SPRÁVA O POĽNONOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ

REPUBLIKE ZA ROK 2010

(ZELENÁ SPRÁVA)

1. Výkonnosť slovenskej ekonomiky a pozícia odvetvia pôdohospodárstva

a potravinárstva

Vývoj slovenskej ekonomiky z makroekonomického pohľadu bol v roku 2010

charakteristický postupnou stabilizáciou a nastupujúcim rastom ekonomickej výkonnosti.

Hlavné ukazovatele hospodárstva Slovenskej republiky sa vyvíjali, okrem zamestnanosti

pozitívne, čo súviselo so zvýšením výkonnosti slovenskej ekonomiky, hlavne v dôsledku

nárastu zahraničného dopytu. Hrubý domáci produkt vzrástol v beţných (4,5 %) aj v stálych

(4,0 %) cenách.

Rastom pridanej hodnoty vzrástla aj hrubá produkcia. Tvorba hrubého fixného

kapitálu sa zvýšila (3,1 %), najmä vplyvom vyššieho objemu nakúpených nových fixných

aktív (o 0,4 %). Vzrástol celkový vývoz výrobkov (22,8 %), ako aj celkový dovoz výrobkov

(25,5 %). Zo SR sa vyviezol tovar v hodnote 48,8 mld. € a doviezol za 48,7 mld. €, tým

zahraničný obchod SR skončil druhý rok po sebe s aktívnym saldom, aj keď oproti roku

2009 s niţším objemom.

Historicky najniţšia miera inflácie dosiahla 1 % a medziročne klesla o 0,6 p. b.

Zamestnaných bolo 2 317,5 tis. osôb, čo bolo menej o 48,3 tis. osôb (2 %) ako pred rokom,

najmä v dôsledku poklesu počtu zamestnancov (o 47,6 tis. osôb) a podnikateľov

(o 0,5 tis. osôb). Priemerná miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila na 14,4 %,

z dôvodu nárastu počtu nezamestnaných, ktorých v roku 2010 bolo 389 tis. osôb. Pokles

ponuky práce sa odrazil v zníţení počtu voľných pracovných miest. Priemerná nominálna

mesačná mzda zamestnanca sa zvýšila o 3,2 % na 769 € a reálna mzda o 2,2 %.

Kým väčšina ukazovateľov v hospodárstve SR vzrástla, v pôdohospodárstve¹klesla.

Zníţila sa hrubá pridaná hodnota (16 %), medzispotreba (12,9 %), hrubá produkcia (5 %)

a tvorba hrubého fixného kapitálu (2,6 %) a zamestnanosť (4,8 %). V potravinárstve vzrástla

hrubá pridaná hodnota (25,6 %), hrubá produkcia (7,5 %) a medzispotreba (5,3 %), ale klesli

tvorba hrubého fixného kapitálu (2 %) a zamestnanosť (5 %). V poľnohospodárstve aj

potravinárstve vzrástla priemerná mzda pri poklese zamestnanosti.

V zahraničnoobchodnej výmene s poľnohospodársko - potravinárskymi výrobkami

bolo dosiahnuté záporné saldo (-997 mil. €), aj keď v ekonomike SR zahraničný obchod

skončil s aktívnym saldom 138 mil. €.

Podiel pôdohospodárstva na hospodárstve SR klesol pri všetkých základných

ukazovateľoch. Potravinárstvo zvýšilo len podiel na hrubej pridanej hodnote a zníţilo, pri

ostatných makroekonomických ukazovateľoch, podiel na hospodárstve SR (tab. č. 1).

¹pestovanie plodín, chov zvierat, poľovníctvo a sluţby s tým súvisiace; lesníctvo a ťaţba dreva; rybolov

a akvakultúra

1

Podiel pôdohospodárstva a potravinárstva na základných ukazovateľoch hospodárstva

SR

Tabuľka č. 1

Podiel v %

2009 2010

Rozdiel

2010-2009

Ukazovateľ

Podiel pôdohospodárstva na:

- hrubej pridanej hodnote (s. c.)¹⁾

- hrubej pridanej hodnote (b. c.)¹⁾

- hrubej produkcii (b. c.) ¹⁾

5,85

3,94

3,15

2,60

3,46

4,56

78,60

4,70

3,84

2,77

2,07

3,18

4,39

76,98

-1,15

-0,10

-0,38

-0,53

-0,28

-0,17

-1,62

- medzispotrebe (b. c.) ¹⁾

- tvorbe hrubého fixného kapitálu (b. c.)¹⁾

- zamestnanosti ¹⁾

- priemernej mzde ¹⁾*

Podiel výroby potravín a nápojov a tabak. výrobkov na:

- hrubej pridanej hodnote (s. c.)¹⁾

- hrubej pridanej hodnote (b. c.)¹⁾

- hrubej produkcii (b. c.) ¹⁾

3,58

1,78

2,52

3,03

2,39

1,78

91,45

4,30

2,14

2,51

2,91

2,28

1,71

90,77

0,72

0,36

-0,01

-0,12

-0,11

-0,07

-0,68

- medzispotrebe (b. c.) ¹⁾

- tvorbe hrubého fixného kapitálu (b. c.)¹⁾

- zamestnanosti ¹⁾

- priemernej mzde ¹⁾

*

Podiel zahraničného agropotravinárskeho obchodu na:

- vývoze ²⁾

4,87

7,17

4,59

6,65

-0,28

-0,52

- dovoze ²⁾

Prameň: prepočty VÚEPP s pouţitím podkladov:

1)

vypočítané z vyţiadaných údajov zo ŠÚ SR a z ich internetovej stránky; členenie podľa štatistickej klasifikácie OKEČ,

okrem zamestnanosti a miezd, ktoré sú podľa SK NACE

²⁾ŠÚ SR, rok 2010=predbeţné údaje z apríla 2011

* pomer priemernej mzdy odvetvia k priemernej mzde v národnej ekonomike

Pozn.: podiel na zamestnanosti aj mzdách pre obe odvetvia je podľa klasifikácie SK NACE

s. c. (v tejto tabuľke aj k nej prislúchajúcej časti textu) = stále ceny vypočítané reťazením objemov k referenčnému roku 2000

Vypracoval: VÚEPP

Hlavnou príčinou oslabenia agropotravinárskeho komplexu v ekonomike SR nie je

obnova rastu v iných odvetviach, ale skutočnosť, ţe pokračoval útlm poľnohospodárskej

a potravinárskej výroby s nepriaznivým dosahom na celkový ekonomický a sociálny prínos

týchto odvetví, čo nie je v súlade s programovými zámermi štátnej agrárnej politiky.

2. Ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva a potravinárstva SR

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo dosiahlo za rok 2010 záporný výsledok hospodárenia pred

zdanením (stratu) vo výške 41,7 mil. €. Úroveň straty bola medziročne niţšia o 71,1 mil. €

(tab. č. 2, graf č.1). Bol to druhý stratový a najzloţitejší rok v poľnohospodárstve od vstupu

Slovenska do EÚ. Aj pri klesajúcej strate klesli výnosy aj náklady, ale tempo poklesu výkonu

poľnohospodárstva sa medziročne spomalilo. Rýchlejší pokles nákladov ako výnosov bol

výsledkom pokračujúcich úsporných opatrení v poľnohospodárskych podnikoch.

2

Základné ekonomické ukazovatele

v mil. €, index v %

Tabuľka č. 2

Ukazovateľ

Výnosy

Náklady

Výsledok hospodárenia

2009

2010

1 767,5

1 809,2

-41,7

Index 2010/2009 Rozdiel 2010-2009

1 965,9

2 078,7

-112,8

89,9

87,0

37,0

-198,4

-269,5

71,1

Prameň. ŠÚ SR, r. 2009 – Výkaz Roč 1-01, Roč 2-01-definitívne údaje, r. 2010 Štatistická správa o základných vývojových

tendenciách v hospodárstve SR v roku 2010 -predbeţné údaje

Vypracoval: VÚEPP

Výsledok hospodárenia ovplyvnili viaceré faktory, ale najmä:



rýchlejší nárast realizačných cien poľnohospodárskych výrobkov (14,2 %) ako cien

vstupov - dodávok do poľnohospodárstva (1 %),



dosahy záplav počas roka, ktoré spôsobili výpadok produkcie,

podporná politika, najmä priame platby ako dôleţitá súčasť príjmov a zabezpečenia

úverov.

Klesajúci trend výnosov bol spôsobený niţšou produkciou, ktorá bola nahrádzaná

narastajúcimi dovozmi. Išlo nielen o doplnkové sortimenty, ale o rozhodujúce mnoţstvá

komodít, napr. bravčového a hydinového mäsa. Celkové výnosy a náklady boli najniţšie za

posledných sedem rokov a dosiahli len 65 % výnosov z predkrízového obdobia a historicky

najniţšiu úroveň po roku 1990. Len 66 % podnikov bolo ziskových. Podniky optimalizovali

rozsah nákladových faktorov a často v snahe vykázať aspoň minimálny účtovný zisk kvôli

úverovým podmienkam, nároku na podporné zdroje, utlmovali alebo sčasti likvidovali,

výrobu a jej nákladové faktory, predovšetkým intenzifikačné vklady do rastlinnej výroby, ale

zniţovali aj stavy hospodárskych zvierat a prepúšťali pracovníkov a zniţovali mzdy a

odmeny. Investičné aktivity v Programe rozvoja vidieka v predchádzajúcich rokoch, prispeli

k obnove materiálno-technickej základne a odrazili sa v úspore pracovných síl aj v roku 2010.

Významný podiel na výnosoch poľnohospodárskych podnikov dosiahli podpory zo

zdrojov EÚ. Bez podpôr by bolo poľnohospodárstvo vysoko stratové. Podpory boli

motivujúcim faktorom a finančným stabilizátorom poľnohospodárskych podnikov. Pri nízkej

Graf č. 1 hladine

odbytových

cien

poľnohospodárskych výrobkov

spojených a pri vyšších cenách

priemyselných vstupov a cenách

sluţieb pre poľnohospodárstvo sú

priame platby a ostatné podpory

nevyhnutnou zloţkou úhrady

výrobných

nákladov

poľnohospodárov a udrţania ich

príjmov na sociálne prijateľnej

úrovni.

Podobne, ako v minulých

rokoch,

rozhodujúci význam v podpornej

politike mali právne

aj

v roku

2010

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

3

nárokovateľné platby vrátane LFA (vysvetlenie skratiek je v prílohe č. 9), ktoré sú garanciou

krátkodobých preklenovacích prevádzkových úverov z komerčných bánk. Došlo k výraznému

zvýšeniu krátkodobej zadĺţenosti väčšiny podnikov, pričom banky vyţadujú od podnikov

garancie splátok úverov. Podporami poľnohospodárske podniky ručili a splácali úvery, čím si

udrţali ekonomickú bonitu na úverovom trhu, o čom svedčí aj nárast krátkodobých úverov

(45,3 %) do tohto odvetvia (tab. č. 3) na prefinancovanie prevádzkového cyklu

poľnohospodárskej výroby. To dokladá rastúci podiel bánk na podporách. Problematickými

z hľadiska dostupnosti sú strednodobé a dlhodobé úvery, ktoré sa medziročne zníţili, a tým

celkové úvery do odvetvia poľnohospodárstva mierne klesli.

Zo zdrojov EÚ a národných zdrojov boli vyplatené poľnohospodárom v roku

2010 priame platby vo výške 90 % úrovne EÚ-15 (70 % EÚ-15 a 20 % ŠR SR - národná

vyrovnávacia priama platba). Úroveň priamych platieb, hradených z európskych zdrojov v

roku 2010, ostala pod úrovňou podpôr starých členských krajín (EÚ-15) a spolu s vnútorným

členením platieb EÚ medzi jednotlivé oblasti SR má vplyv na konkurencieschopnosť

slovenských poľnohospodárov na európskom trhu.

Štruktúra úverov za poľnohospodárstvo

v tis. €, index v %

Tabuľka č. 3

Rok

2009

2010

krátkodobé

139 780

strednodobé

138 961

dlhodobé

116 646

Spolu

395 387

393 970

99,6

203 113

92 002

98 855

Index 2010/2009

145,3

66,2

84,7

Prameň: NBS mesačný výkaz o úveroch, Poznámka: Údaje zahŕňajú aj úvery za poľovníctvo a sluţby s tým súvisiace

Vypracoval: VÚEPP

Podľa právnej formy hospodárenia väčší podiel ziskových podnikov mali obchodné

spoločnosti (73 %) ako poľnohospodárske druţstvá (55 %). Diferencie pretrvávajú aj vo

výsledku hospodárenia (tab. č. 4). Kým obchodné spoločnosti dosiahli spolu zisk (16,8 €.ha^-1

p. p.), poľnohospodárske druţstvá stratu (-16,1 €. ha^-1p.p.). Obchodné spoločnosti dosahovali

vyššiu efektívnosť hospodárenia a vyššiu tvorbu pridanej hodnoty. Významnou poloţkou

výnosov v obchodných spoločnostiach boli aj trţby z predaja tovaru, ktoré boli takmer 12-krát

vyššie ako v poľnohospodárskych druţstvách.

Poľnohospodárskym druţstvám a obchodným spoločnostiam sa poskytujú podpory za

rovnakých kritérií a podmienok. V druţstvách pretrváva vyššia zamestnanosť, a tým vyššia

zaťaţenosť pracovnými nákladmi. Obchodné spoločnosti boli viac zadĺţené, čo je dôkazom

ich vyššej ekonomickej bonity voči bankám z hľadiska dosahovania zisku, a tým splácania

najmä dlhodobejších úverov, ktoré nie sú kryté podporami z EÚ, naopak pri investičných

podporách je potrebné vlastné spolufinancovanie.

Medzi právnymi formami hospodárenia tak poľnohospodárskymi druţstvami ako aj

obchodnými spoločnosťami sa prehlbujú podnikové diferencie. Diferencie medzi týmito

formami hospodárenia sú spôsobené aj doznievajúcimi vplyvmi vzniku obchodných

spoločností, ktoré sa väčšinou tvorili z bonitných častí majetku poľnohospodárskych

druţstiev bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám a obchodným partnerom, ako aj

bez vyrovnania podielov.

4

Základné ekonomické údaje poľnohospodárskych podnikov – právnické osoby

v €. ha^-1p. p., v %

Ukazovateľ

Tabuľka č. 4

Obchodné spoločnosti

2009 2010 Index 2009 2010 Index 2009 2010 Index

Právnické osoby

Poľn. druţstvá

Výsledok hospodárenia

-62,3

0,0

-

-99,6 -16,1

-

-23,0 16,8

-

Nákladovosť výnosov

Pridaná hodnota

103,5 100,0

96,6 108,0 101,2

93,7 100,5

99,2

98,7

99,8 190,2 190,6 78,2 180,9 231,3 120,9 197,8 163,6

Zadlţenosť majetku v %

43,1 42,8 30,4 31,0 54,6 53,5

-

Neinvestičné podpory na ha p.p.

Podiel ziskových podnikov v %

292

56

297 101,7

300

39

308 102,7

283

67

283 100,0

66

-

55

-

73

-

Podiel neinvestičných podpôr na

výnosoch v %

19,2 17,7

-

24,8 23,7

-

15,3 13,8

-

Prameň: Informačné listy 2009, 2010, CD MPRV SR, VÚEPP

Vypracoval : VÚEPP

Výsledky hospodárenia podľa krajov

Poľnohospodárstvo prešlo významnými zmenami, nielen z hľadiska jeho postavenia

v národnej ekonomike, ale aj z hľadiska jeho významu na regionálnej úrovni. Pretrvávajú

ekonomicko-sociálne diferencie medzi lepšími a horšími prírodnými podmienkami.

Zmierňovanie regionálnych rozdielov prebieha veľmi pozvoľným tempom, keď podniky

hľadajú moţnosti zvyšovania výnosov z profitujúcich nepoľnohospodárskych činností.

Napriek tomu je poľnohospodárstvo prínosom nielen v regionálnej zamestnanosti, ale aj vo

fiškálnej politike, najmä pri plnení miestnych rozpočtov z výberu daní z nehnuteľností.

Z krajského hľadiska bol výsledok hospodárenia poľnohospodárskych podnikov

diferencovaný (tab. č. 5). Tri kraje Slovenska súhrnne vykázali stratu a takmer polovica

okresov bola stratová (mapa č. 1). Výsledok hospodárenia sa vo všetkých krajoch Slovenska

medziročne zlepšil, resp. zníţila strata, okrem Prešovského kraja. Najvyšší výsledok

hospodárenia, v prepočte na ha p. p., dosiahol Banskobystrický kraj (25,1 €.ha^-1p.p).

Objemovo najviac straty vytvorili podniky v Trenčianskom kraji (-25,7 €.ha^-1p.p.).

V Trnavskom (-11,5 €.ha^-1p.p.) a v Košickom kraji (-11 €.ha^-1p.p.) bola úroveň straty

podobná. Niţšia úroveň výsledku hospodárenia bola dosiahnutá v podnikoch hospodáriacich

v produkčných krajoch západoslovenského regiónu ako stredného a východného Slovenska.

Hodnota výroby sa medziročne zvýšila vo všetkých krajoch. Produkciu na ha p. p. nad

priemerom Slovenska dosiahli kraje západného Slovenska. Podiel neinvestičných dotácií na

výrobe v priemere na úrovni Slovenska predstavoval 31,6 %.

Najvyššia zamestnanosť bola v Trenčianskom kraji. Všeobecne v krajoch západného

Slovenska bola vyššia zamestnanosť na 100 ha p. p. ako v krajoch stredného a východného

Slovenska.

5

Ekonomické ukazovatele za poľnohospodársku výrobu podľa krajov

v €. ha^-1p. p, podiel v %

Tabuľka č. 5

Podiel

Výsledok

hospodárenia

Neinvestičné

dotácie

Počet pracov.

na 100 ha p.p.

v roku 2010

neinvestič.

dotácií na

výrobe v

roku 2010

22,0

Výroba

Kraj

2009

2010

2009

2010

2009

294

2010

272

Bratislavský

Trnavský

Trenčiansky

Nitriansky

Ţilinský

Banskobystrický

Prešovský

Košický

-119,7

-121,9

-86,1

-112,6

-28,7

-19,9

10,8

5,4 1 015

-11,5 1 282

921

2,8 1 115

1 237

1 500

1 058

1 145

579

2,7

3,4

3,6

2,9

2,7

2,3

2,5

2,0

2,7

309

351

267

378

321

388

280

318

276

341

234

375

328

341

274

297

18,4

32,3

20,4

64,7

-25,7

4,1

25,1

3,6

-11,0

0,0

516

603

541

582

836

769

596

586

938

42,7

57,2

46,7

31,6

-29,8

SR spolu

-62,3

Prameň: Informačné listy, CD MPRV SR, VÚEPP

Poznámka: pôda podľa LPIS

Vypracoval: VÚEPP

Mapa č. 1

Samostatne hospodáriaci roľníci (SHR) dosiahli kladný výsledok hospodárenia vo

výške 35,5 €.ha^-1p. p. a aţ 78,6 % ich bolo ziskových (vrátane osobného dôchodku). Po

odpočítaní osobného dôchodku roľníka by SHR ako celok dosiahli stratu (-17,4 € ha^-1p. p.).

K lepšiemu výsledku hospodárenia prispeli beţné podpory. SHR sa vo výrobnej špecializácii

zameriavali viac, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, na rastlinnú výrobu, z ktorej

príjmy boli takmer 5,8-násobne vyššie ako zo ţivočíšnej výroby. Trţby vzrástli len

v rastlinnej výrobe a v ţivočíšnej výrobe klesli.

6

Podnikateľská štruktúra sa výrazne nezmenila. Počet fariem v poľnohospodárskej

prvovýrobe sa zníţil (4 %), najmä v dôsledku poklesu činnosti SHR a poľnohospodárskych

druţstiev. Zvýšil sa podiel obchodných spoločností (11 %).

Pôda a vlastnícke vzťahy k pôde

Poľnohospodárska pôda dosiahla 1 945 386 ha a medziročne klesla o 0,5 % (10 617

ha) z dôvodu poklesu výmery trvalých lúk a pasienkov a trvalých porastov (tab. č. 6). Mierne

vzrástla orná pôda. Prenajatá pôda predstavovala 90 % z celkovej pôdy.

Výmera pôdy v SR

v ha

Tabuľka č. 6

Index

2010/2009

Ukazovateľ

2009

2010

1 945 386

1 359 958

25 960

1 956 003

1 356 937

26 425

99,46

Poľnohospodárska pôda

v tom: orná pôda

100,22

98,24

trvalé porasty

ostatné plochy vrátane domácich záhradiek

32 125

32 130

100,01

97,56

trvalé lúky a pasienky

540 518

527 338

Prameň: ŠÚ SR , Vyuţitie pôdy

Vypracoval: VÚEPP

Výška nájomného za pôdu sa pohybovala v rozpätí od 3,92 do 135,43 €. ha^-1p. p.

v závislosti od lokality (graf č. 2). Priemerná výška nájomného, odvodená zo sledovaného

súboru VÚEPP, predstavovala 36,35 €.ha^-1p. p. Priemerná cena poľnohospodárskej pôdy,

určená na ďalšie poľnohospodárske vyuţitie, hodnotou 1,00 €.m^-2dosiahla 69,4 %

z priemernej ceny všetkých predaných pozemkov. Najdrahšie sa poľnohospodárska pôda

predávala v okrese Trnava, kde bola jej trhová cena 3,07 €.m^-2a najlacnejšie v okrese Svidník

za 0,07 €.m^-2.

Graf č. 2

Prameň: dotazníkový prieskum VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

7

V roku 2010, podľa metodiky štvrťročného výkazníctva ŠÚ SR, pracovalo

v poľnohospodárstve 78,3 tis. osôb. Podľa Výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR to

bolo 56,3 tis. pracovníkov, t. j. o 9 tis. osôb menej ako pred rokom. Z hľadiska vzdelania

najvyšší podiel dosiahli osoby s učňovským vzdelaním (graf č. 3). Podielový medziročný

pokles bol od roku 2000 najvyšší. Najviac klesol počet pracovníkov vo vekovej kategórii 35-

49 rokov (graf č. 4). Podľa pracovného statusu 88,1 % tvorili zamestnanci a 11,9 %

podnikatelia. Počet nezamestnaných z pôdohospodárstva je vyšší v juţných okresoch celého

Slovenska (mapa č. 2).

Mapa č. 2

Graf č. 3

Graf č. 4

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

V poľnohospodárstve sa menej investovalo ako v predchádzajúcom roku (o 5 %) a

investície vzrástli len do budov a stavieb a do kultivovaných aktív a klesli do strojov.

8

Opotrebovanosť majetku takmer stagnovala a dosiahla 38,8 %. Výrazne kleslo obstaranie

investícií zo zahraničných zdrojov.

Spotrebovalo sa menej vstupov v rastlinnej a v ţivočíšnej výrobe a zníţila sa najmä

spotreba priemyselných hnojív (9,6 %), ale vzrástla spotreba chemických ochranných

prostriedkov (18,3 %).

Potravinárstvo

V roku 2010 dosiahol potravinársky priemysel (výroba potravín, nápojov

a tabakových výrobkov) kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 127,8 mil.

€ (tab.č.7).

Vývoj výsledku hospodárenia za výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov

v mil. €

Tabuľka č. 7

Ukazovateľ

Výnosy

2009

3 773,2

2010

3 952,9

Index 2010/09

104,8

Rozdiel 2010-09

179,7

Náklady

Výsledok hospodárenia

3 577,0

196,2

3 825,1

127,8

106,9

65,1

248,1

-68,4

Prameň: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2010, ŠÚ SR -

predbeţné údaje

Vypracoval: VÚEPP

Rozhodujúci podiel (99 %) na potravinárskej výrobe mali podniky s 20 a viac

zamestnancami, ktoré tieţ vykázali kladný výsledok hospodárenia na úrovni 116 mil. €. Tento

medziročne klesol o 31,5 % (53 mil. €). Ziskových bolo 66 % podnikov. Všetky podniky boli

ziskové len v odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu.

Najvyšší kladný výsledok hospodárenia za rok 2010 dosiahli odbory spracovania

a konzervovania ovocia a zeleniny (27 mil. €), výroby kakaa, čokolády a cukroviniek

(17,3 mil. €) a výroby pečiva a múčnych výrobkov (16,1 mil. €). Výsledok hospodárenia

medziročne zlepšili len v odbore výroby vína, výroby piva a sladu a v odbore destilovania,

úpravy a miešania alkoholu.

Stratové boli odbory výroby mliečnych výrobkov (1,4 mil. €) a výroby a prípravy

krmív pre zvieratá (0,9 mil. €). Výsledok hospodárenia zhoršili najvýraznejšie odbor

spracovania a konzervovania mäsa a mäsových produktov a spracovania a konzervovania

ovocia a zeleniny.

Nákladovosť výnosov vzrástla vo väčšine odborov, najvýraznejšie v spracovaní a

konzervovaní mäsa a mäsových produktov, vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek a

najmenej vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá. Zníţila sa len vo výrobe vína a vo výrobe

piva a sladu.

Výroba výrobkov, v hodnotovom vyjadrení, v odvetví vzrástla o 3,7 % na 2,7 mld. €

vplyvom jej výraznejšieho nárastu vo výrobe vína (21,9 %) a aj vo výrobe piva a sladu

(11,2 %) a vo výrobe mliečnych výrobkov (10,3 %). Najmiernejší nárast výroby výrobkov

dosiahli odbory výroby pečiva a múčnych výrobkov a spracovania a konzervovania mäsa a

mäsových produktov. Výroba výrobkov klesla vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá, v

odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu, vo výrobe nealkoholických nápojov s

9

produkciou minerálnych vôd a iných fľaškových vôd a v spracovaní a konzervovaní rýb,

kôrovcov a mäkkýšov.

Nepriaznivý bol vývoj pridanej hodnoty, ktorá v odvetví klesla o 12,2 %,

najvýraznejšie vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek. Najmenej klesla v odbore

destilovania, úpravy a miešania alkoholu. Významný rast pridanej hodnoty bol vo výrobe vína

a vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá. Celkový majetok klesol (2,5 %) vplyvom poklesu

obeţného majetku.

V potravinárskom priemysle (výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov)

pracovalo 36 865 zamestnancov, čo bolo o 4,6 % menej ako v roku 2009. Aj v organizáciách

výroby potravín a nápojov (bez tabaku) s 20 a viac zamestnancami klesol priemerný

evidenčný počet zamestnancov (fyzické osoby) o 1,6 tis. osôb t. j. o 5 %. na 30 595 osôb.

Spotreba a bezpečnosť potravín

Zníţili sa spotrebné výdavky obyvateľstva, avšak s niţšou dynamikou poklesu ako

pred rokom. Stúpli výdavky na potraviny, nápoje a tabak (3,1 %). Podiel výdavkov

obyvateľstva na potraviny, nápoje a tabak bez verejného stravovania, na celkových

spotrebných výdavkoch dosiahol 28,1 %. Rýchlejšie rástli výdavky na alkoholické nápoje

a tabak ako na potraviny a nealkoholické nápoje (tab. č. 8).

Podiel potravín, nápojov a tabaku na spotrebných výdavkoch

v %

Klasifikácia COICOP

Tabuľka č. 8

2007

24,5

2,9

2008

24,6

2,8

2009

24,2

3,0

2010

Potraviny a nealkoholické nápoje

Alkoholické nápoje a tabak

Potraviny, nápoje, tabak

24,8

3,3

27,4

27,2

28,1

Prameň: ŠÚ SR, prepočty VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

Spotreba potravín sa medziročne zníţila vo všetkých kategóriách okrem mlieka

a rýb (tab. č.9 ). Spotreba mäsa, v hodnote na kosti, klesla o 2,1 kg. Uţ tretí rok po sebe sa

zníţila spotreba hovädzieho (o 0,2 kg) a bravčového mäsa (o 0,4 kg). Po minuloročnom

náraste klesla aj spotreba hydinového mäsa o 1,6 kg. Pozitívnym trendom bol nárast spotreby

mlieka a mliečnych výrobkov o 9,3 kg, nárast spotreby rýb o 0,4 kg a pokles spotreby tukov

o 0,7 kg. Nepriaznivý pokles bol zistený v prípade zeleniny (7,7 kg), ovocia (1,8 kg),

zemiakov (6,2 kg), obilia v hodnote múky (0,7 kg) i strukovín (0,1 kg).

10

Spotreba vybraných druhov potravín na obyvateľa v SR

v kg na osobu

Tabuľka č. 9

Skutočnosť

Prípustný

interval racion.

spotreby

Rozdiel

2010-09

Druh potravín

ODP ³⁾

2006 2007 2008 2009

2009

Mäso v

hodnote na

kosti

Ryby

61,1

5,1

59,0

4,7

58,2

4,9

58,7

4,6

56,6

-2,1

0,4

9,3

57,3

6,0

51,6-63,0

5,0

Mlieko

a mliečne

výrobky

Obilniny

v hodnote

múky

152,4 153,4 153,0 153,8

163,1

220,0

206,0-240,0

94,0-103,0

84,8

85,0

84,2

81

80,3

-0,7

98,5

Tuky spolu

Zemiaky

Strukoviny

Zelenina ¹⁾

Ovocie ²⁾

23,3

58,6

1,6

88,0

54,0

21,8

58,7

1,6

23,0

55,1

1,6

23,6

53,8

1,5

22,9

47,6

1,4

94,8

53,5

-0,7

-6,2

-0,1

-7,7

-1,8

22,0

80,6

2,6

127,9

96,7

19,8-23,1

76,3-84,9

2,1-3,2

116,9-138,9

86,7-106,7

88,4 100,6 102,5

60,3 65,0 55,3

Prameň: Spotreba potravín, ŠÚ SR - údaje do roku 2009; údaj za rok 2010 = odhad ŠÚ SR,

¹⁾zelenina a zeleninové výrobky v hodnote čerstvej

²⁾ovocie a ovocné výrobky spolu v hodnote čerstvého sú bez spotreby orechov

³⁾ODP = odporúčaná dávka potravín

Vypracoval: VÚEPP

Konzumácia vyššia ako odporúčané výţivové dávky potravín, čiţe nadmerná

spotreba, bola pri bravčovom mäse, hydine a tukoch (graf č. 5). Nedostatočná spotreba,

v dôsledku niţšej konzumácie, ako sú odporúčané výţivové dávky potravín, bola pri

hovädzom mäse, strukovinách, zelenine, zemiakoch, ovocí a mlieku a mliečnych výrobkoch,

obilninách v hodnote múky a rybách.

Graf č. 5

Porovnanie spotreby vybraných druhov potravín v SR

s odporúčanými dávkami potravín

-100

-80

-60

-40

-20

0

20

40

60

Prameň: ŠÚ SR, rok 2010 - odhad, prepočty VÚEPP

Vypracoval: VÚEPP

11

Spotreba mäsa na Slovensku má v porovnaní s najbliţšími štátmi najniţšia a od roku

1990 klesajúci trend. Od roku 1990 sa zníţila z 84 kg na osobu na súčasných 56,6 kg (Česko

78,8; Nemecko 90,0; Poľsko 75,3; Rakúsko 100 kg na osobu a rok). Podobne i v prípade

konzumného mlieka má Slovensko najniţšiu spotrebu z porovnávaných štátov (okrem Česka)

a jeho spotreba má tak isto klesajúci trend. Od roku 1990 bol zaznamenaný pokles zo 110,9

kg na osobu na súčasných 53,1 kg (Česko 59,8; Nemecko 62,6; Poľsko 75,0; Rakúsko 72,1 kg

na osobu a rok).

Medzi priority SR a EÚ patrí aj zabezpečenie ochrany zdravia a spotrebiteľa

z hľadiska bezpečnosti potravín. V roku 2010 bola frekvencia a intenzita úradných kontrol

v súlade s Národným plánom úradných kontrol splnená. Úradná kontrola potravín,

vykonávaná orgánmi Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (MPRV SR) a orgánmi

verejného zdravotníctva (MZ SR) bola zameraná na bezpečnosť potravín v celom

potravinovom reťazci od primárnych výrobcov aţ po maloobchod.

Spolu bolo vykonaných 107 190 kontrol. Z celkového počtu 69 185 prevádzkovateľov

potravinárskych podnikov skontrolovali orgány úradnej kontroly potravín (ŠVPS SR, RÚVZ)

54,9 % objektov. Bolo odobratých 36 676 vzoriek, z čoho 5 % nevyhovelo. Najviac vzoriek

nevyhovelo z mikrobiologického hľadiska, z hľadiska označovania a fyzikálnochemických

vlastností. Z celkového počtu 18 601 odobratých vzoriek ŠVPS SR nevyhovelo 3,8 % a

regionálne úrady verejného zdravotníctva zistili pochybenia u 6,3 % vzoriek z 18 075.

3. Výroba a agropotravinársky trh

Hrubá poľnohospodárska produkcia za rok 2010 mierne vzrástla len v beţných cenách

o 3,2 %, a to v dôsledku nárastu rastlinnej produkcie o 9,3 % a naopak poklesu ţivočíšnej

produkcie o 3,8 %. V štruktúre produkcie prevládala rastlinná produkcia (56,5 %) pred

ţivočíšnou (43,5 %).

Opačná tendencia bola pri hrubej poľnohospodárskej produkcii, ocenenej v stálych

cenách, keď táto klesla o 12,8 %. Pokles bol spôsobený rýchlejším poklesom rastlinnej

produkcie (19,2 %) ako ţivočíšnej produkcie (6,3 %), čo ovplyvnilo aj štruktúru celkovej

hrubej produkcie so zvýšením podielom ţivočíšnej produkcie (tab.č.10). Klesli stavy všetkých

hospodárskych zvierat okrem oviec a sliepok. Najviac klesli počty ošípaných (7,2 %).

Hrubá poľnohospodárska produkcia

v mil. €

Tabuľka č. 10

Index

Podiel v %

2010/2009

2009

2010

2009

2010

Hrubá poľnohospodárska

produkcia

v beţných cenách

z toho : rastlinná

ţivočíšna

1 644,1

876,2

767,9

1 696,8

957,9

738,9

103,2

109,3

96,2

100,0

53,3

46,7

100,0

56,5

43,5

v stálych cenách roku 2005

1 840,0

1 605,3

87,2

100,0

z toho : rastlinná

ţivočíšna

921,0

918,9

744,2

861,1

80,8

93,7

50,1

49,9

46,4

53,6

Prameň : ŠÚ SR, prepočty VÚEPP

Poznámka: rok 2010 - 2 odhad

Vypracoval: VÚEPP

12

Rastlinná výroba

Zníţila sa výmera osiatych plôch (1,3 %), najmä pestovateľských plôch obilnín

(7,0 %) a zemiakov (1,7 %). Vzrástla výmera kukurice na zrno (28,7 %), cukrovej repy

(11,1 %), olejnín (3,1 %), strukovín na zrno (32,2 %) a viacročných krmovín na ornej pôde

(10,1 %).

V dôsledku niţších priemerných hektárových úrod medziročne klesla

produkcia všetkých plodín s výnimkou cukrovej repy a strukovín spolu (tab.č.11, graf č. 6).

Najvýraznejšie sa zníţila produkcia jačmeňa (46,5 %), kukurice (37,7 %), zemiakov (41,7 %),

pšenice (22,9 %), ostatných obilnín (29,5 %) a ovsa (28,8 %).

Pokles produkcie rastlinných komodít spôsobilo aj podmáčanie pôdy a záplavy v máji

a júni 2010. Zaplavené porasty boli z veľkej časti nepouţiteľné, napadnuté plesňami

a chorobami a neboli vhodné na potravinárske ani krmivárske pouţitie.

Indexy medziročných zmien produkcie hlavných plodín

Tabuľka č. 11

Index

Obilniny

Z toho

Cukrová Zemiaky Repka

repa olejná

132,4 91,1

108,8 83,4

Struko- Zelenina

pšenica kukurica

viny

2009/2008

2010/2009

80,5

76,7

84,5

77,1

78,4

93,2

88,1

58,3

84,6

82,8

91,1

113,4

Prameň: Definitívne údaje o úrode poľnohospodárskych plodín, ovocia a zeleniny v SR, ŠÚ SR

Vypracoval : VÚEPP

Graf č. 6

Prameň: : Definitívne údaje o úrode poľnohospodárskych plodín, ovocia a zeleniny v SR, ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Pokles živočíšnej produkcie bol dôsledkom niţšej výroby takmer všetkých jatočných

zvierat (tab. č. 12, grafy č. 7, 8). Viac ako pred rokom sa vyrobilo len jatočnej hydiny,

ovčieho mäsa, ovčieho mlieka a vajec. Produkcia bravčového mäsa takmer stagnovala

a produkcia hovädzieho mäsa klesla (6 %). Tento vývoj bol dôsledkom miernejšieho poklesu

počtov kusov hovädzieho dobytka (1 %) a rýchlejšieho poklesu ošípaných (7,2 %).

13

Indexy medziročných zmien produkcie hlavných živočíšnych komodít

Tabuľka č. 12

Index

Jatočné

z toho

Kravské Jatočná Konzumné Ovčie Ovčia

zvieratá Hovädzí Ošípané Ovce

mlieko hydina

vajcia

mlieko vlna

spolu dobytok

2009/08

2010/09

89,4

98,7

98,0

94,0

86,8

102,5

111,3

90,5

95,9

97,5

99,0

103,5

101,3

95,8

91,4

100,1

111,3

105,8

Prameň: Ţivočíšna výroba a predaj výrobkov z prvovýroby, ŠÚ SR vrátane odhadu za samozásobenie

Vypracoval: VÚEPP

Graf č. 7

Graf č. 8

Produkcia kravského mlieka a vajec v SR

Hrubá domáca produkcia jatočných zvierat v SR

1 300 000

1 250 000

1 200 000

1 150 000

1 100 000

1 050 000

1 000 000

950 000

140 000

120 000

100 000

80 000

60 000

40 000

20 000

0

900 000

2006

2007

2008

2009

2010

2006

2007

2008

2009

2010

Roky

Mlieko kravské

Slepačie vajcia

Jatočný HD

Jatočné ošípané

Jatočná hydina

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Cenový vývoj na agropotravinárskom trhu

Ceny vstupov sa medziročne zvýšili len o 1 %. K rastu indexu cien vstupov do

poľnohospodárstva výrazne prispeli vysoké ceny pohonných látok a kŕmnych obilnín.

Výrazne klesli ceny dusíkatých a kombinovaných hnojív, fungicídov a elektriny.

Ceny poľnohospodárskych komodít sa medziročne zvýšili o 14,2 %, čo bol

najdynamickejší nárast v rámci potravinovej vertikály. Nárast bol ovplyvnený extrémnymi

medziročnými cenovými výkyvmi na trhu s obilninami (31,8 %) a olejninami (45,4 %).

Rekordne vzrástli ceny ovocia a zeleniny (29,4 %). Ceny ţivočíšnych komodít sa zvýšili len

nepatrne o 1,1 %, a to predovšetkým vplyvom rastúcich cien kravského mlieka. Nepriaznivý

cenový vývoj naďalej pretrvával na trhu s jatočnými ošípanými, hydinou a vajciami (tab.

č.13, 14).

Indexy cien rastlinných výrobkov

Tabuľka č. 13

Z toho:

Rastlinné

výrobky

spolu

Index

Ovocie

Zelenina

Strukoviny

Cukrová

Obilniny

Olejniny

Zemiaky

jedlé

repa

2009/08

2010/09

69,4

66,1

103,6

111,0

64,5

85,2

111,3

86,5

86,8

98,9

130,3

131,8

145,4

136,9

129,4

117,3

Prameň: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov v SR, ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

14

Ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku pokračovali v klesajúcom trende (2,3 %)

aj v roku 2010. Najvýraznejší pokles cien zaznamenali výrobcovia mlynských a škrobových

výrobkov (7,2 %). Medziročne vzrástli len ceny spracovateľov zeleniny a ovocia (2,3 %)

a výrobcov mliečnych výrobkov a zmrzliny (1,9 %).

Indexy cien živočíšnych výrobkov

Tabuľka č. 14

Z toho:

Ţivočíšne

Jat. HD

vrátane

teliat

Jatočné

ovce a

jahňatá

Index

výrobky

Jatočné

ošípané

Kravské

Jatočná

Slepačie

Ovčie

spolu

mlieko

hydina

vajcia

mlieko

2009/08

2010/09

80,0

99,6

93,7

93,6

77,9

66,9

81,2

99,4

97,7

93,7

98,6

101,1

100,0

102,1

108,0

103,6

Prameň: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov v SR, ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Spotrebiteľské ceny potravín a nealkoholických nápojov sa medziročne zvýšili

o 1,6 % (tab. č. 15, graf č.9). Kým v predchádzajúcom roku, zniţujúce sa ceny potravín

a nealkoholických nápojov rast inflácie v SR tlmili, v roku 2010 ich cenový vývoj pôsobil

proinflačne.

Vývoj súhrnných cenových indexov

Tabuľka č. 15

Vstupy do

poľnohos-

podárstva

Poľnohos-

podárske

výrobky

Spotreb. ceny

potravín a nealko Inflácia (CPI)

Priemyselné

výrobky

Potrav. výrobky

a nápoje

Index

nápojov

2009/08

2010/09

97,5

97,2

84,6

101,0

75,4

114,2

93,4

97,5

96,8

101,6

101,0

Prameň:, Indexy cien priemyselných výrobcov, pitnej a odvádzanej vody v SR, Indexy cien poľnohospodárskych

výrobkov SR, Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov SR, Indexy cien vstupov do poľnohospodárstva, ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Graf č. 9

Vývoj cenových indexov v potravinovej vertikále v roku 2010

140

130

120

110

100

90

80

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII. VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

ceny poľnohosp.výrobcov

ceny potravinárskych výrobcov

inflácia (CPI)

spotrebiteľské cenypotravín

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

15

Výroba potravín

Výroba potravín, nápojov

a tabakových výrobkov, meraná

indexom priemyselnej produkcie,

v roku 2010 vzrástla len mierne

(tab. č. 16, graf č.10). Zníţil sa

však dopyt po potravinárskych

Index priemyselnej produkcie (IPP)

Tabuľka č.16

IPP (rovnaké obdobie minulého roka = 2008 2009 2010

100)

očistený o vplyv počtu pracovných dní

98,5 94,6 100,4

neočistený o vplyv počtu pracovných 98,6 94,6 100,4

dní

výrobkoch,

vyjadrený

Prameň: ŠÚ SR - www.statistics.sk, z údajov aktualizovaných pre IPP,

neočistený o vplyv počtu pracovných dní k 8.2.2011 a pre IPP očistený

o vplyv počtu pracovných dní k 8.4.2011

maloobchodnými trţbami (1,9 %).

Vypracoval: VÚEPP

Graf č. 10

Vývoj cenových indexov vybraných potravinárskych odborov v roku 2010

(bez DPH a spotrebnej dane)

135

125

115

105

95

85

75

65

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

Mäso a mäsové výrobky

Mlynské a škrobové výrobky

Mliečne výrobky

Nápoje

Potravinárske výr.,nápoje a tabak

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

4. Rozvoj vidieka

Rozvoj vidieka na Slovensku napreduje aj prostredníctvom opatrení Programu rozvoja

vidieka SR 2007 – 2013 a Operačného programu Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013.

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (PRV SR 2007 – 2013) sa vzťahuje na

celé územie Slovenska. Nariadením rady (ES) č. 1698/2005 je definovaný konvergenčný cieľ,

do ktorého patria územné jednotky na úrovni NUTS II: západné Slovensko, stredné

Slovensko, východné Slovensko. Bratislavský kraj patrí do ostatných oblastí (mimo cieľa

Konvergencia). V rámci Operačného programu Rybné hospodárstvo SR 2007 - 2013

(OPRH SR 2007 - 2013) môţu získať finančné prostriedky všetky kraje Slovenska.

PRV SR 2007 - 2013 je financovaný z EPFRV a spolufinancovaný zo štátneho

rozpočtu SR. Celková výška verejných finančných prostriedkov na sedemročné obdobie po

16

modifikáciách programu predstavuje 2 597 mil. € (EPFRV: 1 997 mil. €, štátny rozpočet SR:

600 mil. €).

K 31. 12. 2010 bolo v rámci všetkých výziev na projektové opatrenia osi 1, 2, 3 a 4

prijatých 9 536 ţiadostí o nenávratný finančný príspevok a ţiadaný príspevok predstavoval

2 267 mil. €. Z uvedeného počtu ţiadostí bolo schválených menej ako polovica (46,4 %), t. j.

4 421 ţiadostí vo výške 1153 mil. €. Kontrahovanie projektových opatrení predstavuje 83,1 %

z limitov pre tieto opatrenia na celé programové obdobie.

V rámci neprojektových opatrení osi 2 bolo do 31.12.2010 prijatých 25 080 ţiadostí

a 22 182 schválených. K 31. 12. 2010 sa čerpali finančné prostriedky vo výške 607 mil. €, čo

predstavuje 53 % z limitov verejných výdavkov na obdobie 2007 – 2013. Za celý program

bolo prijímateľom k 31.12.2010 vyplatených 1 177 mil. € z verejných zdrojov. Vyplatená

suma predstavuje 45,3 % z celkových limitov na programové obdobie 2007 – 2013.

Podľa pravidla čerpania n+2, keď členský štát musí najneskôr do konca druhého roka

od prijatia záväzku zaslať ţiadosti o platbu na Európsku komisiu vo výške tohto záväzku a po

zohľadnení zálohových platieb, vyplýva ţe:

-

záväzky na roky 2008 a 2009 sú vyčerpané,

záväzok na rok 2010 je čerpaný do výšky 11,3 %.

V rámci opatrení PRV SR 2007 - 2013 boli významné aj agroenvironmentálne platby,

ktoré prispeli k stabilizácii pridanej hodnoty, zisku a miernemu zvýšeniu priemernej výmery

farmy. Produkcia sa oproti nepodporeným farmám, zvýšila iba v Ţilinskom kraji. Podpora

viedla k rastu zisku, resp. k jeho menšiemu poklesu ako u nepodporených fariem, najmä

v menej produkčných oblastiach Slovenska.

V rámci implementácie OPRH SR 2007 - 2013 bolo prijatých 55 ţiadostí

o nenávratný finančný príspevok. Poţadovaný príspevok z verejných zdrojov bol vo výške

6 227 tis. €. K 31. 12. 2010 PPA podpísala s prijímateľmi 47 zmlúv o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku v objeme schváleného príspevku vo výške 5 180 tis. €.

Celkové kontrahovanie OPRH predstavovalo 27 % a čerpanie 2 687 tis. €, čo je 14,2 % z

limitov verejných zdrojov na sedemročné obdobie. Vzhľadom na pravidlo čerpania n+2²je

pôvodný záväzok EÚ na rok 2008 čerpaný na 99,96 %. Dôvodom nízkeho čerpania

finančných prostriedkov v oblastiach mimo cieľa Konvergencia je nízky záujem

potenciálnych prijímateľov o poskytovanú pomoc.

Zo strednodobého hodnotenia PRV 2007-2013 nezávislým hodnotiteľom vyplýva, ţe

celkovo program pôsobí vyváţene, avšak pri podrobnejšom skúmaní vychádzajú

disproporcie. Rozhodujúcou je nevyváţenosť medzi prioritne riešenou podporou

modernizácie a konkurencieschopnosti sektora a na druhej strane minimalisticky riešenou

diverzifikáciou. Program tak celkovo nedostatočne vyuţíva potenciál tvorby zamestnanosti.

V rámci podpory modernizácie prvovýroby a spracovania produktov sa slabším

miestom programu ukazuje, ţe v PRV SR 2007 – 2013 sa v osi 1 neimplementovali opatrenia

výlučne zamerané na výrobu produktov s vysokou pridanou hodnotou a vysokou kvalitou

produkcie, napr. prostredníctvom zvýšenej podpory poľnohospodárov a potravinárov, ktorí sa

2

Čerpanie finančných prostriedkov rozpočtových záväzkov operačného programu na roky 2007 – 2013 je

moţné podľa pravidla n+2 do dvoch rokov od ich prijatia.

17

zúčastňujú v schémach kvality potravín. Aktuálne je posúdiť prijaté kritéria tejto podpory,

osobitne podmienky vysokého podielu trţieb z poľnohospodárskej výroby z celkových trţieb

ţiadateľa podpory.

Pri analýze všetkých podpôr (za všetky osi programu spolu) sa ukázalo, ţe najviac

vyplatených prostriedkov (v prepočte na ha p. p.) išlo do severných a (v prepočte na

obyvateľa) do východných oblastí Slovenska. Prevládajúce podpory z osi II kompenzujú

väčšinové rozloţenie projektových podpôr v juhozápadných a juţných okresoch SR.

Implementácia integrovaného prístupu v rozvoji vidieka prístupom Leader sa

v podmienkach SR za uvedené obdobie osvedčila, keď aktivizovala miestne partnerstvá

a podporila ich tvorivú spoluprácu.

Jednoznačne ako nevhodné treba označiť rozhodnutie riadiaceho orgánu alokovať

takmer celý programovaný rozpočet opatrenia hneď na 1., prípadne zakrátko sa opakujúcu 2.

výzvu, ako sa udialo v prípade kľúčových opatrení 121-Modernizácia fariem, 123- Pridávanie

hodnoty do produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a niektorých ďalších.

V daných opatreniach tak bola schválená masa projektov, o ktorých nie je moţné jednoznačne

povedať, ţe boli schvaľované podľa kvality vypracovania a ich adekvátneho prínosu k rastu

pridanej hodnoty ţiadateľov, resp. daného odvetvia.

Podporené boli prevaţne veľké projekty (nad 400 000 €), kým veľká časť menších

poľnohospodárskych subjektov a SHR, ktorí ţiadali podstatne menšie sumy podpory, sa

k finančným prostriedkom nedostali.

Pri viacerých opatreniach aktuálne hodnotiace kritériá (kvantitatívne a kvalitatívne)

nevytvárajú predpoklady pre jednoznačnú selekciu ţiadostí, vznikajú nejasnosti

a prideľovanie bodov je formálne, často nevystihuje kvality zámeru projektu. Riešením je

analýza rizika pri prideľovaní bodov za projekt, ktorá by čiastočne eliminovala špekulatívne

projekty a projekty s vysokým podielom mŕtvej váhy. V rámci nových výziev na projektové

podpory z PRV 2007-2013 zváţiť maximálny limit finančných prostriedkov na jeden projekt.

5. Regionálny rozvoj

Operačné programy, ktoré v programovom období 2007 – 2013 implementuje a riadi

Agentúra na podporu regionálneho rozvoja (APRR), sú spolufinancované zo zdrojov

Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a štátneho rozpočtu SR (ŠR). APRR

zabezpečuje realizáciu Regionálneho operačného programu, Operačného programu

Bratislavský kraj, operačných programov cezhraničnej spolupráce a plní úlohy v oblasti

monitorovania a vyhodnocovania programov pomoci EÚ. APRR bola od 1. 7. 2010

organizačne začlenená pod MPRV SR.

Prostredníctvom Regionálneho operačného programu (ROP) je poskytovaná

podpora, najmä na realizáciu investičných projektov v oblasti regionálnej infraštruktúry.

Majoritnými prijímateľmi pomoci z ROP sú obce, mestá, vyššie územné celky a orgány

štátnej správy. Zo súkromného sektora sú to výlučne subjekty, ktoré neboli zriadené s cieľom

podnikania (napr. neziskové organizácie, občianske zdruţenia a pod.). Do implementácie

18

ROP sú zapojené samosprávne kraje (7 VÚC s výnimkou Bratislavského samosprávneho

kraja).

V rámci Operačného programu Bratislavský kraj (OPBK) sú prijímateľmi pomoci

obce a mestá Bratislavského kraja, Bratislavský samosprávny kraj, Hlavné mesto SR

Bratislava a jeho mestské časti, Zdruţenia miest a obcí, subjekt správy bytového domu a

mikro, malí a strední podnikatelia (MSP) s cieľom posilnenia konkurenčnej schopnosti

regiónu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budovaním regiónu atraktívneho pre ţivot.

Špecifické ciele OPBK sú napĺňané prostredníctvom dvoch prioritných osí - Infraštruktúra a

Vedomostná ekonomika.

V rámci programov cezhraničnej spolupráce sú podporované projekty z ERDF

a štátneho rozpočtu zúčastnených krajín, pričom APRR plní úlohy riadiaceho orgánu pre

Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika- Česká republika 2007 -

2013 a úlohy národného orgánu, resp. národného koordinátora pre Program cezhraničnej

spolupráce Slovenská republika-Rakúsko, Program cezhraničnej spolupráce Maďarsko –

Slovenská republika, Program cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika a

operačného programu ENPI Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina

2007 - 2013.

Programy sú zamerané na zvýšenie úrovne hospodárskej a sociálnej integrácie

v prihraničných oblastiach dotknutých krajín, posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti

a zlepšenie dostupnosti prihraničných oblastí a zvýšenie sociálnej a kultúrnej súdrţnosti

dotknutých regiónov. Špecifikom programov voči iným národným operačným programom je

podmienka spoločnej realizácie konkrétneho projektového zámeru minimálne dvoma

projektovými partnermi z kaţdej strany hranice a podmienka preukázateľného cezhraničného

dosahu.

Celkovo v roku 2010 boli platobnou jednotkou APRR realizované platby prijímateľom

pomoci na základe ţiadostí o platbu systémom predfinancovania, zálohových platieb

a refundácie v celkovej sume 299 553 906,08 €.

Podrobnejšie informácie k predmetnej problematike regionálneho rozvoja s uvedením

stavu kontrahovania a čerpania príslušných programov za rok 2010 poskytuje príloha č. 5

tohto materiálu.

6. Zahraničný obchod

Vývoj zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bol

ovplyvnený oţivením tovarovej obchodnej výmeny. Dovoz potravinárskych výrobkov

podstatne prevyšoval ich vývoz (tab.č.17, graf č.11). Vyššia dynamika rastu importu

v porovnaní s exportom zhoršila obchodnú bilanciu na historicky najvyššiu hodnotu -997

mil. € (17,4 %).

V roku 2010 sme doviezli poľnohospodárske výrobky v celkovej hodnote 742,2 mil. €,

čo bolo aţ o 162,8 mil. € (28,1 %) viac. Z toho predstavoval dovoz nahraditeľných

poľnohospodárskych výrobkov 71,7 %. Podľa teritoriálnej štruktúry agroobchodu

rozhodujúce postavenie mali naďalej členské krajiny EÚ. Najvýznamnejšou vývoznou

komoditou, nielen z dôvodu exportu domácej produkcie, ale aj následným reexportom

19

dovozeného tovaru, bol repný cukor. Na strane dovozu dominovalo bravčové mäso. Rast

deficitu bilancie spôsobili spracované potravinárske výrobky.

Graf č. 11

Vývoj zahraničného agropotravinárskeho obchodu SR

3 500

3 000

2 500

2 000

1 500

1 000

500

0

-500

-1 000

2006

2007

2008

Vývoz

2009

Saldo

2010

Dovoz

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval : VÚEPP

Vývoj zahraničného obchodu

v mil. €

Tabuľka č. 17

2009

2010¹⁾

48 791

48 654

97 445

138

Index 2010/2009

122,8

Zahraničný obchod

za SR spolu

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

39 721

38 775

78 496

946

125,5

124,1

14,6

HS 01 - 99

z toho:

agropotravinársky sektor

za SR spolu

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

1 933

2 782

4 715

-849

2 239

3 236

5 474

-997

115,8

116,3

116,1

117,4

HS 01 - 24

v tom:

zahraničný obchod

agrosektoru SR s ČR

HS 01 - 24

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

547

695

1 242

-148

566

700

1 267

-134

103,5

100,7

102,0

90,5

1)

Predbeţné údaje (apríl 2011)

Prameň: ŠÚ SR

Vypracoval: VÚEPP

Z hľadiska výrobkovej štruktúry, najvýznamnejšími komoditami agrárneho vývozu

boli prevaţne poľnohospodárske produkty: repný cukor, semená repky, čokoláda, syry

a tvaroh, pšenica, nekoncentrované mlieko a smotana, hydinové mäso a kukurica. Naopak vo

výrobkovej štruktúre slovenského dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov

dominovali len spracované výrobky: bravčové mäso, syry a tvaroh, repný cukor, pekársky

tovar, káva, potravinové prípravky, hydinové mäso, čokoláda, sladené nealkoholické nápoje,

cigarety, krmivá, víno a repkový olej.

20

V roku 2010 export u nás pestovaných poľnohospodárskych komodít mierneho pásma

uţ v plnej miere eliminoval negatívnu obchodnú bilanciu s tzv. nenahraditeľnými

komoditami. Z toho dôvodu rozhodujúci podiel na negatívnej obchodnej bilancii Slovenskej

republiky mali spracované, potravinárske výrobky. Pokiaľ sa nezvýši výkonnosť

a efektívnosť potravinárskeho priemyslu, zlepšenie tejto situácie nie je moţné riešiť

masívnym zvýšením poľnohospodárskeho vývozu, pretoţe bude viesť k ďalšej eskalácii

potravinárskeho importu s vysokou pridanou hodnotou, kde bude základom surovina

exportovaná zo Slovenska.

Miera závislosti SR na dovoze potravín zo surovín mierneho pásma, vzhľadom na

prírodné a spoločenské riziká vo svete, je vysoká.

7. Výdavky rozpočtovej kapitoly MPRV SR

Výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2010 len mierne medziročne

vzrástli (0,1 %). Rozhodujúci podiel z ich objemu tvorili prostriedky z EÚ, a v nadväznosti na

tieto zdroje boli rozpočtované aj prostriedky štátneho rozpočtu SR na spolufinancovanie

(tab.č.19). Najväčší objem výdavkov (86,4 %) z celkových podpôr bol poskytnutý na rozvoj

vidieka a na priame platby.

Celkové výdavky do poľnohospodárstva

v mil. €

Tabuľka č. 18

2009

2010

EÚ

37,6

SR

2,2

Spolu

39,8

364,1 243,7

220,1 230,5 29,3*

EÚ

SR

2,7

93,9

Spolu

13,6

Trhovo orientované výdavky

Priame platby:

10,9

227,0 137,1

192,6 27,4*

337,6

259,8

64,6

- SAPS – jednotná platba na plochu**

- Doplnkové vyrovnávacie platby

-

107,4

-

64,6

- Ostatné priame platby (osôb. platba na

cukor, energ. plodiny, ovocie, zelenina)

34,4

2,3

36,7

13,2

-

13,2

483,1

481,1

102,2

2,0

Rozvoj vidieka :

331,8 101,6

327,7 100,1

81,9 20,5

433,5 369,3 113,8

427,8 367,8 113,3

- Program rozvoja vidieka 2007 - 2013

- -- z toho LFA

102,4

0,6

81,4

20,8

0,5

-

- OP RH 2007 - 2013

- PRV SR 2004 - 2006

- SOP PaRV

0,5

1,7

2,4

-

0,2

0,5

1,5

2,2

-

1,0

3,4

-

Štátna pomoc

22,4

-

18,9

Všeobecné sluţby priamo z kapitoly

MPRV SR

-

86,4

-

97,6

Spolu

596,4 350,4

946,8 623,9 326,9

950,8

Prameň: MPRV SR, Návrh záverečného účtu za rok 2009, Návrh záverečného účtu za rok 2010

* pohľadávka SR k EÚ, ** vrátane platieb na dojnice

Vypracoval: VÚEPP

21

Štruktúru platieb tvorili podpory v rámci rozvoja vidieka (50,8 %), priame platby

(35,6 %) a ostatné druhy podpôr - štátna pomoc (1,9 %), všeobecné sluţby (10,3 %) a trhovo

orientované výdavky (1,4 %).

Na rozvoj vidieka boli poskytnuté podpory z II. programového obdobia (Program

rozvoja vidieka 2007 – 2013), kde bolo najviac podpôr (21 %) vyplatených na znevýhodnené

oblasti (LFA).

Program rozvoja vidieka 2007 – 2013 sa realizoval prostredníctvom 4 Osí (tab. č. 20 ).

Najviac podpôr (42 %) bolo poskytnutých v rámci Osi 2 (z nej najviac na opatrenia LFA a na

agroenvironmentálne platby), a na Os 1 (37 %), z ktorej najvyššie čerpanie výdavkov bolo

v rámci opatrení Modernizácia fariem.

Výdavky na priame platby tvorili druhý najväčší objem z celkových výdavkov. Boli

poskytované vo forme jednotnej platby na plochu (SAPS), doplnkových národných priamych

platieb a ostatných priamych platieb, ktoré zahŕňali osobitnú platbu na cukor, platbu na

pestovanie energetických plodín, osobitnú platbu na ovocie a zeleninu a prechodnú platbu na

rajčiaky. Boli vyplácané z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)

a z prostriedkov štátneho rozpočtu SR.

V roku 2010 bol rozpočet na priame platby vo výške 70 % priemeru krajín EÚ-15.

V schválenom rozpočte boli na národnú vyrovnávaciu platbu vyčlenené prostriedky vo výške

20 % (na rozdiel od moţných 30 %), a tak priame platby spolu boli realizované do výšky

90 % priemeru krajín EÚ-15.

Najväčší objem prostriedkov z priamych platieb bol vyplatený na SAPS – Jednotnú

platbu na plochu (tab. č. 21). V rámci národných doplnkových vyrovnávacích priamych

platieb, financovaných zo štátneho rozpočtu, boli v roku 2010 poskytnuté prostriedky na VDJ,

chmeľ a doplnková platba na plochu (ţiadosti za rok 2009). Platby SAPS objemom viac

smerovali do juţných okresov západného Slovenska (mapa č. 3).

Výdavky na všeobecné sluţby sa podieľali na celkových výdavkoch 10,3 %, z ktorých

najväčší podiel v rokoch 2009 a 2010 mali sluţby ústavov špecializovanej štátnej správy.

Štátna pomoc bola v roku 2010 poskytnutá vo výške 18,9 mil. €.

Čerpanie trhovo orientovaných výdavkov odráţa meniacu sa situáciu na trhu

s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a v roku 2010 dosiahli TOV na

celkových výdavkoch do poľnohospodárstva najmenšie zastúpenie (1,4 %).

22

Priame platby v mil. €

Tabuľka č. 19

Prevod

do r.

2010

Prevod

do r.

2011

2009

SR

2010

SR

EÚ

Spolu

EÚ

Spolu

Jednotná platba na plochu

- SAPS

192,62 27,44*

- 107,36

220,06

21,5 230,5 29,3*

259,8

29,9

Doplnkové národné

priame platby, z toho:

Doplnková platba na plochu

- chmeľ

107,36

44,78

0,09

5,3

-

64,6

2,9

64,6

2,9

9,2

-

44,78

0,09

-

0,09

61,6

0,09

61,6

- VDJ

62,49

Ostatné PP (Osobitná platba

na cukor, EP, ovocie,

zelenina)

34,4

-

34,4

4,3 13,2

-

13,2

2,1

Ostatné priame platby

pohľadávka k ost. PP

2,3

-

0,2

Spolu priame platby

227,0 137,1

364,1

31 243,7 93,9

337,6

41,4

Prameň: MPRV SR, Návrh záverečného účtu za rok 2009, Návrh záverečného účtu za rok 2010

*Pohľadávka k EÚ

Vypracoval: VÚEPP

Mapa č. 3

Vysvetlivka: SAPS - jednotná platba na plochu -Single Area Payment Scheme

23

Platby z Programu rozvoja vidieka 2007 – 2013 za rok 2010 v mil. €

Tabuľka č. 20

PRV 2007 - 2013

EÚ

SR

2010

spolu Os 1

spolu Os 2

spolu Os 3

spolu Os 4

131,32

160,47

52,89

1,67

46,02

41,87

17,66

0,42

177,38

202,34

70,56

2,09

Spolu Os 1 - Os 4

349,43

8,53

9,81

367,77

106,99

2,85

3,47

113,31

456,42

11,38

13,28

481,08

Technická pomoc (čerpanie MPRV SR)

Pozemkové úpravy (MPRV SR)

Program rozvoja vidieka 2007 - 2013

Prameň: MPRV SR, Návrh záverečného účtu za rok 2009, Návrh záverečného účtu za rok 2010

Vypracoval: VÚEPP

Mapa č. 4

Vysvetlivka: LFA - znevýhodnené oblasti - less favoured area

Podpory na znevýhodnené oblasti (LFA) boli vyplácané takmer do všetkých okresov

Slovenska (mapa č. 4), a to v závislosti od stupňa znevýhodnenia.

Platby pre znevýhodnené oblasti sa agropodnikateľom poskytujú diferencovane podľa

objektivizovaných normatívov výnosov a nákladov v súlade so záväznými dokumentmi EÚ,

a tieto platby nemajú ani sčasti nahrádzať, ale doplňovať priame platby a iné podpory,

poskytované agropodnikateľom v iných oblastiach.

24

8. Ekonomika krajín Európskej únie

Poľnohospodársky príjem na jedného pracovníka v krajinách EÚ-27 (indikátor A) sa

zvýšil v roku 2010 o 12,6 %, čo bolo viac ako v krajinách EÚ-15, kde vzrástol o 6 %

(graf č.12). K rastu príjmu prispel rast hodnoty poľnohospodárskej produkcie

v producentských cenách (4,3 %), a to tak rastlinnej (6,3 %), ako aj ţivočíšnej produkcie

(2,4 %).

Poľnohospodársky príjem na pracovníka vzrástol v 21 a zníţil sa v 6 krajinách EÚ.

Najvyšší medziročný nárast bol v Dánsku (56,6 %), Estónsku (46,3 %), Holandsku (39 %)

a Francúzsku (34,4 %). Slovensko zvýšilo príjem na pracovníka o 4,3 %, čo bolo najmenej

z krajín V4. Najväčší prepad príjmu bol vo Veľkej Británii (6,4 %), Grécku (3,5 %),

Rumunsku (3,5 %) a Taliansku (2,8 %).

Podľa posledných dostupných údajov za rok 2009 sa medziročne mierne zníţila výmera

poľnohospodársky využívanej pôdy (0,02 %) krajín EÚ-27 a dosiahla 178,4 mil. ha, čo bolo

41,3 % z celkovej pôdnej plochy krajín EÚ-27. Takmer 14,6 % poľnohospodárskej pôdy (26

mil. ha) sa nachádza v horských oblastiach, kde poľnohospodársku výrobu sťaţuje ich

znevýhodnenie. Aţ 71 % poľnohospodársky vyuţívanej pôdy obhospodarovali krajiny EÚ-

15.

Graf č. 12

Prameň: Eurostat, marec 2011, podľa odhadov poskytnutých jednotlivými členskými štátmi

*odhad z 8.3.2011

Vypracoval: VÚEPP

Najvyšší podiel na celkovej poľnohospodársky vyuţívanej pôde krajín EÚ-27 dosiahlo

Francúzsko (16,5 %), Španielsko (12,9 %), Nemecko (9,5 %) a Taliansko (7,5 %). Slovensko

sa podieľalo len 1,1 %, podobne ako Holandsko (1,1 %). Viac ako 50 % podiel

poľnohospodársky vyuţívanej pôdy z celkovej plochy danej krajiny mali Veľká Británia

25

(72,5 %), Dánsko (62,5 %), Maďarsko (62,2 %), Írsko (59,6 %), Rumunsko (57,7 %),

Francúzsko (53,5 %), Holandsko (51,4 %) a Luxembursko (50,6 %). Najniţší podiel mali

Fínsko (6,8 %), Švédsko (6,8 %), Cyprus (16 %) a Estónsko (17,7 %).

Hrubá pridaná hodnota sa v krajinách EÚ-27 výrazne zníţila (11,2 %) a dosiahla

126,8 mld. €. Aţ 85,3 % jej objemu vytvorili štáty pôvodnej EÚ-15, najviac Taliansko

(17,4 %), Španielsko (16,8 %), Francúzsko (16,2 %) a Nemecko (10,2 %). Z ostatne

pristúpených krajín do EÚ to bolo Rumunsko, ktoré sa podieľalo na hrubej pridanej hodnote

EÚ 4,7 %.

Podpora poľnohospodárstva v krajinách EÚ-27 bola rozhodujúca aj v roku 2009,

keď bolo alokovaných takmer 53 mld. €. Z celkovej podpory EÚ-27 bolo do pôvodných

členských krajín alokovaných 84,3 %, t. j. 44,7 mil. €. Úroveň podpory v prepočte na ha

poľnohospodársky vyuţívanej pôdy dosiahla v priemere EÚ-27 krajín 297 € a EÚ-15 krajín

353,1 € (graf č.13). Objemovo najviac podpory z celkovej podpory EÚ-27 bolo alokované do

produkčne rozhodujúcich krajín a to Francúzska (18,5 %), Španielska (13,8 %), Nemecka

(12,2 %) a Veľkej Británii (7,6 %). Slovensko získalo 0,9 % z podpôr EÚ, čo bolo 264,6 € na

ha p. v. p. a nachádzalo sa pod úrovňou priemeru krajín EÚ-27. Najmenej podpôr, v prepočte

na ha p. v. p., malo Rumunsko (51,8 €) a Bulharsko (87,6 €).

Graf č.13

Prameň: Eurostat, Agricultural statistics, Main results 2008 - 2009, vydané 2010; Agriculture in the European

Union, marec 2011

Poznámka: Podpory sú vyčíslené jednotnou metodikou pre štáty EÚ-27 podľa nariadenia EP a Rady ES č.

138/2004. Zahŕňajú vybrané podpory- SAPS, LFA, Agroenvironment, Natura 2000, Podpory na produkty

Vypracoval: VÚEPP

V poľnohospodárstve krajín EÚ-27 bolo zamestnaných 11,2 mil. osôb a ich počet sa

medziročne zníţil o 2,3 %. Aj keď počet zamestnaných kaţdoročne klesá, dynamika poklesu

sa v posledne sledovanom roku spomalila. Na celkovej zamestnanosti krajín EÚ-27 sa najviac

podieľa Rumunsko (24,2 %), Poľsko (18,9 %), Taliansko (7,6 %), Španielsko (7,1 %) a

26

Francúzsko (6,8 %), čo súvisí s väčším počtom menších individuálnych hospodárstiev

v týchto štátoch. V prepočte na 100 ha poľnohospodársky vyuţívanej pôdy najviac osôb

zamestnávala Malta (42), Cyprus (17,5), Slovinsko (17,5), Rumunsko (15,6), Grécko (15)

a Poľsko (14,2). Na Slovensku dosiahla zamestnanosť 4,2 osoby na 100 ha p.v. p., čo bolo

o 0,4 menej ako v predchádzajúcom roku. Z okolitých krajín slovenské poľnohospodárstvo

zamestnáva menej pracovných síl ako Maďarsko (7,6), Rakúsko (4,8), ale viac ako Česko

(3,8). Budúcnosť poľnohospodárstva môţe byť ohrozená pokračujúcim klesajúcim trendom

zamestnanosti.

Poľnohospodárska produkcia v krajinách EÚ-27 dosiahla 334,3 mld. €. Hodnota

rastlinnej produkcie vzrástla najmä z dôvodu rastu cien (8,9 %), pri predpokladanom zníţení

objemu rastlinných komodít. Ceny rástli pri všetkých komoditách okrem olivového oleja.

Najvýraznejšie rástli ceny olejnín (27,1 %), obilnín (22,5 %), zemiakov (13,1 %) a čerstvej

zeleniny (9,0 %). Predpokladá sa zníţenie objemu produkcie najmä cukrovej repy (6,8 %),

zemiakov (6,7 %) a ovocia (4,0 %).

Hodnota ţivočíšnej produkcie sa zvýšila, tak v dôsledku nárastu producentských cien,

ako aj nárastu objemu produkcie. Ceny rástli hlavne v prípade mlieka (9,4 %), oviec a kôz

(7,0 %) a dobytka (0,4 %). U prasiat sa odhaduje pokles cien (2,6 %). Nárast objemu

produkcie sa odhaduje hlavne v prípade mliečnych výrobkov (1,4 %), objem produkcie

prasiat zostáva na takmer rovnakej úrovni (0,1 %), v prípade objemu produkcie dobytka sa

očakáva mierny pokles.

Takmer 84,5 % produkcie EÚ vyprodukovali krajiny EÚ-15. Najväčšími producentmi

boli Francúzsko (18,8 %), Taliansko (13 %), Nemecko (12,7 %) a Španielsko (11,2 %).

Slovensko sa na európskej produkcii podieľalo 0,6 % s objemom necelých 1,9 mil. €.

V prepočte na ha p.v.p., krajiny EÚ-27 dosiahli produkciu 1873,3 €, čo bolo o 15,9 € menej

ako krajiny EÚ-15. Najvyššiu intenzitu produkcie na ha p.v.p. dosiahla Malta (13 100 €),

Holandsko (11693,9 €) a Belgicko (5054,2 €) a najniţšiu Lotyšsko (474,1 €) a Litva

(693,9 €). Úroveň produkcie na ha p.v.p na Slovensku dosiahla 962,7 €.

Na celkovej produkcii EÚ-27 sa najviac podieľali obilniny vrátane ryţe (295,8 mil. t),

kde najväčšími producentmi boli Francúzsko (23,7 %), Nemecko (16,8 %) a Poľsko (10 %).

Najviac pšenice vyrobilo Francúzsko (27,6 %) a Nemecko (18,1 %). Ďalšou rozhodujúcou

poľnohospodárskou komoditou bola cukrová repa, repka olejná, ošípané a hovädzí dobytok.

Najviac cukrovej repy vyprodukovalo Francúzsko (33,1 mil. t), repky olejnej Nemecko

(6,3 mil. t) a Francúzsko (5,5 mil. t). Zo ţivočíšnej produkcie to bolo bravčové mäso, ktorého

sa najviac vyrobilo v Nemecku (5,2 mil. t) a Španielsku (3,2 mil. t). Najväčším producentom

hovädzieho mäsa bolo Francúzsko (1,5 mil. t), Nemecko (1,2 mil. t) a Taliansko (1 mil. t).

27

9. Závery a odporúčania

Závery



Účasť odvetvia sa na makroekonomických ukazovateľoch národného hospodárstva

zníţila. K zhoršeniu jeho ekonomickej pozície došlo hlavne pod vplyvom poklesu

intenzifikačných vkladov do výroby a pretrvávajúcej odbytovej a krízovej finančnej

situácie. V potravinárstve klesol zisk.



Slovensko výrazne zasiahli nepriaznivé klimatické zmeny, ktorých následky sa prejavili

na zníţení poľnohospodárskej produkcie a poskytnuté štátne kompenzácie len čiastočne

kryli vzniknuté škody.

Na odstránenie následkov povodní a podporu prevencie proti povodniam MPRV SR,

v rámci súčasného PRV SR 2007-2013, pripravilo implementáciu nového opatrenia 126

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami

a zavádzanie preventívnych činností.



Rok 2010 bol druhým rokom v slovenskom poľnohospodárstve od vstupu do EÚ, keď bol

dosiahnutý stratový výsledok hospodárenia. Úroveň straty, aj keď sa medziročne zníţila

a väčšina podnikov bola zisková, nebola dosiahnutá vyrovnaná bilancia hospodárenia

a celková strata bola vyššia ako zisk. Pokračovala pritom tendencia zvyšovania

medzipodnikových rozdielov v hospodárskych výsledkoch vo všetkých oblastiach.

Pri zvýšených výdavkoch do poľnohospodárstva z EÚ sa zníţila jeho produkčná

výkonnosť, keď celková poľnohospodárska produkcia mierne vzrástla len v beţných

cenách (v stálych cenách roku 2005 klesla) z dôvodu výrazne vyšších cien, ale pri

súčasnom poklese vyprodukovaných mnoţstiev tak rastlinnej, ako aj ţivočíšnej

produkcie.

Súčasný systém podpôr EÚ, najmä na LFA, neviazaný na produkciu ale len na udrţanie

pôdy v dobrom stave, konzervuje pretrvávajúci produkčný úpadok poľnohospodárstva,

keď poľnohospodári minimalizujú náklady a prechádzajú na extenzívne

poľnohospodárstvo, čím čelia moţným rizikám s výrobou a realizáciou produkcie.

Uplatňovaný systém podpôr zakladá výrazné sociálne diferenciácie vidieckeho

obyvateľstva.



Pretrvával prepad ţivočíšnej výroby a poskytnutou podporou na VDJ (61,6 mil. €) sa

nepodarilo stabilizovať stavy hovädzieho dobytka, ktoré sa medziročne zníţili takmer o 5

tis. kusov, a to najmä dojné kravy o 3,2 tis. kusov.



Výrazne klesol aj počet ošípaných o 53,6 tis. kusov.

Domáca poľnohospodárska a potravinárska výroba je pod silnejúcim tlakom dovozu

finálnych potravinárskych výrobkov, čo má za následok aj pokles domácej finálnej

výroby a zvyšovanie podielu surovín a polotovarov v agro-potravinárskom vývoze“.



Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo ustupuje od finalizácie vyrobenej

produkcie. Je potrebné, aby sa vyprodukované poľnohospodárske suroviny spracovávali

vo väčšej miere na Slovensku, čím sa zvýši pridaná hodnota a zamestnanosť.

Klesajúca ponuka domácich produktov vytvárala predpoklady pre narastajúcu závislosť,

nielen od dovezených komodít mierneho pásma, pre ktoré má Slovensko vhodné

28

podmienky na ich výrobu, ale mala vplyv aj na vývoz kvalitných slovenských výrobkov.

Rozhodujúci podiel na zápornom salde zahraničného obchodu s agropotravinárskymi

výrobkami má dovoz potravinárskych výrobkov, najmä nahraditeľných, ktoré sme

schopní vyrobiť doma.



Pretrváva nerovnosť vzťahov medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, spracovateľským

priemyslom a obchodnými reťazcami.

V rámci PRV SR 2007 - 2013 boli podporené veľké projekty pre malý počet fariem, čím

bola podporená len malá časť poľnohospodárskych subjektov a SHR, ktorí ţiadali

podstatne menšie sumy, sa k finančným prostriedkom nedostali. Z uvedeného dôvodu

nebude dodrţaný indikátor PRV SR 2007 - 2013 počet podporených projektov v

opatrení.



Finančné

prostriedky

vyplatené

na

opatrenie

diverzifikácia

smerom

k nepoľnohospodárskej výrobe vo výške 3,568 mil. € nepriniesli dostatočné efekty

najmä vo vidieckej zamestnanosti.

Doteraz bolo z celkových limitov finančných prostriedkov (2,597 mld. €) v rámci PRV

SR 2007-2013 vyčerpané 45,3 % vo výške 1,177 mld. €. Nenaplnili sa však v maximálnej

miere ciele, ku ktorým sa SR zaviazala.

Proces prideľovania a administrácie finančných prostriedkov z európskych zdrojov mal

pochybenia identifikované kontrolami zo strany EÚ a prípadné finančné korekcie budú

zaťaţovať rozpočet SR.

Napriek prijatým opatreniam na podporu zamestnanosti, v dobe doznievajúcej

hospodárskej krízy, ktoré vláda SR schválila ešte v roku 2009 a vydala nariadenie vlády

Slovenskej republiky, ktorým sa menilo a doplnilo nariadenie vlády SR č. 264/2009 Z. z.

o podporných opatreniach v pôdohospodárstve, sa nepodarilo stabilizovať agrárnu

zamestnanosť. Jej medziročný pokles svedčí nielen o nedocenenosti pracovnej sily, kde

mzda je pod úrovňou priemerných miezd v národnom hospodárstve, ale aj niţšom

záujme podnikania v tomto odvetví, o čom napovedá klesajúci počet podnikateľských

subjektov.



Podnikateľské prostredie nebolo stabilné a ovplyvňovali ho prírodné a obchodné riziká,

prejavujúce sa dosahmi z prírodných katastrof a volatility trhov s poľnohospodárskymi

komoditami.

Vplyvom rôznych faktorov pretrvávala rozdielna ekonomická efektívnosť medzi

právnymi

formami

hospodárenia,

t. j.

medzi

poľnohospodárskymi

druţstvami, obchodnými spoločnosťami a samostatne hospodáriacimi roľníkmi. V PD je

široká vlastnícka štruktúra, niţšia kapitálová vybavenosť a problémy so získavaním

kapitálu nad rámec prevádzkových dotácií, nedostatočná majetková účasť zamestnancov

na riadení a zveľaďovaní majetku druţstva. Medzi právnymi formami hospodárenia tak

poľnohospodárskymi druţstvami ako aj obchodnými spoločnosťami sa prehlbujú

podnikové diferencie.



Ani v roku 2010 sa, pri realizácii štátnej poľnohospodárskej politiky nepodarilo splniť

všetky zámery deklarované v programovom vyhlásení bývalej vlády, ktoré označilo

pôdohospodárstvo za prioritu vládnej politiky (DPH na potraviny, daň z pozemkov).

29



V decembri 2010 bola prijatá deklarácia, v ktorej EÚ predĺţila Slovenskej republike

moratórium na zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom. Cena

poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je pod úrovňou cien štátov pôvodnej EÚ-15, čo

by mohli vyuţiť zahraniční investori. Nedoriešili sa vlastnícke vzťahy k pôde a pretrvával

neusporiadaný stav v pozemkovom práve.

Odporúčania

V ďalšom období pri navrhovaní opatrení, resp. hľadaní nástrojov pre zabezpečenie

výkonnosti poľnohospodárstva a jeho konkurencieschopnosti na jednotnom trhu EÚ bude

potrebné:



na národnej úrovni vytvárať podmienky pre stabilizáciu poľnohospodárskej výroby,

podporu zamestnanosti a na rozšírenie lokálneho, resp. regionálneho odbytu výrobkov,

miestnych a regionálnych trhov s pozitívnym dopadom na zvýšenú predajnosť domácej

produkcie a kvalitu vidieckeho ţivota;

Návrh spôsobu riešenia:

Po dôkladnej analýze budú navrhnuté postupy vytvárania predmetných podmienok.



vyuţiť doplnkové národné priame platby na dosahovanie národných cieľov agrárnej

politiky pri formulovaní podmienok pre poľnohospodárov;

Návrh spôsobu riešenia:

Pre uvedený účel budú aktualizované podmienky vyuţitia národných priamych platieb.

hľadať alternatívne riešenia podpôr pre stabilizáciu stavov hospodárskych zvierat,

podporiť intenzitu ţivočíšnej výroby;

Návrh spôsobu riešenia:

Na základe vypracovanej analýzy budú navrhnuté alternatívne riešenia predmetných

podpôr.



presadzovať projekty podporujúce domácu produkciu, zamestnanosť a tvorbu pridanej

hodnoty;

Návrh spôsobu riešenia:

Pri schvaľovaní projektov sa bude prihliadať na predpoklady splnenia predmetných

zámerov.

zjednotiť legislatívu slovenského agropotravinárstva s európskou legislatívou, najmä

v oblastiach, kde predpisy pre slovenských výrobcov prevyšujú poţiadavky EÚ;

Návrh spôsobu riešenia:

Zjednotenie legislatívy sa bude presadzovať na rokovaniach s EK prostredníctvom

zástupcov SR.

podporiť propagáciu predaja slovenských výrobkov v rámci Značky kvality a projektov

pod záštitou MPRV SR;

30

Návrh spôsobu riešenia:

Bude vypracovaný postup realizácie podpory predmetnej propagácie.



poloţiť akcent na zelený rast v agrosektore s ohľadom na environmentálne aspekty

a vypracovať v blízkej budúcnosti

jeho stratégiu, pričom sa prehodnotí rozsah

a účelovosť ochrany prírody, aj vzhľadom na neustále zniţovanie produkčného potenciálu

pôdy, a zohľadnia sa náklady environmentálnych obmedzení,

Návrh spôsobu riešenia:

Zelený rast bude zabezpečovaný v rámci pripravovanej SPP do roku 2020.

vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj aplikovaného výskumu a jeho prepojenie

s výrobnou praxou.

Návrh spôsobu riešenia:

Vytváranie priaznivých podmienok bude zabezpečované v rámci pripravovanej rezortnej

reorganizácie vedeckovýskumnej základne.

V nasledujúcich rokoch je potrebné v pôdohospodárskej politike poloţiť akcent na

ekonomické opatrenia zamerané na (jednotlivé oblasti budú riešené zástupcami SR na

rokovaniach v rámci EK resp. bude vypracovaný postup ich riešenia na základe analýzy

príslušnej problematiky):



presadzovanie rovnakých podmienok a mechanizmov SPP po roku 2013 pre všetky

členské krajiny EÚ, najmä riešenie zrovnoprávnenia úrovne poskytovania priamych

platieb v rámci EÚ-27,



upravenie vnútorného členenia podpôr v rámci priamych platieb podľa splnenia

stanovených podmienok tak, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť poľnohospodárstva,



zameranie podpôr na aktívnych poľnohospodárskych výrobcov,

zvýšenie poľnohospodárskej produkcie a jej spracovanie, čím by sa vytvorili podmienky

pre vyššiu zamestnanosť v agrosektore (odhadom o 14,8 tis. osôb), najmä v produkčných

oblastiach s dopadom na zníţenie dovozu agropotravinárskych výrobkov (odhadom o 504

mil. €) a inflácie,



zhodnocovanie domácich surovín (obilniny, olejniny, mlieko) cez tvorbu pridanej

hodnoty,

a

tým zvyšovanie ţivotaschopnosti

a

všestrannosti slovenského

poľnohospodárstva,



zvýšenie produkcie bravčového mäsa (o 172 tis. t),

posilnenie ţivočíšnej výroby a tým nepriamo zamestnanosť a správu krajiny,

rozšírenie pestovania ovocia (o 30 tis. t), zeleniny (o 172 tis. t), zemiakov (o 230 tis. t)

a ich spracovania za účelom zvýšenia zamestnanosti, spotreby a zníţenia dovozu,



rozšírenie pestovania zeleniny s vyuţitím netradičných zdrojov energie,

zvýšenie vyuţiteľnosti konzervárenských a mraziarenských kapacít pre spracovanie

ovocia a zeleniny,

31



podporu vytvárania regionálnych odbytových organizácií poľnohospodárskych výrobcov

predávajúcich agropotravinárske výrobky,

v rámci pravidiel EÚ nastavenie korektných vzťahov v rámci jednotlivých článkov

potravinových vertikál, hlavne posilnenie trhovej vyjednávacej sily prvovýrobcov

v potravinovej vertikále,



vytváranie podmienok predaja poľnohospodárskych výrobkov domácemu spotrebiteľovi

na domácom trhu cez politiku zamestnanosti, prípadne legislatívu MPRV SR, napr. pre

malé bitúnky, alebo v oblasti priameho predaja spotrebiteľovi,



prijatie národnej legislatívy, ktorou sa zavedie pojem „tradičná regionálna špecialita“

a ustanovia podmienky jeho pouţívania,

presadzovanie tradičných regionálnych špecialít, ich prezentáciu na medzinárodných

podujatiach,



vytvorenie podmienok pre rozšírené zásobovanie lokálnych sietí verejného stravovania,

obnovenie a udrţiavanie existujúcich poľnohospodárskych objektov aj s prípadným

vyuţitím finančných prostriedkov politiky zamestnanosti pre zamestnanie osôb z iných

ako poľnohospodárskych profesií,



zohľadnenie klimatických zmien pri vývoji štruktúry poľnohospodárskej produkcie

v novej politike rozvoja vidieka,

zefektívnenie poradenského systému a jeho prepojenie s vedeckovýskumnou základňou

a výrobnou praxou.

Podrobnejšie informácie k jednotlivým častiam vlastného materiálu sú uvedené v prílohách 1

aţ 10.

32