OBSAH prílohy č. 2

1. Hlavné charakteristiky vývoja a postavenie poľnohospodárstva

a potravinárstva v hospodárstve SR ................................................................... 2

2. Ekonomické výsledk y ........................................................................................... 5

2.1 Výsledky odvetvia podľa ekonomického poľnohospodárskeho účtu (EPÚ) ... 5

2.2 Výsledky hospodárenia v poľnohospodárskej prvovýrobe .............................. 7

2.3 Výsledky hospodárenia v potravinárskom priemysle ..................................... 14

3. Výroba a agropotravinársky tr h ....................................................................... 18

3.1 Hrubá poľnohospodárska produkcia .............................................................. 18

3.2 Cenový vývoj na poľnohospodárskom a potravinovom trhu ......................... 32

3.3 Výroba potraví n .............................................................................................. 34

3.4 Spotreba potravín ............................................................................................ 36

3.5 Bezpečnosť potravín ....................................................................................... 40

3.6 Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami ... 42

4. Výrobné vstupy do poľnohospodárstva a potravinárstva .............................. 48

4.1 Vstupy do poľnohospodárstva ........................................................................ 48

4.2 Investície do potravinárskeho priemysl u ........................................................ 56

5. Štrukturálne zmeny a vlastnícke vzťahy .......................................................... 58

5.1 Podnikateľská štruktúr a .................................................................................. 58

5.2 Štruktúra poľnohospodárskej pôdy a trh s pôdou ........................................... 59

5.3 Usporadúvanie pozemkového vlastníctva ...................................................... 62

5.4 Pracovné sily .................................................................................................. 63

5.5 Ekologická poľnohospodárska výroba ........................................................... 66

5.6 Produkcia biomasy a obnoviteľných zdrojov energie .................................... 70

Príloha č. 2

SITUÁCIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE SR

1. Hlavné charakteristiky vývoja a postavenie poľnohospodárstva a potravinárstva

v hospodárstve SR

Vývoj hlavných ukazovateľov hospodárstva SR

Hlavné ukazovatele hospodárstva SR sa v roku 2010 vyvíjali (okrem zamestnanosti)

pozitívne, čo súviselo s rastom výkonnosti slovenskej ekonomiky.

Hrubý domáci produkt (HDP)¹v beţných cenách dosiahol 65,9 mld. € a medziročne

sa zvýšil o 4,5 % (v s.c. vzrástol o 4 %). Rast výkonnosti ekonomiky SR súvisel hlavne

s nárastom zahraničného dopytu. Rastom pridanej hodnoty (5,0 % b. c.) vzrástla aj hrubá

produkcia (7,8 % b. c.).

Tvorba hrubého fixného kapitálu (THFK) sa zvýšila v beţných cenách (o 3,1 %) na

13,4 mld. €, aj v stálych cenách (o 3,6 %) na 10,9 mld. €. Jeho medziročný rast ovplyvnil

najmä vyšší objem nakúpených nových fixných aktív (o 0,4 %).

Vývoj hlavných ukazovateľov hospodárstva SR

Tabuľka č. 1

Rozdiel

2010-2009

2010

65,9

Ukazovateľ

2009

63,1

HDP (beţné ceny) v mld. €

2,8

1,9

HDP (stále ceny vypočítané reťazením objemov k

referenčnému roku 2000) v mld. €

47,9

49,8

Tempo rastu HDP v %

- v beţných cenách

-5,9

-4,8

4,5

4,0

10,4

8,8

- v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov

s pouţitím referenčného roka 2000

Miera inflácie v %

1,6

-2,8

12,1

0,9

-3,2

-19,9

1,0

-2,0

14,4

0,1

-3,8

3,6

-0,6

0,8

2,3

-0,8

-0,6

23,5

Počet pracujúcich (podľa VZPS; medziročná zmena v %)

Miera nezamestnanosti v %

Saldo zahraničného obchodu ¹⁾v mld. €

Bilancia beţného účtu k HDP ²⁾v %

Tvorba hrubého fixného kapitálu ³⁾v %

Prameň: ŠÚ SR-Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2010

1)

beţné ceny, hodnoty typu FOB (hodnota dovozu a vývozu s dodaním tovaru na hranicu

vyváţajúcej krajiny); údaje sú predbeţné

2)

Ministerstvo financií SR (www.finance.gov.sk; údaj aktuálny k februáru 2011)

³⁾rovnaké obdobie predchádzajúceho roku=100 v s. c. vypočítaných reťazením objemov k referenč. roku 2000

VZPS – výberové zisťovanie pracovných síl

Vypracoval: VÚEPP

Zo SR sa vyviezol tovar v hodnote 48,8 mld. € a doviezol za 48,7 mld. €. Tým

zahraničný obchod SR skončil druhý rok po sebe s aktívnym saldom, aj keď oproti roku

¹stále ceny vypočítané reťazením objemov k referenčnému roku 2000 (pokiaľ nie je uvedené inak)

2

2009 s niţším objemom. V porovnaní s rokom 2009 vzrástol tak celkový vývoz výrobkov

(22,8 %), ako aj celkový dovoz výrobkov (25,5 %).

Historicky najniţšia miera inflácie dosiahla 1 % a v porovnaní s rokom 2009 klesla o

0,6 p. b.

Celková zamestnanosť²dosiahla 2 317,5 tis. osôb. Medziročne klesla o 48,3 tisíc osôb

(2 %), najmä v dôsledku poklesu počtu zamestnancov (o 47,6 tisíc osôb) a podnikateľov

(0,5 tisíc osôb).

Priemerná miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 2,3 p. b. na 14,4 %

z dôvodu nárastu počtu nezamestnaných (o 64,8 tisíc osôb) na 389 tisíc osôb. Pokles ponuky

práce sa odrazil v zníţení (o 3,9 tisíc miest na 13,4 tisíc miest) počtu voľných pracovných

miest.

Graf č. 1

Vývoj hlavných ukazovateľov ekonomiky SR

%

20

15

10

5

0

1.Q 2009

2.Q

3.Q

4.Q

1.Q 2010

2.Q

3.Q

4.Q

-5

-10

HDP (medziročná zmena, s.c. vypočítané reťazením objemov k referenč. roku 2000)

Inflácia

Miera nezamestnanosti

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval:VÚEPP

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v ekonomike SR sa medziročne

zvýšila o 3,2 % na 769 €. Reálna mzda po zohľadnení vývoja spotrebiteľských cien sa zvýšila

len o 0,8 p. b. na 2,2 %.

²=počet pracujúcich podľa VZPS

3

Vývoj hlavných ukazovateľov pôdohospodárstva³a potravinárstva⁴

Podľa údajov Štatistického úradu SR vývoj väčšiny hlavných ukazovateľov

v hospodárstve SR v beţných cenách v roku 2010 oproti roku 2009 rástol, podobne

v potravinárstve, ale v pôdohospodárstve klesol.

V pôdohospodárstve klesla hrubá pridaná hodnota (16 %), medzispotreba (12,9 %),

hrubá produkcia (5 %), THFK (2,6 %) a zamestnanosť (4,8 %).

V potravinárstve vzrástla hrubá pridaná hodnota (25,6 %), hrubá produkcia (7,5 %),

a medzispotreba (5,3 %), ale klesli THFK (2 %) a zamestnanosť (5 %).

V oboch odvetviach vzrástla priemerná mzda pri poklese zamestnanosti.

Vývoj základných ekonomických ukazovateľov hospodárstva SR, pôdohospodárstva

a potravinárstva

Tabuľka č. 2

Ukazovateľ

Potravinárstvo*

Hospodárstvo SR Pôdohospodárstvo

Index

v mil.€

2010/09

v mil.€

2 122

2010/09

v mil.€ 2010/09

45144 104,5

60 209 105,0

150 981 107,8

109 980 107,2

90 773 109,8

64 884 109,1

13 390 103,1

84,0

1 940 125,6

1 281 125,6

3 790 107,5

hrubá pridaná hodnota (s. c.)

hrubá pridaná hodnota (b. c.)

hrubá produkcia (b. c.)

hrubá produkcia (s.c.)

medzispotreba (b. c.)

medzispotreba (s.c.)

tvorba hrubého fixného kapitálu (b. c.)

zamestnanosť (v osobách)

priemerná mzda v €

Prameň: ŠÚ SR, vyţiadané údaje

*=Výroba potravín a nápojov a tabakových výrobkov

Vypracoval: VÚEPP

1 895

4 190

-

1 876

-

467,7

94 539

592

84,0

95,0

-

87,1

-

97,4

95,2 36 865

101,2

-

2 641 105,3

-

98,0

95,4

304,7

2 151 930

98,9

769 103,3

698 102,5

Tendencie vývoja základných makroekonomických ukazovateľov (hrubá pridaná

hodnota, hrubá produkcia, medzispotreba, tvorba hrubého fixného kapitálu, zamestnanosť aj

priemerná mesačná mzda) odvetvia pôdohospodárstva, potravinárstva a hospodárstva SR sa

odrazili na medziročných zmenách v účasti pôdohospodárstva a potravinárstva na

hospodárstve SR s tým, ţe v roku 2010:

- podiel pôdohospodárstva na hospodárstve SR poklesol pri všetkých hodnotených

základných ukazovateľoch,

-potravinárstvo zvýšilo podiel na hrubej pridanej hodnote hospodárstva SR a zníţilo podiel

na hospodárstve SR pri zvyšných hodnotených makroekonomických ukazovateľoch.

Hlavnou príčinou oslabenia agropotravinárskeho komplexu v ekonomike SR nie je

obnova rastu v iných odvetviach, ale skutočnosť, ţe pokračoval útlm poľnohospodárskej

a potravinárskej výroby s nepriaznivým dosahom na celkový ekonomický a sociálny prínos

týchto odvetví.

³pestovanie plodín,chov zvierat, poľovníctvo a sluţby s tým súvisiace; lesníctvo a ťaţba dreva; rybolov

a akvakultúra

⁴výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov

4

Podiel pôdohospodárstva a potravinárstva na základných ukazovateľoch hospodárstva SR

Tabuľka č. 3

Podiel v %

Rozdiel

2010-2009

Ukazovateľ

2009 2010

Podiel pôdohospodárstva na:

- hrubej pridanej hodnote (s. c.)¹⁾

- hrubej pridanej hodnote (b. c.)¹⁾

- hrubej produkcii (b. c.) ¹⁾

5,85

3,94

3,15

2,60

3,46

4,56

78,60

4,70

3,84

2,77

2,07

3,18

4,39

76,98

-1,15

-0,10

-0,38

-0,53

-0,28

-0,17

-1,62

- medzispotrebe (b. c.) ¹⁾

- tvorba hrubého fixného kapitálu (b. c.)¹⁾

- zamestnanosti ¹⁾

- priemernej mzde ¹⁾

*

Podiel výroby potravín a nápojov a tabak.výrobkov na:

- hrubej pridanej hodnote (s. c.)¹⁾

- hrubej pridanej hodnote (b. c.)¹⁾

- hrubej produkcii (b. c.) ¹⁾

3,58

1,78

2,52

3,03

2,39

1,78

91,45

4,30

2,14

2,51

2,91

2,28

1,71

90,77

0,72

0,36

-0,01

-0,12

-0,11

-0,07

-0,68

- medzispotrebe (b. c.) ¹⁾

- tvorbe hrubého fixného kapitálu (b. c.)¹⁾

- zamestnanosti ¹⁾

- priemernej mzde ¹⁾

*

Podiel zahraničného agropotravinárskeho obchodu na:

- vývoze ²⁾

4,87

7,17

4,59

6,65

-0,28

-0,52

- dovoze ²⁾

Prameň: prepočty VÚEPP s pouţitím prameňov:

1)

vypočítané z vyţiadaných údajov zo ŠÚ SR a z ich internetovej stránky; členenie podľa štatistickej klasifikácie OKEČ, okrem

zamestnanosti a miezd, ktoré sú podľa SK NACE

²⁾ŠÚ SR, rok 2010=predbeţné údaje z apríla 2011

* pomer priemernej mzdy odvetvia k priemernej mzde v národnej ekonomike

Pozn.: podiel na zamestnanosti aj mzdách pre obe odvetvia je podľa klasifikácie SK NACE

s. c. (v tejto tabuľke aj k nej prislúchajúcej časti textu) = stále ceny vypočítané reťazením objemov k referenčnému roku 2000

Vypracoval: VÚEPP

V zahraničnoobchodnej výmene pri poľnohospodársko

-

potravinárskych

výrobkoch bolo dosiahnuté záporné saldo (-997 mil. €), ale v ekonomike SR zahraničný

obchod skončil s aktívnym saldom 138 mil. €.

2.Ekonomické výsledky

2.1 Výsledky odvetvia podľa ekonomického poľnohospodárskeho účtu (EPÚ)

Z výsledkov druhého odhadu ekonomického poľnohospodárskeho účtu (EPÚ)

vyplýva, ţe celková výkonnosť odvetvia poľnohospodárstva SR, vyjadrená tvorbou

a pouţitím dôchodku, sa v roku 2010 len mierne zvýšila.

5

Vývoj tvorby a pouţitia dôchodku odvetvia poľnohospodárstva

mil. € (b.c.)

Tabuľka č. 4

2008 def.

2009 def.

údaje

2010 II.

odhad

Ukazovateľ

Index

údaje

2010/2009 2009/2008

HPP

2 096,4

191,7

105,8

111,2

60,5

1 644,1

62,6

1 696,8

103,20

96,56

78,43

32,65

72,02

106,03

70,74

76,01

88,31

43,36

79,28

22,19

SP

60,4

78,0

PNK

NNVČ

VOS (-)

CPP

76,2

102,38

97,19

117,9

42,8

114,6

47,5

111,14

102,38

97,29

2 444,6

1 775,5

669,1

248,1

420,9

1 858,1

1 568,0

290,1

196,7

93,4

1 902,3

1 525,5

376,9

232,5

144,4

Medzispotreba

HPH

129,91

118,20

154,55

SFK

ČPH

Účet tvorby dôchodkov

Odmeny zamestnancom

Ostatné dane z produkcie

Ostatné subvencie na produkciu

ČPP, resp. ČDSČ

Účet podnikateľského zisku

Nájomné

476,3

48,1

467,2

43,8

463,3

42,5

99,17

96,97

98,08

91,06

351,3

247,8

475,3

57,7

430,3

68,9

90,54

135,29

23,28

119,36

49,8

36,5

40,9

42,4

41,6

44,0

101,78

103,77

61,32

82,12

116,16

-13,76

Úroky

ČZP

164,8

-22,7

-13,9

Prameň : EPÚ SR 2008 – 2010

Skratky: HPP – hrubá poľnohospodárska produkcia, SP – subvencie na produkty, PNK – práca na kontrakt, NNVČ –

neoddeliteľné nepoľnohospodárske vedľajšie činnosti, VOS – vnútroodvetvová spotreba, CPP – celková poľnohospodárska

produkcia, HPH – hrubá pridaná hodnota, SFK – spotreba fixného kapitálu, ČPH –čistá pridaná hodnota, ČPP (ČDSČ) –

čistý prevádzkový prebytok (čistý dôchodok zo samostatnej činnosti), ČZP – čistý zisk z podnikania

Vypracoval: VÚEPP

Odhadovaná tvorba dôchodku odvetvia bola ovplyvnená vývojom hlavných kategórií

EPÚ:

- podnikanie v poľnohospodárstve bolo stratové, ale zastavila sa negatívna vývojová

tendencia, na ktorú poukazovali výsledky EPÚ za rok 2009,

- celková poľnohospodárska produkcia vzrástla o 2,4 % z dôvodu výrazne vyšších cien pri

súčasnom poklese vyprodukovaných mnoţstiev tak rastlinnej (12,1 %), ako aj ţivočíšnej

produkcie (8,5 %) pri náraste práce na kontrakt (o 2,4 %), poklese neoddeliteľných

vedľajších činností ( 2,8 %), náraste vnútroodvetvovej spotreby (11,1 %) a pri poklese

subvencií na produkty (3,4 %),

-

hodnota medzispotreby klesla o 2,7 % z dôvodu poklesu spotrebovaných mnoţstiev,

pokles bol však čiastočne vykompenzovaný medziročným rastom cien jednotlivých

poloţiek vstupov do poľnohospodárstva,

6

- hrubá pridaná hodnota medziročne vzrástla o 29,9 % z dôvodu nárastu celkovej

poľnohospodárskej produkcie pri súčasnom poklese hodnoty medzispotreby,

- dôvodom nárastu hodnoty čistého prevádzkového prebytku o 19,4 % bol nárast čistej

pridanej hodnoty o 54,5 %, pokles odmien zamestnancov a objem ostatných daní

z produkcie, pri súčasnom poklese objemu ostatných dotácií na produkciu.

2.2 Výsledky hospodárenia v poľnohospodárskej prvovýrobe

Výsledky hospodárenia právnických osôb

Poľnohospodárstvo podľa predbeţných údajov Štatistického úradu SR dosiahlo za rok

2010 záporný výsledok hospodárenia pred zdanením (stratu) vo výške - 41,7 mil. €. Úroveň

straty bola medziročne niţšia o 71,1 mil. €. Bol to druhý stratový a najzloţitejší rok v

poľnohospodárstve od vstupu Slovenska do EÚ. Tempo poklesu výkonu poľnohospodárstva

sa medziročne spomalilo. Aj pri klesajúcej strate klesli tak výnosy (10,1 %) ako aj náklady

(13 %). Rýchlejší pokles nákladov (269,5 mil. €) ako výnosov (198,4 mil. €) svedčí

o zrýchľovaní a pokračovaní vynútených útlmových opatrení v poľnohospodárskych

podnikoch.

Základné ekonomické ukazovatele

v mil. €, index v %

Tabuľka č. 5

Ukazovateľ

Výnosy

Náklady

Výsledok hospodárenia

2009

1965,9

2078,7

-112,8

2010

1767,5

1809,2

-41,7

Index 2010/2009 Rozdiel 2010-2009

89,9

87,0

37,0

-198,4

-269,5

71,1

Prameň. ŠÚ SR, r. 2009 – Výkaz Roč 1- 01, Roč 2-01-definitívne údaje, r. 2010 Štatistická správa o základných vývojových

tendenciách v hospodárstve SR v roku 2010 -predbeţné údaje

Vypracoval: VÚEPP

Výsledok hospodárenia ovplyvnili viaceré faktory, ale najmä:

rýchlejší nárast realizačných cien poľnohospodárskych výrobkov (14,2 %) ako cien vstupov

- dodávok do poľnohospodárstva (1 %),

dosahy záplav počas roka, ktoré spôsobili výpadok produkcie,

podporná politika, najmä priame platby ako dôleţitá súčasť príjmov a zabezpečenia úverov.

Klesajúci trend výnosov bol spôsobený niţšou produkciou, ktorá bola nahrádzaná

narastajúcimi dovozmi. Išlo nielen o doplnkové sortimenty, ale o rozhodujúce mnoţstvá

komodít, napr. bravčového mäsa. Celkové výnosy a náklady boli najniţšie za posledných

sedem rokov a dosiahli len 65 % výnosov z predkrízového obdobia a historicky najniţšiu

úroveň po roku 1990. V roku 2010 bolo predané objemovo menšie mnoţstvo produkcie

poľnohospodárskych komodít, ale drahšie ako v roku 2009, kedy bolo predané väčšie

mnoţstvo a za niţšie ceny. Cenový vývoj rozhodujúcich poľnohospodárskych komodít sa

odvíjal od narastajúcich cien na európskom trhu, najmä pri obilninách a olejninách. Cenová

volatilita na poľnohospodárskych trhoch je stálym charakteristickým znakom je dôsledkom

7

viacerých činiteľov najmä extrémnych klimatických podmienok, cien energií, špekulácií

a zmien v dopyte.

Len 66 % podnikov bolo ziskových. Podniky v snahe vykázať aspoň minimálny

účtovný zisk kvôli úverovým podmienkam a nároku na podporné zdroje, optimalizovali

podobne ako v predchádzajúcich rokoch, rozsah výroby a jej nákladové faktory,

predovšetkým intenzifikačné a pracovné. Investičné aktivity v Programe rozvoja vidieka

v predchádzajúcich rokoch, prispeli k obnove materiálno-technickej základne a odrazili sa v

úspore pracovných síl v roku 2010.

Významný podiel na výnosoch poľnohospodárskych podnikov dosiahli podpory

z Európskych zdrojov. Vyuţitie podpôr usmerňoval manaţment poľnohospodárskych

podnikov, čo sa prejavilo aj v ekonomike výroby hlavných poľnohospodárskych komodít.

Bez podpôr by bolo poľnohospodárstvo vysoko stratové. Podpory boli motivujúcim faktorom

a finančným stabilizátorom poľnohospodárskych podnikov.

Podobne, ako v minulých rokoch, aj v roku 2010 rozhodujúci význam v podpornej

politike mali právne nárokovateľné platby vrátane LFA, ktoré sú garanciou krátkodobých

prekleňovacích prevádzkových úverov z komerčných bánk. Podporami poľnohospodárske

podniky splácali úvery a tak si udrţali ekonomickú bonitu na úverovom trhu o čom svedčí aj

nárast krátkodobých úverov (45,3 %) do tohto odvetvia na prefinancovanie prevádzkového

cyklu poľnohospodárskej výroby. Problematickými z hľadiska dostupnosti sa stávajú

strednodobé a dlhodobé úvery, ktoré sa medziročne zníţili, a tým celkové úvery do odvetvia

poľnohospodárstva mierne klesli (o 0,4 %).

Zo zdrojov EÚ a národných zdrojov boli vyplatené v roku 2010 priame platby vo

výške 90 % (70 % EÚ a 20 % ŠR SR - národná vyrovnávacia platba). Moţnosť bola vyplatiť

priame platby vo výške 100 %). Úroveň priamych platieb, hradených z európskych zdrojov v

roku 2010, ostala pod úrovňou podpôr starých členských krajín (EÚ-15) a spolu s vnútorným

členením platieb EÚ medzi jednotlivé oblasti SR, má vplyv na konkurencieschopnosť

slovenských poľnohospodárov na európskom trhu.

8

Graf č. 2

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Komerčné banky preverovali poľnohospodárske podniky z hľadiska bonity splácania

úverov. Podobne, ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2010 v štruktúre celkových úverov

prevládali krátkodobé-prekleňovacie (51,6 %) úvery s dobou splatnosti do roka, ktoré boli

zaručené podporami. Úverovaním bolo riešené preklenutie časového nesúladu medzi potrebou

financovania podnikateľskej činnosti a reálnym vyplatením podpory od PPA. Získavanie

finančných prostriedkov v čase nevyhnutného financovania nákladov z dôvodu sezónneho

charakteru poľnohospodárskej podnikateľskej činnosti bola jednoduchá forma zabezpečenia

podporami. Úverové zdroje im pomohli adaptovať sa na zmenu časového posunu podporných

platieb v rámci nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Štruktúra úverov za poľnohospodárstvo

v tis. €, index v %

Tabuľka č. 6

Rok

2009

2010

krátkodobé

139 780

strednodobé

138 961

dlhodobé

116 646

Spolu

395 387

393 970

99,6

203 113

145,3

92 002

66,2

98 855

84,7

Index 2010/2009

Prameň: NBS, Poznámka: Údaje zahŕňajú aj úvery za poľovníctvo a sluţby s tým súvisiace

Vypracoval: VÚEPP

Výsledky hospodárenia poľnohospodárskych druţstiev a obchodných spoločností

Medzi dosiahnutými výsledkami, prepočítanými na ha poľnohospodársky vyuţitej

pôdy, boli značné diferencie medzi právnymi formami. Podľa Informačných listov MP SR⁵

⁵Ekonomicko-finančné ukazovatele, prepočítané na ha poľnohospodársky vyuţívanej pôdy, boli získané z údajov

z 2 319 subjektov právnických a fyzických osôb, ktoré zabezpečilo MPRV SR formou Informačných listov,

uloţených v CD MP SR na VÚEPP. Údaje sú z poľnohospodárskych podnikov, ktoré obhospodarujú 78,7 %

výmery vyuţívanej poľnohospodárskej pôdy Slovenska a tvoria súbor, ktorý nie je vyčerpávajúci, preto sa jeho

výsledky prepočítali na ha p. p. (podľa deklarácie poľnohospodárskych pozemkov – LPIS).

9

ziskových bolo 66 % podnikov, čo bolo o 10 p. b. viac ako v roku 2009. Väčší podiel

ziskových podnikov mali obchodné spoločnosti (73 %) ako poľnohospodárske druţstvá

(55 %). Kým obchodné spoločnosti dosiahli v priemere zisk (16,8 €.ha^-1p. p.),

poľnohospodárske druţstvá stratu (-16,1 €. ha^-1p. p.).

Základné ekonomické údaje poľnohospodárskych podnikov – právnické osoby

v €. ha^-1p. p., v %

Tabuľka č. 7

Ukazovateľ

Právnické osoby

Poľnoh. druţstvá

Obchodné spoločnosti

2009 2010 Index 2009 2010 Index 2009

-62,3 0,0 -99,6 -16,1 -23,0

103,5 100,0 96,6 108,0 101,2

99,8 190,2 190,6

2010 Index

16,8 -

Výsledok hospodárenia

Nákladovosť výnosov

Pridaná hodnota

Zadlţenosť majetku v %

Neinvestičné podpory na ha

Podiel ziskových podnikov v %

Podiel neinvestičných podpôr

na výnosoch v %

-

93,7 100,5

78,2 180,9 231,3 120,9

99,2

197,8 163,6

53,5

283 100,0

98,7

43,1

292

56

42,8

297 101,7

66

-

30,4

300

39

31,0

308 102,7

55

-

54,6

283

67

-

73

-

19,2

17,7

24,8

23,7

15,3

13,8

Prameň: Informačné listy 2009, 2010, CD MPRV SR, VÚEPP

Vypracoval : VÚEPP

Obchodné spoločnosti dosahovali vyššiu efektívnosť hospodárenia, s vyššou tvorbou

pridanej hodnoty a výroby. Náročnosť tvorby pridanej hodnoty na výrobnú spotrebu bola

vyššia v obchodných spoločnostiach (4,6 €) ako v poľnohospodárskych druţstvách (3,6 €).

Významnou a dominantnou poloţkou výnosov v obchodných spoločnostiach boli trţby

z predaja tovaru, ktoré boli takmer 12-krát vyššie ako v poľnohospodárskych druţstvách.

Vyšší objem investičných podpôr bol alokovaný do poľnohospodárskych spoločností. Taktieţ

u nich pretrvávala vyššia zamestnanosť, čím boli viac zaťaţené pracovnými nákladmi.

Obchodné spoločnosti dosahujú vyššiu zadlţenosť majetku, čo je dôkazom ich vyššej

ekonomickej bonity voči bankám z hľadiska dosahovania zisku a tým splácania najmä

dlhodobejších úverov, ktoré nie sú kryté podporami z EÚ, naopak pri poskytnutých

investičných podporách je potrebné vlastné spolufinancovanie.

Diferencie vo výsledkoch hospodárenia medzi poľnohospodárskymi druţstvami

a obchodnými spoločnosťami sú spôsobené aj doznievajúcimi vplyvmi vzniku obchodných

spoločností, ktoré väčšinou vznikli z bonitných častí majetku poľnohospodárskych druţstiev

bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám a obchodným partnerom ako aj bez

vyrovnania podielov.

Niektoré poľnohospodárske druţstvá, ktoré neprešli úplnou transformáciou,

manaţment predáva aj zahraničným záujemcom. Medzi obidvom právnymi formami

hospodárenia tak poľnohospodárskymi druţstvami ako aj obchodnými spoločnosťami sa

prehlbujú podnikové diferencie.

10

Graf č. 3

Prameň: Informačné listy CD MPRV SR, VÚEPP,

Vypracoval : VÚEPP

Výsledky hospodárenia podľa krajov

Poľnohospodárstvo prešlo významnými zmenami, nielen z hľadiska jeho postavenia

v národnej ekonomike, ale aj z hľadiska jeho významu na regionálnej úrovni. Pretrvávajú

ekonomicko-sociálne diferencie medzi lepšími a horšími prírodnými podmienkami.

Zmierňovanie regionálnych rozdielov prebieha veľmi pozvoľným tempom, keď podniky

hľadajú moţnosti zvyšovania výnosov z profitujúcich nepoľnohospodárskych činností.

Z krajského hľadiska bol výsledok hospodárenia poľnohospodárskych podnikov

diferencovaný. Vo všetkých krajoch sa medziročne zlepšil, resp. zníţila strata, okrem

Prešovského kraja, kde sa zníţil. Kým v roku 2009 zisk dosiahol len Prešovský kraj, tak

v roku 2010 to bolo päť krajov (Bratislavský, Nitriansky, Ţilinský, Banskobystrický,

Prešovský). Najvyšší výsledok hospodárenia dosiahol Banskobystrický kraj (25,1 €.ha^-1

p. p.).

Tri kraje Slovenska vykázali stratu. Objemovo najviac straty v prepočte na ha p. p. sa

vytvorilo v Trenčianskom kraji (-25,7 €.ha^-1p. p.). V Trnavskom (-11,5 €.ha^-1p. p.)

a v Košickom kraji (-11,0 €.ha^-1p. p.) bola úroveň straty podobná.

Niţšia úroveň výsledku hospodárenia bola dosiahnutá v produkčných krajoch

západného Slovenska ako stredného a východného Slovenska.

11

Mapa č. 1

Hodnota výroby sa medziročne zvýšila vo všetkých krajoch. Najviac

v Banskobystrickom (27,5 %), Bratislavskom (21,9 %) a v Trnavskom kraji (17,0 %).

Produkciu nad priemerom Slovenska dosiahli kraje západného Slovenska, objemovo najviac

Trnavský kraj (1499,8 €.ha^-1p. p.), kde bola produkcia na ha p. p. takmer 2-násobne vyššia

ako v krajoch s prevaţujúcimi menej priaznivými podmienkami.

Najvyššia zamestnanosť bola v Trenčianskom kraji. Všeobecne v krajoch západného

Slovenska bola vyššia zamestnanosť ako v krajoch stredného a východného Slovenska.

12

Ekonomické ukazovatele za poľnohospodársku výrobu

v €. ha^-1p. p. podiel v %

Tabuľka č. 8

Počet

Podiel

Výsledok

hospodárenia

Neinvestičné

dotácie

pracov.

na 100 ha

p. p.2010

neinvestič.

dotácií na

výrobe v

roku 2010

Výroba

2009 2010

Kraj

2009

2010

5,4

2009

2010

2,7

3,4

3,6

2,9

2,7

2,3

2,5

2,0

2,7

Bratislavský

Trnavský

-119,7

1014,9 1237,1

1282,3 1499,8

920,7 1057,9

1114,8 1145,0

294

309

351

267

378

321

388

280

272

276

341

234

375

328

341

274

22,0

18,4

32,3

20,4

64,7

42,7

57,2

46,7

-121,9 -11,5

-86,1 -25,7

Trenčiansky

Nitriansky

Ţilinský

-112,6

-28,7

2,8

4,1

515,5

603,1

541,5

581,8

579,4

769,1

595,5

586,1

Banskobystrický

Prešovský

Košický

-19,9 25,1

10,8 3,6

-29,8 -11,0

-62,3 0,0

SR spolu

835,5

938,2

318

297

31,6

Prameň: Informačné listy 2009, 2010, CD MPRV SR, VÚEP

Poznámka: pôda podľa LPIS

Vypracoval: VÚEPP

Podiel neinvestičných dotácií na výrobe Slovenska v priemere predstavoval 31,6 %.

Kraje západného Slovenska dosiahli podiel 23,3 % a kraje stredného a východného

Slovenska v priemere 52,8 % podiel.

Vzhľadom na značné diferencie medzi podporami a dosiahnutou produkciou medzi

produkčnými a menej produkčnými oblasťami bude potrebné prehodnotiť úroveň podpôr, tak

aby sa zníţilo riziko podnikania vo vzťahu k produkcii a stimuloval rozvoj

poľnohospodárskej výroby.

Výsledky hospodárenia samostatne hospodáriacich roľníkov - fyzických osôb

Fyzické osoby - samostatne hospodáriaci roľníci (SHR), sledovaní v databáze

Informačných listov v počte 1 014 obhospodarovali podľa evidencie LPIS 7,1 % z celkovo

vyuţívanej poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Medziročne sa zníţil ich počet (o 15 %) ako

aj podiel na vyuţívanej pôde (1,3 p. b.).

Podľa metodiky, zahŕňajúcej osobný dôchodok roľníka do výsledku hospodárenia, aţ

78,6 % podnikov SHR vykázalo kladný výsledok hospodárenia vo výške 35,5 €.ha^-1p. p.,

ktorý sa medziročne zníţil o takmer 30 %. Po odpočítaní osobného dôchodku roľníka

(vyčísleného na úrovni priemernej mzdy právnických osôb v poľnohospodárstve), by SHR

dosiahli stratu (-17,4 € ha^-1p. p.). K lepšiemu výsledku hospodárenia prispeli beţné podpory,

bez ktorých by SHR, podobne ako právnické osoby, boli ešte viac stratoví.

13

Výsledok hospodárenia SHR podľa intervalu

poľnohospodárskej pôdy

v € ha^-1p. p.

Tabuľka č. 9

Úroveň

výsledku

Interval

v ha p.p

s osobným dôchodkom

bez osobného dôchodku

2009 2010 Index

100,0

hospodárenia bola rozdielna

podľa zaradenia podnikov

SHR do veľkostných skupín

poľnohospodárskej

Najvyššiu úroveň výsledku

2009

75,7

44,9

20,1

36,6

32,2

2010

Index

0,1 - 50

51 - 100

101 - 500

nad 501

Spolu

107,1 -151,9 -151,9

83,7 -55,2 -62,6

106,5 -15,4 -14,5

81,1

37,6

21,4

56,7

35,5

113,4

94,2

pôdy.

154,9

27,7

47,8

172,6

84,9

110,2 -20,5 -17,4

hospodárenia

dosiahli

podniky hospodáriace na

výmere do 50 ha p. p., niţšiu

podniky hospodáriace na

Prameň: Informačné listy 2009, 2010, CD MPRV SR, VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

viac ako 500 ha p. p. Opačná tendencia vo výsledku hospodárenia bola po odpočítaní

osobného dôchodku roľníka (vyčísleného z priemernej mzdy v poľnohospodárstve), kedy

celkový výsledok hospodárenia bol záporný a v skupinách podnikov s niţšími výmerami

poľnohospodárskej pôdy strata narastala. Zisk (kladný výsledok hospodárenia) bol dosiahnutý

len pri podnikoch obhospodarujúcich viac ako 500 ha poľnohospodárskej pôdy (47,8 €.ha^-1

p.p).

Vo výrobnej špecializácii SHR dominovala, podobne ako v predchádzajúcich rokoch,

rastlinná výroba, u ktorej príjmy boli takmer 5,8-násobne vyššie trţby ako zo ţivočíšnej

výroby. Trţby vzrástli len v rastlinnej výrobe a ţivočíšnej výrobe klesli.

Rozhodujúci podiel z príjmov SHR tvorili príjmy z predaja výrobkov a sluţieb

(53,8 %), predovšetkým z rastlinnej výroby. K ziskovosti prispievala aj diverzifikácia sluţieb,

najmä v agroturistike ako aj v systéme ekologického poľnohospodárstva, tak v rastlinnej ako

aj v ţivočíšnej výrobe. Výdavky tvorila prevádzková réţia (49,1 %), najmä nákup tovaru

(23,2 %), nákup materiálu (20 %). Ostatné výdavky boli vynaloţené na mzdy (3,9 %)

a platby poistného a príspevky do fondov (3,9 %).

V porovnaní s právnickými osobami SHR dosiahli vyšší podiel neinvestičných podpôr

na príjmoch (24,5 %), niţšiu zadlţenosť majetku a vyšší podiel ziskových podnikov.

Podrobnejší

prehľad

o vývoji

vybraných

ekonomických

ukazovateľov

poľnohospodárskej výroby v triedení podľa právnych foriem podnikania a okresov je uvedený

v tabuľkách č. 8 - 12 v prílohe č. 10.

2.3 Výsledky hospodárenia v potravinárskom priemysle

V roku 2010 podľa ŠÚ SR dosiahol potravinársky priemysel (výroba potravín,

nápojov a tabakových výrobkov) kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške

127,8 mil. €.

14

Vývoj výsledku hospodárenia za výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov

v mil. €

Ukazovateľ

Výnosy

Náklady

Výsledok hospodárenia

Tabuľka č. 10

Rozdiel 2010-09

179,7

2009

2010

3 952,9

3 825,1

127,8

Index 2010/09

104,8

3 773,2

3 577,0

196,2

106,9

65,1

248,1

-68,4

Prameň: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2010, ŠÚ SR-predbeţné údaje

Poznámka: vrátane podnikov do 19 zamestnancov

Vypracoval: VÚEPP

Rozhodujúci podiel (99 %) na potravinárskej výrobe mali podniky s 20 a viac

zamestnancami (224 podnikov⁶), ktoré tieţ vykázali kladný výsledok hospodárenia na úrovni

116 mil. €. Ten medziročne klesol o 31,5 % (53 mil. €). Z celkového počtu podnikov bolo

66 % ziskových a tieto vytvorili zisk 173 mil. €. Ich podiel medziročne vzrástol (0,37 p. b.).

Stratové podniky dosiahli stratu – 57 mil. €. Jediným odborom, v ktorom boli všetky podniky

ziskové bol odbor destilovania, úpravy a miešania alkoholu.

Graf č. 4

Výnosy, náklady, výsledok hospodárenia

za výrobu potravín a nápojov SR podľa odborov v roku 2010

v mil. €

76

66

56

46

36

26

16

6

600

500

400

300

200

100

0

-4

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

Výnosy

Náklady

Výsledok hospodárenia

1 Spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov

2 Spracovanie a konzervovanie rýb, kôrovcov a mäkkýšov

7 Výroba kakaa, čokolády a cukroviniek

8 Výroba a príprava krmív pre zvieratá

3 Spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny

4 Výroba mliečnych výrobkov

9 Destilovanie, úprava a miešanie alkoholu

10 Výroba vína

5 Výroba mlynárskych výrobkov a škrobových výrobkov

6 Výroba pečiva a múčnych výrobkov

11 Výroba piva a sladu

12 Výroba nealkoholických nápojov

Prameň: Prod 3-04, CD MP SR, VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

Najvyšší kladný výsledok hospodárenia⁷(VH) dosiahol odbor spracovania

a konzervovania ovocia a zeleniny (27 mil. €), výroby kakaa, čokolády a cukroviniek

6

Výkaz Prod 3-04 - podniky zapísané v obchodnom registri, príspevkové organizácie, ktoré sú trhovými

výrobcami, s počtom zamestnancov 20 a viac a organizácie s počtom zamestnancov 0 aţ 19 s ročnými trţbami za

vlastné výkony a tovar 5 miliónov € a viac; zahrnuté výrobné potravinárske podniky, okrem podnikov s výrobou

tabakových výrobkov

⁷do hodnotenia pre anonymitu údajov neboli zaradené odbory: cukrovarnícky a tukový

15

(17,3 mil. €), výroby pečiva a múčnych výrobkov (16,1 mil. €), výroby piva a sladu

(14,9 mil. €), a jedny z najniţších kladných VH mali vo výrobe nealkoholických nápojov

s produkciou minerálnych vôd a iných fľaškových vôd (3,6 mil. €) a v spracovaní

a konzervovaní rýb, kôrovcov a mäkkýšov (0,3 mil. €).

Stratové boli odbory výroby mliečnych výrobkov (1,4 mil. €) a výroby a prípravy

krmív pre zvieratá (0,9 mil. €).

Výsledok hospodárenia medziročne zlepšili len v odbore výroby vína (o 7,2 mil. €),

výroby piva a sladu (o 4,9 mil. €) a v odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu

(o 0,1 mil. €).

Ostatné hodnotené odbory výsledok hospodárenia zhoršili, z nich najvýraznejšie odbor

spracovania a konzervovania mäsa a mäsových produktov (28,2 mil. €) a spracovania

a konzervovania ovocia a zeleniny (12,3 mil. €). VH sa zhoršil aj v odbore výroby kakaa,

čokolády a cukroviniek (8 mil. €), výroby mliečnych výrobkov (6,6 mil. €), výroby pečiva

a múčnych výrobkov (4,2 mil. €), výroby mlynárskych a škrobových výrobkov (3,7 mil. €)

a výroby nealkoholických nápojov s produkciou minerálnych vôd a iných fľaškových vôd

(3,7 mil. €). Najmenší pokles VH bol v odbore spracovania a konzervovania rýb, kôrovcov

a mäkkýšov (0,8 mil. €) a v odbore výroby a prípravy krmív pre zvieratá (0,1 mil. €).

V priemere na 100 € výnosov sa v odvetví vynaloţilo 96,9 € nákladov, čo bolo

o 1,66 € viac ako v roku 2009. Nákladovosť výnosov vzrástla vo väčšine odborov,

najvýraznejšie v spracovaní a konzervovaní mäsa a mäsových produktov (4,61 €),

v spracovaní a konzervovaní ovocia a zeleniny (4,14 €), vo výrobe kakaa, čokolády a

cukroviniek (2,25 €) a úplne najmenej vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá (0,15 €).

Zlepšenie nákladovosti výnosov bolo len v dvoch hodnotených odboroch - vo výrobe vína

(10,03 €) a vo výrobe piva a sladu (0,99 €).

Úroveň nákladovosti výnosov a zároveň vyššiu ako priemer odvetvia dosiahli odbory

výroby a prípravy krmív pre zvieratá (100,8 €), výroby mliečnych výrobkov (100,3 €),

spracovania a konzervovania rýb, kôrovcov a mäkkýšov (99,6 €), spracovania a

konzervovania mäsa

a

mäsových produktov (99,3 €), výroby nealkoholických

nápojov s produkciou minerálnych vôd a iných fľaškových vôd (98,6 €), výroby mlynárskych

a škrobových výrobkov (97,3 €). Naopak najniţšia úroveň nákladovosti výnosov bola v

odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu (91,6 €) a vo výrobe vína (91,6 €).

V rámci celkových nákladov tvorila spotreba materiálu a energie 46,7 %, náklady na

predaný tovar 17,7 %, nakupované sluţby 12,6 %, mzdové náklady 7,2 % a odpisy 4,8 % a

medziročne vzrástol len podiel pri nákladoch na predaný tovar (o 2,6 p. b.). Na výrobnej

spotrebe odvetvia predstavoval podiel spotreby materiálu a energie 77,6 % a podiel na

nakupovaných sluţbách 20,9 % a oba podiely medziročne klesli.

Výroba výrobkov, v hodnotovom vyjadrení, v odvetví vzrástla o 3,7 % na 2,7 mld. €

vplyvom jej výraznejšieho nárastu vo výrobe vína (21,9 %) a aj vo výrobe piva a sladu

(11,2 %) a vo výrobe mliečnych výrobkov (10,3 %). Najmiernejší nárast výroby výrobkov

dosiahli odbory výroby pečiva a múčnych výrobkov (0,6 %) a spracovania a konzervovania

mäsa a mäsových produktov (0,2 %). Výroba výrobkov klesla vo výrobe a príprave krmív pre

zvieratá (14,6 %), v odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu (10,9 %), vo výrobe

16

nealkoholických nápojov s produkciou minerálnych vôd a iných fľaškových vôd (7,3 %)

a v spracovaní a konzervovaní rýb, kôrovcov a mäkkýšov (3,3 %).

Výroba a trţby

v mil. €

Tabuľka č. 11

Podiel na výnosoch v %

Index

10/09

Ukazovateľ

Výroba výrobkov

Trţby za vlastné výkony a tovar ¹⁾

- Trţby za vlastné výrobky a sluţby

- Trţby za predaj tovaru

2009

2 569

3 243

2 537

706

2010

Rozdiel

2010 - 09

2009

2010

2 665 103,7

3 392 104,6

2 575 101,5

816 115,6

72,7

91,8

71,8

20,0

72,0

91,6

69,5

22,0

-0,8

-0,2

-2,3

2,0

Prameň: Prod 3-04-ŠÚ SR, CD MP SR, VÚEPP a prepočty VÚEPP

1)

v beţných odbytových cenách výrobcov potravinárskeho priemyslu SR

Vypracoval: VÚEPP

Nepriaznivý bol vývoj pridanej hodnoty, ktorá v odvetví klesla o 12,2 % na 645 mil. €.

Najvýraznejšie klesla vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek (36,1 %), rýchlejšie ako

v priemere za odvetvie klesla aj vo výrobe nealkoholických nápojov s produkciou

minerálnych vôd a iných fľaškových vôd (28,3 %), vo výrobe mlynárskych a škrobových

výrobkov (22,3 %), v spracovaní a konzervovaní ovocia a zeleniny (21,5 %) a v spracovaní a

konzervovaní rýb, kôrovcov a mäkkýšov (14,4 %). Najmenej klesla pridaná hodnota v odbore

destilovania, úpravy a miešania alkoholu (0,7 %). Významný rast pridanej hodnoty bol vo

výrobe vína (52,3 %) a pridaná hodnota vzrástla uţ len vo výrobe a príprave krmív pre

zvieratá (3,7 %).

Celkový majetok v odvetví klesol (o 2,5 %) na 2,8 mld. € vplyvom poklesu obeţného

majetku, ale pri súčasnom náraste dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (1,6 % na

2,7 mld. €). Z výrobných hodnotených odborov DHNM najvýraznejšie vzrástol vo výrobe

mliečnych výrobkov (16,2 %), vo výrobe mlynárskych a škrobových výrobkov (12,9 %),

v spracovaní a konzervovaní ovocia a zeleniny (11,2 %) a výrobe pečiva a múčnych výrobkov

(10,9 %). Naopak DHNM výrazne klesol vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá (23,7 %),

v spracovaní a konzervovaní mäsa a mäsových produktov (15,9 %), v spracovaní a

konzervovaní rýb, kôrovcov a mäkkýšov (9,8 %).

Pre informáciu dopĺňame, ţe podľa rezortných štatistických výsledkov (výkaz

POTRAV (MPRV SR) 1-02) v roku 2010 dosiahlo 396 podnikov potravinárskeho priemyslu

kladný výsledok hospodárenia 33,2 mil. €, ktorý však medziročne klesol o 71 %

(o 82 mil. €). Výnosy v objeme 3 832 mil. € prevyšovali náklady 3 799 mil. €. Z celkového

počtu podnikov bolo 64,4 % ziskových. Tieto vytvorili zisk 117 mil. €.

17

Graf č. 5

Vývoj výroby výrobkov a pridanej hodnoty v rokoch 2009 a 2010

vo výrobe potravín a nápojov SR podľa odborov

500

450

400

350

300

250

200

150

100

50

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

Výroba výrobkov 2009

Výroba výrobkov 2010

Pridaná hodnota 2009

Pridaná hodnota 2010

1 Spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov

2 Spracovanie a konzervovanie rýb, kôrovcov a mäkkýšov

7 Výroba kakaa, čokolády a cukroviniek

8 Výroba a príprava krmív pre zvieratá

3 Spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny

4 Výroba mliečnych výrobkov

9 Destilovanie, úprava a miešanie alkoholu

10 Výroba vína

5 Výroba mlynárskych výrobkov a škrobových výrobkov

6 Výroba pečiva a múčnych výrobkov

11 Výroba piva a sladu

12 Výroba nealkoholických nápojov

Prameň: ŠÚ SR, Prod 3-04, CD MP SR, VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

Podrobnejšie údaje o ekonomike potravinárskeho priemyslu sú v tabuľkách č. 13 - 15

v prílohe č. 10.

3.Výroba a agropotravinársky trh

3.1 Hrubá poľnohospodárska produkcia

Podľa predbeţných údajov za rok 2010 hrubá poľnohospodárska produkcia mierne

vzrástla len v beţných cenách o 3,2 %, a to v dôsledku nárastu rastlinnej produkcie o 9,3 %,

a naopak poklesu ţivočíšnej produkcia o 3,8 %. V štruktúre produkcie prevládala rastlinná

produkcia (56,6 %) pred ţivočíšnou (43,5 %).

Opačná tendencia bola pri hrubej poľnohospodárskej produkcii ocenenej v stálych

cenách roku 2005, keď táto klesla o 12,8 %. Pokles bol ovplyvnený rýchlejším poklesom

rastlinnej produkcie (o 19,2 %) ako ţivočíšnej produkcie (o 6,3 %), čo ovplyvnilo pozitívne aj

štruktúru celkovej hrubej produkcie s vyšším podielom ţivočíšnej produkcie.

18

Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie

v mil. €

Tabuľka č. 12

Index

Podiel v %

2010/2009

2009

2010

2009

2010

Hrubá poľnohospodárska produkcia

v beţných cenách

z toho : rastlinná

1 644,1 1 696,8

103,2

109,3

96,2

100,0

53,3

46,7

100,0

56,5

43,5

876,2

767,9

957,9

738,9

ţivočíšna

Hrubá poľnohospodárska produkcia

v stálych cenách roku 2005

z toho : rastlinná

ţivočíšna

1 840,0 1 605,3

87,2

80,8

93,7

100,0

50,1

49,9

100,0

46,4

53,6

921,0

918,9

744,2

861,1

Prameň : ŠÚ SR, vyţiadané údaje, prepočty VÚEPP

Pozn.: rok 2010 - 2. odhad

Vypracoval: VÚEPP

3.1.1 Rastlinná výroba

V roku 2010 boli poľnohospodárske plodiny zasiate na výmere 1 320,5 tis. ha, ktorá

bola medziročne niţšia o 1,3 % (16,7 tis. ha). Z hlavných plodín sa zníţili pestovateľské

plochy obilnín (7,0 %) a zemiakov (5,4 %). Z hustosiatych obilnín najvýraznejšie klesla

výmera jačmeňa (29,4 %), ostatných obilnín (16,4 %), raţe (15,3 %) a pšenice (8,1 %).

Výmera kukurice na zrno vzrástla (28,7 %).

Rozhodovanie producentov o oseve ovplyvnila vysoká ponuka a zásoby obilnín v roku

2009, pokračujúce zniţovanie stavov hospodárskych zvierat, ako aj cenová úroveň komodít.

Významnú úlohu v roku 2010 zohralo počasie, jeho výkyvy výrazne ovplyvnili osevné plochy

a priemerné hektárové úrody väčšiny poľnohospodárskych plodín.

Pokračovalo zvyšovanie osevných plôch cukrovej repy (11,1 %) a olejnín (3,1 %),

i keď miernejším tempom ako v roku 2009. Vzrástli osevné plochy slnečnice (5,4 %), repky

(0,4 %) sóje (52,0 %) a ľanu olejného (48,3 %).

Po trojročnom poklese sa medziročne zvýšili pestovateľské plochy strukovín na zrno

spolu o 32,2 %, a to najmä šošovice, pričom výmera kŕmnych strukovín sa zníţila (8,9 %).

Zvýšený osev strukovín bol reakciou producentov, najmä na situáciu vzniknutú nepriaznivým

počasím hneď v jarných mesiacoch (záplavy) a následným výpadkom zasiatych plôch inými

plodinami.

Osev viacročných krmovín na ornej pôde vzrástol (10,1 %), medziročne sa zvýšila

výmera ďateliny červenej (3,3 %) a lucerny (5,3 %). Z jednoročných krmovín klesla výmera

kukurice na zeleno a siláţ (0,7 %), pričom celková výmera jednoročných krmovín sa zvýšila

o 1,2 %.

Rok 2010 bol mimoriadne nepriaznivý i pre pestovateľov zemiakov. Pestovateľské

plochy opätovne klesli, na čom sa podieľali najmä nepriaznivé klimatické podmienky v čase

výsadby.

19

Štruktúra osevu hlavných plodín na ornej pôde

v %

Tabuľka č. 13

Skutočnosť

Rozdiel

2010-2009

-3,3

-2,0

-4,2

3,2

Plodina

2009

2010

54,2

26,5

10,5

13,6

1,3

Obilniny spolu

z toho: pšenica

jačmeň

kukurica

Cukrová repa technická

Zemiaky

57,5

28,5

14,7

10,4

1,2

0,1

0,0

0,9

Olejniny spolu

z toho: repka olejná

slnečnica

20,3

12,6

6,3

21,2

12,8

6,7

0,9

0,2

0,4

Strukoviny na zrno

Kŕmne okopaniny

Zelenina konzumná¹

0,8

0,1

1,0

0,1

0,2

0,0

0,4

0,6

1,0

Prameň: Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami, ŠÚ SR

1)

na ornej pôde, bez odhadu za domáce záhradky

Vypracoval: VÚEPP

Štruktúra celkového osevu sa zmenila v prospech viacročných krmovín na ornej pôde

(1,4 p. b.), zeleniny konzumnej (0,4 p. b.) a olejnín (0,9 p. b.). Zníţil sa podiel obilnín

(3,3 p. b. ), z toho jačmeňa o 4,2 p. b. a pšenice o 2,0 p. b. Podiel jednoročných krmovín

klesol o 6,8 p. b.. Zvýšil sa podiel kukurice o 3,2 p. b, mierny nárast bol pri strukovinách a

cukrovej repe technickej. Podiel zemiakov, kŕmnych okopanín a ďateliny červenej sa

nezmenil.

Záplavové daţde v máji a začiatkom júna a následné horúčavy a sucho výrazne

ovplyvnili priemerné hektárové úrody všetkých poľných plodín. Najvýraznejšie sa

medziročne zníţila úroda z jedného hektára muštového hrozna (42,4 %), zemiakov

(38,4 %), kŕmnych okopanín (34,9 %), jačmeňa (21,2 %), a to jarného (22 %), ovsa (23,0 %),

raţe (22,3 %), slnečnice (19,9 %), kukurice (19,3 %), repky olejnej (15,1 %), pšenice

(14,8 %), strukovín (9,3 %), cukrovej repy (3,2 %). Z ostatných plodín sa výrazne zníţila

priemerná hektárová úroda horčice (41,8 %), ľanu olejného (39,2 %), ostatných obilnín

(11,5 %) a poľnej zeleniny a ovocia.

Pokles produkcie rastlinných komodít spôsobilo podmáčanie pôdy a záplavy v máji

a júni, ktoré spôsobili, ţe takto zaplavené porasti boli z veľkej časti nepouţiteľné- napadnuté

plesňami a chorobami a neboli vhodné na potravinárske ani krmivárske pouţitie.

V dôsledku niţších priemerných hektárových úrod medziročne klesla

produkcia všetkých plodín s výnimkou cukrovej repy a strukovín spolu. Najvýraznejšie sa

zníţila produkcia jačmeňa (46,5 %), kukurice (6,8 %), zemiakov (41,7 %), pšenice (22,9 %),

ostatných obilnín (29,5 %) a ovsa (28,8 %). Produkcia olejnín klesla dôsledkom poklesu

zberových plôch a úrodnosti z 1 hektára o 16,0 %. Produkcia kŕmnych okopanín klesla

o 34,4 % vplyvom 34,9 % poklesu priemernej hektárovej úrody. Daţdivá a chladná jar

a následný výskyt hubových chorôb ovocných stromov sa prejavil na zníţení produkcie

ovocia (12,4 %). Podobná situácia bola aj pri zelenine. I napriek medziročne zvýšenej

zberovej ploche o 7,0 % (orná pôda spolu so samozásobiteľmi) sa urodilo menej zeleniny

20

o 8,9 %. Úroda muštového hrozna sa výrazným zníţením úrody z jedného hektára zníţila

takmer na polovicu (49,8 %).

V dôsledku vyššej zberovej plochy sa zvýšila produkcia cukrovej repy o 8,8 %

a strukovín o 13,4 %.

Zberové plochy a hektárové úrody hlavných plodín

Tabuľka č. 14

Zberové plochy v tis. ha

Index

Hektárové úrody v t.ha^-1

Index

Plodina

2009

2010

683,3

342,1

133

2010/2009

88,9

2009

4,33

4,06

3,45

6,85

2010

3,74

3,46

2,72

5,53

2010/2009

86,4

Obilniny spolu

z toho: pšenica

jačmeň

768,7

379,2

195,8

144,2

90,2

67,9

115,5

85,2

78,8

80,7

kukurica

166,6

Cukrová repa

technická

Zemiaky

Olejniny spolu

z toho: repka olejná

slnečnica

Strukoviny spolu

Kŕmne okopaniny

Ovocie*

z toho: jablká

broskyne

Zelenina konzumná

z toho: rajčiaky

Kapusta spolu

Muštové hrozno

16

11,6

267,7

166,5

82,9

11,6

0,9

5,7

2,7

0,7

28,5

2,9

17,9

11,0

267

164,0

82,9

9,3

0,9

5,4

2,7

0,7

30,6

2,7

4,1

112,4

94,6

99,7

98,5

99,9

80,2

100,9

94,7

100

56,34

18,60

2,23

2,32

2,26

1,62

36,29

8,20

8,18

4,80

10,93

17,76

12,12

4,53

54,52

11,45

1,88

1,97

1,81

1,47

23,62

7,46

12,75

2,91

9,30

96,8

61,6

84,3

84,9

80,1

90,7

65,1

91,0

155,9

60,6

85,1

76,0

93,5

57,6

100

107,2

93,1

100,0

86,7

13,49

11,33

2,61

4,1

9,2

8

Prameň: ŠÚ SR

*sady

Vypracoval: VÚEPP

Graf č.6

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

21

Produkcia hlavných plodín

v tis. t

Tabuľka č. 15

Skutočnosť

2010

Plodina

2009

3 330

Index 2010/2009

76,7

Obilniny spolu

z toho: pšenica

jačmeň

kukurica

Cukrová repa technická

Zemiaky

Olejniny spolu

Repka olejná

z toho: slnečnica

strukoviny

Kŕmne okopaniny

Ovocie*

2 554,2

1 185,3

361,4

921,3

977,7

125,9

500,7

322,5

150,3

17,0

1 537,9

675,5

988,1

898,8

216,1

595,8

386,7

187,2

15,0

77,1

53,5

93,2

108,8

58,3

84,0

83,4

80,3

113,4

65,6

33,3

46,3

21,8

40,5

87,5

z toho: jablká

broskyne

37,7

3,2

34,2

1,9

90,7

59,4

Zelenina

Z toho: rajčiaky

kapusta

312,1

51,9

50,2

284,4

36,5

46,7

91,1

70,3

93,0

Muštové hrozno

41,8

21,0

50,2

Prameň: ŠÚ SR

*ovocie v sadoch

Vypracoval: VÚEPP

Rok 2010 bol z hľadiska počasia pre poľnohospodárov veľmi nepriaznivý.

Poveternostné podmienky v priebehu vegetácie boli plné extrémov, teplé a suché obdobia sa

striedali s chladným a vlhkým obdobím. Mesiac marec bol teplotne normálny a zráţkovo

podnormálny. Najniţšie úhrny (56 %) dlhodobého normálu (DN) boli na západnom

Slovensku a najvyššie (76 %) na strednom Slovensku. Apríl bol teplotne normálny a zráţkovo

vlhký, na západnom a východnom Slovensku aţ veľmi vlhký. Z hľadiska teplotných pomerov

máj bol normálny s vyššími priemernými teplotami vo východnej polovici územia SR.

Zráţkovo bol mimoriadne vlhký v priemere spadlo 235 mm zráţok, t. j. 309 % DN (ZS

299 %, SS 294 % a VS 331 % DN). Od 15. mája nebolo umoţnené poľnohospodárom

prakticky vstúpiť do polí vo všetkých oblastiach Slovenska. Porasty na mnohých miestach

boli zaliate zráţkovou, spodnou vodou a zničené krupobitím. Ešte nepriaznivejšia situácia

bola v okolí vodných tokov, ktoré sa vyliali z koryta (juţné a východné Slovensko). Extrémne

zráţky pokračovali v júni, najmä v Prešovskom kraji. 13. júna sa Ţilinským krajom prehnala

veterná smršť. V júli sa teploty pohybovali okolo 33^oC. V prvej dekáde augusta prietrţ

mračien zasiahla Banskobystrický kraj a v polovici augusta bola zaplavená Handlová,

Nováky, Prievidza a Martin. Intenzívne zráţky pokračovali aj v septembri. Od 9. septembra sa

postupne oteplilo. Extréme teple počasie pokračovalo v októbri a v novembri.

Uvedený priebeh počasia vytvoril priaznivé podmienky pre rozšírenie hubových

chorôb (múčnatka jabloní, kučeravosť a monilióza broskýň a marhúľ), vošiek a burín

22

na väčšine poľnohospodárskych plodín, čo dokumentuje aj medziročné zvýšenie spotreby

fungicídov (122 %) a herbicídov (0,3 %). Vzhľadom na intenzívne zráţky a záplavy, spotreba

insekticídov medziročne klesla (13,2 %).

Graf č. 7

Prameň: ÚKSÚP

Vypracoval: VÚEPP

Vývoj spotreby priemyselných hnojív (nárast 4,3 %) v interakcii s intenzívnymi

zráţkami a vysokými teplotami v jednotlivých rastových fázach, sa prejavil na priemerných

hektárových úrodách a samotnej produkcii všetkých plodín, s výnimkou cukrovej repy.

Graf č. 8

Prameň: ÚKSÚP

Vypracoval: VÚEPP

23

Ponuka a dopyt po rastlinných komoditách

Na základe vývoja bilančných ukazovateľov sa predpokladá, ţe celková ponuka

vytvorená produkciou, dovozom a počiatočnými zásobami sa medziročne u väčšiny komodít

vplyvom niţšej produkcie zníţi (okrem kukurice na zrno, ovocia a kapusty). Podiel produkcie

na ponuke sa zníţi najmä pri zemiakoch (31,0 %), jačmeni (16,0 %), jablkách (9,9 %)

a kapuste (9,7 %). Zvýši sa pri: strukovinách (9,3 %), repke olejnej (8,4 %) a slnečnici

(1,5 %). Predpokladá sa, ţe ponuka prevýši dopyt pri: víne (52,2 %), kukurici (47,9 %),

pšenici (21,9 %), jačmeni (9,3 %) a strukovinách (7,8 %). Podiel spotreby na pouţití bude

najvyšší pri rajčiakoch (100,9), broskyniach (93,3 %), jačmeni (84,1 %), strukovinách

(86,9 %), víne (78,2 %). Zostatok produkcie bude moţné vyviezť. Nepotravinárska spotreba

obilnín sa zvýši (69,6 %), ale u olejnín zníţi (11,1 %) dôsledkom poklesu výroby metylesteru

repkového oleja. Ponuka obilnín na potravinárske účely mierne vzrastie (11,9 %), dôvodom je

zvyšovanie spotreby pšenice, raţe i kukurice. Ponuka vína prevýši dopyt, pričom produkcia

vína z domácej suroviny pokryje dopyt len na 52 %.

Ponuka a dopyt základných poľnohospodárskych plodín v SR v hospodárskom roku

2010-2011 (odhad)

Tabuľka č. 16

Podiel produkcie

k spotrebe ( %)

Druh výrobku

MJ Ponuka Dopyt Rozdiel Produkcia** Spotreba

Obilniny spolu

z toho: pšenica

jačmeň

tis. t.

tis. t

tis. t.

tis. t

4 580

1 961

712

3 575

1 608

651

1 005

353

61

565

1

2 554

1 185

361

2 696

1 216

548

820

320

241

57

94,7

97,5

65,9

kukurica na zrno

Olejniny spolu

z toho: repka olejná

slnečnica

1 744

519

1 179

519

921

112,4

156,5

134,0

263,7

44,4

501

329

0

322

156

0

150

Zemiaky*

284

0

126

284

Strukoviny

Ovocie¹⁾

tis. t.

tis. t

tis. t.

tis. t

tis. hl

26

160

100

15

24

160

100

18

2

0

17

59

21

134

79

79,9

44,0

57,0

21,4

73,6

53,2

64,0

48,1

z toho: jablká

broskyne

0

45

0

3

14

Zelenina

546

68

546

68

0

284

37

386

69

z toho: rajčiaky

kapusta²⁾

0

85

0

47

73

Víno

1 161

763

398

287

597

Poznámka:

*štatistický údaj o zásobách sa nevyskytuje, **skutočnosť

1)

jedná sa o ovocie mierneho pásma. Produkcia v r. 2009 je len za ovocné sady. Od r. 2009 štatistiku ovocia vykonáva

ÚKSUP (doteraz ŠÚ SR), údaje za samozásobiteľov nie sú k dispozícii.

²⁾kapusta biela a červená

Prameň: Komoditné situačné a výhľadové správy, VÚEPP Bratislava

Vypracoval: VÚEPP

24

Graf č. 9

Prameň: Komoditné situačné a výhľadové správy, VÚEPP Bratislava

Vypracoval: VÚEPP

Vývoj cien

Rok 2010 bol charakteristický veľmi dynamickým cenovým vývojom na trhu

s komoditami rastlinnej výroby, ktoré sa v priemere medziročne zvýšili o 30,3 %. Po

extrémnom poklese cien rastlinných komodít v predchádzajúcom roku došlo v priebehu

prvého polroka k ich stabilizácii a neskôr miernemu rastu. Po zbere úrody sa ich ceny

v priebehu druhého polroka enormne zvyšovali, s najvýraznejšou dynamikou v poslednom

štvrťroku. Spomínaný cenový vývoj bol ovplyvnený najmä situáciou na trhu

s obilninami, olejninami a zemiakmi.

Ceny obilnín sa v priemernom vyjadrení zvýšili o 31,8 %. Z tejto komoditnej skupiny

najvyšší cenový rast zaznamenala kukurica na zrno (54,2 %) a priemyselná pšenica (37,3 %).

Ceny olejnín stúpli o 45,4 %, čo ovplyvnila najmä extrémne vysoká cena slnečnice (73,5 %).

Výrazne vzrástli aj ceny zemiakov (36,9 %). Po minuloročnom miernom zvýšení cien

strukovín sa tempo ich rastu zvýšilo na 12,6 %, pričom nadpriemerný cenový rast bol

zaznamenaný v prípade kŕmneho hrachu (17,6 %). Zníţila sa nákupná cena cukrovej repy

o 13,5 %.

Ceny všetkých druhov zeleniny sledovaných ŠÚ SR medziročne vzrástli, v priemere

o 17,3 %. Najvyšší nárast zaznamenala biela kapusta (58 %), zeleninová paprika (35,9 %),

petrţlen s vňaťou (27,9 %) a zeler bez vňate (25,3 %).

Aj ceny ovocia sa medziročne rekordne zvýšili (29,4 %), najmä v prípade muštového

hrozna (45,7 %) a sliviek (35 %).

25

Graf č. 10

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Vývoj zberových plôch, hektárových úrod a produkcie uvádzajú tabuľky č. 16 - 18

v prílohe č. 10.

3.1.2 Ţivočíšna výroba

Počty hospodárskych zvierat a ich reprodukcia, produkcia a predaj ţivočíšnych

výrobkov

V chove hovädzieho dobytka v roku 2010 nedošlo k výrazným zmenám. Pokles

počtu sa spomalil a počet kráv mierne stúpol. Nárast kráv však bol v dôsledku nárastu počtu

dojčiacich kráv na úkor dojných kráv. Na konci roka 2010 bolo v SR 467,1 tis. ks hovädzieho

dobytka, čo bolo medziročne o 4,8 tis. ks (o 1,0 %) menej. Kráv spolu bolo 204,4 tis. ks, t. j.

o 0,5 tis. ks (o 0,2 %) viac. Nárast počtu dojčiacich kráv bol v priebehu roka intenzívnejší ako

v predchádzajúcich rokoch. Ich počet medziročne stúpol o 3,5 tis. ks (o 8,5 %) a na konci roka

2010 dosiahol úroveň 45,1 tis. ks. Podiel dojčiacich kráv na celkovom počte kráv stúpol

medziročne z 20,3 % na 22,0 %. Klesajúci trend priemerných počtov dojníc pokračoval aj

v roku 2010, keď priemerný počet dojníc dosiahol 161,3 tis. ks, čo bolo o 4,6 tis. ks menej

(o 2,8 %).

Vo výkrme hovädzieho dobytka bolo 44,2 tis. ks dobytka, čo bolo o 2,0 tis. ks

(o 4,3 %) menej ako pred rokom.

V rámci ukazovateľov reprodukcie základného stáda a reprodukčných vlastností

dobytka mierne pokleslo brakovanie kráv a zvýšilo sa ich pripúšťanie. Ostatné ukazovatele

mali negatívny vývoj. Zníţilo sa percento pripustených jalovíc a klesol podiel preradených

jalovíc do stavu kráv. Klesol počet narodených teliat na 100 kráv a klesol počet odchovaných

teliat na 100 kráv o 2 ks. Priemerné denné prírastky hmotnosti dobytka vo výkrme

26

medziročne takmer stagnovali a dosiahli 0,751 kg. Negatívny vývoj bol aj v mliekovej

úţitkovosti, ktorá medziročne klesla o 77,7 kg (o 1,3 %) na 5 692,1 kg mlieka na dojnicu a

rok.

Pokles priemerného počtu dojníc a pokles mliekovej úţitkovosti na dojnicu spôsobil,

ţe výroba kravského mlieka medziročne klesla o 39,4 tis. t (o 4,1 %) a dosiahla 918,0 tis. t.

Celkove prvovýrobcovia mlieka v priebehu roka 2010 obchodovali s 822 tis. t kravského

mlieka. Objem dodávok mlieka tvoril 799,9 tis. t (97,3 %) a priamy predaj 22,06 tis. t (2,7 %).

Celkový predaj mlieka sa zníţil o 42,07 tis. t (o 4,9 %). Objem dodávok medziročne poklesol

o 52,4 tis. t (o 6,1 %) a priamy predaj vzrástol o 10,3 tis. t (o 88,3 %).

V roku 2010 sa predalo z podnikov zapísaných v Registri fariem ŠÚ SR 46 216 t ţ.

hm. jatočného hovädzieho dobytka, čo bolo menej o 3,6 tis. t ţ. hm. (7,3 %). Klesol aj predaj

jatočných teliat. Predalo sa 17,2 tis. ks jatočných teliat s celkovou hmotnosťou 1 210 t ţ. hm.,

čo bolo menej o 20,1 %.

Na slovenských bitúnkoch sa zabilo 50 905 ks jatočného hovädzieho dobytka spolu,

z toho bolo 25 224 kráv, 859 teliat, 4 131 jalovíc a 20 140 býkov. Celková jatočná hmotnosť

zabitých zvierat bola 13 605 t. Medziročne klesol počet zabití o 8 230 ks a 2 183 t (čiţe

13,8 % jat. hm.). Súčasne sa, podľa údajov z Registra zvierat (CEHZ), v domácnostiach

zabilo 11 135 ks dobytka, čo predstavuje 2 006 t jat. hm. Hrubá domáca produkcia dosiahla

26 319 t hovädzieho mäsa a v porovnaní s rokom 2009 sa zníţila o 6,0 %.

Situácia v chove ošípaných sa v roku 2010 opäť zhoršila. Celkový počet ošípaných

dosiahol 687,3 tis. ks, čo bolo o 53,6 tis. ks (7,2 %) medziročne menej. Počet prasníc dosiahol

41,3 tis. ks, a bol o 2,7 tis. ks niţší (6,1 %). Priemerný počet ošípaných vo výkrme dosiahol

384,1 tis. ks, t. j. o 3,7 tis. ks (1,0 %) menej ako v roku 2009 a počet ošípaných vo výkrme bol

o 27,4 tis. ks (5,9 %) niţší ako pred rokom. Vo 4. štvrťroku 2010 sa výrazne zníţil počet

ošípaných vo výkrme, hlavne vo vyšších hmotnostných kategóriách a tieţ aj prasiatok do 20

kg (o 11,1 % oproti koncu roka 2009). Medziročne stúpol počet ošípaných v hmotnostnej

kategórii od 21 do 50 kg.

Úţitkovosť sa zníţila. Kleslo pripúšťanie prasničiek i prasníc a aj prevod prasničiek do

stavu prasníc. Mierne stúpol úhyn prasníc. Zníţilo sa len brakovanie prasníc zo 40,9 % v roku

2009 na 34,3 % v roku 2010. Čiastočne pozitívny vývoj bol v pôrodnosti. Napriek

opätovnému poklesu počtu vrhov na prasnicu, stúpol počet narodených prasiat na 1 prasnicu a

zvýšil sa počet narodených prasiat na jeden vrh. Zvýšili sa priemerné denné prírastky vo

výkrme a predvýkrme ošípaných o 0,005 kg na KD.

Predalo sa 84 179 t jatočných ošípaných v ţivej hmotnosti, čo bolo viac o 608 t

(0,7 %) ako v roku 2009. Z celkového predaného mnoţstva tvorili prasnice 3,3 % hmotnosti.

V roku 2010 sa na slovenských bitúnkoch zabilo 758 122 ks jatočných ošípaných v

hmotnosti 86 405 t, čo bolo 68 598 t jat. hm. V porovnaní s rokom 2009 sa zabilo menej

o 18 tis. ks (2,3 %) ošípaných, t. j. o 1 545 t jat. hm. (2,2 %). Odhadované samozásobenie

domácností bolo 19 521 t ţ. hm. Hrubá domáca produkcia dosiahla 86 621 t bravčového

mäsa. Dovoz ţivých zvierat sa na tejto produkcii podieľal 14,3 % a vývoz 17,2 %.

Počet hydiny spolu k 31. 12. 2010 dosiahol 12 992 tis. ks, čo bolo medziročne menej

o 4,4 % (o 591,4 tis. ks). Počet sliepok dosiahol 6 266,2 tis. ks a zvýšil sa o 0,2 %

27

(14,0 tis. ks). Podiel sliepok na celkovom počte hydiny stúpol na 48,2 % (o 2,2 p. b.), a

dosiahol 6 266,2 tis. ks. Zvýšil sa aj počet kurčiat na chov (19,9 %), husí (1,5 %) a kačíc

(0,1 %).

V roku 2010 sa predalo 45 855,9 tis. ks hydiny, čo bolo medziročne viac o 1,7 %

(764,7 tis. ks), t. j. 94 461 t ţ. hm. (2,3 %). Z uvedeného mnoţstva sa predaj kurčiat v tonách

sa zvýšil o 1,5 %, predaj sliepok o 20,7 % a predaj moriek o 2,4 %.

Štruktúra vyprodukovanej hydiny sa vyvíjala v prospech sliepok. Dôsledkom vyššieho

počtu sliepok a nárastu úţitkovosti na nosnicu o 2,9 % sa produkcia slepačích vajec spolu

(konzumných i násadových) medziročne zvýšila o 5,8 %, t. j. o 67,8 mil. ks. Počet nosníc

konzumných vajec dosiahol v intenzívnych chovoch 2 784,0 tis. ks a produkcia slepačích

konzumných vajec sa zvýšila o 1,5 % na 747,5 mil. ks. Výroba slepačích násadových vajec

dosiahla v intenzívnych chovoch 103,3 mil. ks, a zvýšila sa o 6,4 %, t. j. o 6,2 mil. ks.

Chov oviec pokračoval v pozitívnom vývoji predchádzajúcich rokov. V roku 2010

bolo na Slovensku 394,2 tis. ks oviec, čo bolo o 17,6 tis. ks (4,7 %) viac ako pred rokom.

Zlepšila sa úţitkovosť bahníc a zníţil sa počet brakovaných bahníc, poklesol úhyn bahníc

i zvýšil sa prevod jariek do bahníc. Vzrástol počet narodených jahniat na 100 bahníc (o 4,5 ks

na 100 bahníc). Klesol úhyn jahniat a odchov jahniat stúpol na 82,5 ks na 100 bahníc.

Priemerná striţ na 1 ostrihanú ovcu za rok bola mierne vyššia ako v predchádzajúcom roku,

no na 1 ovcu sa nastrihalo len 1,5 kg vlny, čo bolo o 0,1 kg menej ako v roku 2009.

V roku 2010 sa predalo 2 269 ton ţ. hm. jatočných oviec vrátane jahniat, čo bolo

o 48 ton ţ. hm. (2,1 %) menej ako v roku 2009. Predalo sa 1 471 ton ţ. hm., t. j. 116,4 tis. ks.

jatočných jahniat a ich predaj medziročne stúpol o 3,4 tis. ks.

V roku 2010 na slovenských bitúnkoch bolo zabitých 83 887 ks jatočných oviec spolu,

z toho bolo 79 501 ks jahniat a 4 386 ks ostatných jatočných oviec. Celková jatočná hmotnosť

zabitých zvierat dosiahla 651,6 t. V porovnaní s rokom 2009 sa na bitúnkoch zabilo viac

jatočných oviec o 4,7 % a celková jatočná hmotnosť bola vyššia o 12,2 %. Na samozásobenie

sa spotrebovalo 414,9 t jat. hm. Hrubá domáca produkcia ovčieho mäsa dosiahla 1 345 t

a medziročne stúpla o 11,3 %.

Výroba ovčieho mlieka sa zvýšila o 1,1 kg na jednu bahnicu Z celkového vyrobeného

mnoţstva sa v roku 2010 predalo 9 122 t, čo bolo medziročne viac o 92 t (1 %). Z toho bol

predaj do vlastných prevádzok 3 185 tis. t mlieka (34,9 %). Odhad samozásobenia bol 1 100 t

mlieka. Celková produkcia ovčieho mlieka v roku 2010 dosiahla 10 553 t.

V roku 2010 bolo na Slovensku 35,3 tis. ks kôz a capov spolu a z toho 26,2 tis. ks kôz

matiek. Medziročne klesli stavy kôz a capov o 394 ks (1,1 %). Na Slovensku bolo 8 plemien

kôz, prevaţne koza biela. Reprodukcia na 1 kozu bola 1,47 kozliat. V dôsledku vyššej

mliekovej úţitkovosti kôz vo veľkochovoch sa produkcia kozieho mlieka v porovnaní

s rokom 2009 zvýšila o 1,2 mil. litrov (10,3 %). Celkom sa nadojilo 118,2 t kozieho mlieka,

t. j. o 74,5 t ( 38,7 %) menej ako pred rokom.

Menej sa predalo jatočných kôz o 2,04 t ţ. hm. ( 63,4 %). Na slovenských bitúnkoch

sa zabilo len 73 ks jatočných kôz so ţivou hmotnosťou 0,7 t. Hrubá domáca produkcia

kozieho mäsa, vrátane samozásobenia, dosiahla 258 t jat. hm. a medziročne sa zvýšila

o 0,4 %.

28

Graf č. 11

Graf č. 12

Hovädzí dobytok v Slovenskej republike k 31.12.2010

Ošípané v Slovenkej republike k 31.12.2010

Teľatá do 6 mes.

Výkrmošípaných

66%

16%

Dojné kravy

34%

Chovný HD

30%

Prasiatka do 20 kg

24%

Chovné ošípané do

Prasnice

Prasničky nad 50 kg

50 kg

2%

VýkrmHD

10%

6%

2%

Ostatné kravy

10%

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Graf č. 13

Graf č. 14

Ovce a kozy v Slovenskej republike k 31.12.2010

Hydina v Slovenskej republike k 31.12.2010

Ostatné kozy

Kozy (matky)

2%

Kurčatá na výkrm

Ostatné ovce

18%

6%

Dojné bahnice

Sliepky (nosnice)

47%

36%

38%

Pripustené jahnice

12%

Ostatná hydina

Kurčatá chovné

Ostatné bahnice

4%

13%

24%

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Produkcia ţivočíšnych výrobkov v SR

Tabuľka č. 17

Index

Skutočnosť

2009

Komodita

M. J.

2008

2010

2010/2009

Jatočné zvieratá spolu ^*)

t jat. hm.

129 770

116 022

114 543

98,7

z toho: jat. HD

jat. ošípané

jat. ovce

t jat. hm.

28 571

99 723

1 178

298

27 999

86 558

1 208

257

26 319

86 621

1 345

258

94,0

100,1

111,3

100,4

jat. kozy

Jatočná hydina ^*)

t jat. hm.

75 130

79 088

87 998

111,3

Mlieko kravské

Vajcia slepačie

Ovčie mlieko

Vlna ovčia

t

1 057 249

1 188 816

10 061

957 327

1 176 352

10 415

917 977

1 244 103

10 553

95,9

105,8

101,3

91,4

tis. ks

t

791

758

693

Prameň: Ţivočíšna výroba a predaj výrobkov z prvovýroby, ŠÚ SR, Výkaz BM (MP SR) 1-12, Odhad samozásobenia, Colné

riaditeľstvo SR

*) Hrubá domáca produkcia = zabitia na bitúnkoch + odhad samozásobenia +/- zahraničný obchod

Vypracoval: VÚEPP

29

Graf č. 15

Graf č. 16

Produkcia kravského mlieka a vajec v SR

Hrubá domáca produkcia jatočných zvierat v SR

1 300 000

1 250 000

1 200 000

1 150 000

1 100 000

1 050 000

1 000 000

950 000

140 000

120 000

100 000

80 000

60 000

40 000

20 000

0

900 000

2006

2007

2008

2009

2010

2006

2007

2008

2009

2010

Roky

Mlieko kravské

Slepačie vajcia

Jatočný HD

Jatočné ošípané

Jatočná hydina

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Ukazovatele reprodukcie základného stáda hospodárskych zvierat v SR a vybrané

ukazovatele úţitkovosti sú uvedené v tabuľkách č. 19 - 21 v prílohe č. 10.

Ponuka, dopyt a systém obchodovania so ţivočíšnymi komoditami

Ponuka všetkých ţivočíšnych produktov sa v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009

zvýšila. Celková ponuka všetkých druhov dosiahla 420,7 tis. ton, a vzrástla o 13,4 %. Dopyt

po ţivočíšnych komoditách medziročne vzrástol, okrem dopytu po konzumných vajciach,

ktorý klesol o 0,4 %. V porovnaní s ponukou bol celkový dopyt po mäse jednotlivých zvierat

niţší o 1,6 %, po kravskom mlieku o 1,3 % a po konzumných vajciach o 1,3 % ako v roku

2009.

Stúpla celková produkcia mäsa (6,5 %), čo bolo spôsobené výrazným nárastom

produkcie hydinového (11,3 %) a ovčieho mäsa (11,3 %). Súčasne však klesla produkcia

hovädzieho mäsa (6,0 %). Medziročne klesla produkcia mlieka (4,1 %) a stúpla produkcia

konzumných vajec (5,8 %).

Celková domáca produkcia mäsa sa na celkovej ponuke podieľala len 48,1 %.

Z jednotlivých mias pokrývala domáca produkcia najvýraznejšie ponuku ovčieho (na 98,3 %)

a kozieho mäsa (na 99,6 %). Pri hovädzom mäse tvorila domáca produkcia z ponuky 68,4 %,

pri hydinovom mäse 52,4 % a pri bravčovom mäse len 40,7 %. Výrazný rozdiel bol pri

kravskom mlieku (62,7 %) a konzumných vajciach (87,7 %).

30

Ponuka a dopyt ţivočíšnej produkcie v roku 2010

Tabuľka č. 18

Podiel

Domáca

produkcia spotreba

Domáca produkcia/

Ukazovateľ

M. J.

Ponuka

38 473

212 703

1 368

259

167 814

88

1 463 508 1 444 312

Dopyt

38 119

209 458

1 368

259

Rozdiel

354

spotreba

( %)

HD

Ošípané

Ovce

Kozy

Hydina

Kone

Mlieko kravské

Konzumné

vajcia

t jat. hm.

t

26 319

86 621

1 345

258

87 998

0

21 813

120,7

3 245

166 575

706

259

103 197

80

52,0

190,5

99,6

85,3

0,0

0

164 753

88

3 061

0

19 196

917 977

897 702

102,3

tis. ks

1 285 461 1 268 318

17 143 1 127 083 1 067 477

105,6

Prameň: ŠÚ SR; BM (MP SR) 6-12; ML (MP SR) 6-12; Zahraničný obchod - dopočty MPRV SR, Spotreba - odhad

Vypracoval: VÚEPP

Ţivočíšne komodity boli v roku 2010 organizované a regulované v súlade

s Nariadením Rady ES č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 (o vytvorení spoločnej organizácie

poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske

výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), ktorým sa vytvára spoločná

organizácia trhov s výrobkami, určených sektorov v znení neskorších predpisov.

Vývoj cien

V roku 2010 došlo len k nepatrnému nárastu nákupných cien komodít ţivočíšneho

pôvodu (1,1 %). Po minuloročnom výraznom prepade cien mlieka došlo v priebehu roka 2010

k ich postupnému nárastu, v priemere o 8 %. Najmä v priebehu druhého polroka sa ceny

mlieka medziročne zvýšili o 17-25 %. Ceny jatočného hovädzieho dobytka sa v rámci

jednotlivých kategórií (býky, jalovice a kravy) pohybovali na úrovni predchádzajúceho roka.

Výraznejší cenový rast zaznamenali jatočné teľatá v mliečnom výkrme (7,4 %). Porovnateľný

rast cien sa prejavil aj v kategórii jatočných oviec, baranov a škopov (8,3 %), naopak ceny

jatočných jahniat sa medziročne zníţili o 4,6 %. Cena surového ovčieho mlieka sa v priemere

zvýšila o 3,6 %.

V roku 2010 zaznamenali jatočné ošípané najvýraznejšie zníţenie cien (6,4 %) v rámci

trhu s jatočnými zvieratami. Ceny jatočných kurčiat, po minuloročnom výraznom zníţení

cien, si v priemere udrţali cenovú hladinu predchádzajúceho roka, ceny medziročne vzrástli

aţ v poslednom štvrťroku. Nákupné ceny slepačích vajec sa od mája 2010 pohybovali pod

úrovňou predchádzajúceho roka, ich cena sa zníţila o 6,3 %. Ceny ţivých rýb vzrástli

o 5,3 %.

31

Graf č. 17

Vývoj cenových indexov komodít živočíšnej výroby v roku 2010

130

120

110

100

90

80

70

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII. VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

jatočný hovädzí dobytok (bez teliat)

ovce,barany a škopce jatočné

ryby živé

jatočné ošípané

jatočná hydina

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

3.2 Cenový vývoj na poľnohospodárskom a potravinovom trhu

V roku 2010 bol vývoj cien na jednotlivých stupňoch výroby a spotreby potravín

rozdielny. Kým ceny vstupov do poľnohospodárstva rástli rovnakým tempom ako inflácia,

ceny poľnohospodárskych producentov výrazne stúpli, naopak, ceny potravinárskych

výrobkov sa medziročne mierne zníţili. Priemerná úroveň spotrebiteľských cien potravín

a nealkoholických nápojov prevýšila úroveň inflácie.

Vývoj cenových indexov vo vertikále výroby a spotreby potravín

rovnaké obdobie minulého roka = 100

Tabuľka č. 19

2009

84,6

75,4

69,4

91,7

80,0

95,1

93,4

96,8

108,0

101,6

2010

101,0

114,2

130,3

124,2

101,1

97,7

Ceny vstupov do poľnohospodárstva

Ceny poľnohospodárskych výrobkov

- rastlinné komodity (bez ovocia a zeleniny)

- ovocie, zelenina, orechy a koreniny

- ţivočíšne komodity

Ceny potravinárskych výrobkov, nápojov a tabaku

- potravinárske výrobky a nealkoholické nápoje

Spotrebiteľské ceny potravín a nealkoholických nápojov

Spotrebiteľské ceny alkoholických nápojov a tabaku

Spotrebiteľské ceny úhrn - inflácia

97,5

101,6

105,7

101,0

Prameň: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov v SR, Indexy cien priemyselných výrobcov, pitnej a odvádzanej vody

v SR, Indexy spotrebiteľských cien v SR, Indexy cien vstupov do poľnohospodárstva, ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

32

Ceny vstupov sa v roku 2010 zvýšili len o 1 %. Ceny väčšiny vstupov do

poľnohospodárstva stagnovali na úrovni predchádzajúceho roka. K rastu indexu cien vstupov

do poľnohospodárstva výrazne prispeli vysoké ceny motorových pohonných hmôt a kŕmnych

obilnín. Na druhej strane rast indexu cien vstupov do poľnohospodárstva výrazne tlmili

klesajúce ceny dusíkatých a kombinovaných hnojív, fungicídov a elektriny.

Ceny poľnohospodárskych komodít sa v roku 2010 medziročne zvýšili o 14,2 %, čo

bol najdynamickejší nárast v rámci potravinovej vertikály. Tento nárast bol do značnej miery

ovplyvnený extrémnymi medziročnými cenovými výkyvmi na trhu s rastlinnými komoditami,

najmä obilninami a olejninami. Rekordne vzrástli ceny ovocia a zeleniny (24,2 %). Ceny

ţivočíšnych komodít, po minuloročnom výraznom prepade, sa zvýšili len nepatrne o 1,1 %,

k čomu prispeli najmä rastúce ceny kravského mlieka. Nepriaznivý cenový vývoj naďalej

pretrvával na trhu s jatočnými ošípanými a hydinou.

Ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku pokračovali v klesajúcom trende (2,3 %)

aj v roku 2010. Najvýraznejší pokles cien zaznamenali výrobcovia mlynských a škrobových

výrobkov (7,2 %). Medziročne vzrástli len spracovateľské ceny zeleniny a ovocia (2,3 %)

a spracovateľské ceny mliečnych výrobkov a zmrzliny (1,9 %).

Spotrebiteľské ceny potravín a nealkoholických nápojov sa medziročne zvýšili

o 1,6 %. Kým v roku 2009 tlmili zniţujúce sa ceny potravín a nealko nápojov rast inflácie v

SR, v roku 2010 ich cenový vývoj pôsobil proinflačne.

Zo zoznamu potravín monitorovaných ŠÚ SR bol rast spotrebiteľských cien

zaznamenaný v prípade mlieka a mliečnych výrobkov (najviac o 15,8 % - čerstvé maslo

a 8,6 % - syr Eidamská tehla), zemiakov (27,7 %) a jabĺk (6,6 %). Spotrebiteľské ceny

hovädzieho mäsa, roţkov, tmavého chleba, cestovín a slepačích vajec sa v medziročnom

porovnaní nezmenili. Priemerná spotrebiteľská cena pitvaných kurčiat klesla medziročne

o 2,5 %, zníţila sa aj cena výrobkov z bravčového mäsa (2-6 %). Najvýraznejšie zníţenie cien

sa prejavilo pri ryţi (10,9 %), pšeničnej múke (12,8 %), kryštálovom cukre (9,5 %)

a rastlinnom oleji (8,6 %).

Graf č. 18

Vývoj cenových indexov v potravinovej vertikále v roku 2010

140

130

120

110

100

90

80

I.

II.

III.

ceny poľnohosp.výrobcov

spotrebiteľské cenypotravín

IV.

V.

VI.

VII. VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

ceny potravinárskych výrobcov

inflácia (CPI)

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

33

Prehľad o vývoji cien vstupov, poľnohospodárskych výrobkov, potravinárskych

výrobkov a spotrebiteľských cien je v tabuľkách č. 22 - 26 v prílohe č. 10.

3.3 Výroba potravín

Výroba výrobkov v naturálnom vyjadrení (meraná indexom priemyselnej produkcie)

v roku 2010 bola charakteristická výraznejším oţivením produkcie v priemysle aj

v priemyselnej výrobe. Jej nárast, ale s miernejšou dynamikou, sa prejavil aj vo výrobe

potravín, nápojov a tabakových výrobkov.

Index priemyselnej produkcie (IPP)

Tabuľka č. 20

IPP (rovnaké obdobie minulého roka = 100)

očistený o vplyv počtu pracovných dní

Priemysel spolu

2008

103,2

2009

2010

86,2

84,5

118,9

120,1

100,4

- Priemyselná výroba

102,5

98,5

--Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov

neočistený o vplyv počtu pracovných dní

Priemysel spolu

94,6

103,4

102,8

98,6

86,2

84,4

94,6

118,9

120,0

100,4

- Priemyselná výroba

--Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov

Prameň: ŠÚ SR - www.statistics.sk, z údajov Štatistickým úradom SR aktualizovaných pre IPP neočistený o vplyv počtu

pracovných dní k 8.2. 2011 a pre IPP očistený o vplyv počtu pracovných dní k 8.4.2011

Vypracoval: VÚEPP

V naturálnom vyjadrení sa zvýšila produkcia jedlých rastlinných tukov a olejov

(79,4 %), ovocných výrobkov (74,5 %), pšeničnej múky (20,1 %), zabitej hydiny (11,1 %),

vína (8,5 %), konzumných vajec (5,7 %), konzumného mlieka (5,3 %), rafinovaného cukru

(2,9 %) a sladu (0,3 %). Klesla výroba cestovín (15,4 %), zeleninových výrobkov (11,4 %),

syrov (9,5 %), piva (7,7 %), výrobkov z mäsa (3,5 %), chleba a pečiva (3,2 %) a masla (1 %).

Výroba potravinárskych výrobkov (bez tabakového priemyslu) vzrástla (3,7 %) na

úroveň 2,7 mld. €. V jej štruktúre najvyšším podielom dominovali podniky spracovania

a konzervovania mäsa a mäsových produktov 18 %⁸(v tom spracovanie a konzervovanie

hovädzieho a bravčového mäsa 11,3 %, spracovanie a konzervovanie hydinového mäsa 4,7 %

a spracovanie mäsových a hydinových mäsových výrobkov 2,0 %), výroby mliečnych

výrobkov 17,3 % (v tom prevádzka mliekarní a výroba syrov 16,9 % a výroba zmrzliny

0,4 %). Významnejší podiel na produkcii výrobkov mali aj odbory výroba pečiva a múčnych

výrobkov (11,3 %), výroba piva a sladu (10,9 %), výroba kakaa, čokolády a cukroviniek

(7,5 %), výroba nealkoholických nápojov, produkcia minerálnych vôd a iných fľaškových vôd

(7,4 %), spracovania a konzervovania ovocia a zeleniny (6,9 %), výroba mlynárskych a

škrobových výrobkov (5,9 %).

⁸mäsový aj hydinársky odbor spolu

34

Najniţší podiel na produkcii (5 % a menej) mal odbor výroby hroznového vína

(2,2 %), destilovania, úpravy a miešania alkoholu (2,0 %), výroby a prípravy krmív pre

zvieratá (1,9 %) a odbor spracovania a konzervovania rýb, kôrovcov a mäkkýšov (1,2 %).

Podrobnejší prehľad o potravinárskej produkcii v mnoţstevnom a hodnotovom

vyjadrení je uvedený v tabuľkách č. 27 a 28 v prílohe č. 10.

Dopyt po potravinárskych výrobkoch, vyjadrený maloobchodnými trţbami za

potravinárske vlastné výkony a tovar v beţných cenách, sa medziročne zníţil (1,9 %) a trţby

dosiahli 2,5 mld. €.

Podiel maloobchodných trţieb za potravinársky tovar na maloobchodných trţbách SR

medziročne vzrástol o 1,5 p. b. na 14,2 % v roku 2009 z dôvodu pomalšieho poklesu

maloobchodných trţieb za potravinársky tovar v porovnaní s poklesom maloobchodných

trţieb za SR.

Trţby za vlastné výkony a tovar za maloobchod

v mil. €, b. c.

Tabuľka č. 21

Ukazovateľ

2007

17 432

2008

2009

Index 2009/08

Trţby SR spolu

19 808

2 524

12,7

17 441

2 475

14,2

88,1

98,1

1,5 ¹⁾

z toho: potravinársky tovar

Podiel trţieb za potravinársky tovar v %

2 246

12,9

Prameň: ŠÚ SR, r. 2007, 2008 Štatistická ročenka SR, r. 2009 vyţiadané údaje zo ŠU SR

¹⁾údaj je vypočítaný ako rozdiel

Poznámka: rokom 2009 ŠÚ SR ukončil sledovanie tohto ukazovateľa

Vypracoval: VÚEPP

Vývoj cien potravinárskych výrobkov

Ceny potravinárskych výrobcov sa v roku 2010 mierne zníţili o 2,3 %. Kým v januári

2010 boli ceny medziročne o 5,1 % niţšie, v priebehu roka sa dynamika poklesu zniţovala

a v posledných mesiacoch sa dostali nad cenovú hladinu predchádzajúceho roka (1,2 %).

Najvýraznejšie medziročné cenové výkyvy sa prejavili pri mlynských a škrobových

výrobkoch, čo súviselo s dynamickým vývojom nákupných cien vstupných surovín (obilnín

a zemiakov). Rast medziročných cenových indexov zaznamenali len spracovatelia ovocia

a zeleniny (2,3 %) a výrobcovia mliečnych výrobkov a zmrzliny (1,9 %). Priemerné ceny

výrobcov, ostatných výrobných odborov v rámci potravinárskeho priemyslu, medziročne

klesli v rozmedzí 2-7 %.

35

Graf č. 19

Vývoj cenových indexov vybraných potravinárskych odborov v roku 2010

(bez DPH a spotrebnej dane)

135

125

115

105

95

85

75

65

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

Mäso a mäsové výrobky

Mlynské a škrobové výrobky

Mliečne výrobky

Nápoje

Potravinárske výr.,nápoje a tabak

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

3.4 Spotreba potravín

V roku 2010, podobne ako v predchádzajúcom roku, sa zníţili medziročne čisté

peňaţné príjmy (2,7 %) a výdavky (0,6 %) domácností pri rýchlejšom poklese príjmov ako

výdavkov.

Vývoj príjmov a výdavkov domácností SR

Tabuľka č. 22

Príjmy a výdavky podľa klasifikácie

COICOP

Čisté peňaţný príjmy

Čisté peňaţné výdavky

Spotrebné výdavky

Potraviny a nealkoholické nápoje

Alkoholické nápoje a tabak

Potraviny, nápoje, tabak

Podiel potravín, nápojov a tabaku na

spotrebných výdavkoch ( %)

Potraviny a nealkoholické nápoje

Alkoholické nápoje a tabak

Potraviny, nápoje, tabak

Index

2007/06

112,1

108,4

107,7

106,5

109,3

106,8

Index

2008/07

109,8

106,7

105,5

105,9

102,4

105,5

Index

2009/08

99,7

94,4

93,7

92,4

99,5

93,1

Index

2010/09

97,3

99,4

99,9

102,3

109,8

103,1

2007

24,5

2,9

2008

24,6

2,8

2009

24,2

3,0

2010

24,8

3,3

27,4

27,2

28,1

Prameň: ŠÚ SR, prepočty VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

Zníţili sa i spotrebné výdavky (0,1 %) avšak dynamika ich poklesu bola v roku 2010,

v porovnaní s predchádzajúcim rokom pomalšia (6,3 %). Výdavky na potraviny, nápoje

a tabak, po poklese v roku 2009, opäť stúpli (3,1 %) pri vyššom tempe rastu alkoholických

nápojov a tabaku ako potravín a nealkoholických nápojov. Podiel výdavkov obyvateľstva na

potraviny, nápoje a tabak bez verejného stravovania, na celkových spotrebných výdavkoch

36

stúpol na 28,1 % (o 0,9 p. b.). Podiel výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje sa zvýšil

o 0,6 p. b. a podiel výdavkov za alkoholické nápoje a tabak o 0,3 p. b. V porovnaní

s krajinami EÚ-27, kde obyvateľstvo vydalo na potraviny, nápoje a tabak v priemere 16,4 %

zo svojich spotrebných výdavkov, je tento podiel na Slovensku, aj vzhľadom na príjmovú

situáciu obyvateľstva stále vysoký a vyššie výdavky ako Slovensko má uţ len Estónsko, Litva

a Rumunsko.

Graf č. 20

Prameň: Eurostat, Agricultural in the European Union, Statistical and economic information 2010, 2011

Poznámka.: údaje za Bulharsko a Portugalsko neboli k dispozícií

Vypracoval: VÚEPP

Z medziročných zmien v základnej štruktúre spotrebných výdavkov súkromných

domácností vyplýva, ţe sa zvýšil podiel výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje,

alkoholické nápoje a tabak, bývanie, vodu a elektrinu, plyn a palivá, zdravotníctvo a rekreáciu

a kultúru. Naopak klesol podiel výdavkov na odievanie a obuv, nábytok a beţnú údrţbu bytu,

dopravu, pošty a telekomunikácie, hotely, kaviarne a reštaurácie, rozličné tovary a sluţby ako

aj ostatné výdavky. Výdavky za vzdelávanie zostali na tej istej úrovni.

37

Graf č. 21

Prameň: ŠÚ SR, prepočty VÚEPP

1-Potraviny a nealkoholické nápoje, 2-Alkoholické nápoje a tabak, 3-Odievanie a obuv, 4-Bývanie, voda, elektrina, plyn a

palivá, 5-Nábytok, bytové vybavenie a beţná údrţba bytu, 6-Zdravotníctvo, 7-Doprava, 8-Pošty a telekomunikácie, 9-

Rekreácia a kultúra, 10-Vzdelávanie, 11-Hotely, kaviarne a reštaurácie, 12-Rozličné tovary a sluţby, 13-Ostatné čisté

výdavky

Vypracoval: VÚEPP

K nárastu výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje v roku 2010 prispel hlavne

nárast výdavkov na zeleninu vrátane zemiakov, mlieka, syrov, vajec a ovocia. Pokles

výdavkov bol zistený hlavne v prípade chleba a obilnín. Výdavky na mäso zostali na úrovni

roka 2009.

Úroveň spotreby potravín

Podľa odhadu údajov ŠÚ SR o spotrebe potravín (získané „bilančnou metódou“) v kg

na obyvateľa SR za rok 2010, sa medziročne zníţila spotreba mäsa v hodnote na kosti

o 2,1 kg. Uţ tretí rok po sebe klesla spotreba hovädzieho mäsa (o 0,2 kg) a bravčového mäsa

(o 0,4 kg). Po minuloročnom náraste klesla aj spotreba hydinového mäsa o 1,6 kg. Tento trend

je v rozpore s odporúčanými dávkami potravín (ODP) najmä v prípade hovädzieho mäsa,

keďţe jeho spotreba je dlhodobo nízka, hlboko pod hodnotou ODP. Naopak spotreba

bravčového a hydinového mäsa prevyšuje hodnoty ODP, čiţe pokles ich spotreby nie je

negatívnym trendom. Pozitívnym trendom je nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov

o 9,3 kg, nárast spotreby rýb o 0,4 kg a pokles spotreby tukov o 0,7 kg. Výrazný a nepriaznivý

pokles vzhľadom k ODP bol zistený v prípade zeleniny (o 7,7 kg) a ovocia (o 1,8 kg). Trend

pokračujúceho zníţenia spotreby zemiakov, po nepatrnom náraste v roku 2007, pokračuje a

spotreba zemiakov medziročne klesla o 6,2 kg. Nepriaznivý pokles o 0,7 kg bol zistený i v

prípade obilia v hodnote múky. Podobne klesla i spotreba strukovín (o 0,1 kg), čo je

vzhľadom k ODP tieţ nevyhovujúci vývoj.

38

Spotreba vybraných druhov potravín na obyvateľa v SR

v kg na osobu

Tabuľka č. 23

Skutočnosť

Prípustný

ODP ³⁾interval racion.

spotreby

Rozdiel

2010-09

Druh potravín

2006 2007 2008 2009

2010

56,6

Mäso v hodnote

na kosti

Ryby

61,1

5,1

59,0

4,7

58,2

4,9

58,7

4,6

-2,1

0,4

57,3

6,0

51,6-63,0

5,0

Mlieko

a mliečne

výrobky

Obilniny

v hodnote

múky

152,4 153,4 153,0 153,8

163,1

9,3

220,0

98,5

206,0-240,0

94,0-103,0

84,8

85,0

84,2

81

80,3

-0,7

Tuky spolu

Zemiaky

Strukoviny

Zelenina ¹⁾

Ovocie ²⁾

23,3

58,6

1,6

88,0

54,0

21,8

58,7

1,6

23,0

55,1

1,6

23,6

53,8

1,5

22,9

47,6

1,4

94,8

53,5

-0,7

-6,2

-0,1

-7,7

-1,8

22,0

80,6

2,6

127,9

96,7

19,8-23,1

76,3-84,9

2,1-3,2

116,9-138,9

86,7-106,7

88,4 100,6 102,5

60,3 65,0 55,3

Prameň: Spotreba potravín, ŠÚ SR - údaje do roku 2009; údaj za rok 2010 = odhad ŠÚ SR,

¹⁾zelenina a zeleninové výrobky v hodnote čerstvej

²⁾ovocie a ovocné výrobky spolu v hodnote čerstvého sú bez spotreby orechov

³⁾ODP = odporúčaná dávka potravín

Vypracoval: VÚEPP

Nadmerná spotreba, čiţe konzumácia vyššia ako sú odporúčané výţivové dávky

potravín, bola v prípade bravčového mäsa, hydiny a tukov. Nedostatočná spotreba, v dôsledku

niţšej konzumácie ako sú odporúčané výţivové dávky potravín, bola v prípade hovädzieho

mäsa, strukovín, zeleniny, ovocia, zemiakov, mlieka a mliečnych výrobkov, obilnín v hodnote

múky a rýb.

Spotreba mäsa na Slovensku je podľa posledných dostupných údajov v porovnaní

s najbliţšími štátmi najniţšia a od roku 1990 má klesajúci trend. Od roku 1990 sa zníţila z 84

kg na osobu na súčasných 56,6 kg (pokles o 32,7 %). Podobne i v prípade konzumného

mlieka má Slovensko podľa posledných dostupných údajov najniţšiu spotrebu

z porovnávaných štátov a jeho spotreba má tak isto klesajúci trend. Od roku 1990 bol

zaznamenaný pokles zo 110,9 kg na osobu na súčasných 53,1 kg (pokles o 52,2 %). Na

negatívnom vývoji agropotravinárskeho zahraničného obchodu SR, ktorého výsledkom bolo

v roku 2010 historicky najvyššie negatívne saldo mala vplyv aj rastúca dovozná závislosť SR

v sektore mäsa a mäsových výrobkov, hlavne pokiaľ ide o bravčové a hydinové mäso.

Celkovo hodnota vývozu potravinárskych výrobkov je dlhodobo hlboko pod úrovňou hodnoty

ich dovozu. Rozhodujúca časť dovozu spracovaných výrobkov na Slovensko prichádza

z ostatných členských krajín Európskej únie, ktorá ako celok vykazuje aktívnu obchodnú

bilanciu s potravinárskymi výrobkami.

39

Graf č. 22

Prameň: ŠÚ SR, rok 2010 - odhad, prepočty VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

Spotreba mäsa a mlieka vo vybraných krajinách EÚ

(v kg za rok)

Tabuľka č. 24

Druh potravín

Česko

Nemecko

Poľsko

Rakúsko

Slovensko

58,7

4,4

32,0

20,7

49,5

Mäso spolu

- hovädzie, teľacie

- bravčové

- hydina

78,8

9,5

40,9

24,8

59,8

90,0

13,0

56,0

18,0

62,6

75,3

3,8

42,7

24,1

75,0

100,0

18,0

58,0

20,0

72,1

Mlieko

Prameň: ŠÚ SR, Eurostat, Česká republika v číslech 2009 - ČSÚ,

Statistical yearbook of agriculture 2009 - ŠÚ Poľsko

Vypracoval: VÚEPP

Podrobnejší prehľad o vývoji spotreby potravín uvádza tabuľka č. 29 v prílohe č. 10

3.5 Bezpečnosť potravín

Medzi priority Slovenskej republiky a EÚ patrí i zabezpečenie ochrany zdravia

a spotrebiteľa z hľadiska bezpečnosti potravín. Kompetentné kontrolné orgány všetkých

členských štátov EÚ monitorujú, kontrolujú a overujú, či prevádzkovatelia plnia príslušné

poţiadavky pre bezpečnosť potravín na všetkých stupňoch výroby, spracovania, distribúcie

40

a predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. Kontrola potravín je nástroj na presadzovanie

a uplatňovanie potravinového práva, upraveného národnou, ale i európskou legislatívou.

V roku 2010 bola splnená frekvencia a intenzita úradných kontrol v súlade s

Národným plánom úradných kontrol. Napriek kráteným finančným prostriedkom,

vyčleneným zo štátneho rozpočtu (o 10 %) bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany zdravia

spotrebiteľa efektívnosť vyuţitia finančných prostriedkov.

Úradná kontrola potravín, vykonávaná orgánmi Štátnej veterinárnej a potravinovej

správy SR (rezort MPRV SR) a Orgánmi verejného zdravotníctva (rezort MZ SR), bola

zameraná na bezpečnosť potravín v celom potravinovom reťazci od primárnych výrobcov aţ

po maloobchod. Veľký dôraz bol kladený na kontrolu rekreačných a stravovacích zariadení

letnej a zimnej turistickej sezóny vrátane čerpacích staníc a motorestov.

Celkovo bolo vykonaných 107 190 kontrol. Z celkového mnoţstva prevádzkovateľov

potravinárskych podnikov 69 185 orgány úradnej kontroly potravín (ŠVPS SR, RÚVZ)

skontrolovali 38 005 objektov, čo je 54,9 %.

Celkovo bolo v roku 2010 orgánmi úradnej kontroly odobratých 36 676 vzoriek (rok

2009 - 41 070 vzoriek), z čoho 1843 vzoriek bolo nevyhovujúcich – 5 % (rok 2009 - 5,93).

Najviac vzoriek nevyhovelo z mikrobiologického hľadiska, z hľadiska označovania a

fyzikálnochemických vlastností. Z celkového počtu odobratých vzoriek ŠVPS SR odobrala 18

601 vzoriek (700 nevyhovujúcich) a Regionálne úrady verejného zdravotníctva 18 075

vzoriek (1143 nevyhovujúcich).

ŠVPS SR odobrala spolu 18 601 vzoriek, ktoré boli zanalyzované v úradných

laboratóriách, z toho 6 555 vzoriek bolo odobratých vo výrobe (35,2 %) a 11 236 vzoriek

(60,4 %) v obchodnej sieti. Z 11 236 vzoriek odobratých v obchode bolo 3 730 vzoriek

domáceho pôvodu (33,2 %), v rámci vnútrospoločenskej výmeny t. j. z krajín EÚ 5 143

vzoriek (45,8 %), z tretích krajín 2 363 vzoriek (21 %) a na miestach určenia bolo odobratých

1 376 vzoriek (7,4 %). Nevyhovujúcich výrobkov vo výrobe bolo 181 vzoriek (2,8 %), v

obchodnej sieti – výrobky domáceho pôvodu 169 vzoriek (4,5 %), vnútrospoločenská výmena

208 vzoriek (4 %), z tretích krajín 109 vzoriek (4,6 %). Najviac výrobkov ponúkaných

spotrebiteľovi v obchodnej sieti bolo odobratých v rámci vnútrospoločenskej výmeny,

najväčšia porušenosť bola zistená vo výrobkoch dovezených z tretích krajín, potom domáceho

pôvodu a vzoriek odobratých v rámci vnútrospoločenskej výmeny.

Orgány ŠVPS SR prijali celkom 2067 podnetov. Z toho bolo 529 vyhodnotených ako

opodstatnených, 891 ako neopodstatnených a u 647 nebolo moţné dokázať opodstatnenosť,

resp. boli odstúpené na doriešenie. Najčastejším predmetom podnetov bola nevyhovujúca

kvalita potravín, predaj potravín po dobe spotreby a minimálnej trvanlivosti, nesprávne

označenie potravín, nevyhovujúce podmienky skladovania potravín, hygienické nedostatky

pri manipulácii a uvádzaní potravín na trh.

ÚVZ SR v roku 2010 celkovo odobral 18 075 vzoriek potravín, pokrmov, výţivových

doplnkov, detskej a dojčenskej výţivy, potraviny pre špeciálne výţivové účely, vodu

a materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami. Z celkového počtu odobratých vzoriek

bolo 1143 vzoriek nevyhovujúcich, čo je 6,32%.

41

Orgány verejného zdravotníctva v roku 2010 prijali celkom 862 písomných

podnetov, z ktorých 271 (31,44 %) bolo vyhodnotených ako opodstatnených, 412 (47,80

%) ako neopodstatnených a u 177 podnetov nebolo moţné dokázať opodstatnenosť, resp.

boli odstúpené na doriešenie. Keďţe ťaţisko orgánov verejného zdravotníctva pri výkone

úradnej kontroly tvoria zariadenia spoločného stravovania, viac ako 60 % prijatých podnetov

sa týkalo týchto zariadení. Najčastejším predmetom podnetov, v tabuľke uvedených

prevádzkach, boli nedostatky v prevádzkovej a osobnej hygiene, nesprávna manipulácia so

surovinami, polotovarmi, potravinami a hotovými pokrmami, vykonávanie epidemiologicky

rizikových činností bez odbornej a zdravotnej spôsobilosti, výskyt hmyzu, hlodavcov a

porušovanie zákona NR SR č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov v znení neskorších

predpisov.

3.6 Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami

Agropotravinársky zahraničný obchod SR v roku 2010

Vývoj agropotravinárskeho zahraničného obchodu v roku 2010 je charakteristický

oţivením tovarovej obchodnej výmeny ako jeden zo znakov končiacej hospodárskej krízy.

Dynamika zvýšenia objemu obchodu je však u celkového a agropotravinárskeho zahraničného

obchodu rozdielna. Hodnota celkového exportu sa medziročne zvýšila aţ o 22,8 %, ale

dosiahla len 98,5 % úrovne z predkrízového roku 2008. Obdobne aj hodnota celkového

dovozu sa medziročne zvýšila aţ o 25,5 %, čo predstavuje len 96,8 % z hodnoty importu

v roku 2008. Hospodárska kríza vo väčšej miere postihla dopyt po výrobkoch dlhodobej

spotreby, pričom pokles dopytu po potravinách bol minimálny. Hodnota exportu

poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov sa medziročne zvýšila o 15,8 % (o 9,9 %

viac v porovnaní s rokom 2008) a hodnota importu sa zvýšila o 16,3 % (v porovnaní s rokom

2008 o 11,2 % viac). Oţivenie tovarovej výmeny so sebou prinieslo aj zhoršenie výslednej

obchodnej bilancie. Pokiaľ hodnota celkovej pozitívnej bilancie celkového zahraničného

obchodu sa medziročne zníţila aţ o 808,6 mil. € (-85,5 %), u agropotravinárskych komodít sa

prehĺbila negatívna obchodná bilancia o 147,5 mil. € aţ na historicky najvyššiu úroveň

- 996,9 mil. € (o 17,4 %).

42

Vývoj zahraničného obchodu

v mil. €

Tabuľka č. 25

Index 2010/2009

122,8

2009

39 721

38 775

78 496

946

2010¹⁾

48 791

48 654

97 445

138

Zahraničný obchod

za SR spolu

HS 01 - 99

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

125,5

124,1

14,6

z toho:

agropotravinársky sektor

za SR spolu

HS 01 - 24

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

1 933

2 782

4 715

-849

2 239

3 236

5 474

-997

115,8

116,3

116,1

117,4

v tom:

zahraničný obchod

agrosektoru SR s ČR

HS 01 - 24

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

547

695

1 242

-148

566

700

1 267

-134

103,5

100,7

102,0

90,5

¹⁾Predbeţné údaje (apríl 2011)

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

V roku 2010 sa na Slovensko doviezlo o 453,3 mil. € (16,3 %) viac

poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.

Medziročne sa zvýšila hodnota dovozu syrov o 75,2 mil. € (106,6 %), repného cukru o

60,9 mil. € (79,7 %), cigariet o 40,9 mil. € (82,7 %), potravín získaných napučaním alebo

praţením obilia o 27,0 mil. € (196,7 %), kukurice o 24,7 mil. € (67,1 %), hydinového mäsa o

21,0 mil. € (25,9 %), repkového oleja o 20,6 mil. € (48,1 %), bravčového mäsa o 19,3 mil. €

(10,4 %), nekoncentrovaného mlieka a smotany o 19,1 mil. € (62,0 %), semien repky olejnej o

12,2 mil. € (73,5 %), sladených nealkoholických nápojov o 11,5 mil. € (13,7 %), ţivých

ošípaných o 10,1 mil. € (41,8 %) a ţivého hovädzieho dobytka o 9,6 mil. € (296,3 %).

Na vývoj dovozu pozitívne vplýval najmä medziročný pokles hodnoty importu vína o

20,7 mil. € (21,9 %), cukroviniek o 19,4 mil. € (26,6 %), výťaţkov a esencií z kávy a čaju o

13,6 mil. € (34,0 %), chemicky upravených ţivočíšnych a rastlinných tukov a olejov o 11,7

mil. € (47,4 %), čokolády o 7,5 mil. € (7,0 %), banánov o 6,7 mil. € (14,0 %), vermutu a

ostatných vín o 6,3 mil. € (77,5 %).

Vo výrobkovej štruktúre slovenského dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych

výrobkov hrajú prím spracované výrobky, ktoré podľa poradia v roku 2010 obsadili prvých

trinásť priečok: bravčové mäso (6,4 %-ný podiel), syry a tvaroh (4,5 %-ný podiel), repný

cukor (4,2 %-ný podiel), pekársky tovar (3,5 %-ný podiel), káva (3,5 %-ný podiel), ostatné

potravinové prípravky (3,4 %-ný podiel), hydinové mäso (3,2 %-ný podiel), čokoláda (3,1 %-

ný podiel), sladené nealkoholické nápoje (3,0 %-ný podiel), cigarety (2,8 %-ný podiel),

krmivá (2,4 %-ný podiel), víno (2,3 %-ný podiel) a repkový olej (2,0 %-ný podiel na

celkovom agrodovoze).

43

Na obchodnú bilanciu priaznivo vplýval výrazný medziročný nárast hodnoty vývozu

poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov o 305,8 mil. € (15,8 %).

Rozhodujúcim spôsobom sa na medziročnom zvýšení hodnoty agropotravinárskeho

vývozu podieľal nárast exportu repného cukru o 92,0 mil. € (126,3 %), semien repky olejnej o

49,6 mil. € (48,1 %), syrov o 42,9 mil. € (62,3 %), bravčového mäsa o 42,6 mil. € (210,2 %),

hydinového mäsa o 33,9 mil. € (97,9 %), nekoncentrovaného mlieka a smotany o 25,9 mil. €

(39,9 %), ţivých ošípaných o 24,4 mil. € (128,5 %), čokolády o 20,0 mil. € (16,8 %),

etylalkoholu s viac ako 80 %-ným podielom alkoholu o 16,0 mil. € (37,4 %), slnečnicových

semien o 14,0 mil. € (32,9 %), potravinových prípravkov o 13,4 mil. € (33,4 %) a pšeničnej

múky o 12,7 mil. € (108,7 %).

Na druhej strane sa zo Slovenskej republiky medziročne vyviezlo menej pšenice o

26,6 mil. € (22,0 %), sladu o 18,8 mil. € (26,2 %), kukurice o 17,8 mil. € (21,1 %), sladených

nealkoholických nápojov o 17,3 mil. € (41,2 %), hydrogenovaných ţivočíšnych a rastlinných

tukov o 16,6 mil. € (60,3 %), cukroviniek o 12,4 mil. € (21,3 %), kávy o 10,7 mil. € (14,2 %),

výťaţkov a esencii z kávy a čaju o 10,2 mil. € (46,7 %), slnečnicového oleja o 6,7 mil. €

(28,5 %) a sušeného mlieka a smotany o 6,0 mil. € (37,3 %).

V rámci výrobkovej štruktúry najvýznamnejšou komoditou slovenského agrárneho

vývozu nielen vďaka exportu domácej produkcie, ale aj následným reexportom dovozeného

tovaru, bol opäť repný cukor so 7,4 %-ným podielom na celkovom agrovývoze (v roku 2009

len 3,8 %-ný podiel). Vďaka výraznému medziročnému nárastu exportu (48,1 %) si so 6,8 %-

ným podielom na celkovom vývoze upevnili svoje miesto semená repky olejnej. Čokoláda so

stabilným 6,2 %-ným podielom na agrovývoze uţ dlhodobo zaujíma popredné miesto v

štruktúre vývozu SR. V dôsledku výrazného medziročného nárastu hodnoty exportu (62,3 %)

na štvrté miesto v poradí podľa hodnoty vývozu poskočili syry. Tradične silnými exportnými

komoditami SR, aj napriek medziročnému poklesu hodnoty exportu, boli obilniny: pšenica so

4,2 %-ným podielom v roku 2010 bola piatou a kukurica s 3,0 %-ným podielom ôsma

najvyváţanejšia komodita. Nárast hodnoty vývozu sa následne prejavil vo zvýšení podielu na

celkovom exporte pri nekoncentrovanom mlieku a smotane z 3,4 % v roku 2009 na 4,1 % v

roku 2010 a pri hydinovom mäse z 1,8 % aţ na 3,1 %. Slad dlhodobo patril medzi

rozhodujúce proexportne orientované komodity, avšak v roku 2010 sa v poradí podľa hodnoty

vývozu prepadol aţ na sedemnástu priečku.

Oţivenie dopytu sa prejavilo nielen vo vývoji zahraničnoobchodnej výmeny SR

s poľnohospodárskymi, ale aj so spracovanými potravinárskymi výrobkami.

V roku 2010 sme doviezli poľnohospodárske výrobky v celkovej hodnote 742,2 mil. €,

čo bolo aţ o 162,8 mil. € (28,1 %) viac. Z toho predstavoval dovoz nahraditeľných

poľnohospodárskych výrobkov 71,7 %. Uvedené výrobky boli vyvezené za 755,0 mil. €, čo

bolo o 95,7 mil. € (14,5 %) viac.

Vyššia dynamika nárastu importu poľnohospodárskych výrobkov v porovnaní

s exportom sa nepriaznivo premietla do vývoja salda. Pokiaľ v roku 2009 zahraničná

obchodná výmena s poľnohospodárskymi výrobkami vygenerovala prebytok 80,0 mil. €,

v roku 2010 prebytok dosahoval úroveň len 12,9 mil. €, t. j. medziročný pokles aţ o 83,9 %.

V obchodnej výmene s nahraditeľnými poľnohospodárskymi výrobkami Slovensko dosiahlo

44

vysoko aktívnu obchodnú bilanciu 170,9 mil. € (pokles o 22,9 %). Zahraničný obchod SR

s poľnohospodárskymi výrobkami sa vyvíja priaznivo, nakoľko export na Slovensku

pestovaných poľnohospodárskych komodít mierneho pásma dokázal v plnej miere eliminovať

negatívnu obchodnú bilanciu s tzv. nenahraditeľnými komoditami.

Diametrálne opačným smerom sa vyvíja situácia v zahraničnom obchode SR

s potravinárskymi výrobkami, nakoľko aţ 101,3 % nášho celkového agropotravinárskeho

salda vygenerovali práve spracované výrobky. Potravinárske výrobky sme doviezli celkovo za

2 493,4 mil. €, z čoho aţ 85,6 % predstavoval dovoz nahraditeľných potravinárskych

výrobkov. V sledovanom období zaznamenávame výrazný nárast hodnoty vývozu

potravinárskych výrobkov. V roku 2010 sme uvedené výrobky umiestnili na zahraničných

trhoch v celkovej hodnote 1 483,6 mil. €, čo je aţ o 16,5 % viac ako v roku 2009. Z uvedenej

hodnoty aţ 91,5 % predstavoval vývoz nahraditeľných potravinárskych výrobkov. Zatiaľ čo

v roku 2009 spracovateľský priemysel vygeneroval schodok – 929,4 mil. € (z toho 80,9 %

majú za následok nahraditeľné komodity), v roku 2010 to bolo uţ – 1 009,8 mil. € (z toho

77,0 % pripadá na nahraditeľné výrobky). Pokiaľ sa nezvýši výkonnosť a efektívnosť

potravinárskeho priemyslu, zlepšenie tejto situácie nie je moţné riešiť masívnym zvýšením

poľnohospodárskeho vývozu, pretoţe bude viesť k ďalšej eskalácii potravinárskeho importu s

vysokou pridanou hodnotou, kde bude základom surovina exportovaná zo Slovenska.

Z analyzovaných údajov vývoja agropotravinárskeho zahraničného obchodu SR je vo

všeobecnosti moţné odvodiť jeho základné charakteristiky:

 hospodárska kríza v roku 2009 vo väčšej miere postihla dopyt po výrobkoch dlhodobej

spotreby, pričom pokles dopytu po potravinách bol minimálny,

 oţivenie tovarovej obchodnej výmeny, ako jeden zo znakov ukončenia hospodárskej

krízy, so sebou prinieslo ďalšie prehĺbenie negatívnej obchodnej bilancie aţ na úroveň –

997 mil. €,

 z hľadiska teritoriálnej štruktúry agroobchodu dochádza k posilneniu vzájomnej

obchodnej výmeny s členskými krajinami EÚ - pri agropotravinárskom dovoze o 0,4 p.

b. na 91,9 % a pri agropotravinárskom vývoze o 0,2 p. b. na 96,6 %,



z hľadiska minimalizácie prepravných nákladov sa väčšie dodávky z tretích krajín

koncentrujú v prístavoch v západnej Európe, kde po prepustení do voľného obehu sa

stávajú únijným tovarom s následnou redistribúciou do ostatných členských krajín EÚ –

rastúci vplyv a význam reexportov a reimportov,



z hľadiska komoditnej štruktúry sa slovenský vývoz dlhodobo orientuje na

poľnohospodárske suroviny (34,1 % z celkového exportu v roku 2009 a 33,7 % v roku

2010) a v dovoze dominujú spracované potravinárske výrobky s vyššou pridanou

hodnotou (79,2 % z celkového importu v roku 2009 a 77,1 % v roku 2010),

rast exportu u nás pestovaných poľnohospodárskych komodít mierneho pásma uţ v

plnej miere eliminoval negatívnu obchodnú bilanciu s nenahraditeľnými a sezónnymi

komoditami,

hodnota vývozu potravinárskych výrobkov je dlhodobo hlboko pod úrovňou hodnoty

ich dovozu. Rozhodujúca časť dovozu spracovaných výrobkov k nám prichádza z

ostatných členských krajín Európskej únie, ktorá ako celok vykazuje aktívnu obchodnú

bilanciu s potravinárskymi výrobkami,



45

 rastúca dovozná závislosť SR v sektore mäsa a mäsových výrobkov, hlavne pokiaľ ide o

bravčové, príp. hydinové mäso.



na vývoj agroobchodu majú výrazný vplyv rozhodnutia zahraničných majiteľov

výrobných investícií smerujúce k redukcii či aţ k likvidácii spracovateľských kapacít,

výsledkom čoho je nedostatočná domáca produkcia, ktorá vedie k zvyšovaniu hodnoty

dovozu a tým k neustále sa zhoršujúcej obchodnej bilancii so spracovanými výrobkami

s vyššou pridanou hodnotou.

Teritoriálna štruktúra agroobchodu SR

Agropotravinársky zahraničný obchod SR je jednoznačne orientovaný na členské

krajiny EÚ. Orientáciu zahraničného agropotravinárskeho obchodu Slovenskej republiky na

krajiny Európskej únie zvýrazňuje fakt, ţe dovoz z krajín EÚ-27 v roku 2010 dosiahol 91,9 %

z celkového dovozu SR a vývoz do krajín EÚ-27 sa podieľal na celkovom

agropotravinárskom vývoze SR 96,6 %-mi.

Saldo zahranično-obchodnej výmeny medzi Slovenskou republikou a ostatnými

členskými krajinami EÚ (EÚ-27) za rok 2010 dosiahol zápornú hodnotu – 808,7 mil. €, čo v

orovnaní s rokom 2009 predstavuje jeho prehĺbenie aţ o 126,6 mil. € (18,6 %). Negatívny

nárast záporného salda bol spôsobený výrazným medziročným zvýšením hodnoty dovozu

poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do SR z krajín EÚ-27 o 426,9 mil. €

(16,8 %), hoci za rovnaké obdobie sa súčasne zvýšila aj hodnota vývozu, ale len o 300,2 mil.

€ (16,1 %).

V porovnaní s rokom 2009 sme v roku 2010 do krajín Európskej únie (EÚ-27)

vyviezli viac repného cukru o 92,0 mil. € (126,3 %), semien repky olejnej o 49,6 mil. €

(48,1 %), syrov o 44,8 mil. € (68,9 %), bravčového mäsa o 42,6 mil. € (210,2 %), hydinového

mäsa o 32,2 mil. € (93,6 %), nekoncentrovaného mlieka a smotany o 26,0 mil. € (40,3 %),

ţivých ošípaných o 24,4 mil. € (128,5 %), čokolády o 17,8 mil. € (16,5 %), etylalkoholu s

viac ako 80 %-ným podielom alkoholu o 15,9 mil. € (37,4 %), slnečnicových semien o 13,8

mil. € (33,0 %), pšeničnej múky o 12,9 mil. € (113,2 %), potravinových prípravkov o 10,5

mil. € (30,0 %) a ţivého hovädzieho dobytka o 10,5 mil. € (28,4 %). Na druhej strane

medziročne poklesol náš export pšenice o 26,4 mil. € (21,9 %), kukurice o 18,1 mil. €

(21,5 %), sladených nealkoholických nápojov o 17,6 mil. € (41,9 %), sladu o 16,7 mil. €

(26,0 %), hydrogenovaných ţivočíšnych a rastlinných tukov o 16,6 mil. € (60,3 %),

cukroviniek o 13,9 mil. € (24,5 %), kávy o 10,5 mil. € (14,0 %), výťaţkov a esencii z kávy a

čaju o 10,2 mil. € (46,7 %), sušeného mlieka a smotany o 7,6 mil. € (48,8 %) a slnečnicového

oleja o 6,7 mil. € (28,3 %).

46

Teritoriálna štruktúra agrárneho zahraničného obchodu

v tis. €

Tabuľka č. 26

ACP SNŠ

z toho

Balkán

Obdobie

2009

2010¹⁾

index 10/09

2009

2010¹⁾

index 10/09

2009

2010¹⁾

index 10/09

2009

EÚ-27

z toho

ČR

1 241,9

Tretie

krajiny

307,0

EFTA

4 408,0

5 135,1

21,2

40,6

22,0

32,3

Obrat

Vývoz

Dovoz

Saldo

1 266,5

339,0

26,1

42,2

34,9

33,9

116,5

102,0

546,7

110,4

69,8

122,9

9,0

103,9

23,9

158,5

0,0

104,8

25,1

1 863,0

2 163,2

566,3

75,4

11,3

25,5

0,1

25,9

116,1

103,6

695,1

108,0

237,2

124,5

12,2

106,6

16,7

153,2

22,0

103,0

7,2

2 545,1

2 971,9

700,2

263,6

14,8

16,7

34,9

8,0

116,8

100,7

111,2

121,7

-3,1

99,9

7,3

158,5

-22,0

111,0

17,9

-682,1

-148,4

-167,3

2010¹⁾

-808,7

118,6

-133,9

90,2

-188,2

112,5

-3,6

8,9

-34,8

158,5

17,8

99,8

113,7

122,1

index 10/09

Predbeţné údaje (apríl 2011)

1)

Pozn.:

EÚ-27

Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko,

Taliansko, Španielsko, Veľká Británia, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, SR, ČR, Poľsko, Maďarsko,

Slovinsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Malta, Cyprus, Bulharsko, Rumunsko

Nórsko, Island, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko

Albánsko, Chorvátsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo

Skupina krajín Afriky, Karibiku a Pacifiku

EFTA

Balkán

ACP

SNŠ

Arménsko, Azerbajdţan, Bielorusko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Ruská

federácia, Tadţikistan, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Z krajín Európskej únie (EÚ-27) sme v roku 2010 medziročne doviezli viac syrov

o 75,3 mil. € (106,8 %), repného cukru o 57,7 mil. € (75,7 %), cigariet o 40,8 mil. € (83,9 %),

potravín získaných napučaním alebo praţením obilia o 27,0 mil. € (197,0 %), kukurice o 24,9

mil. € (68,4 %), repkového oleja o 21,0 mil. € (49,5 %), bravčového mäsa o 19,7 mil. €

(10,6 %), nekoncentrovaného mlieka a smotany o 19,2 mil. € (62,2 %), hydinového mäsa o

15,4 mil. € (21,4 %), semien repky olejnej o 13,1 mil. € (84,5 %), sladených nealkoholických

nápojov o 12,6 mil. € (16,4 %), ţivých ošípaných o 10,1 mil. € (41,9 %), ţivého hovädzieho

dobytka o 9,6 mil. € (297,1 %), pekárskeho tovaru o 8,1 mil. € (7,8 %), jabĺk o 7,1 mil. €

(44,3 %) a zemiakov o 7,0 mil. € (39,4 %), ale menej vína o 21,6 mil. € (23,6 %), cukroviniek

o 20,3 mil. € (28,6 %), chemicky upravených ţivočíšnych a rastlinných tukov a olejov o 11,8

mil. € (47,7 %), výťaţkov a esencii z kávy a čaju o 10,2 mil. € (31,7 %), čokolády o 8,7 mil. €

(8,4 %), vermutu a ostatných vín o 6,3 mil. € (77,5 %), ostatných cukrov o 4,1 mil. €

(22,2 %), masla o 3,5 mil. € (10,6 %), mäsových výrobkov o 3,4 mil. € (5,6 %) a ryţe o 3,1

mil. € (14,1 %).

S ostatnými, nečlenskými krajinami EÚ, tzv. tretími krajinami SR vykazuje za rok

2010 záporné saldo – 188,2 mil. €. Zahraničné saldo sa hlavne v dôsledku prehĺbeniu

pasívnej obchodnej bilancie SR s krajinami ACP (o 12,9 mil. €) a krajinami MERCOSUR

(o 10,0 mil. €) medziročne zvýšilo o 20,9 mil. € (12,5 %). Do tretích krajín boli vyvezené

poľnohospodárske a potravinárske výrobky za 75,4 mil. €, čo bolo len o 5,6 mil. € (8,0 %)

47

viac ako v predchádzajúcom roku. Na druhej strane sme z nečlenských krajín EÚ dovezené

agropotravinárske výrobky za 263,6 mil. €, čo bolo medziročne aţ o 26,5 mil. € viac (11,2 %).

V štruktúre dovozu z tretích krajín dominujú hlavne nenahraditeľné výrobky, ktoré

v našich podmienkach nie je moţné vyrobiť: jedlé ovocie a orechy, prípravky zo zeleniny

a ovocia, zelenina, rôzne potravinové prípravky, mäso a droby, ryby a výrobky z rýb, nápoje

a liehoviny. Vývoz zo SR do tretích krajín sa orientuje hlavne na spracované potravinárske

výrobky: kakaové prípravky, rôzne potravinové prípravky, ţivé zvieratá, mlieko a mliečne

výrobky, mlynské výrobky, cukor a cukrovinky, krmivá, výrobky z obilia, múky a mlieka,

nápoje a liehoviny.

Z trhov tretích krajín je SR vytláčaná konkurenciou, alebo export nahrádza licenčnou

výrobou, príp. obmedzenú domácu produkciu neumoţňuje našu expanziu.

Podrobnejšie údaje o zahraničnom obchode sú uvedené v tabuľkách č. 30 - 35

v prílohe č. 10.

4.Výrobné vstupy do poľnohospodárstva a potravinárstva

4.1 Vstupy do poľnohospodárstva

Fixný kapitál a jeho tvorba

Hrubý fixný kapitál v poľnohospodárstve v b.c. dosiahol v roku 2010 úroveň

426 mil. €, čo bolo o 5 % menej ako v roku 2009. Pokles investovania bol dôsledkom

doznievajúcej hospodárskej krízy a úsporných opatrení podnikov. Investície vzrástli len do

budov a stavieb (36,7 %) a do kultivovaných aktív (chovné zvieratá - dojnice, ťaţný dobytok

a pestovateľské trvalé porasty). Menej ako pred rokom sa investovalo do strojov a zariadení

(o 11,4 %) a do dopravných prostriedkov (o 26,8 %). Pokles investícií sa odrazil v poklese

dlhodobého nehmotného a hmotného majetku takmer o 64 mil. € (0,8 %). Hodnota majetku

dosiahla 7 495 mil. € a jeho opotrebovanosť 38,8 %. Opotrebovanosť sa medziročne mierne

zvýšila (0,4 %), čo svedčí o nedostatočnej obnove majetku.

Výrazne pokleslo obstaranie investícií zo zahraničných zdrojov (o 90 %), keď tieto

dosiahli len 419 tis. €.

48

Graf č. 23

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Spotreba vstupov

Trh so vstupmi do poľnohospodárskej výroby sa, v roku 2010 v porovnaní

s predchádzajúcim rokom, významne nezmenil. Tendencia poklesu vstupov do

poľnohospodárskej prvovýroby pokračovala. Spotreba vstupov v rastlinnej a v ţivočíšnej

výrobe sa zníţila (okrem chemických ochranných prostriedkov na ochranu rastlín) v dôsledku

vysokých cien vstupných surovín (ropy, energie) na svetových trhoch.

Spotreba priemyselných hnojív medziročne klesla (9,6 %) draselné hnojivá aţ

o 48,1 % a fosforečné o 28,2 %. Spotreba čistých ţivín v prepočte na hektár

poľnohospodárskej pôdy vzrástla o 1,1 % a dosiahla 57,6 kg (niţšia výmera p. p.)

Priemyselnými hnojivami sa vyhnojilo 74,3 % ornej pôdy, t. j. o 7,7 p. b. viac ako v

predchádzajúcom roku. Dlhodobo je hnojenie pod úrovňou normatívnej potreby pri väčšine

plodín (výnimkou boli zemiaky, ostatné okopaniny, repka, sója, horčica, mak, strukoviny,

cibuľová zelenina, vinič, ovocné sady a drobné ovocie). Dlhodobý deficit čistých ţivín

NPK na hnojenej pôde za celú štruktúru osevu sa medziročne zmiernil v prospech dusíkatých

hnojív, ktoré sú 3,8-násobne lacnejšie v porovnaní s fosforečnými hnojivami a 1,5-násobne

s draselnými.

Dlhodobo poddimenzovanú výţivu poľnohospodárskych plodín potvrdzujú predbeţné

výsledky práve prebiehajúceho agrochemického skúšania pôd Slovenska. Najvýraznejší

negatívny trend je zaznamenaný pri fosfore, kde sa zvýšila výmera poľnohospodárskej pôdy

s nízkou kategóriou o 12,1 % na úkor vyšších obsahových kategórií. Pri draslíku, vďaka jeho

recyklácii, či uţ vo forme dodaných hnojív, resp. zaorávaním vedľajšieho produktu, nie sú

jeho zmeny v obsahu také dramatické ako pri fosfore, ale aj tu môţeme sledovať 2,4 %

zvýšenie výmery poľnohospodárskej pôdy s nízkym obsahom. V prípade výraznejšieho

49

zhodnocovania vedľajšieho produktu na energetické účely, resp. ďalšieho poklesu ţivočíšnej

výroby sa tento negatívny trend môţe prehĺbiť.

Limitujúcim faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje pôdnu úrodnosť, ako aj ekologickú

stabilitu agrárneho územia, je pôdna reakcia. Väčšia časť územia Slovenska podlieha tzv.

prirodzenej acidifikácii. Väčšine plodín vyhovuje neutrálna aţ slabo kyslá pôdna reakcia.

Podľa predbeţných výsledkov agrochemického skúšania pôd Slovenska došlo k 5,7 %

zvýšeniu plôch

s

nepriaznivými pestovateľskými podmienkami v porovnaní

s predchádzajúcim cyklom (výmera kyslých pôd sa zvýšila o 3,1 % a zásaditých pôd o 2,6 %).

Spotreba priemyselných hnojív je uvedená v tabuľke č. 40 v prílohe č. 10.

Spotreba chemických ochranných prostriedkov vzrástla (18,3 %) vplyvom

medziročného zvýšenia spotreby fungicídov (122 %) a herbicídov (0,3 %) z titulu priaznivých

podmienok pre šírenie hubových chorôb. Vysoké zráţky (záplavy, podmáčané pôdy)

ovplyvnili výskyt škodlivých činiteľov a spotrebu insekticídov, ktoré medziročne klesli

(13,2 %). Celkove sa aplikovalo 4 407 ton prípravkov na ochranu rastlín, z toho 2 350 ton

herbicídov, 1 272 fungicídov, 334 ton insekticídov a 451 ton ostatných prípravkov.

Ceny priemyselných hnojív medziročne klesli v intervale od 8,7 % (síran amónny) do

225,7 % (DAM 390). Cena mletého vápenca vzrástla o 2,7 %. Ceny chemických prípravkov

na ochranu rastlín klesli v intervale od 1,7 % do 23,4 %.

Graf č. 24

Prameň: UKSÚP

Vypracoval: VÚEPP

Spotreba osiva sa v objemovom vyjadrení medziročne zníţila pri obilninách o 4,9 %

(raţi 2,5 %, jačmeni 21,6 %) v dôsledku poklesu osevných plôch a pri repke (15,4 %).

50

Medziročne vzrástla pri kukurici (2,8 %), ostatných obilninách (3,1 %), ovse (1,2 %) a hrachu

(30,9 %).

Medziročne vzrástla cena osiva pšenice ozimnej, kukurice, hrachu, bôbu, repky,

slnečnice, kŕmnej repy a sadiva ostatných zemiakov. Naopak, klesla pri pšenici jarnej,

jačmeni, raţi, Tritikale, ovse, sadive skorých zemiakov, ľane, ďateline, lucerne a osive tráv.

Najvýraznejší vzrástla cena osiva pelušky (9,9 %) a klesla cena osiva jarného jačmeňa

(13,9 %).

Spotreba kompletných kŕmnych zmesí (KKZ) vzrástla mierne (0,1 %) napriek

neustálemu poklesu stavov hospodárskych zvierat, s výnimkou oviec. Najvýraznejšie klesla

spotreba KKZ v kategórii ostatné kŕmne zmesi (17,6 %) a kŕmne zmesi pre HD (5,5 %), a to

vo všetkých kategóriách, najvýraznejšie vo výkrme HD (10,6 %). Spotreba KKZ pre ošípané

vzrástla (4,5 %), čo sa odrazilo na zlepšení ukazovateľoch úţitkovosti (prírastok

v predvýkrme a výkrme ošípaných sa zvýšil o 1 %). Spotreba pre prasiatka do 20 kg

sa zvýšila o 5,2 % a vo výkrme ošípaných o 7,4 %. Spotreba KKZ v kategórii chovných

prasiatok klesla o 10,1 % a pri prasniciach 3,7 %. Spotreba KZ pre hydinu, napriek poklesu

stavov o 4,4 %, vzrástla o 1,4 % (vo výkrme brojlerov o 6,5 % a pri nosniciach aţ o 10,1 %),

čo sa prejavilo na medziročnom náraste jatočnej hydiny o 11 % a vajec o 6 %. Spotreba KKZ

pre ovce klesla o 0,2 %, pričom sa spotreba u jahniat zvýšila o 1,7 %.

Graf č. 25

Prameň: KRMZ ( MP SR) 1 - 04

Vypracoval: VÚEPP

Spotreba kŕmnych surovín medziročne mierne vzrástla o 0,8 %. Najvýraznejšie

vzrástla spotreba sušených produktov mlynského priemyslu (8,5 %), minerálnych doplnkov

(6,3 %), ostatných kŕmnych surovín (5,4 %) a spotreba extrahovaných sójových šrotov

51

(3,1 %). Klesla spotreba minerálnych doplnkov a premixov (18,5 %), mlynských krmív

(6,4 %) a produktov ţivočíšneho pôvodu (2,9 %).

Spotreba KKZ a kŕmnych surovín pri výrobe kompletných kŕmnych zmesí bola

ovplyvnená priemernými realizačnými cenami výrobcov, ktoré medziročne klesli pri

jahňatách (5,2 %), ošípaných v intervale (od 5,6 % do 6,8 %), jaloviciach (trieda R 1,3 %),

kravách (od 0,1 % do 0,6 %), sliepkach (1,2 %), morkách (2,7 %) a vajciach (5,5 %) Jediná

realizačná cena ţivočíšnych komodít, ktorá medziročne podstatne vzrástla o 30,8 % bola cena

mlieka.

Ceny výrobcov KKZ medziročne klesli pre prasiatka do 20 kg (2,9 %), ošípané vo

výkrme (2,5 %), prasnice (4,7 %), teľce do 120 kg (1,5 %), jahňatá (4,2 %) a pre králiky

a baţanty. KKZ vzrástli pre chovné ošípané (11,4 %), výkrm HD (4,3 %), dojnice (2,5 %),

nosnice (8,7 %) a pre kone (12,1 %).

Ceny kŕmnych surovín na výrobu KKZ medziročne vzrástli pri zrninách v intervale od

2,6 % (ovos) do 44,0 % (pšenica, kukurica 42,2 %, hrach 26,3 %, pšeničná múka 22,9 %,

otruby 25,6 %). Klesla cena sladového kvetu o 3,6 %, cukrovarníckych rezkov o 41,1 %,

bielkovinových koncentrátov o 3,8 % a ďatelinových a lucernových úsuškov o 10,2 %.

Graf č. 26

Prameň: KRMZ ( MP SR) 1 – 04

Vypracoval: VÚEPP

Kapacity

ŠÚ SR zmenil periodicitu sledovania výkazu „Súpis hospodárskych zvierat, strojov

a zariadení v poľnohospodárstve“ na raz za 2 roky, preto sa za účelom vyčíslenia vývoja

52

v roku 2010 pouţil stav z roku 2008. Za toto dvojročné obdobie došlo k nárastu počtu

ustajňovacích objektov pre ovce o 26,4 % a pri súčasnom zvýšení počtu oviec o 8,8 % sa

zvýšilo aj vyuţitie objektov o 4,4 %. Priemerný počet oviec na jeden ustajňovací objekt

klesol o 18,1 %.

Ustajňovacie objekty a sklady

Tabuľka č. 27

Index

Ustajňovacie objekty

Počet

ustajňovacích

Kapacita ks

pre:

2010/2008

objektov pre ostatné sledované

druhy zvierat klesol. Objektov pre

hydinu ubudlo o 1,8 %, ale ich

vyuţitie sa zvýšilo o 3,9 % pod

vplyvom vyššieho stavu hydiny.

Priemerný počet hydiny na

1 vyuţitý objekt tým vzrástol aţ

o 34,3 %.

- hovädzí dobytok

- chov kráv

- ošípané

- hydinu

753 754

95,9

95,0

327 721

1 346 975

16 190 768

482 464

99,8

98,2

- ovce

113,5

Index

2010/2008

97,1

Sklady pre:

Kapacita t

- obilniny

- zemiaky

- ovocie

3 582 246

160 379

49 713

69,3

122,8

- zeleninu

43 504

5 550 536

73,7

87,5

Siláţne priestory (m³)

Prameň: ŠÚ SR, Súpis hospodárskych zvierat, strojov

a zariadení v poľnohospodárstve

Vypracoval: VÚEPP

Počet hovädzieho dobytka za sledované 2-ročné obdobie klesol o 4,3 % a pri

súčasnom poklese počtu ustajňovacích objektov o 4,1 % sa zníţil priemerný počet

hovädzieho dobytka na jeden objekt o 5,6 %. Naopak, pri zníţení počtu kráv (3,3 %)

a súčasnom zníţení počtu objektov pre kravy (5,0 %), priemerný počet kráv na 1 objekt

vzrástol o 4,2 %.

Skutočnosť, ţe pestovateľov zemiakov z roka na rok na Slovensku ubúda, sa odrazila

aj v prudkom poklese kapacity skladovacích objektov pre zemiaky aţ o 30,7 %, pričom počet

objektov klesol o 12,1 % a priemerná kapacita o 21,2 %. Veľké zníţenie o 26,3 % nastalo aj

v kapacite skladov pre zeleninu, avšak pri súčasnom zníţení ich počtu o 30,1 % ich priemerná

kapacita vzrástla o 5,4 %. Siláţnych priestorov ubudlo o 13,5 %, čím sa zníţila ich kapacita

o 12,5 % a počet skladov pre obilniny klesol o 4,0 % pri poklese kapacity o 2,9 %. Zvýšila

sa kapacita iba skladov pre ovocie o 22,8 %, pri náraste počtu objektov o 9,7 % priemerná

kapacita na 1 objekt dosiahla zvýšenie o 11,9 %.

Poľnohospodárska mechanizácia

Vývoj počtu poľnohospodárskych strojov mal v roku 2010 negatívnu tendenciu.

Nezvýšil sa počet ţiadneho typu strojov. Celkový stav všetkých vybraných typov strojov

klesol o 8,8 %, z toho najviac zberačov cukrovej repy (26,3 %) a pluhov (12,7 %). Počet

kolesových traktorov klesol o 8,9 %, rozmetadiel hnojív o 8,2 % pre maštaľný hnoj a o 8,0 %

pre priemyselné hnojivá, sadzačov zemiakov o 7,6 %, obilných kombajnov o 6,3 % a sejačiek

o 5,5 %. Najmenej, 1 % ubudlo z počtu zberačov zemiakov.

53

Z celkového počtu 1619 zakúpených nových strojov v roku 2010 najviac bolo

kolesových traktorov (51,5 %). Nové sejačky tvorili podiel 12 %, pluhy 10,3 %, rozmetadlá

priemyselných hnojív 9,1 % a maštaľného hnoja 8,5 % a obilné kombajny 7,4 %. Takmer

zanedbateľný nákup nových strojov tvorili zberače zemiakov a sadzače zemiakov (0,6 %).

Graf č. 27

Graf č. 28

Prameň: ŠÚ SR, Súpis hospodárskych zvierat, strojov a zariadení v poľnohospodárstve

Vypracoval: VÚEPP

Situácia v stave poľnohospodárskej mechanizácie je veľmi nepriaznivá. Malé

zlepšenie, ktoré sa črtalo v roku 2008, kedy počet strojov mierne vzrástol nákupom nových

strojov, zabrzdila kríza, a mierny pokles v roku 2009 pokračoval prudkým poklesom v roku

2010. V tomto kontexte aj ukazovateľ obnova techniky (podiel nových strojov z ich

celkového počtu) v medziročnom porovnaní je záporný pri všetkých typoch strojov;

výnimkou sú rozmetadlá maštaľného hnoja, kde došlo k nárastu (0,5 p.b). Obnova sejačiek

medziročne klesla (2,1 p.b), rozmetadiel priemyselných hnojív (1,5 p. b.), kolesových

traktorov (1,0 p. b.), pluhov (0,8 p. b.), obilných kombajnov (0,5 p. b.) a zberačov a sadzačov

zemiakov (0,2 p. b.).

Štátne závlahové sústavy

Z celkového počtu 487 čerpacích staníc, so zabudovanou výmerou 321 010 ha

poľnohospodárskej pôdy, bolo v roku 2010 prenajatých 231 (47,4 %) s prislúchajúcou

výmerou 211 000 ha (65,7 %), čo bolo medziročne menej v počte prenajatých staníc (2,5 %)

a vo výmere o 1,6 %. Zavlaţované plodiny (prevaţne osivová kukurica, zemiaky, trávne

porasty, zelenina, sady a vinice) boli pestované na výmere 12 000 aţ 15 000 tis. ha

poľnohospodárskej pôdy, t. j. 5,7 - 7,1 % výmery prislúchajúcej prenajatým čerpacím

staniciam.

Regióny Podunajsko a Dolné Povaţie predstavujú spolu 54,1 % z celkovej výmery

pôdy prislúchajúcej prenajatým staniciam a 51,1 % z ich počtu. Najmenším podielom výmery

sú zastúpené regióny Bodrog a Hornád (7,4 %), Záhorie a Ponitrie (cca 5 %).

54

Rozsah prenajatých závlah a odbery závlahovej vody podľa regiónov SR

Tabuľka č. 28

Index

Výmera

V ha

Odbery vody v

tis. m³

Index

Počet ČS

Index

Región

2009

2010

2010/09 2009 2010 2010/09 2009 2010 2010/09

Záhorie

12 534 11 047

62 064 60 162

56 175 54 037

35 961 35 961

88,1

96,9

15

70

53

37

24

14

11

68

73,3

97,1

94,3

97,3

100,0

95,8

85,7

1 195

554

46,3

47,9

33,1

32,0

27,7

56,6

28,6

43,1

Podunajsko

5 084 2 435

Dolné Povaţie

Horné Povaţie

Ponitrie

96,2

50

2 912

2 136

355

964

684

98

100,0

98,3

36

9 035

24

Pohronie a Poiplie

Bodrog a Hornád

21 091 20 737

17 466 15 544

214 326 211 000

23

2 273 1 286

51 15

89,0

12

Spolu:

98,4 237

231

97,5 14 006 6 036

Prameň: MPRV SR

ČS = čerpacia stanica

Vypracoval: VÚEPP

Najväčšia spotreba závlahovej vody je v regióne Dolné Povaţie (40,3 % z celkového

objemu spotrebovanej vody), Horné Povaţie (21,3 %), Podunajsko (16,0 %). Okolo

10 percent (%) podielu spotreby vody majú regióny Pohronie a Poiplie a Záhorie. Regióny

Ponitrie a Bodrog a Hornád sa podieľajú na spotrebe vody necelými 2 percentami.

V roku 2010 došlo k výraznému poklesu objemu odoberanej závlahovej vody aţ

o 57 %, a to v regiónoch Ponitrie, Bodrog a Hornád, Pohronie a Poiplie a Podunajsko od

72,3 % po 66,9 %, v regiónoch Dolné Povaţie a Záhorie od 53,7 % do 52,1 % a v regióne

Horné Povaţie 43,4 %.

Výpadok

čerpania závlahovej vody v jednotlivých regiónoch bol spôsobený

komplexom individuálne pôsobiacich faktorov, jednak nadmernými zráţkami v roku 2010,

osevnými postupmi a ich náročnosťou na dodávky závlahovej vody, ako aj jej vysokou

nákladovou cenou, ktorej rozsah v celkových nákladoch na rastlinnú výrobu si posudzovali

sami poľnohospodárski výrobcovia v rámci riešenia rizika úrody.

V budúcnosti bude potrebné zváţiť dobu a výšku nájmu

závlahových

a odvodňovacích systémov s príslušnými čerpacími stanicami a súčasným uţívateľom

pozemkov, ktorý na nej hospodári.

Vývoj cien vstupov do poľnohospodárstva

Po minuloročnom výraznom zníţení cien vstupov do poľnohospodárstva sa ich ceny

v roku 2010 medziročne zvýšili len nepatrne o 1 %. K rastu celkového indexu cien vstupov do

poľnohospodárstva prispeli najmä vysoké ceny niektorých vstupov prevádzkového

charakteru, najmä motorových pohonných hmôt (27,7 %) a mazív (32,0 %). Výrazne vzrástli

aj ceny krmív pre zvieratá (12,3 %), z toho hlavne kŕmne obilniny (27,1 %). Nárast na úrovni

4- 5 % bol zaznamenaný v prípade osív, kukurice, strukovín a olejnín. Podstatná časť

vstupov do poľnohospodárstva v roku 2010 oscilovala na minuloročnej cenovej úrovni resp.

sa ich ceny zníţili. Výrazne klesli ceny hnojív a zlepšovadiel pôdy (19,2 %) a elektriny

(11,9 %).

55

Vývoj cenových indexov hlavných vstupov do poľnohospodárstva

Tabuľka č. 29

Rovnaké obdobie minulého roka = 100

2009

2010

Ceny dodávok do poľnohospodárstva spolu

z toho:

84,6

101,0

Osivá a sadba

Motorová nafta

Benzín

Elektrina

Hnojivá a zlepšovadlá pôdy

Produkty na ochranu rastlín

Krmivá pre zvieratá

Stroje a ostatné zariadenia

89,2

47,4

61,3

110,8

97,0

101,7

71,8

98,9

127,6

131,3

88,1

80,8

93,2

112,3

100,0

101,0

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

4.2 Investície do potravinárskeho priemyslu

Fixný kapitál v potravinárskom priemysle

Tvorba hrubého fixného kapitálu vo výrobe potravín, nápojov a tabakových

výrobkov medziročne klesla (2 %) z dôvodu výraznejšieho poklesu investovania do budov

a stavieb (27,5 %). Viac sa investovalo do strojov a zariadení (49,5 %) a tieţ dopravných

prostriedkov (27,7 %).

Vplyvom uvedeného vývoja v štruktúre hrubého fixného kapitálu viac vzrástol podiel

strojov a zariadení (12,0 p. b.), a menej dopravných prostriedkov (0,2 p. b.) a klesol podiel

budov a stavieb (15,8 p. b.).

Tvorba hrubého fixného kapitálu, financovaná zo zahraničných zdrojov medziročne

klesla o 29,1 %. Tým klesol aj podiel investícií zo zahraničných zdrojov na celkových

obstaraných investíciách a zostáva nevýznamný (1,9 %).

Z celkových zahraničných finančných zdrojov sa pouţilo 91,2 % na obstaranie strojov

a zariadení, 6,4 % budov a stavieb a 2,5 % dopravných prostriedkov. Vývoj dlhodobého

hmotného a nehmotného majetku ako aj tvorba hrubého fixného kapitálu v potravinárstve je

uvedený v tabuľke č. 41 v prílohe č. 10.

56

Graf č. 29

Graf č. 30

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Prameň: Potrav (MP SR) 1-02, Radela, s r.o.,

prepočty VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

Vyuţitie výrobných kapacít potravinárskeho priemyslu SR sa vyvíjalo diferencovane

podľa jednotlivých výrobkov a v rámci intervalov bolo rozloţené nasledovne:

-

v intervale 100,00 – 90,00 %: spracovanie repy, výroba kvasenej kapusty, výroba

mrazených zeleninových výrobkov, výroba trvanlivého pečiva,



v intervale 89,99 – 80,00 %: spracovanie olejnatých semien z repky a slnečnice, výroba

jatočnej hydiny, výroba nečokoládových cukroviniek, sladu, výroba hydinových

výrobkov,



v intervale 79,99 – 70,00 %: výroba hotových konzervovaných jedál, výroba

čokoládových cukroviniek a čokolády, zomelok pšenice,



v intervale 69,99 – 60,00 %: výroba piva, výroba cestovín, výroba liehu,

v intervale 59,99 - 50,00 %: výroba mäsových výrobkov, čerstvého pečiva, spracovanie

mlieka, výroba sterilizovanej zeleniny vrátane sterilizovaných uhoriek, výroba tavených

syrov, výroba prírodných a ostatných syrov,



pod 50 %: výroba chleba (46,4 %), výroba konzumného mlieka (46,1 %), výroba

hroznového vína (44,2 %), liehovín (35,7 %), nealkoholických sladených sýtených

nápojov (34,4 %), sterilizovaných kompótov (31,6 %), stolovej minerálnej vody (29,8 %),

mliekarenského masla (29,7 %), zomelku raţe (29,1 %), jatočných ošípaných (24,2 %),

jatočného hovädzieho dobytka (22,9 %), kyslomliečnych výrobkov vrátane jogurtov

(19,1 %), octu (14,8 %) a sušeného mlieka (5,3 %).

57

Najvýraznejšie zvýšenie vyuţitia kapacít sa dosiahlo vo výrobe mrazených

zeleninových výrobkov (39,9 p. b.), čokoládových cukroviniek a čokolády (14,5 p. b.), sladu

(8,7 p. b.), zomelku pšenice (8,0 p. b.) a vo výrobe hroznového vína (7,9 p. b.).

Vyuţitie kapacít najvýraznejšie kleslo vo výrobe rafinovaného liehu (37,4 p. b.),

mäsových výrobkov (16,3 p. b.), prírodných a ostatných syrov (15,9 p. b.), sterilizovanej

zeleniny vrátane sterilizovaných uhoriek (13,0 p. b.), sterilizovaných kompótov (12,4 p. b.) a

cestovín (12,0 p. b.).

Podrobnejšie údaje o výrobných kapacitách a ich vyuţití sú v tabuľke č. 42 v prílohe

č. 10.

5.Štrukturálne zmeny a vlastnícke vzťahy

5.1 Podnikateľská štruktúra

Podnikateľské prostredie agrosektoru bolo v uplynulom období ovplyvňované

prebiehajúcou ekonomickou krízou. Celkový počet podnikov v poľnohospodárstve

a potravinárskom priemysle sa začal zniţovať. Poľnohospodárske sluţby naopak zaznamenali

medziročný nárast počtu podnikateľov (5 %).

Počet podnikov podľa odvetví a právnych foriem

Tabuľka č. 30

Právna forma

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárske

Potravinársky priemysel

sluţby

2009 2010 10/09

2009 2010 10/09 2009

2010

10/09

100,00

14,29

92,91

66,67

92,86

94,79

50,00

110,00

92,04

Štát. podniky

5

597

1 325

1

5

100,00

97,49

2

100,00

82,35

1

7

1

Druţstvá

582

1 468

1

34

28

1

380

2

Obchodné spoločnosti spolu

z toho: verejné obchod. spoloč..

spol. s ručením obmedz.

akciové spoločnosti.

110,79 1197 1 310 109,44

100,00 21 21 100,00

112,22 1 054 1 130 107,21

96,88 122 159 130,33

0,00

21 100,00

409

3

1 195

128

1

1 341

124

2

308

96

2

286

91

komanditné spoločnosti

Ostatné právnické osoby

Právnické osoby spolu

200,00

115,60

-

1

141

2 068

163

2 218

21

10

427

11

107,25 1 254 1 361 108,53

393

Fyzické osoby nezapis. do OR*

7 000

9 068

6 510

8 728

93,00 2 934 3 056 104,16 4 889 4 828

96,25 4 188 4 417 105,47 5 316 5 221

98,75

98,21

Celkom

Prameň: Poľnohospodárstvo: ŠÚ SR, vyţiadané údaje

Poľnohospodárske sluţby: Radela, s. r. o., Bratislava

Potravinársky priemysel: CD MP SR (PROD 3-04, Roč 2-01), Radela, s. r. o. (fyzické osoby)

* poľnohospodárstvo - odhad

OR = obchodný register

Vypracoval: VÚEPP

Počet fariem v poľnohospodárskej prvovýrobe sa podľa údajov Štatistického úradu

SR medziročne zníţil o 4 %. K celkovému zníţeniu počtu poľnohospodárskych fariem

prispelo najmä ukončenie činnosti samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR) a ţivnostníkov

nezapísaných v Obchodnom registri (7 %). Naďalej pokračovalo aj zniţovanie počtu

poľnohospodárskych druţstiev, ktorých bolo v roku 2010 takmer o 3 % menej ako v roku

2009. Celkový počet právnických osôb sa, napriek zníţeniu počtu druţstiev, zvýšil (7 %).

58

Najväčší podiel na celkovom zvýšení právnických osôb mali ostatné právnické osoby (najmä

spoločenstvá vlastníkov pozemkov a pod.) a obchodné spoločnosti, ktorých počet sa

medziročne zvýšil o 11 %.

Celkový počet právnických osôb PO sa v poľnohospodárskych sluţbách medziročne

zvýšil o 8,5 % a fyzických osôb (FO) o 4 %. Zvýšil sa najmä počet obchodných spoločností

(9 %). Najväčší podiel na zvýšení ich počtu mali akciové spoločnosti, ktorých bolo

v minulom roku o 30 % viac ako v roku 2009.

V potravinárskom priemysle medziročne klesol celkový počet podnikov (2 %).

Najmä klesol počet právnických osôb (8 %) a to tak obchodných spoločností (7 %), ako aj

potravinárskych druţstiev, ktorých počet sa zníţil z pôvodných sedem na jedno druţstvo.

Graf č. 31

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Podľa posledného Štrukturálneho zisťovania fariem v roku 2007 poľnohospodárske

podniky hospodárili celkom na 1 937 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, pričom priemerná

výmera farmy bola 28,1 ha p. p. Podiel poľnohospodárskej pôdy obchodných spoločností

(39,6 %) a poľnohospodárskych druţstiev (39,5 %) bol takmer rovnaký.

5.2 Štruktúra poľnohospodárskej pôdy a trh s pôdou

V roku 2010 predstavoval výmera poľnohospodárskej pôdy 1 945 386 ha a oproti roku

2009 klesla o 10 617 ha. Pokles bol spôsobený najmä poklesom výmery trvalých lúk

a pasienkov o 13 180 ha a poklesom trvalých porastov o 465 ha. Orná pôda vzrástla o 3 021

ha a u ostatných plôch, vrátane domácich záhradiek, o 5 ha.

59

Výmera pôdy v SR

v ha

Tabuľka č. 31

Index

2010/2009

Ukazovateľ

2009

2010

1 945 386

1 359 958

25 960

Poľnohospodárska pôda

v tom: orná pôda

trvalé porasty

1 956 003

1 356 937

26 425

99,457

100,22

98,240

100,01

97,56

ostatné plochy vrátane domácich záhradiek

trvalé lúky a pasienky

32 125

32 130

540 518

527 338

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Podiel prenajatej pôdy na celkovej výmere obhospodarovanej pôdy predstavoval

90 %. Výška nájomného za pôdu sa pohybovala v rozpätí od 3,92 € do 135,43 €.ha^-1p. p..

Priemerná výška nájomného, odvodená zo sledovaného súboru, predstavovala 36,35 €.ha^-1

p. p.. Najvyššia priemerná výška nájomného bola v Trnavskom kraji, konkrétne v okrese

Dunajská Streda 93,98 €.ha^-1. Najniţšiu priemernú výšku nájomného mal Prešovský kraj.

Z okresov minimálnu priemernú výšku nájomného mali okresy Ţilina (12,17 €.ha^-1p. p.)

a Svidník (13,12 €.ha^-1p. p.).

Graf č. 32

Prameň: dotazníkový prieskum VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

Priemerná cena poľnohospodárskej pôdy, určenej na ďalšie poľnohospodárske

vyuţitie, svojou hodnotou 1,00 €.m^-2dosiahla 69,4 % z priemernej ceny všetkých predaných

pozemkov. Za minimálne priemerné ceny 0,63 €.m^-2boli predané pozemky s výmerou od

50 000 do 100 000 m².

60

Priemerná trhová cena pôdy predanej na poľnohospodárske vyuţitie podľa druhu

pozemku v roku 2009

Veľkosť poz. m²

nad

Tabuľka č. 32

Priemerná cena €.m^-2

OP

vinice

sady

TTP

1,65

0,60

0,48

0,82

do

10 000

20 000

50 000

100 000

nad 1ha

20 000

50 000

100 000

*

1,75

1,53

0,82

0,77

1,17

.

0,78

Prameň: VÚGK, vlastné výpočty

Vypracoval: VÚEPP

Trhová cena poľnohospodárskej pôdy v tejto kategórii bola maximálna v okrese

Trnava 3,07 €.m^-2a bola 44-násobkom minimálnej ceny v okrese Svidník 0,07 €.m^-2.

Priemerná trhová cena pôdy predanej na poľnohospodárske vyuţitie podľa okresov

Tabuľka č. 33

Veľkosť poz. [m²]

Dunajská

Streda

Liptovský

Mikuláš

Trnava

0,65

Nitra

Topoľčany

0,25

Ţilina

nad

do

10 000

20 000

50 000

2,20

2,42

2,72

0,99

0,25

1,70

2,12

2,92

3,29

0,01

0,24

0,44

1,41

0,50

0,10

1,21

3,18

0,35

5,34

3,07

0,92

1,47

0,49

0,61

1,30

50 000 100 000

100 000

nad 1ha

Veľkosť poz. [m ]

.

*

1,88

Banská

Bystrica

Rimavská

Sobota

Košice-

okolie

2

Michalovce

Prešov

Svidník

nad

do

10 000

20 000

50 000

0,31

0,16

7,76

0,52

.

1,63

0,12

0,62

0,30

.

0,12

0,09

.

0,18

0,21

0,19

0,80

0,56

0,76

0,77

0,82

0,12

50 000 100 000

100 000

nad 1ha

0,01

0,07

.

*

0,43

0,13

0,12

Prameň: VÚGK, vlastné výpočty

Vypracoval: VÚEPP

Výmera poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnených oblastiach – LFA

v ha

Tabuľka č. 34

Kraj

výmera LFA

36 785

Kraj

výmera LFA

Bratislavský

Trnavský

Trenčiansky

Nitriansky

SR spolu

Ţilinský

175 098

311 445

278 782

261 496

1 274 608

42 303

115 715

52 986

Banskobystrický

Prešovský

Košický

Prameň: VÚPOP

Vypracoval: VÚEPP

61

5.3 Usporadúvanie pozemkového vlastníctva

Obnova evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, úprava vlastníckych vzťahov k pôde

vrátane reštitúcií, pozemkové úpravy.

Z celkového počtu 3 537 katastrálnych území SR v 1 214 katastrálnych územiach

usporadúva pozemkové vlastníctvo štátna správa na úseku pozemkových úprav.

Z katastrálnych území, zaradených do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka SR, sa 759 riešilo v konaniach podľa zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Spolu bolo k 31. 12. 2010 rozhodnutím správneho orgánu schválených a zapísaných

2,617 registrov (z toho 1 171 v kompetencii MPRV SR a 1 447 kompetencii ÚGKK SR),

čo predstavuje viac oproti roku 2009 o 207 registrov zapísaných v katastri nehnuteľností.

Úprava vlastníckych vzťahov k pôde

V reštitučných konaniach podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov bolo do

31. 12. 2010 vydaných 42 776 rozhodnutí, ktorými sa priznalo vlastníctvo k pozemkom

o výmere 207 516 ha. Pre zákonné prekáţky sa nevydali pozemky o výmere 31 364 ha, za

ktoré patrí oprávneným osobám náhrada (finančná, alebo v pozemkoch ktoré sú vo vlastníctve

štátu). V porovnaní so stavom k 31. 12. 2009 bol počet vydaných rozhodnutí, ktorými sa

priznalo vlastníctvo, vyšší o 713, výmera vydaných pozemkov vyššia o 1 171 ha a výmera

nevydaných pozemkov pre zákonné prekáţky vyššia o 59 ha. Pri pozemkových

spoločenstvách bolo vydaných 11 688 rozhodnutí, ktorými sa priznalo vlastníctvo

k pozemkom o výmere 123 108 ha. Pre zákonné prekáţky sa nevydali pozemky o výmere

17 101 ha riešené formou náhrad. Oproti stavu k 31. 12. 2009 to bolo o 165 rozhodnutí viac,

výmera vydaných vyššia o 338 ha a nevydaných pozemkov pre zákonné prekáţky o 30 ha

viac.

V reštitučných konaniach, podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995

Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov, bolo k 31. 12. 2010 vydaných 24 032 rozhodnutí, ktorými bolo navrátené

vlastníctvo k pozemkom na výmere 11 078 ha a priznaná náhrada za pozemky o výmere

9 007 ha. V rámci pozemkových spoločenstiev bolo vydaných 4 582 právoplatných

rozhodnutí, ktorými bolo navrátené vlastníctvo k pozemkom na výmere 7 771 ha a priznaný

nárok na náhradu za pozemky o výmere 1 939 ha.

Pozemkové úpravy

Do roku 2010 bolo rozpracovaných 321 projektov pozemkových úprav. Ukončených

a rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav schválených bolo 97

projektov. Z počtu 321 projektov pozemkových úprav sa z dôvodov riešenia ekologicky na

rušenej krajiny uskutočňujú pozemkové úpravy v Ţiarskej kotline v 20 katastrálnych

62

územiach a v oblasti Vysokých Tatier a Spišskej Magury v 52 katastrálnych územiach.

Uvedené projekty pozemkových úprav boli financované z prostriedkov štátneho rozpočtu SR.

Do katastra nehnuteľností bolo zapísaných 97 katastrálnych území po vykonaní projektu

pozemkových úprav. Z celkového počtu pozemkových úprav (418) v roku 2010 prebiehalo

konanie o pozemkových úpravách, kde projektov pozemkových úprav hradených z fondov

EÚ v 245 katastrálnych územiach, a v ďalších 67 katastrálnych územiach boli projekty

pozemkových úprav ukončené a zapísané v katastri nehnuteľností.

Prehľad o obnove evidencie pozemkov, úprave vlastníckych vzťahov a pozemkových

úpravách uvádza tabuľka č. 43 v prílohe č. 10.

5.4 Pracovné sily

Štruktúra zamestnancov

V roku 2010, podľa metodiky štvrťročného výkazníctva ŠÚ SR, pracovalo

v poľnohospodárstve 78,3 tis. osôb. Podľa Výberového zisťovania pracovných síl⁹(VZPS)

bolo zamestnaných v poľnohospodárstve (poľnohospodárstvo, pestovanie plodín, chov

zvierat, zmiešané poľnohospodárstvo) celkom 56,3 tisíc pracovníkov, z toho 71,8 % muţov

a 28,2 % ţien. Medziročne sa

počet osôb pracujúcich v poľnohospodárstve zníţil

o 9 tis. osôb, t. j. o 13,8 %. Tento podielový medziročný pokles je od roku 2000 najvyšší.

V posledných dvoch rokoch vysoké medziročné poklesy pracovných síl boli spôsobené

ekonomickou krízou a ekonomickou recesiou poľnohospodárskej prvovýroby. V porovnaní

s predchádzajúcim rokom klesol počet muţov o 12,9 % a ţien o 15,9 %. Podielové zastúpenie

muţov v ostatných rokoch osciluje okolo 72 %.

Vývoj počtu zamestnancov v poľnohospodárstve

v tis. osobách

Tabuľka č. 35

Pracujúci

Rok

Medziročná zmena v %

v poľnohospodárstve

2009

58,4

6,6

0,3

65,3

2010

49,6

6,7

2009/08

2010/09

-15,1

1,5

Zamestnanci

Podnikatelia

Vypom.člen.dom.poľn.

Pracovníci spolu

-11,2

6,5

0

-

0

56,3

-9,7

-13,8

Prameň: ŠÚ SR, Výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS)

Vypracoval: VÚEPP

9

Štatistický úrad SR vykazuje zamestnanosť podľa medzinárodne uznávanej metodiky štvrťročného výberového zisťovania

pracovných síl v domácnostiach. Podľa tejto metodiky sú za pracujúcich povaţované všetky osoby vo veku nad 15 rokov,

ktoré v sledovanom (referenčnom) týţdni vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu s cieľom

dosiahnutia zisku, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí. Môţe ísť o prácu na plný alebo kratší pracovný čas, dočasnú,

príleţitostnú alebo sezónnu prácu. Medzi pracujúcich sú zahrnutí aj vypomáhajúci členovia domácností podnikateľov, ktorí

za svoju činnosť nepoberajú ţiadnu mzdu alebo odmenu a profesionálni príslušníci ozbrojených zloţiek. Za pracujúcich sa

povaţujú tieţ osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týţdni nepracujú pre chorobu, dovolenku, materskú dovolenku,

školenie, zlé počasie, v dôsledku štrajku a výluky, s výnimkou osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na rodičovskej

dovolenke.

63

Z hľadiska postavenia zamestnancov (pracovného statusu) z celkového počtu 88,1 %

tvorili zamestnanci a 11,9 % podnikatelia. Z dlhodobého hľadiska je vidieť klesajúci podiel

zamestnancov a mierny nárast podielu podnikateľov.

V štruktúre pracovníkov podľa veku, najviac medziročne klesol počet pracovníkov vo

vekovej kategórii 40-49 rokov o 3,5 tis. osôb (t. j. o 18 %). V tejto vekovej skupine tvorili

takmer dve tretiny ţeny, čo súviselo s rušením niektorých prevádzok ţivočíšnej výroby,

v ktorých všeobecne viac pracujú ţeny. Druhý najvyšší medziročný úbytok bol v najmladšej

kategórii pracovníkov do 29 rokov o 2,4 tis. osôb (t. j. o 33,3 %), v ktorej naopak tvorili aţ tri

štvrtiny muţi. Hlavným dôvodom poklesu v tejto skupine pracovníkov je príjmová deprivácia

a nízka cena práce v poľnohospodárstve. Proporcionálne dlhodobo výrazne klesá podiel

pracovníkov v niţších vekových kategóriách a mierne i v stredných kategóriách a naopak sa

zvyšuje podiel osôb v starších vekových kategóriách nad 50 rokov. V poľnohospodárstve

nedochádza k prirodzenej reprodukcii pracovných síl a pre budúce obdobie bude nevyhnutnou

výzvou potreba generačnej obmeny pracovných síl (predovšetkým v manuálnych profesiách).

Podľa VZPS priemerný vek v roku 2010 v poľnohospodárstve bol 46,1 roka (v roku 2009 bol

45,7 roka), ktorý je od roku 1970 historicky najvyšší. Takmer dve tretiny (63,2 %)

pracovníkov v poľnohospodárstve mali v roku 2010 viac ako 45 rokov.

Graf č. 33

Graf č. 34

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Štruktúra zamestnancov z hľadiska vzdelania sa medziročne zmenila tak, ţe klesli

počty pracovníkov vo všetkých vzdelanostných kategóriách, najviac u vyučených

pracovníkov (o 5,6 tis. osôb t. j. o 15,7 %) a u pracovníkov so základným vzdelaním

(o 3,1 tis. osôb t. j. o 32,3 %). Počet vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov

v poľnohospodárstve činil v roku 2010 4,5 tis. osôb (t. j. 8 %) a podiel vysokoškolsky

vzdelaných pracovníkov sa od roku 2000 s miernymi odchýlkami zvyšuje. V sledovanom

roku bol kaţdý trinásty pracovník v poľnohospodárstve vysokoškolsky vzdelaný. Tento počet

je vzhľadom na modernizáciu tohto odvetvia nedostatočný. Všeobecne sa ale

v poľnohospodárstve vzdelanostná štruktúra zlepšuje.

64

V organizáciách s počtom 20 a viac zamestnancov pracovalo v roku 2010

v poľnohospodárskej prvovýrobe (pestovanie plodín, chov zvierat) 32 750 fyzických osôb

(priemerný evidenčný počet), čo bolo o 1,7 tisíc (4,9 %) menej ako v roku 2009.

Graf č. 35

Prameň: Štvrťročný výkaz o práci, Práca 2-04 (výberové zisťovanie), CD MP SR

Vypracoval: VÚEPP

V potravinárskom priemysle (výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov)

pracovalo 36 865 zamestnancov čo bolo o 4,6 % menej ako v roku 2009. Aj v organizáciách

výroby potravín a nápojov (bez tabaku) s 20 a viac zamestnancami klesol priemerný

evidenčný počet zamestnancov (fyzické osoby) o 1,6 tis. osôb t. j. o 5 %. na 30 595 osôb.

Priemerná mzda v poľnohospodárstve v roku 2010 činila 601 € (v organizáciách

s 20 a viac zamestnancami) a medziročne sa zvýšila len o 0,6 percentuálneho bodu. Tento

nárast bol zo sledovaných odvetví jeden z najniţších. Mzdová parita poľnohospodárstva voči

priemeru národného hospodárstva dosiahla 71,5 % a oproti minulému roku sa zníţila o 2,4

percentuálneho bodu.

Priemerná mzda v potravinárstve (výroba potravín) medziročne vzrástla o 4,1 % na

úroveň 686 €.

Podrobnejšie informácie o štruktúre pracovníkov a vzdelanostnej úrovni sú

v tabuľkách č. 44 – 46 v prílohe č.10.

Nezamestnanosť

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (UPSVAR) bolo

k 31.12. 2010 z celkového počtu 167 tisíc odvetvovo identifikovaných uchádzačov

o zamestnanie 11,5 tisíc, t. j. 6,9 % s posledným zamestnaním v pôdohospodárstve

(poľnohospodárstvo vrátane lesníctva). V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená

nárast o 0,4 p. b. Pôdohospodárstvo bolo v roku 2010 odvetvím s piatym najvyšším stavom

uchádzačov o zamestnanie v evidencii úradov práce. Podiel dlhodobo nezamestnaných, ktorí

sú v evidencii dlhšie ako jeden rok, sa medziročne zvýšil zo 48,1 % v roku 2009 na 55,3 %

v roku 2010, čo u tejto nezamestnanej populácie naznačuje veľmi slabú reintegráciu do trhu

65

práce. Podiel dlhodobo nezamestnaných z pôdohospodárstva nad 2 roky sa oproti minulému

roku zvýšil o 1,8 p. b. (v roku 2010 tvoril 38,4 %). Z celkového počtu dlhodobo

nezamestnaných (nad 2 roky) v roku 2010 bol kaţdý desiaty z pôdohospodárstva. Ku koncu

roka 2010 kaţdý druhý evidovaný nezamestnaný s posledným zamestnaním

v pôdohospodárstve bol v evidencii úradov práce viac ako jeden rok a kaţdý tretí viac ako dva

roky. V roku 2010 v štruktúre agrárnej nezamestnanosti prevládala dlhodobá nezamestnanosť

nad jeden rok (tvorila 55,3 %), na rozdiel od roku 2009, v ktorom naopak prevládala

krátkodobá nezamestnanosť do jedného roka (tvorila 52 %). Tento trend bol spôsobený tým,

ţe v roku 2010 sa zaevidovalo na úradoch práce o 1,4 tis. osôb (s posledným zamestnaním

v pôdohospodárstve) menej ako v roku 2009 a naopak veľmi málo týchto osôb sa znovu

zamestnalo. Ročný prítok do evidencie nezamestnanosti z pôdohospodárstva bol v roku 2010

7 013 osôb, čo bolo medziročne o 16,7 % menej.

Vývoj poľnohospodárskej nezamestnanosti na Slovensku

Tabuľka č. 36

Ukazovateľ

Rok

Medziročná zmena v p. b.

2009

11 898

6,5

2010

11 497

6,9

2009/08

+17,8

-1,4

2010/09

-3,4

Počet uchádzačov o zamestnanie k 31. 12.¹

Podiel z celkového počtu odvetvovo

0,4

identifikovaných uchádzačov o zamestnanie v %

Prameň: www.upsvar.sk

Poznámka: ¹pôdohospodárstvo

Vypracoval: VÚEPP

5.5 Ekologická poľnohospodárska výroba

Celková výmera ekologicky obrábanej pôdy v SR v roku 2010 predstavovala 178 235

ha (t. j. 9,0 % z celoštátnej vyuţiteľnej verifikovanej výmery poľnohospodárskej pôdy podľa

LPIS).

Výmera ekologicky obrábanej pôdy v SR v hektároch

Tabuľka č. 37

Výmera p. p. podľa druhu pozemku (ha)

Ukazovateľ

p. p. v rámci

EPV spolu

orná pôda

47 549

TTP ovocné sady vinohrady

2009

2010

98 126

1 032

55

146 762

178 235

57 416

119 506

1 234

79

Rozdiel (ha)

2010-2009

9 867

20,8

21 380

21,8

202

24

31 473

21,4

Index 2010/2009

19,6

43,6

Prameň: ÚKSÚP, MPRV SR, vypracoval: VÚEPP.

Legenda: p. p. – poľn. pôda, EPV – ekologická poľnohospodárska výroba, TTP – trvalé trávne porasty

Vypracoval: VÚEPP

Jej medziročný nárast bol 31 473 hektárov (21,4 %). V ekologickej poľnohospodárskej

výrobe (EPV) sa medziročne zvýšila výmera ornej pôdy (o 20,8 %), TTP (o 21,8 %),

ovocných sadov (o 19,6 %) a vinohradov (43,6 %).

EPV svojím šetrným hospodárením okrem toho, ţe prispieva k zachovaniu kultúrneho

stavu krajiny a ochrane ţivotného prostredia, pomáha aj pri udrţiavaní a ochrane

66

poľnohospodárskych území s vysokou prírodnou hodnotou (High Nature Value – HNV).

Preto zvýšením výmery plôch v EPV sa zároveň prispieva aj k zvýšeniu výmery HNV

v poľnohospodárskej krajine. V posledných štyroch rokoch moţno pozorovať rastúci trend vo

výmere p. p. v EPV na Slovensku v rokoch 2006 – 2010.

Graf č. 36

Prameň: ÚKSÚP, MPRV SR.

Legenda: EPV – ekologická poľn. výroba, p. p. – poľn.pôda

Poznámka: Výmera poľn. pôdy v EPV celkom (vrátane plôch v konverzii)

Vypracoval: VÚEPP

Graf č. 37

Prameň: ÚKSÚP, MPRV SR

Legenda: EPV – ekologická poľn.výroba, TTP – trvalé trávne porasty

Poznámka: Výmera poľn. pôdy v EPV (vrátane plôch v konverzii)

Vypracoval: VÚEPP.

K pozitívnemu vývoju EPV prispela aj podpora v rámci Programu rozvoja vidieka SR

2007–2013

–

opatrenie Agroenvironmentálne platby, podopatrenie Ekologické

poľnohospodárstvo.

67

K 31. 12. 2010 evidoval ÚKSÚP celkom 497 prevádzkovateľov registrovaných

v systéme EPV (v tom: 403 s pôdou – farmári, jeden včelár a i.). Ich počet medziročne

vzrástol o 39 prevádzkovateľov (8,5 %).

Prevádzkovatelia v EPV podľa právnej formy v SR

v rokoch 2009 a 2010

Tabuľka č. 38

Podľa

právnej

Počet prevádzkovateľov

Index

Rozdiel

Právna

forma

druţstvo

s.r.o.

a.s.

SHR

2010/2009 2010-2009 formy sa medziročne zvýšil

2009

71

2010

počet

12

prevádzkovateľov

30 v EPV: pri druţstvách

83

16,9

14,4

-11,5

0,0

208

26

238

23

-3

o 12 (o 16,9 %)

a pri spoločnostiach

s ručením

o 30 (o 14,4 %).

145

8

145

8

0

iné

Spolu

0,0

8,5

obmedzeným

458

497

39

Prameň: ÚKSÚP, MPRV SR

Vypracoval: VÚEPP

V roku 2010 inšpekčná a certifikačná organizácia v EPV – Naturalis SK vydala

nasledovné certifikáty: na bioprodukty a biopotraviny (411) – z toho na bioprodukty (341) a

biopotraviny (70); tieţ na biokrmivá (45) a bioosivá (10). Počet výrobcov bioproduktov

s certifikovanou produkciou dosiahol 183, výrobcov biopotravín – 40, výrobcov biopotravín

s certifikovanou produkciou – 26 a výrobcov biokrmív s certifikovanou produkciou bolo šesť.

Pri certifikovanej produkcii v oblasti bioproduktov a biopotravín, podľa Naturalis SK,

bola v minulom roku v rámci RV nasledovná komoditná štruktúra: byliny, čerstvá zelenina,

čerstvé ovocie, obilniny, okopaniny, olejniny, osivá, strukoviny, koreniny, krmivá a kŕmne

zmesi, kŕmne plodiny, cereálne výrobky, cestoviny, čaje, čokoláda a cukrovinky, mlynské

výrobky, ocot, ovocné koncentráty, mrazené ovocie, sušené ovocie, sušená zelenina,

škrupinové ovocie, víno, výrobky zo sóje, dojčenské pokrmy, jedlé tuky a oleje. V ŢV bol

sortiment bioproduktov/ biopotravín menší ako v RV. V rámci ŢV boli certifikované

nasledovné bioprodukty a biopotraviny: zvieratá, mlieko, ovčia vlna, vajcia, mäso a mäsové

výrobky, mliečne výrobky.

Ku koncu roku 2010, podľa evidencie Naturalis SK, bolo ekologickým spôsobom

chovaných spolu 344 696 ks hospodárskych zvierat. Najpočetnejšie boli nasledovné

kategórie: sliepky (188 688 ks), ovce a jahňatá (109 627 ks), hovädzí dobytok (43 668 ks),

kozy a kozľatá (1 754 ks), kone (651 ks), ošípané (121 ks).

V roku 2010 sa uskutočnili viaceré významné podujatia týkajúce sa aj EPV, napríklad:



Fórum bezpečnosti, kvality a kontroly potravín (20. – 21. 01. 2010, Bratislava).

Seminár pre ekologických poľnohospodárov pre fyzické a právnické osoby podnikajúce v

poľnohospodárskej prvovýrobe zorganizoval 10. – 11. 02. 2010 Agroinštút Nitra.

 Kaţdoročne sa vo februári v nemeckom Norimbergu koná svetový veľtrh biopotravín

BioFach. Slovenská republika sa na veľtrhu formou národného stánku s výmerou 56 m²

prezentovala štvrtý raz. V rámci stánku v hale 4 malo priame zastúpenie Ministerstvo

pôdohospodárstva SR, zástupcovia kontrolnej organizácie EPV na Slovensku Naturalis SK

68

a nasledovní vystavovatelia – ekoproducenti: Búšlak OIL s.r.o. (bioolej, poľné plodiny,

bioosivá, HD); Agrovital PD Veľké Stračiny (biovajcia tr. A, cestoviny); SEMA HŠ

Sládkovičovo – bioosivá (kukurica, triticale, slnečnica, horčica, špalda a i.); Ján Cibulka

CIBI Marcelová (bio kukuričné, špaldové, amarantové a zemiakové lupienky); Ekotrend

Myjava, s.r.o. (biocestoviny, múky, čaje, trvanlivé pečivo a i., obchodná značka

BIOMILA).

 V rámci Dní ekologického poľnohospodárstva na Slovensku 2010 od 15. 08. do 15. 10.

2010 sa uskutočnili informačné semináre, Dni otvorených dverí na biofarmách a iné akcie.

 Národný workshop o vzdelávacích potrebách ekologických poľnohospodárov – sa

uskutočnil 28. 10. 2010 v SPU Nitra.

 Farmy v EPV sa aj v roku 2010 mohli prihlásiť do súťaţe “Biofarma roka 2010”, kde

víťazom súťaţe sa stalo PD Vaţec. Jej slávnostné vyhlásenie sa uskutočnilo v rámci osláv

svetového dňa potravín na konferencii v Agroinštitúte v Nitre. Pri tejto príleţitosti bola

udelená aj pamätná medaila FAO Ing. Dušanovi Janovíčkovi z fy Ekotrend Myjava s.r.o.

ako jednému zo zakladateľov EPV v SR.

 Ocenenie „Biopotravina roka 2010“ na základe rozhodnutia spotrebiteľov získal produkt

Biomila sušené jablká od výrobcu Ekotrend Myjava, spol. s r.o. Do tejto súťaţe bolo

nominované aj Tatranské horské mlieko bio polotučné, Tatranský bio zákys a Tatranský

bio encián Camembert vyrábané Tatranskou mliekárňou, a.s. Keţmarok.

Obr. č. 1

Podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 271/2010, ktorým sa

mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa stanovujú

podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č.

834/2007 so zreteľom na logo ekologickej výroby Európskej únie

– vstúpilo od 1. júla 2010 do platnosti nové logo ekologickej

výroby Európskej únie na označovanie ekologických produktov

(bioproduktov a biopotravín), Obr. č. 1.

Okrem existujúcich doterajších označení pre určité produkty je povinné aj ekologické

logo EÚ, tzv. „Eurolist“/„Euro-Leaf“, ktorý sa bude povinne zobrazovať, ak predbalené

ekologické potraviny spĺňajú potrebné normy a boli vyrobené v niektorom členskom štáte EÚ.

Termín "logo ekologickej výroby Spoločenstva" nahrádza "logo ekologickej výroby

Európskej únie". Nariadenie tieţ upravuje pravidlá pouţívania tohto loga. Nie je povinné

pre nespracované produkty, produkty v konverzii a vhodné krmivá a pre produkty z tretích

krajín. Nariadenie dovoľuje pouţívať obaly a etikety s doteraz platným logom do 1. 7. 2012.

Špecifické podmienky označovania sa týkajú najmä nasledovných skupín (Naturalis

SK):

-nespracované alebo ţivé produkty,

-minimálne 95 % hmotnosti zloţiek poľnohospodárskeho pôvodu je ekologických a ostatné

zloţky sú podľa nariadenia povolené,

-potravina má menej ako 95 % ekologických zloţiek a ostatné zloţky sú povolené podľa

nariadenia,

-produkty, potraviny, osivá v konverzii na ekologické poľnohospodárstvo,

69

-minimálne 95 % sušiny krmiva je ekologického pôvodu.

5.6 Produkcia biomasy a obnoviteľných zdrojov energie

Pozvoľné napredovanie vo vyuţívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na

Slovensku pokračovalo aj v roku 2010. V roku 2009 bola ukončená podpora na pestovanie

energetických plodín, ktorá bola poskytovaná od roku 2007 na základe Nariadenia vlády

č.158/2007 Z.z., a tak v roku 2010 uţ nebolo moţné podávať ţiadosti o platbu na pestovanie

energetických plodín.

K podporným formám na zvýšenie vyuţívania OZE patrilo poskytovanie

nenávratných finančných prostriedkov v rámci operačných programov Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ďalších ministerstiev. Program rozvoja vidieka 2007-

2013 podporuje výstavbu poľnohospodárskych bioplynových staníc, tieţ rekonštrukciu

a modernizáciu výrobných objektov na vyuţívanie OZE a v opatrení Diverzifikácia smerom

k nepoľnohospodárskym činnostiam podporuje doplnkovú výrobu nepoľnohospodárskeho

charakteru vrátane vyuţívania OZE. Podpory v rámci operačných programov prispeli v roku

2010 k spusteniu do prevádzky nových bioplynových staníc a začatiu výstavby ďalších BPS

na Slovensku. V rámci opatrenia Modernizácia fariem bolo prijatých 13 projektov na stavebné

investície na spracovanie biomasy. Finančnými prostriedkami v rámci PRV 2007-2013 je

podporované aj zakladanie porastov rýchlorastúcich drevín. Pestovanie rýchlorastúcich drevín

na poľnohospodárskej pôde pre energetické účely je poňaté ako nepoľnohospodárske vyuţitie

poľnohospodárskej pôdy a vyţaduje dočasné vyňatie z poľnohospodárskej pôdy podľa § 17

zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.

245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pripravujú sa zmeny

podmienok pre pestovanie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde, ktoré sa budú

vykonávať pomocou vládneho nariadenia na základe úprav v zákone č. 220/2004 Z.z. Cieľom

bude rozšírenie moţnosti podnikania na poľnohospodárskej pôde za účelom produkcie

energetickej biomasy. Nariadenie navrhuje ustanoviť register pozemkov rýchlorastúcich

drevín na poľnohospodárskej pôde. Tento register má prispieť najmä k ochrane

najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd a má pomôcť zabezpečiť odborný dohľad nad

vykonaním spätnej rekultivácie pôdy.

V roku 2010 bola odsúhlasená novela zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore

obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorej časť nadobudla účinnosť 1.2.2011 a ďalšia časť 1.4.2011. Týka sa

predovšetkým úprav podmienok súčasnej podpory OZE, hlavne pri výrobe elektriny zo

slnečnej energie. Uvedenou novelou sa zamedzuje poskytnutiu dvojitej podpory, odstraňujú

sa nadmerné výhody súčasného čerpania štátnej podpory a pomocou regulovaného

a kontrolovaného systému povolení by sa malo dospieť k tomu, aby sa nerozmohli nestabilné

a pridrahé zdroje energie.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) novelizoval výnosom 02/2010

z 23 júna 2010 pevné ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov. Stanovené pevné ceny pre rok

70

2010 v eurách na megawathodinu sú rôzne podľa jednotlivých druhov OZE a sú nastavené

tak, aby umoţnili záujemcom o investovanie do OZE primeranú návratnosť investícií

v rozsahu 8-10 rokov.

Európskou úniou odporúčaná referenčná hodnota podielu biozloţiek v pohonných