Príloha č

Príloha č. 1

SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A POĽNOHOSPODÁRSTVO KRAJÍN EÚ

1.Svetové poľnohospodárstvo

Svetové poľnohospodárstvo, aj pri postupne klesajúcom podiele na svetovom HDP je stále významnou súčasťou svetového hospodárstva. Populácia Zeme neustále rastie, a tým sú kladené čoraz väčšie nároky na poľnohospodárstvo z hľadiska zabezpečenia potravinových zdrojov pre ľudstvo. Rozvoj poľnohospodárstva je značne nerovnomerný a produkčne sa koncentruje do hospodársky rozvinutých štátov, ktoré dosahujú vysokú produkčnú výkonnosť a produktivitu práce a nízku zamestnanosť.

Podľa posledných údajov výmera poľnohospodárskej pôdy na Zemi predstavuje asi 4,9 mld. hektárov, čo je 37,6 % z celkovej pôdy na svete (13,0 mld. hektárov). Rozloha poľnohospodárskej pôdy rozvojových štátov (3,3 mld. ha) prevyšuje rozlohu poľnohospodárskej pôdy hospodársky vyspelých štátov (1,6 mld. ha). Nielen medziročne, ale dlhodobo dochádza k znižovaniu výmery poľnohospodárskej pôdy. Podiel ornej pôdy na poľnohospodárskej pôde, t.j. stupeň zornenia dosahuje v súčasnosti 28,3 %. Najvyššia výmera poľnohospodárskej pôdy je v Číne, Austrálii, USA, Brazílii a v Rusku, kde je aj najvyššia výmera ornej pôdy. Najvyšší podiel ornej pôdy je v Japonsku (93 %), Indii (88 %) a v Nórsku (82,5 %). V Európskej únii je to 58,4 %.

Poľnohospodárska pôda na Zemi v roku 2008 Tabuľka č. 1

Krajina

Celková pôda v mil. ha

Poľn. pôda v mil. ha

Orná pôda v mil. ha

Poľn. pôda/ celková pôda v %

Orná p./ p.p. v %

Počet ha na poľn. pracovníka

Svet

13 003,5

4 883,7

1 380,5

37,6

28,3

3,8

Európska Únia

418,1

184,9

107,9

44,2

58,4

16,9

Argentína

273,7

132,9

32,0

48,5

24,1

92,9

Austrália

768,2

417,3

44,0

54,3

10,6

942,0

Brazília

845,9

264,5

61,0

31,3

23,1

22,7

Kanada

909,4

67,6

45,1

7,4

66,7

198,2

Čína

932,8

522,5

108,6

56,0

20,8

1,1

India

297,3

179,7

158,2

60,4

88,0

0,7

Japonsko

36,5

4,6

4,3

12,7

93,1

2,8

Mexiko

194,4

102,5

24,8

52,7

24,2

12,9

Nový Zéland

26,3

11,4

0,5

43,2

44,0

61,8

Nórsko

30,6

1,0

0,8

3,4

82,5

11,1

Rusko

1 637,7

215,5

121,7

13,2

56,5

33,5

Juhoafr. rep.

121,5

99,4

14,5

81,8

14,6

78,8

Švajčiarsko

4,0

1,2

0,4

30,6

33,4

8,6

Turecko

77,0

39,1

21,6

50,8

55,1

4,5

USA

914,7

411,2

170,5

45,0

41,5

153,8

Prameň: FAO OSN, Faostat 2010

Poznámka: najaktuálnejšie údaje sú za rok 2008

Vypracoval: VÚEPP

Na jedného poľnohospodárskeho pracovníka pripadá v celosvetovom meradle 3,8 ha poľnohospodárskej pôdy a v Európe 16,9 ha. Najviac poľnohospodárskej pôdy na

poľnohospodárskeho pracovníka má Austrália (942 ha), Kanada (198 ha) a USA (153,8 ha). Najmenej India (0,7 ha) a Čína (1,1 ha).

Poľnohospodárska pôda vo svete mala v predchádzajúcich rokoch variabilný vývoj. Zlom nastal v roku 2005, odkedy má celková výmera poľnohospodárskej pôdy klesajúci trend, ktorý bol zaznamenaný aj v rozhodujúcich regiónoch sveta, a to v Európe a v Číne. V USA a v Rusku v posledných rokoch stagnovala na úrovni roku 2005. Vývoj poľnohospodárskej pôdy je charakteristický poklesom výmery v rozvinutých krajinách príznačných s vyššou intenzitou poľnohospodárskej výroby a nárastom v rozvojových krajinách, s prevládajúcou extenzitou poľnohospodárskej výroby. Vývoj ornej pôdy vo svete od roku 2005 mal, okrem Ruska, klesajúci trend s najväčším poklesom v Číne.

Graf č.1

Vývoj poľnohospodárskej pôdy vo svete v rokoch 1995 až 2008

Prameň: FAO OSN, Faostat 2011

Vypracoval: VÚEPP

Podpora poľnohospodárskych výrobcov v krajinách OECD

Podpora poľnohospodárov v krajinách OECD, vyjadrená percentom PSE, t.j. podpora výrobcov, podpora všeobecných služieb poľnohospodárstva (výskum, infraštruktúra, kontroly, marketing a propagácia) a podpora spotrebiteľov dosahovala najvyšší odhadovaný podiel za rok 2010 v Nórsku (61 %) a Švajčiarsku (60 %) a najnižší v Austrálii (2 %) a na Novom Zélande (1 %).

Celková podpora, vyjadrená percentom TSE ako podiel na HDP, má za posledné tri roky klesajúcu (Austrália, EÚ, Kórea, Mexiko, Švajčiarsko, Turecko), resp. stagnujúcu tendenciu (Kanada, Island, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, USA). Súčasná úroveň podpory výrobcov je najnižšia od začiatku 80-tych rokov. Tento vývoj je charakteristický pre väčšinu krajín OECD a je odrazom predovšetkým klesajúceho podielu poľnohospodárstva na ich HDP, ale aj vývojom cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch.

Skúsenosti z volatility cien na svetových trhoch v minulosti ukazujú, keď ceny začnú klesať z extrémne vysokých úrovní, opatrenia v podporách, súvisiacej s cenami sa aktivujú.

Podpora producentov krajín OECD Tabuľka č. 2

% PSE

TSE v % na HDP

Krajina

1995-97

2008

2009

2010 p

1995-97

2008

2009

2010 p

Austrália

0,4

0,2

0,1

Kanada

0,8

0,6

0,7

Európska únia 1)

1,5

0,8

0,7

Island

2,1

1,2

1,1

1,0

Japonsko

1,6

1,1

Kórea

4,9

2,1

2,4

2,0

Mexiko2)

0,7

0,8

0,9

0,7

Nový Zéland

0.3

0,2

Nórsko

2,0

0,9

1,0

Švajčiarsko

2,3

1,2

1,3

1,1

Turecko

4,4

2,9

3,5

3,1

USA

0,9

0,7

0,9

Prameň: OECD, PSE/CSE database 2011

Vysvetlivky: p – predpoklad, PSE - Podpora producentov, TSE - Celková podpora

1) EÚ-25 pre 2004-06, EÚ- 27 od 2007

Vypracoval: VÚEPP

V rokoch hospodárskej krízy (2008, 2009) niektoré krajiny OECD zaviedli špeciálne opatrenia na zmiernenie finančného stresu v sektore poľnohospodárstva vrátane úverových preferencií, daňových úľav a ďalších foriem podpory. V EÚ bola vykonaná „zdravotná prehliadka“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky a došlo k reforme mnohých komoditných režimov. Zmeny v SPP EÚ znamenali ďalší krok pri oddeľovaní podpory od produkcie, ktorý predstavuje rozšírenie Schémy jednotnej platby na farmu. Členským štátom EÚ sa umožnila vyššia flexibilita vo využívaní niektorých zdrojov presunutých zo Schémy jednotnej platby a vytvorili sa nové výzvy na zavádzanie presnejšie zacielených opatrení.

Graf č. 2

Prameň: OECD, PSE/CSE database 2011

Vysvetlivky:

1 EÚ-12 r. 1986 - 94, od 1900 vrátane ex NDR, EÚ-15 r. 1995 - 2003, EÚ25 r. 2004-2006, EÚ-27 od r. 2007

2 pre Mexiko sú roky 1986-88 nahradené rokmi 1991 - 93

3 Rakúsko, Fínsko a Švédsko sú zahrnuté v OECD celok pre všetky roky a v EÚ od roku 1995. OECD celok nezahŕňa nečlenov

OECD a zároveň členov EÚ. TSE ako podiel HDP pre OECD celok v 1986 - 88 nezahŕňa ČR, SR, Poľsko a Maďarsko

(údaje nie sú k dispozícii)

Graf č. 3

Prameň: OECD, PSE/CSE database 2011

Vysvetlivky:

1 EÚ-12 pre 1986 - 94, od 1990 vrátane ex-NDR; EÚ-15 pre 1995 - 2003; EÚ25 pre 2004 - 06, EÚ- 27 od 2007

2 pre Mexiko sú roky 1986-88 nahradené rokmi 1991-93

3 Rakúsko, Fínsko a Švédsko sú zahrnuté v OECD celok pre všetky roky a v EÚ od roku 1995. ČR, SR, Poľsko a Maďarsko sú zahrnuté v OECD celok pre všetky roky a v EÚ od roku 2004. OECD celok nezahŕňa nečlenov OECD a zároveň členov EÚ.

Podiel hrubého domáceho produktu (HDP) poľnohospodárstva na celkovom HDP dosiahol v celosvetovom meradle (podľa posledného odhadu za rok 2010) 5,7 % a v porovnaní s rokom 2009 klesol o 0,3 p. b.. Pokles bol spôsobený znížením podielu najmä v Číne (-1,3 p. b.), Japonsku (-0,5 p. b.) a v Brazílii (-0,4 p. b.). V hospodársky vyspelých štátoch sa podiel HDP poľnohospodárstva na celkovom HDP pohyboval od 1,2 do 4,6 % a poľnohospodárstvo zamestnávalo menej pracovných síl.

Najvyšší podiel dosiahli India (16,1 %), Čína (9,6 %), Turecko (8,8 %) a Argentína (8,5 %). Najnižší podiel dosiahli rozvinuté krajiny, ktoré sa úrovňou nachádzali pod priemerom EÚ-27 (1,1 %), a to Japonsko (1,1 %), USA (1,2 %) a Švajčiarsko (1,3 %).

Zamestnanosť v poľnohospodárstve, aj keď sa medziročne znížila (0,9 p.b), má stále rozhodujúci význam a v celosvetovom meradle dosahuje 36,6 % na celkovej zamestnanosti. Najvyšší podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve dosahujú India (52 %), Čína (38,1 %), Turecko (29,5 %) a Brazília (20 %). Krajiny s vysoko rozvinutou ekonomikou majú nižší podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve najmä USA (0,7 %) a Kanada (2 %).

Vybrané ukazovatele svetového hospodárstva a poľnohospodárstva v roku 2010 (odhad)

Tabuľka č. 3

Krajina, zoskupenie

Podiel HDP poľn. na celkovom HDP

Podiel HDP poľn. na celk. HDP - komparácia s r. 2009

Podiel zamestnanosti v poľnohosp. na celkovej zamestnanosti

Podiel zamest. v poľnohosp. na celkovej zamestnanosti - komparácia s r. 2009

p.b.

SVET

5,7

-0,3

36,6

-0,9

EÚ-27

1,1*

5,1

-0,5

Argentína

8,5

0,0

5,0

4,0

Austrália

4,0

0,2

3,6

0,0

Brazília

6,1

-0,4

20,0

0,0

Kanada

2,0

0,0

2,0

0,0

Čína

9,6

-1,3

38,1

-1,4

India

16,1

0,3

52,0

0,0

Japonsko

1,1

-0,5

3,9

-0,1

Mexiko

4,2

0,1

13,7

-1,4

Nový Zéland

4,6

0,1

7,0

0,0

Nórsko

2,1

-0,1

2,9

0,0

Rusko

4,2

-1,0

10,0

0,0

Juhoafr. republika

3,0

-0,5

9,0

0,0

Švajčiarsko

1,3

-0,2

3,4

-0,5

Turecko

8,8

-0,6

29,5

-0,1

USA

1,2

0,0

0,7

0,1

Prameň: The world factbook, 2010

* rok 2009

Vypracoval: VÚEPP

Podľa posledných dostupných údajov za rok 2009 svetová poľnohospodárska produkcia sa v roku 2009 vyvíjala rozdielne. Kým produkcia obilnín klesla (1,2 %) na 2 489 mil. ton, produkcia hovädzieho (0,3 %) a bravčového mäsa vzrástla (2,0 %). Najväčší podiel na svetovej produkcii obilnín dosiahla Čína (19,4 %), USA (16,9 %) a EÚ-27 (11,9 %).

Najviac hovädzieho mäsa sa vyrobilo v EÚ-27 (12,8 %) a Číne (10 %). Podobná tendencia bola aj pri bravčovom mäse, kde najväčšími producentmi boli Čína s podielom na svetovej produkcii 47 % a EÚ-27 (20,6 %). Čína sa stala rozhodujúcim svetovým producentom poľnohospodárskych surovín.

Ceny základných poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch zaznamenali v roku 2010 výrazný medziročný nárast, čo bolo spôsobené nižšími cenami v porovnateľnom roku 2009 v dôsledku svetovej hospodárskej krízy. Kým ceny komodít rastlinnej produkcie nedosiahli úroveň roku 2008, ceny živočíšnych komodít ju vysoko prekročili. Najväčší medziročný nárast cien bol pri pšenici (22,9 %) a kukurici (11,4 %) a najmenej pri sójových bôboch (1,3 %). Znížila sa cena ryže (10,9 %).

Ceny živočíšnych produktov vzrástli, a to najviac pri mliečnych výrobkoch, najmä masle (73,1 %), sušenom mlieku (38,7 %) a syre (35,6 %). Taktiež, aj keď menším tempom vzrástli ceny hovädzieho (12,3 %) a bravčového (11,4 %) mäsa. Najmenej sa zvýšili ceny hydinového mäsa (4,4 %).

Vývoj svetových cien vybraných poľnohospodárskych komodít a ich medziročné zmeny

v USD za tonu, medziročné zmeny - index

Tabuľka č. 4

Ceny

Medziročné zmeny

Komodita/rok

2006

2007

2008

2009

2010

07/06

08/07

09/08

10/09

10/06

pšenica

158,2

234,8

268,6

185,5

228,0

148,4

114,4

69,1

122,9

144,1

kukurica

121,1

162,7

223,1

165,6

184,6

134,3

137,2

74,2

111,4

152,4

ryža

311,2

334,5

697,5

583,5

520,0

107,5

208,6

83,7

89,1

167,1

cukor

325,2

222,0

282,0

396,8

68,3

127,0

140,7

sójové bôby

234,8

326,9

474,7

403,5

408,8

139,2

145,2

85,0

101,3

174,1

repkový olej

793,6

970,0

1 329,2

858,7

1 013,0

122,2

137,0

64,6

118,0

127,6

maslo

1 773,7

2 959,2

3 607,3

2 335,3

4 042,8

166,8

121,9

64,7

173,1

227,9

syr (Cheddar)

2 680,8

4 055,3

4 633,4

2 957,4

4 009,5

151,3

114,3

63,8

135,6

149,6

suš. mlieko ods.

2 217,9

4 290,7

3 278,2

2 253,8

3 126,8

193,5

76,4

68,8

138,7

141,0

mäso bravčové

1 986,3

2 116,7

2 270,4

2 202,4

2 454,3

106,6

107,3

97,0

111,4

123,6

mäso hovädzie

3 803,3

4 023,0

4 325,0

3896,58

4 377,8

105,8

107,5

90,1

112,3

115,1

hydina

734,0

934,8

996,9

988,9

1 032,3

127,4

106,7

99,2

104,4

140,6

Prameň: FAO OSN, Faostat 2011

Vypracoval: VÚEPP

Podrobnejšie údaje o svetovom poľnohospodárstve sú uvedené v tabuľkách 1 až 2 v prílohe č. 10.

2. Poľnohospodárstvo krajín EÚ

Poľnohospodársky príjem na jedného pracovníka v krajinách EÚ-27 (indikátor A) sa zvýšil v roku 2010 o 12,6 %, čo bolo viac ako v krajinách EÚ-15, ktoré dosiahli nárast 6 %. Nárast bol hlavne dôsledkom rastu hodnoty poľnohospodárskej produkcie v producentských cenách v reálnom vyjadrení (4,3 %), a to tak rastlinnej (6,3 %), ako aj živočíšnej produkcie (2,4 %).

Poľnohospodársky príjem na pracovníka vzrástol v 21 a znížil sa v 6 krajinách EÚ. Najvyšší medziročný nárast bol v Dánsku (56,6 %), Estónsku (46,3 %), Holandsku (39 %) a Francúzsku (34,4 %). Slovensko zvýšilo príjem na pracovníka o 4,3 %, čo bolo najmenej z krajín V4. Najväčšie prepad bol vo Veľkej Británii (6,4 %), Grécku (3,5 %), Rumunsku (3,5 %) a Taliansku (2,8 %).

Graf č. 4

Prameň: Eurostat, marec 2011, podľa odhadov poskytnutých jednotlivými členskými štátmi

*odhad z 8.3.2011

Podľa posledných dostupných údajov za rok 2009 sa medziročne mierne znížila výmera poľnohospodársky využívanej pôdy (0,02 %) krajín EÚ-27 a dosiahla 178,4 mil. ha, čo bolo 41,3 % z celkovej pôdnej plochy krajín EÚ-27. Takmer 14,6 % poľnohospodárskej pôdy (26 mil. ha) sa nachádza v horských oblastiach, kde poľnohospodársku výrobu sťažuje ich znevýhodnenie. Až 71 % poľnohospodársky využívanej pôdy obhospodarovali krajiny EÚ-15. Najvyšší podiel na celkovej poľnohospodársky využívanej pôde krajín EÚ-27 dosahuje Francúzsko (16,5 %), Španielsko (12,9 %), Nemecko (9,5 %) a Taliansko (7,5 %). Slovensko sa podieľa len 1,1 %, podobne ako Holandsko (1,1 %).

Viac ako 50 % podiel poľnohospodársky využívanej pôdy z celkovej plochy danej krajiny majú Veľká Británia (72,5 %), Dánsko (62,5 %), Maďarsko (62,2 %), Írsko (59,6 %), Rumunsko (57,7 %), Francúzsko (53,5 %), Holandsko (51,4 %) a Luxembursko (50,6 %). Najnižší podiel mali Fínsko (6,8 %), Švédsko (6,8 %), Cyprus (16 %) a Estónsko (17,7 %).

Hrubá pridaná hodnota sa v krajinách EÚ-27 výrazne znížila (11,2 %) a dosiahla 126,8 mld. €. Až 85,3 % jej objemu vytvorili štáty pôvodnej EÚ-15, najviac Taliansko (17,4 %), Španielsko (16,8 %), Francúzsko (16,2 %) a Nemecko (10,2 %). Z posledne pristúpených krajín do EÚ je to Rumunsko, ktoré sa podieľalo na hrubej pridanej hodnote EÚ 4,7 %.

Podpora poľnohospodárstva v krajinách EÚ-27 bola rozhodujúca aj v roku 2009, keď bolo alokovaných takmer 53 mld. € podpôr, a to do pôvodných členských krajín 84,5 %, t. j. 44,7 mil. € z celkovej podpory. Úroveň podpory v prepočte na ha poľnohospodársky

využívanej pôdy dosiahla v priemere krajín EÚ-27 297 € a krajín EÚ-15 353,1 €. Objemovo najviac podpory z celkovej podpory EÚ-27 bolo alokovanej do produkčne rozhodujúcich krajín a to Francúzska (18,5 %), Španielska (13,8 %), Nemecka (12,2 %) a Veľkej Británie (7,6 %). Slovensku bolo poskytnuté 0,9 % z podpôr EÚ, čo bolo 264,6 € na ha p. v. p. a nachádzalo sa pod úrovňou priemeru krajín EÚ-27. Najmenej podpôr, v prepočte na ha p. v. p., malo Rumunsko (51,8 €) a Bulharsko (87,6 €).

Graf č. 5

Prameň: Eurostat, Agricultural statistics, Main results 2008-2009, 2010; Agriculture in the European Union, 2011

Poznámka: Podpory sú kvantifikované jednotnou metodikou pre štáty EÚ-27 podľa nariadenia EP a Rady ES č. 138/2004. Zahŕňajú vybrané podpory- SAPS, LFA, Agroenvironment, Natura 2000, Podpory na produkty

Vypracoval: VÚEPP

V poľnohospodárstve krajín EÚ-27 bolo zamestnaných 11,2 mil. osôb a ich počet sa medziročne znížil o 2,3 %. Aj keď počet zamestnaných každoročne klesá, dynamika poklesu sa v posledne sledovanom roku spomalila. Na celkovej zamestnanosti krajín EÚ-27 sa najviac podieľa Rumunsko (24,2 %), Poľsko (18,9 %), Taliansko (7,6 %), Španielsko (7,1 %) a Francúzsko (6,8 %), čo súvisí s väčším počtom menších individuálnych hospodárstiev v týchto štátoch. V prepočte na 100 ha poľnohospodársky využívanej pôdy najviac osôb zamestnávala Malta (42), Cyprus (17,5), Slovinsko (17,5), Rumunsko (15,6), Grécko (15) a Poľsko (14,2). Na Slovensku dosiahla zamestnanosť 4,2 osôb na 100 ha p. v. p., čo bolo o 0,4 menej ako v predchádzajúcom roku. Z okolitých krajín slovenské poľnohospodárstvo zamestnáva menej pracovných síl ako Maďarsko (7,6), Rakúsko (4,8), ale viac ako Česko (3,8). Budúcnosť poľnohospodárstva môže byť ohrozená pokračujúcim klesajúcim trendom zamestnanosti.

Poľnohospodárska produkcia v krajinách EÚ-27 dosiahla 334,3 mld. €. Hodnota rastlinnej produkcie vzrástla takmer výlučne z dôvodu rastu cien (8,9 %), zatiaľ čo sa predpokladá zníženie objemu rastlinných komodít. Ceny rástli v prípade všetkých komodít

okrem olivového oleja. Najvýraznejšie rástli ceny olejnín (27,1 %), obilnín (22,5 %), zemiakov (13,1 %) a čerstvej zeleniny (9,0 %). Predpokladá sa zníženie objemu produkcie najmä cukrovej repy (6,8 %), zemiakov (6,7 %) a ovocia (4,0 %)

Hodnota živočíšnej produkcie vzrástla tak v dôsledku nárastu producentských cien, ako aj nárastu objemu produkcie. Ceny rástli hlavne v prípade mlieka (9,4 %), oviec a kôz (7 %) a dobytka (0,4 %). U prasiat sa odhaduje pokles cien (2,6 %). Nárast objemu produkcie sa odhaduje hlavne v prípade mliečnych výrobkov (1,4 %), objem produkcie prasiat zostáva na takmer rovnakej úrovni (0,1 %), v prípade objemu produkcie dobytka sa očakáva mierny pokles.

Takmer 84,5 % produkcie EÚ vyprodukovali krajiny EÚ-15. Najväčšími producentmi boli Francúzsko (18,8 %), Taliansko (13 %), Nemecko (12,7 %) a Španielsko (11,2 %). Slovensko sa na európskej produkcii podieľalo 0,6 % s objemom takmer 1,9 mil. €. V prepočte na ha p. v. p. krajiny EÚ-27 dosiahli produkciu 1873,3 €, čo bolo o 15,9 € menej ako krajiny EÚ-15. Najvyššiu intenzitu produkcie na ha p. v. p. dosiahla Malta (13 100 €/ha p. v.p), Holandsko (11693,9 €/ha p.v.p) a Belgicko (5054,2 €/ha p.v.p) a najnižšiu Lotyšsko (474,1 €/ha p.v.p) a Litva (693,9 €/ha p.v.p). Úroveň produkcie na ha p.v.p na Slovensku dosiahla 962,7 €.

Na celkovej produkcii EÚ-27 sa najviac podieľali obilniny vrátane ryže (295,8 mil. t), kde najväčšími producentmi boli Francúzsko (23,7 %), Nemecko (16,8 %) a Poľsko (10 %). Najviac pšenice vyrobilo Francúzsko (27,6 %) a Nemecko (18,1 %). Ďalšou rozhodujúcou poľnohospodárskou komoditou bola cukrová repa, repka olejná, ošípané a hovädzí dobytok. Najviac cukrovej repy vyprodukovalo Francúzsko (33,1 mil. t), repky olejnej Nemecko (6,3 mil. t) a Francúzsko (5,5 mil. t). Zo živočíšnej produkcie to bolo bravčové mäso, ktorého sa najviac vyrobilo v Nemecku (5,2 mil. t) a Španielsku (3,2 mil. t). Najväčším producentom hovädzieho mäsa bolo Francúzsko (1,5 mil. t), Nemecko (1,2 mil. t) a Taliansko (1 mil. t).

Podľa posledných odhadov poľnohospodárskej produkcie za rok 2010 sa táto v objemoch ton zmenila medziročne rozdielne. Kým rastlinná produkcia, najmä obilniny vrátane ryže, poklesli (4,1 %), živočíšna produkcia vzrástla a to najmä ošípané (3,6 %) a hovädzí dobytok (2,4 %).

Graf č. 6

Prameň: Eurostat, Agricultural statistics, Main results 2008-2009, 2010

Cenová volatilita na poľnohospodárskych trhoch je stálym charakteristickým znakom a v dôsledku viacerých činiteľov vrátane extrémnych klimatických podmienok, cien energií, špekulácií, zmien v dopyte, a očakáva sa jej ďalšie zvýšenie.

Podrobnejšie údaje o poľnohospodárstve krajín EÚ-27 sú uvedené v tabuľkách č.3-7 v prílohe č.10.

Podľa údajov z Eurostatu sa potravinársky priemysel t. j. výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov v jednotlivých krajinách EÚ podieľal na národnej ekonomike v roku 2009 nasledovne:

~na hrubej pridanej hodnote od 0,7 % do 4,2 % (najviac Litva, Írsko a Grécko),

~na hrubej produkcii od 0,8 % do 6,9 % (najviac Litva a Grécko),

~celkovej zamestnanosti od 1,3 % až do 3,4 % (najviac Litva, Bulharsko, Maďarsko a Poľsko).

Vybrané ekonomické ukazovatele podnikov potravinárskeho priemyslu v štátoch EÚ sú súčasťou Prílohy č. 10 – tabuľky č. 6, 7, 51

2.1 Vývoj cenovej konkurencieschopnosti poľnohospodárskej a potravinovej produkcie

Výška cien agropotravinárskych výrobkov sa v jednotlivých rokoch pohybuje v súlade s ponukou a dopytom na svetových, resp. európskych trhoch. Podľa odhadov EK sa v krajinách EÚ reálne ceny agrárnych produktov v roku 2010 medziročne zvýšili o 4,3 %, pričom ceny rastlinných komodít vzrástli o 8,9 % a živočíšnych komodít o 2 %.

Priemerné ceny výrobcov poľnohospodárskych komodít sa v EÚ vyvíjali nasledovne:

−v odvetví živočíšnej výroby priemerná cena medziročne stúpla pri mlieku, hydine, ošípaných a býkoch a klesla pri vajciach,

−v odvetví rastlinnej výroby výrazne vzrástla cena obilnín a olejnín.

Tieto trendy cenového vývoja sledovaných komodít vo všeobecnosti platili aj v krajinách V4. Opačné tendencie sa prejavili pri ošípaných (trieda E) vo všetkých krajinách V4, pri kurčatách na Slovensku, vajciach (veľkosť L a M) a sladovníckom jačmeni v Česku.

Graf č. 7

Prameň: PPA – ATIS, EK-CIRCA, MZ ČR, FAPA - PR, AKI – MR, OECD

Vypracoval: VÚEPP

Obilniny a olejniny patria k našim proexportným komoditám. V roku 2010 boli ceny pšenice, kukurice a repky na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín EÚ nižšie. V konfrontácii s krajinami V4 bola cenová konkurencieschopnosť všetkých sledovaných komodít na Slovensku nízka, výnimkou bola vyššia cenová hladina repky v Poľsku. V tejto krajine bola tradične najlepšia cenová ponuka zemiakov, ktoré sa predávali výrazne lacnejšie ako v ostatných krajinách V4.

Ceny väčšiny sledovaných živočíšnych komodít sa na Slovensku pohybovali pod priemerom krajín EÚ. Výnimkou boli ošípané, ktorých cena dosiahla takmer priemer EÚ a vajcia. Konkurencieschopné, t.j. nižšie ceny poľnohospodárskych výrobcov na Slovensku v porovnaní so všetkými krajinami V4 boli dosiahnuté pri kurčatách, s Českom pri býkoch, mlieku a vajciach. Priemerná farmárska cena mlieka v Poľsku bola so Slovenskom porovnateľná.

Graf č. 8

Prameň: PPA-ATIS, EK-CIRCA, MZ ČR, FAPA - PR, AKI – MR

Vypracoval: VÚEPP

V roku 2010 dosiahli odbytové ceny slovenských mliečnych výrobkov v porovnaní s priemernými cenami krajín EÚ vyššiu hladinu. Syry a maslo ponúkali spracovatelia krajín EÚ v priemere o 15 % lacnejšie ako na Slovensku. Cena chladených kurčiat sa pohybovala mierne pod priemerom EÚ.

V rámci krajín V-4 Slovensko bolo najkonkurencieschopnejšie, t. j. najnižšie odbytové ceny dosiahlo pri tekutom a sušenom mlieku. Okrem toho sme boli konkurencieschopní v porovnaní s Českom pri hovädzom a hydinovom mäse a s Poľskom pri bravčovom stehne. V sledovanom roku bol cenovo najnižší odbyt zo spracovateľských podnikov pri bravčovom stehne a hovädzom zadnom v Maďarsku a pri kurčatách, masle a syroch v Poľsku.

Graf č. 9

Prameň: Radela, PPA – ATIS, EK - CIRCA, MZ ČR, FAPA - PR, AKI – MR

Vypracoval: VÚEPP

V malobchodnej sieti Slovensko v roku 2010 pri porovnaní s Maďarskom malo evidentne konkurencieschopné spotrebiteľské ceny kurčiat, mlieka a masla, naopak, ceny bravčového a hovädzieho mäsa a eidamu boli v maďarských obchodoch nižšie. Kurčatá boli v Česku cenovo porovnateľné so Slovenskom, cenové hladiny ostatných sledovaných komodít sa pohybovali na nižšej úrovni ako u nás, najväčší cenový rozdiel bol zaznamenaný pri masle. Najmenej priaznivo pre slovenský maloobchod vychádza komparácia s Poľskom, kde sa v rámci krajín V-4 dali cenovo výhodne nakúpiť všetky sledované komodity okrem mlieka.

Graf č. 10

Prameň: MZ ČR, FAPA - PR, AKI – MR

Vypracoval: VÚEPP

Konkrétne ceny slovenských výrobcov vybraných agrárnych komodít, odbytové ceny spracovateľov a spotrebiteľské ceny vybraných potravinárskych výrobkov v porovnaní s Českom, Poľskom, Maďarskom a skupinou krajín EÚ v období rokov 2008-2010 sú uvedené v tabuľkách č. 36-39 v prílohe č. 10.