Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu
35. schôdza výboru
Číslo: CRD - 2288/2011 - VHVD
188
U z n e s e n i e
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu
z 25. augusta 2011
k vládnemu návrhu zákona, o elektronických komunikáciách (tlač 388)
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu
A.s ú h l a s í
s vládnym návrhom zákona o elektronických komunikáciách (tlač 388);
B.o d p o r ú č a
Národnej rade Slovenskej republiky
vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách (tlač 388) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi;
A.p o v e r u j e
1.predsedu výboru, aby výsledky rokovania výboru v druhom čítaní zo 16. júna 2011 spolu s výsledkami rokovania ostatných výborov spracoval do písomnej spoločnej správy výborov v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a predložil ju na schválenie gestorskému výboru,
2.spoločného spravodajcu výborov I. Matoviča (Ľ. Kaníka), aby v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k návrhu zákona uvedené v spoločnej správe výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Stanislav J a n i š
predseda výboru
overovateľ výboru
Maroš K o n d r ó t
2
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu
Príloha
k uzneseniu č. 188
Z m e n y a d o p l n k y
k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách (tlač 388)
1.V § 7 ods. 2 sa slová „národná rada“ nahrádzajú slovami „Národná rada
Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“.)“.
Za účelom právnej istoty je potrebné uvádzať celý úradný názov príslušného štátneho orgánu. Na používanie skrátenej formy je potrebné ustanoviť legislatívnu skratku.
2.V § 10 ods. 7 druhá veta znie:
„V prípade zmeny návrhu opatrenia úrad postupuje podľa odsekov 1 až 4.“
Legislatívno-technická oprava slovosledu vo vete.
3.V § 12 ods. 3 písm. a) znie:
„a) určenie maximálnych alebo minimálnych cien“.
Smernice neukladajú členským štátom povinnosť, aby zabezpečili uplatňovanie pevných cien, naopak apelujú na primeranosť, transparentnosť, ochranu hospodárskej súťaže a uplatnenie cenovej regulácie len tam, kde je to nevyhnutné.
4.V § 14 sa dopĺňa označenie odseku 4 pred vetu „() Úrad vydá všeobecné
povolenie a zverejní vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak nie je v ňom uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.“.
Ide o doplnenie chýbajúceho označenia odseku 4.
5.V § 32 sa vypúšťa odsek 10.
Doterajšie odseky 11 až 18 sa označujú ako 10 až 17.
Ide o nadbytočné ustanovenie vzhľadom na skutočnosť, že Telekomunikačný úrad SR môže podmienky na efektívne využívanie frekvenčného spektra ustanoviť priamo v individuálnom povolení na používanie frekvencií a nastaviť ich individuálne na jednotlivé frekvencie.
6.V § 33 sa za odsek 9 sa vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Ak úspešný účastník výberového konania vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá,
3
alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší, pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti, úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa poradia stanoveného komisiou. Úspešný účastník výberového konania preberá na seba záväzky, ktoré uviedol v ponuke.“
Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.
Doteraz platný zákon výslovne upravuje prípad, keď sa z určitých dôvodov pred vydaním povolenia zmenia skutočnosti ktoré boli rozhodujúce pre určenie účastníka výberového konania za úspešného, t.j. keď účastník vezme svoju žiadosť späť alebo neuhradí poplatok za pridelenie frekvencie. Nový zákon takúto úpravu neobsahuje, čím vzniká veľká právna neistota pre úrad aj podnikateľské prostredie a nie je jasné ako by sa malo postupovať v prípade ak ukončenie konania o pridelení frekvencie nebude úspešné. Navrhujem vrátiť do zákona pôvodnú úpravu tejto situácie.
7.V § 34 ods. 3 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f).
Ide o úpravu v súvislosti s vypustením odseku 10 v § 32.
8.V § 42 ods. 4 sa prvá veta nahrádza týmto textom:
„Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu je povinný na základe písomnej žiadosti príslušného orgánu36) poskytovať informácie vo verejnom záujme pre účastníkov bezplatne, a to rovnakými prostriedkami, ktoré podnik bežne používa pri komunikácii s účastníkom. Podnik poskytuje informácie vo verejnom záujme primeraným spôsobom a za úhradu dohodnutú medzi podnikom a príslušným orgánom.“
Návrh predstavuje upresnenie znenia, aby nedochádzalo možným výkladovým spor o bezplatné poskytovanie dotknutých informácií voči koncovým užívateľom. Zároveň sa ustanovenie upresňuje aj vo vzťahu k orgánom štátu, ktoré žiadajú poskytovanie verejne prospešných informácií.
9.V § 43 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „následne“.
Následné overovanie údajov po uzatvorení zmluvy je možno považovať za duplicitné
10.V § 43 ods. 2 písm. c) sa na konci vkladá bodkočiarka a pripájajú tieto slová
„oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.“.
4
Navrhuje sa upresnenie znenia vzhľadom na praktickú stránku splnenia oznamovacej povinnosti podniku voči účastníkovi.
11.V § 44 ods. 1 posledná vete znie: „Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre minimálne obdobie, počas ktorého sa účastník zaviazal využívať určitú verejnú službu podniku a ani pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.“.
Legislatívno-technické spresnenie textu ustanovenia.
12.V § 44 ods. 2 písm. d) sa za slovo „nákladoch“ dopĺňa slovo „účastníka“.
Ide o upresnenie o akých konkrétnych rozdieloch v nákladoch má podnik účastníka informovať.
13.V § 44 ods. 3 úvodná veta znie: „Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť
uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:“.
Ide o upresnenie textu v súlade s predchádzajúcimi odsekmi.
14.V § 44 ods. 4 prvá veta znie: „Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže
využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.“.
Legislatívno-technické spresnenie textu ustanovenia tak, aby bolo jednoznačné, že obmedzenie sa vzťahuje na minimálne obdobie, v ktorom sa účastník zaväzuje využívať službu. Tento pojem korešponduje aj s druhou vetou tohto ustanovenia.
15.V § 44 ods. 6 písm. a) znie:
„a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie,“.
5
Z hľadiska právnej istoty účastníka aj podniku je potrebné presne špecifikovať, dokedy je účastník oprávnený využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu podstatnej zmeny zmluvných podmienok. Tiež je potrebné vylúčiť právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií, ak došlo k zmenám zmluvných podmienok, ktoré bol podnik nútený zmeniť v súvislosti so zmenou právnej úpravy alebo na základe záväzného rozhodnutia príslušného orgánu.
16.V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v tomto odseku len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.“.
Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako 8 až 11.
V praxi na základe jednej zmluvy využíva účastník viac druhov verejných služieb alebo väčší počet služieb rovnakého druhu vo vzťahu k viacerým pripojeniam. Dôvod pre odstúpenie od zmluvy sa môže týkať iba jedného druhu služby alebo iba jedného pripojenia, na ktorom sa využíva určitý druh služby, je potrebné z hľadiska právnej istoty obidvoch zmluvných strán špecifikovať, že odstúpenie sa týka len tej služby alebo jej časti, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia.
17.V § 45 odsek 2 sa na konci pripája táto veta: „Lehota je zachovaná, ak podnik
odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.“.
Na dodržanie lehoty nadväzujú ďalšie zákonné práva a povinnosti zmluvných strán (napr. právo odstúpiť účastníka od zmluvy), preto je potrebné z hľadiska právnej istoty zaviesť pre vybavovanie reklamácií procesnoprávnu lehotu.
18.V § 55 sa vkladá sa nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Zákaz uvedený v odseku 3 druhej vete sa nevzťahuje na dočasné zaznamenanie a uchovanie správ, ako aj súvisiacich prevádzkových údajov, ak je to nevyhnutné na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, ktorú si účastník alebo užívateľ objednal, na preukázanie požiadavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie služby alebo na preukázanie existencie alebo platnosti iného právneho úkonu, ktorý vykonal účastník, užívateľ alebo podnik.“
Ďalšie odseky sa prečíslujú.
Návrh vznikol na základe nedostatočnej implementácie konsolidovanej smernice č. 2002/58/EC, ktorá v čl. 5 ods. 2 stanovuje aj výnimku zo všeobecného zákazu uchovávania komunikátu v prípade, ak je v rámci platného práva potrebné
6
ako dôkaz vykonania nejakej obchodnej transakcie, právneho úkonu a pod.
19.V § 56 ods. 3 písm. a) sa na konci pripájajú slová „štátnu príslušnosť“.
Návrh jednoznačne ustanovuje potrebu evidovania údaju o štátnej príslušnosti rovnako ako ostané údaje potrebné pre uzavretie a plnenie zmluvných záväzkov.
20.V § 56 ods. 3 písm. b) sa spojka „a“ nahrádza čiarkou a za slovo „podnikania“
sa dopĺňajú slová „a identifikačné číslo“ a v písm. c) sa spojka „a“ nahrádza
čiarkou a za slovo „sídlo“ sa dopĺňajú slová „a identifikačné číslo“.
V návrhu zákona chýba pre podniky oprávnenie spracúvať IČO. Aj keď nie je klasickým osobným údajom, bolo by správnejšie uviesť úplný výpočet údajov, je tam napokon aj obchodné meno právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov. IČO je základný a jediný nezameniteľný identifikačný údaj podnikateľov a právnických osôb. Používanie má veľký praktický dopad.
21.V § 58 ods. 7 znie:
„(7) Údaje uchovávané podľa odsekov 5 a 6 spolu s údajmi účastníka v rozsahu podľa § 63 ods. 1 písm. b), je podnik povinný na základe písomnej žiadosti a za podmienok stanovených v osobitnom predpiseX bezodkladne poskytnúť súdu a so súhlasom alebo na príkaz súdu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému orgánu štátu na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a s trestnými činmi spáchanými nebezpečným zoskupením; údaje a informácie môže podnik uchovávať len v elektronickej podobe.“
X) § 116 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, zákon č. 166/2003 Z. z.
Spresňuje sa možnosť poskytnutia telekomunikačného tajomstva.
22.V § 63 odsek 4 znie:
„(4) Podnik, ktorý poskytuje verejné služby môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 5 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 56 ods. 3.“
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 56 ods. 3 písm. a).
23.V § 63 ods. 5 sa za slová „je povinný umožniť na základe“ pripájajú slová
„písomnej“.
7
Identifikačné údaje komunikujúcich strán považované za telekomunikačné tajomstvo, lebo sa vzťahujú na vykonanú komunikáciu, a preto povinnosť poskytnúť služby musí mať písomný charakter.
24.§ 63 ods. 6 znie:
„(6) Podnik je povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 5 na účely plnenia jeho úloh podľa osobitných predpisov42) na základe písomnej žiadosti spolu so súhlasom súdu alebo na príkaz súdu podľa osobitných predpisov x) údaje, ktoré predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) d); podnik je povinný poskytnúť tieto údaje inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 5 v písomnej forme alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme a zrozumiteľným spôsobom. Náklady na poskytovanie údajov podľa predchádzajúcej vety uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.“
42) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
x) § 116 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane pred odpočúvaním v znení neskorších predpisov.
Spresňuje sa možnosť poskytnutia telekomunikačného tajomstva. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je jednoznačne zadefinovať, kedy je v súlade s Trestným poriadkom potrebný súhlas alebo príkaz sudcu.
25.V § 63 ods. 7 písm. d) sa na konci vkladá bodka a pripája veta: „Za škody
spôsobené obmedzením prevádzky siete zodpovedá orgán štátu, na ktorého žiadosť bola prevádzka siete obmedzená.“.
Ustanovenie vymedzuje zodpovednosť za prípadné škody, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku použitia uvedeného nástroja oprávneného orgánu štátu.
26.V § 63 sa odsek 8 vypúšťa.
Ďalšie odseky sa prečíslujú.
Možnosť získavania predmetu telekomunikačného tajomstva je presnejšie riešená v predchádzajúcich odsekoch.
8
27.K § 64 ods. 9 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 46 za slovo „informácií“
a nasledujúcu zátvorku vkladajú slová „Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 5,“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zaužívaným spôsobom uvádzania informácie o publikácii právne záväzných aktov Európskej únie v úradnom vestníku.
28.V § 65 ods. 5 sa mení nasledovne:
„(5) Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu 47) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie osôb, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých prerokúvané utajované skutočnosti16), proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb alebo na zabránenie šírenia rádiových vĺn; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb. Za prípadné škody spôsobené podniku obmedzením prevádzky siete zodpovedá oprávnený orgán štátu.“
Právna úprava je príliš všeobecná a neurčitá, bez mechanizmu náhrady spôsobených škôd zasahuje do práv podnikov využívajúcich riadne pridelené frekvenčné pásma. Použitie tohto opatrenia musí byť evidované, auditované a následné škody spôsobené operátorom zo strany štátu im musia byť kompenzované.
29.V § 66 ods. 2 znie:
(2) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) vecnými bremenami x2) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.x3)“.
X2) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
§ 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
x3) § 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Navrhujem ponechať v doterajšej právnej úprave, nakoľko predkladaný návrh ods. 2 je v praxi nerealizovateľný, problematický a obštrukčne zneužiteľný.
30.K § 69 ods. 1
V poznámke pod čiarou k odkazu 52 na konci pripojiť slová „(Ú. v. C115, 9.5.2008)“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením informácie o publikácii v úradnom vestníku.
31.V § 73 ods. 3 písm. a) sa za slová „§ 63 ods. 2“ vkladá čiarka a slová „alebo §
65 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 65 ods. 3 alebo § 68 ods. 1“.
9
Dopĺňajú sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom tam, kde bolo plnenie povinností nevymáhateľné.
32.V § 73 ods. 3 písm. b) sa za slová „§ 37 ods. 1“ vkladá čiarka a slová „alebo §
65 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 65 ods. 3 alebo § 68 ods. 1“.
Dopĺňajú sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom tam, kde bolo plnenie povinností nevymáhateľné.
33.V § 74 ods. 4 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 59 slová „§ 246 ods. 2
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 424/2002 Z. z.“ nahrádzajú slovami „§ 246 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku“.
Hoci poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter, jedná sa o dôležitú zmenu v odkaze na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v § 246 ods. 2, v ktorých je vymedzená vecná pôsobnosť Najvyššieho súdu SR. Navrhované znenie § 74 ods. 4 ustanovuje ako vecne príslušný Najvyšší súd SR na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu s odkazom na poznámku pod čiarou 59, kde sa však odkazuje len na ustanovenia § 246 ods. 2 písm. b) OSP (konanie proti nečinnosti orgánu a proti nezákonnému zásahu), čo by si odporovalo so samotným normatívnym textom.
34.V § 78 odsek 11 znie:
„(11) Poskytovateľ univerzálnej služby, ktorý bol určený na poskytovanie univerzálnej služby do 31. októbra 2011, sa považuje za poskytovateľa univerzálnej služby určeného podľa tohto zákona a je povinný uložené povinnosti univerzálnej služby poskytovať do právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 50 ods. 3. Úrad vydá rozhodnutie podľa § 50 ods. 3 do deviatich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.“
Vzhľadom na to, že povinnosť univerzálnej služby nebola preskúmavaná od jej uloženia v roku 2006, po zmene právnej úpravy je potrebné vykonať preskúmanie a vydať rozhodnutie v čo možno najreálnejšom čase po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
35.V § 81 sa slová „1. októbra 2011“ nahrádzajú slovami „1. novembra 2011“
a súčasne v § 78 ods. 1, 10, 11 a 18 sa slová „31.augusta 2011“ nahrádzajú slovami „30. októbra 2011“ a v § 78 ods. 3 sa slová „31. augusta 2016“ nahrádzajú slovami „30. októbra 2016“.
Posunutie účinnosti a súvisiace úpravy v prechodných ustanoveniach, zohľadňujú zákonné lehoty v legislatívnom procese schvaľovania zákona, ako aj potrebnú legisvakanciu.