DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v platnom znení (ďalej len „rámcové rozhodnutie“). Cieľom rámcového rozhodnutia je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdených osôb, zlepšenie ochrany obetí a širokej verejnosti a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia. Na účely dosiahnutia týchto cieľov toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidlá, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva rozsudky a prípadné probačné rozhodnutia a dohliada na probačné opatrenia uložené na základe takého rozsudku alebo alternatívne sankcie uvedené v takomto rozsudku a prijíma všetky ďalšie rozhodnutia súvisiace s týmto rozsudkom. Tento cieľ rámcového rozhodnutia je určujúci aj pre obsah návrhu zákona.

Navrhovaná právna úprava vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne platí, že aj v tomto prípade ide vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave (Trestný poriadok) o špeciálnu právnu úpravu, a teda aplikácia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.

Návrh zákona sa týka trestných sankcií (tresty, ochranné opatrenia) a probačných opatrení, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody s výnimkou trestných sankcií postihujúcich majetok odsúdeného (čl. 1 ods. 3 RR).

Návrh zákona vo všeobecnosti upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí o trestnej sankcii (vykonávajúci štát) a podmienky za akých môže Slovenská republiky odovzdať svoje rozhodnutie o trestnej sankcii do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu (štát pôvodu). Jedným zo základných cieľov rámcového rozhodnutia je uľahčenie justičnej spolupráce, preto návrh zákona zakotvuje priamy styk justičných orgánov členských štátov, t.j. súdov (bez ingerencie ministerstva spravodlivosti), rovnako zohľadňuje aj požiadavky na obmedzenie množstva úradne prekladaných dokumentov, ako aj čo najširšie možnosti komunikácie (elektronicky, listinne) justičných orgánov.

Vzhľadom na rôznorodosť katalógu trestných sankcií, najmä alternatívnej povahy, v členských štátoch, rámcové rozhodnutie umožňuje členským štátom prijať také právne

2

úpravy, ktoré zabezpečia vzájomné uznanie a výkon v čo najširšej miere pri súčasnom zohľadnení už existujúcich osobitostí národných úprav. Preto navrhovaný zákon v súlade s rámcovým rozhodnutím preferuje premenu alebo úpravu trestnej sankcie (probačného opatrenia) pred jej odmietnutím z dôvodu, že v Slovenskej republike niet takejto trestnej sankcie (probačného opatrenia).

Okrem vzájomnej trestnosti ako základnej a všeobecnej podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike, je podľa návrh zákona ďalšou podmienkou jeho uznania a výkonu skutočnosť, že odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky. Výkon rozhodnutia sa na území Slovenskej republiky bude vždy riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nakoľko ide o prebratie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-v primárnom

kapitola 4 a kapitola 5 Hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

4

6. decembra 2011

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neurčená

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 aţ 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

5

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Prípadné výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

6

B. Osobitná časť

K § 1

V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava postupu orgánov Slovenskej republiky uznávaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii a o probačných opatreniach vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom členského štátu Európskej únie a odovzdaní rozhodnutia týchto rozhodnutí vydaných súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte. Zo strany Slovenskej republiky pôjde výlučne o zasielanie rozhodnutí súdov vydaných v trestnom konaní.

V odseku 2 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie v zmysle notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie v zmysle čl. 3 rámcového rozhodnutia.

K § 2

V súlade s čl. 23 rámcového rozhodnutia sa vymedzuje vzťah zákonnej právnej úpravy k medzinárodným zmluvám.

K § 3

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia: rozhodnutie o trestnej sankcii, probačné opatrenie, štát pôvodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, vykonávajúci justičný orgán a obvyklý pobyt.

Z hľadiska už existujúcej vnútroštátnej úpravy trestného procesu sa navrhuje zaviesť jeden pojem, ktorý bude obsahovo pokrývať pojmy „rozsudok“ a „probačné rozhodnutie“ používané rámcovým rozhodnutím – rozhodnutie, ktorým sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu; zákon používa legislatívnu skratku „rozhodnutie“.

Trestnou sankciou je potrebné na účely tohto zákona rozumieť tresty a ochranné opatrenia, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Probačnými opatreniami je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky potrebné rozumieť probačný dohľad a tzv. primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona a výchovné povinnosti a obmedzenia v prípade mladistvých.

Definície pojmov „štát pôvodu“, „vykonávajúci štát“, „justičný orgán štátu pôvodu“ a „vykonávajúci justičný orgán“ sú pojmy právnym poriadkom zaužívané.

K § 4

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie o trestnej sankcii možno uznať a vykonať v Slovenskej republike len, ak je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané je trestným činom

7

podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto platí, ak odsek 2 až 4 neustanovia inak. V zmysle tohto postupu, ktorý je známy z fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu (zákon č.154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze), príkazu na zaistenie majetku (zákon č. 650/2005 Z. z. vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), alebo peňažných sankcií (zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) u vybraných kategórii trestných činov súd neposudzuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti. Pri splnení podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 súd nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienky obojstrannej trestnosti a ak nie je iný dôvod na odmietnutie uznania a vykonania rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) podľa § 12, súd musí rozhodnúť o uznaní a vykonaní rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia). Ak nie sú splnené podmienky pre uznanie a vykonanie rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) bez posudzovania obojstrannej trestnosti v zmysle odsekov 2 a 3, potom súd uzná a vykoná rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie) vydané v inom členskom štáte EÚ len v prípade, že skutok predstavuje trestný čin nielen podľa práva štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štátu, teda Slovenskej republiky.

Ďalšou základnou podmienkou uznania a výkonu rozhodnutia v Slovenskej republike je skutočnosť odsúdený má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a zdržuje sa na území Slovenskej republiky. Nakoľko po uznaní rozhodnutia má Slovenská republika zabezpečiť dohľad nad jeho výkonom, je táto podmienka nevyhnutná.

V § 4 ods. 1 písm. c) sa v súlade s čl. 4 rámcového rozhodnutia sa vymedzuje podstata trestných sankcií a probačných opatrení, ktoré sa podľa rámcového rozhodnutia musia uznávať a vykonávať; tým však nie je dotknutá možnosť ich prípadnej modifikácie, či dokonca premeny podľa § 14 návrhu zákona.

K § 5

Ustanovuje sa, že pri overovaní skutočností podľa § 4 sa vychádza z údajov uvedených v osvedčení o vydaní rozhodnutia o trestnej sankcii a v prípade potreby z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátom pôvodu na základe žiadosti vykonávajúceho justičného orgánu, prípadne z vlastného šetrenia súdu. Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že v zmysle rámcového rozhodnutia sa preklad samotného rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) nevyžaduje; preklad sa vyžaduje len vo vzťahu k osvedčeniu, ktoré ak je riadne vyplnené justičným orgánom štátu pôvodu, má obsahovať všetky relevantné informácie pre vykonávajúci štát potrebné k jeho uznaniu a výkonu v zmysle rámcového rozhodnutia. Uvedené súčasne nebráni tomu, aby si súd v prípade potreby zabezpečil na vlastné náklady preklad cudzieho rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia). Tento postup však možno vzhľadom k filozofii rámcového rozhodnutia, ktorá mala zjednodušiť a urýchliť proces uznávania cudzích rozhodnutí, očakávať len v ojedinelých a výnimočných prípadoch.

8

K § 6

Ustanovuje sa postup pre odovzdanie výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii vydaného slovenským súdom do iného členského štátu. Súd tak vykoná predovšetkým v tých prípadoch, ak nevie sám efektívne a riadne zabezpečiť výkon vlastného rozhodnutia z dôvodu, že odsúdený, ktorému bola uložená trestná sankcia, resp. probačné opatrenie má v pláne opustiť územie Slovenskej republiky, resp. zdržiava sa na území iného členského štátu.

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy súd zasiela rozhodnutie na uznanie a výkon do iného členského štátu prostredníctvom ministerstva spravodlivosti, navrhuje sa, aby osvedčenia zasielali priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neumožňuje určiť ako kontaktný bod ústredný orgán.

V odseku 1 sa vymedzujú rozhodnutia o jednotlivých typoch trestov a ochranných opatrení, ktoré možno zaslať na účely ich uznania a výkonu inému členskému štátu. Ich spoločnou črtou je, že ide o sankcie, pri ktorých výkone nedochádza k odňatiu slobody. Úprava v odseku 2 súčasne limituje súd pri zasielaní rozhodnutí do iných členských štátov; k tomu pozri čl. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, že výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii možno súčasne odovzdať vždy len do jedného členského štátu. Výnimočne možno odovzdať výkon rozhodnutia aj do iného členského štátu, ako toho, na ktorého území má odsúdený obvyklý pobyt – ale len za podmienky, že to navrhne priamo odsúdený a vykonávajúci štát s tým súhlasí.

Vyžiadanie si informácií o hornej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody má za cieľ umožniť realizáciu prípadného späťvzatia odovzdania výkonu rozhodnutia (§ 7).

Súd pre účely odovzdania výkonu svojho rozhodnutia zabezpečuje preklad osvedčenia do jazyka podľa § 18, t.j. do štátneho jazyka daného členského štátu, alebo do jedného zo štátnych jazykov daného členského štátu ak ich má viacero, alebo aj do iného jazyka ak daný členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade umožnil zasielanie osvedčení aj v inom jazyku, najčastejšie v anglickom. V prípade nejasnosti k jazykovému režimu daného členského štátu môže súd požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 22 ods. 1).

K § 7

Právna úprava späťvzatia odovzdania výkonu rozhodnutia umožňuje Slovenskej republike reagovať na prípadné excesy, ktoré môžu nastať v procese uznania rozhodnutia v inom členskom štáte, kedy iný členský štát môže v súlade rámcovým rozhodnutím upraviť trestnú sankciu tak, že táto nebude plniť pôvodne zamýšľaný účel, resp. pri jej premene nedodrž podmienku proporcionality a pod. V tomto prípade bude môcť slovenský súd rozhodnúť o späťvzatí odovzdania výkonu rozhodnutia. Rovnako bude môcť súd postupovať aj v prípade, ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno uložiť napr.

9

pri porušení podmienok probačného dohľadu, bude príliš nízka v porovnaní, resp. nedostatočná v porovnaní so slovenskou právnou úpravou.

K § 8

Upravujú sa dôvody pokračovania v konaní, t. j. výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) odovzdaného do iného členského štátu v Slovenskej republike, pričom sa ustanovuje, že výkon takéhoto rozhodnutia nemožno nariadiť alebo v ňom pokračovať.

Odsekoch 2 a 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu možno vo výkone odovzdaného rozhodnutia na území Slovenskej republiky pokračovať.

Podľa čl. 20 ods. 2 rámcového rozhodnutia „Ak v štáte pôvodu prebieha voči dotknutej osobe nové trestné konanie, príslušný orgán štátu pôvodu môže požiadať príslušný orgán vykonávajúceho štátu o postúpenie právomoci, pokiaľ ide o dohľad nad probačnými opatreniami a verejnoprospešnými sankciami a pokiaľ ide o všetky ďalšie rozhodnutia týkajúce sa rozsudku, späť príslušnému orgánu štátu pôvodu. V takomto prípade príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže túto právomoc postúpiť príslušnému orgánu štátu pôvodu.“. uvedená právna úprava sa preberá do § 9 ods. 4. Jej využitie je fakultatívne. Rovnako je tomu aj v prípade právnej úpravy podľa odseku 5; k tomu pozri čl. 9 ods. 4, čl. 16 a čl. 18 ods. 5 rámcového rozhodnutia.

V odseku 5 sa upravuje postup ak dôjde k odovzdaniu právomoci nad výkonom uznaného rozhodnutia späť slovenským orgánom v súvislosti so započítaním doby výkonu vo vykonávajúcom štáte a prijímaním následných rozhodnutí.

K § 9

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje povinnosť súdu informovať vykonávajúci justičný orgán o vybraných skutočnostiach v dôsledku ktorých sa rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie) stáva na území Slovenskej republiky v plnom alebo v čiastočnom rozsahu nevykonateľným.

Rámcové rozhodnutie umožňuje členským štátom vyhlásiť, že nebudú vykonávať tzv. náhradné tresty spojené s odňatím slobody v prípade porušenia podmienok výkonu probačného dohľadu, či alternatívnych sankcií. Slovenská republika v návrhu zákona túto možnosť nevyužíva, t.j. slovenské súdy budú podľa odseku 2 oprávnené zabezpečiť aj výkon náhradného trestu odňatia slobody.

V odseku 3 sa ustanovuje povinnosť súdu poskytnúť dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) vo vykonávajúcom štáte na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu. Pôjde napríklad o informácie týkajúce dôvodov odmietnutia, u ktorých je vykonávajúci orgán v zmysle rámcového rozhodnutia povinný pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii/probačného rozhodnutia (§ 13 ods. 2) konzultovať vec s orgánom štátu pôvodu, resp.

10

akýchkoľvek iných informácií, ktoré vykonávajúci justičný orgán môže považovať za nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

K § 10

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy rozhodnutie iného členského štátu prijíma ministerstvo spravodlivosti sa navrhuje, aby tieto rozhodnutia prijímali priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neumožňuje určiť ako kontaktný bod ústredný orgán.

Vecne príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia bude okresný súd, pričom jeho miestna príslušnosť sa bude odvíjať od obvyklého pobytu odsúdeného. Na rozdiel od všeobecnej úpravy v Trestnom poriadku sa teda upúšťa od vecnej príslušnosti krajského súdu pri uznávaní cudzích rozhodnutí, a to z dôvodu, že v tomto prípade ide o uznávanie rozhodnutí o alternatívnych sankciách spojených s dohľadom probačného úradníka, kde je vždy činný okresný súd. Takto koncipované kritériá pre určovanie vecnej a miestnej príslušnosti vychádzajú z právnej úpravy Trestného poriadku, a to najmä vo vzťahu k skutočnosti, že dohľad nad výkonom týchto rozhodnutí vykonáva probačný úradník okresného súdu.

Právomoc okresných súdov sa bude vzťahovať aj na všetky následné rozhodnutia vydané počas výkonu trestnej sankcie.

Rámcové rozhodnutie požaduje informovanie justičného orgánu štátu pôvodu a prípadnom postúpení veci vecne a miestne príslušnému orgánu (odsek 3).

K § 11

Ustanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii. Okresný súd bude rozhodovať rozsudkom po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí. Rozsudok sa bude doručovať odsúdenému, ministerstvu spravodlivosti a prokurátorovi. Voči rozsudku bude prípustné odvolanie pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 12; odvolanie má odkladný účinok. Súčasne sa zavádza lehota na rozhodnutie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia; táto lehota má však poriadkový charakter, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z odseku 2.

K § 12

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa definujú dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvody podľa odseku 1 sú dôvodmi obligatórneho odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvod podľa odseku 2 má fakultatívnu povahu. Súčasne sa v odseku 3 upravuje konzultačná povinnosť pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia.

11

K § 13

Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii podľa § 12, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná. Vo všeobecnosti bude platiť pravidlo, podľa ktorého súd má ponechať uloženú sankciu, či probačné opatrenie v nezmenenej výmere – výnimky upravujú odseky 2 a 3.

V odseku 2 sa ustanovuje postup súdu v prípade, ak cudzie rozhodnutie ukladá trestnú sankciu (ktorá nie je spojená s odňatím slobody), ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje. V tomto prípade sa uplatní postup, podľa ktorého súdu uloží trestnú sankciu alebo probačné rozhodnutie, ktoré by mohol uložiť, ak by o trestnom čine rozhodoval slovenský súd, pričom dôležitým momentom právnej úpravy je požiadavka na to, aby takto uložená sankcia (probačné opatrenie) čo v najvyššej miere zodpovedali pôvodne uloženej sankcii, či probačnému opatreniu. K tomu pozri tiež čl. 9 ods. 1 rámcového rozhodnutia.

V odseku 3 sa ustanovuje postup súdu pre prípad, že cudzie rozhodnutie síce ukladá druhovo rovnakú sankciu, či probačné opatrenie, ale vo výmere, ktorú neumožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. V tomto prípade sa uložená sankcia primerane upraví tak, aby zodpovedala zákonným podmienkam podľa práva Slovenskej republiky. K tomu pozri tiež čl. 9 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

Dôležitým prvkom právnej úpravy je požiadavka vyslovená v odseku 4, podľa ktorého súd za žiadnych okolností nemôže uznať a nariadiť výkon sankcie, či probačného opatrenia, ktoré by boli prísnejšie ako podľa cudzieho rozhodnutia.

K § 14

Navrhovaný § 14 predstavuje vyjadrenie požiadavky vyplývajúcej z rámcového rozhodnutia, aby sa výkon rozhodnutia a všetky s ním spojené dodatočné, či následné opatrenia orgánov vykonávajúceho štátu boli vykonávané podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu; v tomto prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. To znamená, že slovenské súdy budú sledovať výkon trestných sankcií, resp. dodržiavanie probačných opatrení. Rovnako slovenské súdy sú oprávnený vydať všetky rozhodnutia, ktorá sú potrebné pre riadny výkon týchto trestných sankcií, či probačných opatrení, a to vrátane prípadnej premeny trestnej sankcie na trest odňatia slobody a pod.

V odseku 3 sa upravujú prípady, kedy súd uznané rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie) nevykoná.

K § 15

Jednou zo základných podmienok uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia je skutočnosť, že odsúdený sa nachádza na území Slovenskej republiky. Rámcové rozhodnutie pre prípad, že táto podmienka odpadne v dôsledku napr. úteku odsúdeného ustanovuje možnosť vrátania (postúpenia) právomoci vykonať trestnú sankciu späť štátu pôvodu. Analogický postup sa má uplatniť aj pre prípad, že štát pôvodu výslovne požiada o vrátenie právomoci na výkon rozhodnutia z dôvodu vedenia nového trestného stíhania odsúdeného

12

v štátne pôvodu; k tomu pozri recipročné oprávnenie slovenských justičných orgánov podľa navrhovaného § 8 ods. 2. Postúpením právomoci zaniká oprávnenie vykonávajúceho štátu pokračovať vo výkone trestnej sankcie.

K § 16

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje informačná povinnosť súdu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie), vo vzťahu k justičnému orgánu štátu pôvodu.

K § 17

Ustanovuje sa spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Na účely zistenia príslušných justičných orgánov v iných členských štátoch bude môcť súd využiť Európsku justičnú sieť, resp. súčinosť ministerstva spravodlivosti podľa § 22.

V odseku 2 sa ustanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie osvedčení a rozhodnutí o peňažnej sankcii.

K § 18

Upravuje sa jazykový režim vo vzťahu k osvedčeniam o vydaní rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia). Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie.

V odseku 2 sa ustanovuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely uznania a výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia).

V odseku 3 sa upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, resp. § 18 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V odseku 4 sa ustanovuje, že preklad samotného rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) a ostatných písomnosti spojených s konaním o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje, justičné orgány komunikujú v svojich úradných jazykov. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady

K § 19

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

13

K § 20

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o trestnej sankcii je oprávnený len príslušný orgán štátu pôvodu.

K § 21

Upravuje sa povinnosť ministerstva spravodlivosti poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch zistenia náležitosti osvedčení vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie vrátane aplikovateľného jazykového režimu.

K § 22

Upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesného predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí o trestnej sankcii, resp. probačných rozhodnutí. Uvedené platí najmä pre prijímanie, či vydávanie rozhodnutí po uznaní a nariadení výkonu trestnej sankcie (probačného rozhodnutia).

K § 23

Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu; ide o prílohu č. 2.

K § 24

V záujme predchádzania prípadným výkladovým nezrovnalostiam navrhované prechodné ustanovenie rieši prípadnú kolíziu medzi novou právnou úpravou a doterajšou právnou úpravou (všeobecné ustanovenia v Trestnom poriadku), a to tak, že konania o uznaní a výkone rozhodnutí o trestnej sankcii a probačných rozhodnutí, ktoré začali predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K § 25

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do zákona zavádza vzor osvedčenia, ktoré sa bude v súlade s § 9 zasielať spolu s rozhodnutím, ktorého uznanie a výkon sa má realizovať v inom členskom štáte. Nakoľko ide o vzor, nie je vylúčené použitie

14

aj vzhľadovo odlišného formulára, ktorý však musí spĺňať obsahové náležitosti ustanovené týmto zákonom.

Vzor osvedčenia súčasne zohľadňuje aj zmeny vykonané rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

K prílohe č. 2

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. V tomto prípade ide o rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009.

V Bratislave, 14. septembra 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky