3. 6. Informácia o obnove území postihnutých živelnou pohromou z 19. novembra 2004 a o stave porastov na kalamitou poškodenom území.Vetrovou kalamitou z 19.11.2004 bolo najviac zasiahnuté územie v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých a Belianskych Tatier o celkovej výmere cca 12 600 ha. Na územie v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici (ďalej len „ŠL TANAP“), kde sa poškodenie prejavilo na výmere cca 8 600 ha, sa obnova realizovala podľa „Projektu revitalizácie lesných ekosystémov na území Vysokých Tatier postihnutom vetrovou kalamitou dňa 19.11.2004“, ktorý definoval základné princípy obnovy lesov na postihnutom území.
Do konca roku 2006, keď bola v podstate spracovaná drevná hmota poškodená vetrom z 19. 11. 2004 a na spracovanie ktorej nebol potrebný alebo bol udelený súhlas štátnej správy ochrany prírody a krajiny, bolo prijatých 4 441 ha holín. V ďalšom období rokov 2007-2010 sa výmera kalamitiska rozšírila o ďalších 893 ha holín z titulu spracovania následnej podkôrnikovej kalamity. Celková výmera holín bola ku koncu roka 2010 5334 ha. Obnova lesných porastov na celom území poškodenom vetrovou smršťou bude trvať cca 20 rokov. K praktickej revitalizácii sa nepristúpilo paušálne všade, ale z časového hľadiska sa prioritnými stali predovšetkým lokality ohrozené požiarnym nebezpečenstvom, záplavami a potenciálnou eróziou.
Do konca roku 2010 bolo obnovených celkom 56,8 % územia, z toho 47,8 % umelou obnovou a 52,2 % prirodzeným zmladením. Umelou obnovou sa vytvárali kostry budúcich lesných porastov, zakladali sa spevňovacie pásy orientované proti smeru prepadového vetra, bioskupiny jednotlivých drevín o veľkosti skupín maximálne 0,20 ha. Umelá obnova sa sústreďuje aj na zalesnenie lokalít, kde prirodzené zmladenie absentuje z rôznych príčin (nedostatok zdrojov semena, nevhodná druhová, alebo genetická štruktúra materskej populácie), alebo z dôvodu potreby urýchlenej stabilizácie, napr. ako prevencia pred degradáciou pôdneho prostredia. Umelou obnovou sa zabezpečuje maximálne možné druhové zmiešanie drevín, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít. Na umelú obnovu bolo použitých 6 druhov ihličnatých drevín, z ktorých mal najvyššie zastúpenie smrekovec (32,94 %), borovica (17,67 %), a smrek (15,68 %) a 9 druhov listnatých drevín, z ktorých mal najvyššie zastúpenie javor horský (11,64 %), jarabina (5,17 %), jaseň (2,25 %) a breza (2,16 %). Vysoké zastúpenie borovice a smrekovca vyplýva zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín, vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam.
Využitie prirodzeného zmladenia v obnovovaných lesných porastoch je jedným zo základných pilierov revitalizačného procesu. V obnovnom zložení sú akceptované predovšetkým prípravné dreviny (breza, jarabina, osika), ktoré by mali zohrať kľúčovú úlohu pri čiastočnej zmene mikroklímy na kalamitisku a neskôr pri diferenciácii štruktúry budúcich lesných porastov. Prirodzené zmladenie je akceptované prakticky všade kde sa nachádza, vyskytujú sa však aj situácie kedy je ho potrebné už redukovať so zámerom vnesenia, resp. uvoľnenia cieľových drevín. Najvyššie zastúpenie v prirodzenej obnove celkovo majú smrek (34%), jarabina (27%) a breza (22%). Z vykonanej obnovy v priebehu rokov 2005-2010 najvyššie zastúpenie má smrek (26%), smrekovec (18%), jarabina (17%) a breza (13%). Ihličnany majú celkové zastúpenie 60%, listnáče 40%.
Pri porovnaní vývoja zastúpenia lesných drevín na LHC Vysoké Tatry (územie v správe ŠL TANAP) za obdobie rokov 1931-2007je možné konštatovať, že v sledovanom období pokleslo zastúpenie ihličnanov o cca 14% (predovšetkým smreka až o cca 31%) a stúplo zastúpenie listnáčov (predovšetkým brezy, jelše, jarabiny, ale aj javora a buka).
Činnosti ŠL TANAP na území poškodenom vetrovou kalamitou smerujúce k zlepšeniu stavu prírodného prostredia, k tvorbe ekologicky stabilnejších lesných
