Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Príloha č.6

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Áno. Navrhovaná právna úprava v článkoch I až VIII umožňuje oprávneným osobám požiadať o jednotlivé sociálne dávky nielen písomne, ale aj elektronickými prostriedkami v súlade so zákonom o správnom konaní. Taktiež umožňuje elektronickými prostriedkami informovať úrad o rozhodujúcich skutočnostiach. Zavedenie novej navrhovanej elektronickej služby zodpovedá v zmysle metodiky úrovni III – obojsmerná interakcia.

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Nie

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Áno. V bodoch jednotlivých článkov sa navrhujú legislatívno-technické úpravy, ktoré vytvoria podmienky na elektronizáciu výkonu štátnej správy na úseku štátnych sociálnych dávok a príspevkov na kompenzáciu, konkrétne umožnením komunikácie

Príloha č. 6

občanov s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom elektronických prostriedkov (podávanie žiadosti o jednotlivé druhy sociálnych dávok a poskytovať úradu informácie, ktoré súvisia s nárokom, výškou a výplatou týchto dávok, ohlasovacia povinnosť občana apod.) bez potreby osobnej návštevy príslušného úradu.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Áno, podpisovaním žiadostí a oznámení zaručeným elektronickým podpisom.

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Nie

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Nie

Príloha č. 6

Metodický postup pre analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Predkladateľ pri vypracovávaní doložky v časti týkajúcej sa vplyvov na informatizáciu spoločnosti identifikuje vplyvy na nasledovné oblasti:

•budovanie základných pilierov informatizácie

•riadenie procesu informatizácie

•financovanie procesu informatizácie

•legislatívne prostredie procesu informatizácie

Uvedené oblasti predstavujú v zmysle Stratégie informatizácie spoločnosti celospoločenské podmienky, ktoré je potrebné vytvárať, aby bolo možné zabezpečiť úspešnú realizáciu informatizácie spoločnosti.

Budovanie základných pilierov informatizácie

Budovaním základných pilierov informatizácie spoločnosti sa vytvárajú podmienky pre rozšírenie IKT vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života.

Základnými piliermi informatizácie spoločnosti sú:

•obsah – informácie a služby

•ľudia – hlavne zvyšovanie ľudských zdrojov a zručností

•infraštruktúra

Obsah – informácie a služby

Pod obsahom a službami informačnej spoločnosti chápeme dostupný elektronický obsah a aplikácie, ktoré používateľ informačných služieb môže využívať pre svoje potreby. V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh materiálu má vplyv na informatizáciu spoločnosti najmä z hľadiska:

•rozširovania, inovácie, vytvárania a zavádzania nových elektronických služieb

•sémantickej interoperability

6.1. Rozširovanie, inovácia, vytváranie a zavádzanie nových elektronických služieb

Elektronická služba je činnosť verejnej správy v prospech verejnosti pri elektronickej komunikácii s verejnou správou, t. j. pri vybavovaní záležitostí verejnosti v inštitúciách verejnej správy (úradoch), pri účasti verejnosti na správe vecí verejných, alebo prístupe verejnosti k informáciám. Osobitná pozornosť sa kladie na služby elektronickej verejnej správy (e-governmentu), elektronického zdravotníctva (e-health) a elektronického vzdelávania (e-learning). Uvedené služby môže poskytovať verejný a/alebo súkromný sektor. V oblasti e-learning možno považovať za hlavnú on-line formu vzdelávacie/školiace služby. V oblasti e-governmentu môžu on-line služby obsahovať rôzne zmesi informácií, komunikácií a transakčných interakcií s úradmi.

Pre zavádzanie elektronických služieb je charakteristické: poskytovanie služieb verejnosti, včasnosť, transparentnosť a efektívnosť poskytovania týchto služieb a komplexnosť spoločenských interakcií, pričom úrovne poskytovania elektronických služieb môžu byť nasledovné:

Príloha č. 6

•Úroveň 0: Úroveň poskytovania elektronických služieb, pri ktorej je poskytovateľ služby bez pripojenia on-line (nemá verejne prístupnú internetovú stránku) alebo sa na jeho stránke nenachádzajú informácie potrebné na začatie poskytovania príslušnej verejnej služby.

•Úroveň I (informatívna úroveň): Úroveň poskytovania elektronických služieb, pri ktorej sú na verejne prístupnej internetovej stránke poskytovateľa dostupné len základné informácie pre zákazníka, napr. kontakt (poštová alebo elektronická adresa inštitúcie poskytujúcej danú službu, prípadne mená konkrétnych pracovníkov), úradné hodiny, dokumenty a ďalšie náležitosti, ktoré sú potrebné pre začatie administratívneho spracovania príslušnej verejnej služby.

•Úroveň II (jednosmerná interakcia): Úroveň poskytovania elektronických služieb umožňujúca zákazníkovi stiahnuť si z verejne prístupnej internetovej stránky poskytovateľa tlačivá, formuláre alebo iné dokumenty, potrebné na začatie administratívneho spracovania príslušnej verejnej služby.

•Úroveň III (obojsmerná interakcia): Úroveň poskytovania elektronických služieb umožňujúca vzájomnú komunikáciu medzi zákazníkom a poskytovateľom, t. j. napríklad po získaní tlačív potrebných na využitie príslušnej verejnej služby aj ich spätné odoslanie prostredníctvom tej istej verejne prístupnej internetovej stránky; na zrealizovanie príslušnej verejnej služby sa vyžaduje autentizácia zákazníka.

•Úroveň IV (transakčná úroveň): Úroveň poskytovania elektronických služieb, pri ktorej má zákazník na verejne prístupnej internetovej stránke poskytovateľa možnosť kompletne elektronicky spracovať príslušnú službu (vrátane sledovania, prijatia rozhodnutia a uskutočnenia finančnej transakcie), t. j. poskytovaná služba sa realizuje bez priameho kontaktu zákazníka, nahradzuje osobný alebo poštový kontakt medzi poskytovateľom a zákazníkom a nevyžaduje nijaké ďalšie administratívne („papierové“) konanie.

Ak návrh materiálu obsahuje rozšírenie, inováciu, vytvorenie, alebo zavádzanie elektronických služieb, resp. elektronických služieb verejnej správy v zmysle uvedených definícií, predkladateľ uvedie túto skutočnosť v doložke s uvedením popisu služby a jej úrovne poskytovania.

6.2. Sémantická interoperabilita

Interoperabilitu všeobecne definujeme ako vzájomnú prepojiteľnosť informačných systémov. Je to schopnosť informačných a komunikačných systémov vymieňať si údaje a spoločne ich využívať. Ide o schopnosť komunikovať, vykonávať programy alebo prenášať údaje na základe štandardov tak, že užívateľ nemusí mať žiadnu, alebo len malú znalosť o konkrétnych vlastnostiach týchto jednotiek. Relevantnými informačnými systémami sú všetky informačné systémy verejnej správy (ďalej len ISVS) v SR, ako aj informačné systémy slúžiace verejnosti (fyzickým a právnickým osobám) pre komunikáciu s ISVS.

Vychádzajúc z Európskeho rámca interoperability sa interoperabilita člení na tri vrstvy, ktoré sú svojím spôsobom špecifické, úzko späté a vzájomne spolupracujúce. Ide o nasledovné vrstvy:

•organizačná vrstva(najvyššia úroveň),

•sémantická vrstva(stredná úroveň),

•technická vrstva(základná úroveň).

Príloha č. 6

Sémantická interoperabilita zabezpečuje zachovanie presného významu vymieňaných a vyhľadávaných informácií tak, aby bola informácia rovnako chápaná každou aplikáciou. Taktiež umožňuje systémom kombinovať prijaté informácie s inými informačnými zdrojmi, aby dávali rovnaký význam na oboch komunikujúcich stranách.

Ak návrh materiálu vytvára podmienky pre zabezpečenie sémantickej interoperability, predkladateľ túto skutočnosť aj so spôsobom jej zabezpečenia uvedie v doložke.

Ľudia

Ľudský potenciál predstavuje ďalší z pilierov budovania informačnej spoločnosti. Ovplyvňuje proces informatizácie jednak v potenciáli využívania elektronických služieb, ale taktiež v procese vytvárania služieb a prevádzky infraštruktúry. Ľudský potenciál (používatelia) vytvárajú dopyt po elektronických službách a tým aj tlak na zabezpečovanie ponuky služieb informačnej spoločnosti. Zároveň rastúci dopyt po rýchlejších, užitočnejších, spoľahlivejších, aktuálnejších a kvalitnejších informáciách a službách zvyšuje nároky na zručnosti, vedomosti a administratívne kapacity ich poskytovateľov.

V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh materiálu má vplyv na informatizáciu spoločnosti najmä z hľadiska:

•vzdelávania v oblasti informačno-komunikačných technológií, rozvoja elektronického vzdelávania (e-Learning), podpory a propagácie zamerané na zvyšovanie povedomia o informatizácii,

•sprístupnenia digitálneho prostredia pre všetkých (e-Accessibility).

6.3. Vzdelávanie v oblasti informačno-komunikačných technológií, rozvoj elektronického vzdelávania (e-Learning), podporné a propagačné aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o informatizácii

V prípade, ak návrh materiálu obsahuje projekty, školenia na zvyšovanie zručností pri práci s počítačmi a IKT, t. j. získavanie digitálnej gramotnosti (napr. Európsky vodičský preukaz na počítače (ECDL) a pod.), resp. rozširovanie vedomostí a zvyšovanie povedomia o IKT a digitálnom prostredí, predkladateľ popíše stručne túto skutočnosť v doložke.

6.4. Rozvoj elektronického vzdelávania (e-Learning)

Elektronické vzdelávanie (E-learning) je používanie multimediálnych technológií a (alebo) internetu na zlepšenie kvality učenia uľahčením prístupu k zdrojom a službám, ako aj umožnením diaľkovej interakcie a spolupráce. Všeobecný pojem používaný v súvislosti so zlepšením učením pomocou počítača.

Technický systém elektronického vzdelávania zahŕňa všetky technické prostriedky informačno-komunikačných technológií pre vzdelávanie, systém vzdelávania a novú technológiu vzdelávania s implementáciou technického systému. Elektronické vzdelávanie obvykle znamená možnosť poskytovať väčší rozsah vzdelávania a aplikácie v praxi väčšiemu počtu osôb bez rastu dodatočných nákladov a bez problémov s organizovaním tradičných foriem vzdelávania. Typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít sa uvedie v doložke.

Príloha č. 6

6.5 Podporné a propagačné aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o informatizácii

Ak materiál rieši problematiku organizovania konferencií, pracovných skupín, resp. vykonávanie propagačnej a mediálnej činnosti v oblasti informatizácie v súvislosti s prezentáciou dosiahnutých výsledkov, prípadne je táto činnosť samotným predmetom materiálu za účelom prezentácie činnosti predkladateľa v oblasti informatizácie, predkladateľ uvedie v doložke typ a spôsob zabezpečenia týchto aktivít.

6.6. Sprístupnenie digitálneho prostredia pre všetkých (e-Accessibility)

Prístupnosť k digitálnemu prostrediu pre všetkých (e-Accessibility) je koncept zohľadňujúci najmä schopnosti a podporujúci práva znevýhodnených osôb na ich lepšiu integráciu do informačnej spoločnosti a ekonomiky prostredníctvom IKT s cieľom zabezpečiť, aby príslušný systém mohol používať čo najväčší počet užívateľov.

Uvedený pojem vyjadruje stupeň prístupnosti k informáciám, ktoré sú umiestnené v rôznych oblastiach/lokalitách. Tento pojem sa používa najmä v súvislosti so znevýhodnenými osobami alebo ich právami na prístup k internetu, často prostredníctvom pomocných zariadení, ako sú čítače obrazoviek a pod.

V prípade, ak predkladateľ v návrhu materiálu zohľadňuje alebo zlepšuje prístupnosť digitálneho prostredia pre všetkých s dôrazom na špecifické skupiny obyvateľstva v zmysle uvedených definícií, uvedie sa táto skutočnosť v doložke.

Infraštruktúra

Pod infraštruktúrou ako ďalším pilierom informatizácie spoločnosti treba chápať nasledujúce komponenty:

•súbor technických a programových prostriedkov, ktoré sú potrebné pre zabezpečovanie poskytovania služieb informačnej spoločnosti, ako aj pre schopnosť používateľov tieto služby využívať (výpočtová technika, systémové prostredie, aplikácie, atď.),

•komunikačné prostredie, potrebné pre zabezpečenie spojenia medzi poskytovateľmi služieb a ich používateľmi,

•bezpečnostné prostriedky a technológie, ktoré slúžia na zabezpečenie služieb pred ich možným zneužitím.

Infraštruktúra je nevyhnutná pre uskutočňovanie cieľov informatizácie spoločnosti a bezprostredne pôsobí na rozvoj elektronických služieb informačnej spoločnosti. Vytvára podmienky, ktoré stimulujú ponuku, ale aj dopyt po službách informačnej spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť, aby bola dostupná a technologicky interoperabilná. Mala by vytvárať rovnocenné podmienky pre zapojenie subjektov do procesu informatizácie.

V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh materiálu má vplyv na informatizáciu spoločnosti najmä z hľadiska:

•rozširovania, inovácie, vytvorenia a zavádzania nových informačných systémov,

•rozširovania prístupnosti k internetu

•rozširovania prístupnosti k elektronickým službám

•technickej Interoperability,

•zvyšovania bezpečnosti IT,

•rozširovania technickej základne.

Príloha č. 6

6.7. Rozširovanie, inovácia, vytvorenie a zavádzanie nových informačných systémov

Informačným systémom sa podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov.

Informačným systémom verejnej správy je informačný systém v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu, ktorý slúži na výkon verejnej správy a ktorého prevádzkovanie vyplýva z osobitného predpisu alebo z právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Vo všeobecnosti je inovácia informačného systému chápaná ako proces obnovy, zmeny vizuálneho stavu (redizajnu), alebo optimalizácie vytvoreného informačného systému, resp. jeho ktorejkoľvek časti. V princípe môže ísť o jeho technickú alebo grafickú časť za účelom zvýšenia výkonnosti, odstránenia nedostatkov, vylepšenia jeho vlastností a funkcií. Inovácia grafickej časti informačného systému spočíva napr. v prepracovaní dizajnu (môže ísť o inováciu farieb, zmenu loga organizácie, alebo o dopracovanie niektorých doplnkov). Rozširovaním informačného systému sa rozumie vytvorenie nových funkčných celkov (dátových modulov, novej funkčnosti) v jestvujúcom informačnom systéme. Súčasťou rozširovania je aj vzájomné prepájanie súvisiacich informačných systémov na základe štandardov so zabezpečením interoperability. Vytváranie nového informačného systému je pracovný proces, ktorým sa dospeje k vytvoreniu stanovených cieľov. Pre nový informačný systém je charakteristická jeho jedinečnosť, systémovosť, obmedzenosť zdrojov, neistota a riziko, pričom tento je svojou podstatou unikátny a jedinečný súborom svojich činností, ktoré sa odlišujú od činností rutinných nielen svojím obsahom, ale aj cieľovým zameraním. Vytvorenie nového informačného systému nie je periodicky sa opakujúca činnosť. Zavádzanie nového informačného systému, v znení predchádzajúceho odseku, je cieľavedomá plánovaná činnosť podľa časového harmonogramu, tzv. implementačného plánu.

V prípade, ak návrh materiálu obsahuje rozšírenie, alebo inováciu existujúceho informačného systému, resp. informačného systému verejnej správy alebo sa ním vytvára a zavádza nový informačný systém, resp. informačný systém verejnej správy, predkladateľ túto skutočnosť uvedie v doložke s uvedením popisu jeho funkcie.

6.8. Rozširovanie prístupnosti k internetu

Internet je celosvetová sieť počítačových sietí založených na skupine protokolov TCP/IP. V súčasnosti existujú rôzne spôsoby prístupu k internetu. Bežným spôsobom prístupu k internetu je spojenie

dial-up

(cez pevnú telefónnu linku) a cez telefónnu ISDN linku. Iné

spôsoby sú cez širokopásmový (

broadband

) prístup

koaxiálnym káblom

pomocou rozvodov

káblovej televízie, alebo

optickým káblom

prístup cez satelit

, resp. ďalšie. Existuje aj

prístup na

internet cez sieť elektrickej rozvodnej siete

220V.

Wi-Fi

poskytuje bezdrôtový

prístup k počítačovým sieťam. Možno ho teda použiť aj na prístup k samotnému internetu. Hotspoty, ktoré takýto prístup umožňujú, sa vyskytujú na verejných miestach a je potrebné mať vlastné zariadenie s Wi-Fi kartou. Šírenie dostupnosti internetu je spôsob, ako premostiť tzv. digitálnu bariéru (angl.: digital divide).

Ak sa návrhom materiálu vytvárajú nové prístupové body k internetu, alebo sa zvyšuje prenosová rýchlosť existujúcich prepojení, predkladateľ uvedie, že materiál rozširuje prístupnosť k internetu.

Príloha č. 6

6.9. Rozširovanie prístupnosti k elektronickým službám

Elektronická služba je on-line služba verejného záujmu v zmysle obsahu popísaného v predchádzajúcej časti tohto dokumentu. Elektronická služba je poskytovaná prostredníctvom technických a programových prostriedkov (počítač, telefón, informačný kiosk a pod.), spravidla formou telefónie, webu, elektronickou poštou (e-mail) a SMS.

V prípade, ak návrh materiálu vytvára podmienky na pripojenie k ústrednému portálu verejnej správy definovaného v zákone o informačných systémoch verejnej správy alebo jeho častiam, resp. iným portálom či webovým stránkam, ktoré zabezpečujú elektronické služby, predkladateľ uvedie túto skutočnosť v doložke.

6.10. Technická interoperabilita

Technická interoperabilita sa týka technických záležitostí prepájania informačných systémov a služieb. Zahrnuje kľúčové aspekty, ako sú otvorené rozhrania, prepájacie služby, integrácia údajov a midlvér (middleware), prezentácia údajov a ich výmena, prístupnosť a služby zabezpečenia. Požiadavky na technickú interoperabilitu definuje výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.

V prípade, ak predkladateľ v návrhu materiálu zohľadňuje alebo zlepšuje technickú interoperabilitu, uvedie sa táto skutočnosť v doložke.

6.11. Zvyšovanie bezpečnosti IT

Bezpečnosť informačnej technológie je ochrana informačných systémov a informácií, ktoré sú v nich uchovávané, spracovávané a prenášané.

Bezpečnosť sietí a informácií je schopnosť siete alebo informačného systému odolať, s určitou úrovňou spoľahlivosti, náhodným udalostiam alebo nezákonnému, alebo zákernému konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu a dôvernosť uchovávaných alebo prenášaných údajov a súvisiacich služieb poskytovaných, alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a systémov.

Ak sa návrhom materiálu zlepšuje bezpečnosť a ochrana digitálneho prostredia na programovej (softvérovej), alebo technickej (hardvérovej) úrovni, predkladateľ túto skutočnosť uvedie v doložke so stručným popisom spôsobu zvýšenia bezpečnosti a ochrany.

6.12. Rozširovanie technickej infraštruktúry

Technická infraštruktúra je sústava vzájomne závislých sietí a systémov zahŕňajúcich identifikovateľné priemyslové, inštitucionálne (vrátane ľudí a procesov) a distribučné kapacity, ktoré zabezpečujú spoľahlivý tok výrobkov a služieb, hladké fungovanie verejných správ na všetkých úrovniach i spoločnosti ako celku.

V prípade, ak návrh materiálu bude mať určitým spôsobom vplyv na rozširovanie technickej základne, t. j. zvýšenie počtu osobných počítačov, serverov, periférnych zariadení, kabeláže, zvyšovanie prenosovej kapacity a rýchlosti a pod., predkladateľ uvedie v doložke stručný popis zavádzanej infraštruktúry, resp. technického zariadenia ako serverov, počítačov, sietí, komunikačných prostriedkov atď..

Príloha č. 6

6.13. Riadenie procesu informatizácie

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti je v súčasnosti ministerstvo financií na základe zákona č. 678/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2006. Koordinátorom plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti a realizácie politík európskych spoločenstiev a Európskej únie je Úrad vlády Slovenskej republiky. Poradným orgánom vlády pre informatizáciu spoločnosti je splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti, ktorého štátut bol schválený vládou 14. marca 2007.

V prípade, ak návrh materiálu svojím obsahom zasahuje do riadenia procesu informatizácie vytváraním nových riadiacich zložiek alebo orgánov, prípadne úpravou ich právomoci, delegovaním, rozdeľovaním alebo zlučovaním kompetencií, predkladateľ uvedie túto skutočnosť v doložke.

6.14. Financovanie informatizácie spoločnosti

Proces informatizácie spoločnosti je investične náročný a vyžaduje finančné investície zo strany všetkých subjektov zapojených do tohoto procesu. V oblasti financovania procesu informatizácie je nezastupiteľná úloha štátu, ako aj komerčnej sféry. Štát však v tejto oblasti je dôležitý nielen ako subjekt priamo financujúci proces informatizácie, ale taktiež ako subjekt vytvárajúci motivačný a regulačný rámec pre finančnú participáciu komerčnej sféry.

Financovanie procesu informatizácie v súčasnosti prebieha na nasledovných úrovniach:

•rezortná úroveň – financovanie projektov realizovaných v rámci jednotlivých rezortov a v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol,

•nadrezortná úroveň – financovanie projektov s nadrezortnou pôsobnosťou. Finančné prostriedky budú rozpočtované v rámci kapitoly ministerstva financií.

V rámci rezortnej a nadrezortnej úrovne je možné financovanie:

•z prostriedkov Európskej únie – prostredníctvom čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie, ako aj prostredníctvom komunitárnych programov (v oblasti vedy a výskumu napr. 7. rámcový program a komunitárne programy v oblasti vzdelávania).

•z ďalších zdrojov financovania – z prostriedkov Európskej investičnej banky, Svetovej banky a pod..

V prípade požiadaviek na čerpanie finančných prostriedkov z uvedených zdrojov na účely informatizácie spoločnosti predkladateľ v doložke uvedie príslušnú úroveň financovania. Kvantifikáciu predpokladaných finančných dôsledkov na účely informatizácie spoločnosti predkladateľ uvedie v prílohe č. 2 Vplyvy na rozpočet verejnej správy.

6.15. Legislatívne prostredie procesu informatizácie

Vzhľadom na to, že informatizácia spoločnosti je trvalou aktivitou, legislatíva musí pružne reagovať na nové problémy, ktoré prináša používanie IKT. Proces informatizácie spoločnosti preto nie je možné realizovať bez náležitých legislatívnych úprav. S týmto cieľom bolo potrebné zrealizovať viaceré zmeny v už existujúcej legislatíve, ako aj prijať nové právne úpravy.