šiestich podprogramov: Koncipovanie a riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov, Inšpekčná činnosť, Technická pomoc, posilnenie inštitucionálnych kapacít, Integrovaná starostlivosť o životné prostredie, Úrady životného prostredia, Plnenie medzinárodných zmlúv v súvislosti s výstavou vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Program „Regionálny rozvoj“ je členený do desiatich podprogramov: Podpora rozvoja regionálnych aktivít, Program iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA, Lokálna infraštruktúra, Jednotný programový dokument NUTS II – Bratislava Cieľ 2, operačný program Bratislavský kraj, Regionálny operačný program, Cezhraničná spolupráca SR – ČR, Cezhraničná spolupráca HU – SR, Cezhraničná spolupráca AT – SK, Cezhraničná spolupráca PL – SK. Zámerom programu je sociálno - ekonomická vyrovnanosť regiónov.

Ciele zadefinované v programovej štruktúre kapitoly MPRV SR na rok 2010 boli so zreteľom na stanovené zámery programov dosiahnuté. Pri niektorých cieľoch vznikli problémy s plnením a to najmä v súvislosti s krátením rozpočtu výdavkov na ich realizáciu.

Záväzné ukazovatele kapitoly vo výdavkoch boli v roku 2010 splnené na 98,1 %.

Rozpočtové výdavky na podporu poľnohospodárstva v roku 2010

v € Tabuľka č. 1

Pôvodný

Upravený

Skutočné

Index

Ukazovateľ

rozpočet

čerpanie

skut./pôv.

skut./upr.

Trhovo orientované výdavky celkom

35 547 593

35 526 802

13 637 537

38,4

z toho: výdavky EÚ

32 807 310

10 918 045

33,3

predfinancovanie zo ŠR

2 740 283

2 719 492

99,2

100,0

Priame platby celkom

360 397 960

337 645 238

93,7

100,0

SAPS – jednotná platba na plochu

260 050 000

259 849 129

99,9

100,0

z toho prostriedky EÚ

219 700 000

230 544 937

104,9

100,0

pohľadávka ŠR

40 350 000

29 304 192

72,6

100,0

Ostatné priame platby*

21 613 800

13 197 391

61,1

100,0

z toho prostriedky EÚ

21 428 100

13 197 391

61,1

100,0

pohľadávka ŠR

185 700

0,0

Národné vyrovnávacie platby

78 734 160

64 598 718

82,1

100,0

Rozvoj vidieka

651 154 167

481 077 683

73,9

100,0

Program rozvoja vidieka (2007 - 2013)

651 154 167

481 077 683

73,9

100,0

v tom: výdavky EÚ

489 708 793

367 768 970

75,1

100,0

spolufinancovanie zo ŠR

161 445 374

113 308 713

70,2

100,0

Európsky fond pre rybné hospodárstvo (2007 - 2013)

3 186 776

1 970 879

61,8

100,0

v tom: výdavky EÚ

2 299 436

1 466 458

63,8

100,0

spolufinancovanie zo ŠR

887 340

504 421

56,8

100,0

Štátna pomoc+ost. národné podpory

8 237 931

12 051 947

18 931 849

229,8

157,1

SPOLU

1 058 524 427

868 272 549

853 263 186

80,6

98,3

Prameň: MPRV SR, Návrh záverečného účtu za rok 2010

*Ostatné priame platby: Osobitná platba na cukor, energetické plodiny, ovocie a zelenina

ŠR = štátny rozpočet

Vypracoval: VÚEPP

1.Organizácia trhu s agrárnymi komoditami

Opatrenia na organizovanie trhu realizuje Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) - sekcia organizácie trhu. Organizácia trhu s komoditami sa postupne začleňovala pod jednotnú organizáciu poľnohospodárskych trhov podľa nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007. Podpora spoločnej organizácie trhu predstavovala nasledovné formy:

a) Obchodné mechanizmy – dovozné a vývozné licencie, vývozné licencie, s vopred stanovenou sadzbou náhrady (NON ANNEX I.)

b) Rastlinné komodity - organizácia trhu s rastlinnými komoditami

c) Živočíšne komodity - organizácia trhu so živočíšnymi komoditami

a) Obchodné mechanizmy:

Vývozné náhrady pre základné poľnohospodárske výrobky vyrovnávajú rozdiel medzi svetovými cenami a cenami na domácom trhu. Vyplácali sa z EPZF.

Vývozné náhrady pre spracované poľnohospodárske výrobky (Non Annex I.)

Predstavujú vývozné náhrady na základné výrobky a ich zložky odvodené od základných zložiek poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú opatrenia SPP a obsahujú významné množstvá poľnohospodárskych zložiek (tzv. základných výrobkov). V skupine spracovaných poľnohospodárskych výrobkov je zahrnutá široká škála tovarov od čokolády, detských výživ, pečiva, cukroviniek, cestovín, nealkoholických nápojov, až po niektoré alkoholické nápoje a modifikovaný škrob.

b) Rastlinné komodity:

Intervencie - nákup, skladovanie, predaj (obilniny, cukor). Je to nástroj regulácie vnútorného trhu krajín Európskej únie u vybraných komodít (obilnín, cukru) s pevne stanovenou intervenčnou cenou pre celú EÚ. V hospodárskom roku 2009/2010 sa nakúpilo spolu 182 743 ton obilnín (z toho 27 059 ton pšenice a 155 684 ton jačmeňa). Pri predkladaní ponúk na nákup obilnín v hospodárskom roku 2009/2010 sa zábezpeka neskladala.

V hospodárskom roku 2010/2011 je možné do intervenčného nákupu ponúknuť pšenicu obyčajnú. Pri predkladaní ponuky na nákup obilnín sa skladá zábezpeka 20 €/t.

Výrobné náhrady (za cukor použitý v chemickom priemysle, v odvetví obilnín a ryže) sú určené na podporu nepotravinárskeho využitia cukru a ďalších produktov v sektore cukru, predovšetkým na jeho spracovanie v chemickom a farmaceutickom priemysle.

Podpory sú poskytované aj pri reštrukturalizácii cukrovarníckeho priemyslu pre pestovateľov cukrovej repy a výrobcov cukru pri znížení kvóty, resp. uzatvorení cukrovaru.

Podporné nástroje v sektore ovocia a zeleniny

Akčný plán a operačný program

Školské ovocie

Cieľ podporných nástrojov v sektore ovocia a zeleniny je zvýšenie konkurencieschopnosti pestovateľov ovocia a zeleniny, prispôsobenie sa produkcie trhovým podmienkam a skvalitnenie ovocinárskej a zeleninárskej výroby v SR. Podporu možno poskytnúť uznaným skupinám alebo organizáciám výrobcov, nie jednotlivým pestovateľom ovocia a zeleniny v rámci opatrení financovanie akčných plánov a financovanie operačných programov.

Podporné nástroje v sektore cukru

Reštrukturalizácia cukrovarníckeho priemyslu

Sušené krmivá

Podporné nástroje v sektore vína

V SR sa uplatňuje v zmysle Národného podporného programu SR v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom pre roky 2008 - 2013 5 opatrení:

–Propagácia na trhoch tretích krajín

–Reštrukturalizácia vinohradov

–Poistenie úrody

–Investície do podnikov

–Podpora za použitie zahusteného hroznového muštu

Trvalé ukončenie výsadby vinohradov

Podporu je možné poskytnúť akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá na území SR užíva zaregistrovanú vinohradnícku plochu a z tejto plochy odstráni všetky kry viniča a opornú konštrukciu.

Školské ovocie

V roku 2009 sa začal uplatňovať program „Školské ovocie“, na základe ktorého je zabezpečené pravidelné dodávanie ovocia a zeleniny alebo výrobkov z nich do vzdelávacích inštitúcií. Pre 27 členských štátov vyčlenila EÚ 90 mil. €. SR sa zapojila od školského roku 2009/2010 s finančnou podporou EÚ 1,27 mil. €, ktorá bola vyčlenená asi pre 300 000 detí. Cena dodaného ovocia a zeleniny je hradená na 73 % z EÚ a 27 % hradí žiak. Na školský rok 2009/2010 to predstavovalo sumu 1,75 mil. €, na školský rok 2010/2011 je suma zvýšená na 2,5 mil. €.

c) Živočíšne komodity:

Intervencie – nákup, skladovanie, predaj (maslo, sušené mlieko, hovädzie mäso)

Slúži na stabilizáciu cien na vnútornom trhu členského štátu.

Podpory spotreby mlieka v školských zariadeniach – školské mlieko

Podpora je určená deťom v materských školách a žiakom na základných a stredných školách prostredníctvom schválených uchádzačov o zabezpečovanie mliečnych výrobkov, ktorými môžu byť:

−vzdelávacia inštitúcia,

−orgán školstva, pokiaľ ide o výrobky distribuované žiakom v rámci jeho pôsobnosti,

−dodávateľ výrobkov,

−organizácia pôsobiaca v mene jednej alebo viacerých vzdelávacích inštitúcií alebo jedného resp. viacerých orgánov školstva a osobitne zriadená na tento účel.

Jednorazová podpora v sektore produkcie mlieka

Jednorazová podpora bola určená pre chovateľov dojníc s pridelenou individuálnou kvótou mlieka k 31. 03. 2010.

Súkromné skladovanie mliečnych výrobkov, masla, smotany, syrov, bravčového, hovädzieho, ovčieho a kozieho mäsa.

Podpora určená na skladovanie uvedených komodít vo vlastnom, resp. prenajatom sklade (nie v sklade patriacom PPA).

Podpory pri vykonávaní opatrení na zlepšenie podmienok pre produkciu a obchodovanie s včelími produktmi

Podpora je poskytovaná prostredníctvom celoštátne pôsobiacich včelárskych združení všetkým včelárom a včelárskym organizáciám.

Propagácia poľnohospodárskych produktov

Cieľ programov je prispieť k zlepšeniu informovanosti o príslušných výrobkoch ako aj k ich odbytu.

Schválené programy:

Program na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku „Objav mlieko“.

Čerpanie rozpočtu na TOV v roku 2010

v €Tabuľka č. 2

Vývozné náhrady

558 271

Vývozné náhrady Non Annex

6 712

Akčné plány

97 912

Školské mlieko

2 636 860

Poistenie úrody

107 173

Podpora včelárom

997 057

Reštrukturalizácia vinohradov

3 938 832

Sušené krmivo

41 055

Školské ovocie

806 132

Použitie zahusteného hroznového muštu

134 080

Trvalé ukončenie výsadby vinohradov

968 873

Investície

104 633

Operačný program

301 629

Propagácia na vnútornom trhu

903 620

Osobitná podpora v sektore mlieka

2 034 698

SPOLU

13 637 537

Doplatok výrobcom cukru a izoglukózy*

206 523

Spolu

13 844 060

*nie je zahrnutý do upraveného rozpočtu (mimorozpočtové prostriedky)

Prameň: PPA, vyžiadané údaje

Vypracoval: VÚEPP

Financovanie intervenčných opatrení

V súlade so systémom finančného riadenia EPZF schváleným vládou 25.6.2008 uznesením č. 429 slúži samostatný mimorozpočtový účet PPA na financovanie výdavkov

a príjem prostriedkov spojených s intervenciami na spoločnom trhu EÚ (verejné skladovanie, reštrukturalizačné programy schválené Komisiou).

PPA sústreďuje príjmy a realizuje výdavky súvisiace s intervenčnými opatreniami v súlade s § 8 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka na mimorozpočtovom účte.

Intervencie vo forme verejného skladovania

Pravidlá intervenčného nákupu sa riadia režimom stanoveným Komisiou a platia pre všetky členské štáty EÚ.

K 31. 12. 2010 bol na mimorozpočtovom účte na financovanie intervencií zostatok vo výške 49 395 416,54 €. Výdavky mimorozpočtového účtu predstavovali prostriedky na opatrenia vo forme verejného skladovania EPZF.

Výdavky na intervenčný nákup obilnín v roku 2010 predstavovali 22 130 707,17 € a na intervenčné skladovanie obilnín 4 016 067,44 €.

V roku 2010 bola z mimorozpočtového účtu PPA vyplatená diverzifikácia vo výške 1 211 656,14 € a dodatočná pomoc na diverzifikáciu vo výške 2 111 730,69 €.

Jednorazová podpora na dojnice

Na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 1233/2009 z 15. decembra 2009, ktorým sa ustanovuje osobitné opatrenie na podporu trhu v mliekarenskom odvetví bola vyčlenená „finančná obálka“ Európskej komisie na rok 2010, ktorá pre SR predstavovala čiastku 2 034 698,62 €. Dotácia v SR bola poskytnutá pre chovateľov dojníc s pridelenou individuálnou kvótou mlieka k 31. 03. 2010 v zmysle nariadenia vlády č. 78/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie mlieka. Táto jednorazová podpora bola vyplatená 592 žiadateľom do 30. júna 2010.

Celkové hodnotenie podpôr na TOV

Čerpanie trhovo orientovaných výdavkov (TOV) odráža neustále meniacu sa situáciu na trhu s agropotravinárskymi komoditami, závisí od počtu žiadostí podľa jednotlivých opatrení ako aj od realizácie týchto opatrení. Nízke čerpanie rozpočtových výdavkov bolo v roku 2010 ovplyvnené najmä nepriaznivým počasím a ním spôsobenou neúrodou niektorých komodít.

Pri niektorých opatreniach (program stabilizácie a rozvoja včelárstva, podpora na reštrukturalizáciu vinohradov, jednorazová podpora na dojnicu, podpora propagácie poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov) sú zo strany EK stanovené limity na jednotlivé roky a tieto boli vyčerpané takmer na 100 %.

V roku 2010 bol schválený rozpočet na TOV 35 547 593 € a jeho skutočné čerpanie bolo 13 637 mil. €, (medziročné zníženie o 65,7 %). Najviac sa vyčerpalo na reštrukturalizáciu vinohradov 3,93 mil. €.

2.Priame platby

Priame platby sú podpory na zachovanie poľnohospodárskej produkcie. Tvoria veľkú časť výdavkov EÚ do poľnohospodárstva a sú realizované prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF). Vykonávajú sa v období od 1. decembra do 30. júna nasledujúceho roka.

Nariadením Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009 boli stanovené rozpočtové stropy pre priame platby na roky 2009 - 2015. Slovenská republika pre rok 2010 požiadala o zmenu rozhodnutia na uplatnenie osobitnej platby na cukor v 50 % výške pôvodne stanovenej sumy a prevedenie zvyšnej sumy finančných prostriedkov do režimu SAPS. Dňa 18. augusta 2010 bolo schválené nariadenie Komisie (EÚ) č. 745/2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 73/2009 a ktorým sa na rok 2010 stanovujú ročné finančné rámce pre režim jednotnej platby na plochu a rozpočtové stropy uplatniteľné pre osobitnú platbu na cukor a prechodné platby na ovocie a zeleninu a na poskytovanie osobitnej podpory ustanovené v nariadení (ES) č. 73/2009.

V roku 2010 bol stanovený rozpočet na priame platby vo výške 70 % priemeru krajín EÚ-15. V schválenom rozpočte boli na národnú vyrovnávaciu platbu vyčlenené prostriedky vo výške 20 % (na rozdiel od možných 30 %) a tak priame platby spolu boli realizované do výšky 90 % priemeru krajín EÚ-15. Upravený rozpočet ovplyvnili aj prostriedky prevedené z roku 2009 a prevod prostriedkov do roku 2011.

V roku 2010 bol schválený rozpočet na priame platby 360,4 mil. €, čerpanie k 31.12.2010 bolo 337,6 mil. € ( o 26,5 mil. € menej ako v roku 2009).

PPA ako orgán štátnej správy zabezpečujúci administratívne činnosti súvisiace s finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu SR, smerujúcich do oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka oznamuje a vypláca každoročne záujemcom podpory formou:

-jednotnej platby na plochu (SAPS),

-doplnkových národných priamych platieb,

-osobitnej platby na cukor,

-platby na pestovanie energetických plodín (od roku 2010 boli platby na energetické plodiny zrušené),

-osobitnej platby na ovocie a zeleninu,

- prechodnej platby na rajčiaky (v roku 2010 táto platba nebola realizovaná).

Najväčší objem bol v roku 2010 vyplatený na platby SAPS. Z toho , v nadväznosti na čl. 68 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 boli realizované platby na dojnicu vo výške 7,43 mil. € na riešenie špecifických nevýhod v sektore mlieka postihujúcich subjekty hospodáriace v znevýhodnených alebo zraniteľných oblastiach. Na platby SAPS bolo v roku 2010 schválených 13 340 žiadostí a za predchádzajúce roky dodatočne odsúhlasených 1 859 žiadostí, na osobitnú platbu na cukor 330 schválených žiadostí. Na prechodnú platbu na rajčiaky a osobitnú platbu na ovocie a zeleninu bolo 1 019 schválených žiadostí.

V rámci národných vyrovnávacích priamych platieb z prostriedkov štátneho rozpočtu bolo vyplatená podpora na VDJ (3 027 žiadostí), na chmeľ bolo realizovaných 8 žiadostí.

2.1 Jednotná platba na plochu (SAPS)

Jednotná platba na plochu (SAPS) bola poskytovaná na základe nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. Výmera poľnohospodárskej pôdy, na ktorú bol SAPS nárokovateľný, bola 1 955 tis. ha v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1973/2004. Keďže farmári v predchádzajúcich rokoch nevyužili možnosť získania SAPS-u na celú nárokovateľnú plochu, garantovaná výmera bola v roku 2009 znížená o 75 000 ha, čím sa znížilo čerpanie a zvýšili platby na skutočne deklarovanú výmeru. V roku 2009 bola znížená celková deklarovaná výmera poľnohospodárskej pôdy na 1880 tis. ha a v roku 2010 na 1 865 tis. ha. Najmenšia výmera, na ktorú je platba poskytnutá je 1 ha, pričom výmeru môžu tvoriť viaceré súvislé diely pôdnych blokov s výmerou najmenej 0,3 ha. Od roku 2009 sa od žiadateľov o túto platbu vyžaduje aj zaťaženie na výmeru trvalých trávnych porastov minimálne 0,1 VDJ/ ha. Táto podmienka sa netýka tých žiadateľov, ktorých výmera TTP je nižšia ako 20 ha. Pre rok 2010 bolo stanovené minimálne zaťaženie 0,2 VDJ/ha TTP s celkovou výmerou nad 20 ha. Žiadosť o túto platbu sa podávala na pracovisku PPA (v roku 2010 bol termín od 23. 4. 2010 do 15. 5. 2010). Sadzba na SAPS v roku 2009 bola 121,6 €/ha a v roku 2010 142,4 €/ha.

Mapa č.1

$C:\Users\duricova\Documents\ZELENA2011\SAPS.jpg$

Z celkového objemu finančných prostriedkov SAPS znázorneného podľa okresov (mapa č. 1) vyplýva, že viac prostriedkov bolo vyplatené do podnikov hospodáriacich v okresoch južného Slovenska.

Prehľad sadzieb pre priame platby

v € na mernú jednotkuTabuľka č. 3

Merná jednotka

2009

2010

SAPS

121,60

142,4

Osobitná platba na cukor

546,69

273,93

Platba na pest. energetických plodín

45,00

Platba na dojnicu

60,84

Osobitná platba na ovocie a zeleninu

40,50

52,71

Prechodná platba na rajčiaky

831,48

477,94

Doplnková platba na plochu

32,00

Platba na chmeľ

322,00

387,84

Platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ)

VDJ

148,00

143,00

Prameň: MPRV SR, www.land.gov.sk

Vypracoval: VÚEPP

Ďalšie priame platby

Osobitná platba na ovocie a zeleninu sa poskytla na výmeru, na ktorej sa pestovalo ovocie a zelenina uvedená v prílohe č. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb“, keďže nariadenie vlády SR č. 151/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodnej platby na rajčiaky a osobitnej platby na ovocie a zeleninu bolo zrušené nariadením vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb s účinnosťou od 1. 2. 2009.

Prechodná platba na rajčiaky sa poskytla na výmeru pestovaných rajčiakov v kalendárnom roku, najviac však na výmeru, ktorá bola uvedená v zmluve s prvým spracovateľom, ktorý je zaradený na zozname schválených prevádzkovateľov pre príslušný kalendárny rok zverejnenom vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva SR. Žiadateľ bol povinný dodať prvému spracovateľovi najmenej také množstvo rajčiakov, ktoré zodpovedalo násobku výmery rajčiakov a minimálnej úrode 20 t/ha. Do konca roku 2010 nebola platba realizovaná.

Osobitná platba na cukor

Osobitná platba na cukor je zavedená od roku 2006 a upravená čl. 143 b nariadenia Rady čl.1782/2003. Od 1. 1. 2009 bolo zrušené nariadením Rady 73/2009, platba sa vyplácala podľa čl. 126. Nariadenie je výsledkom reformy v sektore cukru, na ktorej základe sa postupne znižuje cena cukru na spoločnom trhu. Osobitná platba na cukor má farmárom nahradiť výpadok príjmov v dôsledku zníženej ceny. Poskytovala sa ako odviazaná od produkcie a bola plne financovaná z prostriedkov EÚ. Platba na hektár sa stanovila ako podiel sumy finančnej obálky, určenej pre SR a celkovej výmery podľa podaných žiadostí. Poskytovanie osobitnej platby na cukor sa riadilo nariadením vlády SR č. č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb“, keďže nariadenie vlády SR č. 82/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory

v poľnohospodárstve formou osobitnej platby na cukor bolo zrušené nariadením vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb s účinnosťou od 1. 2. 2009. Podľa metodického pokynu MPRV SR č. 1304/2010 - 630, sa osobitná platba na cukor poskytla na „historickú výmeru“, nie na výmeru cukrovej repy v aktuálnom roku pestovania. Výšku osobitnej platby na cukor neovplyvnila zmena výmery cukrovej repy v porovnaní s rokom 2005 alebo zmena výmery poľnohospodárskej pôdy celkom, vrátane ukončenia pestovania cukrovej repy, ak bola oprávnená pre platbu SAPS v príslušnom kalendárnom roku.

Platba na pestovanie energetických plodín

Základná legislatíva:

-nariadenie Komisie (ES) č. 1973/2004, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach podpory stanovených v hlavách IV a IVa tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín,

-nariadenie Komisie (ES) č. 270/2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1973/2004 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach podpory stanovených v hlavách IV a IVa tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín,

-nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003,

-nariadenie vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov.

V roku 2009 bolo zaregistrovaných 22 nákupcov a 17 spracovateľov energetických plodín, ktorí majú uzavretých spolu 269 zmlúv s pestovateľmi energetických plodín. Program podpory pestovania energetických plodín sa skončil, spracovatelia musia zazmluvnené energetické plodiny pozberané v roku 2009 spracovať najneskôr do 31. 7. 2011.

Doplnkové národné vyrovnávacie priame platby

K doplnkovým národným vyrovnávacím platbám v rastlinnej výrobe, financovaným zo štátneho rozpočtu SR patria:

-doplnková platba na plochu,

-platba na chmeľ.

Od roku 2009 sa zmenil systém platieb na plodiny pestované na ornej pôde. Zásadnou zmenou je, že platby boli poskytnuté na všetky plodiny pestované na ornej pôde, teda aj na krmoviny, či trvalé kultúry. Doplnkovú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda podľa odseku bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003, má výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom. Žiadosť o túto platbu bolo potrebné podať na pracovisku PPA v termíne ako v

prípade priamej platby. V roku 2010 bolo schválených a vyplatených 1 530 žiadostí (za rok 2009) vo výške 2 878 855 €.

Platbu na chmeľ bolo možné poskytnúť žiadateľovi na chmeľnicu evidovanú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov k 31. decembru 2006, ak bola výmera chmeľnice najmenej 0,3 ha. Ak výmera chmeľníc uvedená v žiadostiach o platbu na chmeľ presiahne 305,13 ha, každému žiadateľovi sa poskytla platba na chmeľ na priamo úmerne zníženú výmeru chmeľnice podľa presiahnutej výmery.

Doplnkové národné priame platby v živočíšnej výrobe

Podpory v živočíšnej výrobe sa realizujú prostredníctvom platby na veľké dobytčie jednotky (VDJ). Zavedením doplnkovej národnej priamej platby na VDJ sa dali využiť možnosti dané legislatívou EÚ a umožnila sa podpora všetkých kategórií hovädzieho dobytka, mlieka, oviec a kôz. Účelom VDJ bolo udržanie upadajúcej živočíšnej výroby v SR a zabránenie veľkého znižovania počtov hospodárskych zvierat.

Legislatíva:

Nariadenie vlády SR č. 266/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej priamej platby na VDJ v znení neskorších predpisov. Platbu bolo možné poskytnúť najmenej na jednu VDJ a stav zvierat sa určil podľa centrálneho registra zvierat – CEHZ – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat.

Priame platby

v mil. €Tabuľka č. 4

2009

Prevod

2010

Prevod

EÚ

Spolu

do 2010

EÚ

Spolu

do 2011

Jednotná platba na plochu

- SAPS**

192,6

27,4*

220,1

21,5

230,5

29,3*

259,8

29,9

Doplnkové národné

priame platby, z toho:

107,4

5,3

64,6

9,2

Doplnková platba na plochu

44,8

2,9

- chmeľ

0,1

0,09

0,1

- VDJ

62,5

61,6

Ostatné PP (Osobitná platba na cukor, EP, ovocie, zelenina)

34,4

4,3

13,2

2,1

Ostatné PP - prostriedky

pohľadávka k ost. PP

2,3

0,2

Spolu priame platby

227,0

137,1

364,1

31,0

243,7

93,9

337,6

41,4

Prameň: MPRV SR, Návrh záverečného účtu za rok 2009, Návrh záverečného účtu za rok 2010

*Pohľadávka k EÚ

** vrátane platieb na dojnice

PP = priame platby

EP = energetické plodiny

Vypracoval: VÚEPP

3.Rozvoj vidieka

Nariadením Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky bol zriadený Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV). EPFRV slúži na financovanie programov rozvoja vidieka prijatých v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005. Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (PRV) bol schválený rozhodnutím Komisie C (2007) 6164 zo 4. decembra 2007 Európskou komisiou a dopracovaný v zmysle prvej, druhej a tretej modifikácie a je nástrojom podpory politiky rozvoja vidieka, ktorá predstavuje druhý pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

PRV SR 2007 - 2013 sa vzťahuje na celé územie Slovenska, ktoré je rozdelené na oblasti cieľa Konvergencia (Trnavský kraj, Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj, Banskobystrický kraj, Žilinský kraj, Košický kraj a Prešovský kraj) a oblasti mimo cieľa Konvergencia (Bratislavský kraj), pričom opatrenia: „Obnova a rozvoj obcí“, „Základné služby pre vidiecke obyvateľstvo“ a „Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam“ sa implementujú výlučne v oblastiach cieľa Konvergencia.

Program je financovaný z EPFRV a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR. Celková suma verejných finančných prostriedkov na sedemročné obdobie po modifikáciách programu predstavuje 2 597 053 717 € (EPFRV: 1 996 908 078 €, štátny rozpočet SR: 600 145 639 €). Z celkovej sumy 1 996 908 078 € činí príspevok do Konvergenčných regiónov 1 958 307 486 € a do Nekonvergečných regiónov 38 600 592 €.

Program sa realizuje prostredníctvom opatrení v rámci piatich osí:

Os 1 – Zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

Os 2 – Zlepšenie životného prostredia a krajiny

Os 3 – Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva

Os 4 – Realizácia prístupu Leader

Os 5 – Operácie technickej pomoci

Celkový objem verejných finančných prostriedkov na sedemročné obdobie je rozdelený pre celé územie SR nasledovne:

Financovanie PRV podľa osí v €

Tabuľka č. 5

Verejný príspevok za obdobie 2007-2013

Os PRV SR 2007-2013

Spolu

EPFRV

Rozpočet SR

OS 1

847 577 149

628 241 695

219 335 454

OS 2

1 270 188 674

1 007 199 039

262 989 635

Os 3

343 956 872

256 646 440

87 310 432

Os 4

79 013 206

62 582 542

16 430 664

Os 5

56 317 816

42 238 362

14 079 454

Spolu

2 597 053 717

1 996 908 078

600 145 639

Prameň: MPRV SR, vyžiadané údaje

Vypracoval: VUEPP

K 31. 12. 2010 bolo v rámci všetkých výziev na projektové opatrenia osi 1, 2, 3 a 4 prijatých 9 536 žiadostí o nenávratný finančný príspevok a žiadaný príspevok predstavoval 2 267 551 106 €. Z uvedeného počtu bolo 4 421 žiadostí schválených vo výške príspevku 1 153 409 360 €. Kontrahovanie projektových opatrení predstavuje 83 % z limitov pre tieto opatrenia na celé programové obdobie.

V rámci neprojektových opatrení osi 2 bolo do 31. 12. 2010 prijatých spolu 25 080 žiadostí a 22 182 schválených. K 31. 12. 2010 sa čerpali finančné prostriedky vo výške 606 798 764 €, čo predstavuje 53 % z limitov verejných výdavkov na obdobie 2007 – 2013.

Čerpanie PRV SR 2007 - 2013 na národnej úrovni

Za celý program bolo prijímateľom k 31. 12. 2010 vyplatených 1 176 955 465 € z verejných zdrojov. Vyplatená suma predstavuje 45,3 % z celkových limitov na programové obdobie 2007 - 2013.

Vyplatené prostriedky žiadateľom k 31. 12. 2010

Tabuľka č. 6

Verejné zdroje za obdobie 2007-2013

PRV SR 2007-2013

Spolu

EPFRV

Rozpočet SR

Verejný príspevok na celé obdobie v €

2 597 053 717

1 996 908 078

600 145 639

Vyplatené príspevky do 31.12.2010 v €

1 176 955 465

908 539 311

268 416 154

Čerpanie PRV SR 2007 - 2013 na národnej úrovni v %

45,3

Prameň: MPRV SR, vyžiadané údaje

Vypracoval: VÚEPP

Vzhľadom na pravidlo čerpania n+2, podľa ktorého členský štát musí najneskôr do konca druhého roka od prijatia záväzku zaslať žiadosti o platbu na Európsku komisiu vo výške tohto záväzku a po zohľadnení zálohových platieb vyplýva že:

- záväzky na roky 2008 a 2009 sú vyčerpané,

-záväzok na rok 2010 je čerpaný do výšky 11,3 %.

V roku 2010 bola vypracovaná Záverečná správa strednodobého hodnotenia PRV SR 2007 - 2013, ktorá prezentuje súhrnné zistenia z realizovaného hodnotenia a odporúčania programu a identifikuje problémové oblasti, na ktorých riešenie bude potrebné sa v budúcej implementácii sústrediť. Správa je verejne prístupná na webovej stránke MPRV SR.

Analýzy ukázali, že nepodporené poľnohospodárske subjekty v prepočte na pracovníka dosiahli horšie výsledky hospodárenia, ako podporené. U SHR prispeli opatrenia PRV SR 2007 - 2013 aj k zoslabeniu dosahov krízy a zníženiu pracovnej náročnosti výroby. Program pozitívne ovplyvnil počet pracovníkov podporených fariem, hodnota sa prejavila v nižšom poklese pracovníkov (AWU), ako u nepodporených fariem.

Podpory LFA sú rozložené takmer vo všetkých okresoch SR (mapa č. 2)

Mapa č.2

$C:\Users\duricova\Documents\ZELENA2011\LFA.jpg$

Efekty agroenvironmentálnych platieb PRV SR 2007 - 2013 v období rokov 2007 - 2009

Efekty podpory agroenvironmentálnych opatrení (AEO) boli hodnotené metodikou použitou v strednodobom hodnotení PRV 2007 - 20131. Kontrolná vzorka nepodporených fariem pred implementáciou podpory, t. j. v roku 2006, predstavovala farmy s podobnými produkčne ekonomickými charakteristikami, ako farmy, ktoré boli v rokoch 2007 - 2009 podporené AEO. Cieľom bolo analyzovať zmeny vo vzorke podporených a nepodporených fariem v období rokov 2007 - 2009.

Z hodnotenia na úrovni opatrení vyplynuli nasledujúce závery:

•Podpora AEO prispela k rýchlejšiemu rastu majetku u podporených, ako u nepodporených fariem. Ich záväzky však klesali výrazne pomalšie, ako záväzky nepodporených fariem.

•Medzi podporenými a nepodporenými farmami sa postupne znižoval rozdiel v celkovom objeme produkcie, najvýraznejšie v integrovanej produkcii, ochrane vybraných biotopov trávnych porastov, základnej schéme a zatrávňovaní ornej pôdy.

•Podpora AEO všeobecne neprispela k rastu pridanej hodnoty v porovnaní s nepodporenými farmami, ale ju stabilizovala. Výnimkou sú opatrenia integrovaná produkcia (okrem zeleniny), zatrávňovanie ornej pôdy a ekologické poľnohospodárstvo.

•Podpora AEO, v porovnaní s nepodporenými farmami, stabilizovala zisk fariem zaradených v týchto opatreniach. Najvýraznejšie to bolo pri opatreniach zatrávňovania

1Táto metodika je v strednodobom hodnotení podrobne rozvedená. Odhad efektov AEO bol vykonaný na úrovni individuálnych fariem databázy Informačných listov MPRV SR. Výber vzorky predstavoval 665 podporených fariem (42,3 %) a 907 fariem kontrolnej vzorky (nepodporené farmy 57,7 %).

ornej pôdy, ochrane vybraných biotopov trávnych porastov, v integrovanej produkcii vinohradov, základnej schéme, ochrane proti erózii a ekologického poľnohospodárstva. Tento efekt je výsledkom extenzifikácie produkcie a eliminácie nákladovo náročnejších výrobkov z produkčných systémov fariem.

•V porovnaní s nepodporenými farmami v prvom období (rok 2007 a 2008) AEO viedli všeobecne k zvyšovaniu priemernej výmery farmy. Motivujúce bolo zvýšenie absolútnej hodnoty príjmu z podpory pri relatívne stabilnom počte pracovníkov. Do roku 2009 sa dosiahlo relatívne zvýšenie výmery poľnohospodárskej pôdy o 5 ha na podporenú farmu. V ekologickom poľnohospodárstve však poklesla výmera priemernej podporenej farmy o 46 ha.

Z hodnotenia tej istej vzorky na úrovni krajov Slovenska (NUTS 3) vyplynuli nasledujúce závery:

•Podpora AEO prispela k relatívnemu rastu majetku u podporených k nepodporeným farmám hlavne v krajoch BB, NR, PO a ZA. Naopak v krajoch TN, KE, TT a BA majetok relatívne klesal. Všeobecne, u právnických osôb (PO) rástol, ale výrazne klesal u SHR. Záväzky však naopak relatívne klesali u právnických osôb, ale rástli u SHR.

•Produkcia sa v rokoch 2007 - 2009 relatívne (oproti nepodporeným farmám) zvýšila iba v kraji ZA. V ostatných klesla. Pokles u SHR bol výraznejší, ako u PO.

•Podpora AEO neprispela k rastu pridanej hodnoty (resp. menšiemu poklesu, ako u nepodporených fariem) ani v jednom z krajov Slovenska. Jednoznačne najväčší pokles dosiahli kraje TT, NR, TN a BA, teda produkčné oblasti SR.

•Podpora AEO však doteraz viedla k pozitívnej zmene v raste zisku (resp. menšiemu poklesu), ako u nepodporených fariem v krajoch ZA a PO a čiastočne aj KE, teda hlavne v menej produkčných oblastiach Slovenska. Negatívny vývoj bol v krajoch NR, TT, TN, BA a BB, teda hlavne v produkčných regiónoch Slovenska.

•Podpora AEO prispela k zvyšovaniu priemernej výmery podporenej farmy v krajoch PO, NR, TT a TN. V ostatných podporených farmách oproti nepodporeným, poklesli výmery najviac v krajoch BA (o 98 ha) a BB (o 88 ha).

Operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013

Operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013 (OPRH), vypracovaný v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (EFRH) a vykonávacím nariadením Komisie (ES) č. 498/2007, bol schválený rozhodnutím Komisie K (2007) 6153 dňa 04.12.2007.

OPRH sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, ktoré je rozdelené na cieľ Konvergencia (Trnavský kraj, Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj, Banskobystrický kraj, Žilinský kraj, Košický kraj a Prešovský kraj) a oblasti mimo cieľa Konvergencia (Bratislavský kraj).

Celkový objem verejných finančných prostriedkov na sedemročné obdobie je rozdelený pre územie SR nasledovne:

Financovanie podľa prioritných osí a cieľov OPRH v €

Tabuľka č. 7

Verejný príspevok na obdobie 2007-2013

Prioritná os

Spolu

EFRH

Rozpočet SR

Prioritná os 2

14 628 459

10 467 810

4 160 649

-z toho cieľ Konvergencia

12 614 321

9 460 741

3 153 580

-mimo cieľa Konvergencia

2 014 138

1 007 069

Prioritná os 3

3 381 723

2 536 292

845 431

-z toho cieľ Konvergencia

3 381 723

2 536 292

845 431

-mimo cieľa Konvergencia

Prioritná os 5

912 568

684 426

228 142

-z toho cieľ Konvergencia

912 568

684 426

228 142

-mimo cieľa Konvergencia

Spolu

18 922 750

13 688 528

5 234 222

Prameň: MPRV SR, vyžiadané údaje

Vypracoval: VÚEPP

Do konca roka 2010 bolo v rámci prioritnej osi 2 a 5 prijatých spolu 55 žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Požadovaný príspevok z verejných zdrojov bol vo výške 6 227 027 €. Z nich bolo 52 žiadostí o nenávratný finančný príspevok schválených a v prípade troch žiadostí o nenávratný finančný príspevok vydala PPA rozhodnutie o neschválení. K uvedenému obdobiu PPA podpísala s prijímateľmi 47 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v objeme schváleného príspevku vo výške 5 180 257 € (z toho EFRH 3 831 904 €), tzn. že celkové kontrahovanie OPRH k uvedenému obdobiu predstavovalo 27 %.

Čerpanie finančných prostriedkov v rámci OPRH na národnej úrovni

Počas implementácie programu bolo na certifikačný orgán zaslaných spolu 19 súhrnných žiadostí o platbu, z ktorých bolo 17 schválených a 2 zamietnuté. 17 schválených súhrnných žiadostí o platbu predstavuje sumu 2 687 443 €, tzn. čerpanie na národnej úrovni predstavuje 14,2 % z limitov verejných zdrojov na sedemročné obdobie. Prostriedky z EFRH sú čerpané do výšky 1 996 499 € (14,6 % zo záväzku EÚ na obdobie 2007 - 2013).

Čerpanie OPRH na národnej úrovni v porovnaní s celkovým záväzkom EÚ

Tabuľka č. 8

Verejné zdroje OPRH

Operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007-2013

Spolu

EFRH

Rozpočet SR

Verejný príspevok na celé obdobie v €

18 922 750

13 688 528

5 234 222

Čerpanie k 31. 12. 2010 v €

2 687 443

1 996 499

691 032

Čerpanie OPRH na národnej úrovni v %

14,2

14,6

13,2

Prameň: Ministerstvo financií SR

Vypracoval: VÚEPP

Vzhľadom na pravidlo čerpania n+22 je pôvodný záväzok EÚ na rok 2008 čerpaný na 99,96 %. Za cieľ Konvergencia je úroveň čerpania tohto záväzku 106,1 % a úroveň čerpania mimo cieľa Konvergencia je 23 %. Za oblasti mimo cieľa Konvergencia (Bratislavský kraj) zostalo zo záväzku na rok 2008 nevyčerpaných 108 599 €, čo predstavuje 0,79 % z celkového pôvodného sedemročného záväzku pre celý program. Následne bude záväzok EÚ pre oblasti mimo cieľa Konvergencia znížený o nevyčerpanú časť záväzku roku 2008 a v nadväznosti bude znížený aj zodpovedajúci podiel príspevku z rozpočtu SR.

Dôvodom nízkeho čerpania finančných prostriedkov v oblastiach mimo cieľa Konvergencia je nízky záujem potenciálnych prijímateľov o poskytovanú pomoc. V rámci doposiaľ vyhlásených dvoch výziev boli predložené a následne schválené len 2 projekty za tento cieľ. Riadiaci orgán, aj na základe výsledkov strednodobého hodnotenia, zváži kritéria pre výber projektov, ako aj možnosti revidovania programu.

Celkové zhodnotenie rozvoja vidieka

V roku 2009 boli na rozvoj vidieka použité ešte podpory z I. ako aj z II. programového obdobia. Oprávnenosť čerpania výdavkov Plánu rozvoja vidieka a SOP PaRV do 30. 6. 2009 z dôvodu eliminácie dosahov finančnej krízy dalo predpoklad úplného vyčerpania zazmluvnených finančných prostriedkov a úspešného ukončenia týchto programov. Prostriedky z Programu rozvoja vidieka 2007 - 2013 v roku 2009 tvorili 98,8 % na celkových podporách v rámci rozvoja vidieka, v roku 2010 sa podieľali už na 100 %.

Rozvoj vidieka v roku 2009 a 2010

v mil. € Tabuľka č. 9

2009

2010

Programy

EÚ

Spolu

EÚ

Spolu

Plán rozvoja vidieka 2004 - 2006

0,5

1,7

2,2

Program rozvoja vidieka 2007 - 2013

100,1

327,7

427,8

113,3

367,8

481,1

- z toho LFA

20, 5

81,9

102,4*

20,8

81,4

102,2

SOP PaRV

1,5

2,4

3,4

Rozvoj vidieka spolu

101,6

331,8

433,4

113,31

367,8

481,1

Prameň: MPRV SR

Vypracoval: VÚEPP

Zo strednodobého hodnotenia PRV 2007-2013 nezávislým hodnotiteľom vyplýva, že celkovo program pôsobí vyvážene, avšak pri podrobnejšom skúmaní vychádzajú disproporcie. Rozhodujúcou je nevyváženosť medzi prioritne riešenou podporou modernizácie a konkurencieschopnosti sektora a na druhej strane minimalisticky riešenou diverzifikáciou. Program tak celkovo nedostatočne využíva potenciál tvorby zamestnanosti.

V rámci podpory modernizácie prvovýroby a spracovania produktov sa slabším miestom programu ukazuje, že v PRV SR 2007 – 2013 sa v osi 1 neimplementovali opatrenia výlučne zamerané na výrobu produktov s vysokou pridanou hodnotou a vysokou kvalitou

2 Čerpanie finančných prostriedkov rozpočtových záväzkov operačného programu na roky 2007 – 2013 je možné podľa pravidla n+2 do dvoch rokov od ich prijatia.

produkcie napr. prostredníctvom zvýšenej podpory poľnohospodárov a potravinárov, ktorí sa zúčastňujú v schémach kvality potravín.

Pri analýze všetkých podpôr (za všetky osi programu spolu) sa ukázalo, že najviac vyplatených prostriedkov (v prepočte na ha p. p.) išlo do severných a (v prepočte na obyvateľa) do východných oblastí Slovenska. Prevládajúce podpory z osi II kompenzujú väčšinové rozloženie projektových podpôr v juhozápadných a južných okresoch SR.

Implementácia integrovaného prístupu v rozvoji vidieka prístupom Leader sa v podmienkach SR za uvedené obdobie osvedčila, keď aktivizovala miestne partnerstvá a podporila ich k tvorivej spolupráci.

Jednoznačne ako nevhodné treba označiť rozhodnutie riadiaceho orgánu alokovať takmer celý programovaný rozpočet opatrenia hneď na 1., prípadne za krátko sa opakujúcu 2. výzvu, ako sa udialo v prípade kľúčových opatrení 121-Modernizácia fariem, 123- Pridávanie hodnoty do produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a niektorých ďalších. V daných opatreniach tak bola schválená masa projektov, o ktorých nie je možné jednoznačne povedať, že boli schvaľované podľa kvality vypracovania a ich adekvátneho prínosu k rastu pridanej hodnoty žiadateľov, resp. daného odvetvia.

Podporené boli prevažne veľké projekty (nad 400 000 €), kým veľká časť menších poľnohospodárskych subjektov a SHR, ktorí žiadali podstatne menšie sumy podpory, sa k finančným prostriedkom nedostali.

Pri viacerých opatreniach aktuálne hodnotiace kritériá (kvantitatívne a kvalitatívne) nevytvárajú predpoklady pre jednoznačnú selekciu žiadostí, vznikajú nejasnosti a prideľovanie bodov je formálne, často nevystihuje kvality zámeru projektu. Riešením je analýza rizika pri prideľovaní bodov za projekt, ktorá by čiastočne eliminovala špekulatívne projekty a projekty s vysokým podielom mŕtvej váhy.

4.Štátna pomoc

Štátna a minimálna pomoc v rokoch 2009 a 2010 bola zameraná predovšetkým na rozvoj malých a stredných podnikov pôsobiacich v prvotnej poľnohospodárskych výrobe, a to formou poskytovania dotácií a subvencovaných služieb, na základe platných právnych predpisov:

−zákona č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009 v znení zákona č. 448/2009 Z. z.,

−zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z.z.,

−zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

−zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,

−nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 o podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení neskorších predpisov,

−nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 347/2009 Z. z. o poskytovaní dočasnej štátnej pomoci pre pestovateľov cukrovej repy.

Národné podpory boli legislatívne zabezpečené výnosmi: MP SR č. 2357/2008 - 100, MP SR č. 3703/2005 - 100, MP SR č. 1438/2007 - 100, MP SR č. 1065/2009 - 100.

Štátna pomoc sa poskytovala na základe schém štátnej a minimálnej pomoci, ktoré je možné v zmysle platnej legislatívy EÚ uplatňovať do 31. 12. 2013.

V roku 2010 bola poskytnutá aj dotácia podľa Zákona č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe; prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.

V roku 2010 bola taktiež zmluvne poskytnutá pomoc na základe Usmernenia MPŽPaRR SR č. 1472/2010 - 100 o úhrade dane z pridanej hodnoty obciam v celkovej výške 2 960 692 €.

Štátna pomoc bola v roku 2010 poskytnutá vo výške 13,87 mil. €, a národné podpory vo výške 3,75 mil. € , spolu 17,62 mil. €. (tabuľky č. 47 – 49 v prílohe 10)

V roku 2010 boli na štátnu pomoc použité aj prostriedky z prevodu z roku 2009 v objeme 1 312 891,6 €. Uvedený objem bol použitý na poskytnutie dotácií na nákup dávkovacích zariadení surového kravského mlieka podľa § 30 a) nariadenia vlády SR č. 264/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5.Celková podpora poľnohospodárstva a potravinárstva

Všeobecné služby

Všeobecné služby pre poľnohospodárov sú vykonávané prevažne špecializovanými inštitúciami v rámci rezortu pôdohospodárstva. Patrí sem:

Výskum a vývoj: výskumné ústavy v rezorte MPRV SR, národné opatrenia (zachovanie a starostlivosť o genofond zvierat, výskum a vývoj na zachovanie a starostlivosť o genofond rastlín, výskum a vývoj na zachovanie a rozširovanie genetického základu pestovaných rastlín).

Poľnohospodárske poradenstvo a vzdelávanie: Agroinštitút a Agentúra pre rozvoj vidieka.

Špecializovaná štátna správa: Štátny plemenársky ústav SR, Štátny veterinárny ústav SR, Štátna veterinárna a potravinová správa, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, Plemenárska inšpekcia SR, Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky.

Infraštruktúra: pozemkové úpravy z rozpočtovej kapitoly MPRV SR

Marketing a propagácia: podpora výstav a národné opatrenia - technická podpora, zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov u detí s povinnou školskou dochádzkou, historicky a spoločensky významné zariadenia, všeobecne prospešné aktivity v poľnohospodárstve

Propagáciou a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a potravín, vrátane Značky kvality, je poverený Výskumný ústav potravinársky (VÚP). Poskytuje aj odbornú

pomoc a spoluprácu pri vypracovaní špecifikácií poľnohospodárskych výrobkov a potravín s označením pôvodu (PDO), zemepisným označením (PGI) a označením zaručených tradičných špecialít (TSG) v systéme Politiky kvality EÚ.

Intervenčný nákup, ostatné služby - PPA.

Štruktúra podpôr na všeobecné služby

v mil. € Tabuľka č. 10

2009

2010

Index 2010/2009

Výskum a vývoj

11,3

10,4

92,0

Poľnohosp. školstvo

0,8

0,4

50,0

Služby špecializovanej štátnej správy

48,4

54,7

113,0

Infraštruktúra

5,2

1,8

34,6

Marketing a propagácia

5,4

4,4

81,5

Ostatné služby

6,6

33,3

504,5

Všeobecné služby spolu

92,2

105,0

113,9

- z rozpočtovej kapitoly MPRV SR

86,4

97,6

112,9

- z ostatných zdrojov

5,8

7,4

127,6

Prameň: MPRV SR, vyžiadané údaje

Vypracoval: VÚEPP

Najväčší podiel v rokoch 2009 a 2010 mali služby ústavov špecializovanej štátnej správy, ktorých činnosť sa zameriavala predovšetkým na kontrolu dodržiavania fytosanitárnych, zooveterinárnych a hygienických predpisov, v záujme zachovania zdravotnej neškodnosti potravín.

Celkové výdavky do poľnohospodárstva

v mil. € Tabuľka č. 11

2009

2010

EÚ

Spolu

EÚ

Spolu

Trhovo orientované výdavky

37,6

2,2

39,8

10,9

2,7

13,6

Priame platby:

227,0

137,1

364,1

243,7

93,9

337,6

- SAPS – jednotná platba na plochu

192,6

27,4*

220,1

230,5

29,3*

259,8

-Doplnkové vyrovnávacie platby

107,4

64,6

-Ostatné priame platby (osob. platba na cukor, energ.plodiny, ovocie, zelenina)

34,4

2,3

36,7

13,2

Rozvoj vidieka :

331,8

101,6

433,5

369,3

113,8

483,1

Program rozvoja vidieka 2007 - 2013

327,7

100,1

427,8

367,8

113,3

481,1

OPRH 2007 - 2013

0,5

0,2

0,6

1,5

0,5

2,0

PRV SR 2004 - 2006

1,7

0,5

2,2

SOP PaRV

2,4

1,0

3,4

Štátna pomoc

22,4

18,9

Všeobecné služby priamo z kapitoly MPRV SR

86,4

97,6

Spolu

596,4

325,5

946,8

623,9

326,9

950,8

Prameň: MPRV SR, Návrh záverečného účtu za rok 2009, Návrh záverečného účtu za rok 2010

*pohľadávky SR k EÚ

Vypracoval: VÚEPP

Rok 2010 bol pre poľnohospodárstvo a rezort MPRV SR mimoriadne náročný, no napriek sťaženým podmienkam sa podarilo v primeranej miere zabezpečiť finančné prostriedky na všetky úlohy, ktoré bolo potrebné uskutočniť.

Celkové výdavky do poľnohospodárstva v roku 2010 dosiahli takmer rovnakú úroveň ako v roku 2009. Najväčší dôraz nástrojov politiky bol nasmerovaný do opatrení programov vidieckej ekonomiky. Prostriedky z PRV 2007 – 2013 sa podieľali na celkových výdavkoch 50,7 %. Druhý najväčší objem dosiahli priame platby (35,6 %), ostatné výdavky predstavovali výdavky na všeobecné služby (10,3 %), štátnu pomoc (1,9 %) a trhovo orientované výdavky (1,4 %).