DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe úlohy vyplývajúcej z bodu B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 48 z 19. januára 2010.
Slovenská republika (SR), ako členská krajina Európskej únie a ďalších medzinárodných organizácií (OSN, NATO, OBSE), sa od svojho vzniku aktívne podieľa na zvyšovaní bezpečnosti a stability vo svete prostredníctvom účasti v aktivitách krízového manažmentu mimo svojho územia (ďalej len „aktivita krízového manažmentu“). Táto oblasť patrí medzi dlhodobé priority slovenskej zahraničnej politiky. Doposiaľ sa SR zapájala do medzinárodného krízového manažmentu predovšetkým prostredníctvom vysielania príslušníkov ozbrojených síl, príslušníkov Policajného zboru a colníkov. Z charakteru súčasných kríz v kontexte meniaceho sa bezpečnostného prostredia je však zrejmé, že žiadna z aktuálnych bezpečnostných hrozieb nie je čisto vojenská. Aj ich riešenie si preto vyžaduje komplexnejší prístup. Skúsenosti ukázali, že na zaistenie bezpečnosti, stability a rozvoja v krízových oblastiach je okrem nasadzovania vojenských nástrojov potrebné aj čoraz intenzívnejšie zapájanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu.
Zmeny bezpečnostného prostredia v medzinárodnom kontexte v posledných rokoch spôsobili, že medzinárodné organizácie a štáty začali vyvíjať značné úsilie v oblasti prevencie a riešenia konfliktov a civilného krízového manažmentu. SR ako aktívny člen medzinárodného spoločenstva musí na tieto vývojové tendencie reagovať a vytvoriť si vlastné postupy, ktoré jej umožnia aktívne sa zapojiť do medzinárodného civilného krízového manažmentu. Zároveň je to jedna z možností ako aktívne presadzovať vlastné zahraničnopolitické záujmy na medzinárodnej scéne v súlade so stanovenými prioritami a prijať spoluzodpovednosť za bezpečnejší a stabilnejší svet. Systémové riešenie tejto problematiky je možné dosiahnuť vytvorením uceleného systému budovania a udržiavania civilných kapacít (expertov) krízového manažmentu a ich následným zapájaním do aktivít krízového manažmentu tak, aby zodpovedali možnostiam SR a ňou prijatým záväzkom.
Významným krokom v úsilí pri vytváraní mechanizmu zapájania sa SR do aktivít krízového manažmentu mimo jej územia bolo prijatie Koncepcie účasti SR v civilnom krízovom manažmente v júli 2005 (uznesenie vlády SR č. 527 zo 6. júla 2005), ktorá naštartovala spoluprácu relevantných rezortných inštitúcií v danej oblasti. Na ňu nadviazal Návrh na zefektívnenie účasti civilných expertov v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR prijatý v januári 2010 (uznesenie vlády SR č. 48 z 19. januára 2010). Oba prijaté dokumenty ako aj samotné skúsenosti z pôsobenia Slovenska v aktivitách krízového manažmentu poukázali na čoraz naliehavejšiu potrebu systémového riešenia - kodifikácie mechanizmu vysielania civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR.
Aj vláda SR sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2010 - 2014 zaviazala, že presadí komplexný prístup orgánov verejnej moci pri tvorbe a nasadzovaní vojenských
a civilných spôsobilostí na plnenie úloh v rámci medzinárodného krízového manažmentu. Navrhovaná legislatívna úprava systému vysielania širšieho spektra civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu predstavuje významný krok k doplneniu etablovaného systému nasadzovania vojenských spôsobilostí, príslušníkov Policajného zboru a colníkov,
[1]
s cieľom vytvoriť adekvátne podmienky a predpoklady na splnenie tohto vládneho
záväzku.
Predkladaný návrh zákona za týmto účelom vytvára základy jednotného koordinovaného systému vysielania širšej škály civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu, ktoré bolo doposiaľ možné riešiť iba na ad hoc báze. Upravuje mechanizmus prípravy, vysielania a financovania civilných expertov v aktivitách krízového manažmentu. Stanovuje maximálny čas vyslania civilného experta a jeho podriadenosť pri pôsobení v aktivite krízového manažmentu. Pre účely koordinácie vysielania civilných expertov z rôznych oblastí ich odbornej špecializácie návrh zákona zriaďuje koordinačný výbor pre vysielanie civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu a vymedzuje jeho pôsobnosť. Pre potreby systematickej evidencie disponibilných civilných expertov z rôznych oblastí odbornosti a informácií o nich zriaďuje register civilných expertov. Register bude vytvorený na základe existujúcej centrálnej evidencie expertov SR v oblasti civilného krízového manažmentu, ktorá bola zriadená na základe uznesenia vlády č. 572 zo 6. júla 2005, a ktorú vedie Ministerstvo zahraničných vecí SR.
Návrh zákona taktiež upravuje zodpovedajúce pracovno-právne vzťahy v súvislosti s vysielaním a pôsobením civilných expertov v aktivitách krízového manažmentu. Návrhom zákona sa novelizujú príslušné ustanovenia zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona umožňuje vysielať na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu civilných zamestnancov v štátnej službe, zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme, sudcov a prokurátorov.
Špecifické postavenie sudcov a prokurátorov je v legislatívnom systéme SR upravené osobitnými predpismi, v ktorých však v súčasnom stave absentuje úprava vysielania na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu. Návrh zákona preto obsahuje aj novelizačné články, ktorými sa do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov zavádza právna úprava mechanizmu vysielania sudcov a prokurátorov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu.
Návrh zákona umožňuje vysielanie na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu aj tých civilných expertov, ktorí disponujú potrebnou odbornou špecializáciou, však v inom zamestnaneckom pomere podľa Zákonníka práce (experti pôsobiaci v treťom sektore, resp. v súkromnej sfére). Pre tieto prípady návrh zákona vytvára mechanizmus, v rámci ktorého budú títo experti pre potreby vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu prijatí na dobu určitú na účel vyslania do pracovného pomeru na výkon práce vo verejnom záujme u vysielajúceho subjektu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy podľa svojej vecnej pôsobnosti.
[1]
Návrh zákona sa nevzťahuje na vysielanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, štátnych zamestnancov a zamestnancov, ktorí
tvoria civilný personál ozbrojených síl a ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl podľa osobitého predpisu, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a colníkov, pretože ich vysielanie do aktivít krízového manažmentu je už v súčasnosti upravené osobitnými predpismi.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - nové znenie
Termín začatia a ukončenia PPK: 26.5.2011-9.6.2011
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
K bodu 3. Sociálne vplyvy návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na hospodárenie tých obyvateľov Slovenskej republiky, resp. ich rodín, ktorí budú v súlade s návrhom zákona vyslaní na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko ich plat v zahraničí bude vyšší, než pri výkone ich práce v SR. Návrh zákona však bude mať dopad len veľmi úzky okruh obyvateľstva (rádovo maximálne v desiatkach). Preto v celkovom zhodnotení sociálnych vplyvov predkladaného návrhu zákona na obyvateľstvo krajiny uvádzame „žiadne“.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo financií SR k časti vplyvy na informatizáciu spoločnosti:
V doložke vplyvov žiadame vyznačiť pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a zároveň žiadame vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, a to nasledovne:
V časti 6.7. analýzy žiadame doplniť vetu:
„Áno, vytvorením registra, ktorý vedie ministerstvo a do ktorého sa budú zapisovať osobné údaje a informácie o osobe, ktorú po jej predchádzajúcom súhlase navrhne za civilného experta vysielajúci subjekt alebo na základe individuálnej žiadosti osoby, ktorá nepatrí do pôsobnosti žiadneho vysielajúceho subjektu.“.
Ostatné časti analýzy navrhujeme vyplniť slovom „Nie“.
Ministerstvo financií SR k doložke vybraných vplyvov:
Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe k nej má zásadné pripomienky.
V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy s tým, že predpokladaný dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu je kvantifikovaný na jednotlivé roky vo výške 1 910 686 eur, 1 917 114 eur, 1 923 863 eur a 1 930 950 eur (z toho je zvýšenie výdavkov na mzdy a platy o 802 386 eur v súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov o 18). Vzhľadom na to, že predkladateľ neuvádza návrh na riešenie zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je možné s predloženým návrhom súhlasiť.
Zásadne žiadame zabezpečiť výdavky spojené s realizáciou zákona v rámci schválených limitov počtu zamestnancov a výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok prijatím racionalizačných opatrení a hľadaním vnútorných úspor bez dodatočných požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.
Predkladateľ v materiáli uvádza, že ide len o hrubý odhad očakávaných nákladov, pričom nie je zrejmé, v ktorých rokoch by mali byť výdavky realizované (v návrhu zákona nie je uvedený ani navrhovaný termín účinnosti). V nadväznosti na uvedené žiadame výdavky špecifikovať na konkrétne rozpočtové roky a doložku vybraných vplyvov dopracovať v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
Ministerstvo financií SR k upravenej doložke vybraných vplyvov:
Berieme na vedomie konštatovanie predkladateľa v poznámke pod tabuľkou č. 1, že dotknuté kapitoly si potrebné finančné prostriedky zabezpečia v rámci limitu výdavkov prehodnotením svojich priorít. Uvedenú poznámku však žiadame doplniť aj o skutočnosť, že navrhovaný zákon
bude realizovaný aj v rámci limitov počtu zamestnancov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu. Pripomienka je zásadná.
Ministerstvo hospodárstva SR neuplatňuje pripomienky k materiálu a súhlasí s doložkou vplyvov na podnikateľské prostredie.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k predloženému návrhu.
Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - nové znenie
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
Zmluva o Európskej únii – Hlava V a Zmluva o fungovaní Európskej únie – Piata časť, Hlava I
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Bezpredmetné
b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy
Bezpredmetné
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
B. Osobitná časť
Čl. I
K § 1
Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona. Návrh zákona upravuje novú oblasť - vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia Slovenskej
republiky (SR) a jeho financovanie; prípravu, čas vyslania a postavenie civilného experta počas jeho vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; zriadenie a pôsobnosť koordinačného výboru pre vysielanie civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR; register civilných expertov.
V tomto ustanovení je negatívne vymedzená pôsobnosť zákona. Zákon sa nebude vzťahovať na expertov, ktorých vysielanie v rámci medzinárodného krízového manažmentu je v súčasnosti už upravené osobitnou legislatívou.
K § 2
Definujú sa aktivita krízového manažmentu a velenie aktivity krízového manažmentu.
K § 3
Definuje sa civilný expert a vysielajúci subjekt. Ustanovuje sa pracovnoprávne zaradenie civilného experta umožňujúce jeho vyslanie na výkon práce v aktivite krízového manažmentu. Vymedzuje sa začiatok a ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú formou výkonu práce vo verejnom záujme pre účel vyslania civilného experta, ktorý pred vyslaním nie je zamestnancom vysielajúceho subjektu, čiže nie je štátnym zamestnancom alebo zamestnancom vykonávajúcim prácu vo verejnom záujme.
K § 4
Upravujú sa podmienky vyslania a ukončenia vyslania civilného experta. Vysielajúci subjekt si pre potreby vyslania vyberá z civilných expertov vedených v registri civilných expertov podľa § 9, patriacich do jeho vecnej pôsobnosti.
Ustanovenie zároveň upravuje mechanizmus zapojenia SR do aktivity krízového manažmentu formou vyslania civilného experta.
Materiál a výstroj nevyhnutne potrebné na plnenie úloh aktivity krízového manažmentu môže civilnému expertovi okrem vysielajúceho subjektu poskytnúť napríklad velenie aktivity krízového manažmentu, resp. mu môžu byť poskytnuté na základe bilaterálnych dohôd.
K § 5
Upravuje sa príprava civilného experta pred jeho vyslaním na výkon práce v aktivite krízového manažmentu a stanovuje sa maximálna dĺžka trvania tejto prípravy.
K § 6
Ustanovenie upravuje čas vyslania a postavenie civilného experta počas jeho vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu.
K § 7
Ustanovenie upravuje financovanie prípravy, zabezpečenia a vysielania civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu. Financovanie je realizované zo zdrojov medzirezortného programu vlády SR pre účely vysielania civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR, ktorý bol vytvorený na základe úlohy vyplývajúcej z bodu B.1. uznesenia vlády č. 48 z 19. januára 2010. Na medzirezortnom programe vlády sa zúčastňujú Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR a Generálna prokuratúra SR.
K § 8
S cieľom systematickej koordinácie vysielania civilných expertov sa zriaďuje koordinačný výbor. Ustanovuje sa jeho zloženie, vymedzujú sa jeho základné úlohy. Toto ustanovenie zároveň zavádza povinnosť ministerstvu zahraničných vecí, ktorého zástupca je predsedom koordinačného výboru, každoročne do 15. marca predkladať vláde SR správu o účasti SR v aktivitách krízového manažmentu za predchádzajúci rok spolu s návrhom opatrení na nadchádzajúci rok.
K § 9
Ustanovujú sa podmienky vedenia registra civilných expertov, jeho obsah a likvidácia údajov obsiahnutých v registri po uplynutí stanovenej lehoty.
V registri sa evidujú osoby, ktoré po ich predchádzajúcom súhlase navrhne za civilných expertov vysielajúci subjekt. Osoba, ktorá nie je zamestnancom žiadneho z vysielajúcich subjektov podľa § 3 ods. 4, žiada o svoju nomináciu do registra civilných expertov vecne príslušný vysielajúci subjekt podľa § 3 ods. 4, ktorý preloženú žiadosť vyhodnocuje.
Vedenie v registri nezakladá civilnému expertovi právny nárok na vyslanie na výkon práce v aktivite krízového manažmentu.
Čl. II
Článok II je novelizačným článkom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Na účely vytvorenia možnosti pre vysielanie sudcov ako civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR je potrebné doplniť právnu úpravu o mechanizmus navrhovaný v § 13b, nakoľko aktuálna právna úprava v § 13a je nedostatočná.
K bodu 2
Doplnenie právnej úpravy nadväzuje na súčasne navrhovanú novelizáciu zákona o cestovných náhradách. Zákon bude sudcovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR zaisťovať nárok na rovnaké cestovné náhrady ako každému inému civilnému expertovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR.
Ustanovenie § 65 ods. 4 bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania doplnené o presný mechanizmus pri určovaní, vyplácaní a úhrade zákonných nárokov sudcov vysielaných ako civilných expertov na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR medzi osobným úradom sudcu ako jeho služobným úradom a Ministerstvom spravodlivosti SR ako vysielajúcim subjektom.
K bodu 3
Z dôvodu obsoletnosti použitých pojmov a poznámky pod čiarou a vzhľadom na zánik národnej meny a prechod na menu euro bolo ustanovenie § 88 ods. 3 potrebné upraviť do navrhovanej podoby. S ohľadom na rešpektovanie odvodovej povinnosti bolo potrebné zjednotiť text druhej vety uvedeného ustanovenia, a to i v nadväznosti na doplnený odsek 4, ktorý sledoval logickú líniu odseku 3.
K bodu 4
Uvedeným článkom sa dosiahla dôsledná právna úprava odmeňovania sudcov vysielaných ako civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR so zohľadnením náročnosti vykonávanej funkcie i miestom jej výkonu, ktorým rizikové regióny sveta. Prevod príslušnej čiastky v mene euro na presne určené účty zachová vyslanému sudcovi možnosť zabezpečenia všetkých jeho potrieb v mieste vyslania i na území SR.
Čl. III
Článok III je novelizačným článkom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Na účely vytvorenia možnosti pre vysielanie prokurátorov ako civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR je potrebné doplniť právnu úpravu o mechanizmus navrhovaný v § 9a, nakoľko aktuálna právna úprava v zákone je nedostatočná.
K bodu 2
Doplnenie právnej úpravy nadväzuje na súčasne navrhovanú novelizáciu zákona o cestovných náhradách. Zákon bude prokurátorovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR zaisťovať nárok na rovnaké cestovné náhrady ako každému inému expertovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR.
Ustanovenie § 92 ods. 2 bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania doplnené o presný mechanizmus pri určovaní, vyplácaní a úhrade zákonných nárokov prokurátorov vysielaných ako civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR medzi služobným úradom prokurátora a Generálnou prokuratúrou SR ako vysielajúcim subjektom.
K bodu 3
Z dôvodu obsoletnosti použitých pojmov a poznámky pod čiarou a vzhľadom na zánik národnej meny a prechod na menu euro bolo ustanovenie § 122 ods. 4 potrebné upraviť do navrhovanej podoby. S ohľadom na rešpektovanie odvodovej povinnosti bolo potrebné zjednotiť text druhej vety uvedeného ustanovenia, a to i v nadväznosti na doplnený odsek 5, ktorý sledoval logickú líniu odseku 4.
K bodu 4
V nadväznosti na jednotnú právnu úpravu vyslania sudcov a prokurátorov ako civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR a ich porovnateľné postavenie pri výkone práce v týchto aktivitách bola presná právna úprava odmeňovania sudcov premietnutá i do uvedeného ustanovenia s ohľadom na náročnosť vykonávanej funkcie i na miesto jej výkonu, ktorým rizikové regióny sveta. Prevod príslušnej čiastky v mene euro na presne určené účty zachová vyslanému prokurátorovi možnosť zabezpečenia všetkých jeho potrieb v mieste vyslania i na území SR.
Čl. IV
Článok IV návrhu zákona je novelizačným článkom, ktorý dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
K bodom 1, 2, 3 a 4
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 5 a 6
Proces prípravy opatrenia, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa zjednoduší a ak nenastanú dôvody na zmeny sadzieb stravného, nebude potrebné toto opatrenie vydávať každý rok.
K bodom 7 a 8
Legislatívno-technická úprava. Úprava súvisí s vypustením § 26a o cestovných náhradách (bod 14 návrhu zákona).
K bodom 9 a 10
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 11, 12, 13 a 19
Návrh zákona novelizuje § 24 ods. 5 7 (Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca) s cieľom zefektívniť výdavky na vzdelanie školopovinných detí zamestnanca dočasne vysielaného na zastupiteľský úrad SR do zahraničia. Úprava nebude mať vplyv na štátny rozpočet.
Návrhom zákona sa zároveň vkladá za § 38c nový §38d, ktorý upravuje účinnosť príslušného opatrenie podľa § 24 ods. 5, ktoré vydá Ministerstvo zahraničných vecí SR.
K bodu 14
Vypúšťa sa § 26a z dôvodu zmeny v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 1.1.2011. Za nepracujúceho manželského partnera, ktorý sprevádza dočasne vyslaného manžela do zahraničia je platiteľom odvodov do zdravotnej poisťovne štát. Ustanovenie § 26a sa touto zmenou nemôže v praxi aplikovať.
K bodu 15
Upravuje sa názov § 27 z toho dôvodu, že preprava telesných pozostatkov zomrelého zamestnanca je riešená v ustanovení § 25a (odstraňuje sa duplicita).
K bodu 16
V § 27 ods. 1 sa vypúšťajú slová "telesných pozostatkov zomrelého a", pretože preprava telesných pozostatkov zomrelého je riešená v ustanovení § 26a (odstraňuje sa duplicita).
K bodu 17
V § 27 ods. 2 sa uvedené vypúšťa z rovnakého dôvodu ako v bode 15, len sa týka manžela a detí (odstraňuje sa duplicita).
K bodu 18
Návrhom zákona sa za § 33a vkladajú nové paragrafy - § 33b §33l, ktoré upravujú poskytovanie náhrad výdavkov súvisiacich s vyslaním civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR.
Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu podľa návrhu zákona patrí náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie, výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí, výdavkov spojených s doplnením šatníka, výdavkov spojených s evakuáciou a cestovných výdavkov na účel dovolenky; poskytne sa mu komerčné zdravotné pripoistenie a primerané ubytovanie ako aj možnosť náhrady iných výdavkov.
Upravujú sa tiež náhrady, ktoré patria zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu za dni cesty do miesta vyslania a späť, pri pracovných cestách v zahraničí, pri pracovných cestách na územie SR za čas strávený na území SR, v prípade smrti zamestnanca a poskytovanie náhrad a plnení v prípade, že tieto boli zamestnancovi preukázateľne poskytnuté velením aktivity krízového manažmentu.
Čl. V
Článok V je novelizačným článkom, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
§ 5 sa dopĺňa novým odsekom 4, ktorý ustanovuje, že aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR je štátnou službou.
K bodu 2
Dopĺňa sa § 40 ods. 6, ktorý ustanovuje, že vyslanie na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR je taktiež dočasným vyslaním, pričom na toto vyslanie sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3 predmetného zákona.
Čl. VI
Z dôvodu potreby jednoznačnosti pre aplikačnú prax sa navrhuje delená účinnosť zákona.
V Bratislave 31.augusta 2011
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Mikuláš Dzurinda v. r.
minister zahraničných vecí Slovenskej republiky