Ustanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii. Krajský súd bude rozhodovať rozsudkom po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí v lehote určenej rámcovým rozhodnutím, t. j. do 90 dní od doručenia rozhodnutia s osvedčením. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej súd zabezpečuje dodatočné informácie od justičného orgánu štátu pôvodu na základe svojej žiadosti. V odseku 3 sa stanovuje informačná povinnosť súdu v prípade nedodržania stanovenej lehoty pre prijatie rozhodnutia o uznaní a výkone.
Rozsudok sa bude doručovať odsúdenému, prokurátorovi a obhajcovi, ak bol zvolený.
Voči rozsudku bude prípustné odvolanie pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 16; odvolaním nie je možné napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, nakoľko na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte sú príslušné výlučne orgány tohto členského štátu. Odvolanie má odkladný účinok.
V súlade s rámcovým rozhodnutím sa definujú dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvody podľa odseku 1 sú dôvodmi obligatórneho odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvod podľa odseku 2 má fakultatívnu povahu. Súčasne sa v odseku 3 upravuje v súlade s rámcovým rozhodnutím konzultačná povinnosť pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia.
Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná. Vo všeobecnosti bude platiť pravidlo, podľa ktorého súd má ponechať uloženú sankciu v nezmenenej výmere – výnimky upravujú odseky 2 a 3.
V odseku 2 sa ustanovuje postup súdu v prípade, ak cudzie rozhodnutie ukladá trestnú sankciu, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje. V tomto prípade sa uplatní postup, podľa ktorého súdu uloží trestnú sankciu, ktorú by mohol uložiť, ak by o trestnom čine rozhodoval slovenský súd, pričom dôležitým momentom právnej úpravy je požiadavka na to, aby takto uložená sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najvyššej miere zodpovedala pôvodne uloženej sankcii.
V odseku 3 sa ustanovuje postup súdu pre prípad, že cudzie rozhodnutie síce ukladá druhovo rovnakú sankciu, ale vo výmere, ktorú neumožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. V tomto prípade sa uložená sankcia primerane upraví tak, aby zodpovedala zákonným podmienkam podľa práva Slovenskej republiky, t. j. na hornú hranicu trestnej sadzby pre daný trestný čin podľa Trestného zákona. Ak rozhodnutie ukladá trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica trestnej sadzby je nižšia ako upravuje Trestný zákon pre daný trestný čin, úprava dolnej hranice trestnej sadzby sa nevykoná, nakoľko platí všeobecná podmienka, že uložený trest vo vykonávajúcom štáte, nemôže byť prísnejší z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky ako trest uložený v štáte pôvodu (odsek 4).